Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Roman Majerský
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/103/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211209871
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211209871.9
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobkyne: A. Č., N.. XX.XX.XXXX, Q. XXX,
zastúpenej advokátom Mgr. Pavlom Kissom, Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: V. M., N.. XX.X.XXXX,
V. XX, A., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Studenohorská 42, Bratislava, o vydanie
dedičstva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/86/2011-490,
zo dňa 23.1.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie určil žalobkyňa je vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/4 na nehnuteľnostiach a to byt č. XX nachádzajúci sa na 2.
poschodí bytového domu v A., súpisné číslo XXX, vchod V. XX, postaveného na pozemkoch parcely
registra "C" č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1974/100000, ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. T., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor
pre okres A. J., obec A. - m. č. T. a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 103,66 eura s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.8.2011 do zaplatenia. Žalobkyni proti
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie po
vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná splnila podmienky dedenia v tretej
dedičskej skupine, nakoľko s poručiteľkou MUDr. Y. Š. spoločne hospodárila nielen tým, že mala s
poručiteľkou zriadený spoločný účet v banke, ktorý bol používaný na úhradu spoločných potrieb, ale aj
tým, že sa o domácnosť starali spoločne, keď chodievali spoločne na nákupy, spolu rekonštruovali byt,
skutočnosti, ktoré potvrdili aj výpovede jednotlivých svedkov (svedkyňa A. H. uviedla, že žalovaná mala
v byte vyčlenenú izbu, o ktorej sa poručiteľka vyjadrila, že je žalovanej, čo vnímala tak, že žalovaná býva
spolu s poručiteľkou s tým, že ich vzťah nepociťovala ako kamarátstvo na krátku dobu, ale niečo trváce,
ako aj svedok R. M. vypovedal, že žalovaná najskôr v byte občas prebývala, ale s manželkou nadobudli
dojem,ževbytespolužijú,nakoľkoichstretávaliakoidúnanákupy,dopráce),keďajzvýpovedísvedkov
Ž. B. a A. S. okrem iného vyplynulo, že žalovaná chodila s poručiteľkou k lekárom, riešila jej zdravotné
problémy, z čoho nesporne vyplýva, že spolu v jednej domácnosti žili rok pred smrťou poručiteľky.
3. Z obsahu dedičského spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 46D/745/2010
súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná je na základe Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Dagmar
Ravlukovej zo dňa 23.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2010, dedičkou po poručiteľkeMUDr. Y. Š., rod. A., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom V. XX, A. z dôvodu, že
poručiteľka závet ani listinu o vydedení nezanechala a ako dedička v tretej dedičskej skupine prichádza
do úvahy žalovaná ako spolužijúca osoba, pričom z obsahu spisu ďalej vyplýva, že poručiteľka mala
polorodého súrodenca - brata B. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, nakoľko mali spoločnú matku J.
V., rod. A., nar. XX.X.XXXX a súčasne, že žalobkyňa je dcérou nevlastného brata poručiteľky a pôvodný
žalobca 2/ T. V., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, bol jeho synom.
4. Na uvedenom základe a viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, že dedičský podiel
otca žalobkyne B. V., po poručiteľke bol o veľkosti 1/4, teda ak by v čase úmrtia poručiteľky žil, dedil by
rovným dielom spolu so žalovanou, a preto je v zmysle § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka dedičský
podiel žalobkyne o veľkosti 1/4, nakoľko dedičský podiel súrodenca poručiteľky B. V., sa delí rovným
dielom medzi žalobkyňu a pôvodného žalobcu 2/ T. V., súd prvej inštancie žalobe vyhovel v zmysle jej
poslednej zmeny, keď súčasne prihliadol nielen na (aktíva) byt na V. M. A. a zostatok na účte v sume
1.161,26 eura, ale aj na (pasíva) pohrebné trovy v sume 746,62 eura, nakoľko dedičstvom, ktoré je
predmetom žaloby podľa § 485 Občianskeho zákonníka sa rozumie tzv. čistá hodnota dedičstva (aktíva
mínus pasíva), z čoho 1/4 predstavuje sumu 103,66 eura.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že
úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti výroku o náhrade trov konania podala žalovaná odvolanie a žiadala rozsudok súdu prvej
inštancievnapadnutejčastizmeniťapriznaťnáhradutrovkonaniavrozsahu75%.Podstatnýmzhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa žiadala žalobou
zo dňa 20.4.2011 (spolu so žalobcom 2/) vydanie celého dedičstva, avšak rozhodnutím súdu jej bol
priznaný iba podiel na dedičstve o veľkosti 1/4. Zároveň zdôraznila, že od počiatku sporu navrhovala
uzavretie súdneho zmieru, na základe ktorého by žalobkyni bola vydaná 1/4 dedičstva, a preto aj na túto
okolnosť mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny z dôvodu, že výrok rozhodnutia súdu vo veci samej
sa zhoduje s jej žalobnou žiadosťou a preto mala úspech vo veci v rozsahu 100 %.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len "C.s.p."), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne
dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyjadrená v § 255 C.s.p. sa uplatňuje pri rozhodovaní o
náhrade trov sporového konania; len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu
strany sporu. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa
zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného; miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k žalobnému petitu.
