Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120225582
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6120225582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s.,
so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. nad X. XX, zast. JUDr. Michal Magdolen, advokát, Farská 50, Nitra, o zaplatenie

sumy 3 943,57 eur s príslušenstvom, o odvolaniach oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra, č. k. 36C/27/2020-70 zo dňa 13. augusta 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) p o t v r d z u j e
a v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II.) a výroku o nároku na náhradu
trov konania (III.) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.464,73 eura spolu
s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 2.10.2018 do zaplatenia a žalobcovi p r i z n á v a
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal v rámci upomínacieho konania návrhom zo dňa 27.01.2020 zaplatenia sumy 3
943,57 eur s príslušenstvom s tým, že uviedol, že ako poisťovateľ uzavrel so žalovaným ako poistníkom
poistnú zmluvu č. 610/400429-4 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“). Dňa 02.01.2018 došlo na diaľnici D1
smerom do Bratislavy, pri Senci, k stretu poisteného motorového vozidla Škoda Superb, EČV:

X., VIN: P. XXTXAXXXXXXX s motorovým vozidlom poškodeného Mercedes - Benz Actros, EČV: D.,
VIN: F., s prívesom značky Lohr, EČV: R. V. tak, že žalovaný v dôsledku mikrospánku narazil do pred
ním idúceho vozidla poškodeného. Vinníkom bol žalovaný. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej
zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 5 747,18 eur dňa
24.05.2018 a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 24.05.2018. Keďže žalovaný
neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, tj. 15 dní od vzniku poistnej udalosti,
žalobca si uplatnil v súlade s § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení voči žalovanému nárok

na náhradu poistného plnenia vo výške 3 943,57 eur, pretože porušil povinnosť, vyplývajúcu z § 10
ods. 1 zákona. Napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia má žalobca proti žalovanému právo
na náhradu celého poistného plnenia vo výške 4 929,47 eur, žalobca si uplatnil svoj nárok v nižšej
výške, t.j. evidentne v prospech žalovaného. Listom zo dňa 30.05.2018 žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3 943,57 eur a opätovne aj listom zo dňa 30.8.2018 a zo dňa
1.10.2018. Žalovaný si ale svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnil. Okresný súd Banská Bystrica

vydal dňa 10.02.2020, sp. zn. 30Up/178/2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.
Uviedol v ňom, že je založený na nesprávne zistených skutočnostiach a umelo predraženej škodovej
udalosti. Podľa žalovaného chýbali znalecké posudky a presný popis ako vyznačená škoda vznikla. Vecbola postúpená konajúcemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie, pretože žalobca navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa zákona o upomínacom konaní. Žalobca vo vyjadrení
k odporu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v odpore,

nespochybňujú opodstatnenosť a dôvodnosť samotnej povinnosti uloženej platobným rozkazom; v jeho
podaní absentuje odôvodnenie vo veci samej. Žalovaný nesie zodpovednosť za riadne odôvodnenie
odporu, čo je v súlade s princípom zodpovednosti strán za kvalitu a obsah prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany a s princípom efektívnosti súdneho konania. Tvrdenia žalovaného sú podľa
žalobcu neopodstatnené a nemajú charakter účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu, okrem

toho žalovaný neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mohli nárok žalobcu čo i len čiastočne spochybniť,
jeho obrana spočíva iba v jeho subjektívnych názoroch. Žalovaný v rámci dupliky prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že na miesto dopravnej nehody boli privolané policajné zložky a on
neobdržal žiadne doklady dokumentujúce dopravnú nehodu. Výšku spôsobenej škody žalobca vyčíslil
na sumu 4 929,47 eur ako poistné plnenie, pričom nie je zrejmé, prečo si uplatňuje voči nemu plnenie
vo výške 3 943,57 eur. Poukázal na § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, s tým,

že žalobca sa odvolal podľa neho na tvrdenie, že žalovaný si nesplnil povinnosť ohlásiť dopravnú
nehodu podľa osobitného predpisu, preto je povinný nahradiť žalobcovi časť náhrady poistného plnenia,
ktoré za neho vyplatil poškodenému. Podľa žalovaného žalobca uviedol ustanovenia zákona, ktoré
odkazuje na osobitný právny predpis - zák. č. 315/1996 Z. z., ktorý bol inak zrušený a nahradený
zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Upriamil pozornosť na § 64 ods. 1 a § 66 ods. 2 zák.

č. 8/2009 Z. z., preto ak by mal žalovaný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, musel by ju najskôr
kvalifikovať ako dopravnú nehodu v zmysle zákona, pričom pri nej na niektorom zo zúčastnených
vozidiel vznikne hmotná škoda prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (3
990 eur). V danej situácii bolo obtiažne, obzvlášť pre laika, vyhodnotiť výšku hmotnej škody. Žalovaný
dopravnú nehodu vyhodnotil iba ako škodovú udalosť, pri ktorej nie je potrebné ohlasovanie policajtovi.

