Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202217
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419202217.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci

žalobkyne: B. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. Č.. X, Š. E.G. X., v konaní právne zastúpenej JUDr.
Janou Šálkovou ml., advokátkou, so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, IČO: 421 951 44, proti
žalovanej: Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. XXX/X, Š. E. X., v konaní právne zastúpenej JUDr.
Ľudmilou Petrušovou, advokátkou, so sídlom Ul. A. Dubčeka 386/10, 96501 Žiar nad Hronom, v konaní
o zaplatenie sumy vo výške 5.200,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.200,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 5.200,- € od 18.03.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 5.200,- € spolu s príslušenstvom z titulu výplaty zo
zaopatrovacej zmluvy. V žalobe poukázala na to, že v priebehu rokov 2011 a 2012 poskytla žalovanej
spolu sumu vo výške 5.200,- €, pričom peniaze jej boli odovzdávané v hotovosti vo výškach 1.500,- €,
1.300,- €, 800,- €, 1.100,- € a 500,- €. Pri odovzdávaní týchto peňazí bol prítomný aj syn žalobkyne
Q. Q., ktorý si pamätá, že sumy 1.500,- €, 1.300,- € a 800,- € si žalovaná pýtala za účelom vyplatenia
zameškaných splátok za kúpu auta, sumu 1.100,- € si pýtala za účelom vyplatenia nedoplatku za
plyn a sumu 500,- € na vyplatenie nedoplatku za byt. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že si žalobou

uplatňuje len nárok na zaplatenie sumy 5.200,- €, hoci žalovanej bola odovzdaná oveľa vyššia suma
peňazí, ktorú však nevie preukázať, nakoľko pri jej odovzdávaní nebol nikto prítomný. Dohoda medzi
žalobkyňouažalovanoupriodovzdávanípeňazíbolataká,žežalovanážalobkyňudoopatrujeaposkytne
jej potrebnú pomoc a zaopateru v chorobe a v starobe, keď už nebude schopná sa o seba vzhľadom
na zdravotný stav postarať a bude odkázaná na pomoc inej osoby. V takom prípade žalobkyňa nikdy
nebude žiadať vrátenie peňazí od žalovanej. Žalovaná jej takýto ústny prísľub na zaopateru dala a
s dojednaným obsahom záväzku súhlasila, avšak keď nastala reálna potreba pomoci, túto žalobkyni

odmietla poskytnúť. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa poukázala v žalobe na to, že došlo k uzavretiu
ústnej zaopatrovacej zmluvy, ako zmluvy nepomenovanej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej
obsahom bolo, že žalobkyňa poskytla žalovanej peniaze s tým, že tieto musí žalovaná vrátiť len v
prípade, že žalobkyni neposkytne zaopateru pokiaľ už sama nebude schopná sa o seba postarať abude odkázaná na pomoc inej osoby. V žalobe žalobkyňa poukázala na to, že jej právna zástupkyňa
zaslala predžalobnú výzvu žalovanej, ktorú si žalovaná prevzala 15.02.2019, avšak peňažné prostriedky
nevrátila, ani žalobkyňu nekontaktovala. Z uvedeného dôvodu právna zástupkyňa žalobkyne telefonicky

kontaktovala dňa 08.04.2019 žalovanú, ktorá jej presne opísala všetky skutočnosti, teda že žalobkyňa
jej skutočne fyzicky odovzdala všetky peniaze, keď ona potrebovala, konkretizovala aj účel požičiavania
peňažných prostriedkov, s tým že jej skutočne sľúbenú pomoc v starobe a chorobe odoprela. Žalovaná
sa právnej zástupkyni žalobkyne zmienila o tom, že si je vedomá toho, že musí peniaze vrátiť, keďže
žalobkyni neposkytla dohodnutú pomoc v starobe a v chorobe, avšak nemá z čoho, nakoľko má ťažký

život. Žalovaná však žalobkyni peňažné prostriedky napriek uvedenému nevrátila, preto sa žalobkyňa
obrátila so svojim nárokom na súd.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nárok žalobkyne neuznala a žalobu žiadala zamietnuť v
celom rozsahu. Poukázala na to, že žalobkyňa je jej svokrou, s ktorou mala veľmi dobré vzťahy aj
po úmrtí jej manžela v roku 1991. Vždy ju navštevovala a bola jej nápomocná, pokiaľ bolo potrebné

