Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415203625
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415203625.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti povinnému: T. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.
XXX, o vymoženie 3 052,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Nové Zámky č. k. 11Er/207/2015-28 zo 7. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením č. k. 11Er/207/2015-28 zo 7. júla 2020, zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu
v Bratislave, Záhradnícka 60, z 06. 02. 2015

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 1, § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
(zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom) z 06. 02. 2015 domáhal voči povinnému vykonania

exekúcie na vymoženie 3 052,98 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorý je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01548/14 z 09. 07. 2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť 02. 09. 2014 a vykonateľnosť
05. 09. 2014. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške
3 052,98 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 970,81 eura od 24. 04. 2013
do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 264,61 eura, trovy právneho zastúpenia

vo výške 381,82 eura, náklady inkasného konania vo výške 150 eur, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.
5214401051107 medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava) a povinným z 05. 11. 2007, na základe ktorej právny

predchodca oprávneného povinnému ako fyzickej osobe poskytol spotrebný úver vo výške 92 000 Sk,pričom povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie
úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy.

5. V bode 5. článku II. predmetnej zmluvy je upravená rozhodcovská doložka v znení, že „Banka
uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona
č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom.“

4. Dňa 25. 10. 2012 bola už medzi povinným a oprávneným uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný v nej uznal záväzok z uvedenej zmluvy čo do dôvodu a výšky.
V ten istý deň ako bola uzavretá dohoda, t. j. 25. 10. 2012, bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva
medzi povinným a oprávneným, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Rozhodcovská
zmluva bola uzavretá dňa 25. 10. 2012 medzi oprávneným a povinným, pričom v bode 2. nazvanom

základné ustanovenia sa uvádza, ktoré súdy sa rozumejú pod pojmom rozhodcovský súd na účely
zmluvy a čo pod rozhodcovským konaním. V bode 4. zmluvy - Poučenie o rozhodcovskom konaní,
je vysvetlený priebeh rozhodcovského konania. Bod 3. Predmet zmluvy obsahuje vymedzenie súdov,
pred ktorými sa môžu riešiť prípadné spory, vzniknuté z predmetnej zmluvy, a to tak, že: „3.1. Všetky
spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené

v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského

rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho
rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). 3.2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o

rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov právnych vzťahov uvedených v bode
3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu. 3.3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo
odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania
žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma
a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.“

6. Povinný vyplnil aj formulárový dotazník k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve.
V dotazníku povinný kladne odpovedal na všetky jeho body, pričom pre posúdenie rozhodcovskej
zmluvy sú podstatné najmä dve jeho vyhlásenia, a to: „Vyhlasujem, že mi boli vysvetlené podmienky
rozhodcovského konania, najmä výška súdneho poplatku, zásada písomnosti konania, možnosti
preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a som ochotný

v prípade nesplnenia svojho záväzku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.“ a „Vyhlasujem, že
Rozhodcovskú zmluvu chcem uzavrieť.“

7. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 26. 02. 2015 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Exekučný súd uviedol, že z obsahu súdneho spisu zistil, že predchodca oprávneného a povinný
uzavreli dňa 05. 11. 2007 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. S
poukazom na túto skutočnosť exekučný súd aj bez návrhu bol povinný preskúmať zmluvné podmienky
úverovej zmluvy, ako aj Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s

rozhodcovskou zmluvou. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že aj keď bola zmluva uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka je na ňu potrebné, spolu s dohodou a rozhodcovskou
zmluvou,aplikovaťaj ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,ktoréobsahujú
všeobecnú úpravu spotrebiteľských vzťahov9. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dáva na výber
riešenie prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje poučenie

o rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam mal za to, že je uzavretá v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva
má klasickú predpripravenú formu, kde boli iba rukou dopísané osobné údaje povinného. Súd má za to,
že nejde o individuálne dojednanú zmluvu, tak ako to vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď sa nachádza na samostatnom papieri, dáva na výber druh súdu, avšak povinný nemohol ovplyvniť

jej obsah. Mohol ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného dospel k záveru, že pod individuálnosťou dojednania sa nemyslí
iba vyhotovenie a uzavretie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine, ale osobitné, individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným, pri ktorom by mal povinný právo

meniť, resp. ovplyvniť obsah zmluvy.

10. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná tak, ako to
vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, konštatoval, že predložený exekučný titul je materiálne
nevykonateľný, preto rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania

prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Taktiež prišlo k novele Občianskeho
zákonníka účinnej od 01. 01. 2008. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského
konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“)
ako samostatný predpis. Oprávnený poznamenal, že sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi

vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. V tomto smere
poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoRK. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom formulári je
pre súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám
a dobrovoľne. Na podporu správnosti svojich argumentov poukázal na viaceré rozhodnutia krajských

súdov. Oprávnený poukázal na to, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné
prostriedky bola uzatvorená dňa 05. 11. 2007, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 25.
10. 2012, teda po štyroch rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.

12. Exekučný súd v odôvodnení uvádza, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože nebola

individuálne dojednaná. Oprávnenému nie je zrejmé ako súd k uvedenému záveru dospel a takýto
postup súdu považuje za neakceptovateľné hľadanie dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom zo súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený splnil všetky
zákonné povinnosti. Povinný mal možnosť nielen rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu
3.3 mal možnosť od tejto zmluvy aj odstúpiť. Povinný k podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebol

žiadnym spôsobom nútený. Jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani tak zložitý, aby jej obsahu
nemohol porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám
na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má
nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Úvaha súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom
znení je absurdná. Takýmto výkladom by nebolo možné uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá

by mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože, ak by podal žalobu dodávateľ, spotrebiteľ
by bol podľa názoru súdu neprijateľne nútený podrobiť sa tomuto konaniu.

13. Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie
je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,
pretože v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,
vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojeniejeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného
titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom poukázal na
zmenu právneho zastúpenia a navrhol odvolaciemu súdu, aby pokračoval v konaní s novým právnym

zástupcom.

14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme

zápisnice zo dňa 06. 02. 2015 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky
vo výške 3 052,98 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01548/14 z
9. júla 2014, právoplatný 2. septembra 2014 a vykonateľný 5. septembra 2014. Exekučným titulom bola

povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 3 052,98 eura,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 970,81 eura od 24. 04. 2013 do zaplatenia, poplatok
za rozhodcovské konanie vo výške 264,61 eura, náklady inkasného konania vo výške 150 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 381,82 eura, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 243h ods. 1 CSP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

23. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.24. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

25. Odvolací súd poznamenáva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn.
3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
26. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý

návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je

pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,

či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je
primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na

vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené.
Správne dospel prvoinštančný súd k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej
zmluve nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a
tedaaninebolazaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľomSlovenská
rozhodcovská, a.s.. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za

platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský

súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd uvádza,
že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mal možnosť

zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že
oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom.

V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto
možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle bodu
3.1 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok
platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal,

t. j. Zmluva o poskytnutí flexipôžičky a rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísaná povinným je
adhéznou zmluvou. Povinný nemal možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť nepodpísať
rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere odvolací
súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na individuálne
dojednanú. Zároveň nie je zanedbateľné, že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky
je vo finančnej tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že

ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že
rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy
si povinný nemohol dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej
zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri
podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a

všeobecnýmsúdom,odvolacísúdoznačujetútomožnosťzazjavneteoretickú,bezmožnostipraktického
využitia spotrebiteľom.

29. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané, že predmetný exekučný titul
je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore

s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie.

30. Na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z
bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže povinný

toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Následne súd zdôrazňuje
aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia
odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo
strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade.

31. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal
záver,žepredmetnýexekučnýtituljevrozporesozákonom,keďžecelýpostupodrozhodcovskejzmluvy
až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými

mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

32. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej rozhodcovskej zmluvy prišlo o
4 roky neskôr ako bola podpísaná predmetná Zmluva, odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúca
je skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako Dohoda o uznaní

záväzku, t. j. dňa 25. 02. 2012, od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnému.
Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za
zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ
svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku
a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo

predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie záväzku. Text Dohody o uznaní záväzku oprávnený
ako veriteľ vopred pripravil pre povinného ako dlžníka a povinný nemal žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznaniepremlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho
následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti vo vzťahu k povinnému ako spotrebiteľovi, ktorý predpokladá osobitnú schopnosť a

starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne
nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri
uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna

odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

33. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je
v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v
podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri

odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).
34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne

vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

35. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v

spojenís§396ods.1tak,ževtomtoštádiukonaniaprocesneúspešnémupovinnémuvočioprávnenému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne
neuplatnil.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).