Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205207695
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4205207695.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO:36864421,protipovinnej:W.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX/X,Y.,ovymoženiesumy497,49
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2.
júna 2014, č. k. 9Er/487/2005-68 v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, a

o návrhoch oprávneného na prerušenie konania, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie (správne malo byť exekúciu) zastavil. Zároveň súd rozhodol
o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekúcie v
sume 45,16 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 45,16 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Uviedol, že dňa 09.08.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie
pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Dňa 22.11.2010 podal oprávnený súdu návrh na
zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého. Súd následne uznesením č. k. 9Er/487/2005-16 zo dňa 03.04.2012 zamietol žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Proti
tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, o ktorom nadriadený súd rozhodol tak, že napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Po preskúmaní exekučného titulu a na neho
nadväzujúcej úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že exekúciu je potrebné opätovne vyhlásiť za
neprípustnú a konanie zastaviť. Oprávnený a povinná uzatvorili dňa 23.11.2004 zmluvu o úvere, ktorej

súčasťou bolo splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu
na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Vzhľadom na skutočnosť, že
povinná neplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, dňa 23.04.2005 bola na notárskom
úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinnú konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý

vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 725,39 eur (21.853,- Sk). Zároveň v mene
povinnej vyhlásil, že dlh spolu splatí v lehote do 17.05.2005, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasís exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou
skutočnosťou bolo, či splnomocnenie bolo platným právnym úkonom a či uznanie dlhu na základe takto
udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici bolo platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods.

2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov. Súd ďalej uviedol, že ak v čase
uzavretia dohody o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla
povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne

splnomocnený na takéto právo. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinnej o
tom, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinnej, bez toho, aby mu bola
na to udelená plná moc povinnou. Povinná bola takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o
ktorej nemusela mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom. Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené už v jej predtlači, obsahujúce
súhlas dlžníka s exekúciou v prerokúvanej veci znamená, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť

zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v
budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Podľa
názoru súdu notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný
titul,spísanáosoboupovinnouajosobouoprávnenou.Vzhľadomnato,žepredmetnánotárskazápisnica
je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto notárskej

zápisnice je materiálne nevykonateľný, a preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Okrem
toho súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, pretože zmena súdneho exekútora
v tomto štádiu exekúcie bola neúčelná, nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju
zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 27a vyhlášky MS SR

č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2008 Z.z., § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. tak, že
súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 45,16 eur.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený v časti výroku o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a v časti výrokoch o trovách exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil. Namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Dôvodil, že súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne
konanie, a vo veci nevytýčil ústne pojednávanie, aj keď na to bol podľa zákona povinný. Tiež uviedol,
že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so
zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného
titulu limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, podľa ktorého súlad úkonu

obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi posudzuje
predovšetkým notár. V tomto smere mal za to, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne tým
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi, poukazujúc
na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Uviedol, že exekučný súd svojim rozhodnutím zasiahol do
právneho postavenia účastníkov konania, čím degradoval ochranu ich subjektívnych práv, a to bez

ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát. Postup exekučného súdu, ktorým zasiahol
do platných notárskych zápisníc bez časového obmedzenia považoval za neakceptovateľný, nakoľko
je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, pričom je viazaný
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Vytkol

súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím porušil i princíp legality, zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania.
Poukázal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v
Slovenskej republike povahu prameňa práva, t. j. Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať na akékoľvek

tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom
postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho
právne postavenie, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasil s právnym
záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti udeleného plnomocenstva, keď týmto dojednaním povinnáneprevzala na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky a rovnako tak mu nevznikli žiadne nové
práva a výhody. Udelením plnomocenstva povinná preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj
dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom povinná mohla plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1

písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Mal za to, že plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením, a preto naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere označil za
dostatočne určité a zrozumiteľné. Tiež nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa o tom, že povinná
sa udelením plnomocenstva vzdala akéhokoľvek práva, keď žiadne ustanovenie zmluvy nestanovuje,

že povinná nemôže po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Opierajúc sa o ust. § 558 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku uviedol, že ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci
uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice, udelila mu tým plnomocenstvo na to, aby predmetné
úkony učinil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho
úkonu. Uzavrel, že zástupca povinnej žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr.

