Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/86/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211209871
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Králik

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1211209871.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobkyne: A. Č., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpená: Mgr. Pavol Kiss, advokát, Štúrova 20, Košice, proti
žalovanej: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, A., zastúpená: JUDr. Jana Polakovičová, advokátka,
Studenohorská 42, Bratislava, o vydanie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu v rozsahu ? na
nehnuteľnostiach, a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu v A., súp. číslo
XXX, vchod V. XX, postaveného na pozemkoch parcely registra ". č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v

rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. T., vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres A. J., obec A. - m. č. T..

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 103,66 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne z dlžnej sumy od 23.08.2011 do zaplatenia.

III. Ž a l o b k y n i proti žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa spolu s právnym predchodcom žalobkyne v 2. rade, voči ktorej súd žalobu rozsudkom č. k.

13C/86/2011-417 zo dňa 18.05.2016 zamietol, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2011,
špecifikovanú podaním doručeným súdu dňa 20.05.2011, domáhali od žalovanej vydania dedičstva,
každý v jednej polovici, nadobudnutého žalovanou dedením po nebohej V.. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX a to:
- nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie T., okres A. J., obec A. - V. Č. T., byt v A.,
na V. XX, súp. č. XXX, parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, vchod V. XX, X. posch., byt. č. XX, vrátane
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX,

-sumy1.161,26Eursúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezdlžnejsumyod24.8.2010dozaplatenia.
Žalobu odôvodnili tým, že po nebohej V.. Y.X. Š., naposledy bytom V. XX, A., bolo dedičské konanie
prejednané a právoplatne ukončené v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod spisovou
značkou 46D 313/2010. Účastníkom v dedičskom konaní bola iba žalovaná ako jediný oprávnený dedič
po nebohej V.. Š. titulom, že spolu s poručiteľkou viedli spoločnú domácnosť po dobu viac ako jedného
roka pred jej smrťou. Nebohá V.. Y. Š. bola sestrou nebohého otca žalobcov - B. V., zomrelého v roku
XXXX, po ktorom dedičské konanie neprebehlo, nakoľko zomrel ako nemajetný. Žalobkyňa v 1. rade

a pôvodný žalobca v 2. rade - T. V., sú jeho zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine a od tejto
skutočnosti odvíjajú aj svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Z rodného listu nebohej poručiteľky
V.. Š. a rodného listu nebohého B. V. možno konštatovať, že boli polorodí súrodenci a mali jedného
spoločného predka, a to matku J. V., rodenú A.. Žalobcovia popreli pravdivosť tvrdení žalovanej o jejzákonnom nároku byť účastníkom dedičského konania po nebohej V.. Š., majú za to, že žalovaná
nie je oprávnenou dedičkou po ich nebohej tete, nakoľko s ňou nežila najmenej rok pred smrťou v
spoločnej domácnosti, neviedli spoločnú domácnosť, spoločne nehospodárili a žalovaná nebola ani

výživou odkázaná na poručiteľa. Z osvedčenia o dedičstve po nebohej V.. Š. vyplýva, že predmetom
dedenia bol účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX spoločný vklad, vedený v Slovenskej sporiteľni, na meno
Š. Y., so zostatkom ku dňu smrti, v polovici, v sume 1.161,26 € s príslušenstvom, termínovaný účet číslo
XXXXXXXXXXvedenýTatrabankea.s.,namenoY.Š.sozostatkomkudňusmrti-0euro,nehnuteľnosti:
byt v A., na V. XX, zapísaný Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie T., na

LVčísloXXXX,stavbasúpisnéčísloXXX,naparcelečísloXXX/XX, čísloXXX/XXačísloXXX/XX,vchod
V. XX, X. posch., byt číslo XX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu XXXX/XXXXX, ako aj pasíva, ktorými sú pohrebné trovy v sume 746,42 euro. Vzhľadom na
skutočnosť, že nebohá V.. Š. bola sestrou nebohého otca žalobcov B. V. oprávneného dediča v tretej
skupine, ktorý zomrel a žalobcovia sú jeho deti, je daná oprávnenosť byť dedičmi po nebohom otcovi
v prvej skupine rovným dielom.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že pokiaľ budú žalobcovia trvať na žalobnom návrhu tak, ako
bol podaný, tento žiada zamietnuť. Poukazovala na to, že osvedčenie o dedičstve 46D 313/2010, Dnot
49/2010, Okresného súdu Bratislava II, notárky Q.. T., právoplatné dňa 23. augusta 2010, bolo vydané
na základe riadneho dedičského konania, ktorého sa zúčastnila ako jediná a na základe skutočností,

ktoré na notárskom úrade predložila, bola právoplatne uznaná ako dedič zo zákona v tretej dedičskej
skupine. S dedením v jej prospech súhlasil aj zástupca Obvodného úradu dňa 21.07.2010. O ostatných
dedičoch v tom čase nevedela, čo dokazuje poznámka notárky v zápisnici o dedičskom konaní zo dňa
23. júna 2010, kde na otázku notárky, či zomrelá V.. Y. Š. mala súrodencov uviedla, že jej súrodencov
nepozná a teda asi súrodencov nemala. Až neskôr sa z podaného žalobného návrhu dozvedela, že V..

