Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201883
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719201883.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu 1) Y. I., C.. X.X.XXXX, S. M.

XXXX/X,XXXXXB.,2)A.I.U..I.,C..X.X.XXXX,S.M.XXXX/X,XXXXXB.,zastúpeníobidvajaAKJUDr.
Silviou Tatarkovou, s.r.o. , IČO: 36 868 108, Škultétyho 472/10, 036 01 Martin proti žalovanému Ľ. M.,
C.. X.XX.XXXX, S. T. XXXX/X, XXX XX B., zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, Kollárova
35, 036 01 Martin, o zaplatenie 1 000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 163,20 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 163,20 Eur od 24.04.2019 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný ma právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 68 %. O výške náhrady
trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 17.5.2019 domáhali vo vzťahu k žalovanému zaplatenia
zľavy z kúpnej ceny vo výške 1 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

1 000,- Eur, od 19.4.2019, do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnili uzavretím kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti medzi nimi a žalovaným dňa 2.7.2018, ktorej predmetom
predaj bytu spolu so spoluvlastníckym podielom k pozemku a podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu s tým, že išlo o nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX X.
Č. XXXX katastrálne územie Martin, okres Martin, mesto Martin, zapísaný Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor. Žalobcovia poukázali na to, že dňa 15.7.2018 došlo k prevzatiu predmetu kúpy na
základe preberacieho protokolu a následne žalobcovia začali predmet kúpy užívať. V byte počas jeho

užívania sa začala prejavovať porucha, závada v konštrukcii okna a jeho sklenenej výplne. Táto sa
začala prejavovať počas klimatických zmien, kde v medzivrstvách sklenenej výplne sa tvorili vodné
usadeniny, ktoré postupne stekali na dno priestoru medzi sklami. Po ich vysušení sa na skle objavili
usadeniny, cez ktoré je zhoršený výhľad do vonkajšieho priestoru. Táto porucha okien sa vyskytla v
obývacej izbe a v spálni. Zároveň poukázali aj na to, že si dali vypracovať znalecký posudok č. 3/2019, v
zmysle ktorého stav okien, orosovanie, je v takom stave, že je potrebné daný stav vyriešiť len výmenou
sklenených poškodených tabúľ. Stav poškodených okien nie je zapríčinený užívateľmi bytu. Zároveň

teda žalobcovia poukázali na to, že žalovaný musel mať v čase predaja vedomosť o tejto vade okien a
napriektomunaexistenciutejtovadyžalobcovneupozornil.Žalobcoviasapokúsiliriešiťvecimimosúdne
a to výzvou - pokus o zmier zo dňa 8.4.2019, kde žiadali zľavu z kúpnej ceny z dôvodu predmetných
vád okien vo výške 1 000,- Euro v rozsahu opravy poškodených okien, v dôsledku ktorých je užívanienehnuteľnosti značne obmedzené. Žalovaný však mal za to, že predmetnú zľavu z kúpnej ceny žalovaný
žalobcom neuznal. Zároveň okrem zľavy z kúpnej ceny vo výške 1 000,- Euro si uplatnili voči žalobcovi
aj náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 240,50 Eur, ktoré zaplatili znalcovi

dňa 8.3.2019.

2. Podaním doručeným súdu dňa 10.7.2019 (č. l. 62 spisu) sa do konania vyjadroval žalovaný. Vo
vyjadrení poukázal na to, že žalovaný nárok uplatnený žalobcami v celom rozsahu popiera a neuznáva.
Už v čase prehliadky bytu žalobcami bolo na oknách viditeľné orosovanie, z ich správania nevyplývalo,