Ohlasovacia povinnosť ale bola splnená, pretože k dopravnej nehode sa dostavili príslušníci Policajného
zboru. Podľa žalovaného žalobca nezdokladoval vznik škody, likvidáciu poistnej udalosti, absentuje
spôsob ohodnotenia spôsobenej škody a ani to, či poškodenému bola preplatená faktúra na opravu
poškodeného vozidla alebo či sa plnilo na základe rozpočtu. Žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie
sumy 3 943,57 eur, čo nie je ani jedenapolnásobok väčšej škody, čo je inak suma 3 990 eur, ktorú určuje

pri ohlasovacej povinnosti priamo zákon. Žalobca nemá podľa žalovaného nárok na náhradu celého
poistného plnenie alebo jeho časti, pretože je zrejmé, že žalobca ako poisťovňa bola o dopravnej nehody
informovaná, riešila ju a poškodenému preplatila aj poistné plnenie. Na pojednávaní právny zástupca
žalobcu uviedol, že zo strany žalovaného nebola nahlásená poistná udalosť žalobcovi, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu povinnosti podľa § 10 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, na základe čoho

si žalobca uplatnil voči nemu nárok na náhradu časti poistného plnenia uhradeného poškodenému -
§ 12 ods.1 písm. g) zákona. Tvrdenia žalovaného o tom, či bola nahlásená dopravná nehoda ako aj
skutočnosti ohľadne výšky poskytnutého poistného plnenia poškodenému sú pre tento spor irelevantné.
Žalobca poškodenému uhradil sumu 5 747,18 eur , pričom poistné plnenie predstavovalo sumu 4 929,47
eur a zvyšná suma predstavovala náklady, ktoré vynaložil poškodený na prenájom iného vozidla. Zo

strany žalobcu nakoniec došlo ešte k zníženiu uplatneného plnenia, a to na sumu 3 943,57 eur. Žalobca
posudzuje v rámci svojej činnosti každý prípad osobitne, napr. 100 % poistného plnenia uplatňuje v
prípade, ak vodič vedie vozidlo pod vplyvom návykovej látky. V tomto prípade uplatnil nárok z dôvodu, že
žalovaný porušil povinnosti a nenahlásil poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote. Navrhol žalobe
vyhovieť v celom rozsahu. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania uviedol, že z doposiaľ

tvrdených skutočností nebola zrejmá špecifikácia nároku žalobcu. V žalobe žalobca uviedol len § 12
ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a až na pojednávaní špecifikoval, že si uplatňuje nárok
na náhradu podľa § 12 ods.1 písm. g) tohto zákona. S poukazom na to je zrejmé, že treba skúmať
dôvody resp. prekážky, prečo k takémuto porušeniu došlo a či vlastne k nemu došlo. Navrhol výsluch
žalovaného,nakoľkoonbolpridopravnejnehodepodľajemuznámychinformáciízadržanýaumiestnený

do cely predbežného zaistenia. Nemal k dispozícii žiadne doklady ani správy o dopravnej nehode.
Poukázal na to, že žalobca sa o dopravnej nehode dozvedel priamo z relácie dopravnej polície, ktorá
mu bola doručená. Pokiaľ ide o samotnú výšku poistného plnenia uhradenú poškodenému, žalovaný
má pochybnosť o tom, či je reálna a či vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Navrhol,
aby žalobca súdu predložil kompletný rozpočet ohľadne jednotlivých dielov, ktoré boli na motorovom

vozidle poškodené, a to aj vrátanie fotodokumentácie. Myslel si, že v takej výške škoda vzniknúť
nemohla. Takisto považoval za neprimeranú výšku refundácie, pretože žalobca o dopravnej nehode
bol informovaný, riešil ju a poškodenému preplatil poistné plnenie. Navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Nevedel uviesť, či žalovaný niekedy nahlásil poistnú udalosť a ani či sa zaujímal o tútovec. Po dopravnej nehode bol zadržaný policajtmi, pretože sa mal dopustiť trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia. Právny zástupca žalobcu s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, keďže v
žalobe zreteľne a jasne citoval porušeniu § 10 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a potom

neskôr v žalobe definoval, na základe čoho si uplatnil svoj nárok. Teda je zrejmé, že neoznámil vznik
poistnej udalosti do 15 dní od jej vzniku a táto nedôslednosť žalovaného nemôže byť na ťarchu tohto
konania a na jeho hospodárnosť. Podotkol, že v § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení je jasne
uvedené, že poisťovateľ má proti poistníkovi, teda žalovanému, nárok na náhradu poistného plnenia,
ktoré za neho vyplatil. Poistné plnenie vyplatené poškodenému je výsledkom likvidačného šetrenia

a odborného skúmania pracovníkov žalobcu. Preto považoval za absolútne nedôvodné prenášanie
dôkazného bremena na žalobcu v tom smere, aby predkladal dokumentáciu a všetky dokumenty, ktoré
preukazujú vyplatenie poistného plnenia v takej výške. Podotkol, že žalovaný neuviedol, aká výška je
správna, iba paušálne tvrdí, že si myslí, že uvedená výška nie je preukázaná. Výsluch žalovaného
bol podľa neho nedôvodný a na žalovaného sa nevzťahujú ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľa
v rámci Civilného sporového poriadku, keďže ide o zákonný nárok, a nie spotrebiteľský. Pre prípad,

ak by súd považoval vzťah za spotrebiteľský, žalovaný bol zastúpený advokátom, preto sa na neho
§ 296 Civilného sporového poriadku nevzťahuje. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe vyhovieť v
celom rozsahu, mal za to, že uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v konaní
bolo preukázané, že zo strany žalovaného nebola splnená zákonom stanovená povinnosť a žalobca
v tomto prípade postupoval tiež výlučne podľa zákona a uplatnil si voči nemu refundáciu poistného

plnenia. Právny zástupca žalovaného považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že
v tomto prípade treba skúmať objektívnu prekážku, ktorá bránila žalovanému splniť zákonom určenú
povinnosť. V skutočnosti tu existovala objektívna prekážka, a to obmedzenie žalovaného na osobnej
slobode. Takisto trval na tom, že nebola preukázaná zo strany žalobcu dostatočným spôsobom výška
škody predstavujúca poistné plnenie vyplatené poškodenému. Uplatnená refundácia bola podľa neho

taktiež neprimeraná.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 478,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 1 478,84 eur od 02.10.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III.Žalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniaprotižalobcovivrozsahu25%.Ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

3. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 23.11.2017 zmluva o povinnom zmluvnom poistení so
začiatkom poistenia dňa 23.11.2017 o 11:30 hod., pričom predmetom zmluvy bolo motorové vozidlo zn.
ŠKODA SUPERB, EČV: X., rok výroby 2009. Z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody č.
286811 vyplýva, že dňa 02.01.2018 o 21:40 hod., vodič MV zn. ŠKODA SUPERB, EČV: X., menom C.