pomôcť v domácnosti. Od žalobkyne nikdy nepožadovala žiadne finančné prostriedky za túto pomoc,
nakoľko to považovala za samozrejmosť. Žalobkyňa jej poskytla len finančné prostriedky v súvislosti
s preplatením cesty, resp. malými nákupmi, ktoré vykonávala počas návštev u nej. Žalovaná poprela,
že by jej žalobkyňa odovzdala finančné prostriedky vo výške 1.500,- €, 1.300,- €, 800,- €, 1.100,-
€ a 500,- €. Poukázala na to, že žalobkyňa mala vždy problémy so synom Vladimírom Vozárom,

ktorý často menil zamestnanie, resp. bol nezamestnaný a nebol dostatočne finančne zabezpečený.
Žalovaná taktiež uviedla, že so žalobkyňou neuzatvárala žiadnu zaopatrovaciu zmluvu, na základe
ktorej by jej mala poskytnúť opateru. Nikdy by sa nezaviazala na poskytnutie takejto opatery, nakoľko
má sama zdravotné problémy, ktoré by jej neumožňovali vykonávať úkony v jej prospech. Žalovaná
taktiež poukazovala na tú skutočnosť, že je nehodnoverné, aby uzatvárala zaopatrovaciu zmluvu v

roku 2011, resp. 2012, kedy mala žalobkyňa pomerne dobrý zdravotný stav a nebola odkázaná na
opateru tretej osoby. Žalobkyňa má pritom syna, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a dcéru, ktorá
so žalobkyňou býva v bezprostrednom susedstve na spoločnom dvore. V ďalšom žalovaná poukázala
na to, že žalobkyni v decembri 2016 diagnostikovali iný mozgový infarkt, v dôsledku čoho sa stala
imobilná a po dobu asi 2-3 mesiacov nevnímala riadne okolie. Ešte počas ústavnej liečby žalobkyne ju

kontaktoval jej syn Q. Q., že zabezpečí prevoz matky priamo domov k žalovanej, aby sa ako nevesta o
ňu postarala. Ona však odmietla prevziať svokru s poukazom, aby sa o ňu postaral jej syn, ktorý s ňou
žije v rodinnom dome. Q. Q. jej dokonca ponúkol aj odplatu za poskytovanie opatery v sume 200,- €
mesačne. Napriek tomu s opaterou svokry nesúhlasila a preto začali prvé nedorozumenia medzi ňou a
synom žalobkyne Q. Q.. Naposledy bola žalobkyňu navštíviť 15.01.2019, čo bola posledná návšteva u

nej. Počas tejto návštevy žalobkyňa žalovanej uviedla, že chce vrátiť peniaze, ktoré dala jej synovi F. Q.,
t.j. jej vnukovi, na čo žalovaná reagovala, že s tým nemá nič spoločné, aby ich žiadala vrátiť od neho.
Žalovaná súčasne poprela tvrdenia žalobkyne v tom smere, že by v telefonickom rozhovore právnej
zástupkyni žalobkyne potvrdila prevzatie finančných prostriedkov. Poukázala na to, že na X. Ž. A. M.
mala v roku 2011 nedoplatok len vo výške 40,23 €, za rok 2012 vo výške 244,20 €, ktoré postupne

vyporiadala mimoriadnymi splátkami v roku 2013. Na X., Y..X.. W. mala v roku 2011 preplatok vo výške
5,93 €, v roku 2012 nedoplatok vo výške 205,19 € a v roku 2013 preplatok vo výške 20,44 €. Žalovaná z
opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania nároku žalobkyne. V závere poukázala na to, že je nelogické,
aby si žalobkyňa zriaďovala vecné bremeno k rodinnému domu, kde ako povinnou osobou je jej syn Q.
Q., pričom na druhej strane by s nevestou uzatvárala zaopatrovaciu zmluvu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej, predžalobnou výzvou
adresovanou žalovanej zo dňa 13.02.2019, čestnými prehláseniami P. P., S. F., P. X., doručenkou zo dňa
15.02.2019, prepúšťacími správami, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.01.2011 - 31.12.2012,
a 01.01.2013-31.12.2013 z X. Ž. A. M., vyúčtovaním X., Y..X.. za obdobie od 19.06.2010-18.06.2011, za

obdobie od 19.06.2011-18.06.2012, za obdobie 19.06.2012-.18.06.2013, dohodou o pracovnej činnosti
Q. Q., potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi Q. Q., potvrdením o poberaní peňažného príspevku
na opatrovanie za rok 2019, výsluchom svedkov - P. P., P. X., S. F., B. Ť., originálom kalendára z roku
2012, 2008, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, mailovým podaním F. Q.H. zo
dňa 22.06.2020, 24.06.2020, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, a

zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že so žalovanou boli dohodnuté tak, že jej dá peniaze
a ona ju za to opatrí v starobe aj v chorobe. Vždy, keď prišla, tak jej dala nejaké peniaze. Niečo sizapísala v kalendári, niečo si však nezapísala. Je to už strašne dávno, aj 10 rokov. Žalovaná prišla
vždy sama, raz chcela peniaze na elektriku, inokedy na plyn, na byt, na auto. Tieto peniaze mala doma
v hotovosti v obývačke v skrini v obálke. So žalovanou bola dohodnutá tak, že pokiaľ ju neopatrí, tak

jej peniaze vráti do haliera. Žalovanej odovzdala od 5.000 - 8.000 €, koľko si pýtala, tak jej vždy dala.
Pri odovzdávaní peňazí vo výške okolo 5.000,- € bol prítomný aj jej syn Q. Q., pri ostatných nebol
doma. O tom, že jej požičiava peniaze vedela celá rodina, aj jej kamarátky - S. F., L. X.. Prítomný pri
odovzdávaní peňazí bol však len jej syn Q.. So žalovanou si nespísali žiadny záznam o odovzdávaní
peňazí, nakoľko jej verila. Jednalo sa o našetrené peniaze, ktoré si odkladala doma, nakoľko predtým

ťažko robila. So starostlivosťou bola dohodnutá s nevestou, nakoľko predtým veľmi dobre vychádzali.
Dcéru nechcela otravovať, nakoľko opatrovala svoje deti a syn chodil do roboty, volali ho aj do Bratislavy
na stavbu. Žalovaná pri každom prevzatí peňazí uviedla, že ju opatrí a pokiaľ ju nedoopatruje, tak jej
všetky peniaze vráti. Peniaze požičiavala aj vnukovi - synovi žalovanej, avšak to boli iné peniaze, nie
tieto čo sú predmetom konania. Vecné bremeno na rodinnom dome zriaďovala len z toho dôvodu, aby
mala kde bývať, pokiaľ by sa niečo stalo. Pokiaľ si v kalendári poznačila, že W. požičala 33.000,-, jednalo

sa o slovenské koruny.

5. Žalovaná v konaní pred súdom uviedla, že so žalobkyňou - svokrou, dobre vychádzali. Vždy, keď ju
zavolala, tak jej prišla pomôcť do záhrady, riadiť kostol a pod.. Žalovaná poprela, že by jej žalobkyňa
niekedy odovzdala peniaze. Poukázala na to, že v tom čase žila v spoločnej domácnosti so synom

a snažili sa všetko spolu zaplatiť. Žiadne peniaze od žalobkyne nepotrebovala. Pripustila, že občas
jej žalobkyňa dala nejaké peniaze na cestu, alebo jej zabalila zeleninu, avšak žiadne peniaze jej
neodovzdala. Žalovaná taktiež poprela, že by žalobkyni sľúbila, že ju doopatruje v chorobe a v starobe.
Žiadnu takúto dohodu so žalobkyňou neuzavrela. Pokiaľ by to od nej žalobkyňa aj požadovala, určite by
na to nepristúpila, nakoľko aj ona má zdravotné problémy. Žalovaná pripustila, že pokiaľ bola žalobkyňa

v nemocnici bol za ňou jej syn Q., ktorý od nej žiadal, aby doopatrovala matku. V tom čase sa k
tomu nevedela vyjadriť. Žalobkyňu mala rada ako vlastnú matku, vždy jej pomáhala a v ničom jej
neodporovala. Prestala ju navštevovať vzhľadom k tomu, že mala konflikty s jej synom Q.. Naposledy
bola žalobkyňu navštíviť niekedy v apríli - máji 2019, nakoľko ju žalobkyňa zavolala, že ju chce vidieť.
Žiadala od nej, aby jej vrátila peniaze. Jednalo sa o peniaze, ktoré dala žalobkyňa jej synovi. Pokiaľ

ide o rozhovor s právnou zástupkyňou žalobkyne, žalovaná uviedla, že ju právna zástupkyňa žalobkyne
zaskočila. Uviedla jej však, že jej žalobkyňa peniaze nedala, pokiaľ ich dala synovi, aby si pýtala od
neho. Právna zástupkyňa žalobkyne na ňu tlačila, aby dané peniaze vrátila splátkami.

