Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210072
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4417210072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: K. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. XX, prechodne C., R., S. XXX proti žalovanému: P. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., J. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Csaba Bodnár, advokát, so sídlom Štúrovo, Továrenská 1, IČO:
42 338 051, o zaplatenie 5 750 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 19. novembra 2019 č. k. 18C/80/2017-125 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 558, § 657 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 197 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 09.
05. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5 750 eur spolu s 8,05 % úrokom z
omeškaniaročneod02.01.2015anahradilmutrovykonania.Žalobuodôvodniltým,žedňa31.12.2014
sa žalovaný zdržiaval v herni a v bare v C., ktorý je označený ako T. Z.. Žalovaný hral na automatoch.

Po tom, čo prehral všetky peniaze, požiadal žalobcu, aby mu požičal, lebo chcel hrať ďalej. Žalobca
mu za celý večer, asi za dobu 5 hodín, požičal spolu sumu 5 750 eur. Tieto peniaze žalobca zobral od
manželky, ktorá je majiteľkou herne. Žalovaný peniaze použil tak, že ich prehral na hracích automatoch.
Všetko je nahraté na kamerovom systéme. Žalobca uviedol, že má k dispozícii záznam z počítačového
systémuhracíchautomatov,zktoréhovyplýva,koľkopeňazížalovanývložildoautomatov.Žalovanýešte
v ten deň sľúbil, že všetky peniaze vráti. Žalovaný peniaze nevrátil, žalobca bol nútený zabezpečiť sa a
požiadal žalovaného, aby spísali dohodu o splnení záväzku. Toto sa aj stalo, dňa 29. 09. 2015 spísali

dohodu o splatení záväzku, žalovaný sa zaviazal, že bude žalobcovi splácať dlh v mesačných splátkach
po 300-500 eur. Do podania žaloby žalovaný nezaplatil žiadnu finančnú čiastku. Z výpovede žalobcu a
žalovaného a z predloženého videozáznamu mal súd preukázané, že žalovaný dňa 31. 12. 2014 v čase
od 23.02 hod do 01.01.2015 najneskôr do 02:37 hod. hral na automatoch v bare. Z videozáznamov,
ktoré sa nachádzajú na USB kľúči, mal súd preukázané, že v uvedenom čase žalovaný prijímal peniaze
od manželky žalobcu. Súd mal preukázané, že manželka žalobcu viackrát otvorila hrací automat, teda
vykľúčikovala stroj. Zo záznamov systému Casis mal súd preukázané, že sú v nich zaznamenané výhry

a prehry na hracích automatoch a čas, kedy ku výhre alebo prehre došlo dňa 31. 12. 2014 až 01. 01.
2015. Z dohody o splatení záväzku a z výpovede žalovaného a žalobcu mal súd preukázané, že kópia
dohody založenej v spise je totožná s originálom, ktorý na súde predložil žalobca. Dokument nazvaný
ako dohoda o splatení záväzku uvádza, že žalovaný a žalobca sa dohodli na vyrovnaní dlhu 5 750eur v mesačných splátkach po 300-500 eur mesačne. Dokument bol podpísaný dňa 29. 09. 2015. Súd
prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a
žalovaným bola dňa 31. 01. 2014, resp. dňa 01. 01. 2015 uzavretá ústna zmluva o pôžičke. Žalovaný

poprel, že by s ním žalobca ústnu zmluvu o pôžičke uzavrel, žalobca súdu nepredložil o uzavretí
pôžičky žiaden relevantný dôkaz. Zo svedeckej výpovede bývalej manželky žalobcu nevyplynulo, že
by vedela, o akú sumu pôžičky sa malo jednať a dokedy má byť pôžička zaplatená. Žalobca vo veci
uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke so žalovaným neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný poprel, že by
so žalobcom zmluvu o pôžičke uzavrel, žalobca súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by

uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke, resp. odovzdanie peňazí žalovanému potvrdzoval. Súd neuskutočnil
výsluch svedkyne A. D. - žalobca nezabezpečil jej prítomnosť na pojednávaní a súd o predvolanie
svedka nepožiadal, na výsluchu svedkyne žalobca netrval. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva
o pôžičke uzavretá ústne je reálny kontrakt, musí teda dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí. Podľa
názoru súdu nemusí peniaze veriteľ fyzicky odovzdať dlžníkovi, veriteľ môže požiadať aj inú osobu,
aby za neho dlžníkovi peniaze odovzdala. Súd preto námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,

vznesenú právnym zástupcom žalovaného, nepovažoval za dôvodnú. Zmluva o pôžičke teda nevzniká
iba dohodou strán, ale skutočným odovzdaním požičanej sumy, predmetu pôžičky. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že žalovaný dňa 31. 12. 2014 a 01. 01. 2015 hral na automatoch v bare v C., bývalá
manželka žalobcu žalovanému odovzdávala v čase hry peniaze. Z videozáznamov nebolo možné zistiť,
koľko peňazí mala bývalá manželka žalobcu žalovanému odovzdať a nebolo možné zistiť, či sa jedná o