Y. Š. mala polorodého súrodenca - brata, ktorý zomrel dňa 23.02.2002. Pokiaľ žalobcovia preukážu, že
sú oprávnení dedičia zo zákona po nebohej V.. Š., je ochotná uzatvoriť s nimi súdny zmier.

3. Dňa 18.05.2016 bol vydaný rozsudok č. k. 13C/86/2011-417, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť vydať žalobkyni v 1. rade dedičstvo nadobudnuté dedením po nebohej V.. Y. Š.,

nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to nehnuteľnosť o veľkosti podielu 1/3 zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., okres A. J., obec A. - V. Č. T., byt v A., na V. L.. Č..
XX, súpisné číslo XXX, parcela č. XXX/XX, Č.. XXX/XX, Č.. XXX/XX, vchod V. L.. Č.. XX, X. poschodie,
byt č. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX, sumu 138,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23. 08.

2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu žalobkyne v 1. rade v
zostávajúcej časti zamietol a zároveň zamietol aj žalobu žalobkyne v 2. rade s tým, že o trovách konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie
žalovaná. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 10Co/288/2016-457 zo dňa
31.05.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť vydať

žalobkyni v 1. rade dedičstvo nadobudnuté dedením po nebohej V.. Y. Š., a to nehnuteľnosť o veľkosti
podielu 1/3 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., okres A. J., obec A. - V. Č. T.,
byt v A., na V. L.. Č.. XX, súpisné číslo XXX, parcela č. XXX/XX, č. XXX/XX, Č.. XXX/XX, vchod V. L.. Č..
XX, X. poschodie, byt č. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v
podiele XXXX/XXXXXX, sumu 138,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od

23. 08. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ktorým žalobu žalobkyne
v 1. rade v zostávajúcej časti zamietol zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vo výroku, ktorým žalobu
žalobkyne v 2. rade zamietol potvrdil a žalovanej priznal proti žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že povinnosťou súdu prevej inštancie bude postupom
podľa ustanovenia § 129 CSP vyzvať žalobkyňu na úpravu žalobného petitu a opätovne rozhodnúť o jej

nároku v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu.

4. Súd uznesením č. k. 13C/86/2011-477 vyzval žalobkyňu na odstránenie vady žaloby, upraviť žalobný
návrh v zmysle rozsudku krajského súdu, na čo žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 08.10.2018,
v ktorom žalobný návrh upravila tak, aby bol vykonateľný pre záznam zmeny vecného práva k

nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 23.01.2019. Na pojednávaní súd pripustil
zmenu žalobného návrhu v zmysle jeho úpravy podaním žalobkyne zo dňa 08.10.2018. Žalobca nemalďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, s rozsudkom krajského súdu sa stotožnil. Žalovaná uviedla,
že nárok žalobkyne nepopierala, keby ona nepopierala jej právo. Vzniesla tiež námietku premlčania v
časti žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko k takémuto uplatneniu došlo až 10.10.2018, súhlasila

so zaplatením sumy 103,66 Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, výsluchom
sporových strán, výsluchom svedkov A. H.Y., R. M., Ž. B., V.. A. S., Q. V., V. K., J.. Q. K., V.. V. X., P.
M., M. Š., H. E., V.T. S., M. S..

7. Súd na základe dokazovania vykonaného v doterajšom priebehu konania ustálil nasledujúci skutkový
stav: Poručiteľka V.. Y. Š., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, bola dcérou J. V.
rod. A., nar. XX.XX.XXXX a Q. A. nar. XX.XX.XXXX. J. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, matka poručiteľky
- V.. Y. Š., bola zároveň aj matkou B. V. nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX. Poručiteľka V.. Y. Š. a B.
V., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX boli nevlastnými súrodencami, ktorí mali spoločnú matku - J.

V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX. Nevlastný brat poručiteľky - B. V., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX
bol otcom pôvodného žalobcu v 2. rade - T. V., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX a žalobkyne v 1.
rade A. V., nar. XX.XX.XXXX.
Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.08.2014, č. k. 4D 122/2014-47, Dnot
215/2014, bolo dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi v 2. rade zastavené, pretože poručiteľ

nezanechal majetok.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2015, č. k. 13C 86/2011-335, súd konanie o
návrhu pôvodného žalobcu v 2. rade zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2015.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 08.03.2016, č. k. 13C 86/2011-104, súd pripustil, aby
do konania na strane žalobkyne vstúpila ako ďalší účastník konania žalobkyňa v 2. rade - R. V..

