Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115207397
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115207397.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej, JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci starostlivosti súdu o X.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXX/XX, zastúpeného Obcou Čechynce ako súdom ustanoveným
procesným opatrovníkom a právne zastúpeného: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s.r.o., so sídlom
Nitra, Štefánikova tr. 6, o návrhu navrhovateľa I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. XXX/XXX na

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Okresného prokurátora v Nitre, o odvolaní Jozefa
Nosáka proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. augusta 2019 č.k. 11Ps/10/2015- 225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým obmedzil X. K., nar.
XX.XX.XXXX na právny úkon disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou a uzatváranie akýchkoľvek
zmluvných vzťahov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie obmedzil X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/
XX, E. na právne úkony tak, že menovaný nie je spôsobilý vykonávať finančné záležitosti a operácie,
nakladať s majetkom, disponovať s akoukoľvek finančnou čiastkou, rozhodovať o svojej zdravotnej a
sociálnej starostlivosti, uzatvárať akékoľvek zmluvné vzťahy, konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi
verejnej správy, súdmi, finančnými inštitúciami, bankovými inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi
služby. Ďalším výrokom súd ustanovil za opatrovníka Obec Čechynce pre X. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá

bude menovaného riadne zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a je povinná
najmenej 2x ročne k 30.6. a k 31.12. každého kalendárneho roka podávať správu o opatrovancovi a o
nakladaní s majetkom opatrovanca. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Posledným výrokom rozhodol, že trovy dôkazov platí štát.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 10 ods. 2, § 26, § 27 ods. 2,3, § 28 Občianskeho zákonníka,

§ 239, § 240 ods. 3, § 248 ods. 2, § 251 ods. 1 CMP. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa
20.3.2015 domáhal, aby súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony jeho brata X. K., nar. XX. XX. XXXX.
Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho brat opakovane ohrozuje ich matku i celú rodinu s ktorou býva. Na
psychiatrii bol v priebehu roka hospitalizovaný niekoľkokrát pre agresivitu, lieky však neužíva. Súd prvej
inštancie zistil, že X. K., o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní ide, je slobodný, bezdetný
a v dôsledku duševnej poruchy je na invalidnom dôchodku. Rodičia mu už zomreli. Psychiatricky sa

liečil X. K. od roku 1989 a od tohto času bol minimálne 18 krát hospitalizovaný na psychiatrii v Nitre,
v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Hospitalizácie boli
nutné najčastejšie pre manické dekompenzácie schizoafektívnej poruchy s popisom ohrozovania rodiny,
okolia, agresivitou.

3. Z vykonaného dokazovania a záverov znaleckého posudku súd prvej inštancie považoval za

dôvodné a v záujme X. K. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania, že
menovaný nie je spôsobilý vykonávať finančné záležitosti a operácie, nakladať s majetkom, disponovaťs akoukoľvek finančnou čiastkou, rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, uzatvárať
akékoľvek zmluvné vzťahy, konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými
inštitúciami, bankovými inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi služby. Poukázal na závery znaleckého

posudku, podľa ktorého je u menovaného naplno rozvinutá duševná porucha, ktorá nie je prechodná, je
trvalého charakteru. Menovaný bol 18- krát hospitalizovaný, vo väčšine prípadov akútne, a to z dôvodu
jeho dlhodobej nespolupráce s ambulantným psychiatrom, neužívania liekov zo strany vyšetrovaného.
Zdôraznil, že jeho ochorenie sa dostalo do stavu, ktorý nemožno zvrátiť. Poukázal na to, že menovaný
v dôsledku dekompenzácie choroby je nevyspytateľný, nebezpečný pre svoje okolie, agresívny. V jeho

domácom prostredí nemá kto nad ním vykonávať dohľad, zabezpečiť, aby pravidelne navštevoval
lekára, bral lieky. Zo správy jeho psychiatra Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc vyplynulo, že X. K.
je k liečbe nekritický, roky nespolupracuje v liečení, vynechal opakovane užívanie liekov a požíval
alkoholické nápoje. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenia znalkyne, podľa ktorej je jedinou
možnosťou umiestnenie X. K. do vhodného zariadenia, keďže sám nedokáže fungovať bez toho,
aby nedochádzalo k náhlym zhoršeniam jeho správania, ohrozovaniu okolia, ale aj iných osôb. Jeho

