Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2010

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/141/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807899593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2010:3807899593.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa H. S., nar.

X.X.XXXX,. bytom P., U. F. č. XXX/X/X,. zamestnaná spoločnosť B. N., zast. JUDr. J. D., bytom P., N..
S.. C. č. XX/X. proti odporcovi S. P., so sídlom v B., U.. XX.. A. č. X-XX,. vo veci pobočky P., o náhradu
škody z choroby z povolania, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníckom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom prostredníctvom svojho zástupcu domáhala voči odporcovi
náhrady za stratu na zárobku po priznaní invalidného dôchodku za obdobie od 14.2.2000 do 31.12.2003.

Na trovách konania uplatnila trovy právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vykonaných jej
právnym zástupcom ako advokátom do 31.12.2009, dokedy bol zapísaný v zozname advokátov S..

Odporca návrh navrhovateľky nepovažoval za dôvodný. Bol toho názoru, že strata na zárobku po
priznaní invalidného dôchodku bola navrhovateľke vyplácaná v súlade s ustálenou súdnou praxou.
Súčasne vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky za obdobie od februára 2000 do

30.3.2002. Zároveň nárok navrhovateľky považoval za nedôvodný aj z dôvodu, že nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi skončením pracovného pomeru navrhovateľky ku dňu 13.2.2000 a zistenou
chorobou z povolania dňa 19.10.2000.

Trovy konania neuplatnil.

Po vypočutí navrhovateľky, oboznámení s pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa 15.2.1999, s

hlásením choroby z povolania zo dňa 27.8.2001, so skončením pracovného pomeru dohodou zo dňa
13.2.2000, s potvrdením o dĺžke evidencie navrhovateľky na Ú. zo dňa 30.10.2002, s rozhodnutím
o výške invalidného dôchodku navrhovateľky, s písomným vyjadrením odporcu k obsahu návrhu, s
prepočtom náhrady za stratu na zárobku navrhovateľky po priznaní invalidného dôchodku za obdobie
od 19.10.2000 do 31.12.2003, s dokladmi z prílohovej obálky, s pracovnou zmluvou navrhovateľky zo
dňa 26.4.2006, s rozhodnutím S. P. zo dňa 24.1.2006, so stanoviskom N. zo dňa 10.10.2007 a 8.1.2008,
so stanoviskom Š. Z. Ú. v P. zo dňa 21.10.1998 a 29.6.2001, so stanoviskom M. F. N. zo dňa 14.4.2009 a

6.5.2009, so správou o práceneschopnostiach navrhovateľky zo dňa 11.9.2009, s potvrdením o platení
podpory v nezamestnanosti navrhovateľky zo dňa 7.10.2009, s pracovnou zmluvou navrhovateľky zo
dňa 1.11.2002, s potvrdením o výške zárobku navrhovateľky z čl. 79 až 80, so stanoviskom S. P.,
oddelenia zdravotníckych činností zo dňa 15.8.2005, so zápisnicou z rokovania L. zo dňa 17.9.2002,s prehľadom voľných pracovných miest z čl. 94 až 107, s potvrdením o vyplatených nemocenských
dávkach navrhovateľke z čl. 113 až 115, s výplatnými listinami a mzdovými listami navrhovateľky z čl. 118
až 125, so správou oslovených zamestnávateľov o pracovných náplniach v profesii skladník, vrátnik z čl.

134 až 149, so mzdovými listami z čl. 150 až 163, so stanoviskom zamestnávateľa a mzdovými listami z
čl. 165 až 170, so znaleckým posudkom č. 6/2010 zo dňa 30.9.2010, s písomným vyjadrením účastníkov
k obsahu znaleckého posudku, s pripojenými spismi tunajšieho súdu 5C/228/2002, 9C/119/2002,
7C/41/2003, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.2.1999 bola zamestnaná v pracovnom pomere
v spoločnosti C. E. - I. spol. s r.o. P. v pracovnom zaradení pracovník pri výrobe obuvi. Pracovná
zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 15.2.1999. Ku skončeniu pracovného
pomeru medzi navrhovateľkou a jej zamestnávateľom došlo dohodou ku dňu 13.2.2000, zo zdravotných
dôvodov. Dňa 27.8.2001 bolo navrhovateľke vydané hlásenie choroby z povolania - obrna nervov,
vrátane lakťového z miestneho tlaku - syndróm canalis carpi bilaterálny, s dátumom zistenia 19.10.2000.