Z obsahu osvedčenia o dedičstve Q.. F. T., 46D 311/2010, Dnot 49/2010, po poručiteľke V.. Y. Š., vyplýva,
že poručiteľka nezanechala závet (listinu o vydedení), ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine
prichádza do úvahy spolužijúca osoba - V. M., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, A.. Z obsahu
osvedčenia o dedičstve tiež vyplýva, že predmetom dedenia bol majetok poručiteľky - aktíva:
- účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, SPOROžíro, spoločný vklad, vedený v Slovenskej sporiteľni,

a.s, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, na meno Š. Y., so zostatkom ku dňu smrti v
1/2 ........................................................... 1.161,26 Eur + prísl.
- termínovaný účet číslo XXXXXXXXXX, vedený v Tatra banke, a.s., na meno Š. Y., so zostatkom ku
dňu smrti .......................................................... 0 Eur + prísl.
- byt v A., na V. XX, zapísaný Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, k.ú. T.: LV č. XXXX,

stavba súp. č. XXX, na prac. č. XXX/XX, XXX/XX P. XXX/XX, A.-R. X: vchod: V. XX, X. posch. byt. č.
XX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v XXXX/XXXXXX v
1/1, v hodnote podľa prehlásenia účastníčky ........................................................................ 75.000 Eur
a pasíva:
- pohrebné trovy, podľa prehlásenia účastníčky v sume ........................... 746,62 Eur

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2010.
V konaní vypočutá svedkyňa A. H., vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľku Y. Š. poznala od malička,
vyrastali na jednom sídlisku, pracovali v jednej nemocnici. V roku 1995 im bol pridelený byt v jednom
bytovom dome, jej na V. XX a Y. Š. na V. XX. Vtedy sa aj začali intenzívnejšie stretávať. S Y. Š.,
sa stretávala najmä preto, že s ňou konzultovala všetky zdravotné ťažkosti ich dieťaťa, neskôr aj jej

matky. Poväčšine ju navštevovala v jej byte, veľmi často tam bola aj žalovaná, avšak nakoľko sa s Y.
Š. rozprávali o jej súkromných záležitostiach, odporkyňa sa vždy vzdialila a nechala ich osamote buď v
obývačke alebo v kuchyni alebo robila niečo iné. Podľa jej názoru Y. Š. nebola vhodná na normálny život,
nevedela prať, variť, upratovať, toto videla robiť žalovanú, taktiež ich videla ako spoločne chodia na
nákupy.Y.Š.J.jejrazpovedala,ženebyťžalovanej,samabyžiťnemohla.Svedkyňauviedla,žežalovanú

s Y.Ľ. Š. často videla chodiť spolu na nákupy alebo do divadla, alebo sa pripravovali na dovolenku,
alebo hovorili, že boli na dovolenke, videla to ako nie obyčajné kamarátstvo na krátku dobu, ale niečo
trvácne. Dokonca, keď bola poručiteľka hospitalizovaná, žalovaná tam stále za ňou behala, vždy bola o
zdravotnom stave informovaná. Svedkyňa taktiež uviedla, že vedela o tom, že Y. Š. má spoločný účet so
žalovanou. Raz, pred Veľkou nocou, v roku, kedy poručiteľka zomrela, jej pomáhala s vyvesením záclon,

lebo žalovanú seklo, bola v zadnej časti bytu, kde je spálňa aj ďalšia izba zariadená ako pracovňa, v
ktorej bola posteľ. Vtedy jej Y. Š. povedala, že to je V. izba. Ona to vnímala tak, že žalovaná býva spolu
s poručiteľkou, ale mala aj niekde inde bydlisko, a občas tam odchádzala. Taktiež uviedla, že keď bolau poručiteľky v byte, žalovaná bola oblečená v niečom domácom, a keď náhodou odchádzala počas jej
návštevy, bola oblečená v niečom inom.
J.. R. M., sused Y. Š., vo svojej výpovedi uviedol, že so susedmi udržiava iba formálne vzťahy, nakoľko

s Y. Š. bývali na jednej uzamykateľnej chodbe, občas sa s ňou stretol, vídaval tam jej otca, neskôr
žalovanú.Spolusmanželkounadobudlidojem,ževbytespolužijú.Akobytamžalovanámalaprechodný
pobyt, stretávali ich ako idú na nákupy, z nákupu, ráno do práce. Vyzeralo to, že spolu žijú, keď bol u
nich v byte medzi 19.00 hod. a 20.00 hod., boli tam obe.
Ž. B., bývalá kolegyňa žalovanej, pracovala s ňou do roku 1999, kedy odišla do dôchodku. Poznala aj

poručiteľku. Stretávali sa na pracovisku, súkromne nie. Poručiteľka so žalovanou vychádzali dobre, vie
o tom, že poručiteľka pomohla žalovanej, keď mala jej dcéra zdravotné problémy, videla ako žalovaná
chodí s poručiteľkou k lekárovi, telefonovala a dohadovala vyšetrenia, mala pocit, že sú takto spolu dlhú
dobu, že sa kamarátili, myslí si, že spolu žili, vyzeralo to tak, lebo keď si niečo potrebovali dohodnúť,
telefonovali si. Svedkyňa ďalej uviedla, že si myslí, že keď poručiteľka so žalovanou spolu chodili na
nákupy a dovolenky, tak asi spolu hospodárili, ale vedomosť o tom nemá.