B., viedol motorové vozidlo na diaľnici D1 smerom do Bratislavy v strednom jazdnom priebežnom pruhu,
pričomnakm15,391vdôsledkumikrospánkunarazildoprednímidúcehovozidla-ťahačazn.Mercedes
Benz Actros, EČV: D. XXXXK s prívesom zn. Lohr EČV: R. V.. Dopravná nehoda bola evidovaná ako
objasnená, pričom žalovaný ako vodič porušil povinnosti vodiča, a to viedol vozidlo, ak jeho schopnosť
vodiča viesť vozidlo bola znížená únavou (mikrospánok). To bola rozhodná príčina dopravnej nehody.

Okrem toho bolo v správe uvedené, že u žalovaného došlo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (vedenie vozidla, ak sa naňho vzťahuje rozhodnutie
súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti). Podľa výpisu z knihy dopravných nehôd zo
dňa 24.01.2018 dopravnú nehodu zavinil vodič C. B., tj. žalovaný, ktorému vznikla na vozidle škoda 5
000 eur a jej účastníkom bol aj vodič K. R., ktorému vznikla na vozidle škoda 5 000 eur (orientačný

odhad). Žalobca v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej žalovaným, vyplatil poškodenému poistné
plnenie vo výške 5 747,18 eur dňa 24.05.2018, a to na základe likvidačnej správy k poistnej udalosti
z PZP žalovaného. Predmetná suma pozostávala zo sumy 4 929,47 eur ako škody na motorovom
vozidle, určenej rozpočtom, ekologickej škody v sume 78,29 eur a ušlého zisku za náhradné motorové
vozidlo v sume 739,42 eur. Žalobca si v likvidačnej správe uplatnil voči žalovanému postih 80% za

nenahlásenie poistnej udalosti. Žalobca zaslal na vedomie žalovanému oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 24.05.2018, v ktorom uviedol, že poistnú udalosť vybavil a výšku skutočnej škody v sume 5
747,18 eur (4 929,47 eur ako náklady na opravu vozidla + 817,71 eur ako iné položky) stanovil nazákladenahlásenýchúdajovopriebehuarozsahupoistnejudalosti,obhliadkyveci,správyvyšetrovacích
orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vyjadrenia strán sporu, zhora uvedené zistené
skutkové okolnosti, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - §
788 ods. 1, § 563, § 517 ods. 1 a 2), citované ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZoPZP - zákon č. 381/2001 Z. z.
- § 2 písm. d/, e/. g/. § 10 ods. 1 a § 12 ods. 1 písm. g/), citované ustanovenie § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ a citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2), odôvodnil
nasledovne:
Súd mal preukázané, že žalovaný dňa 02.01.2018 motorovým vozidlom Škoda SUPERB EČV: X. zavinil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla s EČV: R., poškodený K. R. G., G..
Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, takisto nebolo sporné, že žalovaný v lehote 15

dní nenahlásil poistnú udalosť žalobcovi. Sporným zostalo posúdenie, či na strane žalovaného existovali
dôvody hodné osobitného zreteľa pre porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 1 ZoPZP ako aj výška
uplatneného nároku. Súd poukazuje na to, že žalobca už v samotnej žalobe špecifikoval, akú povinnosť
žalovaný porušil, keď uviedol, že neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, tj.
15 dní od vzniku poistnej udalosti. Z tohto je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného

plnenia, resp. jeho časti podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP. Na základe toho sa súd nemohol stotožniť
s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol na pojednávaní, že z doposiaľ tvrdených
skutočností žalobcu nebola zrejmá špecifikácia nároku žalobcu. Žalovaný je v konaní zastúpený
advokátom a uznesením súdu zo dňa 21.05.2020, č. k. 36C/27/2020-49, bol oboznámený s tým, že
je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas. Bol súdom poučený o následkoch

sudcovskej koncentrácie, tj. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas,
ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Ak teda právny zástupca žalovaného navrhol až na pojednávaní výsluch žalovaného, súd
naň neprihliadol. Súd mal za to, že žalovaný mal dostatok priestoru od 18.06.2020 na to, aby uplatnil
prípadné návrhy na vykonanie dôkazov. Práve dňa 18.06.2020 bolo žalovanému doručené predmetné

uznesenie. Okrem toho súd uvádza, že žalovaný ani v odpore proti platobnému rozkazu a ani v rámci
dupliky neuvádzal žiadne dôvody, ktoré mu prípadne bránili v oznámení poistnej udalosti ako takej.
Namietal len výšku škody, jej presný popis a riešil ohlasovaciu povinnosť dopravnej nehody. Žalovaný sa
o termíne pojednávania mal možnosť dozvedieť od svojho advokáta, ktorému bolo doručené predvolanie
na pojednávanie dňa 08.07.2020; preto si mal svoje pracovné záležitosti, ak chcel byť osobne prítomný