V hlásení choroby z povolania bol uvedený posledný zamestnávateľ navrhovateľky ako organizácia, kde
choroba z povolania vznikla. V období od 14.2.2000 do 31.10.2002 bola navrhovateľka evidovaná ako
nezamestnaná a za obdobie od 14.2.2000 do 13.8.2000 jej bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti.
Od 1.11.2002 do 31.12.2003 bola zamestnaná v pracovnom pomere u súkromnej podnikateľky S. U.,
ktorý bol dojednaný na dobu určitú.

S účinnosťou od 19.10.2000 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok úrazový v sume 2.682,- Sk
mesačne.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že zdravotnými dôvodmi, pre ktoré došlo k skončeniu

pracovného pomeru v spoločnosti C. E. - I. spol. s r.o.P., ktorej posledné obchodné meno bolo S. S.
s.r.o. P., boli kŕče v prstoch horných končatín, ktoré jej znemožňovali vykonávať určený druh práce. U
súkromnej podnikateľky S. U., kde bola zamestnaná od 1.11.2002 pracovala v skrátenom pracovnom
úväzku na 4 hodiny denne. Dôvodom pre skrátený pracovný úväzok bolo to, aby jej nebol odňatý
invalidný dôchodok, pokiaľ by v pracovnom pomere v osemhodinovom pracovnom čase dosahovala

vyššiu mzdu. Dôvodom pre skrátený pracovný úväzok neboli následky choroby z povolania, čo z
výpovede navrhovateľky vyplynulo. U tohto zamestnávateľa pracovala ako pomocná sila v reštaurácii
a neskôr ako upratovačka. Práca, ktorú vykonávala, nebola vhodná z hľadiska jej zdravotného stavu,
pretože v prstoch rúk mávala kŕče. Od 1.11.2006 doposiaľ je navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti
B. N., kde pracuje ako skladníčka. Ide o prácu v suchom a teplom prostredí a do jej náplne práce patrí

vydávanie tovaru v sklade. Prácu vykonáva v osemhodinovom pracovnom úväzku. Do jej náplne práce
patrí aj dvíhanie ťažších bremien. Pri týchto pracovných úkonoch, pri ktorých zaťažuje horné končatiny,
jej ruky puchnú a tŕpnu. Za vhodnú prácu, zodpovedajúcu jej zdravotnému stavu, považovala prácu
vrátnika, prípadne prácu skladníka, pokiaľ by do náplne práce nepatrilo vykonávanie ťažkých úkonov,
dvíhanie bremien. Navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie a je vyučená brusička skla.

Medzi účastníkmi nebola sporná výška zárobku, ktorý navrhovateľka naposledy dosahovala u
zamestnávateľa C. E. - I. spol. s r.o. vo výške 6.058,- Sk brutto.

Zo správy K. P. L. A. T. M. zo dňa 6.5.2009 súd zistil, že navrhovateľka trpí syndrómom karpálneho

tunela obojstranne (poškodenie stredového nervu v karpálnom tuneli na oboch rukách), zvýšenou
neuromuskulárnou dráždivosťou, polyneuropatiou a senzomotoricou. Má pretrvávajúce ťažkosti
prejavujúce sa v slabosti horných končatín, v pocite chladu a tŕpnutí rúk. Bolo potvrdené poškodenie
periférnych nervov horných končatín, viac v pravej ruke. Podľa vyjadrenia kliniky navrhovateľka nie
je schopná vykonávať práce, u ktorých sa vyžaduje neporušená úchopová sila rúk, zaťažovanie

malýchsvalovýchskupínnahornýchkončatinách,dvíhanieťažšíchbremien,vykonávaniestereotypných
pohybov spojených s ohýbaním rúk v zápästnom a lakťovom zhybe. Nevhodná je pre ňu prácu v chlade
a vlhku. Nie sú pre ňu vhodné práce, ktoré vykonávala v minulosti, brusička skla, obuvníčka a čašníčka.
Bola jej doporučená práca v skrátenom pracovnom úväzku.

Zo zápisnice o rokovaní L. v P. zo dňa 17.9.2002 súd zistil, že navrhovateľke bola doporučená práca
len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Kontraindikovaná bola pre ňu práca brusičky
skla, pracovné zaradenie s preťažovaním horných končatín v nevhodných klimatických podmienkach.
Za prácu zodpovedajúcu jej zdravotnému stavu po zistenej chorobe z povolania jej bola doručenápráca ľahšieho charakteru - práca skladníčky, robotníčky pri výdaji materiálov, prípadne iné pomocné
robotnícke profesie. L. navrhovateľke nenavrhla výkon práce v skrátenom pracovnom úväzku.