V.. A. S., poznal žalovanú aj poručiteľku z práce. S poručiteľkou ho zoznámila žalovaná. Z každodennej
komunikácie na pracovisku bolo zrejmé, že buď poručiteľka so žalovanou spolu žijú alebo sú spolu,
pretože všetko sa riešilo tak, že tam bolo vzájomné súžitie. Žalovaná dohadovala termíny vyšetrení pre
Y. Š., riešila jej zdravotné ťažkosti s ním aj s inými lekármi. Z telefonických hovorov, ktorých bol svedkom
a pri ktorých riešili bežné veci v domácnosti ako on rieši s manželkou a deťmi, nadobudol dojem, že

žalovaná s poručiteľkou spolu aj hospodárili, chodili spolu na dovolenky.
SvedkyňaQ.V.,sesternicaporučiteľky,bývavŽ.,uviedla,žebolavkontaktesporučiteľkouasikaždédva
mesiace, buď prišla poručiteľka k nim, alebo ona prišla do A., vtedy u poručiteľky prespala. Podľa nej nie
je pravdou, že by žalovaná bývala s poručiteľkou, pretože, keď k nej mala prísť, tak jej poručiteľka vždy
hovorila, nech jej niečo pribalí, nejaké jedlo, aspoň na dva dni, z čoho je zrejmé, že ak by s ňou žalovaná

bývala, tak by jej aj varila. Taktiež, keď telefonovala so žalovanou, táto jej hovorila, aké veci urobila, teda
že napr. umyla okná a že jej poručiteľka za to zaplatila. So žalovanou telefonovala, keď volala poručiteľke
a telefón jej zdvihla žalovaná. Svedkyňa taktiež uviedla, že poručiteľka chodila v nedeľu na obedy k
svojej tete do K., V. K.. Podľa svedkyne žalovaná s poručiteľkou spolu nehospodárili, lebo to bolo tak,
že peniaze mala Y. a žalovaná z nich žila, čo odvodzuje od toho, že poručiteľka jej povedala, že ide

spolu s na dovolenku a že ju platí žalovanej, pretože je to jej kamarátka a pomáha jej. Naposledy bola
navštíviť poručiteľku v januári 2010, boli pozrieť V. K. M. R., kde bola hospitalizovaná asi 4 - 5 mesiacov
pred jej smrťou, poručiteľka tam robila lekárku. Keď svedkyňa prespávala u poručiteľky, žalovaná tam
nebola, avšak ona tam niekedy prišla aj s deťmi, s dcérou a vnukom. V roku 2009 bola u poručiteľky asi
4x, poručiteľka bola u nej v Ž. asi 2x, možno viac. Podľa svedkyne poručiteľka nevedela, že jej mama

mala ešte nejaké deti, ale svedkyňa vie, že mala dvoch synov z prvého manželstva, B. P. Q.. Q. zomrel
niekde v W., nevie či mal deti, B. zomrel v ústave, mal dve deti - T. V. a žalobkyňu v 1. rade. O tom, že
poručiteľka má nevlastných bratov a že majú deti, jej svedkyňa povedala pred žalovanou, bolo to dávno,
asi 5-7 rokov pred jej smrťou. Po smrti poručiteľky bola svedkyni v 1/2 vyplatená poistka v sume 80.000
Sk. Druha časť poistky bola na žalovanú.

Svedok V. K., bol bratrancom poručiteľky, v byte jej robil údržbu, opravoval vodu a WC asi 4 roky pred
jej smrťou. Naposledy, asi rok a pol pred jej smrťou jej bol vyhodiť staré koberce. Podľa jeho názoru
žalovaná bola pre poručiteľku iba upratovačka, keď poručiteľka niečo chcela, zavolala jej, ona prišla,
urobia to, zaplatila jej. Keď tam boli s kobercami, žalovaná upratovala pred tým ako prišli, sedela s nimi,
Y. jej zaplatila, oni dve tam ostali sedieť a svedok odišiel. Podľa svedka poručiteľka nežila v spoločnej

domácnosti so žalovanou, boli kamarátky, peniaze mala len Y., nevie o tom, že by spolu hospodárili,
nevie o tom, že by mali spoločný účet, všetko platila Y..
J.. Q. K., bratranec zomrelej, vo svojej výpovedi uviedol, že odkedy sa s poručiteľkou pohádal, asi rok
pred jej smrťou, sa spolu už nestretávali. Predtým ako sa s ňou stretával určite nežila so žalovanou v
spoločnej domácnosti, len jej dávala peniaze, nech jej ide niečo kúpiť alebo vybaviť, dávala jej 7 tisíc