spísaním zápisnice nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere.
Rovnako tak nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že účastníkom notárskej zápisnice
musí byť aj oprávnený - veriteľ, nakoľko takúto požiadavku zákon neustanovuje. Tiež zdôraznil, že
notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom,

keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V závere preto konštatoval,
že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu
ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,
ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Okrem toho oprávnený žiadal, aby odvolací súd konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c)
OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
predložil prejudiciálne otázky v tomto znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS

zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
3) Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti
možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť,vykladaťtak,žetakátopodmienkasaaplikujelenvtedy,akspotrebiteľvýslovneodporoval
jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,

že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne
neprijateľnú?
Popri tom v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť a
podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery

všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu

oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v zastavujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 22.07.2005
požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonanie exekúcie voči povinnej. Za exekučný
titul označil notársku zápisnicu č. N 1653/2005, NZ 17415/2005, spísanú dňa 23.04.2005 notárom JUDr.Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie na základe
splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 16.11.2004 uznal jej dlh voči oprávnenému. Súd vydal
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 09.08.2005.

Podaním zo dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd vo veci rozhodol uznesením č. k.
9Er/487/2005-16 zo dňa 03.04.2012, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi priznal trovy exekúcie v sume 45,16 eur a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov

exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 45,16 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania oprávneného uznesením Krajského súdu
v Nitre č. k. 8CoE/8/2013-41 zo dňa 30.04.2013 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keď vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal právne
relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere a jeho
obsah je platným právnym úkonom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Nitre

uvedeným uznesením zároveň zamietol návrh oprávneného zo dňa 26.07.2012 na prerušenie konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade v odvolaní

definovaných ustanovení právnych predpisov Ústavnému súdu SR a predloženia oprávneným vyššie
uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebné ako nedôvodné
zamietnuť. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno

podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie § 109 ods.
1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada
Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho
práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému
návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje
ustanovenia zákona platnéhovSlovenskej republike,doktoréhobolprenesenýobsahprávnychnoriem
Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej
kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo

60/2013 zo dňa 13. marca 2013).

Posúdenie predmetných otázok oprávneného a ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci
vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd
s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v
zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za
to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť

iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a
Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania, odvolací súd návrh oprávneného
ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je
obsiahnutá iba v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd ďalej dospel k
záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené

aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu

oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu
komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je
pre riešenie daného prípadu relevantná.Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP
z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade ustanovenia § 44 ods.
2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,

odvolací súd uvádza, že nedospel k záveru o potrebe prerušenia konania z uvedeného dôvodu, nakoľko
uvedené ustanovenie Exekučného poriadku nepovažuje za rozporné s Ústavou SR. V rámci skúmania
podmienok na postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP je všeobecný súd oprávnený
posudzovať, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany všeobecného súdu nejde
o prekročenie právomoci (R 70/2007). Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci

súd prvého stupňa neopieral odôvodnenie svojho rozhodnutia o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, z tohto dôvodu je návrh oprávneného na prerušenie konania v uvedenom znení bezpredmetný
a s konaním nesúvisiaci.

Odvolací súd z týchto dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný
súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia,

je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v
iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods.
1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie
zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,

schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu
pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods.
2 Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov

právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom

stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie
je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle §
134 OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti

exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či

splnomocnenie,ktorépovinnýudelilpripodpisezmluvyoúvere,uzavretejmedzioprávnenýmapovinnou
dňa 16.11.2004 a ktoré následne prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý
uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej
zápisnici, je platným právnym úkonom.

Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto smere súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci

a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje na to, že s ohľadom na

množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne
vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ustanovenie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,

v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to
bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu
prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej
dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej
notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia
plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti

vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v zastavujúcej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

O odvolaní proti výrokom týkajúcich sa trov exekúcie odvolací súd nerozhodoval s poukazom na § 58
ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01. 11. 2013), § 202 ods. 2 a § 374 ods. 4 posledná

veta OSP z dôvodu, že proti nemu nie je prípustné odvolanie. V danej právnej veci v napadnutej časti
rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, preto o
odvolaní v tejto napadnutej časti uznesenia súdu prvého stupňa rozhodne sudca súdu prvého stupňa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.