6. Svedok Q. Q., syn žalobkyne, v konaní pred súdom uviedol, že žalovaná si chodila pýtať peniaze

od jeho matky. Niekedy to bolo na auto, inokedy na plyn, na elektriku, na byt a podobne. Nikdy to
nebolo naraz, avšak bolo to odovzdávané po častiach. Matka jej vždy peniaze dala. Žalovaná jej stále
sľubovala, že ju zoberie na Q. a opatrí ju. Povedala jej to veľakrát. Žalovaná s matkou boli dohodnuté
tak, že pokiaľ by sa žalovaná nemohla o žalobkyňu dostarať, tak jej všetky peniaze vráti do haliera. Sám
bol neraz svedkom toho, že matka povedala žalovanej, že pokiaľ ju opatrí v starobe, tak jej peniažky

vrátiť nemusí s tým, že jej bude ešte dávať 200,- € z dôchodku na opatrovanie. Žalovaná prisľúbila,
že pokiaľ by ju nemohla doopatrovať, tak jej všetky peniaze vráti do haliera. Do poslednej chvíle jej
žalovanásľubovala,žesijuzoberieadoopatrujeju.Priodovzdávanípeňazívovýške5.200,-€,ktoréboli
odovzdávané po častiach, bol prítomný. Vie, že matka žalovanej odovzdala viac peňazí, avšak on bol
pri odovzdávaní peňazí len do výšky 5.200,- €. Pamätá si napríklad na situáciu, keď žalovaná narýchlo

dobehlasdvomipánmivaute,stým,žeuvádzala,žepotrebujesúrnepeniazenaleasing,ževautesedia
páni s leasingovej spoločnosti. V tom čase to bolo 1.500,- €, ktoré jej matka odovzdala. Následne prišla
žalovaná asi o 3 mesiace, vtedy prišla sama s tým, že potrebuje znovu peniaze na auto vo výške 1.200,-
€, nakoľko musí doplatiť nejaké splátky. Potom prišla po nejakých mesiacoch s tým, že chcela na auto
ešte 800,- €. O tieto peniaze volala žalovaná vždy v piatok večer matke s tým, že plakala do telefónu, či

môže prísť v sobotu ráno. Matka jej povedala, že môže samozrejme prísť. Dôvody nikdy nepovedala, s
tým, že jej povie osobne ráno. Vždy prišla v sobotu ráno o 6.30 hod. autobusom. Matka zobrala peniaze
z izby, kde ich mala uložené v hotovosti, oni so žalovanou ostali v kuchyni. Matka následne peniaze pred
ním prerátala, vie, že boli v 50,- € bankovkách. Následne u nich žalovaná ostala celý víkend a on ju v
nedeľu odviezol autom domov. Aj ďalšie peniaze, ktoré si následne žalovaná pýtala vo výške 1.100,-

€ na plyn a 500,- € na elektriku a následne ešte na nájom zvyšnú sumu, boli odovzdávané rovnakým
spôsobom. Aj pri odovzdávaní týchto peňažných prostriedkov bol prítomný. Vždy sa pýtal matky z akého
dôvodu dáva žalovanej tieto peniaze, či to nie je už veľa peňazí. Matka mu na to povedala, aby sa
nestaral, že o týchto peniazoch rozhoduje ona. Veľakrát sa na matku aj hneval, avšak matka na žalovanúnedala dopustiť, mala ju veľmi rada. Matka mala taký zvyk, že si veľa vecí písala do kalendára. Zapísala
si aj odovzdanie peňazí vo výške 33.000,- dňa 11.01.2012 žalovanej. Aj keď v tom čase sa používali
EURÁ, matka si dlho písala sumy v SK, z uvedeného dôvodu suma 33.000,- znamená 1.100,- €. V tom

čase to bola suma, ktorú si žalovaná prišla požičať na plyn. Žalovaná mala po smrti manžela neustále
finančné problémy, vždy si chodila požičiavať. Reálne im účel požičania peňazí nikdy nepreukázala.
Žalovaná do poslednej chvíle matke sľubovala, že si ju zoberie k sebe a doopatruje ju. Ešte aj v čase,
keď boli pozrieť matku v nemocnici a viezol žalovanú domov, volala ho k nej do bytu vo Voznici, kde mu
ukázala, kde bude matka ležať. Dohodli sa, že jej bude nosiť plienky autom a použité plienky odnesie

preč. Následne mu však žalovaná asi za 3-4 dni predtým ako mali matku prepustiť z Banskej Štiavnice
volala, že si ju nezoberie, že jej to zakázali deti. Matka sa hneď potom ako sa prebrala pýtala, kde je
žalovaná a prečo nie je u nej na Q.. Následne matka žalovanú vyzvala asi v júni - júli 2017, aby jej vrátila
peniaze, konkrétne hovorila o sume 5.200,- €. Hovorila, že jej to môže vracať po menších čiastkách
aspoň po 50,- €. Následne prišla ešte raz 15.01.2019, kedy ju matka znovu vyzvala, aby peniaze vrátila.
Žalovaná sa nahnevala, zobrala si veci a odišla preč. Svedok pripustil, že matka požičala peniaze aj

svojmu vnukovi - synovi žalovanej, avšak tieto peniaze matka nežiadala vrátiť. Jedná sa o úplne iné
peniaze ako tieto, ktoré sú predmetom konania.