na pojednávaní, zariadiť tak, aby sa ho aj zúčastnil. V tomto prípade súd neprihliadol na návrh
právneho zástupcu žalovaného (výsluch žalovaného), pretože by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania. Predsa, ak aj bol priamo žalovaný po dopravnej nehode zadržaný (z dôvodu, že došlo
u neho k mareniu výkonu úradného rozhodnutia), mal možnosť v rámci lehoty 15 dní riešiť predmetnú
vec, resp. niekoho poveriť jej riešením. Z vykonaného dokazovania nebolo zo strany žalovaného ani

preukázané, že by si túto povinnosť splnil prípadne neskôr, tj. po uplynutí 15 dní. Súd má za to, že týmto
postupom nedošlo ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože z jeho strany mali
byť uvedené všetky skutkové tvrdenia, resp. popreté tvrdenia žalobcu včas, t.j. po tom, čo sa dozvedel
o tomto konaní doručením platobného rozkazu z upomínacieho súdu. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy
žalovaného, a to znalecké dokazovanie, spôsob výpočtu a rozsahu škody, zdokladovanie priebehu

likvidácie poistnej udalosti, súd im nevyhovel. Dôvodom bola skutočnosť, že tieto nesúvisia s predmetom
tohto konania. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal likvidačnou správou k poistnej udalosti z PZP
zo dňa 22.05.2018 výšku poistného plnenia v sume 5 747,18 eur ako aj jej uhradenie poškodenému
bankovým prevodom na účet poškodeného. Žalovaný zodpovedá za regresnú škodu, ktorú zavinil a
žalovanýmnebolopreukázané,žebytotaknebolo.Žalovanýakoosobazodpovednázavzniknutúškodu

bol poisteným na základe uzatvorenej poistnej zmluvy a zároveň bol aj poistníkom. Pokiaľ ide o škodu,
tak táto preukázateľne vznikla na poškodenom motorom vozidle, čo vyplýva z predložených dôkazov,
konkrétne z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody ako aj z výpisu z knihy dopravných
nehôd zo dňa 24.01.2018. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že žalobca poskytol
poškodenému poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia vozidla, v príčinnej súvislosti

s prevádzkou ktorého škoda vznikla. Ako už bolo uvedené, súd za dôvod hodný osobitného zreteľa
v prospech žalovaného nepovažoval súd ani tú skutočnosť, že žalovaný bol po dopravnej nehody
zadržaný políciou, a to z dôvodu, že žalovaný ako vlastník a poistník motorového vozidla bol vinníkom
dopravnej nehody, teda vedel o tom, že tak na vozidle poškodeného ako aj na jeho vozidle vznikla škoda.Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s

dostatočnoustarostlivosťou apredvídavosťou.Vslobodnejspoločnostijetotižpredovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Napriek tomu samotný žalovaný nepreukázal
a ani jeho zástupca nevedel uviesť, či si splnil povinnosť oznámenia poistnej udalosti prípadne po
uplynutí 15 dňovej lehoty. Súd má za to, že túto povinnosť si s najväčšou pravdepodobnosťou nesplnil,

pretože na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa dozvedel o dopravnej
nehode priamo z relácie dopravnej polície, ktorá mu bola doručená. To znamená, že mal k dispozícii
doklad o tom, že nastala poistná udalosť a aj tak, poistnú udalosť, žalobcovi nenahlásil. Keďže
žalovaný pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonal s náležitou
obozretnosťou, dobrovoľne sa vystavil riziku, ktoré tak musí znášať. V zmysle ustanovenia § 12 ods.
1 písm. g) ZoPZP žalobca mal nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti voči žalovanému

a bolo iba na žalobcovi, v akej výške si to uplatní. Žalobca si uplatnil voči žalovanému iba časť
poistného plnenia, a to vo výške 3 943,57 eur, predstavujúcu 80% z poistného plnenia (zo sumy 4
929,47 eur). Žalobca mal právo uplatňovať regresný nárok, ale jeho vyčíslenie podľa záveru súdu
nezodpovedalovzniknutejsituácii.Určenierozsahudanéhoplneniabymalovyjadriťcharakterporušenia
povinnosti. Za situácie, keď prevádzkovateľ motorového vozidla si riadne plnil svoju povinnosť platiť

poistné a žalobca na základe tohto pristúpil aj k plneniu a likvidácii škodovej udalosti, potom rozsah
postihu vo výške 80% z poistného plnenia pri oneskorenom resp. neexistujúcom oznámení o poistnej
udalosti zo strany žalovaného tak, ako to vysvetľuje žalobca, neobstojí. Žalobca ako poisťovateľ získal
postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia zo záznamu o vyšetrení dopravnej
nehody, teda aj nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu

činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému. Je pravdou, že oznamovacia
povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne rozsiahly význam; náhradu škody poškodenému môže
poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej
udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Preto
je nútená vykonať z dôvodu zanedbania povinnosti žalovaného úkony na preukázanie právneho

základu zodpovednosti. V tomto prípade ale žalobca zlikvidoval poistnú udalosť, vypracoval správu
dňa 22.05.2018 a bezprostredne na to poškodenému poukázal dňa 24.05.2018 poistné plnenie a
oboznámil o tom aj priamo žalovanému. Náhrada, na ktorú má poisťovateľ právo, má vyjadrovať určitý
majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 ZoPZP. Pretože
žalovaný nesplnil svoj zákonný záväzok, súd považoval za opodstatnený a nepriečiaci sa dobrým

mravom nárok na náhradu poistného plnenia žalobcu vo výške 30% z poistného plnenia, vyplateného
žalobcom poškodenému. Žalobca ako poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie
poistného plnenia zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda nesplnenie oznamovacej povinnosti
poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia
poškodenému (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/257/2009). V prepočte ide o sumu 1 478,84 eur