že by orosovanie považovali za vadu, resp. že by mali záujem riešiť situáciu napr. Znížením kúpnej
ceny. Podľa žalovaného nešlo o žiadnu skrytú vadu, o ktorej by žalobcovia nevedeli už v čase
uzatvoreniakúpnejzmluvy,ktorábymuselabyťosobitnešpecifikovanávkúpnejzmluve.Včaseužívania
predmetného bytu žalovaným sa orosovanie sklenenej výplne vyskytovalo, ale nešlo o žiadnu vadu,
nakoľko cez okná nefúkalo, ani netiekla cez ne voda. Okná plnili svoju funkciu a žiadnym spôsobom
nebránili v užívaní nehnuteľnosti. Predaj bytu žalobcom sa realizoval prostredníctvom realitnej maklérky

pani Č. s tým, že týždeň od prevzatia bytu žalobcami bol žalovaný telefonicky kontaktovaný žalobkyňou
2), pri ktorom len konzultovali dobu, od kedy sa okná orosujú, avšak nežiadala od žalovaného žiadnu
finančnú kompenzáciu. Žalovaný žalobkyňu 2) oboznámil s tým, že orosovanie okien je celoročnou
záležitosťou, ktorá už bola viditeľná tak pri uzatvorení zmluvy, ako aj pri preberaní bytu a neovplyvňuje
funkčnosť okien. Orosovanie okien sa vyskytuje aj v iných bytoch v predmetnom paneláku. Žalobcovia

reklamáciu podali až prostredníctvom právnej zástupkyne a to výzvou zo dňa 8.4.2019. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovia vedeli o orosovaní okien už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, je nelogické,
prečo si dali vyhotoviť znalecký posudok až koncom mesiaca február 2019 a výzvu žalovanému zaslali
až v mesiaci apríl 2019. Od výmeny okien uplynula už značná doba, t.j. 13 rokov a tvrdenia žalobcov
považuje za účelové a zmätočné, pretože klimatické zmeny je možné vidieť v priebehu celého roka

a žalobcovia si svoj nárok začali uplatňovať až v mesiaci apríl 2019, t.j. po uplynutí 9 mesiacov od
uzatvorenia kúpnej zmluvy. Navyše žalobcovia ani neuviedli, kedy sa podľa nich predmetná vada
mala začať prejavovať s prihliadnutím na vek okien. V ďalšom poukázal žalovaný na to, že znalecký
posudok predložený žalobcami nie je možné považovať za hodnoverný a relevantný dôkaz, nakoľko
znalec pri jeho vyhotovovaní nevychádzal zo správnych údajov. V znaleckom posudku nie je žiadna

zmienka o veku okien, ani z akého materiálu pozostávajú okná, nie sú v ňom uvedené žiadne relevantné
skutočnosti. Ide o neúčelne vyhotovený znalecký posudok a žalovaný má za to, tieto náklady nie je
možné zahrnúť do trov konania, pretože podmienkou trov konania je, aby vznikli v priebehu konania.
Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku znášajú výlučne len žalobcovia. K uplatnenej
výške žalovanej sumy 1 000,- Eur žalovaný uviedol, že táto vychádzala z cenovej ponuky predloženej

žalobcami spoločnosti U., s.r.o. a je v nej uvedená cena za okná ako celok, nie len za sklá, pričom
ide konkrétne o okná typu RI OPTIMAL LINE 3D - 7 komorový profil. Takýto typ okien sa v roku 2006
nevyrábal, nakoľko v danom období sa vyrábali štandardne prevažne 3-komorové profily. Žalobcovia si
dali vyhotoviť cenovú ponuku takmer najdrahšieho druhu okien na trhu. Zároveň žalovaný namietol aj
výšku úrokov z omeškania, nakoľko od 16.3.2016 je sadzba úrokov z omeškania v občiansko-právnych

vzťahoch vo výške 5 % a tak isto namietol žalovaný aj dobu, od ktorej si uplatnili žalobcovia úrok z
omeškania, nakoľko odpoveď žalovaného bola právnej zástupkyni žalobcov doručená 23.4.2019 a nie
dňa 18.4.2019, ako je uvedené v žalobe. Ďalej žalobcovia požadujú priznať úrok z omeškania spätne
( t.j. pred samotným rozhodnutím súdu o vzniku a výške škody), napriek tomu že samotný nárok vzniká
až momentom jeho priznania súdu (t.j. úrok z omeškania žalobcom patrí až v prípade omeškania

žalovaného splnením podľa rozsudku).

