Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899725
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7104899725.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany
Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne C. E., bytom v L., Ž. Č.. X, zastúpenej JUDr.
Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska č. 19 proti žalovaným 1. R. M., bytom
v L., C. Č.. XX, 2. G. M., bytom v L., C. Č.. XX, zastúpených JUDr. Matejom Kožiakom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3, o zaplatenie 11.617,87 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11C/326/2004-452 zo dňa 29.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobuažalovanýmpriznalnáhradutrovkonania
v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala,
aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej sumu 11.617,87 eura s príslušenstvom titulom poskytnutia
pôžičky.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z tvrdenia žalobkyne, že finančné prostriedky mala
požičať žalovaným v období od septembra 2001 do mája 2002 s tým, že finančné prostriedky jej vrátia

alebo vykonajú prepis bytu na jej osobu a G. M.. Z účastníckych výpovedí podľa názoru súdu vyplynulo,
že žalobkyňa finančné prostriedky dávala G. M., ktorý ich mal následne odovzdať žalovaným. Žalovaní
uvedenú skutočnosť popreli s tým, že žiadne finančné prostriedky im poskytnuté žalobkyňou neboli.
Zo svedeckých výpovedí malo jednoznačne vyplynúť, že svedkovia nevideli odovzdávanie finančných
prostriedkov žalobkyňou žalovaným. Svedkovia o požičaní finančných prostriedkov žalovaným vedeli
iba od žalobkyne, ktorá im túto skutočnosť oznámila. V priebehu konania vyplynulo, že žalobkyňa pokiaľ

finančné prostriedky požičiavali iným osobám, vždy mala podpísanú zmluvu o pôžičke, resp. príjmový
pokladničný doklad o tom, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Pokiaľ aj žalobkyňa finančné
prostriedky požičala, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto odovzdávala nie žalovaným, ale
ich synovi G. M.. Dlžníkom by teda v danom prípade mohol byť G. M., avšak tento v konaní nebol
označený žalobkyňou. Podľa názoru súdu nevieryhodnosť výpovede žalobkyne potvrdzuje aj trestné
konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 5T 120/05, ktoré bolo vedené proti

obžalovanému G. M.. V uvedenom trestnom konaní obžalovaný poprel, že by mu žalobkyňa v minulosti
požičala žalovanú sumu. Ohľadom vkladu vo výške 1.659,70 eura žalobkyňa na účet žalovanej v druhom
rade súd považoval výpovede žalovaných za vierohodnú a poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa uvedenú
finančnú sumu vkladala za účelom poskytnutia pôžičky, mala túto skutočnosť uviesť ako dôvod vkladu,
prípadne iným spôsobom, aby bolo možné v budúcnosti preukázať, že práve tieto finančné prostriedky
požičiavala. V konaní súd vypočul aj svedka C. E., ktorý však v čase výsluchu nebol oslobodený od

povinnosti mlčanlivosti svedka, preto súd na jeho výpoveď neprihliadal. Súd bol ďalej toho názoru, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodujúcu časť investícií si žalobkyňa pri svojom odchode zbytu zobrala so sebou. V priebehu konania nebolo žalobkyňou preukázané, aby žalovaná suma bola do
bytu na C. Z. H. L. z jej strany zainvestovaná. Podľa názoru súdu logicky bola vysvetlená aj skutočnosť
vkladu finančných prostriedkov vo výške 1.659,70 eura žalobkyňou na účet žalovaných. Súd uveril

tvrdeniam preukázaným skutočnosťami žalovaných, že medzi žalobkyňou a žalovanými neexistoval
zmluvný vzťah. Súd uzavrel, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremena o vzniku záväzkovoprávneho
vzťahu. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil
súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok je
absolútnenepredvídateľný,tendenčnýaarbitrárny,ktorýsúdprvejinštancieihneďnaprvompojednávaní
po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania,
aspoň zopakovania niektorých najmä listinných dôkazov, hodnotí úplne opačne vykonané dôkazy,

dokonca len niektoré z nich, bez uvedenia čo i len jedného dôvodu na takýto postup, ktoré je naviac aj
v príkrom rozpore so záväzným názorom odvolacieho súdu. Súd nehodnotil všetky podstatné dôkazy v
zmysle § 190 C.s.p., tie ktoré hodnotil, hodnotil ich neobjektívne a nesprávne. Nesprávnu aplikáciu § 657
Občianskeho zákonníka vidí žalobkyňa predovšetkým v tom, že hoci mala listinné dôkazy o poskytnutej
pôžičke na prvých 150.000,00 Sk, ktoré z bytu zmizli, na čo súd neprihliadal, konštatoval, že zmluvný

