Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 19, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Er/296/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203929
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Horváth
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2614203929.3

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Secapital S. á.r.L., IČO:
108305, so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, 1653 Luxembourg, Luxemburské veľkovojvodstvo,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO: 36715352, proti povinnému: C. E.Í., F.. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XXX/XX, XXX XX Š. - J., za účasti
súdneho exekútora: Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu Československej armády 1, 036

01 Martin, IČO: 35662794, o vymoženie sumy 4.290,81 € s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamieta.

II. Súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám exekúcie v upovedomení o zastavení starej
exekúcie odmieta.

III. Súd zamieta návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 04.06.2020 (ďalej aj
„upovedomenie“). Oprávnený prevzal upovedomenie dňa 11.06.2020.

2. Oprávnený podal dňa 09.07.2020 u súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu. Súdny
exekútor doručil súdu dňa 05.08.2020 námietky oprávneného proti upovedomeniu, v ktorých oprávnený
žiadal napadnuté upovedomenie zrušiť a žiadal aby súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Oprávnený uviedol, že dňa 19.11.2019 navrhol zmenu súdneho exekútora z
pôvodného Mgr. Milana Somíka na JUDr. Pavla Crkoňa, pričom súd o tomto jeho návrhu doposiaľ

nerozhodol. Poukázal, že predmetná exekúcie nie je evidovaná v Centrálnom registri exekúcií a v takom
prípade nemá exekútor nárok na náhradu ním uplatnených trov exekúcie. Na základe uvedeného žiada,
aby súd predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil a rozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Oprávnený má za to, že zákon č. 233/2019 Z. z. je protiústavný, pričom týmto dáva
exekučnému súdu v rámci týchto námietok podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov
pred Ústavným súdom SR v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR, a to

konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods.
1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. bol odopretý
prístup k súdnej ochrane časti veriteľom tak, že legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia
pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne
neexekvovateľný a táto časť veriteľov je zákonom nútená podať opätovný návrh na začatie súdneho

konania a znášať tým pádom opätovne náklady spojené so začatím konania, náklady spojené s núteným
zastavením pôvodného súdneho konania a administratívne náklady, teda po začatí exekučných konanísú oprávnení nútení 2x dať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre
takýto postup okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. Zároveň poukázal na dôvodovú
správu k predmetnému zákonu. Má za to, že reálne existuje predpoklad, že zastavenie exekúcií sa

dotkne aj exekúcií, kde je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného a účelom
predmetné zákona bolo výlučne znížiť počet vedených exekučných konaní, nakoľko ich vedenie štát
administratívne nezvláda. Podľa názoru oprávneného ide o neprípustnú priamu retroaktivitu právnych
noriem, nakoľko v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe po
začatí týchto exekučných konaní prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v čase začatia

exekučných konaní nemohli nijako predvídať. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. PL. ÚS
6/2016-61 zo dňa 30.01.2019. Má za to, že úprava zákona č. 233/2019 Z. z. sa týka selektívne iba
exekučných konaní začatých pred 01.04.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej
diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov. Zároveň poukázal, že nerovnosť v postavení
veriteľov/oprávnených v exekučných konaniach je zjavná najmä v prípade ust. § 2 ods. 2 písm. c)
(uprednostňovanie pohľadávok štátu a EÚ), ust. § 2 ods. 2 písm. d) (uprednostňovanie pohľadávok

priznaných špecifickým spôsobom) a § 2 ods. 2 písm. e) (opäť uprednostnenie pohľadávok štátu).
Uviedol, že je porušené aj právo na zákonného sudcu - povinnosť podať nový návrh na začatie konania
(zákonom nazývaný „opätovný“) súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca
ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúceho sa rovnakej pohľadávky, pričom
obdobne to platí aj o exekútorovi. Na záver oprávnený uviedol, že nútené obmedzenie práva selektívne

vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní je
naviac síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR),
naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ),
musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so
zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného).