7. Svedkyňa S. F. v konaní pred súdom uviedla, že žalobkyňa vždy hovorila, že ju žalovaná opatrí, vždy
sa na to spoliehala Ona sama posielala svojho času niekedy v období 2004-2005, či 2010 (svedkyňa

nevedela upresniť obdobie) žalovanej po 50,- € mesačne, asi po dobu 7-8 mesiacov, nakoľko vždy
hovorila, že nemá peniaze, nemá čo jesť, preto ju ľutovali. Od žalobkyne vedela, že jej vždy nejaké
peniaze dávala, avšak ona osobne to nevidela. Nevie o akú sumu sa jedná, avšak žalobkyňa bola
spoľahnutá, že ju opatrí v starobe. Presnú dohodu medzi žalobkyňou a žalovanou nepozná, avšak
žalobkyňa považovala za samozrejmú vec, že ju za dané peniaze opatrí.

8. Svedkyňa P. X. v konaní pred súdom uviedla, že vie, že žalobkyňa odovzdávala peniaze žalovanej,
niekde si to zapisovala, avšak ona osobne pri tom nikdy prítomná nebola. Vie všetko z rozprávania
žalobkyne. Žalobkyňa jej rozprávala, že žalovanej dávala peniaze s tým, že žalovaná jej sľúbila, že ju
opatrí. Žalobkyňa jej spomínala, že žalovanej dávala nejaké peniaze na kúrenie, na byt, avšak presne

si nepamätá sumy ani účel, nakoľko ju to nikdy nezaujímalo. Jednalo sa pritom o väčšie sumy peňazí.

9. Svedkyňa P. P. v konaní pred súdom uviedla, že žalovaná vždy pred nimi hovorila, že žalobkyňu opatrí.
Stretávali sa u nich veľmi často, boli u nich skoro každú nedeľu. Žalobkyňa sa na jej opateru v starobe
spoliehala. Vie, že žalovaná mala ísť po žalobkyňu do nemocnice, avšak asi tri dni predtým ju odmietla z

nemocniceprevziaťstým,žejejtodcéranedovolí.Svedkyňauviedla,žekonkrétneodovzdávaniepeňazí
žalovanej nevidela, avšak žalobkyňa jej spomínala, že žalovanej peniaze dávala, keď potrebovala. Bola
pri tom, keď žalovaná spomínala, že potrebuje na elektriku, nakoľko má nejaký nedoplatok, výšku si
nepamätá. Žalobkyňa na to reagovala, že jej peniaze dá, avšak spolieha sa na ňu, že ju opatrí a ona
jej to sľúbila. Nevie o akú sumu peňazí sa jedná, avšak z rozprávania žalobkyne vie, že to bolo okolo

5.000,- € aj viac. Žalobkyňa si uvedené sumy písala do kalendára.

10. Svedkyňa B. Ť., dcéra žalovanej, konaní pred súdom uviedla, že matka žila so synom žalobkyne asi
5 rokov pokiaľ zomrel. So žalobkyňou mala matka veľmi dobrý vzťah. Žalobkyňa od matky potrebovala
vždy nejakú pomoc. Z rozprávania svojho brata vie, že to bolo aj párkrát do mesiaca. Podľa jej názoru

žalobkyňa matke žiadne peniaze nedala. V tom čase žili v spoločnej domácnosti spolu s jej bratom,
mali dva príjmy, preto nevidí dôvod, prečo by si jej matka požičiavala peniaze. Z rozprávania matky
vie, že ju žalobkyňa obvinila, že jej mala dať nejaké peniaze na nájom, na byt, na nedoplatky, avšak
podľa jej názoru je to nezmysel. Vie, že matka nemala nejaké veľké nedoplatky na byte. Matka viedla
skromný život, dodnes žije v skromných podmienkach, nevie, kde by tie peniaze dala. Brat sa jej chválil,

že starká mu dala asi v období 2010 - 2012 sumu 1.1000,- €, avšak nevie presne na čo. Keď jej prišiel
list od advokátky, že má vrátiť nejakých 5.200,- €, matka jej hovorila, že nič od starkej nedostala, že
nesľúbila, že starkú doopatruje. Z uvedeného dôvodu sa bol jej muž pozrieť v advokátskej kancelárii
právnej zástupkyne žalobkyne, kde ju zastihol, preto ju požiadal, aby na jej matku netlačila. Ona sama
matke zakázala, aby doopatrovala žalobkyňu. Matka nikdy nemala auto na leasing, len brat mal auto

na leasing. Vie, že dané auto sa dosplácalo.

