Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: HOLZ-TRANS, s.r.o.,
MarkaČulena20,97411BanskáBystrica,IČO:46480153,zast.AdvokátskoukanceláriouJUDr.Tomáš
Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100206714/2020 dňa 20.01.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa zák. č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“ alebo
„Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013. Daňová kontrola začala dňa 17.05.2013. O
výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2013 správca dane vyhotovil

Protokol č. 20304601/2015 zo dňa 03.08.2015 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s
výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 03.08.2015. Žalobca sa k Protokolu vyjadril
písomne dňa 12.08.2015. Správca dane prerokoval so žalobcom pripomienky uvedené v jeho vyjadrení
k Protokolu a oboznámil žalobcu so zisteniami získanými počas vyrubovacieho konania, o čom spísal
Zápisnicu č. 101576506/2019 zo dňa 28.06.2019. K predmetnej zápisnici sa žalobca písomne vyjadril
podaním zo dňa 08.07.2019. Správca dane k predmetnému vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko pri
ústnom pojednávaní dňa 19.07.2019, z ktorého bola spísaná Zápisnica č. 101763942/2019. Následne

dňa 14.08.2019 správca dane so žalobcom prerokoval jeho pripomienky k Protokolu a zisteniam z
vyrubovacieho konania, ako aj pripomienky podané vo vyrubovacom konaní, o čom spísal Zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 101940047/2019, ktorú správca dane považoval za poslednú v rámci
vyrubovacieho konania a následne v lehote stanovenej v § 68 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správne
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Daňový poriadok“) vydal prvostupňové rozhodnutie.

2. Rozhodnutím č. 474268/2019 zo dňa 21.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie správcu dane“) správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu
49.354,83 € na DPH, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 zo sumy
49.354,83 € na 0 €. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil odpočítanieDPH vo výške 49.354,83 € z nasledovných dodávateľských faktúr od dodávateľa Mal-finance s.r.o.
Banská Bystrica (ďalej len „Mal-finance s.r.o.“ alebo „dodávateľ žalobcu“) za dodanie tovaru kryštálový
cukor:

- dodávateľské faktúry č. 2013002, dátum dodania 04.02.2013 a č. 2013003, dátum dodania 12.02.2013,
predmetom každej faktúry bolo dodanie kryštálového cukru 24 tisíc kg, základ dane 17.880,- €, DPH
3.576,- €, spolu každá faktúra 21.456,- €,
- dodávateľská faktúra č. 2013004, dátum dodania 18.02.2013, dodanie kryštálového cukru 24 tisíc kg,
základ dane 17.760,- €, DPH 3.552,- €, spolu 21.312,- €,

- dodávateľská faktúra č. 2013005, dátum dodania 18.02.2013, dodanie kryštálového cukru 23100 kg,
základ dane 17.209,50 €, DPH 3.441,90 €, spolu 20.651,40 €,
- dodávateľská faktúra č. 2013006, dátum dodania 18.02.2013, dodanie kryštálového cukru 23100 kg,
základ dane 17.024,70 €, DPH 3.404,94 €, spolu 20.429,64 €,
- dodávateľská faktúra č. 2013009, dátum dodania 21.02.2013, dodanie kryštálového cukru 24 tisíc kg,
základ dane 16.886,10 €, DPH 3.377,22 €, spolu 20.263,32 €,

- dodávateľská faktúra č. 2013010, dátum dodania 21.02.2013, dodanie kryštálového cukru 23,100 tisíc
kg, základ dane 17.544,00 €, DPH 3.508,80 €, spolu 21.052,80 €,
- dodávateľské faktúry č. 2013007, dátum dodania 18.02.2013, č. 2013008, dátum dodania 19.02.2013,
č. 2013011, dátum dodania 21.02.2013, č. 2013012, dátum dodania 21.02.2013, č. 2013013, dátum
dodania 21.02.2013, č. 2013014, dátum dodania 22.02.2013 a č. 2013015, dátum dodania 22.02.2013,

predmetom každej faktúry bola dodávka kryštálového cukru 24150 kg, v každej faktúre bol základ dane
17.798,55 €, DPH 3.559,71 €, spolu 21.358,26 €.
Vyššie uvedenými faktúrami dodávateľ fakturoval žalobcovi dodávku tovaru v celkovej sume 296.128,98
€ (základ dane spolu 246.774,15 €, DPH spolu 49.354,83 €).

3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že preveroval dodanie
predmetného tovaru - kryštálového cukru, pričom konateľ žalobcu Peter Turcaj uviedol, že na spoluprácu
pri obchodovaní s cukrom bol oslovený konateľom spoločnosti Mal-finance s.r.o. p. Z., ktorý mal
odberateľov zo zahraničia, ale nevedel prefinancovať DPH. Nákup tovaru, odberateľov, aj prepravu
tovaru zabezpečoval p. Z., niektoré prepravy hradil žalobca. Spolupráca mala prebiehať tak, že p.

Z. zavolal minimálne 2 dni pred uskutočnením obchodu a odkonzultoval, či uvedený obchod bude
možné zrealizovať, t.j. či žalobca bude schopný uhradiť predmetný tovar. Po obdržaní faktúry od
spoločnosti Mal-finance s.r.o. žalobca vystavil faktúru na základe údajov poskytnutých p. Z. a faktúru
zaslal odberateľovi. Odberatelia platili za tovar vopred, po úhrade bol tovar vyexpedovaný zo skladov
p. Z. a následne konateľ žalobcu uhradil faktúru za tovar spoločnosti Mal-finance s.r.o. aj s DPH.

Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu tovar z preverovaných faktúr bol prevzatý v skladových priestoroch
v Šelpiciach, Banskej Bystrici - Hadvičák s.r.o. a v Dunajskej Strede. Pri dodaní cukru pre žalobcu bol
podľa vyjadrenia konateľa žalobcu za Mal-finance s.r.o. prítomný p. Z., ktorý zastupoval aj spoločnosť
HOLZ-TRANS s.r.o. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že na základe
ďalších zistení sa však údaje o mieste nakládky nepotvrdili. Správca dane preveroval dodanie tovaru

u dodávateľa Mal-finance s.r.o., pričom vypočul konateľov Q. Z. a A. Z., o čom spísal Zápisnicu dňa
24.06.2013. Z výpovede konateľov správca dane zistil, že faktúry v mesiaci február 2013 pre spoločnosť
HOLZ-TRANS s.r.o. vystavila A. Z., podpísal ich Q. Z., faktúry boli zaúčtované, DPH priznaná a
odvedená. O predmetných obchodoch jednal s konateľom žalobcu Q. Z., objednávky sa uskutočňovali
ústne, pri osobnom stretnutí a boli potvrdzované písomne. Na dodávky cukru bola uzatvorená Rámcová

zmluva o obchodnej spolupráci z 05.11.2012 (ďalej len „Zmluva“). Spoločnosti Mal-finance s.r.o. bol
tovar dodaný dodávateľom Falton s.r.o. Bratislava, preprava bola uskutočnená na účet Falton s.r.o. na
jeden zo skladov v Šelpiciach (p. Z. predložil Dohodu o príležitostnom využívaní skladových priestorov z
02.01.2013 uzavretú s vlastníkom logistického centra HCJ s.r.o. Šelpice), v Čani pri Košiciach, kde má
Falton s.r.o. prenajaté priestory a v Banskej Bystrici - Hadvičák s.r.o. Z týchto skladov si k odberateľom

spoločnosti HOLZ-TRANS s.r.o. zabezpečovala prepravu samotná spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o. na
jej účet. Tovar sa mal nakladať vysokozdvižnými vozíkmi, ktoré boli vlastníctvom logistických centier ich
zamestnancami. Konateľ spoločnosti Mal-finance s.r.o. prevzal v uvedených skladoch tovar, po prevzatí
sa za tovar zaplatilo, tovar sa potom naložil na kamión, ktorý bol zabezpečený žalobcom alebo jeho
odberateľom. Spoločnosť Mal-finance s.r.o. mala podľa vyjadrenia konateľa vo februári 2013 jedného

dodávateľa - spoločnosť Falton s.r.o. Bratislava. K priebehu obchodu p. Z. uviedol, že si skontroloval
tovarnakamiónespoločnosťFaltons.r.o.,keďnebolizistenévadynatovare,zaplatilzatovarspoločnosti
Falton s.r.o. Následne bol tovar vyložený v logistickom centre. Ďalej uviedol, že vopred zabezpečil
odberateľaprespoločnosťHOLZ-TRANSs.r.o.atobuďspoločnostiREMIXCAR,HU,NEMOVITOSTIFTREAL, CZ a Savartes, CZ, PIEMONTE TRADING, IT. Spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o. bola v uvedenom
obchode z dôvodu, že vedela prefinancovať dobu na vrátenie DPH. Po vyložení tovaru bol oslovený
konateľ žalobcu, ktorý uhradil faktúru za tovar na účet Mal-finance s.r.o. a zabezpečil prepravu. Tovar

bol následne po pristavení kamióna naložený zamestnancami logistického centra. Spoločnosť Mal-
finance s.r.o. nevlastní skladové priestory, v prenájme mala len priestory v Šelpiciach. Úhrady prebehli
bezhotovostne. Správca dane následne konštatoval, že na základe ďalších zistení bolo vyššie uvedené
vyjadrenie p. Z. o tom, že v tomto zdaňovacom období osobne kontroloval tovar pri nakládke ním osobne
popreté.

4. Správca dane dožiadaním z 08.07.2013 požiadal miestne príslušný Daňový úrad Bratislava o
preverenie dodania cukru a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa Falton s.r.o. Bratislava. Z odpovede
na dožiadanie vyplýva, že 22.08.2013 bolo vykonané ústne pojednávanie so subdodávateľom Falton
s.r.o. Bratislava, pri ktorom bol vypočutý konateľ spoločnosti Ing. Z. U., ktorý prehlásil, že faktúry
vystavené pre spoločnosť Mal-finance s.r.o. vystavil osobne, tieto boli zaevidované v účtovníctve a daň

bola priznaná. Ing. U. komunikoval s konateľom spoločnosti Mal-finance s.r.o. p. Z., objednávky sa
uskutočňovali telefonicky, poznajú sa dlhšie. Vždy zavolal p. Z. s požiadavkou o dodanie u konkrétneho
množstva, Ing. U. si dodanie overil u svojho dodávateľa spoločnosti GURMA s.r.o. prostredníctvom
konateľa p. C. a následne uzatvorili dohodu a uskutočnili dodávky. Prepravu vo všetkých prípadoch
zabezpečoval dodávateľ (GURMA s.r.o.), cena prepravy bola započítaná v cene kryštálového cukru.

Nevedel sa vyjadriť, ktorá prepravná spoločnosť, ani aké kamióny tieto dodávky uskutočnili. Nevedel
sa vyjadriť ani k miestu nakládky, tovar sa mal vykladať v Šelpiciach pri Trnave, v Dunajskej Strede
(areál IZATRANS s.r.o.), v Banskej Bystrici (v skladových priestoroch spoločnosti Mal-finance s.r.o.) a v
Košiciach, časť Čaňa. Tým, že tovar bol priamo dodávaný spoločnosti Mal-finance s.r.o., pri vykládkach,
resp. pri preberaní bol prítomný p. Z., ktorý si dodaný tovar odkontroloval. Cukor dodávala spoločnosť

GURMA s.r.o. Spoločnosť Falton s.r.o. mala k dispozícii na skladovanie priestory v Galante, ktoré
patria spoločnosti COLOR MARKET s.r.o. a tiež priestory spoločnosti IZATRANS s.r.o. v Dunajskej
Strede. S touto spoločnosťou nemá uzavretú žiadnu zmluvu, pretože sa jedná o ojedinelé prípady a
dohoda je len ústna s tým, že kamión môže v tomto areáli prečkať do ďalšieho dňa, kým ho niekto
vyloží, tovar nezostáva v areáli uskladnený, pretože hneď odchádza preč. Úhrady faktúr sa uskutočnili

bankovým prevodom. Daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 bolo podané po
lehote 14.08.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správca dane nahliadol do spisu spoločnosti
GURMA s.r.o. Bratislava, pričom zistil, že spoločnosť GURMA s.r.o. bola registrovaná ako platiteľ dane
od20.06.2007do14.08.2013,kedybolaregistráciazrušenázdôvoduukončeniačinnosti.Podľavýpisuz
obchodného registra bola obchodná spoločnosť GURMA s.r.o. zrušená bez likvidácie dňom 14.08.2013

- ex offo výmaz. Daňový subjekt GURMA s.r.o. podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobia II.,
III., a IV. štvrťrok 2012 a I. štvrťrok 2013 v rovnaký dátum po lehote na podanie daňového priznania
(26.04.2013) s tým, že v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť, ani nárok na odpočítanie
dane. Správca dane následne konštatoval, že spoločnosť GURMA s.r.o. je nekontaktná a nepreukázala
žiadne skutočnosti ohľadom dodania a prepravy tovaru tak pre spoločnosť Falton s.r.o., ako aj pre

spoločnosť Mal-finance s.r.o. V preverovanom zdaňovacom období nevznikla spoločnosti GURMA s.r.o.
daňová povinnosť, ani nárok na odpočet DPH.

5. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôvodu zistenia skutočností, ktoré
nasvedčovali nesúladu medzi skutočným a deklarovaným pohybom tovaru, správca dane vykonal

aj preverovanie týkajúce sa dodaní predmetného tovaru od daňového subjektu - žalobcu k jeho
odberateľom do iných členských štátov: správca dane zistil z dokladov predložených žalobcom
názvy jednotlivých odberateľov žalobcu, predmet dodania - kryštálový cukor, prepravcu (vrátane ev.
č. motorového vozidla, ktoré malo vykonať prepravu), miesto nakládky a vykládky, údaje o úhrade
jednotlivých faktúr za dodaný tovar. Dňa 17.09.2013 opätovne vypočul konateľa žalobcu, ktorý prehlásil,

že svojich odberateľov nepoznal, komunikoval s nimi p. Z.. Uviedol, že bol účastníkom stretnutia
p. Z. s konateľmi spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL a so spoločnosťou REMIXCAR, Kft. bola
uzavretá zmluva. Preprava k odberateľom bola zabezpečená odberateľmi na ich účet okrem prepravy
pre PIEMONTE TRADING SRL, ktorú zabezpečil p. Z. u prepravcu PAPO s.r.o. a bola vyfakturovaná
a zaplatená žalobcom. Uviedol, že najskôr prebehla úhrada od odberateľa na účet žalobcu a následne

v ten istý deň bola faktúra aj s DPH uhradená dodávateľovi Mal-finance s.r.o. Podľa vyjadrenia
žalobcu prepravu tovaru k jednotlivým odberateľom z Maďarska a ČR nezabezpečoval žalobca, ale
samotní odberatelia tovaru. Preprava na účet žalobcu bola vykonaná len k odberateľovi do Talianska.
Správca dane dňa 17.10.2013 vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava (ďalej len „NDSa.s.“), aby správcovi dane oznámila údaje z Elektronického mýtneho systému motorových vozidiel,
týkajúce sa motorových vozidiel s ev. č. identifikovanými zo žalobcom predložených CMR, ktoré
tvorili prílohu odberateľských faktúr č. 13002 až 13015. Z odpovede NDS a.s. bolo zistené, že v

požadovanom období od 01.02.2013 do 28.02.2013 boli niektoré motorové vozidlá zaregistrované
v elektronickom mýtnom systéme (ďalej aj „EMS“) a správcovi dane boli zaslané výpisy z mýtnych
transakcií (ET884CU, TT952DD, RJS60L1, LUB1012F, BJ192BM, LU1702R, OGL51MP, OGL25MC).
Motorové vozidlá 3H38977, OGL72FI, OGL75LP neboli zaregistrované v EMS. Správca dane v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal skutočnosti zistené z údajov získaných z NDS a.s.

týkajúce sa jednotlivých vozidiel, pričom opísal trasu jednotlivého motorového vozidla, dátum výstupu
zo SR a následného vstupu do SR, v niektorých prípadoch sú uvedené konkrétne hraničné prechody,
v niektorých prípadoch bolo uvedené, že cez územie Banskobystrického kraja vozidlo neprechádzalo.
Správca dane ďalej uviedol, že na niektorých prepravných dokladoch CMR nebol uvedený údaj
EVČ motorového vozidla vykonávajúceho prepravu, ako prepravca bola uvedená poľská spoločnosť
KATOLIK SP Z.O.O., ktorá však vystavuje vlastné CMR v poľskom jazyku, pričom žalobca predložil

slovenské CMR.

6. Za účelom overenia predaja cukru a prepravenia tohto tovaru do Maďarska, ČR a Talianska, správca
dane zaslal dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“). Žiadosťou o MVI z
23.09.2013 požiadal správca dane o preverenie nadobudnutia tovaru - cukru spoločnosťou Savartes,

s.r.o., Praha. Odpoveď na žiadosť bola správcovi dane doručená 28.04.2014, pričom bolo zistené, že
spoločnosť Savartes s.r.o. nekomunikuje so správcom dane, neplní svoje zákonné povinnosti, daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013 bolo podané až v decembri 2013. Správca
dane ČR zistil v systéme VIES za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013, že spoločnosť Savartes s.r.o.
mala nadobudnúť tovar z EÚ (zo SR) v minimálnej hodnote 4.681.407,- Kč (185.586,- €), ale táto

spoločnosť nadobudnutie uvedeného zo Slovenska v daňovom priznaní k DPH za I. štvrťrok neuviedla.
V priznaní k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2012 bolo podané s tým, že
ročný obrat bol uvedený vo výške 0,- Kč. Podľa zistení správcu dane predmetom obchodovania mala
byť riziková komodita - biely cukor. Správca dane bol v súvislosti s touto komoditou dožiadaný v
rámci MVI zo SR o prešetrenie dodávky bieleho cukru od spoločnosti Savartes s.r.o. iným slovenským

spoločnostiam. Správca dane nemá k dispozícii žiadne daňové doklady preukazujúce nadobudnutie
tovaru od spoločnosti HOLZ-TRANS s.r.o. Banská Bystrica (žalobca) a z uvedených dôvodov nebol
správca dane schopný zistiť, či tovar skutočne vstúpil na územie ČR. Zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že táto spoločnosť figuruje ako Missing Trader, a preto daň z nadobudnutého tovaru z iných
členských krajín EÚ nebude zaplatená. Správca dane mal podozrenie, že spoločnosť Savartes s.r.o.

je zapojená do reťazca firiem, ktorých obchodné aktivity v spojitosti s dovážaným rafinovaným cukrom
sú smerované k vytváraniu nadmerného odpočtu DPH a k odčerpávaniu prostriedkov zo štátnych
zdrojov. Správca dane vzhľadom na uvedenú odpoveď a vykonané preverovanie konštatoval, že sa
nepreukázalo, že tovar bol dodaný odberateľovi Savartes s.r.o. na území iného členského štátu EÚ.

7. Žiadosťou o MVI z 23.09.2013 požiadal správca dane o preverenie nadobudnutia tovaru - cukru
spoločnosťou PIEMONTE TRADING, SRL, IT. Odpoveď na žiadosť bola správcovi dane doručená
23.02.2015, z ktorej vyplýva, že z dokumentov i z vyjadrení zákonného zástupcu, talianska spoločnosť
nemala žiadny druh obchodného vzťahu so žalobcom, od žalobcu neprijala žiadne dodávky. Z
dokumentácie predloženej talianskou spoločnosťou (záznamy DPH, faktúry, bankové výpisy a súvisiace

účtovné dokumenty), ako aj z vyjadrenia zákonného zástupcu, ktorý uviedol, že nepozná spoločnosť
HOLZ-TRANS s.r.o. a so žalobcom nemal žiadny vzťah, vyplýva, že talianska spoločnosť nemala žiadne
účtovné záznamy týkajúce sa obchodných transakcií so žalobcom. Správca dane následne dožiadaním
z 10.03.2015 požiadal Daňový úrad Trnava o preverenie prepravy vykonanej k odberateľovi PIEMONTE
TRADING,SRL,IT,ktorúmalpodľapredloženýchdokladovvykonaťprepravcaPAPOs.r.o.,Bohdanovce

nad Trnavou. Z odpovede z 18.05.2015 vyplýva, že spoločnosť PAPO s.r.o. vystavila pre žalobcu faktúry,
pričom predmetom dodania bola preprava SK Šelpice - IT - Pomdia, s uvedením ev. č. motorových
vozidiel a prílohu faktúr tvorili CMR doklady, GPS trasy prepravy tovaru, podľa ktorých boli vykonané
prepravy na uvedených trasách. Na preverenie dodania tovaru odberateľovi PIEMONTE TRADING,
SRL vykonal správca dane vo vyrubovacom konaní úkony na návrh žalobcu i z vlastného podnetu:

vypočul svedka Ing. Z. a Mgr. Z., konateľov spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. Trnava, pretože konateľ
žalobcu označil ako sprostredkovateľa obchodu so spoločnosťou PIEMONTE TRADING, SRL tuzemskú
spoločnosť SKITA GROUP s.r.o., ktorá tieto sprostredkovateľské služby žalobcovi aj fakturovala a
žalobca mal tieto služby uhradiť. Výsluch svedka Ing. A. Z. bol vykonaný 08.10.2015, žalobca bol ovýsluchu svedka upovedomený. Svedok predložil účtovnú dokumentáciu spoločnosti SKITA GROUP
s.r.o., z ktorej vyplýva, že vo februári 2013 vykonávala táto spoločnosť sprostredkovanie predaja
tovaru cukru pre HOLZ-TRANS, Peter Turcaj. Sprostredkovanie bolo realizované druhou konateľkou

A. Z.. Boli predložené odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa HOLZ-TRANS, Peter Turcaj,
a to v mesiacoch január-máj 2013. Celý obchod, ako aj komunikáciu s obidvomi stranami mala
zabezpečovať konateľka J. Z., svedok pri obchodoch nikdy nebol. K faktúram, objednávkam, zmluvám,
miestu poskytnutia služieb sa svedok nevedel vyjadriť. Vedel uviesť len skutočnosť, že sa jednalo o
sprostredkovanie HOLZ-TRANS, Peter Turcaj s jedným odberateľom, ktorého nekonkretizoval, pretože

nebol účastný obchodu, nebol pri rokovaniach, preberaní tovaru, nevedel uviesť osobu, ktorá odberateľa
zastupovala, ani jeho kontaktné údaje. Z predložených bankových výpisov vyplýva, že sú evidované
vklady v hotovosti v sumách 20.400,- €, vkladateľom bol A.B., otec konateľov spoločnosti SKITA GROUP
s.r.o. (A. Z. a A. Z.), ktorý nemá žiadny pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou SKITA GROUP s.r.o. K
dôvoduvkladaniapeňažnýchprostriedkovnauvedenýbankovýúčetsasvedoknevedelvyjadriť,nevedel
sa vyjadriť ani k rokovaniam so spoločnosťou PIEMONTE TRADING, SRL. Svedok predložil účtovné

doklady za celý r. 2013, z 13 predložených odberateľských faktúr bol v 12 prípadoch uvedený ako
odberateľ HOLZ-TRANS, Peter Turcaj, predmetom dodania bola odmena za sprostredkovanie predaja.
Z predložených bankových výpisov za r. 2013 vyplýva, že majiteľom tohto účtu bol HOLZ-TRANS Peter
Turcaj, pričom žalobca HOLZ-TRANS je vlastníkom iného účtu. Správca dane konštatoval, že žalobca
pri ústnom pojednávaní predložil faktúry od dodávateľa SKITA GROUP s.r.o., avšak na rozdiel od faktúr

predložených svedkom Ing. A. Z. bola na faktúrach ako odberateľ uvedená spoločnosť HOLZ-TRANS,
s.r.o., pričom faktúry mala vystaviť A.B. (svedkom predložené faktúry mal vystaviť A. Z.). Ostatné údaje
boli zhodné s faktúrami predloženými svedkom. Dňa 08.10.2015 bol vykonaný výsluch svedka A. Z.,
o výsluchu bol žalobca upovedomený. Svedok je otcom konateľov spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. a
uviedol, že sa 2x zúčastnil nakladania tovaru v sklade vo Vlkanovej v r. 2012, stretol sa pri nakládkach

s p. R. a poznal aj R. Z., ktorý komunikoval s jeho dcérou. Úlohou svedka bolo podľa jeho vyjadrenia
kontrolovať nakládku tovaru, o čom informoval telefonicky dcéru v Taliansku. Po skontrolovaní tovaru
vložil peniaze na účet, v období február 2013 pri nakládkach nebol, nebol ani pri stretnutí dodávateľa s
odberateľom. Potvrdil, že vykonal vklady na bankový účet v dňoch 02.02.2013 a 09.02.2013 v sume á
20.400,- €. Dôvodom, prečo vkladal uvedené finančné prostriedky na účet, bola podľa jeho vyjadrenia

požiadavka jeho dcéry A. Z., ktorá mu dala údaje o bankovom účte a popise transakcie, peňažné
prostriedky mu mal dať Talian krstné meno Z., priezvisko nepoznal. Z. mu predstavil K. F., ktorý je
priateľom jeho dcéry. Z. mal byť aj pri nakládke tovaru. Peniaze mu mali byť odovzdávané buď v Trnave
alebo v Bratislave, doklady o prevzatí neboli vystavené.

8. Správca dane predvolal na výsluch svedkyňu Mgr. J. Z., ktorá sa však na výsluch nedostavila,
ospravedlnila sa z dôvodu, že sa nachádza mimo územia Slovenska. Vzhľadom na dlhodobú
neprítomnosť J. Z. správca dane nahliadol dňa 12.06.2019 do administratívneho spisu Peter Turcaj -
HOLZ-TRNAS, Banská Bystrica vedeného k vyrubovaciemu konaniu po daňovej kontrole na DPH za
zdaňovacie obdobie marec-máj 2013, o čom bol spísaný Úradný záznam 12.06.2019. Súčasťou spisu je

aj Zápisnica o ústnom pojednávaní zo 04.01.2019, predmetom ktorej bolo vypočutie svedkyne Mgr. J. Z..
Pri výsluchu bol Peter Turcaj - HOLZ-TRANS zastúpený splnomocneným zástupcom. Z výsluchu Mgr.
Z. vyplýva, že jedinou činnosťou SKITA Group s.r.o. v r. 2012 a 2013 bolo sprostredkovanie obchodu pre
spoločnosť Peter Turcaj - HOLZ-TRANS, ktoré vykonávala len ona osobne. Jej brat ako druhý konateľ
bol neskôr vyňatý zo spoločnosti, za činnosť spoločnosti bola zodpovedá len J. Z.. Činnosť pre HOLZ-

TRANS s.r.o. nebola spomenutá. Podľa vyjadrenia svedkyne faktúry pripravovala osobne na základe
údajov od p. Q. Z., ktorý bol jej jediný kontakt v tomto obchode, faktúry podpisovala osobne. Na faktúrach
z r. 2012 nie je jej originálny podpis, nepamätala si, kto tieto faktúry podpísal, v tom období nebola na
Slovensku, podrobnosti prípravy faktúr si nepamätala. Uvedené faktúry však musel mať p. Z., pretože on
ich platil, zabezpečoval a sprostredkoval obchody. Svedkyňa uviedla, že spoluprácu spoločnosti SKITA

GROUP s.r.o. s Petrom Turcajom - HOLZ-TRANS bola spolupráca medzi talianskym a slovenským
subjektom. Petra Turcaja nepoznala, nikdy sa nestretli. K zastupovaniu spoločnosti SKITA GROUP
s.r.o. pri sprostredkovaní obchodu medzi Petrom Turcajom - HOLZ-TRANS a PIEMONTE TRADING,
SRL uviedla, že spoločnosť SKITA Group s.r.o. zastupovala ona, ale bolo to nekonkrétne, pretože jej
kontaktom v Taliansku bol Z. O., nevedela však uviesť, koho p. O. zastupoval, nevedela na 100%

uviesť, či to bola spoločnosť PIEMONTE TRADING, SRL. Bola v kontakte len s p. Z. a p. O.. Pán Z.
vedel po taliansky, takže s p. O. komunikoval on. Účasť A. Z., prípadne iných osôb na sprostredkovaní
svedkyňa poprela, pričom uviedla, že A. Z. mohol byť požiadaný p. O., keď prechádzal cez Slovensko vo
večerných hodinách, o vloženie peňazí na účet. Svedkyňa potvrdila vystavenie faktúr na Petra Turcaja- HOLZ-TRANS. Spoločnosť PIEMONTE TRADING, SRL podľa vyjadrenia svedkyne jej nie je známa,
v ich skladových priestoroch, prípadne v iných priestoroch, kde sa dodával kryštálový cukor, nebola, za
spoločnosť pozná len p. Guamoneho. K dôvodu vykonania úhrad A. Z. (jej otcom) v mene PIEMONTE

TRADING,SRLv18prípadoch(jednotlivévkladyccaá20.000,-€savyjadrila,žešlooláskavosť,úhrady
vykonal za taliansky subjekt, neboli to finančné prostriedky A. Z.. V piatich prípadoch vykonala vklad
v mene spoločnosti PIEMONTE TRADING, SRL aj svedkyňa, peniaze jej dal p. O., ktorý zastupoval
taliansku firmu. Kontakt s p. O. jej dal je priateľ K. F., ktorý hľadal za taliansky subjekt cukor, nevedela
uviesť, ako sa nakontaktovali na p. Z.. Uviedla, že všetko zabezpečoval p. Z., konateľ spoločnosti Mal-

finance s.r.o. a svedkyňa faktúry vystavila len na základe jeho fakturačných podkladov. Pre spoločnosť
Mal-finance s.r.o. nevystavovala faktúry preto, lebo p. Z. spolupracoval s p. R., pochopila to tak, že
p. R. všetko zabezpečoval, dodávky aj sklady. Cena za sprostredkovanie uvedená na faktúrach bola
dohodnutá s p. Z., faktúry boli platené od HOLZ-TRANS. Cena bola stanovená určitým percentom z
dodávky od kamiónu, ktorú povedal p. Z.. K vyjadreniu A. Q., zamestnanca prepravcu Hadvičák s.r.o.,
podľa ktorého v jednom prípade mu GPS nebralo adresu, kde mal byť tovar zložený a mala mu volať

nejaká pani, ktorá vedela po slovensky, táto pre neho prišla a doviedla ho do dediny, kde bol veľký
sklad, svedkyňa uviedla, že túto výpoveď J. Q. považuje za nepravdivú, nikdy nikoho nebola vyzdvihnúť,
ani nikoho neodprevádzala do skladu na vykládku. Len telefonicky navigovala šoférov, ak bol jazykový
problém. Ďalej uviedla, že šoféri, ktorí prepravovali kryštálový cukor, dostali kontakt od p. Z. na Mgr.
Z. a ona dostala kontakt na šoféra. Od p. O. vedela, kde má kamión ísť, keďže bola prekladateľka a

poznala základné údaje. Poprela však, že by niekedy videla reálne predmetný kryštálový cukor. Uviedla,
že nie je jej známa ani osoba menom O. Z., ktorý mal byť vo funkcii zákonného spoločnosti PIEMONTE
TRADING, SRL. Správca dane oboznámil svedkyňu Mgr. Z. s obsahom výpovede zákonného zástupcu
spoločnosti PIEMONTE TRADING, SRL, ktorý uviedol, že nepozná p. R., ani spoločnosť HOLZ-TRANS
a ani p. A. Z., nerozoznali svoju pečiatku na CMR dokladoch a ohľadne podpisu uviedol, že si nechali

zhotoviť grafologický posudok, z ktorého vyplýva, že na dokladoch nie je podpis právneho zástupcu
talianskejspoločnostiO.Z..Spoločnosťmalapodaťtrestnéoznámenievovecipodvodu.Ktejtovýpovedi
svedkyňa uviedla, že nikdy reálne tovar nevidela, spoločnosť SKITA GROUP s.r.o. zabezpečovala len
sprostredkovanie obchodu a prekladateľskú činnosť. Svedkyňa vo vzťahu k osobe Z. O. uviedla, že sa
stretli a rozprávali sa o sprostredkovaní kryštálového cukru, predtým ani potom ho nevidela, nie sú v

žiadnom kontakte, peňažné prostriedky, ktoré vložila za spoločnosť PIEMONTE TRADING, SRL na účet
Peter Turcaj HOLZ-TRANS prevzala od p. O.. Na adresy skladov, kde mal byť kryštálový cukor dodaný
sa nepamätala, len prekladala, neorganizovala žiadnu prepravu, túto zabezpečoval p. Z., nevedela sa
vyjadriť k vykládkam tovaru. Z. O. pozná ako známeho jej priateľa, viac o ňom nevedela. Uviedla, že p.
R. s daným obchodom po osobnom stretnutí s O. súhlasil a toto stretnutie bolo bez jej účasti.

9. Správca dane následne konštatoval, že súčasťou administratívneho spisu Peter Turcaj - HOLZ-
TRANS, Banská Bystrica vedeného k vyrubovaciemu konaniu po daňovej kontrole na DPH za
zdaňovacie obdobie marec-máj 2013 je žiadosť o MVI zo dňa 02.01.2018, o čom správca dane
vykonal Úradný záznam 12.06.2019. Správca dane uvedenou žiadosťou požiadal taliansku daňovú

správu o preverenie dodania tovaru kryštálový cukor pre talianskeho odberateľa PIEMONTE TRADING,
SRL. Z MVI správca dane získal vyjadrenie od spoločnosti PIEMONTE TRADING, SRL (doručené
02.01.2018), v ktorom talianska daňová správa o.i. uviedla vyjadrenie O. Z. vo funkcii zákonného
zástupcu spoločnosti PIEMONTE TRADING, SRL so sídlom v Gallrate, z ktorého vyplýva, že talianska
spoločnosť nepozná p. R., ani spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o., ani p. A. Z., ktorý mal uskutočniť

úhrady v mene talianskej spoločnosti. Ďalej z vyjadrenia vyplýva, že spoločnosť nerozoznala svoju
pečiatku na CMR dokladoch, k podpisu si nechali zhotoviť grafologický posudok so záverom, že na
dokladoch nie je podpis O. Z., právneho zástupcu talianskej spoločnosti, v dôsledku čoho malo byť
08.09.2017 podané trestné oznámenie vo veci podvodu. Zástupca talianskej spoločnosti vyhlásil, že
táto spoločnosť sa stala predmetom opakovaného podvodu spáchaného prostredníctvom podvodnej

dokumentácie vypracovanej na slovenskom území slúžiacej na dosiahnutie neznámeho účelu. Jediným
a priamym dodávateľom cukru tejto spoločnosti v r. 2012-2013 bola spoločnosť Litex commerce JSC
Sofia - Bulharsko. Dodávky sa vždy uhrádzali bankovým prevodom, doprava sa zabezpečovala výlučne
prostredníctvom medzinárodnej spoločnosti LKW Walter z Viedne, úhrady boli platené bankovým
prevodom. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane konštatoval, že svedkovia A. Z.,

A. Z., ani A. Z. tovar, ktorý mal byť dodaný na základe faktúr č. 13002 a 13003 pre odberateľa
PIEMONTE TRADING, SRL nevideli, pri nakládke, ani vykládke nebol ani konateľ S. R., faktúry
vystavené spoločnosťou SKITA GROUP s.r.o. za sprostredkovanie boli vystavené na odberateľa Peter
Turcaj - HOLZ-TRANS a nie na spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o., úhrada faktúr za sprostredkovaniebola uskutočnená z bankového účtu Peter Turcaj - HOLZ-TRANS, a nie z účtu samotnej spoločnosti.
Osobu O. Z., ktorá je konateľom odberateľskej spoločnosti, nepoznal nikto zo svedkov, ktorí mali obchod
sprostredkovať, nepozná ho ani konateľ žalobcu, ani konateľ dodávateľa R. Z.. Zastupovanie odberateľa

PIEMONTE TRADING, SRL osobou Z. O. nepotvrdila a nevedela preukázať žiadna z uvedených osôb.
Samotný odberateľ PIEMONTE TRADING, SRL prehlásil, že so spoločnosťou HOLZ-TRANS ani s
Petrom Turcajom - HOLZ-TRANS neobchodoval a osoby, ktoré mali byť podľa žalobcu zapojené do
tohto obchodu (HOLZ-TRANS s.r.o., S. R., Q. Z., A. Z., A. Z., A. Z.) sú pre Z. O., zástupcu PIEMONTE
TRADING, SRL neznáme.

10. Žiadosťou o MVI z 23.09.2013 správca dane požiadal o preverenie nadobudnutia tovaru - cukru
spoločnosťou NEMOVITOSTI FT REAL, s.r.o. Ostrava. Z odpovede prijatej 13.01.2014 zistil, že
uvedená spoločnosť potvrdila prevzatie od spoločnosti HOLZ-TRANS, s.r.o., nadobudnutie tovaru
bolo priznané a zdanené. Konatelia uviedli, že tovar si prevzali od dodávateľa v Šelpiciach pri Trnave
a tovar bol prevezený rovno do Maďarska odberateľovi ORNI VEGYESKER KFT. Spoločnosť

NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. nemá vhodné priestory na skladovanie, ani na spracovanie cukru,
tovar nebol vyskladnený u odberateľa, preprava bola realizovaná zo Slovenska do Maďarska vozidlami,
ktorých registračné značky boli uvedené, s tým, že doprava bola sprostredkovaná spoločnosťou FM
GATE s.r.o. Faktúry mali byť uhradené bezhotovostne. Tovar mal objednať pán E. R., ktorý jednal s
pánom Z.. DPH bola priznaná. Boli predložené doklady a daňové evidencie formálne potvrdzujúce

obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HOLZ - TRANS, s.r.o., faktúry boli uhradené. V priebehu
preverovania bolo zistené, že tovar bol prebratý na území SR a bol odvezený do Maďarska. Boli
predložené faktúry vystavené spoločnosťou NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. pre odberateľa spoločnosť
ORNI VEGYESKER KFT Maďarsko. V spoločnosti NEMOVITOSTI ST REAL s.r.o. bola začatá daňová
kontrola v súvislosti s podaním poľského občana informujúceho správcu dane o spôsobe obchodovania

s kryštálovým cukrom, v ktorom je zapojená spoločnosť NEMOVITOSTI FT REAL, s.r.o.. Popisovaný
spôsobom obchodovania vykazuje znaky podvodného konania, obchod vykazuje znaky obchodovania
v reťazci s podozrením na podvod na DPH. Správa dane následne z informačného systému daňovej
správy zistil, že spoločnosť ORNI VEGYESKER KFT bola preverovaná žiadosťou o MVI z 26.06.2014,
ktorá je súčasťou administratívneho spisu spoločnosti BATAX, s.r.o. Správa dane 12.06.2019 nahliadol

do predmetného administratívneho spisu, o čom vyhotovil úradný záznam. Spoločnosť BATAX s.r.o. v
kontrolovanom období obchodovala s tovarom kryštálový cukor, hlavným odberateľom bola spoločnosť
TAMCSU T. A.. K uvedeným faktúram boli priložené CMR, v ktorých je uvedené, že tovar prevzala
spoločnosť ORNI VEGYESKER KFT. Správca dane 26.06.2014 zaslal žiadosť o MVI a požiadal
maďarskú daňovú správu o preverenie nadobudnutia tovaru uvedenou spoločnosťou. Z odpovede

MVI vyplýva, že daňovník je nekontaktný, nevedia získať doklady, na uvedenej adrese je rodinný
dom, kde sa nikto nezdržuje. Nebolo možné preveriť nadobudnutie tovaru. Z odpovede vyplýva,
že už v roku 2014, t. j. už v čase, keď správca dane zistil, že spoločnosť ORNI VEGYESKER KFT
mala byť odberateľom spoločnosti NEMOVITOSTI FT REAL, s.r.o. bola nekontaktná, so správcom
dane nespolupracovala a k potvrdeniu nadobudnutia tovaru od spoločnosti NEMOVITOSTI FT REAL

s.r.o. nedošlo. Správca dane následne dožiadaním z 10.03.2015 požiadal miestne príslušný Daňový
úrad Trnava o preverenie prepravy vykonanej k odberateľovi NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., Ostrava,
pričom podľa predložených dokladov prepravu mal vykonať prepravca PAPO s.r.o., Bohdanovce nad
Trnavou. Z odpovede od dožiadaného správcu dane vyplýva, že prepravca PAPO s.r.o. vystavil pre
spoločnosť NEMOVITOSTI FT REAL, s.r.o. faktúru s predmetnom dodania: preprava SK - Šelpice - HU

- NYARLORINC, prepravu malo vykonať motorové vozidlo TT 884CU/TT355YG, na priloženej CMR je
ako príjemca uvedený maďarská spoločnosť ORNI VEGYESKER KFT, Kiskörös, Maďarsko. Žalobca
nevedel predložiť medzinárodný prepravný list CMR potvrdzujúci vyvezenie tovaru mimo územie SR.
Správcovi dane bolo predložené Potvrdenie obsahujúce vytlačenú pečiatku NEMOVITOSTI FT REAL
s.r.o. a podpis konateľov U. a R., ktorým potvrdzujú, že kúpili, prevzali a zaplatili a vyviezli tovar zo

Slovenskej republiky do Maďarska. Podľa predložených dokladov spoločnosťou NEMOVITOSTI FT
REAL s.r.o. a podľa potvrdenia predloženého žalobcom je rozdiel v uvedenom prepravcovi zo dňa
21.02.2013,uvedenýjeprepravcaPAPOTRANS,pričommalbyťuvedenýprepravcaINTRASPEDITION
s.r.o. Žiadosťou o MVI zo dňa 23.09.2013 správca dane požiadal o preverenie nadobudnutia tovaru -
cukru spoločnosťou REMIXCAR Kft. Maďarsko. Z odpovede prijatej 30.12.2014 správca dane zistil,

že v účtovníctve uvedenej spoločnosti sa nachádzali faktúry vystavené žalobcom, okrem faktúry č.
13015. Dokumenty týkajúce sa platieb neboli predložené. V mene daňovníka konal p. N. B. (počas
preverovania predal spoločnosť). Medzinárodné nadobudnutie bolo priznané v daňovom priznaní,
okrem faktúry č. 13015. Spoločnosť nemala žiadne priestory ani sklad. Nakúpený tovar bol skladovanýna základe dohody v sklade odberateľa, prepravné faktúry neboli nájdené, zástupca uviedol, že prepravu
objednal partner. Slovenských prepravcov nebolo možné preveriť. Spoločnosť REMIXCAR KFT nemala
žiadnych zamestnancov a p. B. N. nevedel uviesť s kým udržiaval kontakty, nevedel uviesť prepravcu.

Uviedol, že v preverovanom období maďarská spoločnosť nakupovala a predávala cukor viacerým
domácim a zahraničným spoločnostiam, druh cukru nebol uvedený a tovar nebolo preto možné
identifikovať. Nakúpený tovar mal byť predaný maďarským odberateľom, ktorí ich ďalej predali ďalším
odberateľom.

11. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane 20.07.2015 nahliadol do
spisovej zložky žiadosti o MVI č. 6033/14/BuR z 21.01.2014 týkajúce sa daňového subjektu HOLZ
TRANS, s.r.o., Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie február 2013, ktorou maďarský správca dane
požiadal správcu dane SR o preverenie dodávateľskej spoločnosti HOLZ TRANS, s.r.o. v súvislosti
s obchodnými vzťahmi so spoločnosťou REMIXCAR KFT a preverením prepravy - tovaru cukru k
maďarskémuodberateľovi,očombolvyhotovenýÚradnýzáznam20.07.2015.Správcadane zuvedenej

spisovej zložky zistil, že preprava k maďarskému odberateľovi bola vykonaná poľskými prepravcami,
pričom správca dane dňa 07.04.2015 zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii vo vzťahu
k prepravcovi: B. E., GCC-TRANS, KATOLIK. Z odpovede na žiadosť o MVI týkajúcu sa prepravcu
B. E. bolo zistené, že prepravca predložil dokumentáciu potvrdzujúcu vykonanie prepravnej služby
18.02.2013 z miesta nakládky v Poľsku na miesto určenia Budapešť, prepravu vykonal vodič K., je

uvedenéevidenčnéčíslomotorovéhovozidlaačíslofaktúry. PrepravusiobjednalaspoločnosťKATOLIK
z miesta nakládky v Poľsku do Čane, Slovensko a následne do Budapešti, pričom boli predložené dve
CMRz18.02.2013(príjemcaGURMAs.r.o.Ružomberok,niejepotvrdenieoprijatítovaru,odosielateľom
je spoločnosť KATOLIK) a CMR z 19.02.2013, príjemca a potvrdenie o príjme cukru vykonala spoločnosť
NEW NOXAN GROUP Budapešť, odosielateľom je spoločnosť ANTUTE CONCEPT s.r.o. Košice, a

teda nie GURMA s.r.o. Za prepravné služby bola vystavená faktúra spoločnosti KATOLIK. Zároveň
bolo predložené potvrdenie o vyskladnení cukru v Poľsku vodičovi A. K.. B. E. uviedol, že neposkytol
prepravné služby pre spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o., CMR dokument, ktorý bol priložený slovenským
správcom dane nebolním vystavený, uviedol, že slovenskáCMR má veľmi podobnú pečiatku, ale sú tam
odlišnosti od jeho originálnej pečiatky, rovnako vodič uviedol, že na CMR nie je jeho podpis a nemal ani

takútopečiatku,nevykonalžiadneslužbypreHOLZ-TRANSs.r.o.ZodpovedenažiadosťoMVItýkajúcej
sa prepravcu GCC-TRANS bolo zistené, že nie je možné preveriť transakciu, uvedená spoločnosť nemá
prenajaté priestory na adrese sídla, spoločnosť nemá žiadneho konateľa, podnikateľská činnosť nebol
zistená, bola vymazaná z registra platiteľov DPH 08.03.2013, v období od januára 2011 do júna 2011 mal
byť tovarom zahrnutým v preprave vykonanej touto spoločnosť rebrované tyče. Z odpovede na žiadosť o

MVI týkajúcej sa spoločnosti KATOLIK bolo zistené, že spoločnosť HOLZ-TRANS, s.r.o. nie je zmluvnou
stranou tejto spoločnosti, pečiatka na dokumentoch s názvom a údajmi spoločnosti KATOLIK nie je ich
pečiatkou, vodiči spoločnosti osobne vypĺňajúci CMR dokumenty, ktoré majú v pozadí logo spoločnosti
KATOLIK, počas vykonávania prepravy používajú iné pečiatky, CMR dokumenty tejto spoločnosti boli
vyplnené vodičmi - zamestnancami tejto spoločnosti a sú písané v poľštine na poľských formulároch.

CMR dokumenty priložené k žiadosti sú dokumenty na slovenských formulároch a nie sú vyplnené v
poľskom jazyku. Prepravné prostriedky EČ, ktorých boli na CMR dokumentoch, patria spoločnosti
KATOLIK, alebo sa týkajú nájomných resp. leasingových zmlúv. Vo februári 2013 spoločnosť KATOLIK
predala cukor spoločnosti GURMA s.r.o.

12. Správca dane následne 19.12.2014 vykonal výsluch svedka Q. Z., konateľa spoločnosti Mal-
Finance s.r.o., výsluchu sa zúčastnil konateľ žalobcu. Z výpovede svedka vyplýva, že spoločnosť
Mal-Finance, s.r.o. má jediného dodávateľa Falton s.r.o. Bratislava, s ktorým bola uzavretá Zmluva o
obchodnej spolupráci, ktorá obsahuje dodatky s uvedením odberateľov, ktorých sprostredkoval Falton
s.r.o. Uvedený obchod podľa svedka prebiehal tak, že tovar bol dovezený do Banskej Bystrice do areálu

spoločnosti Havdičák s.r.o. na Zvolenskej ceste v Banskej Bystrici na kamióne, on osobne skontroloval
tovar a keď neboli zistené vady, zaplatil za tovar spoločnosti Falton s.r.o. bankovým prevodom. Tovar bol
zložený v spoločnosti Hadvičák s.r.o. Svedok uviedol, že zabezpečil vopred odberateľa pre spoločnosť
HOLZ-TRANS s.r.o., konkrétne REMIXCAR Kft., Maďarsko (odberateľa však v skutočnosti zabezpečil
Falton s.r.o.). Žalobca bol v uvedenom obchode podľa svedka z toho dôvodu, že vedel prefinancovať

dobu na vrátenie DPH. Falton s.r.o. predával tovar už spolu s prepravou do Banskej Bystrice aj
z Banskej Bystrice do Maďarska. Po vyložení bol oslovený konateľ žalobcu, ktorý uhradil faktúru za
tovar na účet Mal-Finance, s.r.o. potom, ako mal byť uhradený tovar od REMIXCAR Kft., Maďarsko.
Tovar bol následne po pristavení kamiónu naložený zamestnancami logistického centra. Správca danenásledne predložil svedkovi výpisy z mýtnych transakcii, z ktorých vyplýva, že tovar šiel priamo z Poľska
do Maďarska bez zastavenia v Banskej Bystrici. Svedok následne zmenil svoju výpoveď a vyjadril
sa, že tovar, ktorý kontroloval v Banskej Bystrici. bol zjavne pre iného odberateľa, v týchto prípadoch

šiel tovar priamo do spoločnosti REMIXCAR Kft. Maďarsko. Z výpovede svedka vyplýva, že obchod
bol uskutočnený na podnet spoločnosti Falton s.r.o., ktorú zastupoval Ing. Z. U., ktorý je majiteľom aj
konateľom spoločnosti. Zabezpečoval dodanie cukru pre Mal-Finance, s.r.o. aj odberateľa pre HOLZ-
TRANS s.r.o. Za spoločnosť Falton s.r.o. konal pán Z. s Ing. Z. U., ktorý ho oslovil ohľadne obchodovania
s cukrom a ponúkol mu možnosť obchodu, pričom určil, aká bude cena pre Mal-Finance s.r.o., a aká

bude pre REMIXCAR Kft. Maďarsko. V prípade, že bol svedok spokojný so ziskom, po odsúhlasení
obchodu s konateľom žalobu súhlasil s obchodom. Kontaktná REMIXCAR Kft. Maďarsko zabezpečil
Ing. U. a týmto kontaktom mal byť pán S. L. z Komárna, ktorý za spoločnosť REMIXCAR Kft. Maďarsko
vystupoval. Svedok uviedol, že sa s týmto zástupcom stretol aj osobne. K objednávkam dodávok cukru
svedok uviedol, že kontakt s REMIXCAR zabezpečoval Ing. U., vrátane objednávok. K preprave svedok
uviedol, že tovar dostal spolu s prepravou, oboje zabezpečoval pán U., preprava do Banskej Bystrice

mala byť vykonaná na účet Falton s.r.o. Uviedol, že prekontroloval tovar osobne, CMR vypísal vodič
alebo skladník a potom osobne šiel s vypísanou CMR za konateľom žalobcu, ktorý CMR opečiatkoval a
podpísal, CMR odovzdal vodičovi, ktorý pokračoval s tovarom k odberateľovi do Maďarska. Následne
konateľ žalobcu zaslal faktúru odberateľovi. Po predložení výpisov z mýtnych transakcii svedok zmenil
jeho výpoveď tak, že uviedol, že dostal tovar spolu s prepravou, oboje zabezpečoval pán U.. Preprava

v tomto prípade šla priamo maďarskej spoločnosti. K miestu nakládky sa nevedel vyjadriť. Vo vzťahu k
potvrdzovaniu CMR svedok uviedol, že pečiatku HOLZ-TRANS dával pán R. u seba na firme, CMR bola
užvypísaná,vodičdalpečiatkuprepravcuprikontrolovanítovaru,pečiatkaREMIXCARKft.prišlapoštou,
alebo ju priniesol vodič pri ďalšej ceste. Po predložení výpisov z mýtnych transakcií svedok zmenil svoju
výpoveď s tým, že podpísané a opečiatkované CMR pánom R. odovzdal pánovi U.. Žalobca sa vyjadril,

že podpísané a opečiatkované CMR odovzdal pánovi Z.. K zisteniam správcu dane týkajúcich sa CMR,
kdeprepravuuskutočňovalB.E.svedokuviedol,žepôvodneboltovarobjednaný nafirmuNEWNOXAN
GROUP pánom L., ale po dodaní tovaru bol oslovený, že faktúra má byť vystavená na REMIXCAR Kft.,
Maďarsko, údaje o tomto odberateľovi svedkovi zaslal, p. L., následne prerobil Súhrnný výkaz, v ktorom
menil odberateľov. K zisteniam správcu dane týkajúcich sa uskutočnenia prepravy prepravcom B. E. a

k zisteniam z NDS a.s., z ktorých vyplýva, že preprava bola vykonaná priamo do Maďarska a nešla cez
Banskobystrický kraj svedok uviedol, že zrejme došlo k chybe pri oprave dokladov. Uviedol, že tovar v
týchtoprípadochnekontrolovalosobne,pánL.zabezpečilopravudokladovnastraneodberateľaapotom
mu bolo doručené opravené CMR. Uvedený tovar v prípade faktúry 13007 nevidel. K zisteniam správcu
dane týkajúcich sa prepravcu GCC-TRANS, ktorá spoločnosť je nekontaktná, pričom motorové vozidlá

pri preprave neprechádzali cez Banskú Bystricu svedok uviedol, že uvedený tovar v prípade faktúry
13006 nevidel. K ďalším zisteniam správcu dane týkajúcich sa prepravy uskutočnenej spoločnosťou
KATOLIK svedok uviedol, že došlo k chybe pri oprave dokladov, tovar v týchto prípadoch nekontroloval,
tovar nevidel. K údajom z NDS a.s., z ktorých vyplýva, že motorové vozidlá neprechádzali Banskou
Bystricou, ale išli priamo do Maďarska svedok uviedol, že na základe predložených výpisov mýtnych

transakcií tovar osobne nevidel a kontrolu vykonával pri iných dodávkach cukru. Vzhľadom na to, že
prebehli úhrady faktúr za tovar predpokladal, že tovar bol dodaný v poriadku odberateľom. Následne
uviedol, že v uvedených prípadoch tovar nebol v Banskej Bystrici v areáli spoločnosti Hadvičák s.r.o.,
ale boli iné prípady obchodu s cukrom, kedy bol tovar tam zložený a ním kontrovaný. V týchto prípadoch
však tovar nevidel. Trval však na tom, že tovar bol dodaný spoločnosťou Falton s.r.o. pre spoločnosť

Mal-Finance s.r.o. a tá ho dodala spoločnosti HOLZ-TRANS s.r.o., ktorá ho následne dodala spoločnosti
REMIXCAR Kft.

13. Správca dane následne prostredníctvom Daňového úradu Nitra požiadal o vykonanie miestneho
zisťovania v spoločnosti UNIO - KER s.r.o. Komárno a o vykonaní výsluchu svedka S. L. Komárno

(spoločník spoločnosti UNIO - KER s.r.o.), ktorý bol podľa vyjadrenia žalobcu kontaktnou osobou
odberateľaREMIXCARKFT. Podľavýpisuzbankovéhoúčtužalobcubolikontrolovanéfaktúryuhradené
buď vkladom na účet osobou S. L. , alebo prevodom z bankového účtu spoločnosti UNIO - KER s.r.o.
Z výpovede svedka S. L. z 29.04.2015 vyplýva, že splnomocnenie na zastupovanie malo len za
spoločnosť UNIO - KER s.r.o. a to len v bankovom styku, spoločnosť REMIXCAR Kft. a NEW NOXAN

GROUPKFTnepozná,stýmitospoločnosťaminebol vžiadnomobchodnomstyku.Obchodnýchjednaní
sa zúčastňoval len ako tlmočník, za spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o. jednal s pánom Q. Z., rokovania
prebiehali telefonicky na podnet pána Z. osobne sa stretli jedenkrát v Komárne. Svedok uviedol, že
osoby S. R., Ing. M. D. a A. D. nepozná a s osobami Q. Z., Ing. Z. U. a P. C. sa pozná, mal s nimiobchodné jednania. K úhrade faktúr jeho osobou na účet spoločnosti HOLZ - TRANS s.r.o. resp. k
prevodu finančných prostriedkov z bankového účtu spoločnosti UNIO - KER s.r.o. svedok uviedol, že tak
konal na základe poverenia konateľa spoločnosti UNIO - KER s.r.o. B. B.. K otázke zmeny odberateľa

zo spoločnosti REMIXCAR Kft. na spoločnosť NEW NOXAN GROUP uviedol, že sa nevie vyjadriť,
prečo k takejto zmene, ani za akých okolností došlo. K zmenám údajov na CMR uviedol, že predložené
CMR nie sú mu známe, podpisy nepozná a nepoznal ani prepravcov. Prehlásil, že sa osobne nakládky
ani vykládky nezúčastnil. Dňa 13.05.2015 bolo vykonané ústne pojednávanie, o čom bola spísaná
Zápisnica, ktorého sa zúčastnil S. L. a B. B., konateľ spoločnosti UNIO - KER s.r.o., ktorý prehlásil,

že nemá k dispozícií žiadne doklady, len Zmluvu o pôžičke v maďarskom jazyku. Na predloženom
výpise bankového účtu z 22.02.2013 boli uvedené platby pre daňový subjekt HOLZ-TRANS s.r.o. Podľa
daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2013 spoločnosť UNIO - KER s.r.o. uskutočňovala
len trojstranné obchody.

14. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že podľa predložených dokladov

bol preverovaný reťazec obchodu s cukrom nasledovný: Gurma s.r.o. › Falton s.r.o. › Mal-finance s.r.o. ›
HOLZ-TRANS s.r.o., pričom žalobca následne deklaroval dodanie tovaru odberateľom z iných členských
štátov: Savartes s.r.o. Praha, ČR, NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. Ostrava, ČR, PIEMONTE TRADING,
SRL, GALLARATE, Taliansko a REMIXCAR, Kft., Hevíz, Maďarsko. Následne opísal všetky zistenia,
ktoré vyplynuli z vykonaných úkonov počas daňovej kontroly tak, ako sú uvedené v bodoch 3-13 tohto

rozsudku s tým, že konateľ žalobcu nevedel potvrdiť a preukázať existenciu tovaru, pri nakládkach
a vykládkach tovaru osobne nebol, do predmetného obchodu sa zapojil podľa vlastného vyjadrenia
len z dôvodu, že dokázal prefinancovať obdobie, pokiaľ mu nebude vrátený nadmerný odpočet, pri
jednaniach s odberateľmi ho zastupoval p. Z.B., konateľ dodávateľskej spoločnosti Mal-finance s.r.o.,
nevedel sa vyjadriť ani k preprave. Vo vzťahu k spoločnosti Mal-finance s.r.o. (dodávateľ žalobcu)

na základe výpovedí konateľa R. Z., ktorý svoju pôvodnú výpoveď o tom, ako prebiehali dodávky
tovaru, zmenil po predložení údajov získaných správcom dane, správca dane uviedol, že dodávateľská
spoločnosť nevedela potvrdiť existenciu tovaru, konateľ nebol prítomný pri nakladaní a vykladaní tovaru,
ako to pôvodne tvrdil, konateľ uviedol, že dodávky, odberateľov a prepravu zabezpečoval konateľ jeho
dodávateľa Falton s.r.o., avšak Ing. U. zabezpečenie prepravy poprel. Predložené prepravné doklady

neboli vystavené a potvrdené prepravcami, pravosť podpisov a pečiatok bola spochybnená. Označený
sprostredkovateľ obchodu s maďarským odberateľom P. L. poprel, že by bol účastný obchodu medzi
žalobcom a maďarskými odberateľmi. Vo vzťahu k spoločnosti Falton s.r.o. (subdodávateľ žalobcu)
na základe výpovede konateľa Ing. U., správca dane konštatoval, že tento nevedel potvrdiť existenciu
tovaru z dôvodu, že nevedel preukázať, že bol pri nakládke tovaru pre odberateľa, prepravu tovaru

nezabezpečoval. Vo vzťahu k spoločnosti GURMA s.r.o. (dodávateľ subdodávateľa) správca dane
konštatoval, že tento subjekt je nekontaktný, 25.06.2013 bol vymazaný z OR, daňové priznanie za
I. štvrťrok 2013 nebolo podané, u tejto spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa
Zákona o DPH. Následne správca dane vyhodnotil výsledky preverovania zdaniteľných obchodov
žalobcu u odberateľských spoločností, pričom vo vzťahu k odberateľovi Savartes s.r.o. uviedol, že

tento nekomunikuje so správcom dane, neplní svoje zákonné povinnosti, nadobudnutie tovaru z iných
členských krajín nebolo v kontrolovanom období priznané, správca dane v ČR konštatoval, že má
podozrenie, že tento subjekt je zapojený do reťazca firiem, ktorých obchodné aktivity v spojitosti
s dovážaným cukrom sú smerované k vytváraniu nadmerného odpočtu DPH a k odčerpávaniu
prostriedkov zo štátnych zdrojov. Dodanie tovaru pre odberateľa Savartes s.r.o. na územie ČR nebolo

potvrdené. Vo vzťahu k odberateľovi PIEMONTE TRADING, SRL správca dane konštatoval, že z
predložených dokumentov i vyjadrení konateľa tohto odberateľa vyplýva, že talianska spoločnosť
nemala žiadny obchodný vzťah so žalobcom, nepriznala žiadne dodania od žalobcu, dodanie tovaru
pre tohto odberateľa nebolo potvrdené. Správca dane poukázal na výpoveď zástupcu spoločnosti
O. Z., ako aj na výpovede A. Z., A. Z. a A. Z., ktorými nebol preukázaný vzťah medzi žalobcom a

deklarovaným odberateľom PIEMONTE TRADING, SRL. Osoba Z. O. nebola identifikovaná a nebolo
preukázané, že by mohol konať za talianskeho odberateľa. Vo vzťahu k odberateľovi REMIXCAR Kft.,
Maďarsko správca dane konštatoval, že dodanie tovaru kryštálový cukor pre tohto odberateľa nebolo
potvrdené z dôvodu nepotvrdenia prepravy a úhrad, pričom správca dane poukázal na zistenia získané
z NDS a.s. a z výpovedí poľských prepravcov. Vo vzťahu k odberateľovi NEMOVITOSTI FT REAL

s.r.o. správca dane konštatoval, že predložené doklady formálne potvrdzujú obchodnú spoluprácu so
žalobcom, avšak u tejto spoločnosti bola začatá daňová kontrola z dôvodu spôsobu jeho obchodovania
s kryštálovým cukrom, v ktorom je zapojený a ktoré obchodovanie vykazuje znaky podvodného konania
- obchodovania v reťazci s podozrením na podvod na DPH. Preverovaním prepravy u jednotlivýchprepravcov správca dane zistil, že cukor prepravovali, ale od iných spoločností a k iným spoločnostiam,
než boli deklarované faktúrami predloženými jednotlivými spoločnosťami v rámci reťazca obchodu
s cukrom, niektoré prepravné spoločnosti prepravu nevykonali, niektoré sú nekontaktné, prepravné

doklady neboli vystavené prepravcami, na niektorých CMR boli podpisy a pečiatky, ktorých pravosť
prepravcovia popreli, boli vystavené v slovenskom jazyku. Z výpisov z mýtneho systému NDS a.s.
vyplýva, že niektoré prepravy neboli uskutočnené vôbec, resp. neboli uskutočnené po trase, ako boli
deklarované predloženými dokladmi žalobcom. Správca dane z toho vyvodil záver, že nebol preukázaný
pohyb tovaru tak, ako to tvrdil žalobca predloženými dokladmi.

15. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že so žalobcom prerokoval jeho
pripomienky a oboznámil ho so zisteniami z vyrubovacieho konania. Následne uviedol svoje vyjadrenie
k pripomienkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly:
K námietke žalobcu týkajúcej sa prekročenia maximálnej dĺžky daňového konania uviedol, že daňová
kontrola bola začatá 17.05.2013, od 22.11.2013 bola na základe Rozhodnutia o prerušení konania

z 18.11.2013 prerušená do 23.02.2015 (spolu 458 dní), pričom počas prerušenia daňovej kontroly
lehoty neplynú. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu 03.08.2015 a po odpočítaní doby
jej prerušenia trvala 350 dní (808 - 458 = 350 dní). Maximálna dĺžka daňovej kontroly teda nebola
prekročená.KnámietkenezákonnostiProtokoluzdaňovejkontrolyanezákonnostiprerušeniadaňového
konania, správca dane uviedol, že vykonával dokazovanie, v rámci ktorého zisťoval a preveroval

pravdivosť a úplnosť údajov uvedených v daňovom priznaní žalobcu, pričom daňovú kontrolu prerušil
od 22.11.2013 v súlade s § 61 ods. 1 Daňového poriadku s odôvodnením, že bolo začaté konanie o
inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - t.j. z dôvodu podania žiadostí o MVI týkajúcich
sa DPH. Správca dane 23.02.2015 žalobcovi oznámil, že v daňovej kontrole pokračuje. Žiadosťami o
MVI správca dane zisťoval skutočnosti podstatné pre jeho rozhodnutie, pretože preveroval skutočnosti

týkajúce sa zdaniteľných obchodných transakcií žalobcu, z ktorých uplatnil nadmerný odpočet DPH,
pretože u odberateľov, dopravcov preveroval faktické uskutočnenie obchodov deklarovaných faktúrami
v preverovanom zdaňovacom období a preveroval, resp. zisťoval, či dodaný tovar žalobcovi jeho
dodávateľmi bol skutočne nimi v deklarovanom množstve a kvalite dodaný a či tieto tovary žalobca
ďalej použil na dodávky tovarov ako platiteľ s oslobodením od dane, pretože ich dodal odberateľom

na územie iného členského štátu tak, ako to predloženými dokladmi preukazoval. Výsledky tejto
činnosti boli obsahom Protokolu, pričom správca dane až po zhromaždení potrebných informácií mohol
prijať rozhodujúci záver, že neboli verifikované žalobcom predkladané tvrdenia o splnení podmienok
na odpočet DPH. Zároveň bol zachovaný postup podľa čl. 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010,
keď zahraničné daňové správy oznámili, že nebude možné odpovedať v lehote podľa čl. 10 tohto

Nariadenia. Správca dane z toho vyvodil, že prerušenie daňovej kontroly prostredníctvom inštitútu MVI
nebolo bezúčelné, naopak, bolo súladné s účelom správy daní - správne určiť a vyrubiť daň a za tým
účelom zistiť nevyhnutné skutočnosti čo najúplnejšie a zároveň nebola lehota na vykonanie daňovej
kontroly prekročená v dôsledku prekročenia maximálnych lehôt na poskytnutie informácií v rámci MVI,
pretože bol zachovaný postup podľa čl. 12 Nariadenia. K vecným námietkam správca dane poukázal

na výsledky dokazovania, na zistené fakturované dodania cukru v reťazci spoločností GURMA s.r.o. ›
Falton s.r.o. › Mal-finance s.r.o. › HOLZ-TRANS s.r.o. a následne dodanie tovaru do iných členských
štátov odberateľom PIEMONTE TRADING, SRL, Savartes s.r.o., NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. a
REMIXCAR Kft., na zistenia vyplývajúce z výpovede konateľa žalobcu, ako aj konateľov Mal-finance
s.r.o. a Falton s.r.o., ktorými podľa správcu dane nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi, ako aj

na vykonané dokazovanie, ktorým nebolo preukázané ani následné dodanie tovaru do iných členských
štátov s oslobodením od dane pre deklarovaných odberateľov. Správca dane poukázal aj na vykonané
dokazovanie týkajúce sa preverenia prepravy tovaru u prepravcov so záverom, že preprava tovaru
pre žalobcu nebola potvrdená a doklady predložené žalobcom boli prepravcami i v dôsledku zistení z
NDS a.s. spochybnené. K tvrdeniu žalobcu, že nebol účastný podvodného konania, ani nemal o ňom

vedomosť, správca dane uviedol, že z dokazovania vyplýva, že konateľ žalobcu nevykonal ani základné
úkony smerujúce k prevereniu svojich obchodných partnerov, nevykonal ani kroky, ktorými by sa vyhol
prípadnej účasti na daňovom podvode.

16. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že 14.08.2019 bolo uskutočnené ústne

pojednávanie so žalobcom vo veci prerokovania pripomienok žalobcu k Protokolu a pripomienok
podaných vo vyrubovacom konaní, pri ktorom správca dane oboznámil žalobcu s úkonmi správcu dane
vykonanými vo vyrubovacom konaní spolu s ich vyhodnotením a poukázal na Stanovisko správcu
dane uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní z 19.07.2019 a v Oznámení zo dňa 23.07.2019.Správca dane uviedol, že preveroval žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od dodávateľa Mal-finance s.r.o., ktorých predmetom dodania mal byť tovar - kryštálový cukor.
Konštatoval, že zo zistených skutočností a vyhodnotenia dokazovania vyplynulo, že dodanie tovaru

týmto dodávateľom nebolo zo strany žalobcu preukázané. Správca dane následne preveroval dodanie
tohto tovaru k odberateľom do iných členských štátov s oslobodením od dane.. Následne uviedol
stanovisko k týmto pripomienkam zhodne, ako bolo uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní z
19.07.2019 a v Oznámení zo dňa 23.07.2019. Zo zistených skutočností a vyhodnoteného dokazovania
podľa správcu dane vyplynulo, že dodanie tovaru týmto dodávateľom nebolo zo strany žalobcu

preukázané. Správca dane tiež preveroval následné skutočnosti tvrdené a uplatnené žalobcom a
to dodanie tohto tovaru k odberateľom do iných členských štátov s oslobodením od dane. Správca
dane k námietke žalobcu, že predložil dôkazy o dodaní tovaru spoločnosti REMIXCAR Kft. uviedol,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dodanie tovaru pre tohto odberateľa nebolo preukázané,
pričom poukázal na zistenia vyplývajúce z MVI, z vyjadrenia konateľa A. N., p. L., ako aj na zistenia
vyplývajúce z preverenia prepravcov, CMR, výpovede deklarovaných prepravcov, výpisy z mýtnych

transakcií. Správca dane konštatoval, že nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je
potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov o
prijatých tovaroch a službách nie je splnená podmienky preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej
operácie. Faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, objekt, subjekt
i právnu skutočnosť, a ako dôkaz je použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú

skutočnosť.Správcadanepretoskúmaluskutočneniezdaniteľnéhoobchodunielenzostránkyformálnej,
ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, čo sa v tomto prípade nepreukázalo.
Správca dane poukázal na povinnosť daňového subjektu preukázať svoje tvrdenia v zmysle § 24
Daňového poriadku. K námietke žalobcu, že správca dane nepreukázal svoje tvrdenie, že nedošlo k
úhrade za tovar tak, ako to deklaroval žalobca, správca dane uviedol, že dôkazné bremeno je na strane

žalobcu, ktorý si musí vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet DPH zadovážiť dostatok dôkazov
o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre,
resp. že vyviezol tovar uvedený na faktúre do iného členského štátu, a pokiaľ si uplatňuje nárok na
odpočítanie DPH, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu, pričom v prípade
nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako tomu bolo v tomto prípade,

keď žalobca nepreukázal ním deklarované skutočnosti o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom
Mal-finance s.r.o. a o dodaní tovaru deklarovaným odberateľom do iných členských štátov, keď z
dokazovania vyplýva, že sám nebol obchodov účastný. K námietke žalobcu týkajúcej sa vyhodnotenia
výpovedí A.B., A.aláka a A. Z. vo vzťahu k prevereniu dodávky pre talianskeho odberateľa správcom
dane so záverom, že týmito výpoveďami nebolo potvrdené dodanie tovaru talianskemu odberateľovi,

správca dane poukázal na obsah týchto výpovedí, opätovne ich vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach spolu s ostatnými dôkazmi a konštatoval, že A. Z. potvrdil doklady vystavené pre Petra
Turcaja - HOLZ-TRANS s.r.o., nie pre spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o., nevedel uviesť žiadne konkrétne
údaje vo vzťahu k obchodu so žalobcom, nepoznal talianskeho odberateľa, faktúry vystavené na žalobcu
sa v účtovníctve spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. v r. 2015 nenachádzali. Vo vzťahu k preúčtovaniu

finančných prostriedkov medzi Petrom Turcajom - HOLZ-TRANS s.r.o. fyzická osoba a HOLZ-TRANS
s.r.o. správca dane uviedol, že k vysporiadaniu úhrad došlo až 7 mesiacov po začatí daňovej kontroly.
Ďalej správca dane konštatoval, že A.B. nebol pri nakládke tovaru v kontrolovanom zdaňovacom období
a uviedol, že finančné prostriedky vkladal na účet na pokyn svojej dcéry, „Taliana“ nevedel identifikovať
a tvrdenie žalobcu o tom, že Z. O. vkladal finančné prostriedky na účet žalobcu, nebolo potvrdené.

Osoba Z. O. nebola identifikovaná ani svedkyňou A. Z., nebolo preukázané, že táto osoba môže
konať za talianskeho odberateľa PIEMONTE TRADING, SRL. Z výpovede A. Z. vyplýva, že všetko
mal zabezpečovať Q. Z., nepoznala identifikáciu obchodných partnerov napriek tomu, že uvedené
obchody mala sprostredkovať. K námietke týkajúcej sa zasielania žiadosti o MVI a povahy informácie
získanej z MVI a prehlásenia zástupcu talianskeho odberateľa (ktorému žalobca nemohol klásť otázky

a správca dane mal túto osobu vypočuť), správca dane poukázal na obsah odpovede na žiadosť o MVI,
súčasťou ktorej bolo aj vyjadrenie zástupcu talianskeho odberateľa, pričom správcom dane získané
informácie vyhodnotil v kontexte ďalších dôkazov získaných počas daňovej konania, ktorý postup je
súladný s § ods. 3 Daňového poriadku a rozhodnutím Ústavného súdu SR I. ÚS 30/2018. K námietke
žalobcu týkajúcej sa zasielania urgencií do Talianska a dôvodov nezaslania odpovede na túto žiadosť

dožiadaným orgánom v lehote, správca dane uviedol, že postupoval v súlade s Nariadením Rady (EÚ)
904/2014 a Daňovým poriadkom, keď zaslanie odpovede na žiadosti o MVI urgoval, pričom urgencie
predložil žalobcovi pri nahliadnutí do spisu i pri ústnom pojednávaní 19.07.2019. K námietke týkajúcej
sa preverovania dodania tovaru odberateľovi NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. správca dane uviedol, žežalobca deklaroval dodanie tovaru z oslobodením od dane tomuto odberateľovi do ČR, avšak tovar
mu nebol dodaný, bol prepravený priamo do Maďarska spoločnosti ORNI VEGYESKER KFT, ktorá
riadne nadobudnutie tovaru nepreukázala a bola nekontaktná. Zároveň poukázal na zistenia z mýtneho

systému. K námietke týkajúcej sa vyhodnotenia mýtnych transakcii na žalobcom predložených CMR,
kedy sa v niektorých prípadoch jedná o rozdiel niekoľkých hodín, správca dane uviedol, že zohľadnil
časové rozdiely vyplývajúce z údajov uvedených na mýtnych transakciách a vyhodnotil, že preprava bola
vykonaná v nasledujúci deň, a nie že preprava nebola uskutočnená. Vo vzťahu k vyhodnoteniu dodania
tovaru dodávateľovi NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. správca dane uviedol, že maďarský odberateľ

žiadne nadobudnutie tovaru nepreukázal, bol nekontaktný a v prípade faktúry č. 13010 podľa mýtnych
transakcii vozidlo prechádzalo len východnou časťou SR. Vo vzťahu k odberateľovi Savartes s.r.o.
správca dane uviedol, že uvedená spoločnosť je nekontaktná, nadobudnutie tovaru zo Slovenska v
prvom štvrťroku 2013 nebolo v daňovom priznaní uvedené. Správca dane uzavrel, že na základe
všetkých zistení a ich vyhodnotení, a to z dožiadaní u dodávateľa, subdodávateľa, prepravcu, žiadostí o
MVI u odberateľov, ako aj prepravcov, z výpovedí svedkov, informácií z mýtnych transakcií v porovnaní

s dokladmi CMR predloženými žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru od dodávateľa Mal-finance
s.r.o.prežalobcu.KonateľdodávateľaMal-finances.r.o.svojetvrdeniaoosobnomkontrolovaní každého
kamióna s tovarom po predložení dôkazov zmenil a uviedol, že tovar nevidel. Boli spochybnené aj
doklady o preprave predložené žalobcom na základe vyjadrení jednotlivých prepravcov, ktorí popreli
vystavenie CMR dokladov predložených žalobcom. Osoby, ktoré vkladali finančné prostriedky na účet

žalobcu nevedeli uviesť názov odberateľa, v mene ktorého vykonali úhradu, nepoznali osoby, ktoré
zastupujú tieto spoločnosti. Samotný konateľ žalobcu tovar nevidel, nebol priamo účastný obchodov
a z jeho strany dochádzalo len k vystatovaniu faktúr, pričom sám uviedol, že dôvodom jeho zapojenia
do uvedeného obchodu bolo prefinancovanie DPH. Správca dane v súvislosti s námietkou žalobcu
ohľadne hodnotenia odpovedí na žiadosti o MVI poukázal na to, že odpovede na MVI boli vyhodnotené

komplexne, pričom informácie z MVI slúžili ako podporný dokaz s vyhodnotením ďalších dôkazov, ktoré
boli predložené žalobcom. Rovnako dôkazy získané od iných subjektov pri výkone daňovej kontroly
i počas vyrubovacieho konania boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom správca dane prihliadal na všetko, čo
pri správe dane vyšlo najavo. K námietke žalobcu ohľadne Úradného záznamu z 12.06.2019, ktorého

súčasťou je aj odpoveď z 02.01.2018, správca dane uviedol, že postupoval v súlade s § 24 ods. 4
Daňového poriadku, podľa ktorého zamestnanci správcu dane môžu ako podklad pre daňovú kontrolu
použiť aj spisy iných daňových subjektov a ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

17. Správa dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uzavrel, že na základe všetkých vyššie
uvedených zistení nebolo preukázané reálne obchodovanie s tovarom cukor, nebol preukázaný reálny
pohyb tovaru, vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti Mal-finance s.r.o. a žalobca
nepreukázal nárok na odpočítanie DPH vo výške 49.354,83 € s dodávateľských faktúr za dodanie tovaru

kryštálovýcukor.Správcadanekonštatoval,žepostupovalvsúladesustanoveniamiDaňovéhoporiadku
(§ 3 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 a 3). Správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce u § 45
ods. 1 Daňového poriadku a vytvoril žalobcovi priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom daňovom priznaní k
DPH. Ďalej správca dane konštatoval, že existencia faktúry, zmluvy a skutočnosť, že doklad vystavil

dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie,
že sa uskutočnilo dodanie tovaru. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane je oprávnený
preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Žalobca nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali
reálne obchodovanie s tovarom kryštálový cukor, čo do priebehu a výsledku, a zisťovaním v rámci
dokazovania správcu dane sa jednotlivé obchody tiež nepreukázali, a preto nárok na odpočítanie dane

z predmetných faktúr nemohol byť uznaný. Správca dane poukázal na ust. § 24 ods. 1 Daňového
poriadku a konštatoval, že dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane nesie žalobca.
Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za fakturované plnenie, ani

za dobromyseľnosti platiteľa. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v
existencii konkrétnej dodávky tovaru, nakoľko Zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom
preukázaní dodania tovaru, a preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom
dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného vykonania dodávky tovaru, alebo služby.Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť
dodávateľovi tovaru, alebo služby a to v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Ak nedôjde ku vzniku
daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane vzniká v

ten istý deň, ako vzniká daňová povinnosť. Ak je preukázaný vznik práva na odpočítanie dane, nasleduje
preukázanie dodržania zákonných, vecných a časových podmienok na odpočítanie dane stanovených
v § 51 Zákona o DPH. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých
platiteľovi daň vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotno-právnej povahy, splnenie, ktorých musí byť

bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Správca dane uviedol, že samotné vystavenie faktúry a jej
uvedeniedozáznamovvzmysle§70ZákonaoDPHniejeeštepreukázanímuskutočneniazdaniteľného
obchodu, t.j. samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane.
Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na
odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, a preto je nevyhnutné,
aby platiteľ dane preukázal, aké plnenie prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť

oprávnenosť odpočítania. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je
nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie
dane tiež, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom, použil na účely
svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
v § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených

podmienok, už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Povinnosť preukázať, či uvedené
prijaté zdaniteľné plnenia boli uskutočnené dodávateľmi, či boli uskutočnené v takom rozsahu ako
deklaruje na vystavených faktúrach a či doklady boli týmito dodávateľmi aj dodané, je na platiteľovi.
Pokiaľsiuplatňujenároknaodpočítaniedanesdodávateľskýchfaktúrodvyššieuvedenýchdodávateľov,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a

to práve osobou uvedenou na faktúre, ktorá je oprávnená za spoločnosť konať. Predloženie faktúry
vystavenej v zmysle § 71 Zákona o DPH je splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane,
ak však vzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil.
Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam
zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným, z dôvodu ich splatnosti. Právo na

odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre tak, ako je to
v prípade dodávateľských faktúr kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu). Správca dane poukázal
na to, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný
stav prednosť pred stavom formálne právnym a táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje, aby
správca dane neprihliadal k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili

a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty je
preukázanie, žeformálnadeklaráciapredloženýchdokladovmáajpovahu faktu,tedažetovary,ktorésú
deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ
povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Správcom dane bolo preukázané, že tovar

kryštálový cukor dodaný pre kontrolovaný daňový subjekt nemohol byť dodaný v reťazci spoločnosti
na základe vyššie uvedených dodávateľských faktúr. Kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Žalobca
žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný v reťazci spoločností na základe

vyššie uvedených dodávateľských faktúr. Správca dane konštatoval, že žalobca porušil § 19 ods. 1, § 49
ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH a to tým, že v skontrolovanom zdaňovacom období uplatnil
nárok na odpočítanie DPH vo výške 49.354,83 € z dodávateľských faktúr na dodanie tovaru cukor,
ale na základe v rozhodnutí správcu dane uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca dostatočne
nepreukázal uskutočnenie nákupu tovaru kryštálový cukor, a preto správca dane neuznal žalobcovi

právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených prijatých faktúr. Žalobca je povinný preukázať a správca
dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo. Žalobca nepredložil dôkazy,
ktoré by dodanie tovaru a tiež obchodu v reťazci vyššie uvedených spoločností preukázali, čo do
priebehu a výsledku, a preto právo na odpočítanie dane nemôže byť uznané. Hodnotenie dôkazov podľa
správcu dane neznamená mechanické preberanie informácii, či bezvýhradné akceptovanie dokladov,

alebo údajov v nich uvedených ako faktov. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH
použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom údaje odrážajú skutočnosť. Žalobca je povinný viesť
svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v
akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu,resp. vznik nárokov a povinnosti v zmysle daňových zákonov. Správca dane v rámci daňovej kontroly
vykonal rozsiahle šetrenie (zaslané dožiadania, výsluchy svedkov, preverenie prepravy) zamerané na
zistenie skutkového stavu, pričom sa snažil nevychádzať len z faktúr predložených kontrolovaným

daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal aj zistenia, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť
a či neabsentuje materiálny podklad. Z vyššie uvedených skutočností, ako aj z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 pre správcu dane vyplýva, že správca dane je oprávnený v prípade
pochybnosti (a tie v danom prípade boli opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec. Všetky
spoločnosti, vrátane kontrolovaného daňového subjektu, deklarujú nákup a predaj tovaru len na základe

listinných dôkazov. Na materiálnej základni nebol dostatočne preukázaný ani nákup, ani dodanie tovaru
do iného členského štátu. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že vyššie citované
zákonné podmienky boli zo strany platiteľa splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na
odpočítanie dane z zmysle § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi predpismi.

18. O podanom odvolaní žalobcu proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správcu

dane rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, na výsledky
preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a na jednotlivé zistenia správcu dane, ako
aj na vyhodnotenie jednotlivých dôkazov správcom tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia
správcu dane (a v bodoch 3-17 tohto rozsudku). Žalovaný konštatoval, že preskúmaním rozhodnutia

správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní dospel k záveru, že správca dane v súlade s
dokazovaním vykonaným v daňovej kontrole a doplneným vo vyrubovacom konaní dostatočne zistil
skutkový stav, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho za zdaňovacie
obdobie február 2013 neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 49.354,83 €, pričom uvedený záver
vychádza zo zistení, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH vo výške 49.354,83 € na základe

dodávateľských faktúr od dodávateľa Mal-finance s.r.o. za nákup kryštálového cukru, pretože žalobca
dodanie fakturovaného tovaru dostatočne nepreukázal tak, ako deklaroval predloženými dokladmi a ani
preverovaním správcu dane sa dodanie tovaru pre žalobcu od dodávateľa Mal-finance s.r.o. (v reťazci
GURMA s.r.o. › Falton s.r.o. › Mal-finance s.r.o. › HOLZ-TRANS s.r.o.) nepreukázalo a nepreukázalo sa
ani následné použitie predmetného tovaru na účely podnikania žalobcu, ktorý deklaroval jeho dodanie

odberateľom v iných členských štátoch EÚ. Žalovaný ďalej konštatoval, že na základe všetkých zistení
a ich vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach (z dožiadaní u dodávateľa, subdodávateľa, prepravcu,
žiadostí o MVI u odberateľov aj prepravcov, výpovedí svedkov, informácií z mýtnych transakcií v
porovnaní s dokladmi CMR predloženými žalobcom) nebolo preukázané dodanie tovaru fakturovaného
dodávateľom Mal-finance s.r.o. v období február 2013 pre žalobcu. Žalobca obchod s cukrom sám

neinicioval, podľa jeho vyjadrenia bol oslovený konateľom spoločnosti Mal-finance s.r.o. Q. Z., ktorý
celý obchod zabezpečil (nákup tovaru, odberateľov aj prepravu), žalobca mal prefinancovať DPH.
Pri dodaní cukru pre žalobcu bol za spoločnosť Mal-finance s.r.o. prítomný p. Z., ktorý zároveň
zastupoval aj spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o. Samotný žalobca nevidel tovar, nebol priamo účastný
obchodov a dochádzalo z jeho strany len k vystavovaniu faktúr po oznámení Q. Z., ktorý obchod s

cukrom zabezpečoval, pričom sám žalobca uviedol, že dôvod jeho zapojenia do uvedeného obchodu
bolo prefinancovanie DPH. Konateľ dodávateľskej spoločnosti Mal-finance s.r.o. Q. Z. svoje pôvodné
tvrdenia o tom, že osobne kontroloval každý kamión s tovarom, po predložení dôkazov správcu dane
(výpisy z mýtneho systému) zmenil a uviedol, že tovar v týchto prípadoch ani nevidel. Dodanie tovaru
od spoločnosti GURMA s.r.o. cez spoločnosť Falton s.r.o. pre spoločnosť Mal-finance s.r.o. nebolo

preukázané a tým nebolo preukázané ani dodanie tohto tovaru spoločnosťou Mal-finance s.r.o. pre
žalobcu. Rovnako dodanie tovaru žalobcom deklarovaným odberateľom do iných členských štátov EÚ
nebolo preukázané, pričom bolo zistené, že v niektorých prípadoch prepravné doklady neboli vystavené
prepravcami, na niektorých prepravných dokladoch predložených ku kontrole sa nachádzali podpisy
a pečiatky, ktoré prepravcovia popreli, že by patrili im. Podľa výpisov z mýtneho systému niektoré

prepravy neboli uskutočnené vôbec a niektoré neboli uskutočnené po trase, ako ju deklaroval žalobca
na základe dokladov predložených k daňovej kontrole. Z uvedených zistení podľa žalovaného vyplýva,
že nebol preukázaný pohyb tovaru k odberateľom tak, ako tvrdil žalobca predloženými dokladmi. Boli
spochybnené doklady o preprave predložené žalobcom na základe vyjadrení jednotlivých prepravcov
KATOLIK, Andrzej Kusiak a GCC-Trans, ktorí popreli vystavenie CMR dokladov predložených žalobcom.

Osoby, ktoré vkladali finančné prostriedky na účet žalobcu nevedeli uviesť názov odberateľa, v mene
ktorého vykonali úhradu, nepoznali osoby, ktoré zastupujú tieto spoločnosti. Na základe uvedených
zistení podľa žalovaného nebolo preukázané reálne obchodovanie s tovarom kryštálový cukor, nebol
preukázaný reálny pohyb tovaru, vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti Mal-finances.r.o. a žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH vo výške 49.354,83 € z dodávateľských
faktúr za dodanie tovaru kryštálový cukor. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ si žalobca ako platiteľ
dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,

že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca ako
dôkaz dodania fakturovaných plnení predložil faktúry a tvrdil, že fakturované plnenia mu boli dodané.
Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo
služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať
dať nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po stránke

obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného plnenia). V zmysle Daňového poriadku je
subjektom, ktorý nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane daňový subjekt
(žalobca). Tento je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich
obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to,
abyriadnepreukázalexistenciu,resp.vzniknárokovapovinnostívzmyslezákona.Správcadaneskúma
uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom

formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď by formálne spĺňali právne náležitosti, nepostačujú
na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH. Správca dane nie je povinný
dokazovať uskutočnenie obchodu, uskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu osobou uvedenou
v predloženej faktúre je povinný preukázať žalobca. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
NS SR č.k. 2Sžf/40/2011 z 18.04.2012. Žalovaný konštatoval, že dôkazné bremeno je primárne na

daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a
dokladov predkladaných daňovým subjektom, pričom žalovaný s poukazom na rozsudok NS SR č.k.
3Sžf/24/2012 uviedol, že správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli
opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Žalovaný poukázal na

rozsudky NS SR č.k. 2Sžf/52/2011, č.k. 5Sžf/52/2011, č.k. 2Sžf/4/2009, č.k. 3Sžf/100/2012. Žalovaný
konštatoval, že v tomto prípade žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno,
keď sám dostatočne hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo,
že došlo k dodaniu fakturovaného plnenia od deklarovaného dodávateľa pre kontrolovaný daňový
subjekt tak, ako deklarovali predložené doklady (nesplnenie podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona

o DPH). Na základe uvedeného správca dane v súlade so skutkovým stavom zisteným pri výkone
daňovej kontroly a doplneným vo vyrubovacom konaní vyhodnotil, že nebolo preukázané, že žalobca
za zdaňovacie obdobie február 2013 splnil podmienky v zmysle § 49 Zákona o DPH pre odpočítanie
dane v celkovej sume 49.354,83 € z preverovaných dodávateľských faktúr za dodanie kryštálového
cukru od deklarovaného dodávateľa Mal-finance s.r.o. Žalovaný ďalej konštatoval, že po procesnej

stránke správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca uviedol v daňovom
priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom z predloženého administratívneho spisu
vyplýva,žesprávcadanevsúladesustanoveniamiDaňovéhoporiadkuviedoldokazovanie(§24ods.2),
postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku
a neuprel žalobcovi práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane vyzýval žalobcu,

aby preukázal skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní
k DPH za kontrolované obdobie, umožnil mu vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa kontroly DPH
a predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a dokazovanie ním uvádzaných skutočností.
Správca dane všetky skutočnosti predložené žalobcom, zistené daňovou kontrolou a vo vyrubovacom
konaní vyhodnotil podľa žalovaného podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich

vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Správca dane oboznamoval žalobcu s
kontrolnými zisteniami, umožnil mu vyjadrovať sa aj opakovane a následne sa správca dane so všetkými
podaniami žalobcu vysporiadal. Správca dane prvostupňové rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade
s ust. § 63 Daňového poriadku. Žalovaný ďalej konštatoval, že z vykonaných preverovaní podrobne
uvedených a vyhodnotených v rozhodnutí správcu dane vyplýva, že nebolo preukázané, že fakturované

dodanie kryštálového cukru pre žalobcu z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa Mal-
finance s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období bolo uskutočnené tak, ako deklarovali k daňovej
kontrole predložené doklady a žalobca si potom v zdaňovacom období február 2013 neoprávnene
uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 49.354,83 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mal-
finance s.r.o.

19. Žalovaný sa následne vysporiadal s odvolacími námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní
nasledovne: K námietkam uvedeným v čl. II.-V. odvolania, v ktorých žalobca namietal závažné
procesné pochybenia majúce za následok nezákonnosť daňovej kontroly a následne daňového konaniai vydaného rozhodnutia správcu dane, keď namietal, že Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi
doručený po uplynutí zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a preto predstavuje
nezákonný dôkaz, na ktorý nie je možné prihliadať a je vylúčené na jeho podklade vyrubovať daň,

žalovaný poukázal na príslušné ustanovenia Daňového poriadku a uviedol, že správca dane začal
predmetnú daňovú kontrolu 17.05.2013 a ukončil ju v súlade s § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku
03.08.2015, t.j. doručením Protokolu žalobcovi. S poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku uviedol,
že správca dane Rozhodnutím z 18.11.2013 daňovú kontrolu prerušil dňom 22.11.2013 a v súlade s §
61 ods. 4 Daňového poriadku v daňovej kontrole pokračoval dňom 23.02.2015, kedy pominuli dôvody,

pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (zaslané odpovede na MVI). Prerušenie daňovej kontroly
trvalo od 22.11.2013 do 23.02.2015, pričom lehota na vykonanie daňovej kontroly počas prerušenia
daňovej kontroly neplynula s poukazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku. Doba od začatia daňovej
kontroly do dňa ukončenia daňovej kontroly, vrátane doby jej prerušenia trvala 808 dní, doba prerušenia
daňovej kontroly bola 458 dní, daňová kontrola po odpočítaní jej prerušenia trvala 350 dní (808 -
458 = 350), z čoho vyplýva, že zákonná dĺžka trvania výkonu daňovej kontroly nebola prekročená.

Správca dane preto doručil Protokol z predmetnej daňovej kontroly žalobcovi v zákonom stanovenej
lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, daňová kontrola bola zákonne ukončená, a preto
Protokol, ktorý obsahoval všetky náležitosti, tvoril zákonný podklad pre vyrubovacie konanie, v ktorom
bolo vydané rozhodnutie správcu dane dňa 21.08.2019. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vo
svojom rozhodnutí na str. 36-38 podrobne odôvodnil trvanie daňovej kontroly, a tak sa vysporiadal s

námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane podľa
žalovaného postupoval v súlade s právnym názorom NS SR uvedenom v rozhodnutí č.k. 2Sžf/41/2010.
Žalovaný uvedené námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. K námietke uvedenej v čl. IV. odvolania,
v ktorej žalobca namietal nedostatok náležitostí rozhodnutia správcu dane, ktorý sa podľa žalobcu
nevysporiadal s námietkami žalobcu obsiahnutými vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole a

odkázallennasvojevyjadreniekpripomienkamžalobcu,žalovanýuviedol,žesprávcadanevrozhodnutí
podrobne uviedol priebeh vyrubovacieho konania po doručení Protokolu, na str. 35-54 podrobne uviedol
aj svoje vysporiadanie sa s námietkami žalobcu predloženými k zisteniam uvedeným v Protokole a
tiež námietkami vznesenými žalobcom vo vyrubovacom konaní v rámci prerokovávania pripomienok.
Správca dane sa podrobne vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa prekročenia maximálnej

dĺžky trvania daňovej kontroly, opísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vykonané
úkony a uviedol aj obsah jednotlivých zistení z úkonov a podaní daňového subjektu, pričom všetky v
rozhodnutí uvedené skutočnosti majú podľa žalovaného oporu v administratívnom spise. Konštatoval,
že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového
poriadku, a preto uvedenú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. K námietke uvedenej v čl. VI.

odvolania, v ktorej žalobca namietal, že vo vyrubovacom konaní je možné vydať rozhodnutie len
v prípade, ak bol predtým vydaný zákonný Protokol a doručenie Protokolu po zákonnej lehote je
právne neúčinné a nemôže mať za následok začatie vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že
Protokol bol doručený v lehote stanovenej podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku a opätovne poukázal
na to, že správca dane je oprávnený prerušiť daňovú kontrolu, ak je potrebné preveriť skutočnosť

rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Správca dane podľa žalovaného preto nepochybil, keď daňovú
kontrolu prerušil za účelom preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru do Maďarska, Talianska
a ČR a požiadal o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“). Postup správcu dane bol
súladný so zákonom, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, počas prerušenia
daňovej kontroly lehoty neplynú. Žalovaný poukázal na judikatúru NS SR (napr. č.k. 3Sžf/52/2010, č.k.

3Sžf/24/2010). Žalovaný uviedol, že žalobca nenáležite poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn.
III.ÚS 24/2010 v súvislosti s dodržaním zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, pretože v prípade
žalobcu s prihliadnutím na zákonné prerušenie plynutia lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu
zaslania MVI bola daňová kontrola ukončená v zákonnej ročnej lehote. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že daňová kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie od

zodpovedného administratívneho orgánu príslušného členského štátu a v kontrole sa pokračuje, len
čo pominú prekážky, pre ktoré bola prerušená. Správca dane je oprávnený aj prostredníctvom MVI
preverovať oprávnenosť odpočítania DPH, využitím MVI overuje podklady potrebné na správne určenie
dane. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane požiadal o MVI dňa 19.09.2013 a 23.09.2013, pričom
až 18.11.2013 vydal rozhodnutie o prerušení kontroly a túto prerušil až odo dňa 22.11.2013, čo podľa

žalobcu spôsobuje, že nebola preukázaná kauzálna súvislosť medzi prerušením daňovej kontroly a
potrebou MVI žalovaný uviedol, že po prerušení daňovej kontroly správca dane nemôže vykonávať v
daňovej kontrole žiadne úkony smerujúce k vyrubeniu dane a z predloženého správneho spisu vyplýva,
že správca dane v čase zaslania žiadosti o MVI v septembri 2013 zaslal výzvu aj na Národnú diaľničnúspoločnosť a.s. 17.09.2013, pričom odpoveď NDS a.s. bola správcovi dane doručená 17.10.2013
(analýzou predložených údajov boli zistené rozpory s údajmi uvedenými na prepravných dokladoch
predložených žalobcom). Preverovaním reťazca dodávateľských spoločností Mal-finance s.r.o., Falton

s.r.o. a GURMA s.r.o. správca dane zistil, že spoločnosť GURMA s.r.o. ako začiatočný článok správcom
dane zisteného reťazca obchodníkov s kryštálovým cukrom bola nekomunikujúca spoločnosť zrušená
bez likvidácie, pričom za rozhodné obdobie I. štvrťrok 2013 podala daňové priznanie, podľa ktorého
jej v rozhodnom zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť, ani nárok na odpočítanie dane.
Správca dane v období od zaslania žiadosti o MVI vykonal preverenie tuzemskej subdodávateľskej

spoločnosti, získal a vyhodnotil údaje o mýtnych transakciách, teda zisťoval a preveroval skutočnosti
pre správne určenie dane. Uvedené zistenia vykazovali rozpor s dôkazmi predloženými žalobcom a
tie neboli spôsobilé preukázať oprávnenosť nároku žalobcu. Na základe dovtedajších zistení správca
dane zhodnotil, že zistenia z odpovedí z MVI sú nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie v kontrole a
správca dane nemôže v danej veci bez týchto informácií rozhodnúť. Žalovaný poukázal na to, že správca
dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku daňové konanie môže prerušiť, ak začalo

konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností správca dane, aby dokončil
a vykonal úkony smerujúce k správnemu určeniu dane, (po ukončení úkonov) prerušil daňovú kontrolu
ku dňu 22.11.2013. Zákon neuvádza povinnosť prerušiť daňovú kontrolu okamžite po zaslaní žiadosti
o MVI. Podľa žalovaného správca dane účinne a v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušil daňovú

kontrolu a ukončil ju potom v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. K rozsudkom
NS SR, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, žalovaný uviedol, že tieto nie sú aplikovateľné na
uvedený prípad. V rozsudku NS SR č.k. 5Sžfk/14/2016 z 18.09.2017 súd poukázal na námietku žalobcu,
že daňová kontrola bola prerušená účelovo, aby správca dane nezmeškal lehotu na výkon daňovej
kontroly, ktorú následne prekročil, pričom správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly odo

dňa doručenia oznámenia o pokračovaní v daňovej kontrole žalobcovi a nie od pominutia dôvodov, pre
ktoré sa konanie prerušilo. V rozsudku NS SR č.k. 4Sžfk/70/2017 zo dňa 05.11.2018 súd poukázal na
námietku prekročenia zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly, pričom žalovaný i správca dane mali za
to, že hoci tento dôkazný prostriedok použiť nemohli (a ani ho nepoužili), mohli vychádzať z dôkazov
získaných v časovom úseku jedného roka od začatia daňovej kontroly a doplnenie dokazovania v rámci

vyrubovacieho konania s tým, že vyrubovacie konanie začalo doručením nezákonného Protokolu a pre
vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní zákonný Protokol nebol potrebný. Uvedené skutočnosti nie
sú totožné s týmto prípadom. V rozsudku NS SR č.k. 8Sžfk/16/2016 zo dňa 31.01.2019 súd uvádza, že
v danom prípade správca dane postupoval neštandardným spôsobom, keď pôvodne Protokol o výkone
daňovej kontroly anuloval a vydal nový Protokol, avšak až po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej

kontroly,ktorýsanáslednestalpodkladomprevydaniedodatočnéhoplatobnéhovýmeru,ktorýmsprávca
dane žalobcovi vyrubil rozdiel DPH. Daňová kontrola v uvedenom prípade presiahla lehotu jedného
roka. Žalovaný poukázal na to, že v rozsudkoch, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní, bola maximálna
doba trvania daňovej kontroly prekročená a nastali aj iné dôvody, ktoré boli vytknuté súdom v uvedených
rozsudkoch, avšak v predmetnej daňovej kontrole žalobcu, vzhľadom na zákonné a dôvodné prerušenie

daňovej kontroly, sa takéto pochybenia nenachádzajú a uvedené rozsudky nevychádzajú z rovnakých
skutkových okolností, preto nie sú použiteľné na tento prípad. Žalovaný konštatoval, že bez ohľadu na
súčinnosť žalobcu pri výkone daňovej kontroly, je správca dane oprávnený preveriť žalobcom tvrdené
skutočnosti a skutočnosti, ktoré daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní, nakoľko musí dbať, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov. Správca dane odpovede na MVI u zahraničných správcov dane urgoval.
Z uvedeného žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené.

20. V námietke uvedenej v čl. VII odvolania žalobca namietal, že rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly z 18.11.2013 neobsahuje zákonné náležitosti, pretože správca dane vo výrokovej časti

rozhodnutia uvádza, že prerušuje kontrolu z dôvodu, že „je potrebné získať informácie spôsobom
podľa osobitného predpisu zák. č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2013“, pričom zák. č. 442/2012 Z.z. sa na DPH podľa § 3 ods.
2 písm. a/ nevzťahuje a dôvodom) na prerušenie podľa žalobcu nemôže byť ani získanie informácií
podľa nariadenia Rady (EÚ č. 904/2013, pretože takéto Nariadenie Rady pre výmenu informácií pre

účely DPH nie je. Žalobca argumentoval, že uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodovalo, predmetné rozhodnutie o prerušení konania daňovej kontroly neobsahuje, pretože
osobitné právne predpisy uvedené správcom dane nie sú aplikovateľné na prerušenie daňovej kontroly
DPH. Z uvedeného žalobca vyvodil, že k prerušeniu daňovej kontroly nedošlo, účinky prerušenianenastali a nemožno konštatovať, že zákonná jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly spočívala v
období od 22.11.2013 do 23.02.2015. Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 nebolo uvedené
ani vo výrokovej časti, ani v odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania. Pokiaľ správca dane vo

svojom rozhodnutí odkázal na čl. 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 a na to, že bol zachovaný
postup dožiadaných orgánov, v rozhodnutí však nevysvetlil, v čom bol tento postup zachovaný. Žalobca
v odvolaní namietal, že z predmetného Nariadenia vyplýva, že lehota na podanie informácie je striktne
stanovená na 3 mesiace, a teda správca dane mohol prerušiť daňovú kontrolu maximálne na tento
čas. Pokiaľ správca dane pasívne akceptuje stav prerušenia daňovej kontroly na dobu viac ako 15

mesiacov, dochádza podľa žalobcu k obchádzaniu zákona. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že
správca dane predmetnú daňovú kontrolu prerušil z dôvodu zaslania žiadostí o MVI, pričom prerušenie
kontroly trvalo až do prijatia konečných odpovedí na tieto žiadosti. Na základe Rozhodnutia o prerušení
daňovej kontroly z 18.11.2013 bola daňová kontrola prerušená odo dňa 22.11.2013 do 23.02.2015, kedy
pominuli dôvody v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Pokračovanie v daňovej kontrole bolo žalobcovi oznámené 23.02.2015. V odôvodnení rozhodnutia o

prerušení daňovej kontroly správca dane uviedol legitímne dôvody na prerušenie daňovej kontroly,
ktorými bolo zaslanie žiadostí o MVI týkajúcich sa konkrétnych subjektov, ktorí boli odberateľmi žalobcu,
subjektov zapojených do obchodov s kryštálovým cukrom. Daňová kontrola bola prerušená podľa
platných právnych predpisov a nariadení pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny informácií, ako
je uvedené v odkaze k ust. § 61 Daňového poriadku. Správca dane v rozhodnutí o prerušení daňovej

kontroly v odvolaní namietané predpisy uviedol tak, ako poukazuje žalobca, keď citoval § 61 Daňového
poriadku, podľa ktorého daňovú kontrolu prerušoval, vychádzajúc z odkazu na osobitné predpisy k
ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku. Správca dane omylom nesprávne uviedol označenie (v
dáme roku) Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2013, namiesto správneho označenia č. 904/2010. Správca
dane uviedol aj zák. č. 442/2012 Z.z. tak, ako je uvedené v odkaze k § 61 Daňového poriadku. Podľa

žalovaného uvedené pochybenie v písaní nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia o prerušení
daňovej kontroly, pretože ide o zrejmý omyl pri písaní rozhodnutia. Z výroku rozhodnutia je tiež
nepochybné, že k prerušeniu daňovej kontroly došlo podľa § 61 Daňového poriadku z dôvodu, že je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, tento predpis je uvedený v zákone
ako odkaz. Je tiež nepochybné, že medzinárodné informácie pre potreby daňovej kontroly na DPH je

možné získať Nariadením týkajúcim sa administratívnej spolupráce a boja proti podvodom v oblasti
DPH. Napriek uvedenému omylu je z výroku rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly jednoznačne
zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona bolo prerušenie vykonané a je uvedené aj to, od kedy
je kontrola prerušená a z akého dôvodu (od 22.11.2013 do prijatia končených odpovedí MVI, ktoré sú v
odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly konkrétne identifikované). Na základe uvedeného

rozhodnutia bola preto daňová kontrola od 22.11.2013 prerušená, lehoty neplynuli. Žalovaný poukázal
na to, že administratívnu spoluprácu členských štátov a spoluprácu proti podvodom v oblasti DPH
upravuje Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti DPH (ďalej aj „Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2020“ alebo „Nariadenie“), pričom
podľa čl. 10 tohto Nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v čl. 7 a 9 tak rýchlo,

ako je to len možné, no najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa čl. 12 Nariadenia pokiaľ
žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje
žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný
odpovedať. Z toho vyplýva, že lehoty podľa uvedeného Nariadenia sú určené pre žiadaný (dožiadaný)
orgán na vybavovanie medzinárodných dožiadaní, ale nie sú priamo lehotami, ktoré stanovujú dĺžku

lehoty na prerušenie daňovej kontroly vykonávanej žiadajúcim orgánom. Prerušenie daňovej kontroly v
tuzemsku sa riadi Daňovým poriadkom. Uvedené korešponduje so závermi Rozsudku NS SR sp. zn.
2Sžf/18/2014 z 23.03.2016. Žalovaný uviedol, že pri žiadosti o MVI správca dane postupoval v súlade
s cit. Nariadením, počas prerušenia daňovej kontroly zaslal urgencie na všetky štyri žiadosti o MVI v
požadovanej lehote už 10.01.2014, pričom talianskej daňovej správe boli zaslané celkovo tri urgencie,

ktoré boli predložené žalobcovi pri nahliadnutí do spisu. Tvrdenie žalobcu, že správca dane bol počas
prerušenia kontroly nečinný, že pasívne akceptoval stav prerušenia daňovej kontroly po dobu viac ako
15 mesiacov, je preto nesprávne. Správca dane zaslal šesť urgencií zahraničným daňovým správam,
spracoval dve čiastočné odpovede a štyri konečné odpovede na žiadosti MVI, pričom počas prerušenia
daňovej kontroly vyhodnocoval priebežne získané informácie z MVI z hľadiska, či pominuli dôvody

prerušenia daňovej kontroly a z ničoho nevyplýva, že tak nekonal. Podľa žalovaného teda správca
dane v prípade prerušenia daňovej kontroly postupoval v súlade so zákonom a bez požadovaných
informáciínemoholvdaňovejkontrolepokračovaťzhľadiskadôvoduprerušeniauvedenéhovrozhodnutí
o prerušení daňovej kontroly, ako aj z dôvodu potreby čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.Námietky týkajúce sa dĺžky prerušenia kontroly, ako aj získavania informácií prostredníctvom MVI preto
žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalovaný poukázal aj na to, že z judikatúry NS SR vzťahujúcej
sa na otázku zachovania zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly jednoznačne vyplýva, že

možnosťprerušeniadaňovejkontrolyjevjustičnejpraxisúdovvrámcisprávnehosúdnictvaakceptovaná
a žalovaný poukázal na konkrétne rozsudky. Zo záverov rozsudku NS SR č.k. 2Sžf/18/2014 vyplýva,
že lehota uvedená v Nariadení Rady ES sa vzťahuje na MVI, nie na výkon daňovej kontroly podľa
vnútroštátnych predpisov. Žalovaný uzavrel, že správca dane cez inštitút MVI preveroval skutočnosti, na
základektorýchbybolskutkovýstavzistenýčonajúplnejšie,apretopreverovalcelýreťazecvovzťahuku

skutočnostiam deklarovaným žalobcom ním predloženými dokladmi. Dĺžka výkonu predmetnej kontroly
bola dodržaná, a preto námietky žalobcu považoval za neopodstatnené.

21. K námietke žalobcu uvedenej v čl. VII. odvolania, v ktorej žalobca poukázal na Nález ÚS SR I.ÚS
30/2018 a na judikatúru SD EÚ tvrdiac, že podklady získané v rámci MVI samé o sebe nie sú dôkazom,
ale len informáciou, ktorá má byť následne verifikovaná vykonaným dokazovaním, žalovaný uviedol, že

poukaz na vyššie uvedený Nález ÚS SR neznamená, že informácie získané v rámci MVI sú nezákonným
dôkazným prostriedkom, ale len to, že ich treba vyhodnocovať v súvislosti aj s inými dôkazmi, čo
správca dane urobil. Pokiaľ žalobca napádal hlavne posúdenie MVI týkajúce sa talianskej spoločnosti,
správca dane hodnotil obidve získané odpovede týkajúce sa spoločnosti PIEMONTE TRADING, SRL,
rovnako aj dôkazy získané od iných subjektov pri výkone daňovej kontroly i vyrubovacieho konania

a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, postupoval teda podľa § 3 ods. 3 Daňového
poriadku. Preverovanie správcu dane bolo v súlade s jeho povinnosťou pri správe daní zistiť rozhodujúce
skutočnosti čo najúplnejšie a až po zhromaždení potrebných informácií mohol správca dane prijať
záver, v tomto prípade, že neboli potvrdené žalobcom predkladané tvrdenia o splnení podmienok na
odpočítanie dane. Uvedené preukazuje, že zistenia/overenie relevantných skutočností prostredníctvom

inštitútu MVI, v dôsledku čoho bola daňová kontrola prerušená, nebolo bezúčelné, ale bolo správcom
dane vykonanie oprávnené a bolo jedným zo zdrojov dôkazov v súlade s účelom správne určiť a vyrubiť
daň. Vo vzťahu k žalobcom označenej judikatúre SD EÚ vo veciach C-184/05 Twoh, žalovaný uviedol, že
povinnosťou toho, kto požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je preukázať, že na jeho vrátenie
má právny nárok, ak je platiteľ v pozícii dodávateľa, preukazuje, že zdaniteľné plnenie uskutočnil tak,

ako bolo deklarované na ním vystavených daňových dokladoch. Zároveň musia byť splnené podmienky
stanovené v § 19 a v § 49 Zákona o DPH. Správca dane sa neuspokojil len s preverovaním tvrdení
žalobcu a dokladov, ktoré predložil, ale dokazovanie zameral aj na zisťovanie skutočností týkajúcich sa
iných subjektov - dodávateľov, subdodávateľov, odberateľov, prepravcov, čo bolo potrebné za účelom
náležitého zistenia skutkového stavu, pričom správca dane týmito zisteniami nezaťažoval žalobcu, ale

ich v rámci svojich kompetencií vykonával sám alebo zabezpečil (dožiadania, výsluchy svedkov, zaslané
žiadosti o MVI). Vzhľadom na uvedené bol správca dane za účelom preukázania existencie a reálnosti
uskutočnenia fakturovaného dodania cukru od dodávateľa Mal-finance s.r.o. pre žalobcu oprávnený
preverovať aj reálne dodanie tohto cukru žalobcom pre odberateľov do iných členských štátov EÚ a
bol oprávnený na to využiť inštitút MVI, ktorý nepoužil v rozpore s judikatúrou ESD, na ktorú žalobca

poukázal. Správca dane bol z dôvodu zachovania zákonnej ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly
oprávnený prerušiť plynutie lehoty na výkon daňovej kontroly. Správca dane žiadal o MVI z dôvodu,
že preveroval skutočnosti, ktoré si daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní, pričom je povinnosťou
žalobcu predkladať dôkazy a tvrdenia, ktoré preukážu skutočnosti uplatnené v daňovom priznaní a
nie participovať na procese získavania informácií prostredníctvom MVI. Podľa žalovaného žalobcom

označená judikatúra nie je aplikovateľná na predmetný prípad, a preto námietky žalobcu žalovaný
vyhodnotil ako neopodstatnené. K námietke žalobcu uvedenej v čl. IX. odvolania, v ktorej namietal dĺžku
trvania vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane
vo vyrubovacom konaní vykonával úkony, ktoré v napadnutom rozhodnutí presne označil. Jednalo sa o
27úkonov,pričompoukázalnato,ževovyrubovacomkonanílenvr.2019boliuskutočnenésožalobcom

štyri ústne pojednávania, žalobca dĺžku konania vyrubovacieho konania, resp. nečinnosť správcu dane
nenamietal. Žalobca navrhoval vo vyrubovacom konaní vypočutie svedkov, nahliadal do spisov správcu
dane, opakovane sa vyjadroval k zisteniam pri ústnom pojednávaní a následne sa písomne vyjadroval.
Pre objektívne posúdenie dĺžky trvania vyrubovacieho konania je podľa žalovaného potrebné vziať do
úvahy skutočnosť, že okrem vykonaných úkonov je potrebné zistenia vyplývajúce z vykonaných úkonov

a z daňovej kontroly vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, čo v konečnom dôsledku vedie
k rozhodovaniu správcu dane vo veci. Podľa žalovaného správca dane vo vyrubovacom konaní nebol
nečinný a vyrubovacie konanie vykonával v súlade s § 68 Daňového poriadku. Odvolaciu námietku
preto žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. K námietke žalobcu uvedenej v čl. X. odvolania, v ktorejžalobca namietal, že správca dane poukazuje vo svojom rozhodnutí na úradné záznamy, z ktorých mal
získať informácie z iných daňových vecí týkajúcich sa iného daňového subjektu Peter Turcaj - HOLZ-
TRANS s.r.o. a Batax s.r.o. a tieto použil vo svojom rozhodnutí, ktorý postup považoval za rozporný

so zákonom a uvedené dôkazy nepovažuje za dôkazy, pretože boli získané v konaniach, v ktorých
nebol priamo žalobca, žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku dokazovanie
vedie správca dane, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Správca dane v súlade s cit. ustanoveniami Daňového poriadku využil

dôkazy a skutočnosti súvisiace so skutočnosťami preverovanými v daňovej kontrole žalobcu zistené
v rámci správy daní aj u daňových subjektov, v tomto prípade u daňového subjektu Peter Turcaj -
HOLZ-TRANSs.r.o.,pričomideofyzickúosobupodnikateľa,ktorýjezároveňkonateľomkontrolovaného
daňového subjektu HOLZ-TRANS s.r.o. a aj preverovaný predmet obchodu bol totožný - obchodovanie
s kryštálovým cukrom a jednalo sa o dodanie tohto tovaru tomu istému odberateľovi z Talianska, pričom
S. R. ako fyzická osoba podnikateľ bol pri získaní informácií, ktoré správca dane použil v tejto daňovej

kontrole, účastný. So zisteniami v nahliadnutí do spisu týkajúceho sa Petra Turcaja - HOLZ-TRANS s.r.o.
akoajsubjektuBataxs.r.o.bolžalobcaoboznámenýauvedenédôkazybolisprávcomdanevyhodnotené
vzájomne s ostatnými dôkazmi. Žalovaný sa vyjadril aj k použitiu výsluchu svedkyne A. Z., ktorú navrhol
vypočuť samotný žalobca a keďže sa táto svedkyňa na predvolanie správcu dane počas vyrubovacieho
konania týkajúceho sa žalobcu na výsluch nedostavila, avšak táto bola vypočutá na Daňovom úrade

Trnava vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly Peter Turcaj - HOLZ-TRANS s.r.o., správca dane uvedený
výsluch a skutočnosti z neho vyplývajúce využil ako dôkaz v súlade s § 24 Daňového poriadku. Rovnako
použil zápisnicu z ústneho pojednávania s Ing. Z. U., ako aj odpoveď na žiadosť o MVI týkajúcu sa
preverenia dodania tovaru pre odberateľa PIEMONTE TRADING, SRL. Správca dane následne vykonal
vyhodnotenie získaných dôkazov a oboznámil s nimi žalobcu. Z uvedeného dôvodu námietku žalobcu

vyhodnotil ako nedôvodnú.

22. K námietke žalobcu uvedenej v čl. XI. odvolania, v ktorej žalobca namietal, že nevedel, že konanie
spoločností zúčastnených na obchode s cukrom je podvodným konaním a tvrdil, že správca dane v rámci
odôvodnenia svojho rozhodnutia nevyhodnotil, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje

na podvodnom konaní, žalovaný uviedol, že správca dane nepriznanie odpočítania dane z predmetných
dodávateľských faktúr za dodanie tovaru od dodávateľa Mal-finance s.r.o. neuznal z dôvodu, že nebolo
preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako žalobca deklaroval dokladmi predloženými k daňovej
kontrole a tým nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na priznanie nároku na odpočítanie
dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. K materiálnemu plneniu nedošlo. Správca dane neuznanie

odpočítania dane z predmetných dodávateľských faktúr v preverovanom prípade neodôvodňoval tým, že
by sa daňový subjekt (žalobca) dopustil podvodu, alebo že by daňový subjekt mohol alebo mal vedieť o
podvodnomkonaní,akouvádzalžalobcavodvolaní,apretosprávcadanerozhodnutiaSDEÚ,akoajNS
SR týkajúce sa „podvodného konania“ v tomto prípade neaplikoval a námietku žalovaný vyhodnotil ako
neopodstatnenú. K námietke uvedenej v bode XII. odvolania, ktorá sa týkala zistení ohľadne jednotlivých

odberateľov a v ktorej namietal, že správca dane neuvádza špecifikáciu jednotlivých faktúr, len celkovú
sumu neuznaného nároku na odpočítanie dane, v dôsledku čoho považoval rozhodnutie za nesúladné s
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku a v ktorej namietal tvrdenie správcu dane, že žalobca si nepreveril osoby,
s ktorými obchodoval a tvrdil, že si preveril dodávateľa Mal-finance s.r.o., ktorý bol registrovaný ako
platiteľDPH,žalovanýuviedol,žežalobcanapádahmotnústránkurozhodnutiatýkajúcusavyhodnotenia

zistení odberateľských spoločností. Následne žalovaný zopakoval jednotlivé zistenia, ktoré správca
dane získal preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalobcu so spoločnosťou PIEMONTE
TRADING, SRL, ako aj preverovaním žalobcom označenej sprostredkovateľskej spoločnosti SKITA
Group s.r.o., pričom poukázal na jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil rovnako ako správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí, pričom poukázal na jednotlivé výsluchy, na získané informácie z

MVI, pričom konštatoval, že taliansky správca dane preverovaním nezistil spojitosť medzi spoločnosťou
PIEMONTE TRADING, SRL a HOLZ-TRANS s.r.o., prípadne osobou S. R.. Ďalej žalovaný konštatoval,
že preverovaním u prepravcu spoločnosti PAPO s.r.o. bolo potvrdené vykonanie prepravy zo Slovenska
do Talianska, avšak preverovaním dokladov CMR u odberateľa nebolo potvrdené prevzatie tovaru
subjektu na nich uvedeným. Žalovaný sa vyjadril aj k nesprávnemu označeniu osoby, ktorá je konateľom

resp.zástupcomspoločnostiPIEMONTETRADING,SRL,ktoroujeO.Z.,alenvdôsledkuchybyvpísaní
bolvrozhodnutísprávcudanenesprávneuvedenýZ.O..Žalovanýzároveňzopakovaljednotlivézistenia,
ktoré správca dane získal preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalobcu so spoločnosťou
NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. a konštatoval, že zo zistení vyplýva, že nedošlo k dodaniu tovaru tak, akoto žalobca deklaroval. Poukázal na jednotlivé dôkazy, ktoré žalovaný vyhodnotil zhodne, ako správca
dane so záverom, že žalobcom predložené dôkazy neboli spôsobilé pre ich nedostatočnú preukaznú
hodnotu preukázať, že k deklarovanému zdaniteľnému plneniu došlo v takom rozsahu, takým spôsobom

a tým dodávateľom, ktorý bol označený v predložených dokladoch. Žalovaný ďalej zopakoval jednotlivé
zistenia, ktoré správca dane získal preverovaním uskutočnenia zdaniteľných obchodov spoločnosťou
REMIXCAR Kft., pričom poukázal na jednotlivé vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie, ktoré vyhodnotil
zhodne, ako správca dane, jednalo sa o výsluchy B. N. a S. L., ďalej poukázal na informácie získané
z MVI, ako aj preverovaním prepravy tovaru cukru k maďarskému odberateľovi, pričom bolo zistené,

že prepravu podľa predložených prepravných dokladov mali vykonať poľskí prepravcovia. Žalovaný
poukázal na výsledky preverovania vykonaného u jednotlivých prepravcov so záverom, že táto preprava
nebola potvrdená tak, ako vyplýva zo žalobcom predložených dokladov. Žalovaný poukázal aj na
skutočnosť,žekonateľdodávateľažalobcuQ.Z.popredloženíinformáciízmýtnychtransakciísprávcom
dane zmenil výpoveď tak, že uvedený tovar nevidel, hoci vo svojej predchádzajúcej výpovedi uviedol,
že osobne kontroloval tovar na každom kamióne v Banskej Bystrici. Žalovaný ďalej poukázal na

vyhodnotenie dôkazov týkajúcich sa preverenia obchodovania žalobcu s odberateľom Savartes s.r.o.,
pričom z odpovede na žiadosť o MVI nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru označeným odberateľom
a z odpovede NDS a.s. vyplynulo, že žalobcom označené vozidlo nebolo registrované v mýtnom
systéme, resp. že žalobcom označený prepravca nebol uvedený ako majiteľ vozidla. Z uvedeného
žalovaný vyvodil, že sa nepreukázalo, že tovar bol dodaný uvedenému odberateľovi na územie iného

členského štátu EÚ. K námietke nekonkretizácie jednotlivých faktúr správcom dane v odôvodnení
rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane jasne špecifikoval, ktoré dodávateľské
faktúry preveroval a z ktorých neuznal právo na odpočítanie dane a to na str. 3 a 4, a preto z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva identifikácia dodávateľa deklarovaných
plnení a identifikácia dokladov, z ktorých správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane. Žalovaný

vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

23. K tvrdeniu žalobcu, že si preveroval svojich obchodných partnerov žalovaný uviedol, že v
prípade odberateľa PIEMONTE TRADING, SRL tento odberateľ žalobcu ani jeho dodávateľa alebo
sprostredkovateľa nepoznal, odberateľ Savartes s.r.o. je nekontaktný a nadobudnutie tovaru zo

Slovenska v daňovom priznaní k DPH neuviedol. Pokiaľ žalobca v prílohe odvolania predložil
elektronickú komunikáciu s Q. Z., jednalo sa o prijaté maily z 26.07.2012 a 28.06.2013, k tomu žalovaný
uviedol, že žalobca sám je povinný preveriť svojich obchodných partnerov a aj z predložených mailov
vyplýva, že žalobca nevykonával žiadnu činnosť zameranú na uskutočnenie uvedeného obchodu,
tohto obchodu sa žalobca zúčastnil len tak, ako to potvrdil aj sám konateľ žalobcu a aj konateľ

dodávateľa Mal-finance s.r.o., ktorý je od 06.08.2019 vymazaný ex offo z OR bez likvidácie, len za
účelom prefinancovania DPH. Žalovaný poukázal na to, že v prípade nepreverenia si obchodného
partnera sa dostáva daňový subjekt do dôkaznej núdze, ako tomu bolo v tomto prípade, keď žalobca
nepreukázal ním deklarované skutočnosti o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom Mal-finance s.r.o.
a o dodaní tovaru deklarovaným odberateľom do iných členských štátov EÚ, keď z dokazovania vyplýva,

že sám nebol obchodov účastný. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pri
výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a
§ 63 Daňového poriadku, viedol dokazovanie s cieľom preveriť skutočnosti uplatnené a deklarované
žalobcom, úplne a presne zistil skutkový stav veci, zaobstaral si pri výkone daňovej kontroly podklady
a dôkazy, viedol dokazovanie v súčinnosti so žalobcom, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné

na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, nebol pritom viazaný len návrhmi žalobcu, čo však
neznamená, že boli porušené jeho práva. Žalobcovi bolo umožnené uplatniť si právo vyjadrovať sa
k všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a toto
právo žalobca aj využil. Podľa žalovaného nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho zákonných procesných
právach, skutkový stav bol zistený dostatočne, správca dane jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom postupoval v
súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Zistený skutkový stav bol správcom dane vyhodnotený v súlade
s ustanoveniami Zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že existencia faktúry, zmluvy a skutočnosť, že
doklad vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že
sa uskutočnilo dodanie tovaru. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca je oprávnený preveriť,

kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Žalobca podľa žalovaného nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré
by preukázali reálne obchodovanie s tovarom kryštálový cukor čo do priebehu a výsledku tak, ako
deklaroval predloženými dokladmi a zisťovaním v rámci dokazovania správu dane sa jednotlivé obchody
tiežnepreukázali,apretonároknaodpočítaniedanezpredmetnýchfaktúrnemôžebyťuznaný.Žalovanýpoukázal na to, že podľa Daňového poriadku je práve žalobca ten, kto v prípade nezrovnalostí alebo
pochybnostínesiedôkaznébremenopriuplatneníprávanaodpočítaniedane.Akovyplývazosprávneho
spisu, z daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, podľa žalovaného rozhodnutie správcu

dane vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo vydané v súlade s platnými právnymi
predpismi. Vzhľadom na uvedené, žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako
neopodstatnené. Žalovaný konštatoval, že žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy,
ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole a vo
vyrubovacom konaní zistený a vyhodnotený. Žalovaný preto rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žaloba

24. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného i rozhodnutia správcu dane a tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane
sú nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistený skutkový stav je nepostačujúci na riadne posúdenie
veci a že v konaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré
mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Tvrdil, že tak správca dane, ako aj následne
žalovaný svojimi rozhodnutiami nerešpektovali príslušné ustanovenia Daňového poriadku, konštantnú
judikatúru Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného

i rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca v bode II.
žaloby poukázal na čl. 2. ods. 2 Ústavy SR, na ustanovenia Daňového poriadku (§ 3 ods. 1,2, § 24
ods. 4, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, 8, 9 písm. a), § 46 ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b) ods. 4, ods. 5,
§ 63 ods. 3 písm. d), ods. 5, ods. 12, § 68 ods. 1 a 3), na čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010
zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „Nariadenie“) a na § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a
spolupráci pri správe dani (ďalej len „zák. č. 442/2012 Z. z.). Zároveň uviedol, že jednotlivé procesné
pochybenia majú za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Tieto procesné
pochybenia konkretizoval žalobca v bode III. žaloby nasledovne: S poukazom na tvrdenia žalovaného
o tom, že daňová kontrola bola začatá 17.05.2013 a ukončená 03.08.2015 doručením Protokolu, pričom

daňová kontrola bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii, pričom prerušenie daňovej
kontroly trvalo od 22.11.2013 do 23.02.2015, t.j. doba prerušenia daňovej kontroly bola 458 dní, ako aj
na tvrdenie žalovaného, že správca dane postupoval pri prerušení daňovej kontroly v súlade s § 61
ods. 1 a 61 ods. 4 Daňového poriadku, v dôsledku čoho postup správcu dane považoval za zákonný a
konštatoval, že Protokol bol doručený v zákonnej lehote a je možné ho použiť vo vyrubovacom konaní

ako zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia, ako aj na tvrdenie žalovaného, že daňová kontrola
sa prerušuje do doby, kým správca dane neobdrží požadované informácie od príslušného členského
štátu a v kontrole sa bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola prerušená, žalobca
uviedol, že s vyššie uvedenými tvrdeniami žalovaného ohľadne zákonnosti prerušenia daňovej kontroly
a zákonnosti vykonania daňovej kontroly nesúhlasí, pretože postup správcu dane a naň nadväzujúce

rozhodnutie žalovaného je v rozpore s judikatúrou všeobecných súdov i v rozpore s konkrétnymi
ustanoveniami právnych predpisov. Žalobca poukázal na čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010
upravujúci lehotu, v ktorej má žiadaný orgán poskytnúť informáciu (najneskôr 3 mesiace) a v súvislosti
so slovným spojením „pominutia dôvodov“, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly poukázal na
§ 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je podľa žalobcu potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedeného

Nariadenia tak, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou
dĺžkou lehôt stanovených v uvedenom Nariadení. Žalobca tvrdil, že správca dane prerušením daňovej
kontroly od 22.11.2013 do 23.02.2015 postupoval v rozpore s § 61 ods. 4 Daňového poriadku a tiež
v rozpore s čl. 7 Smernice č. 2011/16/ EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní
(ďalej aj „Smernica“) a ust. § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z. z., ako aj v rozpore s čl. 10 Nariadenia

Rady (EÚ) č. 904/2010. Argumentoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly musí dodržiavať
zásadu proporcionality a účelnosti a primeranú rýchlosť konania zaručenú čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochraneľudskýchpráv azákladnýchslobôd(ďalejaj„Dohovor“). Podľažalobcusprávcadaneižalovaný
v otázke prerušenia daňovej kontroly od 22.11.2011 do 23.02.2015 nerešpektovali uvedenú zásadu
proporcionality a účelnosti a primeranú rýchlosť konania a porušili čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Žalobca namietal, že správca dane aj v prípade daňovej kontroly
žalobcu nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly a porušil tak nielen § 46 ods. 10
Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní (§ 3 ods. 1
a 2 Daňového poriadku). Nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly spôsobuje podľažalobcu nezákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Žalobca poukázal na to, že daňová
kontrola trvala u žalobcu spolu 808 dní, pričom bola prerušená na dobu 458 dní, a teda viac ako 15
mesiacov. Prerušenie daňovej kontroly tak presiahlo lehotu vyplývajúcu z Nariadenia Rady (EÚ), ktorá

mohla byť prerušená najviac o 3 mesiace. Samotné prerušenie daňovej kontroly tak trvalo samo o sebe
dlhšiu dobu, ako je vôbec zákonná doba na vykonanie daňovej kontroly (12 mesiacov). Žalobca mal
za to, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, nebolo v nej pokračované po troch
resp. šiestich mesiacoch odo dňa jej prerušenia a Protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Keďže Protokol v danom

prípade použitý bol, je podľa žalobcu celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie
správcu dane i žalovaného, ktoré sú jeho zavŕšením a vychádzajú zo skutočnosti zistených počas
nezákonnej daňovej kontroly ukončenej v rozpore § 46 ods. 10 Daňového poriadku a zachytených
v Protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. K ukončeniu daňovej kontroly podľa žalobcu
teda došlo prerokovaním Protokolu po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty, čím vzniká nezákonnosť
vykonanej daňovej kontroly a Protokol z nej nadobúda charakter nezákonne získaného dôkazného

prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Podľa žalobcu neexistoval žiadny zákonný dôvod
na 15 mesiacov trvajúce prerušenie daňovej kontroly, ktoré nie je možné objektívne pokladať za súladné
s § 61 ods. 4 Daňového poriadku (v kontexte v čl. 7 Smernice, § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 a čl.
10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010). Prerušenie daňovej kontroly v uvedenom rozsahu je podľa
žalobcu priamo v rozpore so zásadou primeranosti a zásadou zákonnosti upravenou v § 3 ods.

1 Daňového poriadku. Daňová kontrola podľa žalobcu predstavuje závažný a intenzívny zásah do
individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo vyplýva
z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Správca dane ani
žalovaný napádaným rozhodnutím nerešpektovalI maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím podľa
žalobcu porušilI nielen § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale nerešpektovalI zásadu primeranosti a

zásadu zákonnosti podľa § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a § 44 ods. 1 veta druhá Daňového
poriadku. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na § 44 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku, podľa
ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie
jej účelu, čo znamená aj to, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt.
Rozsah a spôsob daňovej kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti.

Ustanovenie § 44 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku je podľa žalobcu potrebné vykladať v spojení so
zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane
povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Daňová kontrola (v dôsledku jej dĺžky
jej prerušenia), podľa žalobcu nebola v danom prípade vykonaná v súlade s ustanoveniami Daňového
poriadku (§ 3 ods. 1,2, § 44 ods. 1 veta druhá, § 46 ods. 10, § 61 ods. 4) a tiež ani s čl. 10 Nariadenia

Rady (EÚ) č. 904/2010, a teda Protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade ak bol použitý, je podľa žalobcu celé
daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo
skutočnosti zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokoloch takejto kontroly,
je rovnako nezákonné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS

24/2010 zo dňa 29.06.2010. Žalobca s poukazom na § 68 ods. 1 Daňového poriadku tvrdil, že je možné
vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní len v prípade, ak predtým bol vydaný Protokol o výsledku
daňovejkontroly.VpredmetnejvecivšakProtokolpredstavujenezákonnýdôkaz, apretochýbavýsledok
daňovej kontroly, vrátane hodnotenia dôkazov, ktorý nie je možné nahradiť dôkazom vyhotoveným
správcom dane. Vo vzťahu k tvrdenej nezákonnej dĺžke prerušenia daňovej kontroly žalobca poukázal

na Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010, ktoré bolo prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri
výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových záležitostiach, pričom z tohto dôvodu sú v
Nariadení stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu.
Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ak aj dôjde k prerušeniu daňovej kontroly, toto prerušenie
nemôže byť „bezhraničné“. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4 Sžfk/62/2018, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt,
ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú
kontrolu, toto nemožno chápať neobmedzene, prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v
súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú
správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe. Na prerušenie daňovej kontroly v tomto

prípade podľa žalobcu nemožno prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právne účinky predpokladané zákonom
(ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly). Podľa žalobcu ak dôjde k nezákonnému
prerušeniu daňovej kontroly o čas, po ktorý bola daňová kontrola z tohto dôvodu prerušená, sa lehota na
ukončenie daňovej kontroly nepredlžuje. V danom prípade prerušenie daňovej kontroly trvalo 458 dní,hocilehotanaprerušeniemohlabyťpodľaNariadeniaRady(EÚ)max.3mesiacet.j.92dní.Zuvedeného
žalobca vyvodil, že správca dane a žalovaný prekročili v danom prípade lehotu na prerušenie daňovej
kontroly o 366 dní a o tieto dni by mala byť v danom prípade skrátená lehota na vykonanie daňovej

kontroly. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že „čistá“ dĺžka trvania daňovej kontroly (t.j. po odpočítaní
doby jej prerušenia) bola v danom prípade 350 dní a teda, že lehota (z 365 dní) na vykonanie daňovej
kontroly bola zachovaná (t.j. bola ukončená 15 dní pred zákonnou lehotou). Z uvedeného však vyplýva,
že došlo k prekročeniu lehoty na prerušenie daňovej kontroly o 351 dní.

25. Žalobca v bode IV. žaloby poukázal na to, že podľa administratívneho spisu i z napadnutého
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane prerušil daňovú kontrolu dňom 22.11.2013 a dňom
23.02.2015 pokračoval v daňovej kontrole. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zákon
neuvádza povinnosť prerušiť daňovú kontrolu okamžite po zaslaní žiadosti MVI. Z Rozhodnutia o
prerušení daňovej kontroly z 18.11.2013 vyplýva, že dôvodom na prerušenie daňovej kontroly dňom
22.11.2013 boli žiadosti o MVI zo dňa 19.09.2013 a 23.09.2013. Následne z Oznámenia správcu

dane z 23.02.2015 vyplýva, že týmto dňom pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane prerušil daňovú kontrolu až po 2 mesiacoch
odo dňa zaslania jednotlivých žiadostí. Žalobca tvrdil, že z § 61 ods. 1 písm. b), ods. 4 Daňového
poriadku a čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 pritom vyplýva, že pri procese MVI, na ktoré
sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvoláva, by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom

odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušného orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole
pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že správca
dane aj žalovaný porušili § 61 ods. 1 písm. b) ods. 4 Daňového poriadku a čl. 10 Nariadenia. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžsfk/3/2018 z 21.02.2019
a tvrdil, že z rozhodovacej praxe, ako aj z dikcie § 61 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že pokiaľ

správca dane pri procese MVI chce prerušiť daňovú kontrolu, tak to musí urobiť dňom odoslania žiadosti
o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia odpovede.
Správca dane však v tomto prípade po podaní žiadosti o MVI daňovú kontrolu vôbec neprerušil, k
tomuto úkonu pristúpil až po 2 mesiacoch, pričom sa odvolal na podané žiadosti, ktoré podal 2 mesiace
pred tým. Uvedeným spôsobom podľa žalobcu došlo k porušeniu § 61 ods. 1 Daňového poriadku a §

3 ods. 2 veta druhá Daňového poriadku. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že z tohto dôvodu nie
je možné prihliadať na prerušenie daňovej kontroly ako na inštitút, ktorý predlžuje lehotu stanovenú na
vykonanie daňovej kontroly upravenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Keďže správca dane nebol
po 2 mesiacoch oprávnený podľa žalobcu rozhodnúť o prerušení daňovej kontroly, lehota na ukončenie
daňovej kontroly uplynula dňom 17.05.2014. Ak správca dane daňovú kontrolu ukončil doručením

Protokolu 03.08.2015, bola podľa žalobcu daňová kontrola ukončená v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového
poriadku, a teda po zákonnej lehote. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane pokračoval v nezákonnom
postupe, ktorý akceptoval žalovaný napadnutým rozhodnutím, aj v prípade, že nepokračoval v daňovej
kontrole tak, ako mal, pretože už 13.01.2014 obdržal odpoveď na základe MVI vo vzťahu k spoločnosti
NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. a následne obdržal odpovede na základe MVI v nasledovnom rozsahu:

28.04.2014obdržalodpoveďnazákladeMVIvovzťahukspoločnostiSavartess.r.o.,30.12.2014obdržal
odpoveď na základe MVI vo vzťahu k spoločnosti REMIXCAR Kft. a 23.02.2015 obdržal odpoveď
na základe MVI vo vzťahu k spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL. Už dňa 13.01.2014 tak správca
dane získal informáciu, s ktorou mohol a mal ďalej pracovať v procese daňovej kontroly, a bol podľa
žalobcu povinný pokračovať v prerušenej daňovej kontrole. Správca dane však čakal ďalších viac ako

12 mesiacov, kým nedostal dňa 24.02.2015 odpoveď vo vzťahu k poslednej spoločnosti PIEMONTE
TRADING SRL. Žalobca namietal, že správca v tejto časti svojho konania porušil § 61 ods. 4 Daňového
poriadku, nakoľko dôvody na prerušenie podľa žalobcu pominuli už dňa 13.01.2014, a teda mal správca
dane konať už dňa 13.01.2014 a to tak, že mal pokračovať v daňovej kontrole. Tým, že správca dane
konal až 23.02.2015, t.j. po viac ako 12 mesiacoch od obdržania prvej samostatnej odpovede na MVI

týkajúcej sa spoločnosti NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., nepostupoval podľa žalobcu v zmysle § 61
ods. 4 Daňového poriadku. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly
(po 2 mesiacoch), ako aj k nezákonnému pokračovaniu v daňovej kontrole (po viac ako 12 mesiacoch)
žalobca poukázal na zásadu zákonnosti upravenú v § 3 ods. 1 Daňového poriadku a vyššie uvedený
postup správcu dane podľa žalobcu nezodpovedá zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality)

zásahov správcu dane smerujúcich voči žalobcovi. Vyššie uvedený postup správcu dane pri prerušení
daňovej kontroly bol podľa žalobcu neefektívny s tým dôsledkom, ktorý neúmerne predlžuje daňovú
kontrolu, ktorá neodôvodnene zaťažovala žalobcu. Z uvedeného dôvodu je možné považovať daňovú
kontrolu za nezákonnú, nakoľko bola vykonaná v rozpore s § 3 ods. 1 a ods. 2 veta druhá Daňovéhoporiadku. Žalobca následne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 5Ssžfk/3/2018 zo
dňa 21.02.2019, na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7Afs/22/2003 z 09.12.2004 a
konštatoval, že na prerušenie daňovej kontroly a následne nepokračovanie v nej spôsobmi uvedenými

žalobcom nemožno prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právne účinky predpokladané zákonom v § 61 ods.
5 Daňového poriadku, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca mal za to,
že ak dôjde k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, o čas, po ktorý bola daňová kontrola z tohto
dôvodu prerušená, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly nepredlžuje. Žalobca súčasne poukázal na
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 44 Daňového poriadku.

26. Žalobca v bode V. žaloby tvrdil, že k rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly nie je možné
prihliadať z dôvodu, že Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9601401/5/5141926/2013 Maľ
zo dňa 18.11.2013 nebolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko predmetné rozhodnutie neobsahuje
náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) a ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane vo výrokovej časti
rozhodnutia uviedol, že prerušuje kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu, alebo jeho časti - dane z pridanej hodnoty - február 2013 z dôvodu, že „...je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu zák. č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a
spolupráci pri správe dani, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2013“. Žalobca poukázal na to, že podľa § 3
ods. 2 písm. a) zákona č. 442/2012 Z.z. medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní podľa tohto
zákona sanevzťahujenadaňzpridanejhodnoty,t.j.predmetnádaňovákontrola podľažalobcunemohla

byťprerušená zdôvoduzískaniainformáciípodľazák.č.442/2012Z.z.Rovnakodôvodomnaprerušenie
nemôže byť podľa žalobcu ani získanie informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2013, pretože
takéto Nariadenie Rady pre výmenu informácii pre účely DPH nie je. Žalobca namietal, že rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly neobsahuje náležitosti podľa § 61 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, podľa
ktoréhorozhodnutiemusíobsahovaťvýrok,ktorýobsahujeokreminéhorozhodnutievovecisuvedenými

ustanoveniami právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, pretože v tomto prípade osobitné
právne predpisy, ktoré uviedol správca dane, nie sú aplikovateľné na prerušenie daňovej kontroly DPH.
Taktiež odôvodnenie predmetného rozhodnutia nie je podľa žalobcu v súlade s § 63 ods. 5 Daňového
poriadku, nakoľko ani odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje právny predpis, na základe ktorého bola
daňová kontrola prerušená, a to neobsahuje ani číselné označenie, ani názov osobitného predpisu,

podľa ktorého správca dane mal získavať informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.
Keďže rozhodnutie o prerušení kontroly bolo podľa žalobcu vydané v rozpore so zákonom, pretože
neobsahuje všetky náležitosti podľa § 63 Daňového poriadku, nemôže sa na takéto rozhodnutie v
konaní prihliadať a účinky tohto nezákonného rozhodnutia nikdy nenastali. Tieto účinky by mohli nastať
až jeho opravou, k čomu však zo strany správcu dane nedošlo. Vzhľadom na to, že účinky prerušenia

daňovej kontroly nenastali, nemožno podľa žalobcu konštatovať, že by zákonná jednoročná lehota na
výkon kontroly spočívala za obdobie od 22.11.2013 do 23.02.2015, ako to tvrdí správca dane. Podľa
žalobcu sa žalovaný s týmto dôvodom odvolania nedostatočne vysporiadal, pretože argumentoval len
tým, že v písaní Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2013 došlo k chybe v písaní. Keďže vo výroku rozhodnutia
o prerušení daňovej kontroly správca dane uviedol aj zák. č. 442/2012 Z.z., aj Nariadenie rady (EÚ) č.

904/2013, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že správca dane rozhodoval na základe zák. č. 442/2012 Z.z.,
ktorý nie je možné aplikovať na MVI v oblasti DPH, podľa žalobcu gramatická formulácia „Nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2013“ dáva logický výklad, že toto Nariadenie sa vzťahuje na zák. č. 442/2012 Z.z.
Z uvedeného nie je možné podľa žalobcu vyvodzovať jednoznačný záver, že správca dane prerušil
daňovú kontrolu podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 a že došlo len k chybe v písaní roku ( r. 2013

namiesto roku 2010). Podľa žalobcu odôvodnenie predmetného rozhodnutia nie je v súlade s § 63 ods.
5 Daňového poriadku, nakoľko ani odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje právny predpis, na základe
ktorého bola daňová kontrola prerušená, a preto toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právne účinky.

27. Žalobca ďalej v bode VI. žaloby namietal, že pokiaľ bol Protokol z daňovej kontroly začatej

17.05.2013 doručený žalobcovi dňa 03.08.2015, je zrejmé, že bol doručený z viacerých dôvodov nielen
po jednoročnej lehote vyplývajúcej z § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj po lehote, ktorá by túto
jednoročnú lehotu predlžovala o ďalšie 3 mesiace v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v
spojení s čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, resp. 6 mesiacov v spojení so Smernicou Rady EÚ.
Podľa žalobcu, ak na vyrubenie rozdielu dane žalobcu zo strany správcu dane v rámci vyrubovacieho

konania správca dane použil Protokol ako podklad pre začatie vyrubovacieho konania a následné
vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania, je tak tento Protokol nezákonný a nezákonné je
aj následné vyrubovacie konanie a v ňom vydané rozhodnutie. Žalobca argumentoval, že z ust. § 68
ods. 2 a 3 Daňového poriadku vyplývajú situácie, kedy správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacomkonaní, pričom však vždy podmienkou pre vydanie takéhoto rozhodnutia je samotný Protokol o daňovej
kontrole. Pokiaľ v danom prípade nie je splnená podmienka existencie zákonného Protokolu o daňovej
kontrole, nie je možné vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Správca dane aj žalovaný tak podľa

žalobcu porušili § 68 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom
konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúceho v nezákonnosti daňovej kontroly z
dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie, keďže účelom vyrubovacieho konania
nie je opakovane obstarávať aj vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej
kontroly, ktorá tomuto účelu slúži. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2 Sžf/41/2010 a opakovane na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010.
Z citovaného Nálezu Ústavného súdu SR podľa žalobcu jednoznačne vyplýva zákaz prekročiť zákonom
ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly, ktorý platí bezvýnimočne za podmienky, že
kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú
súčinnosť. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR a Nález ÚS SR žalobca konštatoval,
že Protokol je zákonný podklad pre pokračovanie vo vyrubovacom konaní a daňová kontrola je proces

smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku, ktorým je Protokol. Keďže z rozhodnutia správcu dane,
ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného vyplýva, že žalovaný vychádzal pri svojom
rozhodovaní o určení rozdielu dane z Protokolu (nezákonného), a teda je tak rozhodnutie správcu dane,
ako i naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou nezákonnosti.

28. Žalobca v bode VII. žaloby poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prerušenie
daňovej kontroly trvalo od 22.11.2013 do 23.02.2015, pričom z § 61 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva,
že správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu, alebo na podnet účastníka
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Z tohto ustanovenia vyplýva, že správca
dane môže pokračovať (t.j. byť aktívny v rámci daňovej kontroly, vykonávať konkrétne procesné úkony

a pod.) v daňovej kontrole jedine v prípade, ak pominuli dôvody, a teda po príslušnom oznámení v
zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku. Pokiaľ je daňová kontrola prerušená, nemôže správca dane
vykonávať žiadnu aktivitu spojenú s procesnými úkonmi, nemôže vykonávať žiadne dokazovanie a
to ani v prípade, ak by s tým súhlasil daňový subjekt. Žalobca namietal, že správca dane postupoval
nezákonne, pretože z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný hodnotil výpoveď

svedka R. Z. ako konateľa dodávateľskej spoločnosti Mal-finance s.r.o. zo dňa 19.12.2014, ktorá je
obsiahnutá v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.12.2014. Žalovaný tak vo svojom rozhodnutí
v danej veci podľa žalobcu poukazuje na výsledok dokazovania, ktoré správca dane vykonal počas
prerušenia daňovej kontroly, pretože dňa 19.12.2014, kedy bol výsluch uskutočňovaný, bola daňová
kontrola prerušená (od 22.11.2013 do 23.02.2015). Správca dane a následne aj žalovaný tak podľa

žalobcu postupovali v rozpore s § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktoré im umožňuje vo veci konať
len potom, ako správca dane pokračuje v daňovej kontrole. V danom prípade správca dane mohol
zákonne robiť úkony (predvolať a následne vypočuť svedka R. Z.) až po 23.02.2015, kedy správca
dane pokračoval v daňovej kontrole. Aj z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie
žalovaného nezákonné. Žalobca argumentoval, že tým, že svedecká výpoveď svedka R. Z. bola získaná

počasprerušenejdaňovejkontroly,niejemožnénaňuprihliadať,nakoľkobytobolovrozpores§24ods.
4 Daňového poriadku, keďže takýto dôkaz by bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Pokiaľ správca dane i žalovaný akceptoval výsluch svedka R. Z. a o obsah výpovede oprel
svoje rozhodnutie, potom takéto rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné.

29. Žalobca v bode VIII. žaloby s poukazom na § 3 ods. 1 namietal, že správca dane nepostupoval v
konaníbezodkladneabezzbytočnýchprieťahov.Poukázalnato,žesprávcovidanepredložil13.08.2015
vyjadreniekProtokolu,pričomsprávcadanenásledneod11.09.2015do08.10.2015vykonalnasledovné
úkony: predvolal troch svedkov a upovedomil o tom žalobcu, vypočul dvoch z nich, keďže tretí svedok
A.B. sa ospravedlnila. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v priebehu vyrubovacieho

konania v období od 08.10.2015 do 12.06.2019 nevykonal žiadny úkon (okrem Úradného záznamu z
21.08.2018), t.j. správca dane bol v priebehu vyrubovacieho konania skoro štyri roky (44 mesiacov)
úplne nečinný. Správca dane až do 18.06.2019 neurčil termín na prerokovanie pripomienok k Protokolu,
čím podľa žalobcu porušil zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní vyjadrenú v
§ 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na úkon správcu

dane, ktorý 12.06.2019 vykonal nahliadnutie do spisov z iných daňových kontrol, žalobca uviedol, že
tento úkon bol vykonaný až na úplnom konci nečinnosti správcu dane a žalobca ho považoval len
za formálny, pretože tieto úkony sa týkajú iných daňových subjektov a iných daňových povinností.
Žalobca poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, (ktorý podľa neho správca dane svojou pasivitouporušil resp. nerešpektoval), z ktorého vyplýva povinnosť správcu dane na základe vyjadrenia žalobcu
k Protokolu vykonať bezodkladne a bez zbytočných prieťahov dokazovanie, alebo miestne zisťovanie.
Správca dane v období od 08.10.2015 do 12.06.2019 nevykonával žiadne dokazovanie, ani miestne

zisťovanie a tak postupoval v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu je podľa
žalobcu celé vyrubovacie konanie nezákonné a nie je možné prihliadnuť na rozhodnutie správcu dane,
ktoré napádaným rozhodnutím žalovaný potvrdil.

30. Správca dane v bode IX. žaloby poukázal na to, že žalovaný neuznal žalobcovi právo na odpočítanie

dane z tuzemských dodávok kryštálového cukru od dodávateľa Mal-finance, s.r.o. v celkovej sume
49.354,83 €, pričom správca dane závery o nepriznaní odpočítania dane opieral o zistenia, ktoré získal
pri preverovaní intrakomunitárnych dodávok, ktoré následne uskutočnil žalobca. Žalobca sa následne
vyjadril k zisteniam týkajúcim sa intrakomunitárnych dodávok voči deklarovaným odberateľom z
iných členských štátov EÚ. V bode X. žaloby vo vzťahu k odberateľovi PIEMONTE TRADING SRL,
Taliansko uviedol, že tohto obchodného partnera žalobcovi sprostredkovala spoločnosť SKITA GROUP

s.r.o., pričom žalobca žiadal správcu dane o vypočutie svedkyne A.B., konateľky tejto spoločnosti, ktorá
podľa vyjadrení vypočutých svedkov A. Z. a A. Z. priamo konala so zástupcami spoločnosti PIEMONTE
TRADING SRL. Správca dane vo vyrubovacom konaní A. Z. predvolal, táto sa však ospravedlnila a
správca dane svedkyňu opakovane nepredvolal, ani nepožiadal o jej predvedenie, čím podľa žalobcu
postupoval v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, keďže dokazovanie ukončil skôr, ako boli

zistené skutkové okolnosti. Žalovaný sa podľa žalobcu s touto námietkou žalobcu v odvolacom konaní
nevysporiadal a bez náležitého odôvodnenia ju odignoroval. Žalobca ďalej namietal, že správca dane
po štyroch rokoch nahliadol do spisu daňovej kontroly iného daňového subjektu vo veci vypočutia A.B.
v postavení svedka (vypočutie zo 04.01.2019 v súvislosti s vyrubovacím konaním po daňovej kontrole
na DPH za zdaňovacie obdobie júl až december 2012 a marec až máj 2013 u fyzickej osoby Peter

Turcaj - HOLZ-TRANS, Banská Bystrica), pričom správca dane i žalovaný podľa žalobcu v rozpore s §
24 ods. 2 Daňového poriadku predmetnú svedeckú výpoveď vyhodnotili napriek tomu, že táto svedecká
výpoveď sa konala za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu Peter Turcaj - HOLZ-
TRANS, ktorým bol daňový poradca Pronardi s.r.o. a nie advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina
s.r.o., ktorá bola splnomocneným zástupcom žalobcu v daňovej kontrole vo vyrubovacom i odvolacom

konaní.Jednásaodvarôznedaňovésubjekty,pretoichniejemožnézamieňaťatvrdiť,žeprávažalobcu
pri svedeckej výpovedi A.B. (právo klásť svedkovi otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového
poriadku) neboli porušené. Žalobca poukázal na obsah výpovede A. Z., ktorá sa týkala obchodných
vzťahov medzi spoločnosťou SKITA GROUP s.r.o. a fyzickou osobou Peter Turcaj - HOLZ-TRANS, t.j.
predmetom vypočutia neboli obchodné vzťahy so spoločnosťou HOLZ-TRANS s.r.o. Žalobca namietal

aj vyhodnotenie obsahu výpovede predmetnej svedkyne vo vzťahu k identifikácii zástupcu spoločnosti
PIEMONTE TRADING, SRL, svedkyňa si vzhľadom na šesťročný časový odstup nemusela spomenúť
na všetky podrobnosti a mal za to, že tak správca dane, ako i žalovaný vyhodnotili svedeckú výpoveď
neobjektívne. K výsledkom MVI uvedeným v Protokole týkajúcich sa vyjadrenia zástupcu spoločnosti
PIEMONTE TRADING, SRL žalobca uviedol, že vyjadrenie zástupcu tejto spoločnosti nepokladá za

vierohodné, nebol preukázaný žiadny znalecký posudok, na ktorý sa správca dane odvolal pri tvrdení,
že táto spoločnosť nikdy listiny o prevzatí tovaru nepodpísala. Žalobca namietal, že nemohol klásť
svedkovi a znalcovi otázky pri ústnom pojednávaní, pretože to pri MVI nebolo zabezpečené. Ďalej
tvrdil, že správca dane vyhodnotil informácie poskytnuté v rámci MVI za pravdivé bez objektívneho
posúdenia a bez toho, aby dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, napr. s

výpoveďou svedka A.B. (pričom v žalobe uviedol svoje hodnotenie tohto dôkazu), ako aj výsledkami
preverovania prepravy u prepravcu - spoločnosti PAPO s.r.o. Žalobca namietal, že správca dane a
následne i žalovaný hodnotili získané dôkazy neobjektívne. Opakovane namietal, že svedecká výpoveď
A. Z. bola vykonané v súvislosti s daňovou kontrolou fyzickej osoby Peter Turcaj - HOLZ-TRANS s.r.o.,
predmetomsvedeckejvýpovedenebolaspoluprácasospoločnosťouHOLZ-TRANSs.r.o.,žalobcanebol

prítomný pri vypočutí tejto svedkyne, a preto túto výpoveď nemožno kvalifikovať ako zákonný dôkaz
podľa Daňového poriadku, pretože žalobca nebol prítomný pri jej vypočutí a nemohol jej klásť otázky.
Skutočnosť, že odpoveď na žiadosť o MVI vo veci preverenia spoločnosti PIEMONTE TRADING, SRL
bola vybavená až po uplynutí 15 mesiacov podľa žalobcu nasvedčuje tomu, že táto spoločnosť je
kontaktná a komunikuje so správcom dane. Na základe žalovaného podľa žalobcu neexistujú žiadne

relevantné dôkazy, ktorými by správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru - kryštálového cukru
pre PIEMONTE TRADING, SRL tak, ako to dokladmi deklaroval žalobca. Žalobca namietol hodnotenie
dôkazu - výsluchu A.B. zavádzajúcim spôsobom, keď sa v rozhodnutí uvádza, že A. Z. nevidel tovar pre
odberateľa PIEMONTE TRADING, SRL, hoci tento uviedol, že nakládok cukru sa zúčastnil v r. 2012, zčoho žalobca vyvodil, že svedok obchody medzi týmito subjektami nepoprel a nepoprel ani existenciu
tovaru. Žalobca namietal aj vyjadrenie, že nikto nepozná osobu p. Z. (konateľa spoločnosti PIEMONTE
TRADING, SRL), pretože všetci svedkovia (A. Z., A. Z., Q. Z.), aj žalobca poznali osobu p. Z. O., ktorý

pred týmito osobami vystupoval v mene uvedenej spoločnosti a v mene tejto spoločnosti aj uhrádzal
faktúry. Žalobca mal za to, že správcovi dane bolo podané vysvetlenie, prečo konateľ spoločnosti SKITA
GROUP s.r.o. nepredložil faktúry vystavené vo februári 2013 na spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o., prečo
boli úhrady poukázané z bankového účtu fyzickej osoby Peter Turcaj - HOLZ-TRANS a žalobca mal tiež
za to, že predložil dôkaz o tom, že platby boli následne vysporiadané medzi týmito subjektami. Žalobca

poukázal aj na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť údaju uvedeného v rozhodnutí správcu dane týkajúceho
sa Z. O. ako zástupcu PIEMONTE TRADING, SRL. Žalobca následne polemizuje s hodnotením
svedeckej výpovede A. Z. ohľadne osoby S. R. a vykonávania sprostredkovania pre jeho firmy. Zároveň
poukázal na to, že prepravu tovaru k predmetným dodávkam pre odberateľa PIEMONTE TRADING,
SRL preukázal medzinárodnými prepravnými dokladmi, prepravu vykonala prepravná spoločnosť PAPO
s.r.o., ktorá vykonanie prepravy potvrdila a predložila CMR. Žalobca vyslovil názor, že predloženými

dokladmi aj preverovanými zisteniami vykonanými správcom dane bolo preukázané, že tovar žalobca
obstaral od spoločnosti Mal-finance s.r.o. a tento tovar bol zo skladu na Slovensku prepravený do
Talianska pre spoločnosť PIEMONTE TRADING, SRL. Hoci spoločnosť PIEMONTE TRADING, SRL
poprela nadobudnutie tovaru, nie je podľa žalobcu preukázané, či toto tvrdenie je pravdivé a či bol
žalobca uvedený do omylu, keď dodávky realizoval pre túto spoločnosť. Žalobca poukázal na rozsudok

SD EÚ vo veci C-409/04 Teleos. Mal za to, že správca dane v prípade dodania tovaru pre odberateľa
PIEMONTE TRADING, SRL nevyrubil žalobcovi daň, ale záver o nepriznaní odpočtu dane z nákupu
tovaru od Mail-finance s.r.o. odôvodňuje dodávkami v reťazci a popiera realizáciu dodávok kryštálového
cukru žalobcom pre tohto odberateľa do Talianska, čo je podľa žalobcu v rozpore s predloženými a
preverenými dôkazmi o vykonanej preprave a prijatých úhradách.