3. K námietkam oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že navrhuje, aby súd predmetné
námietky ako nedôvodné zamietol, pretože oprávnený neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie
a zároveň, aby z úradnej moci sankcionoval šírenie nepravdivých údajov zo strany oprávneného, t. j.
takých údajov, ktoré sú v absolútnom rozpore s reálnym stavom veci (skutočnosťou). Exekútor uviedol,

že postupoval v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z., ktorý má povahu lex specialis, a teda sa aplikuje
prednostne vo vzťahu k zákonu č. 233/1995 Z. z. a nakoľko nastala situácia podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 233/2019 Z. z., pričom nebola daná žiadna zo stanovených výnimiek, k zastaveniu exekúcie došlo
zo zákona, a preto exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Od doručenia prvotného
poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú

starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Z podania oprávneného je zrejmé, že sa nejedná o námietky
proti zastaveniu starej exekúcie, ale námietky smerujú výlučne k paušálnym trovám súdneho exekútora.
Pritom oprávnený ignoruje ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.. Oprávnený v námietkach
tvrdí, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas, pričom túto skutočnosť nijako
nepreukázal. K uvedenému exekútor uvádza, že odôvodnenie oprávneného o tom čo je, alebo nie je

zapísané včas sa nezakladá na pravde, nakoľko rozhodujúci je zápis exekúcie v CRE pred vydaním
upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Oprávnený má v zmysle zákona bezplatný prístup do CRE,
preto si mohol od roku 2016 kedykoľvek a opakovane overiť, či je exekúcia v CRE zapísaná. Fakt, že
oprávnený napáda protiústavnosť prijatého zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie podľa citovanej normy, ani na jeho povinnosť

náhrady vyčíslených trov exekúcie.

4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie
exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

6. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.7. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom

prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

8. Okresný súd Senica po zistení, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie boli podané včas, oprávnenou osobou, proti upovedomeniu vyhotovenému súdnym
exekútorom, proti ktorému sú námietky prípustné, dospel k záveru, že námietky oprávneného sú

nedôvodné. Upovedomením vydaným v rozpore so ZoUNEK je také upovedomenie, ktoré bolo vydané
napr. predčasne alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady na zastavenie starej
exekúcie v zmysle ZoUNEK. Skutočnosť, že exekúcia nebola zapísaná v CRE včas, dokonca ani to,
že nebola v CRE zapísaná vôbec, nepredstavuje výnimky zo zastavenia starej exekúcie priamo zo
zákona. ZoUNEK nestanovuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedôjde, ak exekúcia nie je
v CRE zapísaná alebo nie je v CRE zapísaná včas. Upovedomenie, aj keď exekúcia nebola zapísaná

v CRE, resp. nebola zapísaná včas, preto nie je vydané v rozpore so zákonom a uvedené skutočnosti
nepredstavujú dôvod na podanie námietok proti upovedomeniu, pre ktorý by bolo možné podaným
námietkam proti upovedomeniu vyhovieť a upovedomenie zrušiť. Napriek skutočnosti, že zápis exekúcie
v CRE nie je predpokladom, ktorého splnenie je podmienkou na vydanie upovedomenia, súd lustráciou
v CRE zistil, že exekúcia je v danom registri zapísaná, pričom ide o aktuálny stav. Z uvedeného teda

vyplýva, že exekútorovi vznikol nárok na náhradu paušálnych trov, keďže stará exekúcia bola zapísaná
v centrálnom registri exekúcií. Zároveň ZoUNEK v absolútnych ani v relatívnych výnimkách neuvádza
dôvod nezastavenia starej exekúcie alebo predĺženie rozhodnej doby pre prípad, že súd nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a preto súd rozhodol o zamietnutí námietok
oprávneného proti upovedomeniu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

9. Vo vzťahu k námietkam proti paušálnym trovám exekúcie, ktoré vyplývajú z podania oprávneného,
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoUNEK námietky proti paušálnym trovám exekúcie nie sú prípustné
a preto sa uznesením odmietajú. Z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoUNEK je zrejmé, že sú neprípustné proti
paušálnym trovám exekúcie ako takým, jednak vo vzťahu k nároku a jednak vo vzťahu k výške týchto

trov. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti nároku na paušálne trovy námietky, musel by to explicitne
v zákone vyjadriť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sú naplnené dôvody na odmietnutie
námietok proti paušálnym trovám exekúcie v zmysle ustanovenia § 7ods. 3 ZoUNEK.

10. Konajúci súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, preto nebude za účelom podania návrhu

na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti
zákona č. 233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu návrh
oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku ako nedôvodný zamietol.

11. Na základe uvedeného súd námietky podané oprávneným proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie odmietol ako neprípustné námietky voči trovám exekúcie a súčasne námietky podané
oprávneným proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom
uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa
sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné