Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204931
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318204931.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ J.. J. V., N..
XX. XX. XXXX, A. Y. L.. Č.. XXA, B., X/ V.. R. V.Á., N.. XX. XX. XXXX, A. Y. L.. Č.. XXA, B., žalobcovia 1/
a 2/ zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., IČO: 47 238 526, Dunajská ul. č.
12, Bratislava, proti žalovaným: 1/. J.. R. V., N.. XX. XX. XXXX, A. Y. L.. Č.. XX, B., 2/ RE Invest SK, s. r.

o., IČO: 50 563 823, Oravská ul. č. 13, Senec, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: MH Legal, s.r.o., IČO: 46 409
483, ul. Červenej armády č. 1, Martin, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/
a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. októbra 2018, č. k. 7C/93/2018 - 74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil žalovanému 1/ zdržať sa konania,
ktoré obmedzuje žalobcov pri výkone práva vyplývajúceho zo zriadeného vecného bremena vo forme
práva vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami oboma smermi cez

nehnuteľnosť W.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, v práve uloženia inžinierskych sietí s elektrickým vedením a
ich kontroly a údržby na nehnuteľnosti W.. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka W.. Č.. XXXX, XXXX a
stavby kancelárske priestory firmy Agroreal s.r.o. B.. Č.. XXXX na W.. Č.. XXXX, podľa zmluvy M.-XXXX/
XXXX zo dňa 03. 08. 2017, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovanému 1/, z a m i e t a .

Odvolací súd vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovaným povinnosť zdržať sa konania, ktoré
obmedzuje žalobcov pri výkone práva vyplývajúceho zo zriadeného vecného bremena vo forme

práva vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami oboma smermi cez
nehnuteľnosť W.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, v práve uloženia inžinierskych sietí s elektrickým vedením a ich
kontroly a údržby na nehnuteľnosti W.. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka W.. Č.. XXXX, XXXX a stavby
kancelárske priestory firmy Agroreal s.r.o. B.. Č.. XXXX na W.. Č.. XXXX, podľa zmluvy M.-XXXX/XXXX
zo dňa 03. 08. 2017, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 7C/93/2018 a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

súdny poplatok vo výške 33 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329
ods. 2, § 332 ods. 1 C. s. p., § 123 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu,
keď sa stotožnil so žalobcami, že je potrebné upraviť pomery strán sporu, nakoľko mal za preukázané,
že žalovaní svojím konaním znemožňujú žalobcom ako bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
a osobám oprávneným z titulu práv z vecných bremien, vykonávať im patriace práva a povinnosti.

Uviedol, že mal za preukázané, že žalovaní svojím konaním zamedzujú a neumožňujú žalobcom
výkon práv vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena. Poukázal na skutočnosť, že žalobcoviasú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX,
evidovaný na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pričom v časti „C“ Ťarchy je zapísané vecné
bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami

oboma smermi cez nehnuteľnosti W.. Č.. XXXX/X, XXXX/X a zároveň vecné bremeno spočívajúce v
práve uloženia inžinierskych sietí s elektrickým vedením a ich kontroly a údržby na nehnuteľnosti W..
Č.. XXXX/X, v prospech každodobého vlastníka W.. Č.. XXXX, XXXX a stavby kancelárske priestory
firmy Agroreal s.r.o. s. Č.. XXXX na W.. Č.. XXXX, podľa zmluvy M.-XXXX/XXXX zo dňa 03. 08.
2017. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia na základe Kúpnej zmluvy a Zmluvy o

zriadení vecného bremena uzavretej dňa 02. 08. 2017 so spoločnosťou FINANC PARTNERS s.r.o., keď
žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parcely Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 422 m2, parcely Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 97 m2, parcely Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2,
parcely Č.. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2, parcely č. XXXX/X,
druhpozemku:záhradyovýmere631m2;parcelyČ..XXXX/X,druhpozemku:záhradyovýmere126m2

a stavby so súpisným Č.. XXXX, ktorá sa nachádza na parcele Č.. XXXX/X, druh stavby: administratívna
budova, pričom tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území B., Y. B. a sú zapísané na liste
vlastníctva Č.. XXX. Poukázal na Záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru Senec zo dňa 04.
12. 2017, z ktorého vyplýva, že žalobca 1/ sa osobne dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru
Senec, kde podal oznámenie na konateľa spoločnosti Agroreal Slovakia s.r.o., IČO: 35 789 361, J.. R.