údajnú pôžičku alebo výhry žalovaného. Videozáznam nebolo možné jednoznačne spárovať s tabuľkami
so systému Casis, ktoré predložil žalobca. Čas, v ktorom žalovaný na automatoch preukázateľne hral,
nie je možné spárovať s časom vyplatenia výhry, resp. s časom, v ktorom žalovaný prehral a ktorý
je uvedený v tabuľke systému Casis. Žalobca navyše súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by
jednoznačne vyplývalo, že tabuľky zo systému Casis skutočne pochádzajú, a že tento systém je riadne

certifikovaný na zaznamenávania hry na hracích automatoch. Súd teda nemal preukázané, že by
medzi žalobcom a žalovaným dňa 31. 12. 2014, resp. dňa 01. 01. 2015 bola uzavretá ústna zmluva o
pôžičke a že by žalobca žalovanému požičal sumu 5 750 eur. Dohoda o splatení záväzku, ktorú súdu
predložil žalobca nespĺňa náležitosti uznania dlhu, ktoré sú uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka.
V prvom rade je potrebné uviesť, že možno uznať iba existujúci dlh. Súd nemal preukázané, že by dňa

29. 09. 2015, resp. pred týmto dátumom, nejaký dlh žalovaného voči žalobcovi existoval. Základnými
náležitosťamiuznaniadlhujeuvedeniedôvoduvznikudlhuavýškydlhu.Dokumentnazvanýakodohoda
o splatení záväzku žiaden dôvod vzniku dlhu žalovaného voči žalobcovi neobsahuje. Pretože súd nemal
preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, a preto, že dohoda o splatení
záväzku neobsahuje náležitosti podľa § 558 Občianskeho zákonníka, súd žalobu v plnom rozsahu

zamietol. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na §
262 ods. 1 CSP a žalobcovi (správne malo byť žalovanému), ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Namietal,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, a to pre existenciu odporujúcich si právnych
názorov súdu prvej inštancie. Uviedol, že je prekvapený ako rozhodol súd, keď mal od začiatku dojem,
že súd mu dáva za pravdu. Poukázal na to, že na kamerovom zázname je vidieť, že žalovaný peniaze
prevzal od jeho bývalej manželky a že peniaze zároveň prehral. Taktiež tam je vidieť, že sa s nám
žalovaný rozprával, čo predtým poprel. Trval na tom, že so žalovaným uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke a

žalovaný konkrétnu výšku pôžičky aj prevzal. Uznanie dlhu žalovaný podpísal dobrovoľne, sám navrhol
výšku splátok. Tiež jeho bývalá manželka, svedkyňa, s ktorou nemá dobré vzťahy, potvrdila, že žalovaný
žiadal od neho, aby mu požičal peniaze, pričom táto mu ich aj odovzdala. Nevie, čo má ešte v tomto
konaní preukázať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho
žalobe vyhovel.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca konkrétne
v odvolaní nešpecifikuje, v čom má spočívať porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.
Poukázal na to, že žalobca mal možnosť aj navrhovať vykonanie dôkazov, dokonca súd ho niekoľkokrát
vyzval na predloženie dôkazov, tieto svoje práva si však uplatnil iba čiastočne, resp. neuplatnil. Súd

prvej inštancie, resp. zákonný sudca nemôže byť zodpovedný za to, ako postupoval žalobca v súdnom
konaní pri uplatňovaní práv. V prvoinštančnom konaní žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno,
nevedel preukázať svoje tvrdenia. Z kamerového záznamu nebolo možné určiť, či bola uzatvorená
zmluva o pôžičke, ako ani to, či sa jednalo o údajnú pôžičku, alebo výhry žalovaného. Tiež videozáznamnebolo možné jednoznačne spárovat' s tabuľkami zo systému Casis, ktoré predložil žalobca. Žalobca
nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o tom, že tabuľky sú pravdivé, nie sú zmanipulované,
pochádzajúzvýhernýchautomatov,naktorýchhralžalovaný.Zmluvaopôžičkejereálnykontrakt,vzniká

medzi zmluvnými stranami odovzdaním určitej výšky finančných prostriedkov, uvedené však žalobca
nevedel preukázať. Čo sa týka dohody o splatení záväzku, predmetný dokument vôbec neobsahuje
právny dôvod vzniku dlhu, a teda sa nemôže považovať za uznanie dlhu. Zo svedeckej výpovede
bývalej manželky žalobcu nevyplynulo, že by vedela, o akú sumu pôžičky sa malo jednať a dokedy má
byť pôžička zaplatená. Svedkyňa uviedla, že v bare hrala hudba, preto ani nepočula rozhovor medzi

účastníkmi konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom
rozsahu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP je potrebné ako vecne správny potvrdiť, keďže
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 09. 05. 2017, o zaplatenie
sumy 5 750 eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 02. 01. 2015 do zaplatenia, ako i trov

konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalovaný, ktorý dňa 31. 12. 2014 hral na automatoch,
požiadal žalobcu, aby mu požičal, na čo mu žalobca počas doby asi piatich hodín požičal spolu sumu 5
750 eur, pričom tieto peniaze zobral od manželky, ktorá je majiteľkou herne a baru pod názvom T. Z..
Žalovaný peniaze použil tak, že tieto taktiež prehral na hracích automatoch, pričom uvedené je všetko
nahraténakamerovomzázname.Tiežmázáznamzpočítačovéhosystémuhracíchautomatov,zktorého

vyplýva, koľko peňazí žalovaný vložil do automatov, ktoré následne aj prehral. Žalovaný pri prevzatí
sumy 5 750 eur sľúbil, že peniaze vráti na druhý deň, čo sa však nestalo. Dňa 29. 09. 2015 spísali so
žalovaným dohodu o splácaní záväzku, v ktorej žalovaný súhlasil, že dlh bude splácať v mesačných
splátkach po 300 až 500 eur. Doposiaľ však žalobcovi nič neuhradil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom
na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,

v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

12. S ohľadom na obsah podaného odvolania, odvolací súd udáva, že odvolanie žalobcu nemožno
považovať za dôvodné. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, s
takýmto názorom odvolateľa sa odvolací súd nestotožňuje a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za dostatočne odôvodnené.13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Zákonné

ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č.
30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé

a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahyrozhodnutiaamusísaposúdiťvosvetleokolnostíkaždejveci.JudikatúraESĽPtedanevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

14. Prihliadajúc na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho možno

považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá
základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké
je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti
z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako
tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne

závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti
a presvedčivosti rozhodnutia. V danej veci tak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie jasne,
zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané
nepovažoval, z čoho vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Jeho rozhodnutie je

riadne odôvodnené a to, že vyznelo v neprospech žalobcu, neznamená, že by v danej veci došlo k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Rovnako tiež subjektívne dojmy a predstavy žalobcu
o tom, ako súd podľa jeho názoru rozhodne nemôžu byť spôsobilé na vyhodnotenie nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia, prijatého súdom prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového
stavu nachádzajúceho odraz v správnom právnom závere súdu.

15. Pokiaľ žalobca argumentoval, že na kamerovom zázname je vidieť, že žalovaný peniaze prevzal
od jeho bývalej manželky, je potrebné uviesť zhodne so súdom prvej inštancie to, že nebolo v konaní
preukázané, akú sumu peňazí presne manželka žalobcu (resp. bývalá manželka žalobcu) žalovanému
odovzdala a akým titulom, či titulom pôžičky, resp. výhry žalovaného.

16. Dôkaznýmbremenom(vspojitostisdôkaznoupovinnosťou)sarozumiezodpovednosťstranysporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného
bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma,

ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda,
ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Teda, dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností zaťažuje tú stranu konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.

17. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma a táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho

úkonu (vrátane náležitosti vôle) boli dané.

18. V kontexte vyššie uvedeného potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania toho, že žalovanému požičal sumu vo výške 5
750 eura, predstavujúcu žalovanú istinu, keď v konaní nepreukázal to, že finančné prostriedky práve v

tejto výške žalovanému odovzdal titulom pôžičky, pretože ani žalobcom v konaní produkované dôkazy
uvedené skutočnosti nepreukazujú. Len to, že je zrejmé, že bývalá manželka žalobcu žalovanému
odovzdala určitý obnos peňažných prostriedkov, nie je preukázateľným dôkazom o tom, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v sume, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomtokonaní domáha. Z hľadiska úspechu žalobcu v tomto konaní bolo na žalobcovi, aby preukázal, že
uzavrel dohodu so žalovaným o požičaní sumy vo výške 5 750 eur a že reálne došlo k odovzdaniu
tejto sumy žalovanému. Tieto skutočnosti žalobca ani podľa odvolacieho súdu ním produkovanými

dôkazmi nepreukázal, pretože tieto dôkazy z hľadiska toho, čo bolo k naplneniu jeho dôkaznej povinnosti
relevantné, nemali požadovanú výpovednú hodnotu.

19. K žalobcom udávanej skutočnosti, že žalovaný dobrovoľne podpísal uznanie dlhu, je potrebné
uviesť, že rovnako ako súd prvej inštancie, tento listinný dôkaz ani odvolací súd nepovažuje za právny

úkon uznania dlhu, pretože nespĺňa zákonné náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu.

20. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým,
že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie dlhu malo
také právne účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ďalej je potrebné, aby priamo
v písomnom uznaní bol dlh určený, čo do dôvodu a rozsahu. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu,

okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je teda potrebné, aby
dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku, v akom dlh uznáva.

21. Tieto náležitosti žalobcom tvrdený dôkaz prezentovaný ako uznanie dlhu neobsahuje, keď z jeho
obsahu nie je zrejmý právny dôvod vzniku dlhu, ktorým mala byť pôžička, a tak nemožno konštatovať,

že by žalovaný uznal dlh voči žalobcovi titulom pôžičky, tak ako to žalobca tvrdil.

22. Preskúmavajúc tak podané odvolanie žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu, je potrebné
uzavrieť, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie inak správne prijatého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v prospech odvolateľa a výsledkom odvolacieho konania je tak

potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).