Sk mesačne za upratovanie. Asi mesiac predtým ako sa pohádal s poručiteľkou jej montoval kuchynskú
linku. Keby s ňou žalovaná bývala, určite by mu to povedala, hovorili si všetko. Vie o tom, že Y. mala
peniaze, lebo predala byt po rodičoch, mala auto, ktoré požičala dcére žalovanej a tej ho ukradli a ani od
nej nepýtala peniaze. Pokiaľ sa on bavil s poručiteľkou, tak určite nemala spoločný účet so žalovanou,
pretože hovorila, že ona si svoje peniaze po rodičoch rozkradnúť nedá.

V.. V. X., suseda poručiteľky, vo svojej výpovedi uviedla, že Y. Š. sa do bytu nasťahovala asi v roku
1995, bývala na X. posch., ona býva na X. posch.. S poručiteľkou sa stretávali ráno, keď išla do práce,
stretávali sa v obchode, alebo keď niečo vybavovala, myslí si, že sa stretávali často. Možno po 2 rokoch
potom ako sa poručiteľka do bytu nasťahovala tam začala registrovať ďalšiu osobu, ktorú nepoznala.Keď sa na ňu spýtala, povedala jej poručiteľka, že je to pani M., že tam býva a pomáha jej, lebo p. M.
je zdravotná sestra a poručiteľka mala zdravotné problémy. Potom ako svedkyňa spoznala žalovanú,
ten vzťah už bol bližší, myslí si že tam muselo byť spoločné hospodárenie, keďže spolu žili. Videla ich

spoločne nakupovať, na prechádzke, vie že chodili spolu na dovolenky do zahraničia. Keď mali aj iní
susedia zdravotné problémy, pýtali sa na pomoc pani Š. a ona sama hovorila, že je tam aj pani M.,
ktorá tiež pri zdravotných ťažkostiach pomohla susedom. Keď bola u poručiteľky a videla tam žalovanú,
poručiteľka jej povedala, že je to jej kamarátka a že spolu bývajú. Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že Y.
Š. bola po gynekologickej operácii, potom mala veľmi vážne problémy s nohami, hovorilo sa o tom, že

má "ružu" na nohách a s tým súvisiace cievne problémy.
P. M., dcéra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že jej matka sa s poručiteľkou poznala asi 20 rokov,
navštevovali sa, chodili na rôzne kultúrne podujatia, výstavy, dovolenky. Ona sa bližšie zoznámila s
poručiteľkou keď mala 29 rokov, bola hospitalizovaná v nemocnici, kde pracovala Y. Š.. O 5 rokov sa
jej narodili deti, vie že poručiteľka nemala ani manžela ani deti, veľakrát volala jej matku, aby k nej
išla bývať, lebo nechcela bývať sama. Spočiatku, keď boli deti malé, jej mama pomáhala a na víkendy

chodila k V.. Š.J., kde prespávala. Asi dva roky pred smrťou V.. Š. sa jej zdravotný stav zhoršoval tak,
že tam mama bývala. Keď sa mama odsťahovala k V.. Š., na R. síce chodila, ale na návštevy za ňou a
za deťmi alebo keď bolo treba zaplatiť nejaké účty. Svedkyňa uviedla, že jej mama bola na dôchodku,
V.. Š. ešte pracovala, mama sa starala o domácnosť, varila, upratovala, robila bežné domáce práce.
Spoločne si financovali aj prerábku bytu, podieľali sa spoločne aj na chode domácnosti. O byt na R. sa

starala svedkyňa, ktorá tam bývala sama s deťmi.
M. Š., švagriná odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že keď žalovaná išla na dôchodok, V.. Š. jej
navrhla, aby sa k nej nasťahovala, že vnúčatá sú už odrastené a odporkyňu potrebovala V.. Š.. Vie o
tom, že žalovaná bývala s V.. Š. v domácnosti, pamätá si ako jej raz poručiteľka povedala, že nemá
nikoho a jej jedinou oporou je žalovaná. Navštevovala aj domácnosť V.. Š., bývala tam aj žalovaná,