V., ktorý sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože mu neumožnil prístup
k elektrickej skrini s elektromerom, ktorá sa nachádza na adrese odberného miesta Y. XX, B.. Uviedol,
že z listu spoločnosti BKS Leasing s.r.o. vyplýva, že týmto listom oznámila žalobcom, ktorí žiadali túto
spoločnosťonapojeniesvojichnehnuteľnostínaverejnúakanalizačnúsieťcezsusediacenehnuteľnosti,
ktoré sú vo vlastníctve tejto spoločnosti, že žalovaný 2/ nezabezpečil pracovníkom spoločnosti BKS

Leasing s.r.o. fyzický prístup k odbernému miestu, a to aj napriek výzve s tým, že z fotodokumentácie mal
preukázané,žeelektrickáskriňaselektromeromjezabezpečenáreťazouazámkom.Výrok,ktorýmuložil
žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil právne ust. § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov s poukazom na položku 1 písm. c)

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZSP s tým, že o nároku na náhradu trov konania vo
veci nariadenia neodkladného opatrenia, rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2.

Proti tomuto uzneseniu podali žalovaní 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené
procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.), a napokon z

dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a priznať im voči žalobcom nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietli nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 1/, čím
nebola v konaní splnená jedna zo základných procesných podmienok, nakoľko z listu vlastníctva Č..
XXX, v ktorého časti „C“ sú zapísané vecné bremená obsiahnuté vo výroku č. 1 vyplýva, že jediným a

výlučným vlastníkom nehnuteľností vo veľkosti 1/1 vo vzťahu k celku, nachádzajúcich sa v K.. Ú.. B., Y.
B., Y. B., ktoré sú vedené príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom ako pozemky, parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod W.. Č.. XXXX/X ako zastavané plochy a nádvoria o
výmere 153 m2 a W.. Č.. XXXX/X ako záhrady o výmere 126 m2 (ďalej spolu aj ako „pozemok 1"),
je žalovaný 2/, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06. 04. 2018 zapísanej ako nadobúdací titul

k pozemku 1 v časti „B" listu vlastníctva Č.. XXX W. Č.. M.-XXXX/XXXX, ktorý je zároveň aj jediným
povinným z vecného bremena zaťažujúceho pozemok 1, zriadeného (v súčasnosti) v prospech žalobcov
v podobe práva vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami oboma smermi
(ďalej len ako „vecné bremeno 1"). Uviedli, že žalovaný 2/ sa zároveň na základe kúpnej zmluvy stal aj
výlučným vlastníkom pozemku s W.E.. Č.. XXXX/X, evidovaného pre K.. Ú.. B. na R. Č.. XXX ako parcela

registra „C" - záhrada o výmere 631 m2 (ďalej len ako pozemok 2), ktorý je zaťažený vecným bremenom
spočívajúcim v práve uloženia inžinierskych sietí s elektrickým vedením a ich kontroly a údržby pre
každodobého vlastníka pozemkov s W.. Č.. XXXX P. W.. Č.. XXXX, evidovaných pre K.. Ú.. B. (ďalej
len ako „vecné bremeno 2"), z čoho vyplýva, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom pozemku 1 a pozemku2, a teda ani povinným z vecných bremien. Namietli, že žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorý
by osvedčil ich tvrdenia o tom, že elektrickú skrinku zabezpečil reťazou práve žalovaný 1/ ako fyzická
osoba a kedy k tomu došlo, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal výlučne z oznámenia

o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré žalobcovia podali na žalovaného 1/
dňa 04. 12. 2017, t. j. pred celým rokom na Obvodné oddelenie Policajného zboru Senec, ktorému
však do dnešného dňa nebolo doručené žiadne rozhodnutie týkajúce sa priestupku (ani procesného
charakteru), ktorého sa mal podľa Oznámenia o priestupku zo dňa 04. 12. 2017 údajne dopustiť, pričom
s ohľadom na povahu oznamovaného údajného konania žalovaného 1/ a s prihliadnutím na lehoty v

zmysle zákona o priestupkoch, ako aj na obsah vyššie citovaných zákonných ustanovení, je dôvodné
predpokladať, že vec po preskúmaní orgánom objasňujúcim priestupky bola odložená, nakoľko tu neboli
dôvody na začatie konania o priestupku. Vytkli súdu prvej inštancie, že nevykonal žiadne dokazovanie
(napr. dopytom na výsledok priestupkového konania na Obvodné oddelenie Policajného zboru Senec)
za účelom overenia pravdivosti tvrdení žalobcov o zásahoch žalovaného 1/ do ich práv, a to napriek
skutočnosti, že od podania Oznámenia o priestupku (04. 12. 2017) do podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia (03. 10. 2018) uplynulo 10 mesiacov, a teda bolo veľmi pravdepodobné, že
s prihliadnutím na ustanovenie § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch bolo v čase podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobcami v konaní o priestupku už nejaké rozhodnutie vydané,
pričom uvedený postup súdu prvej inštancie je zarážajúci, nakoľko v uznesení konštatuje, že mal z
dôkazov predložených žalobcami za preukázané, že žalovaní svojim konaním zamedzujú a neumožňujú

