Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219899
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212219899.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: W. Š., D. XX, S., zastúpeného
SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanej: Q. I., O. XX, S., zastúpenej
BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, o zaplatenie 100.000 eur s prísl.,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 58C/214/2012-115, zo dňa

8.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000 eur
spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo 100.000 eur od 31.3.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania
6.000 eur a trovy právneho zastúpenia 3.607,38 eura. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

31.7.2012 domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie časti kúpnej ceny 50.000 eur; písomným podaním
z 1.10.2014 žalobca žalobu rozšíril aj o zvyšnú časť nezaplatenej kúpnej ceny 100.000 eur s prísl.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie vo vzťahu
k zistenému skutkovému stavu uviedol, že žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzatvorili
11.1.2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho;

zmluvné strany 11.1.2012 uzavreli aj dodatok k zmluve a podľa čl. I bodu 2 zmluvy išlo o nehnuteľnosti
vedené Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, obec Bratislava,
m. č. Nové mesto, kat. územie A.: rodinný dom súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/
X, zapísaný na LV č. XXXX, pozemok registra C KN zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X zastavené
plochy a nádvoria, výmera 123 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, pozemok registra C KN zapísaný na LV
č. XXXX, parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 1.073 m2, spoluvlastnícky podiel X/X.

V zmysle čl. I bodu 5 kúpnej zmluvy v spojení s dodatkom č. 1 sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi
100.000 eur ako zvyšnú časť kúpnej ceny do 30.3.2012, v rozpore so svojím zmluvným záväzkom však
zvyšok kúpnej ceny navrhovateľovi neuhradila. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalovaná v podstate nepoprela ani fakt, že nezaplatila celú výšku kúpnej ceny a
poukázal na skutočnosť, že je vecou strany sporu, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu
predloží a v akom rozsahu splní svoje procesné právo ale aj povinnosť dostavovať sa na súdne

pojednávania. Skonštatoval, že žalovaná bola opakovane riadne predvolávaná na súdne pojednávania,
pričom neustále ospravedlňovala svoju neúčasť; vychádzajúc z uvedeného mal súd prvej inštancie za
to, že žalovaná mala dostatočný časový priestor na využitie svojich procesných práv a uzavrel, že o
jej vzájomnej žalobe bude súd konať v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. 15C/335/2014. V
nadväznostinauvedenésúdprvejinštanciesporprávneposúdilpodľa§488,§489a§588Občianskeho
zákonníkaažalovanúzaviazalnazaplateniezvyškukúpnejceny100.000eurstým,ženakoľkožalovaná

sa zaviazala v zmysle dodatku č. 1 čl. I bodu 3 zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny do 30.3.2012, dostala
sa od 31.3.2012 do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskehozákonníka povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
l O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva.

3. Proti rozsudku podala žalovaná včas odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko súd prvej inštancie sa ani parciálne nezaoberal
žiadnym z jej argumentov, ktoré počas súdneho konania prezentovala. Podstatou jej tvrdení pritom

bola zásadná skutočnosť, akou je zánik tvrdenej pohľadávky žalobcu, keďže v prípade, že by takáto
pohľadávka existovala, došlo vo výške 50.000 eur k zániku prípadnej pohľadávky žalobcu. Poukázala na
to, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka,
pričom započítavané pohľadávky sa považujú za navzájom vyrovnané; z hospodárskeho hľadiska má
započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie,
ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník in ohol od neho vymáhať splnenie svojej

pohľadávky.Oponovala,ženiejemožnénezaoberaťsazákonnýmzánikompohľadávkyanivprípade,že
bol jej nárok neodôvodnene vylúčený na samostatné súdne konanie a zdôraznila, že pokiaľ pohľadávka
zanikla, nie je ju možné ani priznať. V prípade, že mal súd prvej inštancie za to, že tvrdený nárok
žalobcu môže byť odôvodnený a odmietol sa zaoberať jeho zánikom započítaním, mal konanie prerušiť
do času, kedy bude rozhodnuté o existencii započítanej pohľadávky a nemal priznať nárok, ktorý vôbec

neexistuje. Súdu prvej inštancie vyčítala, že sa nezaoberal ani skutočnosťou, že ju žalobca úmyselne
podviedol, keď jej za účelom získania nezákonného prospechu zatajil skutočný stav nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 11.1.2012. Konal teda v priamom rozpore s článkom II bod 4
kúpnej zmluvy, keď úmyselne zamlčal skutočnosti o faktickom a právnom stave nehnuteľností, pričom
mal vedomosť o dôvodoch uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako vyplýva aj z jej obsahu. Súd prvej inštancie

sa však k tomuto zásadnému argumentu vôbec nevyjadril a zaoberal sa výlučne jej (ne)účasťou na
pojednávaniach.