(30% zo sumy 4 929,47 eur), pričom za základ výpočtu vzal súd práve sumu 4 929,47 eur, predstavujúcu
aj podľa vyjadrenia žalobcu reálne poistné plnenie, pretože zvyšná suma predstavovala iné náklady,
preplatené poškodenému. V tomto smere súd poukazuje aj napr. na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach,sp.zn.2Cob/146/2018,kdesiprávežalobcauplatnilnáhradupoistnéhoplneniatiežvrozsahu
30%. Súd pri určení výšky zohľadnil skutočnosť, že si poisťovne v obdobných prípadoch uplatňujú

nárok v rozsahu od 5 do 30% zo sumy poistného plnenia, vyplateného poškodenému (napr. Okresný
súd Dunajská Streda, sp. zn. 14C/37/2019 (5%), Okresný súd Trenčín, sp. zn. 24Csp/57/2017 (20%).
Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania, súd jeho návrhu vyhovel a priznal mu ich
odo dňa 02.10.2018, tj. odo dňa nasledujúceho po realizácii urgencie žalobcu žalovanému na zaplatenie
náhrady poistného plnenia vo výške 3 943,57 eur. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je len v časti o zaplatenie 1 478,84 eur spolu s
úrokom z omeškania, skutkovo a právne dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %. Keďže súd žalobe žalobcu vyhovel
v sume 1 478,84 eur, žalobca bol úspešný v rozsahu 37,50 % a žalovaný v rozsahu 62,50 %. Žalobca

sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 3 943,57 eur, t.j. úspech nemal v sume 2 464,73 eur.
Úspešnejší bol tak žalovaný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 25
% (62,50% - 37,50%). Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodovhodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov
konania žalovanému nepriznať.

5. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany sporu.

6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom (?) jeho rozsahu domáhajúc sa jeho zmeny a
plného zamietnutia žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, teda podľa obsahu odvolania v skutočnosti zamietajúci výrok (II.) odvolaním

nenamietal. Právne poukázal na dôvody odvolania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/,
e/, f/ a h/ CSP, keď poukázal na to, že súd prvej inštancie (prvoinštančný súd) nevenoval dostatočnú
pozornosť všetkým jeho námietkam. Že jeho námietky žalovaného nie sú účinnou obranou je nesprávny
názor, nakoľko sa prvoinštančný súd riadne nevenoval existencii objektívnej prekážky na jeho strane ani
verifikáciou samotného poistného plnenia, teda nesprávne zamietol navrhol návrh na jeho vypočutie.
Žalobca ako poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia od polície,

taktoprišloksplneniuohlasovacejpovinnosti,keďsámsúdkonštatuje,ženeoznámeniepoistnejudalosti
priamo ním neviedlo k podstatnému sťaženiu činnosti žalobcu. Pre zadržanie políciou po dopravnej
nehode a zároveň preto, že nemal všetky potrebné doklady ohľadom škodovej udalosti, nemal možnosť
žalobcovi osobne nahlásiť poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote, keď taktiež mal za to, že toto
ďalšie oznámenie z jeho strany už nie je ani potrebné, nakoľko účel, ktorý je chránený ustanoveniami §

10 ods. 1 a § 12 ods. 1 písm. g/ ZoPZP bol splnený. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil argument
jeho právneho zástupcu na pojednávaní a tento nesprávne interpretoval, keď potreba odročenia
pojednávania z dôvodu jeho výsluchu k existencii prekážky pre ohlásenie je v podstate len formálnou
výhovorkou súdu, keď sa jedná o podstatný dôkaz okolností, ktorá je rozhodujúca pre rozhodnutie veci.
Naďalej trvá na tom, že výška škody predstavujúca poistné plnenie vyplatené poškodenému nebola

zo strany žalobcu dostatočným spôsobom preukázaná, pričom súd ho tak vystavil situácii, keď má
refundovať náhradu poistného plnenia bez možnosti akejkoľvek kontroly v tom smere, či skutočne
poistné plnenie pokrývalo škodu, ktorú mal spôsobiť; v tomto smere označil návrhy na dokazovanie
fotodokumentáciou a kompletným rozpočtom opravy. Postup súdu spôsobil značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán sporu v jeho neprospech, keď on má za to, že nárok na refundáciu

nevznikol a tento je aj po znížení neprimeraný, keď prvoinštančný súd nijako neodôvodnil, prečo jemu
uložil povinnosť zaplatiť náhradu na hornej hranici súdnou praxou ustáleného rozsahu povinnosti od 5
do 30%, navyše ak sám konštatoval minimálny či dokonca žiadny vplyv porušenia jeho povinností na
činnosť žalobcu, čo robí rozhodnutie súdu nepreskúmateľným a arbitrárnym. Prvoinštančný súd si bol
vedomý argumentu o existencii objektívnej skutočnosti a teda dôvodu hodného osobitného zreteľa na

jeho strane, pričom toto vyhodnotil nesprávne a predčasne, s poukazom na čo jeho právne posúdenie
veci neobstojí a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom.