žalobcom výkon práv vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena. Za podstatnú označili skutočnosť,
že samotnú elektrickú skrinku, ako aj elektrickú prípojku zriadila spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o.
so sídlom Oravská 13, 903 01 Senec, IČO: 35 789 361, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, Odd.: Sro, VI. č.: 21836/B, ktorá sa týmto súčasne stala aj jej výlučným vlastníkom v zmysle
§ 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s tým, že túto elektrickú prípojku spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o. nikdy
nepreviedla na žiadnu tretiu osobu a dodnes sa nachádza v jej výlučnom vlastníctve, z dôvodu ktorého
nie je žalovaný 1/ pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní, keďže pasívne vecne legitimovaným
môže byť výlučne len ten, kto má žalobcami tvrdenú povinnosť, nakoľko žalovaný 1/ nie je povinným z
vecných bremien, ktorého povinnosťou by bolo strpieť výkon práv zodpovedajúcich zriadeným vecným

bremenám zo strany žalobcov a/alebo zabezpečiť nerušený výkon oprávnení žalobcov zodpovedajúcich
zriadeným vecným bremenám a rovnako nie je ani vlastníkom elektrickej skrinky s elektrickou prípojkou,
a preto ani nemôže v tomto konaní vystupovať ako účastník konania na žalovanej strane. Uviedli,
že v prípade, ak by sa skutok opísaný v Oznámení o priestupku žalobcami stal tak, ako tvrdia, už
ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd prvej inštancie by žalovaný

1/ určite disponoval nejakým rozhodnutím o spáchaní alebo nespáchaní oznamovaného priestupku.
K potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia na
základe argumentácie žalobcov o údajnom zamedzení prístupu žalovaným 1/ k elektrickej skrinke,
obsahujúcejúdajneelektrickúprípojkužalobcovuviedli,ženiesúvlastníkmi(§39ods.7zák.č.251/2012
Z. z.) elektrickej prípojky, nakoľko ide o samostatnú vec, ktorá nie je príslušenstvom, ani súčasťou

stavby, keď jej skutočným výlučným vlastníkom je spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o. (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07. 01. 2010, sp. zn. 22 Cdo 4420/2009) a žalobcovia
sa nadobudnutím stavby preto nestali automaticky aj vlastníkom elektrickej skrinky, ani elektrickej
prípojky, ktorá ani nebola predmetom kúpy. Poukázali na skutočnosť, že pre právne posúdenie celého
prípadu a zistenie skutkového stavu je rozhodujúce predovšetkým to, že k odstráneniu technického

zabezpečenia elektrickej skrine obsahujúcej elektrickú prípojku došlo už dňa 08. decembra 2017, a
to zo strany žalobcu 1/, ktorý vnikol bez súhlasu a bez predchádzajúceho upovedomenia žalovaného
2/ ako vtedajšieho leasingového nájomcu pozemku 2 (k tomuto pozemku žalobcovia nemajú zriadené
vecné bremeno 1), pričom osobne karbobrúskou prestrihol reťaz aj visiaci zámok na elektrickej skrini
obsahujúcej elektrickú prípojku, aby sa do elektrickej prenosovej sústavy pripojil jej prostredníctvom, a to

všetko bez toho, aby si predtým vyžiadal súhlas vlastníka elektrickej prípojky (spoločnosti AGROREAL
Slovakia. s.r.o.) s jej používaním, alebo si splnil svoju zákonnú povinnosť obsiahnutú v ustanovení §
39 ods. 10 ZoE za predpokladu, ak by si chcel na pozemku 2 zriadiť vlastnú elektrickú prípojku alebo
iné elektrické odberné zariadenie (tzv. elektromer), z čoho vyplýva, že od tohto dňa sú žalobcovia
pripojení do elektrickej distribučnej siete prostredníctvom elektrickej prípojky vo vlastníctve spoločnosti