31. Žalobca v bode XI. žaloby uviedol stanovisko k zisteniam správcu dane získaným prostredníctvom
MVI vo vzťahu k prevereniu obchodných vzťahov so spoločnosťou NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o.
Ostrava, ČR. Podľa žalobcu z MVI bolo zistené, že táto spoločnosť priznala daň z nadobudnutia
tovaru, ktorý jej dodal žalobca. Tento tovar si prevzala na území Slovenska v Šelpiciach a tovar

prepravila do Maďarska. Preprava tovaru z územia SR bola zabezpečená odberateľom a žalobcovi
boli predložené doklady o jej uskutočnení. Žalobca tvrdil, že nemal žiadne dôvody na spochybnenie
predložených dokladov. Pokiaľ správca dane i žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedli, že u
spoločnosti NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. bola začatá daňová kontrola v súvislosti s podaním poľského
občana informujúceho správcu dane o spôsobe obchodovania s kryštálovým cukrom, v ktorom je

tento subjekt zapojený a že popisovaný spôsob obchodovania vykazuje znaky podvodného konania,
resp. že obchod vykazuje znaky obchodovania v reťazci s podozrením na podvod DPH, pričom Česká
finančná správa uviedla, že bude slovenského správcu dane informovať o ďalších zisteniach, z obsahu
administratívneho spisu však vyplýva, že ďalšie informácie potvrdzujúce zapojenie tejto spoločnosti
do podvodu neprišli. Takáto predbežná informácia Českej finančnej správy nemôže byť podľa žalobcu

dôkazom o podvodnom konaní menovanej spoločnosti. Žalovaný sa touto otázkou nezaoberal a
nedoplnil rozhodnutie o nové skutočnosti, ktoré by poskytla Ćeská daňová správa. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci 409/04.

32. Žalobca v bode XII. žaloby poukázal na správcom dane získané skutočnosti z MVI, ktorými

preveroval skutočnosti u odberateľa žalobcu REMIXCAR Kft., Maďarsko, ktorý potvrdil nadobudnutie
tovaru od žalobcu. Žalobca poukázal na to, že výsledky dožiadanej MVI (ako to vyplýva z rozhodnutia
správcu dane) vo veci preverenia prepravy tovaru k odberateľovi REMIXCAR Kft. správca dane získal
v čase, keď bola správcu dane daňová kontrola prerušená, t.j. od 22.10.2013 do 23.02.2015, pričom v
tomto čase bol vypočúvaný ako svedok aj Q. Z. v súvislosti s danými dodávkami kryštálového cukru,

ktorý uviedol, že tento tovar bol dodaný spoločnosťou Falton s.r.o. a náklady na prepravu boli zahrnuté
v cene tovaru, tovar bol dodaný do Maďarska spoločnosti REMIXCAR Kft. Žalobca ďalej poukázal na to,
že správca dane preveroval aj úhrady od spoločnosti REMIXCAR Kft., ktoré vkladom na bankový účet
žalobcu realizoval S. L., ktorý bol kontaktnou osobou za odberateľa REMIXCAR Kft., resp. úhrady boli
realizované z bankového účtu spoločnosti UNIO-KER s.r.o. na základe poverenia konateľa spoločnosti

B. B.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že B. B. predložil správcovi dane Zmluvu o pôžičke, ktorou sa
správca dane nezaoberal, ale ktorá je podľa žalobcu zrejme dôvodom, prečo boli platby realizované z
tohto účtu. Argumentácia žalovaného, že Zmluva o pôžičke nebola úradne overená, nemá podľa žalobcu
oporu v právnom poriadku.33. Žalobca v bode XIII. žaloby poukázal na skutočnosť, že správca dane MVI overoval obchodné vzťahy
žalobcu so spoločnosťou Savartes s.r.o. Praha, ktorá podľa zistení nekomunikuje so správcom dane a

neplní si svoje daňové povinnosti, pričom podľa Českej finančnej správy táto spoločnosť figuruje ako
„Missing Trader“, a preto daň z nadobudnutého tovaru z iných členských krajín EÚ nebude zaplatená.
Žalobca uviedol, že navrhol správcovi dane preveriť prepravu u prepravcu: A. K. - Dixon, Hradec
Králové, správca dane tomuto návrhu nevyhovel bez odôvodnenia, čím porušil § 24 ods. 2 a § 3 ods.
8 Daňového poriadku. Žalovaný sa podľa žalobcu touto námietkou žalobcu nezaoberal. Žalobca v tejto

súvislostinamietal,žesprávcadanevodôvodnenírozhodnutianeuviedol,kýmbolifaktúryvystavené,ani
číselné označenie faktúr a uviedol len celkovú sumu neuznaného nároku na odpočítanie dane, pričom
argumentáciu žalovaného, že správca dane na str. 3-4 rozhodnutia rozpísal faktúry, z ktorých si žalobca
uplatnil odpočítanie dane, je podľa žalobcu nedostatočná, pretože takto formulované odôvodnenie
rozhodnutia nie je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca za nepravdivé považoval tvrdenie
správcu dane, ktoré žalovaný akceptoval, že žalobca si nepreveril osoby, s ktorými obchodoval, pretože

si dodávateľa Mal-finance s.r.o. preveril a konatelia oboch spoločností (S. R. a Q. Z.) sa osobne poznali
z predchádzajúcich obchodných vzťahov. Preverenie obchodných partnerov preukazujú podľa žalobcu
aj predložené mailové správy.

34. Žalobca v bode XIV. žaloby poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane (na str. 40), ako aj

na časť odôvodnenia žalovaného (str. 47), kedy orgány verejnej správy uviedli, že daňový subjekt si je
sám povinný preveriť svojich obchodných partnerov. K tejto argumentácii žalobca uviedol, že správca
dane ani žalovaný žiadnym z vykonaných úkonov nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mohol vedieť,
že sa podieľa na daňovom podvode a v tomto smere žalovaný žiadnym spôsobom neargumentuje.
Následne žalobca poukázal na rozsudok NS SR 1Sžf/31/2016 a na rozsudok SD EÚ vo veci C-277/14, z

ktorých odcitoval niektoré časti odôvodnenia, pričom následne žalobca konštatoval, že v posudzovanom
prípade správca dane ani žalovaný nepreukázali skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalobca vedel
alebo mal vedieť, že uvedené dodanie malo byť súčasťou podvodu na DPH. Žalobca poukázal na to,
že skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Uviedol,

že si uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa Mal-finance s.r.o., ktorý daň z deklarovaných obchodov
pre žalobcu priznal a odviedol a daňový subjekt nenesie žiadnu zodpovednosť za plnenie daňových
povinností subjektov na predchádzajúcich stupňoch obchodu, napr. spoločnosti GURMA s.r.o. alebo
Falton s.r.o. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR 8Sžfk/1/2018, z ktorého časť odôvodnenia odcitoval.
Následne žalobca konštatoval, že na základe citovaných judikátov v súvislosti s výrokmi ESD je možné

vyvodiť záver, že v danom prípade nemožno žalobcovi odmietnuť právo na odpočet DPH splatnej alebo
zaplatenej za službu alebo tovar, ktorú prijal a použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, ak
sa nepreukáže, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby
vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala
vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Správca dane ani žalovaný žiadnym

spôsobom nepreukázali vedomosť žalobcu o zapojení sa do takejto schémy, či fiktívneho fakturačného
reťazca, ani nutnosť jeho vedomosti o takejto skutočnosti. Správca dane podľa žalobcu nedbal na
záujmy žalobcu ako daňového subjektu, uprednostnil fiškálne záujmy štátu pred právom jednotlivca na
uplatnenie práva na odpočítanie dane pri splnení zákonných podmienok, dôvody správcu dane ako i
žalovaného pre nepriznanie odpočítania dane, nie sú podľa žalobcu zákonné.

Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na priebeh daňovej
kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj na rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného, pričom

konštatoval, že spornou skutočnosťou v tomto prípade je neuznanie odpočítania dane v celkovej sume
49.354,83 € za dodanie tovaru kryštálový cukor žalobcovi od dodávateľa Mal-finance s.r.o. Banská
Bystrica, (ktorý podľa údajov z OR bol 06.08.2019 vymazaný ex offo z OR bez likvidácie, pričom
podľa údajov z evidencie správcu dane konateľ spoločnosti Mal-finance s.r.o. Q. Z. dňa 18.12.2015
zomrel), z dodávateľských faktúr špecifikovaných tak, ako boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí

správcu dane i v rozhodnutí žalovaného, pretože neboli splnené podmienky na odpočítanie dane v
zmysle § 49 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal z dokladov predložených
žalobcom v daňovej kontrole, avšak za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia fakturovaných
plnení, ako zákonnej podmienky na priznanie uplatneného odpočítania dane, preveroval správcadane aj uskutočnenie nákupu cukru od deklarovaného dodávateľa, pričom vykonal rozsiahle úkony
a dokazovanie, ako je podrobne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane a zhrnuté v
rozhodnutí žalovaného, pričom jednotlivé dôkazy sú obsiahnuté v administratívnych spisoch (preverenie

u žalobcu, u deklarovaného dodávateľa cukru Mal-finance s.r.o., preverenie dodania cukru žalobcom
pre deklarovaných odberateľov do Maďarska, ČR a Talianska prostredníctvom MVI a preverenie
prepravy tovaru u prepravcov). Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly správca
dane dospel k záveru, že dodanie tovaru z dodávateľských faktúr za nákup kryštálového cukru vo
februári 2013 od dodávateľa Mal-finance s.r.o. nebolo preukázané tak, ako deklarovali žalobcom

predložené doklady a ako bolo deklarované v správcom dane zistenom reťazci pohybu tovaru:
GURMA s.r.o. › Falton s.r.o. › Mal-finance s.r.o. › HOLZ-TRANS s.r.o. Nebolo preukázané reálne
obchodovanie s tovarom cukor, nebol preukázaný reálny pohyb tovaru, vznik daňovej povinnosti
u dodávateľskej spoločnosti Mal-finance s.r.o. (ani u predchádzajúcich subdodávateľov cukru), tým
žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH vo výške 49.354,83 € z dodávateľských faktúr za
dodanie tovaru kryštálový cukor. Zároveň správca dane preveril zdaniteľné obchody s predmetným

tovarom deklarované žalobcom HOLZ-TRANS s.r.o. pre odberateľov v iných členských štátoch EÚ:
Savartes s.r.o., ČR, PIEMONTE TRADING, SRL, Taliansko, NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., ČR a
REMIXCAR Kft., Maďarsko, na základe čoho sa ani dodanie predmetného tovaru odberateľom v
iných členských štátoch EÚ nepreukázalo jednoznačne tak, ako deklarovali žalobcom predložené
doklady. Žalovaný poukázal na priebeh vyrubovacieho konania, na vydané prvostupňové rozhodnutie

správcu dane i na rozhodnutie žalovaného, v ktorých bolo konštatované, že na základe všetkých
zistení a ich vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach, a to s dožiadaním u dodávateľa, subdodávateľa,
prepravcu, žiadostí o MVI u odberateľov i prepravcov, výpovedí svedkov, informácií z mýtnych transakcií
v porovnaní s dokladmi CMR predloženými žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru fakturovaného
dodávateľom Mal-finance s.r.o. v období február 2013 pre žalobcu. Následne žalovaný zopakoval

zistenia správcu dane, opísal jednotlivé dôkazy a ich vyhodnotenia tak, ako sú uvedené v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia správcu dane i v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Následne žalovaný
uviedol, že žalobca ako dôvody žaloby uvádza v podstate rovnaké skutočnosti, ako namietal v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný ako s odvolacími námietkami vysporiadal vo
svojomrozhodnutí,apretoajvovzťahuknámietkamžalobyzotrvávanaodôvodnenísvojhorozhodnutia.

Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým bodom žaloby s tým, že toto vyjadrenie korešponduje s
odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovčasti,vktorejsažalovanývyjadrovalkjednotlivým
parciálnym odvolacím námietkam žalobcu (viď body 19-23 tohto rozsudku). Žalovaný zhodne ako
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, žalobné námietky žalobcu týkajúce sa dĺžky trvania
a prerušenia daňovej kontroly, označenia Protokolu ako nezákonne získaného dôkazného prostriedku,

ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, námietky týkajúce sa dĺžky prerušenia kontroly, získavania
informácií prostredníctvom MVI a tvrdenie, že správca dane bol počas prerušenia kontroly nečinný,
námietku dĺžky trvania vyrubovacieho konania, námietku, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného
neobsahuje náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, námietku, že Zápisnica s vyjadrením
svedka Q. Z. zo dňa 19.12.2014 bola získaná počas prerušenia daňovej kontroly a nie je možné na ňu

prihliadnuť, považoval za neopodstatnené.

36. K žalobným námietkam uvedeným v bodoch IX.-XIV. žaloby, v ktorých žalobca zaujal stanovisko k
zisteniamtýkajúcimsavecnejahmotnejstránkyveciauviedolnámietkykzisteniamohľadnejednotlivých
odberateľov, žalovaný zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoje stanovisko.

Vo vzťahu k odberateľovi PIEMONTE TRADING, SRL žalovaný zopakoval zistenia správcu dane a
vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, vrátane výpovedí svedkov A.B., A. Z. a A. Z., pričom žalovaný
navyše uviedol, že A. Z. bola vypočutá ako svedok, o dôsledkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede
bola poučená, ďalej to, že odpoveď na žiadosť o MVI bola vyhodnotená v súlade s jej obsahom a
vzhľadom na to, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane došlo k chybe v písaní, žalovaný zdôraznil,

že osobou, ktorá je konateľom alebo zástupcom spoločnosti PIEMONTE TRADING, SRL a ktorej
vyjadrenie k veci správca dane získal a v rozhodnutí opisoval je Z. O. a nie Z. O., ako bolo omylom pri
písaní uvedené. Žalovaný zdôraznil aj skutočnosť, že preverovaním u prepravcu - spoločnosti PAPO
s.r.o.bolopotvrdenévykonanieprepravyzoSlovenskadoTalianska,avšakpreverovanímdokladovCMR
u odberateľa nebolo potvrdené prevzatie tovaru subjektom na nich uvedeným (PIEMONTE TRADING,

SRL). Žalovaný poukázal na zistenia týkajúce sa odberateľa žalobcu NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., ČR
zhodne ako v odôvodnení rozhodnutia správcu dane i žalovaného s tým, že žalovaný navyše uviedol, že
správca dane v predmetnom prípade oslobodené dodanie do iného členského štátu nedodaňoval, avšak
poukázal aj na skutočnosť, že v tomto prípade nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako žalobca deklaroval,pretože v priebehu preverovania bolo zistené, že tovar bol prebratý na území SR a tovar bol odvezený
do Maďarska, pričom predložené faktúry vystavené spoločnosťou NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. boli
pre odberateľa ORNI VEGYESKER Kft. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy,

ktorými by skutočne dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa k deklarovanému odberateľovi
kryštálového cukru z hľadiska jeho priebehu a výsledku preukázal. Vo vzťahu k žalobcom označenému
rozhodnutiu SD EÚ vo veci Teleos žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie vychádza z predpokladu, že
materiálny obsah plnenia, ktorý daňový subjekt na základe ním predložených dôkazov preukazoval
pre účely nadmerného odpočtu DPH, bol predloženými dôkazmi preukázaný, čo však nezodpovedá

skutkovému stavu v preskúmavanej veci, preto toto rozhodnutie nebolo v danom prípade aplikovateľné.
Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi žalobcu REMIXCAR Kft., Maďarsko žalovaný poukázal na
zistenia správcu dane, na vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, vrátane vypočutia B. N. a S. L., pričom
žalovaný navyše uviedol, že predložená Zmluva o pôžičke nepreukazuje, že sa pôžička týka úhrady
za tovar a že tieto finančné prostriedky boli použité na účely úhrady za preverovaný tovar. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že z preverovania deklarovaných prepravcov vyplýva, že preprava tovaru

nebola vykonaná tak, ako vyplýva zo žalobcom predložených dokladov. Vo vzťahu k deklarovanému
odberateľovi Savartes s.r.o., ČR žalovaný rovnako poukázal na zistenia správcu dane a vyhodnotenie
dôkazov, pričom poukázal na to, že z odpovede NDS a.s. vyplýva, že žalobcom označené vozidlo nebolo
registrované v mýtnom systéme a prepravca A. K. - Dixon nebola uvedená ako majiteľka vozidla, a preto
správca dane uvedeného prepravcu nepreveroval.

37. Pokiaľ žalobca namietal zákonnosť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a tvrdil, že správca
dane neuvádza jednotlivé faktúry, uvádza len celkovú sumu neuznaného nároku na odpočítanie dane,
žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v rozhodnutí správcu
dane boli na str. 3 a 4 jednoznačne špecifikované dodávateľské faktúry, ktoré boli preverované

a z ktorých faktúr nie je uznané právo na odpočítanie dane. K námietke žalobcu, že ani správca
dane, ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mohol vedieť, že
sa podieľa na daňovom podvode, poukazujúc pritom na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžf/31/2016 a na
rozsudok SD EÚ vo veci C-277/14, žalovaný uviedol, že správca dane neuznanie odpočítania dane
z predmetných dodávateľských faktúr od dodávateľa Mal-finance s.r.o. neodôvodňoval tým, že sa

daňový subjekt dopustil podvodu, alebo že mohol alebo mal vedieť o podvodnom konaní. Správca dane
preto rozhodnutia SD EÚ alebo NS SR týkajúce sa podvodného konania v tomto prípade neaplikoval
a žalovaný považoval námietku žalobcu za neopodstatnenú. Žalovaný zdôraznil, že správca dane
nepriznanie odpočítania dane z predmetných dodávateľských faktúr za dodanie cukru od dodávateľa
Mal-finance s.r.o. neuznal z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na priznanie

nároku na odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH, k materiálnemu plneniu
nedošlo. Nebolo preukázané reálne obchodovanie s tovarom cukor, nebol preukázaný reálny pohyb
tovaru, vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti Mal-finance s.r.o., (ani u predchádzajúcich
subdodávateľov cukru), tým žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za
dodanie tovaru kryštálový cukor. Vzhľadom na spochybnenie existencie tovaru a reálnosti obchodu na

všetkých stupňoch správcom dane zistenom reťazci žalobca svoje dôkazné bremeno len predložením
formálnych dokladov neuniesol. Z predloženého spisu podľa žalovaného vyplýva, že správca dane
žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt nevyzýval k preukázaniu skutočností týkajúcich sa daňovej
povinnosti iného subjektu, pretože správca dane skutočnosti na strane dodávateľov a odberateľov
žalobcu preveroval sám a nezaťažoval tým žalobcu. Žalobca bol vyzývaný len na preukazovanie

ním tvrdených skutočností, ktoré tvoria jeho dôkazné bremeno. Žalovaný mal za to, že daňové
orgány v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní i v odvolacom konaní postupovali v súlade s
príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Rovnako správca dane pri výkone daňovej kontroly a
vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe
zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku, dospel k záveru, že

neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie
správcu dane i rozhodnutie žalovaného vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a sú
vydané v súlade so zákonom. Rovnako žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo
náležite odôvodnené a žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu voči rozhodnutiu
správcu dane. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu38. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa žalobcom
tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane
z dôvodov procesných vád opísaných v žalobe. Ďalej uviedol dôvody, ktoré podľa žalobcu svedčia o

nepravdivosti tvrdenia žalovaného vo veci svedeckej výpovede p. Z., že nebola vykonávaná v rámci
predmetnej daňovej kontroly. Vo vzťahu k žalobcovej námietke o nečinnosti správcu dane počas
vyrubovacieho konania žalobca uviedol, že žalovaný zaujal len všeobecné a formálne stanovisko,
poukazujúc na to, aké úkony boli v rámci vyrubovacieho konania vykonané. Žalobca zotrval aj na svojej
argumentácii týkajúcej sa vecnej stránky, konkrétne preverovania dodania tovaru žalobcom pre subjekty

PIEMONTE TRADING, SRL, Taliansko, NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., ČR, Savartes s.r.o., ČR a
REMIXCAR Kft., Maďarsko.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane
konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd
vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov
nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní a nariadenie pojednávania nebolo potrebné

ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25.03.2021. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho
skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 15.04.2021 (§ 137 ods. 3 SSP).

40. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

42. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

45. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

47. Podľa § 46 ods. 5, 8, 9, 10 Daňového poriadku (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti

alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v
nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve
ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej

kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľaosobitnýchpredpisov,1)zašlesprávcadanekontrolovanémudaňovémusubjektuprotokol,ktorého
súčasťoujevýzvanavyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokole,aktentozákonneustanovujeinak.

Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v
ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový
subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať

alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu
sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v
dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,

b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred

jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

48. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Poznámka 21a ) Napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní,
nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)Správcadanepokračujevdaňovomkonanízvlastnéhopodnetualebonapodnetúčastníkadaňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené
finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.49. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 písm. d/, 5, 6, 12 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať
práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené
podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1)neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok,
ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade
nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť
suma zaplatená.
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.
(6) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie,
že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania
alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení
rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.

(12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu
chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a
upovedomí o tom oznámením účastníka konania.

50. Podľa § 68 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje

inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.

(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo

miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a
dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá
rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na
mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť
ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia

primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

51. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

52. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

53. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

54. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 žiadaný orgán poskytuje
informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni

prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na
jeden mesiac.

55. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutiesprávcudane,ktorýmbolžalobcoviurčenýrozdielvsumenadmernéhoodpočtu49.354,83€
naDPHzazdaňovacieobdobiefebruár2013(nadmernýodpočetnaDPHbolzníženýzosumy49.354,83

€ na sumu 0 €). Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

56. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal predovšetkým závery žalovaného o zákonnosti

prerušenia daňovej kontroly a následne aj o zákonnosti vykonania daňovej kontroly, vrátane
dĺžky jej trvania, tvrdiac, že rozhodnutia žalovaného i správcu dane boli vydané v rozpore s
ustanoveniami právnych predpisov a s judikatúrou všeobecných súdov. Predpokladom zákonnosti
rozhodnutia je zákonnosť postupu daňových orgánov, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Správny súd
po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jeho procesného postupu i

postupu správcu dane pri vykonaní kontroly DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 zistil, že orgány
verenej správy postupovali v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Z obsahu predloženého
administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola zameraná na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2013 začala u
žalobcu dňa 17.05.2013 na základe Oznámenia o vykonaní daňovej kontroly správcom dane zo dňa

06.05.2013 (doručeného žalobcovi 14.05.2013). Správca dane daňovú kontrolu prerušil Rozhodnutím
č. 9601401/5/5141926/2013/Maľ zo dňa 18.11.2013, v ktorom uviedol, že prerušuje u žalobcu daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti DPH za
zdaňovacie obdobie február 2013 podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že je potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu zák. č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a

spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2013. Podľa predmetného rozhodnutia kontrola
DPH sa prerušuje odo dňa 22.11.2013 do prijatia konečných odpovedí z MVI uvedených v odôvodnení
predmetného rozhodnutia. Správca dane vo výroku predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej
kontroly zároveň uviedol, že bude pokračovať v kontrole, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola
prerušila a tiež, že počas prerušenia kontroly lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. V odôvodnení

predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane odcitoval ust. § 61 ods. 1 a
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku a uviedol, že z dôvodu deklarovania dodania tovaru žalobcom do
iných členských štátov EÚ na základe dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly, správca dane
požiadal o preverenie týchto skutočností prostredníctvom konkrétne číselne a dátumom označených
žiadostí o MVI, formulárov SCAC 2004 (týkajúcich sa konkrétnych v odôvodnení rozhodnutia uvedených

subjektov). Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane zaslal na základe čl.
7 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
DPH dňa 23.09.2013 žiadosť o informácie č. 9601401/5/4289325/2013/Maľ zo dňa 19.09.2013 ohľadne
subjektu Savartes s.r.o. Praha, ČR a dňa 19.09.2013 žiadosti č. 96014101/5/4284256/2013/Maľ zo
dňa 19.09.2013 ohľadne subjektu REMIXCAR KFT, Hévíz, Maďarsko, č. 9601401/5/4284153/2013/

Maľ zo dňa 19.09.2013 ohľadne subjektu PIEMONTE TRADING, SRL, Gallarate, Taliansko a
č. 9601401/5/4283999/2013/Maľ zo dňa 19.09.2013 ohľadne subjektu NEMOVITOSTI FT REAL
s.r.o. Ostrava, ČR. Správca dane preukázateľne urgoval vybavenie vyššie uvedených žiadostí dňa
10.01.2014. Dňa 28.01.2014 bola správcovi dane doručená čiastočná odpoveď na žiadosť o MVI
týkajúca sa daňového subjektu Savartes s.r.o., ČR, dňa 13.01.2014 odpoveď na žiadosť o MVI týkajúca

sa daňového subjektu NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., ČR, dňa 25.04.2014 odpoveď na žiadosť
o MVI týkajúca sa daňového subjektu Savartes s.r.o., ČR, dňa 07.05.2014 čiastočná odpoveď na
žiadosť o MVI týkajúca sa daňového subjektu REMIXCAR KFT, HU. Správca dane 25.09.2014 urgoval
opätovne vybavenie žiadosti o MVI týkajúcej sa daňového subjektu PIEMONTE TRADING, SRL, IT.Dňa 29.12.2014 správca dane obdržal odpoveď na žiadosť o MVI týkajúcu sa daňového subjektu
REMIXCAR KFT, HU. Správca dane opakovane dňa 13.02.2015 urgoval vybavenie žiadosti o MVI
týkajúcej sa daňového subjektu PIEMONTE TRADING, SRL, IT, pričom dňa 23.02.2015 správca dane

obdržalodpoveďnauvedenúžiadosťoMVItýkajúcusadaňovéhosubjektuPIEMONTETRADING,SRL.
Oznámením z 23.02.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené 26.02.2015, oznámil správca dane žalobcovi
podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, že dňa 23.02.2015 pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za február 2013 u žalobcu prerušila,
keďže správca dane dňa 23.02.2015 prijal konečnú odpoveď na žiadosť o MVI. Zároveň správca dane

žalobcovi oznámil, že pokračuje vo výkone predmetnej daňovej kontroly začatej dňa 17.05.2013. Z
uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola v preskúmavanom prípade prerušená od 22.11.2013
do 23.02.2015, t.j. celkovo 458 dní, pričom s poukazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré
ustanovenie sa v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku primerane použije na prerušenie
daňovej kontroly, počas prerušenia daňovej kontroly lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. Daňová
kontrola bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku dňa 03.08.2015 doručením

Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 03.08.2015 žalobcovi. Vychádzajúc z celkového času trvania
daňovej kontroly, po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená v zmysle § 61
ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku (v rozsahu 458 dní), správny súd konštatuje, že celkový čas trvania
daňovej kontroly nepresiahol zákonom stanovenú jednoročnú lehotu v zmysle § 46 ods. 10 Daňového
poriadku (daňová kontrola prebiehala v období od 17.05.2013 do 21.11.2013 a od 23.02.2015 do

03.08.2015, čo je celkovo 350 dní /808 - 458 = 350/).

57. Žalobca námietku nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a nezákonnosti jej vykonania
odôvodňoval čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, podľa ktorého žiadaný orgán má poskytnúť
informácie najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti a tvrdil, že v súvislosti so slovným spojením

„pominutia dôvodov“, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly, je ust. § 61 ods. 4 Daňového
poriadku potrebné vykladať v kontexte čl. 10 cit. Nariadenia tak, že prerušenie daňovej kontroly je
ohraničené maximálnou dĺžkou lehoty 3 mesiacov, uplynutím ktorej pominú dôvody prerušenia daňovej
kontroly. Z uvedeného žalobca vyvodil, že pokiaľ správca dane prerušil daňovú kontrolu od 22.11.2013
do 23.02.2015 (t.j. do dňa doručenia poslednej odpovede na žiadosť o MVI), postupoval v rozpore

s § 61 ods. 4 Daňového poriadku, čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, § 6 ods. 5 zák. č.
442/2012 a čl. 7 Smernice č. 2011/16/EÚ a podľa žalobcu porušil aj zásadu proporcionality a účelnosti
a primeranú rýchlosť konania, čím porušil čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“). Správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú a s argumentáciou
žalobcu sa nestotožnil. Predovšetkým vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 6 Dohovoru správny súd

konštatuje, že v prejednávanej veci predmetom daňového konania nebolo administratívne trestanie,
ani vyvodzovanie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu žalobcom, ale výrokom rozhodnutia
správcu dane bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február
2013, ktorý svojou podstatou nie je trestného charakteru. Rozhodovacia prax ESĽP i Ústavného súdu
SR v podstate ustálila, že na administratívne konanie vedené vo veciach netrestného charakteru sa

zásady upravené v čl. 6 Dohovoru neaplikujú. Uvedené vyplýva aj z právneho názoru Ústavného
súdu SR obsiahnutého v Náleze č. I.ÚS 241/07 z 18.09.2008, z ktorého relevantnú časť správny
súd uvádza: „K námietke sťažovateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru ústavný súd uvádza, že dospel k záveru, že aplikovateľnosť citovaného článku Dohovoru
v posudzovanom konaní nie je daná. Článok 6 ods. 1 Dohovoru garantuje spravodlivý proces pri

rozhodovaní súdu o ,,občianskych právach a záväzkoch“ alebo o oprávnenosti ,,akéhokoľvek trestného
obvinenia“. Podľa znenia Dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pojem „občianske práva

a záväzky“ treba vykladať autonómne, pričom sem nepatria len občianske, obchodné, rodinné či
pracovné práva a záväzky. Pod tento pojem možno zahrnúť aj rozhodovanie súdov o niektorých právach
vyplývajúcich z verejného práva. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že aj konania kvalifikované
vnútroštátnym právom ako súčasť verejného práva môžu spadať do poľa pôsobnosti čl. 6 Dohovoru
v jeho občianskoprávnej časti, ak je ich výsledok rozhodujúci pre práva a povinnosti súkromného

charakteru.Príkladmouviedolzáležitostisúvisiacesprevodompozemkov,prevádzkovanímsúkromných
kliník a iné. Ako však ďalej Európsky súd pre ľudské práva uviedol, daňové záležitosti patria do tvrdého
jadra výsad verejnej moci a verejný charakter vzťahu medzi daňovým subjektom a správcom dane
prevláda. Napokon súd dospel k záveru, že daňové spory sa vymykajú z oblasti občianskych práva záväzkov, a teda nespadajú do pôsobnosti čl. 6 Dohovoru, a to napriek finančným dôsledkom na
situáciu daňových subjektov (Ferrazzini proti Taliansku, rozsudok z 12. júla 2001). Ústavný súd v
tejto súvislosti uvádza, že daňové právo je jedným zo základných odvetví verejného práva a dane

predstavujú prejav výsady štátu požadovať od povinných subjektov ich platenie s cieľom získať zdroje
na svoju existenciu a plnenie svojich úloh a funkcií. Aj preto rozhodovanie o daňových právach nemožno
subsumovať pod rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch. Daňové otázky v niektorých
prípadoch možno vychádzajúc zo znenia Dohovoru podradiť pod pojem trestné obvinenie, kde je daná
aplikovateľnosť Dohovoru, to však len vtedy, ak ide o ukladanie daňových sankcií (napríklad pokút,

alebo v minulosti zvýšenia dane). Keďže všeobecné súdy na základe žaloby sťažovateľky preskúmavali
zákonnosťrozhodnutíDaňovéhoriaditeľstva,ktorýmibolipotvrdenédodatočnéplatobnévýmery,ktorými
bol dorubený sťažovateľke rozdiel na dani (a nie daňová sankcia), ústavný súd dospel k záveru, že čl.
6 ods. 1 Dohovoru nie je v tomto prípade aplikovateľný“. Postupom správcu dane v daňovom konaní,
výsledkom ktorého je vydanie preskúmavaného rozhodnutia správcu dane v spojení s napadnutým
rozhodnutím žalovaného, ktorým žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, nemohlo preto dôjsť k

porušeniu čl.6 Dohovoru. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že zabezpečenie práv účastníkov
daňových konaní na spravodlivý proces dostatočne garantujú zásady na spravodlivý a zákonný proces
zakotvené v čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR a v ustanoveniach Daňového poriadku.

58. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (ďalej aj „Nariadenie“),

správny súd konštatuje, že predmetné Nariadenie stanovuje lehoty na vybavenie žiadosti o MVI, resp. na
poskytnutie informácií uvedených v čl. 7 a 9 (podľa žalobcom citovaného čl. 10 predmetného Nariadenia
najneskôr v lehote 3 mesiacov), tieto lehoty sú však záväzné pre dožiadaný orgán iného členského štátu
EÚ. To, že dožiadaný orgán pri vybavovaní žiadosti o MVI nepostupuje v súlade s uvedeným Nariadením
a nedodrží maximálnu lehotu na vybavenie žiadosti stanovenú Nariadením neznamená, že správca

dane je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej Nariadením pokračovať v daňovej kontrole. Táto
povinnosťsprávcovidanenevyplývaanizustanoveníDaňovéhoporiadkuaanizustanoveníNariadenia,
pričom správca dane ako orgán verejnej správy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Správny súd ďalej uvádza,
že dodržanie lehôt dožiadaným orgánom iného členského štátu EÚ správca dane nemôže ovplyvniť.

Daňový poriadok neustanovuje v § 61 maximálnu možnú lehotu prerušenia daňového konania alebo
daňovej kontroly, na ktorú sa ust. § 61 Daňového poriadku o prerušení daňového konania v zmysle § 46
ods. 10 Daňového poriadku primerane použije. Daňový poriadok teda s prekročením lehoty uvedenej v
čl. 10 Nariadenia nespája žiadne účinky. Z ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku preto nemožno
vyvodiť, že po uplynutí 3 mesačnej lehoty stanovenej v čl. 10 Nariadenia pominú dôvody prerušenia

daňovej kontroly. Inak povedané, za situácie, keď lehoty na získanie daňových informácií formou
dožiadania príslušných orgánov daňovej správy iných členských štátov EÚ neboli dodržané v zmysle
čl. 10 Nariadenia, ako tomu bolo v preskúmavanom prípade, vychádzajúc z legitímneho účelu inštitútu
prerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na
preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu DPH, je žiaduce mať na zreteli, že

Daňový poriadok úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly (podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku najviac
1 rok odo dňa jej začatia) alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej kontroly (ktorá dĺžka nie je stanovená),
s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI nespája žiadne účinky. Správny súd
preto považoval postup správcu dane, ktorý prerušil daňovú kontrolu za účelom adekvátneho zistenia
skutkového stavu a preverenia skutočností uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom)

v daňovom priznaní a deklarovaných predloženými dokladmi, za správny a súladný s účelom daňovej
kontroly, pričom smeroval k tomu, aby správca dane spoľahlivo zistil skutkový stav pre správne určenie
a vyrubenie dane. Prerušením daňovej kontroly sa prerušujú, resp. neplynú lehoty podľa Daňového
poriadku. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu,
neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo

zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre
naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím MVI overoval podklady potrebné pre správne a úplné určenie
dane. Jednalo sa o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali
informácie o deklarovaných odberateľoch žalobcu a prepravcoch tovaru. V preskúmavanom prípade
sa jednalo o výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 7 a nasl. Nariadenia, pričom MVI v súvislosti

s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej,
českej a talianskej daňovej správy na jednej strane a daňovými orgánmi SR spolupracujúcimi na základe
uvedeného Nariadenia, (ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné (priamy účinok) vo
všetkých členských štátoch), na strane druhej. Toto Nariadenie svojím obsahom napĺňa účel stanoviťpravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a
navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho systému
DPH v kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a v boji proti

podvodom súvisiacim s DPH (čl. 1 cit. Nariadenia). Na základe vyššie uvedených skutočností podľa
názoru správneho súdu z čl. 10 Nariadenia nemožno vyvodiť záver, že § 61 ods. 4 Daňového poriadku
je potrebné vykladať tak, že v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu, ak je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku) je prerušenie
daňovej kontroly limitované dobou, resp. lehotou 3 mesiacov.

59. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že prerušením daňovej kontroly od 22.11.2013 do 23.02.2015
správca dane postupoval v rozpore s čl. 7 Smernice č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 (ďalej aj „Smernica“).
Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 cit. Smernice sa
táto neuplatňuje na DPH a clá ani na spotrebné dane, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie
o administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu, že

prerušenie daňovej kontroly bolo v rozpore s § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci
a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zák. č. 442/2012 Z.z.“). Táto námietka žalobcu nie je spôsobilá
privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správcu dane i žalovaného, pretože zák. č. 442/2012
Z.z. upravuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán SR v záujme zabezpečenia správneho
vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu

pri správe daní (§ 1 cit. zákona). Ustanovenie § 6 ods. 5 cit. zákona ukladá povinnosť príslušnému
orgánu SR poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr v lehote 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie, t.j. cit. ustanovenie ukladá 6 mesačnú lehotu
slovenskémupríslušnémuorgánu,vprípade,akjepožiadanýpríslušnýmorgánominéhočlenskéhoštátu
na poskytnutie požadovanej informácie. Z ust. § 6 ods. 5 cit. zákona teda nemožno vyvodiť záver, že cit.

ustanovenie ukladá povinnosť poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu iného členského
štátu na základe žiadosti slovenského príslušného orgánu, ktorým je v zmysle § 2 písm. d/ cit. zákona
Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.
Nedodržaním 6 mesačnej lehoty na poskytnutie informácie iným orgánom členského štátu pre príslušný
orgán SR nemohlo teda dôjsť k porušeniu žalobcom namietaného ust. § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z.z.

Lehoty na poskytnutie informácií dožiadaným orgánom iného členského štátu EÚ sú upravené, tak ako
bolo uvedené v bode 58 tohto rozsudku, v čl. 10 Nariadenia, pričom v zmysle čl. 11 Nariadenia si môžu
žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť aj iné lehoty, ako sú ustanovené v čl. 10.

60. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane i žalovaný v otázke prerušenia daňovej kontroly

nerešpektovali zásadu proporcionality a účelnosti a primeranú rýchlosť konania, ktorá je jednou z
podmienok spravodlivého procesu, čím podľa žalobcu porušili čl. 6 ods. 1 Dohovoru, správny súd
poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 57 tohto rozsudku, ako aj na obsah administratívneho
spisu, z ktorého vyplýva účel prerušenia daňovej kontroly, ktorým bolo získanie informácií potrebných
pre správne určenie dane. Účelom daňového konania vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty

splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže
ide o fiškálne záujmy štátu, je správca dane oprávnený aj prostredníctvom MVI preverovať skutočnosti
týkajúce sa splnenia podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH, resp. pre oslobodenie od dane pri dodaní
tovaruztuzemskadoinéhoštátupredeklarovanýchodberateľov,akoajskutočnostitýkajúcesaprepravy
tovaru do iného členského štátu. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom MVI,

nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto
lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca
dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani
nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly.
Naopak, v prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho

dodania tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona
pre naplnenie účelu správy daní, t.j. s využitím MVI overuje podklady potrebné pre správne a úplné
určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej
sféry dostanú informácie o odberateľovi/odberateľoch žalobcu, prípadne o prepravcovi/prepravcoch
tovaru. Správny súd poukazuje na to, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s

tým spojená, majú svoje limity determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej
dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane
predovšetkýmzásadaproporcionality,vzmyslektorejjesprávcadanepovinnývkaždomjednomprípade
individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií,ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom MVI. V preskúmavanom prípade správca dane
vyššieuvedenýmspôsobompostupoval.Správcadanemoholvykonaťaajvykonaltakéúkonyvovzťahu
k dožiadanému orgánu verejnej správy, resp. dožiadaným orgánom, že urgoval odpovede na žiadosti o

MVI a to aj opakovane. Pokiaľ žalobca namietal, že daňová kontrola bola prerušená 458 dní, čím bolo
zasiahnuté do práv žalobcu, správny súd uvádza, že počas prerušenia daňovej kontroly nemohlo dôjsť
k zásahu do práv žalobcu, pretože správca dane nevykonával žiadne úkony, t.j. nezaťažoval žalobcu
a povaha a obsah informácií získaných z MVI predstavovala proporcionálny zásah do práv žalobcu
za účelom zistenia rozhodných skutočností pre správne posúdenie veci. Prerušenie daňovej kontroly

bolo vykonané v súlade so zákonom (dodržanie zásady zákonnosti), t.j. bolo účelné a nevyhnutné
na preukázanie takých skutočností, ktoré neboli správcovi dane známe v čase prerušenia daňovej
kontroly a ktoré mali relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých bola daňová
kontrola realizovaná. Keďže prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade so zákonom, lehoty
počas prerušenia daňovej kontroly neplynuli, daňová kontrola bola vykonaná v lehote stanovenej v §
46 ods. 10 Daňového poriadku a Protokol z daňovej kontroly nemožno preto považovať za nezákonne

získaný dôkazný prostriedok, ktorý by v daňovom konaní nebolo možné použiť. Protokol z daňovej
kontroly bol žalobcovi doručený v zákonom stanovenej lehote, daňová kontrola bola ukončená dňom
jehodoručeniažalobcovi(atedaniejehoprerokovaním,akonesprávneuvádzažalobcavžalobe).Dňom
nasledujúcim po doručení protokolu z daňovej kontroly začalo vyrubovacie konanie, ktoré bolo ukončené
vydaním rozhodnutia správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil na základe žalobcom podaného odvolania

napadnutým rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania. K namietanému prekročeniu
zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly správny súd pre úplnosť dodáva, že s prekročením
procesných lehôt aplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok - nezákonnosť
Protokolu z takejto kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného
dôkazu. V tejto súvislosti nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať

právny názor Ústavného súdu SR prezentovaný v Náleze sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010
vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú
sťažnosť, (na ktorý Nález žalobca v žalobe poukázal). Nemožno nechať bez povšimnutia, že v prípade,
na ktorý sa vzťahuje žalobcom citované rozhodnutie Ústavného súdu SR, daňová kontrola trvala od
septembra 2002 do januára 2007, t.j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom prekročenia zákonnej lehoty

bolizásadnéprocesnépochybeniasprávcudanezistenéodvolacímorgánom-neprerokovanieprotokolu
o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci. Naproti
tomu daňová kontrola u žalobcu v danom prípade trvala od 17.05.2013 do 03.08.2015, pričom bola
zákonnýmspôsobomprerušenáadôvodomjejprerušeniabolanespochybniteľnápotrebazabezpečenia
zistení prostredníctvom inštitútu MVI v súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania tovaru.

Odhliadnuc už od vyššie zmieneného nedostatku právnej úpravy podporujúcej stanovisko žalobcu,
potomsúd,ajsprihliadnutímnaskutočnosť,žedobutrvaniaposkytovaniapožadovanejinformácie,resp.
informácií dožiadaným orgánom/orgánmi iného členského štátu/štátov správca dane objektívne nemôže
zásadne ovplyvniť, námietku žalobcu v tomto smere správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ
žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžfk/62/2018 správny súd uvádza, že tento rozsudok

nie je na preskúmavaný prípad aplikovateľný, pretože v ňom uvedené skutkové okolnosti sú odlišné,
než v prípade, ktorý je predmetom preskúmavacieho konania (konkrétne správca dane v označenej veci
neuviedol, aký význam pre rozhodnutie mali skutočnosti týkajúce sa dodávok tovaru do iného členského
štátu, dĺžka daňovej kontroly trvala 961 dní, správca dane rozposlal žiadosti o MVI až po viac ako 8
mesiacoch od začatia daňovej kontroly a od ústneho pojednávania, na ktorom sa dozvedel o obchodoch

žalobcu, ktoré neskôr prostredníctvom MVI preveroval, t.j. až v čase blížiaceho sa uplynutia 1 ročnej
lehoty stanovenej na realizáciu daňovej kontroly), čo nie je prípad žalobcu. Správca dane (i žalovaný)
navyše v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré daňovú kontrolu prerušil až
po 2 mesiacoch od zaslania žiadostí o MVI (žiadosti z 19.09.2013 resp. 23.09.2013) a tento postup
odôvodnil potrebou vyhodnotenia údajov získaných od NDS a.s. dňa 17.10.2013, z ktorých boli zistené

rozpory s údajmi uvedenými žalobcom ohľadne prepravy. Zároveň poukázal na vykonané úkony správcu
dane a potrebu preveriť zistený reťazec ( viď bod 19 tohto rozsudku). Prerušenie daňovej kontroly
správny súd preto vyhodnotil ako legitímne a vykonané v súlade s Daňovým poriadkom i judikatúrou
NS SR, ako účelné a primerané.

61. Námietka žalobcu, že správca dane mal daňovú kontrolu prerušiť dňom zaslania/podania žiadostí
o MVI, nie je dôvodná a nemá oporu v zákonnej úprave. Správny súd poukazuje na to, že z ust.
§ 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku predovšetkým vyplýva, že správca dane môže, t.j. nie je
povinný daňovú kontrolu/daňové konanie prerušiť pri získavaní informácií z MVI a ust. § 61 ods. 3Daňového poriadku neukladá správcovi dane povinnosť prerušiť daňovú kontrolu/daňové konanie dňom
zaslania žiadostí o MVI. Z cit. ust. § 61 ods. 3 Daňového poriadku expressis verbis vyplýva, že ak
je prerušená daňová kontrola, v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly je správca dane povinný

uviesť deň prerušenia, pričom daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí a tento
nemôže byť skorší, ako deň, kedy bolo rozhodnutie odoslané na prepravu. Predmetné rozhodnutie o
prerušení daňového konania bolo vydané dňa 18.11.2013, následne bolo odoslané na poštovú prepravu,
pričom správca dane v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly (v súlade s ust. § 61 ods. 3 Daňového
poriadku) uviedol, že daňová kontrola je prerušená dňom 22.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že postup

správcu dane bol súladný s ustanoveniami Daňového poriadku. Z ust. § 61 ods. 1 písm. d/ a § 61
ods. 4 Daňového poriadku nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že by 2 mesiace po zaslaní
žiadostí o MVI nebolo možné daňovú kontrolu prerušiť. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukázal na
Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21.02.2019, v ktorom NS SR konštatoval, že orgán verejnej
správy je povinný prerušiť daňovú kontrolu dňom zaslania MVI, správny súd uvádza, že NS SR v
predmetnom rozsudku uvedené konštatovanie vôbec neodôvodnil a neoprel o žiadne ustanovenie

Daňového poriadku, naopak, toto konštatovanie je v priamom rozpore s ust. § 61 ods. 3 Daňového
poriadku, tak ako bolo vyššie uvedené. Pokiaľ žalobca namietal, že prvá odpoveď na MVI bola doručená
správcovi dane 13.01.2014, a preto bol správca dane povinný pokračovať v daňovej kontrole a nemal
čakať, kým dostane odpoveď na ostatné žiadosti o MVI, pretože podľa názoru žalobcu 13.01.2014
pominulidôvodyprerušeniadaňovejkontroly,tátonámietkajepodľanázorusprávnehosúdunedôvodná.

Z ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku totiž vyplýva, že správca dane pokračuje v daňovej kontrole,
ak pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane písomne oznámi žalobcovi
pokračovanie v daňovej kontrole. Správny súd nezistil porušenie cit. ustanovenia Daňového poriadku
správcom dane. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zaslal 4 žiadosti o MVI do troch
členských štátov EÚ (ČR, Maďarsko, Taliansko). Z ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku i judikatúry NS

SR vyplýva, že správca dane pokračuje v daňovej kontrole, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová
kontrolaprerušila.Daňovákontrolabolaprerušenádňom22.11.2013uvedenýmvrozhodnutíoprerušení
daňovej kontroly zo dňa 18.11.2013. Lehota na vykonanie daňovej kontroly opäť začala plynúť dňa
23.02.2015,tedaododňadoručeniaposlednejodpovedenažiadosťoMVI(odtalianskejdaňovejsprávy)
správcovi dane. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že správca dane preukázateľne žalobcovi

písomným podaním z 23.02.2015 oznámil, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly v súlade s
§ 61 ods. 4 Daňového poriadku dňom 23.02.2015. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že správca
dane vykonával daňovú kontrolu, počas ktorej požiadal o poskytnutie informácií od daňových správ
iných členských štátov EÚ prostredníctvom MVI a to štyrmi žiadosťami (tak ako je uvedené v bodoch
6, 7, 8, 10 a 56 tohto rozsudku), pričom z ustanovenia § 61 ods.4 Daňového poriadku nevyplýva pre

správcu dane možnosť pokračovať v prerušenej daňovej kontrole po doručení odpovede na jednu zo
žiadostí o MVI, hoci na ďalšie tri žiadosti o MVI správca dane ešte konečnú odpoveď neobdržal, resp.
obdržal len niektoré čiastočné odpovede. Z cit. ust. § 61 ods. 4 DP, ako aj z rozhodnutia o prerušení
daňovej kontroly vyplýva, že správca dane pokračuje v daňovom konaní/v daňovej kontrole ak pominuli
dôvody , pre ktoré sa daňové konanie/daňová kontrola prerušila, čo v preskúmavanom prípade nastalo

až doručením poslednej odpovede na žiadosť o MVI. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že
správca dane nebol nečinný a opakovane žiadal resp. urgoval zaslanie odpovedí na zaslané žiadosti o
MVI tak, ako je uvedené v bode 56 tohto rozsudku. Daňová kontrola bola podľa názoru správneho súdu
prerušená v súlade so zákonom rozhodnutím z 18.11.2013 odo dňa uvedeného v rozhodnutí o prerušení
daňovej kontroly, t.j. odo dňa 22.11.2013, pričom deň prerušenia daňovej kontroly bol stanovený ako deň

nepredchádzajúci dňu, ku ktorému bolo predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly odovzdané
na poštovú prepravu žalobcovi, až do dňa doručenia poslednej odpovede na žiadosť o MVI (t.j. do dňa
23.02.2015), o ktorej skutočnosti správca dane v súlade so zákonom žalobcu informoval. Na zákonné
prerušenie daňovej kontroly je potrebné prihliadať, a preto prerušenie daňovej kontroly vyvolalo účinky
predpokladané v § 61 ods. 5 Daňového poriadku a to neplynutie lehôt počas doby prerušenia daňovej

kontroly. Z uvedeného dôvodu je potrebné prihliadať na prerušenie daňovej kontroly ako na inštitút, ktorý
predlžuje lehotu stanovenú na vykonanie daňovej kontroly upravenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
Daňová kontrola tak bola ukončená v lehote stanovenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Správny súd
preto nezistil porušenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a následne jej
zákonnosti. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval poukaz žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn.

5Sžfk/3/2018 zo dňa 21.02.2019 za nenáležitý.

62. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 18.11.2013
z dôvodu, že rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d/ a § 63 ods. 5 Daňovéhoporiadku. Správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu oporu v texte predmetného
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly. Žalobca predovšetkým namietal, že výrok predmetného
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly neobsahoval náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového

poriadku, pretože podľa žalobcu neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodovalo. Táto námietka je v rozpore s obsahom predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej
kontroly, pretože z jeho výroku jednoznačne vyplýva, že správca dane vo výroku uviedol ustanovenie
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (o prerušení daňovej kontroly), konkrétne uviedol, že
prerušuje u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

DPH za február 2013 podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré ustanovenie upravuje prerušenie
daňového konania, pričom v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku sa na prerušenie daňovej kontroly
primerane použijú ustanovenia § 61. Správca dane vo výroku predmetného rozhodnutia o prerušení
daňovej kontroly uviedol, že daňovú kontrolu prerušuje „z dôvodu, že je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu - zák. č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci
pri správe daní, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2013“. Námietka žalobcu, že osobitné právne predpisy,

ktoré správca dane vo výroku uviedol, nie sú aplikovateľné na prerušenie daňovej kontroly DPH (s
argumentáciou, že ustanovenia zák. č. 442/2012 Z.z. sa nevzťahujú na DPH) a Nariadenie Rady EÚ č.
904/2013 neexistuje, nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly,
pretože správca dane vo výroku uviedol len označenie osobitných predpisov, na ktoré ust. § 61 ods.
1 písm. b/ Daňového poriadku odkazuje v poznámke (poznámka č. 21a). Táto skutočnosť však nemá

žiadny vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a to ani v prípade,
ak by sa správcom dane označený zák. č. 442/2012 Z.z. na DPH nevzťahoval, resp. ak v označení
Nariadenia Rady EÚ č. 904 správca dane uviedol nesprávny rok jeho vydania (r. 2013 namiesto r. 2010),
keďže sa jednalo len o zrejmú nesprávnosť pri písaní, resp. pri písomnom vyhotovení rozhodnutia o
prerušení daňovej kontroly, ktorú zrejmú nesprávnosť môže správca dane kedykoľvek opraviť a to aj

bez návrhu (z vlastného podnetu) postupom podľa § 63 ods. 12 DP. Napokon aj z obsahu jednotlivých
žiadostí o MVI nesporne vyplýva, že správca dane požiadal o MVI v zmysle cit. Nariadenia Rady EÚ č.
904/2010. Podstatná v tomto prípade je skutočnosť, že správca dane vo výroku rozhodnutia o prerušení
daňovej kontroly uviedol ustanovenie § 61 ods. 1 Daňového poriadku, a preto podľa názoru správneho
súdu výrok predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly obsahuje náležitosti stanovené v § 63

ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku. Rovnako nedôvodná je podľa správneho súdu i námietka žalobcu,
že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly neobsahuje v odôvodnení ustanovenie právneho predpisu,
na základe ktorého sa rozhodovalo, a teda podľa tvrdenia žalobcu neobsahuje náležitosti podľa § 63
ods. 5 Daňového poriadku. Táto námietka nemá oporu v odôvodnení predmetného rozhodnutia správcu
dane. Správca dane v odôvodnení predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly odcitoval ust.

§ 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 Daňového poriadku, t.j. uviedol ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
správca dane rozhodoval o prerušení daňovej kontroly. Neuvedenie číselného označenia a názvu
osobitného predpisu, podľa ktorého mal správca dane požiadať resp. získať informácie prostredníctvom
MVI, v odôvodnení predmetného rozhodnutia nespôsobuje jeho nezákonnosť. Rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly obsahuje náležitosti stanovené v § 63 Daňového poriadku, i v § 61 ods. 3 Daňového

poriadku a jeho vydanie vyvoláva účinky predpokladané v § 61 ods. 5 Daňového poriadku, v zmysle
ktorého, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa tohto zákona neplynú, a preto obdobie, v
ktorom bola daňová kontrola prerušená (22.03.2013-25.02.2015) sa nezarátava do lehoty na vykonanie
daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. K námietke žalobcu, že žalovaný sa s touto
námietkou nedostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že táto námietka

nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktorý sa s uvedenou odvolacou námietkou žalobcu
dostatočne vysporiadal na str. 36 a nasl. napadnutého rozhodnutia.

63. Žalobca ďalej v žalobe namietal nezákonnosť Protokolu z daňovej kontroly z dôvodu prekročenia
lehoty na vykonanie daňovej kontroly v dôsledku žalobcom tvrdeného nezákonného prerušenia daňovej

kontroly, pričom argumentoval nezákonnosťou Protokolu a následne nezákonnosťou vyrubovacieho
konania a napadnutého rozhodnutia žalovaného (argumentácia žalobcu je uvedená v bode 27 tohto
rozsudku).Keďžesprávnysúddospelkzáveru,žedaňovákontrolabolaprerušenávsúladesozákonom,
lehoty počas prerušenej daňovej kontroly neplynú a daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 46 ods.
10 Daňového poriadku, t.j. v lehote 1 roka (správny súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu

uvedenú v bodoch 56 až 61 tohto rozsudku), je potrebné uviesť, že Protokol z daňovej kontroly
má povahu zákonného dôkazného prostriedku a vyvoláva účinky uvedené v § 68 ods. 1 Daňového
poriadku, t.j. nasledujúcim dňom po doručení Protokolu (04.08.2015) sa začalo vyrubovacie konanie,
ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutímžalovaného. Keďže v preskúmavanom prípade správny súd nezistil nezákonnosť Protokolu z daňovej
kontroly, ani nezákonnosť daňovej kontroly, poukaz žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf/41/2010
a Nález ÚS SR III.ÚS 24/2014, je irelevantný.

64. Žalobca v žalobe namietal (s argumentáciou uvedenou v bode 28 tohto rozsudku), že správca dane
vykonal dňa 19.12.2014, (t.j. v čase, kedy bola daňová kontrola u žalobcu od 22.11.2013 do 23.02.2015
prerušená), výsluch R. Z., konateľa dodávateľskej spoločnosti žalobcu (Mal-finance s.r.o.), a to napriek
tomu, že v čase prerušenia daňovej kontroly správca dane nemôže vykonávať žiadne úkony, a teda

ani vykonávať dokazovanie. Tento postup správcu dane žalobca považoval za rozporný s § 61 ods.
4 Daňového poriadku a tvrdil, že na túto výpoveď nie je možné prihliadať, pretože takýto dôkaz bol
získaný v rozpore so zákonom a pokiaľ správca dane (i žalovaný) o obsah tejto výpovede opreli svoje
rozhodnutia, tieto sú rovnako nezákonné. Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná a nemá oporu v
administratívnom spise. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane dňa 20.07.2015
(t.j. v čase, keď už správca dane odo dňa 25.02.2015 pokračoval v daňovej kontrole po jej prerušení)

nahliadoldospisuvedenéhosprávcomdanevsúvislostisvybavenímžiadostimaďarskejdaňovejsprávy
o MVI zo dňa 21.01.2014, ktorou maďarská daňová správa požiadala slovenského správcu dane o
preverenie dodania tovaru žalobcom (HOLZ-TRANS s.r.o.) pre maďarský daňový subjekt REMIXCAR
Kft., o čom správca dane vyhotovil Úradný záznam zo dňa 20.07.2015 (č.l. 488 administratívneho spisu).
V súvislosti s vybavovaním predmetnej žiadosti o MVI od maďarského správcu dane bolo vykonané

miestne zisťovanie v spoločnosti HOLZ-TRANS s.r.o., pričom bol vypočutý Q. Z., konateľ Mal-finance
s.r.o. (dodávateľa žalobcu), ktorý bol zároveň v Rámcovej zmluve z 15.02.2013 uzatvorenej medzi
spoločnosťouHOLZ-TRANSs.r.o.aREMIXCARKft.,Maďarsko(čl.II.bod2.3.č.l.649administratívneho
spisu) uvedený ako kontaktná osoba za spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o. (žalobca), o čom bola spísaná
Zápisnica č. 9601401/5/5478372/2014/Maľ zo dňa 19.12.2020. Žalobca bol upovedomený o výsluchu

predmetného svedka. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade sa nejednalo o vypočutie svedka (R.
Z.) iniciované správcom dane v rámci resp. v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu
na DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 (ktorá bola navyše v tom čase prerušená a správca
dane nevykonával počas prerušenia daňovej kontroly žiadne úkony), ale sa jednalo úkon dožiadaného
slovenského správcu dane smerujúci k vybaveniu žiadosti o MVI pre maďarského správcu dane.

Predmetná zápisnica obsahujúca vyjadrenie R. Z. zo dňa 19.12.2014 bola pre potreby predmetnej
daňovej kontroly u žalobcu získaná i použitá zákonným spôsobom v súlade s § 24 Daňového poriadku a
pokiaľ správca dane i žalovaný prihliadali pri vydaní svojich rozhodnutí na zistenia vyplývajúce aj z tejto
výpovede uvedeného svedka zachytenej v predmetnej Zápisnici zo dňa 19.12.2014, nespôsobuje to
nezákonnosť rozhodnutia správcu dane, ani rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca v replike doručenej

správnemu súdu 16.08.2020 doplnil dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i
správcu dane vo vzťahu k vykonaniu svedeckej výpovede R. Z. v súvislosti s miestnym zisťovaním
vykonaným správcom dane na základe žiadosti maďarskej daňovej správy o MVI, správny súd uvádza,
že k tejto námietke správny súd nemohol prihliadnuť s poukazom na § 181 ods. 1 SSP, keďže tento
žalobný dôvod nebol uplatnený v zákonom stanovenej 2 mesačnej lehote od doručenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného. Z rovnakých dôvodov správny súd nemohol prihliadnuť ani na ďalšie námietky
žalobcu uvedené v replike a názor žalobcu o nepravdivosti tvrdenia žalovaného, že svedecká výpoveď
p. Z. nebola vykonaná v rámci predmetnej daňovej kontroly, správny súd považuje len za vyjadrenie jeho
nesúhlasu s argumentáciou žalovaného uvedenou v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe. Správny
súd zároveň uvádza, že v preskúmavacom konaní vykonáva prieskum napadnutého rozhodnutia

žalovaného i správcu dane z dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe v zákonnej lehote a
prihliada na dôvody uvedené žalovaným, resp. správcom dane v odôvodnení ich rozhodnutí, zákonnosť
napadnutých rozhodnutí neposudzuje vo vzťahu k dôvodom resp. argumentácii uvedenej v písomnom
vyjadrení žalovaného k žalobe.