svedkyňa to videla tak, že mali spoločnú domácnosť, žalovaná tam bývala, upratovala, varila, viedla celú
domácnosť, starala sa o poručiteľku. Domácnosť mala na V., o byt na R. sa starala jej dcéra.
H. E., bratranec poručiteľky, vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy sa s poručiteľkou stretol v roku
2004, na svadbe jeho synovca, J.. W. V., na svadbe bola sama. Potom sa s ňou stretol na pohrebe jej
tety asi v roku 2008 - 2009, kde sa stretli naposledy a odtiaľ odchádzala k svojej priateľke na R., čo

mu povedala poručiteľka. Zomrelú Y. Š. v byte na V. navštevovala jeho manželka, on do bytu nechodil.
Manželka mu spomínala, že Y. Š. si platí za umývanie okien, upratovanie a že to robí p. M.. Poručiteľka
so žalovanou nemali žiaden spoločný účet, iba kartu mala k dispozícii žalovaná, pokiaľ počul.
W.. V. S., vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľka bola jej kamarátka, do roku 2000 sa stretávali asi
raz do týždňa, potom menej, od roku 2003 je na invalidnom dôchodku, odvtedy za poručiteľkou nebola.

Pri telefonických rozhovoroch skôr rozprávali o spoločných spomienkach, raz jej poručiteľka povedala,
že občas jej nejaká známa chodí umývať okná, nikdy jej nespomínala, že by so žalovaná mala zriadený
spoločný účet a že spolu rekonštruovali byt.
W.. M. S., vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľku pozná iba cez svoju manželku, nakoľko to bola jej
dlhoročná priateľka. O živote poručiteľky nevie nič bližšie, iba to čo mu povedala jeho manželka.

Z obsahu oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 24.07.2012 vyplýva, že v Slovenskej sporiteľni,
a.s, bol vedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ako spoločný vklad na meno: Š. Y. P. M. V. a to najmenej
po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľky, nakoľko z obsahu dohody o ukončení Zmluvy o vydaní
a používaní platobnej karty k spoločnému účtu uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a Y. Š. a
V. M. zo dňa 25.8.2010 vyplýva, že banka a klient sa dohodli na ukončení zmluvy o vydaní a používaní

platobnej karty uzavretej dňa 01.08.2008.
ZobsahuzáznamuzvyšetreniaV..V.Ď.,zodňa13.08.2009vyplýva,žeprivyšetreníporučiteľkauviedla,
že nemá súrodencov ani deti.
Zo žalobkyňou predloženej faktúry č. XX XXXX zo dňa 03.05.2007 vystavenej spol. BYTOS spol. s
r.o, znejúcej na meno V.. Y. Š., V. M. vyplýva, že poručiteľke a žalovanej boli fakturované náklady za

vykonané práce - murárske, obkladačské a maliarske práce v sume 75.000 Sk (2.489,54 Eur).
Z obsahu príjmového pokladničného dokladu č. XX XXX zo dňa 03.05.2007 vystaveného spol. BYTOS
spol. s r.o, vyplýva, že od V.. Š. P. V. M. bola na úhradu faktúry č. XX XXXX prijatá suma 75.000 Sk
(2.489,54 Eur).
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uvidela, že v posledných rokoch pred smrťou poručiteľky túto

nenavštevovala a bola s ňou len v telefonickom kontakte. Žalovanú nepozná, ani o nej nikdy nepočula.
Poručiteľku pozývala aj k sebe na návštevu, ale nikdy neprišla. Nikdy jej pri rozhovore nepovedala, že
s niekým žije v spoločnej domácnosti, spomínala len nejakú kamarátku, ktorá jej pomáha. O jej smrti sa
dozvedela od brata a p. E., v marci XXXX.Pôvodný žalobca v 2. rade - T. V., vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2007 u poručiteľky nebol, v
roku 2008 sa stretli iba v kaviarni. V júni 2010 mal cestu cez A., nevedel, že v tom čase už bola mŕtva,
nechal jej rukou písaný odkaz v schránke, ktorá bola plná pošty. O smrti poručiteľky sa dozvedel od p.

E. v marci 2011.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že otec jej nikdy nepovedal, že poručiteľka s niekým žije v spoločnej
domácnosti, nevie ako často chodil jej otec do A., nakoľko od 20-tych rokov nežije s rodičmi. Keď jej
otec bol naposledy s poručiteľkou, nemala žiadne zdravotné problémy, bola v poriadku. Bol s ňou asi
v roku 2010.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s poručiteľkou sa zoznámila asi pred dvadsiatimi rokmi, keď
obe pracovali v nemocnici. V tom čase jej ťažko ochorela dcéra a poprosila V.. Š., ktorú v tom čase
bližšie nepoznala, či by ju mohla liečiť. Táto ju liečila aj vyliečila, za to jej bola veľmi vďačná a v tomto
období sa skamarátili. Následne sa stali blízkymi kamarátkami, trávili spolu dovolenky. Asi po piatich
rokoch, teda približne pred pätnástimi rokmi ju poručiteľka požiadala, aby sa k nej na V. nasťahovala,
nakoľko mala ťažké zdravotné problémy a bola sama. Žalovaná jej vyhovela keďže jej dcéra bola v tom

