Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213232873
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1213232873.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci žalobcu: WM Consulting & Communication,
s.r.o., IČO: 34 127 798: so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v zast.: JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s.r.o., so sídlom: Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO:36 866 598, proti žalovaným: X/ Ľ. A.,
N.. XX.XX.XXXX, A.: Q. X, A., X/ Ľ.L. B., N.. XX.XX.XXXX, A.: M. X. XXX, M. X., v zast.: A.K.F.

Lawyers, s.r.o. so sídlom: Páričkova 23, Bratislava, o zaplatenie 12.761,14 eur s príslušenstvom, na
odvolania žalovaných 1/ a 2/, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 15C/202/2014-174 zo
dňa 06.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06.02.2015, č.k. 15C/202/2014-174 z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e .

Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o zaplatenie 650,- eur zastavil.
II. Žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok z čiastočného späťvzatia žaloby 32,30 eur po právoplatnosti
rozsudku. III. Žalovaným 1/ a 2/ Žalované v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.111,14 €
s 11,65 % úrokom ročne zo sumy 6.281,97 € od 16.12.2010 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 6.281,97 € od 16.12.2010 do zaplatenia, náhradu iných trov konania 733,20 € a náhradu
trov právneho zastúpenia 2.106,- € na účet advokáta JUDr. Romana Kvasnicu, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia
povinnosť druhej žalovanej.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 1/, odvolanie voči

rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie taktiež žalovaná 2/, ktorá žiada odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku I. a II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
resp. zmenil vo výrokoch III a IV a žalobu zamietol.

3. Potom ako prvoinštančný súd vo veci rozhodol, v priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že
Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 8OdK/80/2018 zo dňa 14.03.2018 vyhlásil konkurz na majetok

žalovanej 1/, uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku č. 60/2018 dňa 26.06.2018.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skôr ako mohol
pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať právne
významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka.5. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz,
súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

6. Podľa § 166a o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c),
len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka,
ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana
pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej

osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol
pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo
odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (ods. 1)
Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. (ods. 2)

7. Podľa § 166b o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v

prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky
za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za
obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku
z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná

dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne
peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu,
bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe
spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im
vzniklivsúvislostisúčasťouvkonkurznomkonaníalebovkonaníourčenísplátkovéhokalendára(ods.1)

Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. (ods.2)

8. Podľa § 166c ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom
s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol

správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)
tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v
súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou
predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d)
pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním

vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva
takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.

9. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo

všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom
a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej

hlavy zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného
zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie,
kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním
príslušného návrhu.

10. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona odvolací
súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona),
súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a
a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b)
sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).

11. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanej 1/ pohľadávku zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, ktorá mala podľa žalobcu vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej v rámci jej
oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníkuna majetok žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje
pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej, boli naplnené zákonné
predpoklady na zastavenie predmetného konania, s poukazom na § 167e ods. 1 zákona

č. 7/2005 Z. z., k čomu potom odvolací súd i pristúpil, tu po predchádzajúcom zrušení napadnutého
rozsudku prvoinštančného súdu s podporným použitím § 391 ods. 1 v spojení s § 389 ods. 1
písm. d) CSP (dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli), vychádzajúc pritom tiež
zo znenia čl. 4 ods. 1 CSP (umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie
práva), keďže zákonodarca pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcu právnu normu výslovne neriešil všetky

do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov
na zastavenie konania podľa § 167e, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom
predmetného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej
pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa odvolacieho súdu
zastaveniu konania musí predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke, na
čom je v podstate koncipovaný aj sám Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím

súdom vždy viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. O nároku na náhradu trov konania bolo potom rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom
zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej ako zákonný

dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom odvolacom konaní,
čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení
konania, preto ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).