7. Žalobca v podanom odvolaní proti zamietnutiu žaloby vo zvyšku a výroku o náhrade trov konania
sa domáhal zmeny rozsudku v týchto častiach tak, aby bolo jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovené

a aby mu bola priznaná náhrada trov celého konania v plnom rozsahu, keď súdu prvej inštancie
vytýkal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/. V dôvodoch poukázal na
to, že súd v rozhodnutí spochybnil ním legitímne uplatnené právo, pričom sa mylne domnieval, že je
oprávnený moderovať výšku ním uplatneného nároku na náhradu poistného plnenia. Žalovaný mal
zákonnú povinnosť písomne mu oznámiť vznik poistnej udalosti, keď túto jeho povinnosť (v lehote

15 dní) nemožno účinne nahradiť inak (oznámením poškodeného alebo reláciou dopravnej nehody
zo strany polície), z ktorého dôvodu má zákonný nárok na náhradu poistného plnenia v súlade s §
12 ods. 1 písm. g/ ZoPZP, keď súd nie je oprávnený znížiť výšku požadovanej náhrady aplikujúc
zásadu primeranosti alebo iné kritériá, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu takéto sudcovské právo
nevyplýva a je výlučne jeho vecou, či sa rozhodne uplatniť si náhradu všetkých vyplatených súm

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 3/2004 zo dňa 23.11.2004), keď, na rozdiel od inštitútu
náhrady škody (§ 450 OZ), regresu v poistení majetku (§ 813 OZ) alebo zmluvnej pokuty (§ 544 a nasl.
OZ), nejde o nárok na náhradu škody, ale o originálny druh právneho nároku, ktorý vzniká ex lege ak
nastane niektorá zo skutočností podľa § 12 ods. 1 ZoPZP (rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
8Co/114/2012 a 4Co/110/2011). Nárok podľa tohto ustanovenia teda nie je nárokom na náhradu škody

vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu
spôsobil ale ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného
poistnou zmluvou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 326/2009 zo dňa 22.9.2010), keď
ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ ZoPZP stanovuje jej právo (poisťovne) aj na náhradu celého plnenia(rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/104/2018). Primerané zníženie uplatneného nároku
súdom prichádza do úvahy iba vtedy, ak ho zákon výslovne pripúšťa a zároveň formuluje jednoznačné
kritéria a limity pre takýto postup, čo je inter alia nevyhnutné aj z hľadiska preskúmateľnosti úvah

vedúcich súd k zníženiu takejto náhrady tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému rozhodovaniu. Slovné
spojenie zákonodarcu, že „má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti“ nevytvára priestor
pre eventuálne zníženie jeho legitímneho nároku súdom, keď výška požadovanej náhrady poistného
plnenia, na ktorú mu vznikne ako poisťovateľovi nárok, je limitovaná výlučne požiadavkou vyplývajúcou
z ustanovenia § 12 ods. 3 ZoPZP. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.3.2011 sp.

zn. 3Cdo/257/2009 „uplatnenie (jeho) práva poisťovateľa podľa označeného § 12 ods. 2 písm. g/
zákona č. 381/2001 Z. z. je opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že získal
postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo
zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti
poisteným neviedlo k podstatnému sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia
poškodenému.“ Najvyšší súd akcentoval sankčnú funkciu takéhoto postihu, bez ohľadu na subjektívne

presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného, keď tento
inštitút má ho viesť k riadnemu plneniu povinností (vrátane oznamovacej) vyplývajúcich z poistného
vzťahu. Osobitne zdôrazňuje, že v tejto veci on už prihliadol na všetky skutkové okolnosti a preto
požaduje iba 80% (poškodenému) poskytnutého poisteného plnenia, hoci by mohol požadovať sumu
celú. Prvoinštančný súd tak mu nemohol ním požadované nepriznať inak ako v plnom rozsahu, keď

jediným „delikventom“ v danej veci je žalovaný.

8. Strany sporu sa následne vyjadrovali (navzájom) k odvolaniam protistrany, keď sa následne
vyjadrovali aj k týmto vyjadreniam, pričom zotrvali na svojej právnej argumentácii zo svojich odvolaní,
popierajúc argumentáciu protistrany.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní oboch
strán sporu a dospel (prihliadajúc i k ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít - k princípu
právnej istoty) k záveru, že vo veci je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1, § 388, § 396 ods. 3 a §

255 ods. 1 CSP rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10. V danej veci žalobca v žalobe ním v spore uplatňovaný nárok skutkovo vymedzil tým, že žalovaný mu
neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote (do 15-tich dní od vzniku poistnej udalosti
- dopravnej nehody dňa 2.1.2018 zavinenej žalovaným), keď s poukazom na citované ustanovenia

ZoPZP (§ 2 písm. d), e), § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 12 ods. 1 a 2) uviedol, že si uplatňuje (rovnako ako
listom zo dňa 30.5.2018) v súlade s § 12 ods. 1 ZoPZP voči žalovanému nárok na náhradu poistného
plnenia vo výške 3943,57 eura, spolu s požadovaným úrokom z omeškania a s náhradou trov konania.
Vovecibolvrámciupomínaciehokonaniavydanýdňa10.2.2020platobnýrozkaz,vočiktorémužalovaný
podal (nachádzajúci sa v ÚVTOS) odpor, v ktorom uviedol námietky na nesprávne zistenie skutočností,

námietky k umelému predraženiu škodovej udalosti ako aj k popisu, ako vyznačená škoda vznikla.
Dňa 11.6.2020 žalovaný udelil plnomocenstvo advokátovi, ktorý súdu zaslal svoje vyjadrenie zo dňa
26.6.2020, v ktorom poukázal na to, že žalovaný neobdržal žiadne doklady dokumentujúce dopravnú
nehodu (od privolanej polície), že nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca voči žalovanému uplatňuje
plnenie vo výške 3 943,57 eura (časť z vyčíslenej škody 4 929,47 eura ako poistného plnenia), že

