Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 2, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10Er/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202168
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6415202168.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: Z. V., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. W. XXX/XXX, E. G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod značkou EX 248/15, o
vymoženie 822,97 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) poveril 19. 03. 2015 súdneho
exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 04286/14
z 25. 09. 2014 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

2. Povinný podal 14. 03. 2016 návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Povinný
mal za to, že súd nemal poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v
rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym
právom, exekúcia je v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal, aby súd exekúcie zastavil z dôvodu, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej

doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a
tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán,
ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto

rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Dáva do pozornosti súdu uznesenie NS SR
sp. zn. 4Ecdo/91/2015, kde súd potvrdil uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3CoE/361/2013
z 10. 07. 2014 a uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 6Er/377/2013 z 03. 04. 2013, kde
súd zastavil exekúciu a uznal, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane
zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným
súdom. Predmetná doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná, pretože spôsobila hrubý

nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný a nespôsobilý, preto
bolo potrebné exekúciu zastaviť. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou, nebrániaustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta
klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt“. Tento princíp v spotrebiteľských veciach

v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné účinky. Súd udelil poverenie
na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijnym právom a právnym poriadkom
Slovenskej republiky.

3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, proti rozhodnutiam podľa
§ 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

8. Predmetné exekučné konanie začalo na základe návrhu oprávneného z 11. 01. 2015 na podklade

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 04286/14 z 25. 09. 2014.

9. Zastavenie exekúcie je jedným z procesných prostriedkov ochrany povinného. Zákon umožňuje
exekúciu zastaviť na návrh ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Účelom exekučného

konania je vymôcť pre oprávneného pohľadávku, ktorá bola právoplatne priznaná exekučným titulom,
v prípade, ak si povinný riadne a včas nesplnil svoju povinnosť. Cieľom exekúcie však nie je a nemôže
byť neprimeraný zásah do majetkovej sféry povinného.

10. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že návrh povinného na

zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nemožno naň aplikovať žiadne z vyššie citovaných ustanovení
Exekučného poriadku, ktoré upravujú zastavenie exekúcie. Zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že
pri označení dlžníka - povinného sa uvádza aj IČO. Prideľovanie IČO upravuje zákon č. 540/2001
Z. z. o štátnej štatistike v § 27 a nasl. Z uvedeného vyplýva, že identifikačné číslo sa používa najednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má evidenčný význam. Identifikačné číslo
sa prideľuje každej právnickej osobe a podnikateľovi. Každej právnickej osobe a každému podnikateľovi
sa prideľuje len jedno identifikačné číslo. Fyzická osoba môže tak mať v zmysle uvedených ustanovení,

pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa. Predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve je
uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzatváraní. Rovnako
aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza adresa miesta jeho podnikania a
zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Aj z iných ustanovení zmluvy je
nesporné, že je uzatváraná medzi podnikateľskými subjektmi a vzťahuje sa na podnikateľskú činnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt, keďže
aj na samotnej zmenke nie sú žiadne jeho osobné údaje. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu podľa
ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah. Vzhľadom
na túto skutočnosť, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách.

11. Z predmetnej zmluvy taktiež vyplýva prehlásenie povinného ako dlžníka, že peňažné prostriedky
použije na výkon podnikania a je teda jeho povinnosťou preukázať opak, pričom doposiaľ žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal, že by peniaze z úveru použil na iný účel. Z obsahu takéhoto
vyhlásenianemožnobezďalšíchdôkazov,ktorébytútoskutočnosťvyvrátili,dospieťkinémuskutkovému
záveru ako takému, že v danom prípade povinný pri uzavretí zmluvy o úvere s oprávneným konal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (obdobný záver vyplývaj
aj z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/105/2020-4 z 16. 09. 2020, č. k.:
43CoE/167/2020-93 z 23. 09. 2020). Taktiež rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnom
liste, na ktorom sú taktiež vyplnené údaje povinného ako podnikateľa. V čl. II bod 3 rozhodcovskej
zmluvy mal povinný v prípade, že nesúhlasil s jej znením možnosť odstúpiť v lehote 10 dní od jej

uzavretia a to bez uvedenia dôvodu, čo povinný nevyužil. Napokon aj predložená kópia zmenky
obsahujeúdajepovinnéhoakopodnikateľa(uvedenieIČOamiestapodnikania-Ulička376/110,Hronský
Beňadik). Nakoľko súd nemal preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by návrhu povinného
na zastavenie exekúcie mohol vyhovieť a exekúciu zastaviť, rozhodol tak, že návrh povinného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.