65. Žalobca ďalej v žalobe namietal dĺžku vyrubovacieho konania z dôvodov uvedených v bode 29
tohto rozsudku, pričom tvrdil, že správca dane v období od 08.10.2015 do 12.06.2019 nevykonal
žiadny úkon, t.j. bol 44 mesiacov nečinný, čím podľa žalobcu porušil zásadu primeranosti a zákonnosti,
nekonal bez zbytočných prieťahov a postupoval v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správny
súd k tomu uvádza, že z administratívneho spisu vyplývajú jednotlivé úkony správcu dane vykonané

počas vyrubovacieho konania tak, ako ich popísal aj samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zároveň zrejmé, že správca dane v žalobcom označenom
období od 08.10.2015 do 12.06.2019 skutočne nevykonal žiadne úkony, avšak je potrebné poukázať na
ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, podľa ktorej samotná nečinnosť orgánu verejnejsprávy, a teda aj prípadne zistené neodôvodnené prieťahy v konaní, alebo aj prípadné nedodržanie
lehôt na vydanie administratívneho rozhodnutia, nie sú dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia.
V prípade, ak mal žalobca za to, že správca dane je počas vyrubovacieho konania nečinný, mal na

túto skutočnosť upozorniť správcu dane a žiadať, aby orgán verejnej správy vo veci konal. Takýto
postup žalobcu z administratívneho spisu nevyplýva. V prípade nečinnosti orgánu verejnej správy
mal žalobca ako účastník konania ďalej možnosť využitia iných právnych prostriedkov ochrany, resp.
nápravytakéhotostavu,napr.iniciovanímkonaniaožalobeprotinečinnostiorgánuverejnejsprávy,alebo
konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovení SSP. V preskúmavacom

konaní nebolo zistené, že by žalobca vyššie uvedený postup využil. Pokiaľ žalobca namietal, že
vyššie uvedeným postupom správcu dane, (keď v období od 08.10.2015 do 12.06.2019 nevykonal
dokazovanie, ani miestne zisťovanie), došlo k porušeniu ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správny
súd uvádza, že žalobca neuviedol, aký má uvedená skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného i správcu dane. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane dohodol so
žalobcom deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, vykonal dokazovanie vypočutím

žalobcom navrhnutých svedkov (A.B. a A.B.), nahliadol do spisov iných daňových subjektov, o čom
vyhotovil úradné záznamy v súlade s Daňovým poriadkom, pričom v odôvodnení rozhodnutia správca
dane podrobne uviedol priebeh daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, uviedol resp. opísal jednotlivé
vykonané úkony, vrátane obsahu zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, uviedol aj všetky
rozhodné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia správcu dane, vysporiadal sa s jednotlivými žalobcom

vznesenými námietkami vo vyrubovacom konaní, so žalobcom prerokoval pripomienky k zisteniam
uvedeným v Protokole z daňovej kontroly (28.06.2019), prerokoval aj pripomienky žalobcu uplatnené
vo vyrubovacom konaní, o čom spísal Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.07.2019 a 14.08.2019
(posledná zápisnica). Správca dane následne dňa 21.08.2019 vydal prvostupňové rozhodnutie do 15
dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom v súlade s § 68 ods. 3 Daňového

poriadku v znení účinnom do 31.12.2019. Žalobcom namietaný postup správcu dane teda nemá
za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane a následne ani napadnutého
rozhodnutiažalovaného.Správnysúdvtejtosúvislostipoukazujenato,žezjudikatúryNSSRvyplýva,že
zrušiť rozhodnutia a opakovať postup orgánu verejnej správy, ktorým sa odstránia formálne nedostatky,
ak nedôjde k zmene rozhodnutia, nie je účelné. Správny súd navyše uvádza, že ust. § 68 ods. 3

Daňovéhoporiadkuvzneníúčinnomod01.01.2018,zktoréhopresprávcudanevyplývapovinnosťvydať
rozhodnutia do 3 mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety (§ 68 ods. 3 Daňového
poriadku) s tým, že táto lehota môže byť predĺžená za podmienok stanovených v cit. ustanovení, v
preskúmavanej veci nemožno aplikovať, pretože v zmysle § 165g ods. 7 Daňového poriadku sa lehota
na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2018 použije na

vyrubovacie konanie, ktoré začalo po 31.12.2017, čo nie je prípad žalobcu, keďže vyrubovacie konanie v
preskúmavanej veci bolo začaté do 31.12.2017. Napokon, vydanie rozhodnutia po zákonom stanovenej
lehotenemásaméosebezanásledoknezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Správnysúdpretovyššie
uvedené námietky žalobcu považoval za nedôvodné.

66. Žalobca vo vzťahu k preverovaniu intrakomunitárnej dodávky pre spoločnosť PIEMONTE TRADING
SRL, Taliansko tvrdil, že tohto obchodného partnera žalobcovi sprostredkovala spoločnosť SKITA
GROUP s.r.o., a preto navrhol vypočutie konateľky tejto spoločnosti A.B.. Správca dane svedkyňu
predvolal, táto sa však z výsluchu ospravedlnila. Správca dane ju už opakovane nepredvolal, čím podľa
žalobcu porušil § 24 Daňového poriadku. Žalovaný sa podľa žalobcu s touto námietkou nevysporiadal.

Ďalej žalobca poukázal na to, že správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly, v ktorej bola A.
Z. vypočutá vo vzťahu k daňovému subjektu Peter Turcaj - HOLZ-TRANS, Banská Bystrica, pričom
podľa žalobcu správca dane i žalovaný vyhodnotili uvedenú svedeckú výpoveď v rozpore s § 24 ods.
2 Daňového poriadku, pretože svedecká výpoveď sa uskutočnila za účasti splnomocneného zástupcu
fyzickej osoby Peter Turcaj, nie žalobcu. Tvrdenie, že boli zachované práva žalobcu klásť svedkyni

otázky, je v rozpore so skutkovým stavom, právo žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku
nebolo zabezpečené. Správny súd vyhodnotil uvedené námietky žalobcu ako nedôvodné a nemajúce
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Predovšetkým správny súd uvádza, že pri
preverovaní označenej sprostredkovateľskej spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. pri výsluchu konateľ A.
Z. správcovi dane predložil doklady vystavené len na Petra Turcaja - HOLZ-TRANS ako fyzickú osobu

- podnikateľa, t.j. nebolo potvrdené sprostredkovanie obchodu touto spoločnosťou pre žalobcu, konateľ
sa k obchodu nevedel vyjadriť, nepotvrdil dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa PIEMONTE
TRADING SRL, nepoznal ho, nevedel uviesť žiadne konkrétne údaje k obchodu, sprostredkovanie
mala realizovať A.B.. Svedok A.B. (otec konateľov SKITA GROUP s.r.o.) pri výsluchu uviedol, že bolpri nakladaní tovaru vo Vlkanovej v r. 2012, stretol sa s S. R. i Q. Z., avšak pri nakládke tovaru vo
februári 2013 nebol, t.j. uvedený svedok nepotvrdil dodávku tovaru vo februári 2013. Svedok potvrdil
vklad finančných prostriedkov na účet žalobcu, mal tak robiť na pokyn dcéry a finančné prostriedky

mu mal dať „Talian Michele“. Táto osoba však nebola identifikovaná a nebolo preukázané, že bola
zástupcom spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL, ani že by bola oprávnená konať za túto spoločnosť.
Z odpovede na MVI vyplýva, že zástupca talianskeho subjektu PIEMONTE TRADING SRL (Montagnin
Giovanni) poprel akúkoľvek spoluprácu so žalobcom. Tvrdenie žalobcu i svedkov, že Z. O. mal
zastupovaťspoločnosťPIEMONTETRADINGSRL,žalobcaanisvedkovianevedelipreukázaťdokladmi.

Z obsahu administratívneho spisu, i z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že
žalobca navrhol vypočuť konateľku spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. A. Z.. Správca dane ju predvolal
na výsluch na deň 08.10.2015, kedy sa svedkyňa k správcovi dane nedostavila a následne listom
ospravedlnila svoju neúčasť tým, že sa nachádza mimo územia SR. Z administratívneho spisu vyplýva,
že správca dane svedkyňu na výsluch opätovne nepredvolal, avšak nahliadol do administratívneho
spisu vedeného k vyrubovaciemu konaniu po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie marec až

máj 2013 vykonanej u daňového subjektu Peter Turcaj, HOLZ-TRANS, Banská Bystrica, o čom bol
spísaný Úradný záznam z 12.06.2019. Súčasťou predmetného daňového spisu je Zápisnica o ústnom
pojednávaní zo 04.01.2019 vo veci vypočutia svedkyne A. Z., ktorá sa vyjadrovala k spolupráci medzi
SKITA GROUP s.r.o. a Petrom Turcajom, HOLZ-TRANS, Banská Bystrica, predmetom ktorej malo byť
dohodnutie spolupráce medzi talianskym a slovenským subjektom. Uviedla, že jej kontaktom v Taliansku

bol Z. O., ale nevedela uviesť (ani preukázať), či M. O. zastupoval spoločnosť PIEMONTE TRADING
SRL. Vloženie finančných prostriedkov na účet žalobcu považovala za láskavosť pre p. O.. Svedkyňa
potvrdila, že komunikovala s p. Z. O., p. R. osobne nestretla a komunikovala s p. Z., ktorý všetko
pre p. R. zabezpečoval. G. Z., zástupcu spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL svedkyňa nepoznala.
Správca dane oboznámil svedkyňu s výpoveďou zástupcu spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL

vyplývajúcou z MVI (v zmysle ktorej zástupca spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL uviedol, že
nepozná p. R., ani spoločnosť HOLZ-TRANS s.r.o., ani A.B., poprel pravosť pečiatky i podpis zástupcu
tejto spoločnosti na CMR), pričom svedkyňa uviedla, že tovar nikdy reálne nevidela, len sprostredkovala
obchod a zabezpečila prekladateľskú činnosť. Správny súd v podrobnostiach poukazuje na obsah
výpovedeA.Z.uvedenejvbode8tohtorozsudku.Knámietkamžalobcusprávnysúduvádza,žesprávca

dane postupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane v prípade, ak žalobcom navrhnutý
dôkaz nevykoná, musí tento svoj postup v rozhodnutí odôvodniť. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane je zrejmé, že žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne (J. Z.), správca dane vykonal

úkon smerujúci k jej predvolaniu, avšak táto sa na výsluch nedostavila (ako dôvod uviedla pobyt mimo
územia SR). V dôsledku toho správca dane následne zabezpečil ako dôkaz Zápisnicu o výsluchu
uvedenej svedkyne z iného daňového konania v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Uvedený
dôkaz bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (Daňový poriadok), žalobca
bol s obsahom tohto dôkazu oboznámený a mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Dôkazy získané zákonnou

formou z iného daňového konania mohli byť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku použité ako
dôkaz v tomto daňovom konaní. Skutočnosť, že svedkyňa vypovedala v daňovom konaní vedenom voči
inému daňovému subjektu (Ivan Turcaj - HOLZ-TRANS, Banská Bystrica, ktorý je súčasne konateľom
žalobcu HOLZ-TRANS, s.r.o.), za prítomnosti iného splnomocneného zástupcu, nemá za následok
nezákonnosť uvedeného dôkazu a práva daňového subjektu, voči ktorému bolo daňové konanie vedené

(Ivan Turcaj) klásť svedkyni otázky, boli zachované. V súvislosti s dokazovaním správny súd dodáva,
že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne preukážu aj nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú

verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a
prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, prípadne oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa Zákona o
DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uplatňovanej pri správe daní a v daňovom
konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým

spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce
zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku
v spojení s § 24 ods. 2 až 5 Daňového poriadku). Nevykonanie výsluchu A. Z. v tomto daňovomkonaní tak samé o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je uvedené tvrdenie (ako to
uviedol žalobca v žalobe), že pri uvedenej výpovedi svedkyne boli zachované práva žalobcu klásť

svedkyni otázky. Žalovaný (na str. 43 napadnutého rozhodnutia) len uviedol, že ústne pojednávanie
(na ktorom bol vykonaný výsluch svedkyne J. Z.) prebiehalo za aktívnej účasti splnomocneného
zástupcu subjektu Peter Turcaj - HOLZ-TRANS. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného
nemá oporu ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa výsluchu
J. Z. nevysporiadal (viď str. 42-43 napadnutého rozhodnutia). Správny súd nezistil ani porušenie §

45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, pretože daňový subjekt (žalobca) by mal právo klásť pri
výsluchu uvedenej svedkyni otázky len v prípade, ak by bol správca dane vykonal jej výsluch vo
vyrubovacom konaní nasledujúcom po vykonaní daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie
február 2013. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedkyne J. Z. v súlade s jej obsahom, pričom z
tejto výpovede boli zrejmé okolnosti sprostredkovania obchodu vo vzťahu k talianskemu odberateľovi
PIEMONTE TRADING SRL, ktoré boli použiteľné a relevantné aj vo vzťahu k žalobcovi (svedkyňa

uviedla, že spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL nepozná a netvrdila a ani nepreukázala, že osoba
Z. O. bola splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti). Pokiaľ žalobca uviedol vlastné hodnotenie
výpovede svedkyne, správny súd toto považuje len za polemiku s hodnotením tejto svedeckej výpovede
žalovaným, resp. správcom dane, resp. za vyjadrenie žalobcovho nesúhlasu s ich hodnotením, čo
nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k predmetnej

svedeckej výpovedi v súvislosti s tvrdením zástupcov spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL podal
S. R. ako fyzická osoba trestné oznámenie vo veci podvodu, táto skutočnosť je v preskúmavanej
veci irelevantná. K žalobcom tvrdenému porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku pri
MVI nemôže dôjsť z dôvodu, že vypočutie zástupcov preverovaných spoločností nevykonáva správca
dane, ale dožiadaný orgán iného členského štátu, ktorý tento úkon nevykonáva podľa ustanovení

Daňového poriadku. Tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie zástupcu PIEMONTE TRADING SRL považuje
za nevierohodné, pretože nebol predložený znalecký posudok (týkajúci sa spochybnenia podpisov),
správny súd považuje len za vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením údajov získaných prostredníctvom
MVI správcom dane, resp. žalovaným. K tvrdeniu žalobcu, že neexistujú žiadne dôkazy, ktorými by
správca dane preukázal, že k dodaniu tovaru - kryštálového cukru pre spoločnosť PIEMONTE TRADING

SRL nedošlo, správny súd uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre
odpočet DPH je na žalobcovi (správca dane len následne verifikuje žalobcom hodnotené skutočnosti a
doklady, nie je to teda správca dane, ktorý by bol povinný preukazovať, že k dodaniu tovaru nedošlo).
Pokiaľ sa týka preverovania prepravy u prepravcu PAPO s.r.o., správny súd uvádza, že deklarovaný
prepravca síce potvrdil vykonanie prepravy zo Slovenska do Talianska, avšak preverovaním dokladov

(CMR) u odberateľa nebolo potvrdené prevzatie tovaru subjektom na nich uvedeným (PIEMONTE
TRADING SRL). Pokiaľ správca dane vo svojom rozhodnutí (na str. 22) nesprávne uviedol meno
zástupcu spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL ako Z. O. (namiesto O. Z.), jedná sa o zrejmú
nesprávnosť, ktorá nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, resp. jeho nezrozumiteľnosť. Pokiaľ žalobca
vžalobeuviedolsvojehodnotenieniektorýchdôkazov,resp.nesúhlassichhodnotením,resp.polemizuje

so závermi správcu dane i žalovaného, správny súd opakovane uvádza, že vyjadrenie nesúhlasu s
hodnotením správcu dane, resp. žalovaného samé o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane. Rozhodnutia správcu dane i žalovaného
boli založené na tom, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH vo výške 49.354,83 € na základe
dodávateľských faktúr od dodávateľa Mal-finance s.r.o. za nákup kryštálového cukru, pretože žalobca

dodanie fakturovaného tovaru dostatočne nepreukázal tak, ako deklaroval predloženými dokladmi,
ani preverovaním správcu dane sa dodanie tovaru pre žalobcu od dodávateľa Mal-finance s.r.o. (v
reťazci Gurma s.r.o. › Falton s.r.o. › Mal-finance s.r.o. › žalobca HOLZ-TRANS s.r.o.) nepreukázalo
a nepreukázalo sa ani následné použitie predmetného tovaru na účely podnikania žalobcu, ktorý
deklaroval jeho dodanie odberateľom v iných členských štátoch EÚ. Tak správca dane vo svojom

rozhodnutí (bod 17 tohto rozsudku), ako aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 18 a
nasl. tohto rozsudku) správne konštatovali, že pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok
na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry (faktúr), musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod
bol reálne uskutočnený a to práve osobou uvedenou na faktúre. Dôkazné bremeno je primárne na
daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 Daňového poriadku), pričom dokazovanie zo strany správcu

dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca
dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli opodstatnené) preverovať celý
obchodný reťazec. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný. V preskúmavanom prípade žalobca neuniesol dôkaznébremeno, keď sám dostatočne hodnoverne nepreukázal, a ani vykonaným šetrením správcu dane sa
nepotvrdilo, že došlo k dodaniu fakturovaného plnenia od deklarovaného dodávateľa pre kontrolovaný
daňový subjekt (žalobcu) tak, ako deklarovali predložené doklady, a teda nebolo preukázané, že žalobca

za zdaňovacie obdobie február 2013 splnil podmienky v zmysle § 49 Zákona o DPH pre odpočítanie
dane v celkovej sume 49.354,83 € z preverovaných dodávateľských faktúr za dodanie kryštálového
cukru od deklarovaného dodávateľa Mal-finance s.r.o.

67. Žalobca vo vzťahu k prevereniu intrakomunitárnej dodávky pre spoločnosť NEMOVITOSTI FT REAL

s.r.o. Ostrava, ČR poukázal na výsledky preverovania získané MVI a tvrdil, že prepravu tovaru z územia
SR zabezpečil odberateľ a žalobcovi o tom predložil doklady. Skutočnosť, že objednávateľ si objedná
tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom
skončí preprava tovaru, podľa žalobcu nie je dôvodom na neuplatnenie si oslobodenej dodávky podľa
§ 43 Zákona o DPH. Žalobca však v žalobe neuviedol, aký má vplyv táto skutočnosť na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, ani svoje tvrdenie bližšie nešpecifikoval. Žalobca ďalej poukázal na to, že

Česká daňová správa nepredložila správcovi dane ďalšie informácie potvrdzujúce, že spoločnosť
NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o. bola zapojená do podvodu, a preto predbežná informácia od Českej
finančnej správy podľa žalobcu nemôže byť dôkazom o podvodnom konaní tejto spoločnosti. Žalobca
však v žalobe jednak neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a jednak rozhodnutie správcu dane i žalovaného neboli založené na zistení, že žalobca sa zapojil do

obchodovania, ktoré vykazuje znaky podvodného konania, o ktorom vedel, alebo mohol vedieť, ale na
tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa Mal-finance s.r.o. a
nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. V tomto prípade mal byť tovar (ktorého nadobudnutie
od dodávateľa deklarovaného na faktúrach - Mal-finance, s.r.o. žalobca nepreukázal) dodaný následne
odberateľovi do iného členského štátu v - spoločnosti NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., ČR. Žalobca

nepredložil správcovi dane dôkaz o dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 5 Zákona
o DPH (CMR). Bolo zistené, že tovar mal byť prebratý na území SR a následne dodaný do Maďarskej
republikyodberateľoviORNIVEGYESKERKft,avšakanipreverovanímsprávcomdaneprostredníctvom
MVI u subjektu NEMOVITOSTI FT REAL s.r.o., ani u subjektu ORNI VEGYESKER Kft (ktorá je
nekontaktná), nebolo preukázané reálne uskutočnenie týchto obchodov tak, ako žalobca deklaroval.

Správca dane vyhodnotil žalobcom predložené doklady ako formálne a nespôsobilé preukázať, že k
deklarovanému zdaniteľnému plneniu došlo takým spôsobom a tým dodávateľom, ktorý bol označený
v predložených dokladoch. Navyše preverovaním prepravy prostredníctvom NDS a.s., bolo vo vzťahu
k faktúre č. 13010 zistené, že označené motorové vozidlo cez deklarované miesto nakládky tovaru v
Šelpiciach (Trnavský kraj) neprechádzalo (prechádzalo z hraničného prechodu SR/PL Vyšný Komárnik

východnou časťou SR k hranici SR/MR Milhosť). V dokladoch predložených žalobcom a deklarovaným
odberateľomNEMOVITOSTIFTREALs.r.o.ohľadneprepravyz21.02.2013súnavyšeuvedenírozdielni
prepravcovia (PAPO TRANS resp. INTRASPEDITION SR). Pre úplnosť správny súd zároveň uvádza, že
vpredmetnomprípadeoslobodenédodanietovarudoinéhočlenskéhoštátusprávcadanenedodaňoval,
ale posudzoval (v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH) uplatnené právo na odpočet dane z

dodávateľských faktúr, ktoré žalobca predložil a podľa ktorých malo dôjsť k dodaniu cukru deklarovaným
dodávateľom Mal-finance s.r.o. a následne preveroval splnenie ďalšej podmienky, ktorou malo byť
následné dodanie tohto tovaru do iného členského štátu, pričom konštatoval, že žalobca nepredložil
také dôkazy, ktorými by skutočné dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa (subdodávateľov) a k
deklarovaným odberateľom kryštálového cukru z hľadiska jeho priebehu a výsledku preukázal (bod 10

tohto rozsudku).

68. Žalobca vo vzťahu k preverovaniu interkomunitárnej dodávky pre spoločnosť REMIXCAR KFT,
Maďarsko poukázal na výsledky dožiadanej MVI uvedené v rozhodnutí správcu dane, ktoré správca
dane získal v čase, keď bola daňová kontrola prerušená (od 22.10.2013 do 23.02.2015) a v tomto

čase bol vypočúvaný ako svedok aj Q. Z., ktorý uviedol, že tovar bol dodaný do Maďarska spoločnosti
REMIXCAR Kft. Žalobca však v žalobe neuviedol, aký majú tieto skutočnosti vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutia správcu dane. Takto formulovaný žalobný bod neumožňuje
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predstavuje len prezentáciu
hodnotenia dôkazov samotným žalobcom. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane v

čase prerušenia daňovej kontroly nevykonával úkony a zistenia uvedené na str. 24 až 26 rozhodnutia
správcu dane získal správca dane nahliadnutím do spisovej zložky Žiadosti Maďarskej finančnej správy
o MVI adresovanej slovenskému správcovi dane, týkajúce sa preverovania spoločnosti HOLZ-TRANS
s.r.o. (ako dodávateľa) v súvislosti s obchodnými vzťahmi so spoločnosťou REMIXCAR Kft., Maďarskoa preverovaním prepravy tovaru (kryštálového cukru) k tomuto maďarskému odberateľovi, o čom
správca dane vyhotovil Úradný záznam dňa 20.07.2015, t.j. uvedené dôkazy boli zabezpečené po
skončení prerušenia daňovej kontroly v súlade s § 24 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca poukázal

na preverovanie úhrad od spoločnosti REXIXCAR Kft. (ktoré realizoval S. L., resp. boli realizované z
bankového účtu spoločnosti UNIO-KER s.r.o.) a poukázal na skutočnosť, že A. B. predložil správcovi
dane Zmluvu o pôžičke, ktorou sa správca dane nezaoberal, správny súd uvádza, že žalobca v žalobe
neuviedol, aký má uvedená skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,
resp. správcu dane a žalobcove tvrdenia (vo vzťahu k Zmluve o pôžičke) správny súd považoval len

za vyjadrenie nesúhlasu s vyhodnotením dôkazov vykonaným správcom dane resp. žalovaným. Vo
vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov týkajúcich sa preverovania nadobudnutia tovaru (kryštálového cukru)
spoločnostťou REMIXCAR Kft., Maďarsko správny súd uvádza, že získané dôkazy boli správcom dane
vyhodnotené v súlade s ich obsahom a správny súd v podrobnostiach poukazuje na body 10, 11, 12
a 13 tohto rozsudku.

69. Žalobca vo vzťahu k prevereniu intrakomunitárnej dodávky pre spoločnosť Savartes s.r.o. Praha,
ČR poukázal na výsledky preverovania získané MVI ohľadne spoločnosti Savartes s.r.o. Uviedol, že
navrhol preveriť prepravcu A. K., čomu správca dane nevyhovel bez odôvodnenia, čím podľa žalobcu
porušil ustanovenia Daňového poriadku (§ 24 ods. 2 a § 3 ods. 8) a žalovaný sa touto námietkou
nezaoberal. Správny súd predovšetkým uvádza, že žalobca v žalobe neuviedol, aký má táto skutočnosť

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň z obsahu administratívneho spisu nevyplýva
žalobcom tvrdená skutočnosť, že navrhol vykonať výsluch ním označeného prepravcu A. K., DIXON
vo vzťahu k odberateľskej faktúre č. 13005 (v konaní len uviedol, že by bolo vhodné preveriť túto
prepravu). Námietka žalobcu, že správca dane nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania,
tak nemá oporu v administratívnom spise. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2013

vyplýva, že samotný žalobca k dodávke tovaru vyfakturovanej žalobcom pre spoločnosť Savartes
s.r.o. faktúrou č. 13005 ako prepravcu označil subjekt: A. K., DIXON, Hradec Králové, vozidlo ev.
č. 3H38977/3H28905 a uviedol, že prepravu hradil odberateľ. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane vyplýva, že správca dane preveroval predmetnú prepravu prostredníctvom NDS a.s. a zistil,
že uvedené motorové vozidlo nebolo registrované v mýtnom systéme. Správca dane ďalej uviedol

výsledky preverovania deklarovanej dodávky kryštálového cukru pre spoločnosť Savartes s.r.o. so
záverom, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru touto spoločnosťou, t.j. žalobca nepreukázal a
ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že predmetný tovar bol žalobcom dodaný tomuto
odberateľovi na územie iného členského štátu EÚ. Oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nemá
ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s námietkou žalobcu ohľadne nepreverenia prepravy u prepravcu

(A. K., DIXON) nezaoberal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný
sa k tejto námietke vyjadril na str. 46 napadnutého rozhodnutia. Uvedené námietky preto správny súd
vyhodnotil ako nedôvodné.

70. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že správca dane

v odôvodnení rozhodnutia neuvádza špecifikáciu jednotlivých faktúr (kým boli vystavené, číselné
označenie faktúr), uvádza len celkovú sumu neuznaného nároku na odpočítanie dane a argumentáciu
žalovaného v napadnutom rozhodnutí k tejto žalobcovej námietke považuje za nedostatočnú a
rozhodnutie preto považuje za nesúladné s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd
uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (na str. 3 a 4)

je zrejmá presná špecifikácia faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH, vrátane špecifikácie
všetkých relevantných údajov nachádzajúcich sa na jednotlivých faktúrach (označenie dodávateľa,
vrátane identifikačných údajov, externé a interné číslo faktúry, dátum dodania, predmet dodania,
množstvotovaru,základdane,daň,cenaspolu)askutočnosť,žesprávcadanevzávereprvostupňového
rozhodnutia konštatoval, že žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH vo výške 49.354,83 €

z dodávateľských faktúr za dodanie tovaru kryštálový cukor bez toho, aby (opakovane) špecifikoval
podrobne jednotlivé faktúry, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane.
Správny súd, zhodne so žalovaným konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane bol
jednoznačne identifikovaný dodávateľ deklarovaných plnení a boli aj jednoznačne identifikované
jednotlivé faktúry, z ktorých si žalobca odpočet DPH uplatnil a zároveň boli jednoznačne identifikované aj

sumy DPH, ktoré neboli z jednotlivých faktúr správcom dane uznané. Rozhodnutie správcu dane z tohto
dôvodu netrpí vadou nepreskúmateľnosti a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v súlade s
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku. Rovnako za nedôvodné považoval správny súd tvrdenie žalobcu, že
žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal nedostatočne a toto tvrdenie považoval správny súdlen za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s odôvodnením žalovaného, čo však nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

71. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že nie je pravdivé tvrdenie správcu dane, že žalobca si nepreveril
osoby, s ktorými obchodoval argumentujúc, že si preveril dodávateľa Mal-finance s.r.o. i svojich
odberateľov,správnysúdtototvrdeniepovažujezavyjadrenienesúhlasužalobcushodnotením,resp.za
polemiku s argumentáciou žalovaného, čo nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Navyše, na tomto závere (že si žalobca nepreveril svojich partnerov) nie sú rozhodnutie správcu

dane, ani rozhodnutie žalovaného založené. Správny súd napriek tomu uvádza, že zistenia správcu
dane i žalovaného vyplývajúce z administratívneho spisu žalobcovmu tvrdeniu o preverení obchodných
partnerov nezodpovedajú. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení, resp. plnení oslobodených od dane,
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt
možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočňovaného
plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane. Je zodpovednosťou platiteľa DPH, aké opatrenia prijme, aby uskutočnenie obchodu
vedel jednoznačne preukázať, pretože je to práve on, kto nesie zodpovednosť za preukázanie splnenia
zákonných podmienok na odpočítanie dane z fakturovaných plnení, ktoré si v daňovom priznaní
sám uplatnil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/66/2011, v
ktorom najvyšší súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého

obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen
o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania
(§ 2 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne
štatutárnemu zástupcovi žalobcu chýbajú, potom sa jedná o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva

v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú oprávnené. K žalobcom predloženým e-mailom
(v odvolacom konaní) sa žalovaný vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 47) so záverom,
že z nich vyplýva, že žalobca samotný činnosť zameranú na preverenie uskutočnenia zdaniteľného
obchodu nevykonával. Správny súd sa stotožnil s takýmto vyhodnotením žalobcom predložených

dokladov.

72. Žalobca v žalobe poukázal na závery správcu dane vo vzťahu k intrakomunitárnym obchodom a
namietal, že správca dane, ani žalovaný nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mohol vedieť, že
sa podieľa na daňovom podvode a žalovaný v tomto smere ani nijakým spôsobom neargumentoval.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, z ktorého odcitoval
niektoré časti odôvodnenia odkazujúce na judikatúru SD EÚ (napr. rozsudky C-439/04 a C-440/04
Axel Kittel a Recolta Recycling SRN) vo vzťahu k podmienkam odopretia nároku na odpočet dane v
prípade, ak bolo zistené podvodné konanie konkrétnych účastníkov reťazca a správca dane preukáže,
že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvod alebo o zneužitie práva. Žalobca ďalej

poukázal na judikatúru SD EÚ, z ktorej odcitoval a z ktorej vyplýva, že pokiaľ sú splnené vecné a
formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet upravené Šiestou Smernicou, nie je v súlade
s režimom práva na odpočet upraveným touto Smernicou, aby sa zamietnutím tohto práva postihla
zdaniteľná osoba, ktorá nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu
spáchaného dodávateľom alebo, že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť

dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému zdaniteľnou osobou alebo po
ňom nasledovalo (napr. rozsudky Oxigen, Mahagében a Dávid). V nadväznosti na žalobcom citované
rozsudky Súdneho dvora ESD žalobca tvrdil, že správca dane ani žalovaný nepreukázali skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené dodanie by malo byť
súčasťou podvodu na DPH. Tieto skutočnosti tvoria dôkazné bremeno správcu dane. Ďalej mal za to, že

žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť za plnenie daňových povinností subjektov na predchádzajúcich
stupňoch obchodu, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžfk/1/2018. Správny súd v tejto
súvislosti predovšetkým poukazuje na judikatúru NS SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžfk/8/2019), v ktorom
NS SR uviedol: „V súvislosti s často sa opakujúcou argumentáciou účastníkov, ktorá sa opiera o citáciu
rozhodovacej činnosti (judikatúru) SD EÚ, kasačný súd zotrváva na záveroch už vyslovených NS SR, že

povinnosťou sťažovateľa, pokiaľ sa v predchádzajúcom daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom
konaní odvolával na niektoré rozsudky SD EÚ, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový
stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov SD EÚ a nielen uvádzať niektoré právne
závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd vsprávnom súdnictve prihliadať (napr. rozsudky sp. zn. 2Sžf/19/2011, 3Sžf/24/2012). Pokiaľ sa jedná o
judikatúru SD EÚ (ako aj NS SR) je nepochybné, že je potrebné striktne rozlišovať medzi situáciou, kedy
daňový subjekt preukáže vznik daňovej povinnosti u dodávateľa služby či tovaru, alebo či sa jedná o

prípad, kedy daňový subjekt preukáže splnenie podmienok potrebných na vznik práva na odpočítania
dane a toto právo je mu zo strany orgánu verejnej správy zamietnuté. Za predpokladu, že boli splnené
aj vecné, aj formálne podmienky na výkon práva na odpočítanie DPH, potom nesporne z judikatúry
SD EÚ i NS SR vyplýva, že „právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod
podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol

dodanýtovaraleboposkytnutáslužbazakladajúcaprávonaodpočítaniedane,vedelaalebomalavedieť,
že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho
sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo výstupe
zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo služieb (napr. rozsudky SD EÚ vo veciach Kittel, Mahagében
a Dávid, Bonik). Vnútroštátnym orgánom (i súdom) prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie
DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo

zneužívajúcim spôsobom. Daňový subjekt v procese správy daní zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré
sám tvrdí a deklaruje, ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu
orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia
podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode, v takomto prípade je
dôkazné bremeno na správcovi dane). V preskúmavanom prípade však správny súd nezistil, že by

správca dane bol vyžadoval od žalobcu preukazovanie skutočností týkajúcich sa tretích subjektov,
resp. že by zaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval a
rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného neboli založené na tvrdení, že žalobca sa
vedomezapojildokonaniavykazujúcehoznakydaňovéhopodvodu,aninatom,žebyvpreskúmavanom
prípade bolo zistené zneužitie práva, boli založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie skutočností splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žalobcom označené rozsudky neboli aplikovateľné na preskúmavaný prípad.

73. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej

správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel k záveru, že
žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

74. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom

alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu správny
súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský

súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senátu JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.