zákon č. 315/1996 Z. z., na ktorý odkazuje ZoPZP, bol zrušený a nahradený zákonom č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, že ak mal žalovaný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, bolo by to v danej
situácii pre neho ako laika (pre vyhodnotenie výšky hmotnej škody) obtiažne, teda žalovaný túto
dopravnú nehodu vyhodnotil iba ako škodovú udalosť, pri ktorej nie je potrebné ohlásenie policajtovi, že
ohlasovacia povinnosť dopravnej nehody podľa aktuálneho osobitného zákona bola splnená, nakoľko

k nehode sa dostavili príslušníci policajného zboru, že žalobca ani nijako nezdokladoval vznik škody,
keď absentuje spôsob ohodnotenia spôsobenej škody vo výške uvádzanej žalobcom (a ani to, či bola
vyhodnotená znaleckým posudkom alebo bola poškodenému preplácaná faktúra alebo sa plnilo na
základe rozpočtu), teda, že pre nepreskúmateľnosť nároku žiada od žalobcu poskytnutie všetkých
dokumentov k priebehu likvidácie poistnej udalosti, keď žalobcom požadovaná suma nepredstavuje

ani len jeden a pol násobok väčšej škody podľa Trestného zákona, ktorú pri ohlasovacej povinnosti
určuje zákon a že (vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keď je navyše zrejmé, že i poisťovňa
bola o dopravnej nehode informovaná), žalobca nemá nárok na náhradu celého poistného plnenia
alebo jeho časti. Na jedinom pojednávaní dňa 13.8.2020, na ktorom bol vydaný i napadnutý rozsudokžalovaný prítomný nebol (od 1.12.2018 do 28.7.2021 je vo výkone trestu), pričom jeho právny zástupca
poukazoval na to, že treba skúmať dôvody resp. prekážky prečo k porušeniu povinnosti žalovaným došlo
a či vlastne k nemu došlo, preto navrhuje jeho výsluch, nakoľko bol pri dopravnej nehode podľa jeho

informácií zadržaný a umiestnený do CPZ (cely predbežného zaistenia) a nemal k dispozícii žiadne
doklady o dopravnej nehode, o ktorej sa žalobca dozvedel priamo z relácie dopravnej polície jemu
doručenej, keď pokiaľ ide o samotnú výšku poistného plnenia, má žalovaný pochybnosť o tom, či je
reálna a súvisiaca s dopravnou nehodou, teda navrhuje - požaduje aby žalobca predložil kompletný
rozpočet vrátane dokumentácie, nakoľko si myslí, že v takej výške škoda vzniknúť nemohla, tiež

považuje za neprimeranú výšku refundácie a žiada preto žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Na otázku
súdu uviedol, že nevie či žalovaný niekedy poistnú udalosť nahlásil (a ani či sa zaujímal o túto vec) a po
vykonaní dokazovania listinami nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Zo zhora uvedeného - z procesnej obrany žalovaného vyplýva, že žalovaný nepopieral v spore
zavinenie dopravnej nehody porušením jeho povinností vodiča, že v spore ani len netvrdil to, že

by žalobcovi ako poisťovateľovi písomne oznámil vznik škodovej udalosti, ktorá nie je totožná s
dopravnou nehodou v zmysle osobitných predpisov, že žalovaný rovnako až do termínu pojednávania
a nejednoznačného vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní netvrdil, že by mu v splneniu
si oznamovacej povinnosti niečo objektívne bránilo, teda, že na jeho strane existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré svoju povinnosť žalobcovi oznámiť vznik škodovej udalosti porušil.

Žalovaný síce výšku škody a žalobcom uplatňovaného nároku z nej pri dopravnej nehode v odpore
a následnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu riešil a namietal, avšak na pojednávaní
jeho právny zástupca po vykonaní dokazovania listinami v spise už návrhy na doplnenie dokazovania
nemal, keď tiež z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovaný (po obdržaní uplatnenia postihu zo
strany žalobcu) pred podaním žaloby (vo vzťahu k žalobcovi) rozporoval výšku škody a jej príčinnú

súvislosť s predmetnou dopravnou nehodou. Žalovaný a jeho zástupca v písomnom vyjadrení pred
termínom pojednávania nežiadal vykonať dokazovanie svojim výsluchom na pojednávaní, keď na
pojednávaní jeho právny zástupca po dokazovaní a pred rozhodnutím vo veci už žiadne návrhy na
dokazovanie nemal. Vychádzajúc z uvedeného, prejednacej zásady a neunesenia dôkazného bremena
(zodpovednosti) k procesnej obrane (predovšetkým k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa

a k neexistencii škody v označenej výške) mal preto odvolací súd za to, že výška poistného plnenia
žalobcu poškodenému a jeho príčinná súvislosť s dopravnou nehodou bola v spore preukázaná, rovnako
nesporne bola preukázaná zodpovednosť žalovaného ako vodiča za vznik dopravnej nehody a škody, od
ktorejsaodvodzuježalobcomuplatňovanýnárokaževkonanínebolvčasariadnetvrdenýapreukázaný
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nesplnenie si ohlasovacej povinnosti žalovaného, teda, že skutkový

a právny základ nároku žalobcu preukázaný bol.