11. Z mailovej komunikácie syna žalovanej F. Q. zo dňa 24.06.2020 súd zistil, že žalovaná chodila roky
ku žalobkyni, a to vždy v piatok po práci a odchádzala v nedeľu večer unavená a vyčerpaná. Starká si juza to vážila a mala ju radšej ako svoje vlastné deti. Určite jej však neposkytovala finančné prostriedky. V
minulosti mu starká dala peniaze na vyplatenie auta vo výške cca 1.100,- €, nakoľko v tom čase nemal
peňažné prostriedky.

12. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

15. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Z vykonaného
dokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzistranamisporubolauzatvorenáústnazmluva,ktoránieje
osobitne upravená zákonom, avšak zmluvnými stranami bol, podľa názoru súdu, dostatočne dojednaný
obsah daného zmluvného vzťahu, pričom zmluva neodporovala obsahu ani účelu zákona. Súd

predmetnú zmluvu podriadil pod ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka, jedná sa o nepomenovanú
(inominátnu) zmluvu, ktorej obsahom bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky
a na druhej strane záväzok žalovanej poskytnúť žalobkyni v starobe a v chorobe potrebnú starostlivosť
a opateru v domácnosti žalovanej, alebo pokiaľ nebude schopná sa o žalobkyňu postarať peňažné
prostriedky žalobkyni vrátiť. Z dôkazných prostriedkov produkovaných v súdnom konaní - z výpovedí

svedkov (Q. Q., S. F., P. X., P. P.) mal súd za ustálené, že žalobkyňa v období rokov 2010 - 2012
odovzdávala žalovanej peňažné prostriedky, a to nie v malých výškach. Svedkyne P. X., P. P., S. F.
súdu potvrdili, že majú vedomosť o tom, že žalobkyňa žalovanej odovzdávala peňažné prostriedky vo
väčších obnosoch, ktorých výšku nevedeli bližšie špecifikovať, avšak svedok Q. Q. súdu hodnoverným
spôsobom špecifikoval výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, spôsob aj miesto odovzdávania

peňažných prostriedkov, ako aj nominálnu hodnotu bankoviek, v ktorých boli peňažné prostriedky
žalovanej odovzdávané. Svedok Q. Q. súdu uviedol presné čiastky, ako aj účel, na ktorý žalovaná
peňažné prostriedky od žalobkyne žiadala s tým, že prehlásil v konaní pred súdom, že pri odovzdávaní
daných peňažných prostriedkov v celkovej hodnote 5.200,- € bol osobne prítomný a videl, ako žalobkyňa
dané peňažné prostriedky pred nimi prerátala. Svedok Q. Q. pred súdom taktiež potvrdil, že pri

odovzdávaní všetkých peňažných prostriedkov, ktoré boli odovzdávané v jednotlivých čiastkách, sa
žalobkyňa a žalovaná súčasne dohodli, že žalovaná za dané peňažné prostriedky doopatruje žalobkyňu,
pokiaľ to bude v starobe a chorobe potrebovať, alebo dané peňažné prostriedky žalobkyni vráti „do
haliera“. Aj keď svedkyne P. X., P. P., S. F. neboli osobne pri odovzdávaní peňažných prostriedkov a
pri uzatváraní predmetnej dohody, všetky pri svojej výpovedi pred súdom potvrdili, že im je známe, že

žalobkyňa peňažné prostriedky žalovanej odovzdávala a spoliehala sa na to, že ju žalovaná doopatruje
pokiaľ to bude potrebovať, resp. jej peňažné prostriedky vráti, nakoľko tak mali byť dohodnuté. Z
uvedeného dôvodu mál súd za preukázaný obsah záväzkového vzťahu uzavretého medzi žalobkyňou a
žalovanou. Súd považuje predmetnú zmluvu za platnú, nakoľko obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom pre platnosť zmluvy a predmetná zmluva a jej obsah neodporuje účelu ani obsahu tohto