základné ochorenie schyzoafektívna porucha dosiahla štádium postprocesuálneho defektu, pričom
nedodržiavaním liečby menovaný ohrozuje jeho vlastný stav, pričom môže byť nebezpečný aj pre jeho
okolie. Jeho inštitucionalizácia predstavuje pre neho nevyhnutné riešenie pre zlepšenie jeho stavu.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že do funkcie opatrovníka pre X. K., nebolo možné zabezpečiť

žiadnu fyzickú osobu, preto súd ustanovil do funkcie opatrovníka Obec Čechynce. Uviedol, že obec
má povinnosť postarať sa o obyvateľov obce, navyše starosta uvedenej obce tiež poukazoval na
správanie menovaného, ktoré je v obci negatívne vnímané, občania ho oznamovali policajným orgánom.
Súd dôvodil, že práve Obec Čechynce bude môcť z pozície opatrovníka zabezpečiť potrebný rozsah
starostlivosti u X. K. a využiť právo zabezpečiť mu inštitucionalizáciu a tým teda stabilné prostredie pre

jeho liečbu a súčasne ochranu pre obyvateľov obce. Na základe uvedeného uznal za dôvodné vyhovieť
návrhu navrhovateľa a obmedziť X. K. v jeho spôsobilosti na právne úkony súčasne konštatujúc, že
stanovený rozsah obmedzenia uskutočňovať právne úkony je garanciou a súčasne poskytuje ochranu
v tom zmysle, že menovaný sa môže podrobiť riadnej, systematickej liečbe, zmeniť svoj život, v rámci
možností stabilizovať svoj zdravotný stav. O trovách dôkazov rozhodol súd podľa § 251 ods. 1 CMP tak,

žetrovydôkazovplatíštát.Vzmysle§52CMPnemážiadenzúčastníkovnároknanáhradutrovkonania.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, v zastúpení
právnym zástupcom. Uviedol, že odvolanie smeruje proti výroku, ktorým súd obmedzil odvolateľa v
spôsobilosti na právne úkony a ktorým vymedzil rozsah obmedzenia, pretože vymedzenie rozsahu

považuje za neprimerane široké. Uviedol, že ide najmä o obmedzenie, podľa ktorého odvolateľ nemôže
uzatvárať akékoľvek zmluvné vzťahy, ani disponovať s akýmikoľvek peniazmi tvoriacimi jeho majetok.
Súd nevzal do úvahy že odvolateľ žije sám a doposiaľ si sám obstarával veci bežnej potreby, najmä
nákup potravín a ošatenia. Dôvodil, že podľa napadnutého výroku by odvolateľ nemohol v tejto bežnej
činnosti pokračovať, lebo aj drobný nákup znamená po právnej stránke ústne uzavretie zmluvného

vzťahu titulom kúpy tovaru. Považoval z praktického hľadiska za potrebné, aby opatrovník mal právne
dovolené raz mesačne vydať odvolateľovi určitú sumu do voľnej dispozície a z týchto peňazí by si
odvolateľ mohol obstarávať tovary a služby bežnej potreby. Navrhol, aby odvolací súd čiastočne zmenil
napadnutý výrok rozsudku a ponechal odvolateľovi spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, že
odvolateľ môže naďalej disponovať s peniazmi tvoriacimi jeho majetok do sumy 100 eur mesačne a

súčasne môže naďalej uzatvárať zmluvné vzťahy v ústnej forme, smerujúce k obstaraniu tovarov a
služieb bežnej potreby, ktorých hodnota nepresahuje sumu 100 eur mesačne.