čase už dospelá a začala od tohto obdobia s poručiteľkou bývať. Väčšinou bývala u nej, ale niekedy
musela chodiť aj na R. do bytu, kde bola nahlásená jej dcéra. Byt bol napísaný na ňu, dcéra v ňom
bývala až kým sa nepresťahovala k priateľovi. K trvalému pobytu na V. prihlásená nebola, prihlásila sa,
až keď predmetný byt po poručiteľke zdedila. Okrem pobytu v zamestnaní s poručiteľkou trávili takmer
všetok voľný čas, prala a varila, umývala okná, zabezpečovala opravy v byte ak boli potrebné, trávili

spolu dovolenky, niekedy ju sprevádzala na kongresy. Každá mala svoj vlastný účet a okrem toho mali
aj spoločný účet, na ktorý vkladali striedavo peniaze. Nemali dohodnutý žiadny systém. Zo spoločného
účtu používali peniaze na nákup stravy, na financovanie opráv v byte, na dovolenky. Poručiteľka nemala
deti, ani nikoho. Žalovaná vie, že mala bratrancov a sesternice, s ktorými sa zoznámila na päťdesiatke
navrhovateľky. A. Č. a T. V. žalovaná vôbec nepozná, nikdy sa s nimi nestretla, ani nevedela kto sú.

Poručiteľka o nich nikdy nehovorila, žalovaná ani nevedela, že mala mať nevlastného brata, poručiteľka
jej to nikdy nespomínala a keď s ňou aj chodila po lekároch, do anamnéz vždy uvádzala, že nemá nikoho.
Na oslave jej päťdesiatky žalobcovia neboli, boli tam len K. s rodinami, žalovaná s dcérami a Q. V..
Poručiteľka asi 6 rokov pred svojou smrťou dostala chorobu "ružu" na nohe. Žalovaná sa o poručiteľku
starala, obväzovala jej nohu, následne začala krvácať a zistili jej rakovinu maternice, čo bolo vyriešené

operačne. Asi 4 až 5 rokov pred smrťou poručiteľka začala dosť piť, začala sa opúšťať, v tom čase
chradla tak, že skoro zomrela, preto jej vybavila prijatie na Š., kde jej zistili cirhózu pečene. Následne
sa však dala dohromady. Často menila zamestnania, naposledy robila v R.. Smrť poručiteľky žalovaná
oznámila Q. V.. K spoločnému účtu mala bankomatovú kartu poručiteľka, žalovaná chodila do banky. S
poručiteľkou kupovali všetko spoločne, dali si napríklad urobiť stoličky a stôl, podlahu, kuchynskú linku,

kupovali prádlo. Žalovaná mala kľúče od bytu na V. .

8. Podľa § 485 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), ak sa po prejednaní
dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať
oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby

nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

9. Podľa § 475 ods. 1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a tí ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní

výživou na poručiteľa.

10. Podľa § 475 ods. 2 OZ, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti.

11. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 105 OZ, ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť
premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa dedičské konanie skončilo.

13. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

14. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak bolo rozhodnutie zrušené

a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

15. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd v priebehu konania dospel k záveru, že žalovaná
splnila podmienky dedenia v tretej dedičskej skupine, nakoľko s poručiteľkou spoločne hospodárila
nielen tým, že mala s poručiteľkou zriadený spoločný účet v banke, ktorý bol používaný na úhradu

spoločných potrieb, ale aj tým, že sa o domácnosť starali spoločne, keď chodievali spoločne na nákupy,
spolu rekonštruovali byt, skutočnosti, ktoré potvrdili aj výpovede jednotlivých svedkov (svedkyňa A. H.
uviedla, že žalovaná mala v byte vyčlenenú izbu, o ktorej sa poručiteľka vyjadrila, že je žalovanej, čo
vnímala tak, že žalovaná býva spolu s poručiteľkou s tým, že ich vzťah nepociťovala ako kamarátstvo
na krátku dobu, ale niečo trváce, ako aj svedok R. M. vypovedal, že žalovaná najskôr v byte občas

prebývala, ale s manželkou nadobudli dojem, že v byte spolu žijú, nakoľko ich stretávali ako idú na
nákupy, do práce), keď aj z výpovedí svedkov Ž. B. a A. S. okrem iného vyplynulo, že žalovaná chodila
s poručiteľkou k lekárom, riešila jej zdravotné problémy, z čoho nesporne vyplýva, že spolu v jednej
domácnosti žili rok pred smrťou poručiteľky.