zákona. Pokiaľ aj svedkyňa B. Ť., dcéra žalovanej, v konaní pred súdom uviedla, že nemá vedomosť, že
by žalobkyňa žalovanej peňažné prostriedky poskytla, a že by došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy,
súd poukazuje na tú skutočnosť, že svedkyňa nedisponovala dostatočnými informáciami, nakoľko,
ako sama v konaní pred súdom potvrdila, žalobkyňu osobne nikdy nenavštívila, nebola prítomná pri
rozhovoroch medzi žalobkyňou a žalovanou, a teda nemohla poznať obsah takto ústne uzatvorenej

dohody. Vychádzala pritom len z tvrdení jej matky - žalovanej, ktorá uvedené skutočnosti od počiatku
súdneho konania popierala. Súd uveril tvrdeniam svedka Q. Q. ohľadne obsahu záväzku, uzavretého
ústnou formou medzi stranami sporu, nakoľko svedok hodnoverným spôsobom opísal jednak vzťah
sporových strán, finančnú situáciu žalovanej, spôsob odovzdávania peňažných prostriedkov, účel, ktorýuvádzala žalovaná pri preberaní peňažných prostriedkov, ktorých bol priamym svedkom, keďže žil v
spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Súd jeho tvrdeniam uveril, nakoľko svedok uvedené informácie
opísal súvisle, na otázky súdu odpovedal priamo bez zaváhania, jeho vyjadrenia súdu vyznievali

logicky z obsahového hľadiska, ako aj v časových súvislostiach. Súd taktiež uveril tvrdeniam žalobkyne,
ktorá hoci je vysokého veku, hodnoverným spôsobom súdu opísala obsah uzatvorenej dohody so
žalovanou a žalovanú s jej obsahom aj konfrontovala. Žalovaná nijakým spôsobom nedementovala
informácie, ktoré svedok v konaní pred súdom uvádzal, napríklad o tom, že prišla za žalobkyňou s
dvomi mužmi, ktorým odovzdávala peňažné prostriedky za leasing na auto. Nie je pritom podstatné

čo bolo účelom odovzdávania peňažných prostriedkov, podstatné je, že dané peňažné prostriedky boli
odovzdávané žalobkyňou priamo žalovanej. Pokiaľ aj žalovaná dané peňažné prostriedky následne
použila na úhradu dlhov, či záväzkov inej osoby, uvedená skutočnosť nie je vo vzťahu k danému
záväzkovo-právnemu vzťahu medzi sporovými stranami podstatná. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
právnej zástupkyne žalovanej, že predmetná zaopatrovacia zmluva musí mať nutne písomnú formu.
Ako už bolo konštatované, jedná sa o nepomenovanú zmluvu, pričom zákonodarca nestanovuje v

prípade inominátnych zmlúv uzatvorených v súlade s § 51 Občianskeho zákonníka obligatórne ich
písomnú formu. Tá skutočnosť, že žalobkyňa odovzdávala žalovanej peňažné prostriedky vyplýva, aj
zo zápiskov žalobkyne, ktoré si žalobkyňa robila v kalendároch. Z kalendára z roku 2008 vyplýva,
že žalobkyňa odovzdávala peňažné prostriedky jednak synovi žalovanej (napr. 29.04.2008), avšak aj
samotnej žalovanej, pričom si konkrétne značila, či sa jedná o peňažné prostriedky pre ňu, resp. pre

syna F. (napr. 03.10.2008, z ktorého zápisku žalobkyne vyplýva, že žalovaná chcela peniaze pre syna
Palina vo výške 3.000,- Sk). Zo zápiskov žalobkyne z rozhodného obdobia - 11.01.2012 vyplýva, že
žalovaná bola u žalobkyne, pričom žalobkyňa jej požičala 33.000,-, hoci žalobkyňa neuviedla menu,
v ktorej peňažné prostriedky žalovanej odovzdala, vzhľadom na dátum je zrejmé, že dané peňažné
prostriedky museli byť odovzdané v mene EURO. Uvedenú skutočnosť potvrdila pri svojom výsluchu

aj žalobkyňa, ako aj jej syn, svedok Q. Q., ktorý uvádzal, že matka si zvykla ešte niekoľko rokov
po zmene meny uvádzať poznámky v bývalej mene - slovenských korunách, pričom svedok ozrejmil,
že pokiaľ matka uviedla sumu 33.000,-, mala na mysli 1.100,- €. Uvedená suma sa pritom zhoduje
aj s peňažnými prostriedkami, ktoré žalobkyňa, ako aj svedok Q. Q. uvádzali, že mali byť žalovanej
odovzdané na nedoplatok na plyn. Hoci je pravdou, že z výkazu nedoplatkov za elektrickú energiu,