12. V posudzovanej veci Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č.k. 10Co/288/2016-457,
zo dňa 31.5.2018, (v poradí prvý) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej
povinnosť vydať žalobkyni 1/ dedičstvo nadobudnuté dedením po nebohej MUDr. Y. Š., N.. X.X.XXXX,
zomrelej dňa X.X.XXXX, a to nehnuteľnosť o veľkosti podielu 1/3 zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie T., okres A. J., obec A. - mestská časť T., byt v A., na V. XX, súpisné číslo
XXX, parcela č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, vchod V. XX, 2. poschodie, byt č. XX, vrátane podieluna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1974/100000, sumu 138,21 eura s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.8.2011 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a ktorým žalobu žalobkyne 1/ v zostávajúcej časti zamietol zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobkyne
2/ zamietol, potvrdil.
13. Z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie
dospel k absolútne správnemu právnemu záveru, že žalovaná splnila podmienky dedenia v tretej
zákonnej dedičskej skupine, avšak sa dopustil pochybenia, keď uložil žalovanej povinnosť vydať
žalobkyni 1/ podiel o veľkosti 1/3 z nadobudnutého dedičstva po poručiteľke, pretože jej priznal viac práv
ako vyplýva z § 475 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a dedičský podiel žalobkyne 1/ je správne
(iba) o veľkosti 1/4, nakoľko dedičský podiel súrodenca poručiteľky B. V. sa delí rovným dielom medzi
žalobkyňu 1/ a pôvodného žalobcu 2/.
14. Pokiaľ sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2011 (vtedy ešte ako žalobkyňa 1/ popri
žalobcovi 2/ T. V. a neskôr R. V.) domáhala proti žalovanej vydania 1/2 dedičstva po poručiteľke (a
žalobca 2/ vydania dedičstva po poručiteľke v 1/2, t.j. žalobcovia 1/ a 2/ pôvodne žiadali vydať od
žalovanej celé dedičstvo, pretože nikdy nebola dedičkou po poručiteľke) a po vrátení veci odvolacím
súdom na ďalšie konanie (už iba o nároku žalobkyne A. Č.) a vyjadrení záväzného právneho názoru, že
žalobkyňa má nárok na vydanie 1/4 dedičstva po poručiteľke, až následne zmenila žalobu tak, že žiadala
už (iba) vydať 1/4 dedičstva po poručiteľke a nie 1/2 ako doposiaľ, bolo na tento jej dispozitívny úkon,
na základe ktorého súd prvej inštancie pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 23.1.2019
zmenu žaloby, potrebné procesne hľadieť ako na čiastočné späťvzatie žaloby (žiadala totiž kvantitatívne
menej), za ktoré vo vzťahu k pôvodnej žalobnej žiadosti sama nesie plnú procesnú zodpovednosť,
nakoľko žalovaná k tomuto úkonu žalobkyne nedala žiadnu príčinu.
15. Pri rozhodovaní o trovách konania mal potom súd prvej inštancie na túto skutočnosť prihliadnuť
analogicky tak, že v tejto zmenenej časti ide o neúspech žalobkyne, a preto ak žalobkyňa pôvodne
žalovala o vydanie 1/2 dedičstva po poručiteľke a napokon bola úspešná iba v 1/4, bolo potrebné
aplikovať zásadu pomerného úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 C.s.p.; v posudzovanej veci tak mala
každá zo strán sporu rovnaký úspech, resp. neúspech.
16. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania zmenil a v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.
17. Skutočnosť, že žalovaná od začatia sporu navrhovala uzatvorenie súdneho zmieru, ktorým by došlo
k vydaniu 1/4 dedičstva žalobkyni, t.j. navrhovala usporiadanie vzájomných právnych vzťahov medzi
stranami zhodným spôsobom, akým rozhodol súd prvej inštancie vo veci samej a žalobkyňa vytrvalo
popierajúc jej dedičské právo tieto návrhy odmietala, nebolo možné pri rozhodovaní o trovách konania
zohľadniť; táto skutočnosť totiž napĺňa dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., ktorých
aplikácia by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť trovy
konania žalobkyni (cit. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.).
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko ani jedna strana nemala v odvolacom konaní úspech.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.