6. K odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná sa vyjadril zástupca Okresnej prokuratúry Nitra, ktorý
uviedol, že odvolací návrh odvolateľa je v rozpore so závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec

jednoznačne konštatuje, že v dôsledku duševného ochorenia X. K. nie je schopný adekvátne hospodáriť
s finančnými prostriedkami. V čase manickej dekompenzácie základného ochorenia opakovane
neúčelne míňa peniaze. Uviedol, že je preto plne v jeho záujme obmedziť ho v nakladaní s akoukoľvek
finančnou hotovosťou.

7. Opatrovník Obec Čechynce k odvolaniu X. K. uviedol, že s poukazom na vyjadrenia znalkyne MUDr.
Hany Nemčekovej, ako aj ambulantného psychiatra MUDr. Karola Turčeka CSc, vzhľadom na zdravotný
stav X. K. je jedinou možnosťou jeho umiestnenie do vhodného zariadenia, kde bude dohľad nad jeho
stavom po každej stránke. V tom prípade budú všetky jeho potreby zabezpečované týmto zariadením.Zároveň poukázal na to, že nie je možné, aby sa X. K. sám pohyboval po obci a sám chodil nakupovať,
vzhľadom na jeho správanie, ktoré je nebezpečné a v rozpore so zákonom (spáchané priestupky), tak
ako konštatoval aj súd prvej inštancie. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

8.Osoba,oktorejspôsobilostisakonákvyjadreniamzástupcuokresnéhoprokurátoraaObceČechynce
uviedla, že ich argumentáciu považujú za necitlivú, keď predmetom konania nie je umiestnenie
odvolateľa do akéhokoľvek „zariadenia pre duševne chorých“. Opätovne poukázal na to, že Obec
Čechynce žiada potvrdiť rozsudok aj v spornej časti drobných právnych úkonov bežnej potreby,

čo znamená, že v prípade potvrdenia rozsudku, obec bude musieť uskutočňovať tieto úkony len
v osobnej prítomnosti odvolateľa. Rozsudkom formulované obmedzenie spôsobilosti odvolateľa v
právnych úkonoch je natoľko široké, že v praktickej rovine to znamená pre odvolateľa tzv. sociálnu
(resp. právnu) smrť. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na Dohovor o právach osôb so zdravotným
postihnutím.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej "CSP") preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej "CMP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. I. ÚS 313/2012, v medziach ústavného
významu práv človeka sa pri zbavovaní/obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje
záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Zbavenie človeka
spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť

až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva) či "iba"
ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony neprichádza do úvahy ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných
sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo, teda
aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, v prípade, ak by duševná porucha celkom

nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je na mieste iba ich obmedzenie, a nie
pozbavenie.

11. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska
nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné

zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie
skutočnosti, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony.
Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby
súd zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd
vychádza zo zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami

dokazovania. Preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí súd vykonať aj iné dôkazy (najmä
výsluch postihovaného človeka) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných, sociálnych
a právnych interakcií, majetkových, rodinných a iných pomerov. Potrebné je posudzovať schopnosť
uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu
stránkuprostredia,vktoromexistuje.Ibasúhrnnýmvyhodnotenímvšetkýchtýchtookolnostíbudemožné

dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V konaní o
spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv
človeka v demokratickej spoločnosti, a preto sú kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo,
zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké prezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej
slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom,

následkom ktorých by bolo možné dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca
popretiu uvedených práv človeka.

12. Súd prvej inštancie v predmetnej veci, vzhľadom na to, že bolo potrebné vyriešiť odbornú otázku,
nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Hanou Nemčekovou, ktorá vo veci podala znalecký

posudok konštatujúc, že u menovaného je diagnostikovaná duševná porucha, schizoafektívna porucha
- manický typ. V danom prípade ide o procesuálne ochorenie, ktoré má trvalý charakter a vyžaduje
permanentnú psychofarmakoterapiu. Na potvrdenie záverov znaleckého posudku súd prvej inštancie
vo veci vypočul aj samotnú znalkyňu, ktorá znalecký posudok vyhotovila a ktorá zotrvala na podanomznaleckom posudku a tento doplnila svojím vyjadrením na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhovateľa, vyjadrením ustanoveného opatrovníka,
ale aj samotnej osoby, o obmedzenie spôsobilosti ktorej sa jedná - X. K.. Všetky dôkazy vykonané

súdom prvej inštancie, vrátane znaleckého dokazovania, jednoznačne smerovali k tomu, že u X. K.
bola diagnostikovaná taká duševná porucha, v dôsledku ktorej bolo dôvodné rozhodnutie súdu prvej
inštancie obmedziť ho v právnych úkonoch týkajúcich sa nakladania s majetkom, rozhodovania o svojej
zdravotnej a sociálnej starostlivosti, konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi,
finančnými inštitúciami, bankovými inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi služby.

13. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu v napadnutej časti, a to obmedzenia X. K.
na právny úkon disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou a uzatvárania akýchkoľvek zmluvných
vzťahov. Súd prvej inštancie nijako neodôvodnil túto výrokovú časť rozhodnutia, v bode 8. odôvodnenia
iba poukázal na závery znaleckého posudku, že menovaný hodnotu peňazí pozná, nie je schopný
s nimi adekvátne hospodáriť a v čase manickej dekompenzácie základného ochorenia opakovane i

neúčelne míňa peniaze. Nezaoberal sa v dôvodoch rozhodnutia sa nijako nevyporiadal vyjadrením
znalkyne na strane 42. posudku, kde uviedla, že „ je vhodné obmedzenie spôsobilosti v právnych
úkonoch, akými sú uzatvárania zmlúv, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných
povinností, v nakladaní s finančnými prostriedkami presahujúcimi sumu 20 eur týždenne.“ Z uvedeného
dôvodu odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere za nepreskúmateľné

pre absenciu dôvodov. V písomnom odvolaní právny zástupca X. K. poukazoval práve na neprimerané
obmedzeniemenovanéhonaprávneúkony,keďsúdneumožnilX.K.disponovaniesožiadnoufinančnou
čiastkou,napr.nadrobnénákupy.Navrhol,abyopatrovníkmaldovolenérazmesačnevydaťodvolateľovi
sumu 100 eur do voľnej dispozície a z týchto peňazí by si odvolateľ mohol obstarávať tovary a
služby bežnej potreby. Odvolací súd uvádza, že aj z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní nevyplýva

zákaz nakladania s akoukoľvek finančnou čiastkou, keď sa vyjadrila, že u menovaného sa vyskytuje
najmä neúčelné a rýchle míňanie peňazí. Uvedené však nevylučuje možnosť poskytnúť osobe, o ktorej
spôsobilosti sa koná, v jednotlivých časových horizontoch určitú finančnú čiastku. Keďže súd prvej
inštancie sa vôbec nezaoberal v napadnutom rozhodnutí možnosťou obmedzenia X. K. na právny úkon
disponovania s finančnými prostriedkami nad určitú finančnú čiastku, odvolací súd považoval odvolanie

osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná za dôvodné.

14. Odvolací súd dodáva, že aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2012 vyplýva, že
ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje spôsobilosťou
na niektoré právne úkony, tak túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak

to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak to dotknutá osoba, jej právny zástupca
výslovne požadujú. Inak povedané, v prípade ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť
uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je na mieste iba ich čiastočné obmedzenie. Zároveň platí, že v
praxi súdov stále vžitá mechanická prax preberania iba záverov znaleckého posudku v zásade nie je
dostatočná vo vzťahu ku všetkým parciálnym zložkám spôsobilosti na právne úkony.

15. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku, ktorým obmedzil X. K. na právny úkon disponovania s akoukoľvek finančnou čiastkou a
uzatvárania akýchkoľvek zmluvných vzťahov podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať,

čijemožnéponechaťmenovanémuspôsobilosťnaprávnyúkondisponovaniasurčitoufinančnousumou
a s tým súvisiacim uzatváraním zmluvných vzťahov titulom kúpnej zmluvy a následne vo veci znovu
rozhodne. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodní odôvodní tak, aby bolo dostatočne
presvedčivé a tým aj preskúmateľné a spĺňalo kritéria kladení na súdne rozhodnutie v CSP (§ 220 ods.
2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).