16. V súlade s citovaným ustanovením § 475 ods. 1 OZ, v tretej dedičskej skupine, ak nededí manžel
ani žiadny z rodičov, dedia rovným dielom poručiteľovi súrodenci (brat, sestra), pričom na veľkosť
ich dedičského podielu nemá vplyv skutočnosť, že sú súrodencami polorodými (majú s poručiteľom
spoločného iba jedného z rodičov) alebo plnorodými (majú oboch rodičov s poručiteľom spoločných),
keď popri poručiteľových súrodencoch dedia aj tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku

pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa s tým, že ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú
jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

17. Z obsahu dedičského spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 46D/745/2010

vyplýva, že žalovaná je na základe Osvedčenia o dedičstve notárky Q.. F. T. zo dňa 23.08.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2010, dedičkou po poručiteľke V.. Y. Š., rod. A., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XX, A. z dôvodu, že poručiteľka závet ani listinu o vydedení
nezanechala a ako dedička v tretej dedičskej skupine prichádza do úvahy žalovaná ako spolužijúca
osoba, pričom z obsahu spisu ďalej vyplýva, že poručiteľka mala polorodého súrodenca - brata B. V.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nakoľko mali spoločnú matku J. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a
súčasne, že žalobkyňa je dcérou nevlastného brata poručiteľky a pôvodný žalobca v 2. rade T. V., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol jeho synom.

18. S ohľadom na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, súd prvého stupňa uznesením vyzval

žalobkyňupostupompodľaustanovenia§129ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,abyupravilažalobný
návrh v zmysle rozsudku krajského súdu, tak, aby bol vykonateľný pre záznam zmeny vecného práva k
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Na pojednávaní dňa 23.01.2019 súd pripustil zmenu žalobného
návrhu, ktorý môže byť podkladom pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti záznamom v súlade
s citovaným ustanovením § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.

19. Súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu, v znení jeho poslednej zmeny, a žalobe vyhovel v celom
rozsahu. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, dedičský
podiel otca žalobkyne, B. V., po poručiteľke bol o veľkosti ?, teda ak by v čase úmrtia poručiteľky žil,
dedil by rovným dielom spolu so žalovanou, a preto je v zmysle citovaného ustanovenia § 475 ods. 2

OZ dedičský podiel žalobkyne o veľkosti ?, nakoľko dedičský podiel súrodenca poručiteľky, B. V., sa delí
rovným dielom medzi žalobkyňu a pôvodného žalobcu v 2. rade, T. V.. V časti peňažného plnenia bolo
potrebné prihliadnuť nielen na aktíva poručiteľky - byt na V. M. A. a zostatok na účte v sume 1.161,26
Eur, ale aj na pasíva dedičstva, a to pohrebné trovy v sume 746,62 Eur, nakoľko dedičstvom, ktoré jepredmetom žaloby podľa § 485 Obč. zákonníka sa rozumie tzv. čistá hodnota dedičstva (aktíva mínus
pasíva), z čoho 1/4 predstavuje sumu 103,66 Eur (1.161,26 - 746,62 : 4).

20. Nakoľko žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd tiež na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy, a to od 23.08.2011 do zaplatenia.
Splatnosť pohľadávky z titulu vydania dedičstva nie je stanovená zákonom a nebola dohodnutá ani
sporovými stranami, preto sa za deň splatnosti považuje deň, ktorý nasleduje potom, ako bol dlžník na
plnenie veriteľom vyzvaný (§ 563 Obč. zákonníka). Žalobkyňa súdu nepreukázala, že žalovanej bola

doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy, a preto súd konštatuje, že k omeškaniu žalovanej s plnením
peňažného záväzku došlo v deň, ktorý nasledoval potom, ako jej bola súdom doručená žaloba, a to
23.8.2011.

21. K vznesenej námietke premlčania v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva, súd uvádza, že k
uplatneniu nároku nedošlo dňa 10.10.2018, kedy bolo súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým na

základe výzvy súdu odstraňovala vadu žaloby a upravila žalobný návrh. Dedičské konanie po zomrelej
V.. Y. Š. bolo právoplatne skončené dňa 23.08.2010. Žaloba, ktorou sa žalovaná domáhala vydania
dedičstva po poručiteľke bola súdu doručená dňa 20.04.2011, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej
lehoty, a týmto dňom sa začalo konanie. Podľa ustanovenia § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe
uplatníprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatomkonaníriadnepokračuje,premlčacia

doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Súd konštatuje, že v konaní začatom na základe
podanej žaloby riadne pokračoval, a preto premlčacia doba (v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva)
neplynula. Na základe podaného odvolania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V danom prípade teda vec nebola právoplatne skončená
a v prípade pripustenia zmeny žaloby v súlade s ustanovením § 139 a nasl. CSP počas konania sa

nejedná o novú žalobu a nové konanie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobný návrh bol pôvodne
formulovaný na vydanie dedičstva a pripustením jeho zmeny je formulovaný ako určovací.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni
priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.