Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202303
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119202303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: R.. W. M., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX/
XX, G., proti žalovanej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., o zaplatenie sumy 4 320 eur, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 09. marca 2021 pod č. k. 15C/16/2019
- 81 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4 320 eur

a trovy konania vo výške 259 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
4 320 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. I., obec I., okres I. zapísanej na LV č. XXXX bytu č. XX, nach. sa na 6. posch.
vchodu č. o. XX, bytového domu s. č. XXXX so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch. Vlastníctvo nadobudol na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 20.7.2012, ktorá bola uzatvorená medzi ním ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou.

V čase predaja žalovaná byt užívala. Dňa 17.8.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú do
30.11.2012 za dohodnuté nájomné vo výške 180 eur. Po uplynutí doby nájmu sa strany nedohodli
na jej predĺžení a na podmienkach ďalšieho užívania. Žalovaná byt nevypratala a užíva ho naďalej.
Uplatnil si bezdôvodné obohatenie za obdobie 2 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žaloby
(pozn. súdu žaloba podaná 1.3.2019, t.j. za obdobie od 1.3.2017 do 28.2.2019) a výšku určil ako 24
násobok výšky nájomného, ktoré bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, t.j. 180 eur, aj napriek tomu,
že z inzerátov predložených žalobcom vyplýva, že bežne sa za obdobné byty pohybuje nájomné v

mesačných nákladoch spolu s energiami okolo 417,50 eura.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I.,
obec I., okres I. zapísanej na LV č. XXXX bytu č. XX, nach. na 6. posch. vchodu č. o. XX, bytového domu
s.č. XXXX so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu a pozemkoch. Vlastníctvo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2012 uzavretej
so žalovanou. Dňa 17.8.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2012 za dohodnuté

nájomné vo výške 180 eur. Žalovaná byt nevypratala a naďalej ho užíva. Prečítaním listinného dôkazu
- závery zo znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu zistil, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa
20.7.2012, návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 20.7.2012, výdavkový
pokladničný doklad na sumu 3679 eur, potvrdenie o prevzatí sumy 27 856,90 eura žalovanou od žalobcupodľa kúpnej zmluvy časť IV., bod 4.2. c) zo dňa 20.7.2012 patria žalovanej, okrem podpisu na potvrdení,
ku ktorému skúmaniu nepristúpila znalkyňa, nakoľko sporný podpis nevyhovuje podmienkam kladeným
na písmoznalecké skúmanie (nekvalitná kópia, z hľadiska písmoznaleckého nepreskúmateľná).

1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník alebo OZ), § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
456 Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu sú
vecne legitimovanými v spore. Aktívne vecne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia

je vlastník bytu, či nebytového priestoru a pasívne legitimovaným je ten, kto sa na úkor vlastníkov
bytov bezdôvodne obohatil. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná predala byt
žalobcovi na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.7.2012. Následne strany uzatvorili nájomnú
zmluvu dňa 17.8.2012 na dobu určitú, t.j. do 30.11.2012 s výškou mesačného nájomného 180 eur.
Žalovaná napriek zániku nájomného vzťahu byt naďalej užíva, čo medzi stranami sporu nebolo sporné.
Užíva ho bez právneho dôvodu a nadobúda tak neplatením za jeho užívanie majetkový prospech. Na

úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacuje. Naplnila skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 ods. 2 OZ, keď ide o plnenie bez právneho dôvodu. Ďalej uviedol, že žalovaná v podanom
odpore uviedla, že ju žalobca uviedol do omylu a oklamal. Bližšie neuviedla v čom ju žalobca uviedol
do omylu a nepreukázala tvrdené skutočnosti, že jej kúpna zmluva vo výške 44 000 eur nebola
vyplatená a podpisy na zmluvách nie sú jej. Z predloženej kúpnej zmluvy jasne vyplýva ako žalobca