3. V rámci repliky a dupliky sa vyjadrovali následne žalobcovia k vyjadreniu žalovaného (č. l. 83 spisu) a
naichvyjadreniereagovalajžalovanýatopodaním(č.l.106spisu).Vpredmetnýchpodaniachžalovaný,
ani žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti.

4. Súd vo veci vykonal dve pojednávania, na ktorých vypočul strany sporu, oboznámil sa s listinami, ktoré
do konania doložili strany sporu, vypočul aj svedkyňu B. Č. a súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán takto:
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo medzi žalovaným, ako predávajúcim a žalobcami, ako

kupujúcimi, k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, dňa 2.7.2018. Uvedené bolo
preukázané aj listinným dôkazom - kúpnou zmluvou, ktorú do konania doložili žalobcovia (č. l. 10 spisu).
Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku zastavanom bytovým domom.5. V zmysle uzavretej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena v čl. IV. v celkovej výške 82 000,- Eur.
V čl. V bod 1. predmetnej zmluvy kupujúci prehlásili, že boli so stavom bytu oboznámení pred podpisom

tejto zmluvy na základe osobnej prehliadky a že byt v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu tejto
zmluvy, kupujú.
Podľa čl. V bod 2. predmetnej zmluvy predávajúci prehlasuje, že mu nie sú známe také vady a
poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných častí a zariadení domu, na ktoré by mal kupujúcich
upozorniť.

6. Súd mal preukázané výpoveďou žalobcov, svedkyne B. Č., že pri prehliadke predmetného bytu, pred
jeho kúpou, neboli viditeľné žiadne vady na oknách, žalobcovia nemali žiadne výhrady na kupovaný byt
a ani neboli upozornení zo strany žalovaného na nejaké vady, ktoré by sa v byte nachádzali. Svedkyňa
potvrdila, že žalovaný ako predajca ju konkrétne neupozornil na žiadne vady, ktoré by sa v byte mali
nachádzať. Výpoveďou žalobcov mal súd preukázané, že následne, keď sa do bytu nasťahovali, začali

zisťovať, že sú problémy s oknami. Tieto skutkové tvrdenia žalobcovia preukázali aj e-mailom (č. l.
123 spisu), ktorý bol adresovaný žalovanému zo dňa 4.8.2018, kde žalobkyňa 2) upozornila, že sú
poškodené, zatečené okná v spálni a v obývačke, v takom rozsahu, že sú súce na vymenenie s tým,
že o tom neboli informovaní zo strany žalovaného a nie je to ani uvedené v zmluve. Žalobkyňa 2) v
predmetnom e-maily skonštatovala (č. l. 124 spisu), že okná umývala prvý týždeň, ako sa nasťahovali a

žiadala od žalovaného k uvedenému vysvetlenie. To, že tieto vady sa prejavili ako skryté, o tom svedčí aj
e-mail, ktorý adresovala žalobkyňa 2) realitnej maklérke dňa 4.8.2018, ktorej oznamovala, že byt, ktorý
kúpili od žalovaného, má skryté vady, ktoré nikto nespomínal a nie sú uvedené ani v zmluve, išlo o to,
že dve okná, v spálni a v obývačke, boli zatečené s tým, že sa nedajú umyť.
Súd k predmetnej vade vypočul aj žalovaného na pojednávaní (č. l. 121 spisu), ktorý však uviedol, že

uvedené nepokladal ako vadu, že tie okná nezatekajú, tie okná neprefukujú a podľa jeho názoru to nie
je vada, je to len estetický problém, ktorý sa tam začal ukazovať a on nepredpokladal, že je to vada.
Trval na tom, že keď predmetný byt kupovali žalobcovia, bolo to už viditeľné a to konkrétne na spodku
okien boli zaschnuté mapy.
Na otázku súdu na žalovaného, či upozornil žalobcov na tieto vady na oknách, žalovaný uviedol že nie,

lebo to nepovažoval za vadu.
Na otázku súdu na žalovaného, či upozornil žalobcov na tieto estetické vady, odpovedal že nie.

7. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak dodatočne vyjde najavo vada, na
ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny

zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo
od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 598 OZ kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
Podľa § 599 ods. 1 OZ vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu, práva zo

zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov
od prevzatia veci.
Podľa § 599 ods. 2 OZ právo na náhradu nevyhnutných nákladov, môže kupujúci uplatniť na súde, len
ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v ods. 1.

8. Občiansky zákonník práve v ustanovení § 597 rieši situáciu, ak ide o vadu, ktorú mala predávaná vec
v čase kúpi a to v prípade, že
a) vada existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy,
b) vada vyjde najavo až dodatočne (predávajúci nezodpovedá za vady, ktoré vznikli až neskôr),
c) predávajúci na túto vadu kupujúceho výslovne neupozornil.

V prípade, že sú splnené tieto podmienky, je daná zodpovednosť predávajúceho za vadu podľa § 597
OZ. Čo sa týka splnenia prvej podmienky zodpovednosti predávajúceho teda v konaní žalovaného za
vadu podľa § 597 a to, že žalovaný, ako predávajúci má zodpovedať za vadu, ktorá existovala v dobe
uzavretia kúpnej zmluvy (teda vyšla najavo až dodatočne), podľa názoru súdu bolo preukázané, že
predmetná vada týchto okien existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, čo potvrdil aj žalovaný v

rámci svojej výpovede na pojednávaní, avšak on to nepovažoval za vadu, podľa neho išlo len o estetický
problém.9. Za vadu veci v zmysle § 597 OZ sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci
určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku, ktorej je možnosť využitia veci
podstatne znížená. To, že išlo o vadu, alebo teda závadu v rámci predmetu kúpy, bolo podľa názoru súdu

preukázané aj vypracovaným znaleckým posudkom č. 3/2019, ktorý v rámci prostriedkov procesného
útoku do konania doložili žalobcovia (č. l. 14 spisu). V znaleckom posudku znalec konštatoval, že v byte
počas jeho užívania sa začala prejavovať porucha, závada v konštrukcii okna a jeho sklenenej výplne
a to počas klimatických zmien, kde v medzivrstvách sklenenej výplne sa tvorili vodné usadeniny, ktoré
postupne stekali na dno priestoru medzi sklami. Po ich vysušení sa na skle objavili usadeniny, cez ktoré

je zhoršený výhľad do vonkajšieho priestoru. Z pohľadu užívania bytu tým nastal aj problém s kvalitou
vykurovania bytu kvôli vysokému úbytku tepla. Táto porucha okien sa vyskytla v obývacej izbe a v spálni.
V závere znalec konštatuje, že po prevedenej prehliadke bytu a stavu okien je možné konštatovať, že
stav okien - orosovanie je v takom stave, že je potrebné daný stav vyriešiť len výmenou sklenených
poškodených tabúľ. Stav poškodených okien nie je zapríčinený užívateľmi bytu, teda žalobcami. Z
predmetného znaleckého posudku je zrejmé, že ide o vadu veci s tým, že túto vadu veci je možné

odstrániť len výmenou poškodených okien. Tvrdenia žalovaného, že išlo o estetický problém a nešlo
o žiadnu vadu okien, boli vyvrátené. Tvrdenia žalovaného, že okná na byte boli vymenené ešte v roku
2006 v čase, keď jeho vlastníkom nebol žalovaný a on do okien žiadnym spôsobom nezasahoval, súd
považuje za bezpredmetné, nakoľko je smerodajná kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami
a žalovaným a žalovaný má zodpovednosť za predmet kúpy, t. z. za stav nehnuteľnosti, ktorú predával

a to v čase jej predaja žalobcom, ako kupujúcim. To znamená, že bolo preukázané, že vada existovala,
že ide o vadu okien a rovnako bolo preukázané výpoveďou žalovaného, že táto vada existovala už v
dobe uzavretia kúpnej zmluvy, čo potvrdil žalovaný vo výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
11.12.2019.

10. Čiže podmienka, že vada existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy podľa názoru súdu splnená
bola. Rovnako bola splnená aj podmienka, že táto vada vyšla najavo dodatočne, nakoľko samotnou
výpoveďou strán sporu, ako aj e-mailovou komunikáciou, ktorú do konania doložili žalobcovia, ako aj
žalovaný (č. l. 146,147 spisu a č. l. 129 až 134 spisu) jasne preukazuje, že táto vada na týchto okná
vyšla najavo až dodatočne. Z výpovede žalobcov, ako aj realitnej maklérky je zrejmé, že táto vada

nebola zjavná v čase, keď sa robila obhliadka predmetného bytu, ako aj pri jeho prevzatí.. Rovnako
bola preukázaná ďalšia podmienka zodpovednosti predávajúceho za vadu podľa § 597 OZ a to, že
predávajúci na túto vadu kupujúceho výslovne neupozornil. Bolo preukázané výpoveďou žalobcov,
samotného žalovaného, ako aj realitnej maklérky, že žalovaný ako predávajúci neupozornil na túto vadu
kupujúcich pri obhliadke, pri prevzatí predmetného bytu. Z tohto dôvodu súd má za to, že je daná

zodpovednosť žalovaného, ako predávajúceho za vady okien, ktoré boli na predmetnom byte podľa §
597 OZ. Žalovaný sa môže zbaviť zodpovednosti za vady len vtedy, ak kupujúceho výslovne upozornil
na vady veci a toto žalovaný, ako predávajúci nevykonal. Súd po právnej stránke uzatvára, že je tu
daná zodpovednosť žalovaného ako predávajúceho za predmetnú vadu okien a z tohto dôvodu majú
žalobcovia,akokupujúci,právonauplatnenúprimeranúzľavuzdojednanejcenyzodpovedajúcupovahe

a rozsahu vady.

11. Podmienkou uplatnenia práva zodpovednosti za vady a práva na náhradu nevyhnutných nákladov
spojených s týmto uplatnením je, že reklamácia ohľadne uvedených práv bola vykonaná najneskoršie
do 24 mesiacov od prevzatia veci kupujúcimi. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu a jej uplynutím sa

nemožno týchto práv domáhať u predávajúceho a ani podať žalobu na súd. Výzvou zástupcu žalobcov
(č. l. 27 spisu) bolo preukázané, že si žalobcovia uplatnili právo zo zodpovednosti za vady a to zľavu
z kúpnej ceny vo výške 1 000,- Eur a právo na náhradu nevyhnutných nákladov za znalecký posudok
vo výške 240,50 Eur v lehote do 24 mesiacov od prevzatia predmetného bytu od žalovaného, kde
predmetný byt bol prevzatý dňa 2.7.2018. Súd mal preukázané, že listom zo dňa 18.4.2019 (č. l. 28

spisu) žalovaný reagoval na predmetné uplatnenie práva zodpovednosti za vady a práva na náhradu
nevyhnutných nákladov spojených s týmto uplatnením, kde (č. l. 28 spisu) táto odpoveď bola doručená
zástupcom žalobcu dňa 23.4.2019, kde teda odmietol a teda neuznal vlastne tento nárok na zľavu z
kúpnej ceny a zaplatenie znaleckého posudku. V predmetnej odpovedi uviedol, že dňa 10.4.2019 dostal
od zástupcu žalobcov predmetné uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady a práva na náhradu

nevyhnutných nákladov spojených s týmto uplatnením, čiže reklamáciu.

12. Posúdenie primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny je v prípade sporu otázkou právnou a nie
znaleckou, t. z. že je na súde, aby na základe svojej úvahy urobil právny záver o výške primeranej zľavyz dojednanej ceny tak, aby to zodpovedalo povahe a rozsahu vád. Zároveň súd poukazuje na to, že pri
stanovení výšky zľavy sa prihliada aj na cenu opravy, pokiaľ by mala by vec opravená, nie je možné
však vychádzať iba z tejto ceny, t. z. ten rozsah zníženej ceny musí byť posúdený s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti daného prípadu. Výšku zľavy súd určil od povahy a rozsahu vady vzhľadom aj na
kúpnu cenu veci, ďalej od toho, že došlo k zníženiu funkčných vlastností okien ako súčasti veci a ich
estetickej hodnoty a v ďalšej upotrebiteľnosti ceny potrebných opráv a podobne.