Skrátený pracovný úväzok pre navrhovateľku nebol doporučený ani oddelením posudkových lekárskych
činností, čo je zrejmé z odpovede oddelenia zdravotníckych činností S. P., pobočka P. zo dňa 15.8.2005,
v ktorej bola navrhovateľke doporučená práca v ľahšom pracovnom zaradení na plný pracovný úväzok.

Zo spisu 7C/41/2003 súd zistil, že ani zo znaleckého posudku Doc. MUDr. G., CSc., zo dňa 23.10.2003,

nevyplýva, že navrhovateľka po zistenej chorobe z povolania by sa mohla zamestnať len v skrátenom
pracovnom úväzku. Znalkyňa konštatovala, že navrhovateľka je vylúčená z prác v riziku DNJZ, vibrácii
a otrasov, v chlade a vlhku a v riziku ťažkej fyzicky namáhavej práci.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v období od 14.2.2000 do 31.10.2002 evidovaná ako
nezamestnaná, súd zisťoval, aký pravdepodobný zárobok by dosiahla, keby v uvedenom období bola

zamestnaná v plnom pracovnom úväzku v pracovnom zaradení zodpovedajúcom jej zdravotnému
stavu po zistení choroby z povolania. Za týmto účelom súd oslovil zamestnávateľov, ktorí v uvedenom
období evidovali voľné pracovné miesta v pracovnom zaradení vrátnik, ktoré považoval za vhodnú
prácuprenavrhovateľku,priktorejnedochádzaknadmernémuzaťažovaniuhornýchkončatín.Pracovné
zaradenie skladníka súd nepovažoval za prácu vhodnú pre navrhovateľku, s poukazom na to, že

bola pre ňu kontraindikovaná, čo vyplývalo z náplne práce tohto pracovného zaradenia, ktoré súdu
oslovení zamestnávatelia zaslali. Pravdepodobný zárobok súd určil podľa mzdových listov zamestnanca
spoločnosti T. s.r.o. P., ktorý v období rokov 2000 až 2003 pracoval v pracovnom zaradení vrátnik -
spojovateľ. Za rok 2000 súd pravdepodobný zárobok navrhovateľky ustálil v sume 5.411,- Sk brutto,
za rok 2001 v sume 5.501,- Sk brutto, za rok 2002 v sume 5.721,- Sk a za obdobie od 1.11.2002 do

31.12.2003, kedy bola navrhovateľka zamestnaná v pracovnom pomere, jej bola zohľadňovaný reálny
zárobok, ktorý skutočne v zamestnaní dosahovala. Výška pravdepodobných zárobkov vychádza zo
mzdových listov založených v spise na čl. 167 až 170 a výška skutočného zárobku navrhovateľky, ktorý
dosahovala u zamestnávateľa S. S. U., je uvedená v mzdových listoch na čl. 118 až 125 spisu.

Na výpočet výšky náhrady za stratu na zárobku navrhovateľky po priznaní invalidného dôchodku súd
nariadil znalecké dokazovania znalcom z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia personalistiky.

Znalkyňa v znaleckom posudku č. 6/2010 zo dňa 30.9.2010 určila výšku straty na zárobku navrhovateľky
po priznaní invalidného dôchodku za obdobie od 14.2.2000 do 31.12.2003 sumou 582,92 eur. V

znaleckom posudku presne stanovila spôsob výpočtu nároku navrhovateľky s tým, že vychádzala z
priemerného mesačného zárobku navrhovateľky, ktorý naposledy dosahovala u zamestnávateľa v sume
6.058,- Sk, ktorý bol medzi účastníkmi nesporný.

Zamestnávateľ navrhovateľky, ktorý nesie zodpovednosť za škodu na zdraví navrhovateľky bol

vymazaný z obchodného registra ku dňu 26.9.2002.

Nárok navrhovateľky na náhradu za stratu na zárobku po priznaní invalidného dôchodku jej vznikol
od 19.10.2000, odkedy jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok úrazový. Z uvedeného dôvodu
súd nárok navrhovateľky za obdobie od 19.10.2000 do 31.3.2002 posúdil podľa príslušných ustanovení

Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., v znení platnom do 31.3.2002, s poukazom na ust. § 251 ods. 1 novely
Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. a nárok za obdobie od 1.4.2002 do 31.12.2003 podľa príslušných
ustanovení Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., v znení platnom do 31.12.2003.