vzťah o pôžičke nevznikol, resp. nebol preukázaný už len z toho dôvodu, že ide o reálnu zmluvu, kde na
vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi. V konaní tvrdila a viacerými
výpoveďami svedkov potvrdila, že peňažné prostriedky odovzdala podľa dohody synovi žalovaných G.
M.zaprítomnostisvedkyneE.Š..Vtejčastivýpoveďsvedkynesúdaninehodnotil.RovnakosvedokG.L.
vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 110.2013 potvrdil, že bol prítomný, keď G. M. prišiel pre finančné

prostriedky pre rodičov. Pri sume 50.000,00 Sk, ktorú žalobkyňa vkladala na účet žalovanej v druhom
rade, ani túto nepovažoval za pôžičku. Žalobkyňa nemala žiadny právne relevantný dôvod behom
pôžičky takúto sumu vkladať, už vôbec nie vymyslené, nepravdivé tvrdenie žalovaných a ich syna. Tento
vklad uskutočnila na základe dohody ako pôžičku na rekonštrukciu rodinného domu v L.. Je výmysel
tvrdenie žalovaných a ich syna, že 50.000,00 Sk prostredníctvom žalobkyne vrátil matke pôžičku, ktorú

údajnepoužilnavkladdoStavebnejsporiteľne.Uvedenéskutočnostisúdnehodnotil,snimibolavkonaní
úplne vyvrátená obrana žalovaných o dôvode vloženia 50.000,00 Sk na účet žalovanej. Je toho názoru,
že ak žila so synom žalovaných v spoločnej domácnosti a ten bol prítomný pri dohode o pôžičke v
prospech žalovaných, odovzdanie peňazí žalovaným sprostredkovane cez syna žalovaných je reálnym
odovzdaním peňazí žalovaným, teda prenechaním veci, peňazí v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka.

V tom vidí nesprávnu právnu aplikáciu uvedeného ustanovenia. Súd opomenul čo i len uviesť, už vôbec
nie hodnotiť aj také dôkazy ako koncept zmluvy o zriadení vecného bremena, práva užívania bytu zo dňa
17.6.2003, ktorý nechal vyhotoviť G. M. práve na zabezpečenie 300.000,00 Sk poskytnutých žalovaným.
Tento dôkaz nasvedčuje, že sám G. M. uznával sumu 300.000,00 Sk, ktorá mala byť zabezpečená na
vrátenie žalobkyni. Vzhľadom na čas jej vypracovania nasvedčuje aj pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že

pri poskytnutí finančných prostriedkov bolo dohodnuté a predpokladali, že v lehote do jedného roka od
nasťahovania sa do bytu v Košiciach budú jej poskytnuté finančné prostriedky vrátené alebo dôjde k
prevodu predmetného bytu do spoluvlastníctva. Súd nedôvodne neprihliadal na výpoveď svedka C. E.,
pretože nešlo o skutočnosti, kde by mal byť zbavený mlčanlivosti, službu vyhotovenia konceptu zmluvy
neposkytol žalovaným, ale G. M., teda nie účastníkovi konania. Nebol preto dôvod pozbavovania jeho

mlčanlivosti a už vôbec nie zo strany žalovaných. Aj tu je nesprávny postup súdu. V skutočnosti tento
svedok mal iba potvrdiť, že koncept zmluvy vyhotovil na požiadanie G. M. na základe ním uvedených
údajov. Aj v tomto prípade súd postupoval nezákonne, ak dôkaz výsluchom svedka C.. C. E. vôbec
nehodnotil. Ďalej namietala skutočnosť, ak súd hodnotil jej výpoveď ako nevieryhodnú v tomto konaní
údajne z trestného konania len z dôvodu, že údajne mal byť jej motív ako poškodenej zištný, čo nie

je pravdou. Nejedná sa o výrok rozhodnutia súdu, ktorým by mohol byť súd v tomto konaní viazaný.
Takýto postup súdu považuje za nezákonný a ničím neodpostatnený. Rovnako konštatovanie súdu, že
v inom prípade pôžičky v minulosti mala žalobkyňa listinou o poskytnutí pôžičky, nemôže súd hodnotiť
ako nepreukázania uzavretia zmluvy o pôžičke a to z toho dôvodu, že zmluva nebola písomná a o tom
nemá žalobkyňa k dispozícii listinný dôkaz. Na platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje písomnú

