Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ludvika Bodnárová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/537/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111226772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111226772.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: J. Y. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v V. na M. ulici č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Knopovou so sídlom
advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 a I. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na T.
č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.

21P/201/2011-67 z 3.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletú X. nar. XX.X.XXXX z
43,15 eur na 150,- eur mesačne od 4.10.2011 do budúcna, ktoré ho zaviazal prispievať matke vždy do
20.Dňavmesiacivopred.DlžnévýživnépremaloletúX.595,01eurpovolilotcovisplácaťspolusbežným

výživným v 10,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia, a tým zmenil rozsudok Okresného
súdu Košice I č.k. 22P/341/2003 -12 z 13.9.2004. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom
nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa s návrhom, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zvyšuje výživné pre maloletú X. Y. zo 43,15

eur na 100,- eur mesačne od 4.10.2011 do budúcna, ktoré je povinný prispievať matke maloletej vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa dlžného
výživného žiadal návrh zamietnuť alternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyslovil presvedčenie, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí o zvýšení výživného nezohľadnil všetky
náklady, ktoré má voči svojim deťom a ktoré im platí. Nesúhlasil ani s vyčíslením dlhu výživného s
odôvodnením, že maloleté dieťa nikdy núdzou netrpelo a vždy malo finančne pokryté všetky potreby.

Zdôraznil, že konajúci súd nesprávne konštatoval, keď uviedol, že sa vzdal miesta vo firme, kde bol jeho
priemerný mesačný zárobok 1.300,- eur. Zdôraznil, že išlo o firmu, ktorá mala sídlo vo Švajčiarsku a on
nedostal pracovné povolenie, na základe ktorého by mohol v uvedenej firme ďalej pracovať. Uviedol, že
takisto konajúci súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil aj situáciu súvisiacu s
jeho súkromným podnikaním a firma J.S.J. s.r.o., kde bol ako menšinový spoluvlastník bola zadĺžená,
neuhrádzala svoje záväzky, preto bol nútený ju predať. Predal ju osobe, o ktorej dodatočne zistil, že

je bezdomovcom. Na základe uvedených dôvodov vyjadril presvedčenie, že konajúci súd mal na neho
prihliadať ako na človeka nemajetného, ktorý nemá fakticky žiaden príjem a je evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie bez sociálnych dávok a tiež nezohľadnil žiadnym spôsobom skutočnosť,
že má vyživovaciu povinnosť naďalej trvajúcu voči už plnoletej dcére, ktorá však ďalej študuje na vysokej
škole a žije s ním v spoločnej domácnosti. Napriek tomu v závere odvolania uviedol, že sa nechce
vyhýbať vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, a preto súhlasí s platením výživného 100,- eur

mesačne. Nesúhlasí však s platením dlžného výživného, je presvedčený, že žiadne nevzniklo, pretože
svoju vyživovaciu povinnosť si pravidelne plnil, a to aj navyše, ako bolo určené výživné.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.
2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú

podmienky ani na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa§221ods.1písm.h)O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaksúdprvéhostupňanesprávnevecprávne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak nejde o veci uvedené v ods. 2 súd si môže osvojiť

skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z ustanovenia § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu
je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných
dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa
neriadil § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je
nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový
stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil
reálne pomery otca významné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a

v tomto smere bez ďalšieho skonštatoval, že jeho majetkové pomery a finančná situácia mu umožňuje
prispievať na výživu maloletej X. 150,- eur mesačne. Pri tomto rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine, kedy pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia Zákona o rodine bez ďalšieho
dokazovania dospel k záveru, že otec bezdôvodne opustil zamestnanie vo Švajčiarsku bez toho, že
by skúmal ďalšie okolnosti ukončenia tohto pracovného pomeru. Samotná skutočnosť, že otec ukončil
uvedené zamestnanie nie je podľa názoru odvolacieho súdu v tomto štádiu konania dostatočná pre

nepochybný záver, že pomery otca umožňujú, aby prispieval na výživu maloletej 150,- eur mesačne za
situácie, keď je evidovaný na úrade práce bez priznania dávky v hmotnej núdzi. Odvolací súd dodáva, že
v zmysle § 75 ods. 1 je možné v odôvodnených prípadoch postupovať tak, že na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové

riziká, ktoré povinný na seba berie. V danom prípade však treba vždy skúmať, prečo došlo k skončeniu
pracovného pomeru. S touto okolnosťou sa konajúci súd žiadnym spôsobom nezaoberal, neskúmal,
akú prácu vykonával vo Švajčiarsku a z akých dôvodov, či z objektívnych alebo subjektívnych, došlo
k ukončeniu výkonu tejto práce. V prípade podnikania otca neskúmal dostatočne dôvod skončenia
podnikania, neskúmal skutočný príjem povinného v zdaňovacích obdobiach, aké výdavky si uplatnil, či

bolo nevyhnutné vynaložiť ich, znižovať daňový základ, alebo to nevyhnutné nebolo. Takéto dôsledné
dokazovanie odôvodňuje fiktívne straty zamestnania, živnostenského listu, tzv. prepísanie firmy na
inú osobu a podobne. Preto je nevyhnutné, aby súd bez ďalšieho skúmal dôvody a motív týchto
zmien. Prostriedkami na ich zisťovanie môže byť okamih, kedy zmeny nastali (po podaní návrhu alebo
po vznesení žiadosti druhej strany o výživné), ich tvrdená dôvodnosť, napr. postúpenie obchodného

podielu za neúmerne nízku cenu, resp. za symbolickú cenu. Až po takto vykonanom dokazovaní súd
môže prihliadnuť a vyhodnotiť skončenie pracovného pomeru resp. podnikania z objektívnych resp.
špekulatívnych dôvodov. V neposlednom rade odvolací súd dodáva, že ak súd prvého stupňa chcel
vychádzať z potenciálnych príjmov otca, mal zisťovať jeho schopnosti a možnosti zamestnať sa a
poberaťadekvátnypríjemaažpoichnáslednomvyhodnoteníustáliť,čivpredmetnomprípadeprichádza

do úvahy aplikácia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia absencie úvahy,
z akého reálneho príjmu otca pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti vychádzal, ak zvýšil
výživné na 150,- eur mesačne. Nezaoberal sa ani odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa azmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa a obmedzil sa len na skonštatovanie, že od poslednej
úpravy nastala zmena pomerov v dôsledku uplynutia dlhého časového obdobia.

Pretože súd prvého stupňa dostatočne nezistil pomery otca a nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi,
ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, nesprávne vec právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať dôsledné
dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým všetkými dostupnými spôsobmi zistiť reálne príjmové

pomery otca, zaoberať sa jeho schopnosťami a možnosťami zamestnať sa a poberať adekvátny príjem.
Dôsledne sa vysporiada a vyhodnotí ukončenie pracovného pomeru vo Švajčiarsku, kde mal mať
priemerný mesačný zárobok 1.300,- eur a takisto dôsledne vykoná dokazovanie ohľadom dôvodného
resp. špekulatívneho predaja firmy. Výsledky takto vykonaného dokazovania skonfrontuje s § 75 ods.
1 Zákona o rodine, ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú
reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať, opäť rozhodne o návrhu na

zvýšenie výživného pre maloletú X. a v zodpovedajúcom rozsahu aj o eventuálnom dlhu na výživnom,
spôsobe jeho zaplatenia a rozsudok odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne
preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.