Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221436
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4216221436.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal s. r. o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnej: P. R., nar. XX. XX. XXXX,
S. G. J. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 1 256,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/1563/2016 - 53 zo dňa 09. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/1563/2016 - 53 zo dňa 09. 10. 2018 p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. (EX 16662/16) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 41 ods.
2 písm. d), § 44 ods. 2 prvej a druhej vety, § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
marca 2017, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov,§25ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1 a
ods. 4, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že súd ako prvé skúmal, či zmluva o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 02. 10. 2006, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok

a dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 03. 2013 majú spotrebiteľský
charakter a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, t. j.
či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 02. 10. 2006, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a. s. (predchodcom oprávneného) a povinnou, dohodu o uznaní záväzku

a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 03. 2013 uzavretú medzi oprávneným a povinnou,
ktorá obsahovala v bode 5 rozhodcovskú doložku. Zmluvné strany sa v článku 5 bod 2 dohodli, že:
„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory ktoré vzniknú zo zmenky zabezpečujúcej uvedenú dohodu o ručení, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana dohody podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môžedo 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca strana dohody podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V článku 5 bod 3 sa strany dohody
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo strán dohody podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 5.1 tohto článku dohody na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety

sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu...“ Súd bol toho
názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi

zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.
j. povinnej) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej

zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy
(vo forme tlačiva) mal súd za to, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov
fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluva bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet
dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská

zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá možnosť meniť. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,

ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli
splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o bežnom účte, dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú

zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej
zmluvy je, že povinná (t. j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 17CoE/26/2017 zo dňa 23. 02. 2017. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný

orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
Vzhľadom na to bolo potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je

spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nebola splnená jedna z podmienok podľa § 44
ods. 3 Exekučného poriadku, a to vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok. Dospel k záveru, že za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať zeurópskeho práva záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a
nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietal, že
postupomarozhodovanímsúdudochádzakneoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávneného

na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované
efektívne uspokojovanie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom
uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. S
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011
namietal, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská

zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len „CSP“) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa zápisnicou spísanou u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 02. 11. 2016 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči

povinnej vo výške 1 256,56 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 09315/15 zo dňa 16. 03.
2016vydanéhorozhodcomMgr.J.R..Súdnyexekútordňa19.12.2016doručilnaOkresnýsúdKomárno
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Následne súd prvej inštancie vydal

napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia poznamenáva, že právna úprava

spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v § 52 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť,
že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Znakom týchto zmlúv je to, že

sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvej inštancie preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

14. Súd prvej inštancie správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, dohodu ale aj zmluvu, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva môže obsahovať viaceré neprijateľné
podmienky.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok, tak ako to správne

ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá
akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľaanebolaindividuálnedojednaná.Takátorozhodcovskádoložka(resp.rozhodcovskázmluva

inkorporovaná do dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach) je preto podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa

upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ si ju nemohol
osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

16. Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky (v rozhodcovskej zmluve
inkorporovanej do dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach) až po rozhodcovský
rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto
postupom zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon
práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje

odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. S poukazom na
charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok zamietol.

17. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.