4. Žalovaná nad rámec podaného odvolania v podaní zo dňa 2.3.2017 odvolaciemu súdu oznámila
vydanie súdneho rozhodnutia významného pre rozhodnutie o jej podanom odvolaní; uviedla, že súd

prvej inštancie uznesením č.k. 58C/214/2012-90, zo dňa 30.9.2014, jej započítací nárok vylúčil na
samostatné konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 15C/335/2014 a v
ktoromkonaníjejdňa1.3.2017bolodoručenéuznesenieKrajskéhosúduvBratislavezodňa13.12.2016,
sp. zn. 5Co/488/2015, ktoré rozhodovalo o jej odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
č.k. 15C/335/2014-38, zo dňa 20.4.2015. Predmetným uznesením Krajský súd v Bratislave rozhodol

o zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/335/2014-38, zo dňa 20.4.2015 a konanie
zastavil z dôvodu, že vylúčenie jej započítacieho nároku na samostatné konanie bolo nezákonné,
nakoľko toto nemalo byť vyhodnotené ako vzájomná žaloba, ale ako právna obrana podľa § 147 ods.
2 C.s.p. a teda nikdy nemalo byť rozhodnuté o vylúčení jej nároku na samostatné konanie a v tomto
konaní ani rozhodnuté. Na základe vyššie uvedeného žiadala odvolací súd, aby vyhovel jej odvolaniu,

nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie jej bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že došlo k
nezákonnému vylúčeniu konania o jej nároku na samostatné konanie.

5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je s ohľadom na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/488/2015-87, zo dňa 13.12.2016 potrebné zrušiť a
vrátiť vec na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 C.s.p.).

6.KrajskýsúdvBratislavetotižpredmetnýmuznesenímzastavilkonanieovzájomnomnávrhužalobkyne

(v aktuálnom konaní žalovanej) na zaplatenie 50.000 eur s poukazom na § 147 ods. 2 C.s.p. s tým,
že v prebiehajúcom konaní (sp. zn. 58C/214/2012) bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala
žalobkyňa (v aktuálnom konaní žalovaná) dňa 7.9.2012 odpor, v ktorom okrem iného namietala, že ku
dňu podania odporu bola zaplatená časť dlžnej sumy vo výške 50.000 eur a to formou započítania jej
pohľadávky voči žalovanému (v aktuálnom konaní žalobcovi). Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.

zn. 5Co/488/2015 ďalej opísal svoje zistenia, že uznesením č.k. 58C/214/2012-90, zo dňa 30.9.2014,
bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie a bol súdom prvej inštancie posúdený ako vzájomná
žaloba. V nadväznosti na vyššie uvedené (Krajský súd v Bratislave) skonštatoval, že vzájomný
návrh a procesná obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní súrozdielne procesné úkony a objasnil, že pokiaľ neprevyšuje pohľadávka žalovaného pohľadávku žalobcu
posudzuje sa tento prejav vôle žalovaného ako obrana žalovaného proti návrhu žalobcu; pokiaľ je však
pohľadávka žalovaného vyššia, než pohľadávka uplatnená žalobcom, považuje sa prejav žalovaného,

ktorým svoju pohľadávku započítal, vo výške zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu za obranu a v tej
časti, v ktorej žalovaný navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požaduje žalobca, za vzájomný návrh.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si voči žalovanej v súdnom konaní sp. zn. 58C/214/2012 uplatňuje
sumu 50.000 eur a žalovaná si za konania voči žalobcovi uplatnila pohľadávku vo výške 50.000 eur,
jedná sa preto o obranu žalovanej v zmysle § 147 ods. 2 C.s.p. (porovnaj s § 98 O.s.p.) a nie o vzájomný

návrh, tak ako to uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Pretože o vylúčení veci žalobkyne (v
aktuálnomkonanížalovanej)nasamostatnékonanienemalobyťsúdomprvejinštancienikdyrozhodnuté
a následne ani rozhodnuté vo veci samej, Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č.k. 15C/335/2014-38, zo dňa 20.4.2015 podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 C.s.p. konanie za použitia § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil, nakoľko sa jedná o taký nedostatok
procesnej podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť.

7. Pretože súd prvej inštancie v konaní o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie 100.000 eur s
prísl. v rozpore s § 98 O.s.p. (teraz § 147 ods. 2 C.s.p.) vzájomný návrh žalovanej proti žalobcovi
o zaplatenie 50.000 eur vylúčil na samostatné konanie (uznesenie č.k. 58C/214/2012-90, zo dňa
30.9.2014), hoci do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovanej v takomto

prípade posudzuje len ako prostriedok procesnej obrany, ktorým sa súd prvej inštancie mal v konaní
sám zaoberať; nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený
nedostatok nie je možné napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na

ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie (§ 297 C.s.p.), opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie 100.000 eur
s požadovaným úrokom z omeškania a súčasne posúdi obranu žalovanej na započítanie 50.000 eur
titulom náhrady škody (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo

prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania takéhoto rozhodnutia v
rámci konania o riadnom opravnom prostriedku). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému
stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami (hmotnoprávnej povahy) žalovanej a po
opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní

spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie
bolo zrozumiteľné.

8. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, §
396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).