13. Čo sa týka rozsahu nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia - jeho časti podľa § 12 ods. 1
písm. g) ZoPZP spochybňovanom oboma stranami sporu vo vzťahu k jedho posúdeniu v napadnutom
rozsudku, i keď z rozdielnych dôvodov, mal odvolací súd za to, že prvoinštančný súd vec sčasti

nesprávne právne posúdil zamietnutím žaloby žalobcu vo zvyšku, t.j. nepriznaním mu uplatňovaného
nároku v plnom rozsahu. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 28. až 31., ktoré sa
následne premietli aj do nesprávnosti odôvodnenia a vôbec rozhodnutia o trovách konania v bode 35.,
považoval odvolací súd jednak za sčasti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov odôvodnenia ale
hlavne a predovšetkým za vecne nesprávne, keď súd prvej inštancie ním citované zákonné ustanovenia

použité na právne posúdenie ním zisteného skutkového stavu nesprávne aplikoval a teda vyvodil
nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie síce správne uviedol, že žalovaný pri realizácii svojich
povinností v zmysle ZoPZP nekonal s náležitou obozretnosťou a že bolo iba na žalobcovi, v akej
výške si regresný nárok voči žalovanému uplatní (pričom tento si uplatnil v rozsahu 80% z poistného
plnenia - sumy reálne vyplatenej poškodenému, keď zvyšná suma predstavovala jeho iné náklady),

avšak následne žalobcom uplatnený rozsah postihu vo výške 80% spochybnil a uplatnený nárok
mu krátil na 30% so záverom, že žalobca ako poisťovateľ údaje potrebné pre poskytnutie poistného
plnenia získal inak - zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody a teda nesplnenie si oznamovacej
povinnosti žalovaným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu jeho činnosti, že vzhľadom k tomuto len
nárok žalobcu v rozsahu 30% sa neprieči dobrým mravom (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho

súdu SR 3Cdo/257/2009) a že pri určení výšky zohľadnil skutočnosť, že v obdobných prípadoch si
poisťovne uplatňujú nárok v rozsahu od 5% do 30% zo sumy poškodenému vyplateného poistného
plnenia (poukázal na dve označené rozhodnutia Okresných súdov Dunajská Streda a Trenčín), s
ohľadom na čo vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd pri posúdení rozsahunároku žalobcu dospel k nedôvodnosti odvolacej argumentácie žalovaného, keď sa naopak stotožnil
s právnou argumentáciou žalobcu v ním podanom odvolaní. Zákon, v zmysle ktorého si žalobca svoj
nárok uplatňuje, nepozná účinné nahradenie povinnosti poistníka vo vzťahu k poisťovni inak, ako

písomným oznámením poistníka, keď ustanovenie § 12 ods. 1 a 2 ZoPZP neumožňuje súdu znížiť výšku
požadovanej náhrady, aplikujúc zásadu primeranosti alebo iné kritériá, keď súd môže len pri zistení
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaný si ohlasovaciu povinnosť voči poisťovateľovi
nesplnil, žalobcom uplatnený nárok nepriznať pre nenaplnenie jednej z dvoch skutočností v hypotéze
právnej normy - ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP. Je výlučne vecou poisťovateľa, v akom

rozsahu sa rozhodne uplatniť si svoj nárok, avšak zo žiadneho právneho predpisu súdu sudcovské
právo na zníženie nároku nevyplýva, nakoľko nejde právne o nárok na náhradu škody, ale o originálny
druh právneho nároku vznikajúceho ex lege ak nastane niektorá zo skutočností v ustanovení § 12
ods. 1 ZoPZP. Predmetný nárok teda nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému
(nie je odvodený nárok od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil, ale ide osobitný
(originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvnou (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/326/2009 zo dňa 22.9.2010 = R 30/2014). Primerané zníženie
uplatneného nároku teda prichádza do úvahy iba vtedy, ak ho zákon výslovne pripúšťa a zároveň
formuluje jednoznačné kritériá a limity pre takýto postup nevyhnutné z hľadiska preskúmateľnosti
úvah vedúcich k zníženiu takejto náhrady, aby tak nedochádzalo k svojvoľnému rozhodovaniu. Zo
slovného spojenia, že „poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho

časti“ nevyplýva priestor súdu pre eventuálne zníženie legitímneho nároku žalobcu súdom, keď výška
náhrady poistného plnenia je limitovaná výlučne ustanovením § 12 ods. 3 ZoPZP a keď z rozhodnutia
NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/257/2009zodňa14.3.2011vyplýva,žeuplatnenieprávapoisťovateľa
na náhradu poistného plnenia je opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že
poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia

poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda inak, a že aplikácia ustanovenia § 3
Občianskeho zákonníka nemôže viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností už existujúceho
práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nakoľko toto ustanovenie nemá vlastnú priamu
normotvornú platnosť a upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení, keď tiež účelom
§ 12 zákona ZoPZP je zároveň viesť poisteného k riadnemu plneniu si jeho povinností vyplývajúcich

z právneho vzťahu poistenia, vrátane oznamovacej povinnosti. Treba tiež dodať, že poisteným je ako
poistník, tak je aj vodič motorového vozidla zodpovedný za škodu (§ 2 písm. f/, § 4 ods. 1) na základe
zavinenia, na základe ktorého má poisťovňa nárok i proti tomuto (R 32/2014 = 4 Cdo/54/2009 z
31.8.2020), a že súd nemôže skúmať súlad uplatneného nároku poisťovňou z hľadiska proporcionality,
keďže jediným subjektom k prípadnému zníženiu nároku podľa § 12 je poisťovateľ (rozsudok NS SR z

11.12.2019 sp. zn. 4 Obdo/84/2018 = R 64/2020).

14. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie ústavnosti
zákonnej úpravy resp. ústavne komfortného výkladu zákona v označených rozhodnutiach najvyšších
súdnych autorít, rozhodol podľa zásady právnej istoty tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).