za nájom byt, za plyn vyplýva, že žalovaná nemala nedoplatky v takej výške v akej žiadala peňažné
prostriedky od žalobkyne, ako už súd uviedol vyššie, účel, ktorý uvádzala žalovaná žalobkyni, na
ktorý potrebuje peňažné prostriedky nie je z hľadiska odovzdávania peňažných prostriedkov podstatný.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zhrnúc výsledky vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že
medzi sporovými stranami bola uzatvorená inominátna zmluva, v ktorej si sporové strany presne

vyšpecifikovali jej obsah - záväzok žalobkyne odovzdať peňažné prostriedky žalovanej na jej požiadanie
a na druhej strane záväzok žalovanej zabezpečiť opateru žalobkyni v chorobe a v starobe, resp.
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa utrpela mozgovú príhodu, v
dôsledku ktorej nebola spôsobilá sa o seba samostatne postarať a dňa 12.01.2017 bola prepustená
do domácej opatery a žalovaná odmietla o ňu vykonávať osobnú starostlivosť, (ako sa zaviazala

danou zaopatrovacou zmluvou), bola povinná žalovaná žalobkyni peňažné prostriedky vrátiť. Keďže
žalovaná peňažné prostriedky žalobkyni nevrátila, žalobkyňa prvýkrát v súlade s § 563 Občianskeho
zákonníka vyzvala žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov v júni - júli 2017 ústnou formou (ako to
vyplynulozvýpovedesvedkaQ.Q.),načožalovanánereagovala.Následnežalobkyňavyzvalažalovanú
predžalobnouvýzvouzodňa13.02.2019navráteniepeňazí vlehotedo30dníodjejprevzatia.Žalovaná

predmetnú výzvu prevzala do vlastných rúk 15.02.2019, t.j. bola povinná peniaze vrátiť v lehote do
dňa 17.03.2019. Žalovaná peňažné prostriedky nevrátila. Z uvedeného dôvodu súd považoval nárok
žalobkyne na vrátenie žalovanej sumy za nesporný a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
vo výške 5.200,- €.

17. Súd priznal žalobkyni súčasne aj nárok na účtovaný úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2
Občianskehozákonníkavspojenís§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v zákonnej výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho
po márnom uplynutí lehoty na plnenie, t.j. odo dňa 18.02.2019 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa žalobou požadovala priznať úrok z omeškania odo dňa 16.02.2019, súd vo zvyšnej časti

žalobu žalobkyne pokiaľ ide o úrok z omeškania zamietol.18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20.Žalovanávkonanípredsúdomvznieslazopatrnostinámietkupremlčanianárokužalobkyne,pretosa

súd zaoberal tým, či je nárok žalobkyne premlčaný. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, na daný vzťah
je potrebné aplikovať, aj pokiaľ ide o premlčaciu dobu, predpisy občianskeho práva. V súlade s § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej,
pričom premlčané právo veriteľovi nie je možné priznať. Žalobkyňa mala možnosť uplatniť svoje právo
voči žalovanej odkedy sa dozvedela, že žalovaná jej neposkytla potrebnú opateru v chorobe a v starobe,
keďže od 12.01.2017 bola v opatere svojho syna. Vzhľadom na jej zdravotný stav, mohla tak žalobkyňa

podľa vyjadrenia syna Q. Q. urobiť po stabilizovaní jej zdravotného stavu, a to najskôr v období leta
2017. Z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené, že žalobkyňa prvýkrát vyzvala žalovanú ústnou
formou pri návšteve v jej domácom prostredí na vrátenie daných peňažných prostriedkov v období jún
- júl 2017. Keďže sa jedná o občianskoprávny záväzkový vzťah, pri ktorom nie je dojednaná osobitná
premlčacia doba, v danom prípade sa aplikuje všeobecná trojročná premlčacia doba v súlade s § 101

Občianskeho zákonníka a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. od obdobia jún -
júl 2017, kedy žalobkyňa v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka prvýkrát vyzvala žalovanú na vrátenie
peňažných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že žalobu žalobkyňa na súd podala 01.07.2019, teda v rámci
plynutia premlčacej doby, jej nárok nie je premlčaný, a preto súd na námietku premlčania neprihliadol.

21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalobkyni
nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O vyčíslení trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

22. Keďže v konaní vznikli trovy štátu, súd priznal štátu nárok na plnú náhradu trov konania voči

žalovanej, ktorá bola v súdnom konaní neúspešná. O vyčíslení týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník
osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.