13. Žalobcovia si uplatnili zľavu vo výške 1 000,- Eur s tým, že vychádzali z cenovej ponuky spoločnosti

U., s.r.o. zo dňa 06.08.2018, kde celková cena za dve okná predstavovala sumu 1 051,20 Eur (č. l. 25
spisu) a považovali teda nárok v sume 1 000,- Eur, ako 1,2 % z celkovej kúpnej ceny za primeraný a
spravodlivý. Súd ale v tomto smere má za to, že aj zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že ide
o vadu okien a tieto vady je teda možné odstrániť dodávkou nového dvojskla a jeho výmenou. V tomto
smere súd považuje argumenty žalovaného, že uplatnená žalovaná suma predstavuje sumu za výmenu
celých okien za dôvodnú. Podľa názoru súdu je primeraná výška zľavy z ceny pozostávajúca z výmeny

sklenenej výplne, ktorá je poškodená, t.j. stredný diel v obývačke cca 103/150 cm a väčší diel v izbe cca
103/150 cm vrátane dopravy a montáže. Tu súd prihliadal predovšetkým na rozsah vady a pri priznaní
výšky zľavy z kúpnej ceny súd vychádzal z cenovej ponuky, ktorú do konania doložil žalovaný, a ktorá
sa týkala typu okien, ktoré boli na predávanom byte (č. l. 145 spisu), kde celková cena výmeny skiel
predstavovala čiastku spolu s DPH 163,20 Eur, v ktorej bola zahrnutá dodávka, aj montáž týchto skiel.

Súd preto mal za to, že výška zľavy 163,20 Eur, ktorú teda priznal žalobcom je dôvodná a zodpovedá
povahe a rozsahu vady. Vo výrok rozhodol, že majú právo na túto zľavu spoločne a nerozdielne.

14.Odbornýznaleckýposudok,ktorýdokonaniadoložiližalobcovia,mápovahunevyhnutnýchnákladov,
ktoré mohli vzniknúť žalobcom v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Zároveň došlo

k uplatneniu tohto práva na úhradu týchto nevyhnutných nákladov v lehote uvedenej v § 599 ods. 2 OZ,
t. z. v lehote najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Tieto nevyhnutné náklady podľa žalobcov
predstavuje odmena za vypracovaný znalecký posudok č. 3/2019 v sume 240,50 eur, vyúčtovaná
znalcomdaňovýmdokladompredloženýmžalobcami(č.l.24spisu).Žalobcoviavšaksúdunepreukázali,
čí skutočne uhradili znalcovi vyúčtovanú odmenu, t. j. kedy, akým spôsobom a v akej výške. Preto im

súdu toto právo na úhradu nevyhnutných nákladov nepriznal.

15. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobcovia si uplatnili úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 000,- Eur, od 19.4.2019
do zaplatenia. Súd uznal argumentáciu žalovaného, že od 16.3.2016 je sadzba úrokov z omeškania
v občiansko-právnych vzťahov vo výške 5 % ročne a rovnako aj že odpoveď žalovaného bola právnej
zástupkyni žalobcov doručená dňa 23.4.2019, a nie dňa 18.4.2019, ako je uvedené v podanej žalobe.
Preto súd priznal žalobcom úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy, t. j. zo sumy 163,20

Eur od dňa 24.4.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia odpovede zo strany žalovaného o
neuznaní nároku, až do jeho zaplatenia. Vo zvyšku súd

17.Podľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onárokunanáhradutrovkonania
súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobcom pôvodne
uplatnený nárok bez príslušenstva bol vo výške 1000 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
100 %. Úspech žalobcu predstavuje priznaný nárok v sume 163,20 Eur, čo v % vyjadrení po zaokrúhlenípredstavuje 16 %. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu, ktorú súd zamietol, čo v
% vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 84 %. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 68 % (84
% - 16 %). Súd preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že právo na náhradu trov konania priznal

žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 68 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.