formu. So synom žalovaných žila v partnerskom vzťahu, viedli spoločnú domácnosť a plánovala s ním
spoločnú budúcnosť, preto išlo o celkom inú situáciu ako pri pôžičke poskytnutej cudzím osobám.5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Podľa ich názoru napadnutý rozsudok zodpovedá vo všetkých jeho
výrokoch príslušným ustanoveniam hmotného práva a bol vydaný v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor
odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcich uzneseniach zo dňa 10.2.2011 č.k. 4Co/262/2009-281,
a zo dňa 18.5.2016 č.k. 1Co/355/2015-442, a navyše nevyhodnotil všetky dôkazy v súlade s ust. § 191
ods. 1 C.s.p. v dôsledku čoho nemožno považovať jeho rozhodnutie za správne.

8. V prejednávanej veci žalobkyňa v konaní uplatnila vo vzťahu k žalovaným peňažný nárok v sume
11.617,87 eura titulom poskytnutej pôžičky a za tým účelom v konaní predložila listinný dôkaz - návrh
zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.6.2003 a navrhla vypočuť svedka C.. C. E.. Súd prvej
inštancie uvedený listinný dôkaz nehodnotil bez uvedenia dôvodu a rovnako nehodnotil ani výpoveď

svedka C.. C. E. nezodpovedajúc námietku žalobkyne, že vo vzťahu k svedkovi sa nejednalo o také
skutočnosti pre ktoré mal byť zbavený povinnosti mlčanlivosti.

9. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca
úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového
stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe
a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. § 220 ods.

2 vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.

12. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní nepreukázala poskytnutie pôžičky

žalovaným nemožno považovať za správny, ak súd prvej inštancie nehodnotil žalobkyňou predložený
listinný dôkaz návrh zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.6.2003 a v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia náležite nezdôvodnil potrebu svedka C.. C. E. zbaviť povinnosti mlčanlivosti.

13. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa za účelom pravdivosti svojich tvrdení

o poskytnutí pôžičky predložila súdu návrh zmluvy o zriadení vecného bremena užívania bytu zo dňa
17.6.2003 vypracovaný C.. C. E. na požiadanie syna žalovaných G. M.L.. Uvedený listinný dôkaz však
súd prvej inštancie nehodnotil, preto výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá
ust. § 191 C.s.p..

14. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 10.2.2011 v ktorom
okrem iného uviedol, že z obsahu navrhovanej zmluvy nepochybne vyplýva investovanie vlastných
finančných prostriedkov žalobkyne vo výške 300.000,-Sk do nehnuteľností žalovaných (byt v L. U. C.
XX bol v tom čase vo vlastníctve žalovaných). Údaj o vynaložení finančných prostriedkov v takejto výškeposkytol C.. C. E. syn žalovaných G. M., ktorý podľa jeho vyjadrenia do kontaktu so žalobkyňou neprišiel.
VnávrhuzmluvysažalovanýoznačilužakovlastníkbytuvL.,U.C.Č..XXstým,ženazákladedarovacej
zmluvy jeho rodičov zriaďuje v prospech žalobkyne vecné bremeno, časovo neobmedzeného práva

užívania predmetného bytu. Je nesporné, že obsah navrhovanej zmluvy takto potvrdzuje poskytnutie
sumy 300.000,Sk žalobkyňou na rekonštrukciu nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovaným a zároveň
vzhľadom na čas jej vypracovania (17.6.2003) nasvedčuje aj pravdivosti jej tvrdenia, že pri poskytnutí
finančných prostriedkov predpokladala, že v lehote do 1 roka od nasťahovania sa (spolu s G. M.) do
bytu v L., U. Z.. C. Č.. XX t.j. do 15.7.2003 budú jej buď poskytnuté finančné prostriedky vrátené,