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, v znení platnom do 31.3.2002, náhrada za stratu na zárobku po

skončení práceneschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity, sa po dobu 12 po
sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku, poskytne zamestnancovi v takej výške, aby spolu s
jeho zárobkom po pracovnom úraze, alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného
invalidného, alebo čiastočného invalidného dôchodku, poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala
jehopriemernémuzárobkupredvznikomškody.Pritomsaneprihliadanazvýšenieinvalidnéhodôchodku

pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na
zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov, ani na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol
zvýšeným pracovným úsilím.Podľa § 201 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení platnom do 31.12.2003, náhrada za stratu
na zárobku po skončení práceneschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity, sa
poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze, alebo po zistení

choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku, alebo čiastočného invalidného
dôchodku, poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom
škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

Podľa § 51f ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, v znení platnom do 31.12.2003, nároky

zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze, alebo pri chorobe
z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor, alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých uspokojenie
sa nevťahuje poistenie zodpovednosti za škodu, alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných
predpisov,uspokojíštátprostredníctvomsociálnejpoisťovnezprostriedkovosobitnéhoúčtuMinisterstva
pre správu a privatizáciu národného majetku SR, Fondu národného majetku SR a z rozpočtovej rezervy
vlády SR.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku po priznaní invalidného dôchodku od
14.2.2000, t.j. odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru v spoločnosti C. E. - I. s.r.o. so

sídlom v P., až do 31.12.2003. Čiastočný invalidný dôchodok úrazový jej bol priznaný s účinnosťou od
19.10.2000. Podľa názoru súdu nie je daná príčinná súvislosť medzi stratou na zárobku navrhovateľky
a skončením pracovného pomeru, pretože choroba z povolania jej bola zistená ku dňu 19.10.2000 a
čiastočný invalidný dôchodok jej bol priznaný až od 19.10.2000. V období od 14.2.2000 do 18.10.2000
navrhovateľke žiadna strata na zárobku v dôsledku choroby z povolania z vyššie uvedených dôvodov

vzniknúť nemohla Pokiaľ uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku po priznaní invalidného
dôchodkuodskoršejdobyakojejbolpriznanýinvalidnýdôchodok,t.j.odskončeniapracovnéhopomeru,
v tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný a zamietol ho. V ďalšom období je pre určenie výšky
náhrady za stratu na zárobku navrhovateľky rozhodujúci priemerný mesačný zárobok navrhovateľky,
ktorý dosahovala pred zistením škody. Škoda jej po prvýkrát začala vznikať po priznaní invalidného

dôchodku, t.j. od 19.10.2000. Rozhodný zárobok pre určenie výšky škody navrhovateľky je priemerný
mesačný zárobok navrhovateľky, ktorý dosahovala v treťom štvrťroku roku 2000 ( § 17 Zákona č. 1/1992
Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, v znení platnom do 31.3.2002),
a ktorý predstavuje sumu 6.058,- Sk. Výška tohto zárobku bola medzi účastníkmi nesporná, preto ho
súd prevzal pre účely zisťovania výšky škody na zdraví navrhovateľky.

Vecná a pasívna legitimácia odporcu je daná v súlade s cit. ust. § 51f ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z.
o Sociálnej poisťovni, v znení platnom do 31.12.2003. Odporca navrhovateľke vyplácal náhradu za
stratu na zárobku od priznania čiastočného invalidného dôchodku, t.j. od 19.10.2000 do 31.12.2003.
Za obdobie od 19.10.2000 do 31.12.2003 jej vyplatil sumu 836,- Sk. Jednalo sa o náhradu za

stratu na zárobku navrhovateľky za obdobie mesiacov november 2000 až september 2001. V ďalšom
období podľa výpočtov odporcu navrhovateľke strata na zárobku nevznikla. Vychádzal z priemerného
mesačného zárobku navrhovateľky v sume 6.058,- Sk, ktorý valorizoval podľa príslušných Opatrení
MPSVaR. Započítaval čiastočný invalidný dôchodok a v období jej nezamestnanosti minimálnu mzdu
a v období, keď pracovala u súkromnej podnikateľky S. U., kde nedosahovala ani minimálnu mzdu, jej

ako pravdepodobný zárobok bola zohľadňovaná minimálna mzda.