mal uhrádzať kúpnu cenu. Suma 44 600 eur bola hradená v troch častiach: 1/ suma 15 675,90 eura
bola vyplatená záložnému veriteľovi titulom zmluvy o úvere, suma 1 067,20 eura uhradená súdnemu
exekútorovi a zvyšok 27 856,90 eura mala byť vyplatená pri podpise zmluvy žalovanej. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca nikdy nemal celú kúpnu cenu poskytnúť žalovanej ako to tvrdí. Rovnako zo záverov
znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že podpis na kúpnej zmluve, návrhu na vklad,

výdavkom pokladničnom doklade patria žalovanej. To, že znalkyňa nepristúpila ku preverovaniu podpisu
na potvrdení o prevzatí sumy 27 856,90 eura žalovanou od žalobcu podľa kúpnej zmluvy časť IV.,
bod 4.2. c) zo dňa 20.7.2012 neznamená, že by nepatril podpis žalovanej, ale len to, že znalkyňa
ku skúmaniu nepristúpila z dôvodu, že podpis nevyhovuje podmienkam kladeným na písmoznalecké
skúmanie (nekvalitná kópia, z hľadiska písmoznaleckého nepreskúmateľná). Tvrdenie žalovanej, že v

priebehu roku 2019 hradila nájomné v bytovom dome (700 eur + následne 96 eur mesačne) nebolo
preukázané. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.3.2017 do
28.2.2019. Preto žalobcovi priznal žalovanú sumu 4 320 eur vypočítanú ako 24 mesiacov x 180 eur.
Suma 180 eur bola výška dohodnutého nájomného v nájomnej zmluve, ktorá zanikla uplynutím doby v
nej uvedenej. Takto určenú výšku nájomného považoval za adekvátnu, keď obvyklá cena nájomného v

danom čase za obdobný byt sa pohybovala okolo 400 eur mesačne.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 261 ods. 1, 2 CSP, žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. Namietala, že nič sa nezakladá na pravde. Žalobca jej
nevyplatil kúpnu cenu 44 000 eur, ktorú jej mal vyplatiť pri notárovi. Ukradol jej peniaze, všetky doklady,
daljejvypnúťplyn,elektrinuna9mesiacov.Dávalamupeniazenanájomné,anitienezaplatilanezaplatil
ani smetné. Podpisy na kúpnopredajnej zmluve sa neoverili za 9 rokov. Žiadala overiť podpisy na kúpnej
a nájomnej zmluve na mestskom úrade, lebo nie sú jej.

3. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa

náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej

inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

5. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny
nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu
ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív,
prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez

právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho,
aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom,
ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie po dobu
výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.

Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie obdobného predmetu
nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska
posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým
spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či

priniesla konzumentovi zisk.

6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia zákona o bezdôvodnom
obohatení, ktoré správne na daný skutkový stav aplikoval. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a nemá dôvody opakovať zistený skutkový stav a právne

posúdenie. Žalovaná v odvolaní namietala, že nič nie je pravdivé, žalobca jej nevyplatil kúpnu cenu a
žiadala overiť podpisy na kúpnej zmluve a nájomnej zmluve na mestskom úrade. K tomu odvolací súd
dodáva, že súd prvej inštancie sa s jej námietkami vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia, poukazujúc na
závery znaleckého dokazovania. Žalovaná v priebehu konania povedala, že zmluvu išli podpísať na
mestský úrad, podpis na kúpnej zmluve je jej. V odvolaní poprela prevzatie celej kúpnej ceny, ale v

trestnom spise potvrdila, že jej žalobca dal 3 679 eur. Rovnako v trestnom konaní potvrdila uzavretie
a podpísanie kúpnej a nájomnej nájomnej zmluvy. Preto jej námietka, že zmluvy nepodpísala a žiada
o overenie podpisov je nedôvodná. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie
zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ mala žalovaná za to, že žalobca jej nevyplatil kúpnu cenu, mohla sa
svojho nároku domáhať inými právnym postupom.

7. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení §
396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).