alebo dôjde k prevodu predmetného bytu do vlastníctva jej a G. M.. Už v hore uvedenom zrušujúcom
rozhodnutí odvolací súd zo dňa 10.2.2011 uviedol, že svedecká výpoveď G. M. v časti, v ktorej sa k
predmetnému návrhu zmluvy vyjadroval (čl. 68) je nevierohodná, lebo nezodpovedá obsahu návrhu
zmluvy, ani nekorešponduje so svedeckou výpoveďou C.. C. E., ktorý potvrdil, že mal informácie od G.
M., že finančné prostriedky v takejto výške už boli investované. Tieto okolností nasvedčujú pravdivosti
žalobných tvrdení, keďže pre zriadenie takéhoto práva v prospech žalobkyne logickým vysvetlením

je snaha o vysporiadanie finančného dlhu voči nej. Zároveň odmietnutie vzniku takéhoto práva v jej
prospech žalobkyňou korešponduje s jej tvrdením, že zriadenie „len“ takéhoto práva k bytu (a nie je
prisľúbenie spoluvlastníckeho práva) nepovažovala za ekvivalent poskytnutých finančných prostriedkov.

15. Vo vzťahu k výsluchu svedka C. E. je potrebné uviesť, že súd sa v konaní vôbec nevyporiadal s

námietkou žalobkyne, že nešlo o také skutočnosti, pre ktoré by mal byť svedok zbavený mlčanlivosti,
nakoľko službu spočívajúcu vo vyhotovení konceptu zmluvy neposkytol žalovaným, ale G. M. a teda
nie účastníkovi konania. Zo strany súdu prvej inštancie tak zostáva nezodpovedaná otázka hodnotenia
svedeckej výpovede C.. C. E.. Je preto nepreskúmateľný záver súdu prvej inštancie, ak neprihliadol na
výpoveď svedka C.. C. E. vychádzajúc z názoru, že v čase výsluchu nebol oslobodený od povinnosti

mlčanlivosti bez toho, aby sa vyporiadal s námietkou žalobkyne, že nebolo potrebné ho zbaviť povinnosti
mlčanlivosti.

16. Súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia a svojím nesprávnym procesným postupom
porušil práva účastníkov na spravodlivý proces ak na pojednávaní konanom dňa 29.11.2016 po zrušení

jeho predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania, resp.
zopakovania niektorých, najmä listinných dôkazov hodnotil úplne opačne vykonané dôkazy alebo len
niektoré z nich bez uvedenia dôvodu na takýto postup, čo je potrebné považovať za rozporné s názorom
odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa uvedenú
skutočnosť dôvodne namietala, ak súd prvej inštancie po zrušení jeho rozhodnutia opätovne rozhodol

a podstatnú časť rozhodnutia opísal práva zo svojho zrušeného rozhodnutia zo dňa 8.9.2009 sp.zn.
11C 326/2004-254.

17. Vzhľadom na to, že došlo k prenosu dôvodov zrušeného rozhodnutia v podstatnej časti, za správny
nemožno považovať ani záver súdu prvej inštancie v časti ohľadom vkladu vo výške 1.659,70 eura

žalobkyňou na účet žalovanej v druhom rade. V tejto súvislosti rovnako poukazuje odvolací súd na svoje
zrušujúce uznesenie zo dňa 10.2.2011, v ktorom konštatoval, že z doposiaľ vykonaného dokazovania
nemožno uzavrieť, že toto dôkazné bremeno žalovaní uniesli. Za nevieryhodnú totiž treba považovať
svedeckú výpoveď G. M. v tom smere, že uloženie sumy 1.659,70 eura z titulu vrátenia poskytnutej
pôžičky matkou do Prvej stavebnej sporiteľne zabezpečila žalobkyňa.

18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, nakoľko výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 191 ods.
1 C.s.p., pretože súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
resp. vyšli za konania najavo ak nehodnotil návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a nezaoberal sa

námietkou žalobkyne vo vzťahu k zbaveniu povinnosti mlčanlivosti svedka C.. C. E..

19. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 písm. b/ a c/ napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobkyne a za tým účelom
vykonáúčastníkminavrhnutédokazovanieaprirozhodovaníbudevychádzaťznázoruodvolaciehosúdu
vysloveného v oboch zrušujúcich uzneseniach, pričom vykonať dokazovanie najmä návrhom zmluvy ozriadení vecného bremena užívania bytu zo dňa 17.6.2003 a vyporiadať sa s námietkami žalobkyne vo
vzťahuksvedeckejvýpovediC..C.E..Následneprirozhodovanísavyporiadaajsnámietkamižalobkyne
v odvolaní.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

12. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).