Znalkyňa v znaleckom posudku vyčíslila náhradu za stratu na zárobku navrhovateľky za obdobie
od 14.2.2000 do 31.12.2003 v sume 582,92 eur. Z výpočtu znalkyne vyplýva, že strata na zárobku
jej vznikla v mesiacoch február až september 2000. Uvedenú stratu na zárobku súd nezohľadnil,

pretože táto nebola v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania navrhovateľky, ktorá bola zistená
dňa 19.10.2000 a prípadnou stratou na zárobku, ktorá najskôr navrhovateľke vznikla po priznaní
ČID od 19.10.2000. Od tohto dátumu súd ustálil opodstatnenosť nároku na náhradu za stratu na
zárobku navrhovateľky po priznaní ČID. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že od októbra 2000
do októbra 2002 navrhovateľke strata na zárobku nevznikla. V tomto období znalkyňa započítavala

pravdepodobný zárobok, ktorý by navrhovateľka dosiahla, pokiaľ by bola zamestnaná. V období od
novembra 2002 do decembra 2003 započítavala zárobok, ktorý navrhovateľka reálne dosahovala v
zamestnaní u súkromnej podnikateľky S. U.. Jednalo sa o zárobok v štvorhodinovom pracovnom
úväzku, ktorý je v znaleckom posudku za jednotlivé mesiace uvedený. Vzhľadom k tomu, že prácanavrhovateľky v štvorhodinovom pracovnom úväzku nebola v príčinnej súvislosti s následkami jej
choroby z povolania, súd vychádzal zo zárobku, ktorý by dosiahla v osemhodinovom pracovnom čase.
Po vynásobení zárobku navrhovateľky, uvedeného v znaleckom posudku v období od novembra 2002

do 31.12.2003, dvomi, čo bude predstavovať jej zárobok za osem hodín výkonu práce, je tento zárobok
s pripočítaním ČID a prípadných nemocenských dávok, vyšší, ako valorizovaný priemerný mesačný
zárobok dosahovaný navrhovateľkou pred vznikom škody.

Skutočnosť, že práca navrhovateľky v skrátenom pracovnom úväzku nebola v príčinnej súvislosti s

následkami choroby z povolania je zrejmá tak z výpovede navrhovateľky, ktorá potvrdila, že dôvodom
pre skrátený pracovný úväzok bolo to, aby jej nebol odňatý invalidný dôchodok, pokiaľ by v pracovnom
pomere v osemhodinovom pracovnom čase dosahovala vyššiu mzdu, ako aj z listinných dôkazov - zo
zápisnice o rokovaní L. v P. zo dňa 17.9.2002, z ktorej vyplýva, že navrhovateľke bola doporučená
práca len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Kontraindikovaná bola pre ňu práca brusičky
skla, pracovné zaradenie s preťažovaním horných končatín v nevhodných klimatických podmienkach.

L. navrhovateľke nenavrhla výkon práce v skrátenom pracovnom úväzku.

Skrátený pracovný úväzok pre navrhovateľku nebol doporučený ani oddelením posudkových lekárskych
činností, čo je zrejmé z odpovede oddelenia zdravotníckych činností S. P., pobočka P. zo dňa 15.8.2005,
v ktorej bola navrhovateľke doporučená práca v ľahšom pracovnom zaradení na plný pracovný úväzok.

Ani zo znaleckého posudku Doc. MUDr. G., CSc., zo dňa 23.10.2003, vypracovaného pre účely konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/41/2003 nevyplynulo, že navrhovateľka po zistenej chorobe
z povolania by sa mohla zamestnať len v skrátenom pracovnom úväzku..

I keď zo správy K. P. L. A. T. M. zo dňa 6.5.2009 vyplývalo, že navrhovateľke bola doporučená
práca v skrátenom pracovnom úväzku, uvedená správa sa týkala posúdenia súčasného zdravotného
stavu navrhovateľky a nehodnotila jej stav existujúci v roku 2002 a 2003, kedy pracovala v skrátenom
pracovnom úväzku.

Vzhľadom k tomu, že za obdobie od 19.10.2000 do 31.12.2003, vychádzajúc aj z obsahu znaleckého
posudku, u navrhovateľky nevznikla strata na zárobku po priznaní invalidného dôchodku, bol jej návrh
ako nedôvodný zamietnutý. Námietkou premlčania, ktorú odporca vzniesol voči nároku navrhovateľky
za obdobie od 14.2.2000 do 30.3.2002 sa súd nezaoberal a to z dôvodu, že návrh navrhovateľky bol
zamietnutý. Ďalšiu námietku odporcu, ktorú vzniesol vo svojom záverečnom návrhu, a ktorou namietal

svoju pasívnu legitimáciu v spore, súd považoval za nedôvodnú, pretože bol toho názoru, že označenie
odporcu je v súlade s ust. § 120 Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, v platnom znení. To, že
právny zástupca navrhovateľky odporcu označil aj s uvedením jeho organizačnej zložky - Ústredie, nie
je dôvodom pre konštatovanie, že odporca nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 179 ods. 2
citovaného zákona o sociálnom poistení).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke, ako neúspešnej
účastníčke právo na náhradu trov konania nevzniklo a odporca, ako úspešný účastník, trovy konania
neuplatnil, preto im priznané neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.