AGROREAL Slovakia, s.r.o., od ktorej nemajú súhlas na využívanie elektrickej prípojky vo vlastníctve
AGROREAL Slovakia, s.r.o. a ani nepožiadali túto spoločnosť o odkúpenie elektrickej prípojky v jej
vlastníctve, ale ani dosiaľ nepožiadali žalovaného 2/ ako vlastníka pozemku 1 a pozemku 2 o súhlas
na zriadenie vlastnej elektrickej prípojky a/alebo elektromeru v súlade s § 39 ods. 10 ZoE. Namietli, žena vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, nakoľko v čase podania návrhu (dňa
04. 10. 2018) okolnosti, ktorými odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy práv medzi stranami sporu už
v čase jeho nariadenia dňa 31. 10. 2018 neexistovali, keďže technické zabezpečovacie prostriedky

elektrickej skrinky odstránil žalobca 1/ už dňa 08. 12. 2017 s tým, že tohto šikanózneho (a súčasne teda
i protiprávneho) konania sa žalobcovia dopustili v záujme toho, aby im aj prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia bol umožnený výkon práva z vecných bremien vo vzťahu k žalovanému 2/
neprimeraným až šikanóznym spôsobom a v nepovolenom rozsahu, idúcom nad rámec záväzkov
žalovaného 2/ z vecných bremien. Uviedli, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov

zo strany žalobcov a ich tvrdení o obmedzovaní ich práv vyplývajúcich z vecných bremien, dospel v
konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k vydaniu uznesenia, v ktorom vychádzal z
tvrdení a požiadaviek žalobcov, uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
boli v priamom rozpore s obsahom Zmluvy o zriadení vecného bremena a šli nad jej rámec, keď ako
zásahy do svojho práva žalobcovia opísali údajnú nemožnosť užívania stavby (kúpenej s povolením
na užívanie ako administratívna budova s kancelárskymi priestormi) ako rodinného domu z dôvodu

neexistujúcej prípojky studenej pitnej vody, ktorej zriadeniu cez pozemok 1 údajne žalovaní bránia v
rozpore so svojimi povinnosťami, nakoľko je nepochybné, že žalobcovia už pri uzatváraní Kúpnej zmluvy
a Zmluvy o zriadení vecného bremena museli z ich obsahu vedieť, že stavbu nie je možné užívať
inak, len ako kancelárske priestory, pričom oprávnenie žalobcov zodpovedajúce vecnému bremenu 1 sa
vzťahuje výlučne len na právo uloženia inžinierskych sietí elektrického vedenia, existujúcich a uložených

na pozemku 1 vo vlastníctve žalovaného 2/ v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy, čo jednoznačne vylučuje
aj akékoľvek budúce uloženie a vedenie iných inžinierskych sietí (napr. vodovodných a kanalizačných)
cez pozemok 1 na podklade existujúcej Zmluvy o zriadení vecného bremena, v ktorej sú práva z
vecných bremien definované ako právo vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými
vozidlami oboma smermi cez pozemok 1, t. j. cez pozemky s W.. Č.. XXXX/X,XXXX/X (t. j. vecné

bremeno 1) a právo uloženia inžinierskych sietí s elektrickým vedením a ich kontroly a údržby na
pozemku 2, t. j. na pozemku s W.. Č.. XXXX/X (t. j. vecné bremeno 2), a to v prospech vlastníka
pozemku s W.. Č.. XXXX P. XXXX nachádzajúceho sa v K.. Ú.. B. (ďalej len ako „pozemok 3) a
stavby, teda nehnuteľnosti so B.. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku s W.. Č.. XXXX (t. j. na
pozemku 3), ktorá bola kolaudovaná ako „Kancelárske priestory firmy AGROREAL Slovakia, s.r.o..",

pričom vlastníkmi stavby a pozemku 3 sa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 03. 08. 2017, vloženej do
príslušného katastra nehnuteľností pod č. vkladu M.-XXXX/XXXX stali žalobcovia, ktorí sú zároveň v
postavení oprávnených z vecných bremien k pozemku 1 a pozemku 2 vo vlastníctve žalovaného 2/.
Namietli, že skutkový stav, na podklade ktorého bolo vydané neodkladné opatrenie, neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a ani nemohli uplatniť, keďže

nemali vedomosť o vedení tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia sú
spoločne v 1/1 k celku bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v K.. Ú.D..
B., Y. B., Y. B., ktoré sú vedené príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom na R. Č.. XXXX
ako pozemky, parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape pod W.. Č.. XXXX/X ako zastavané
plochy a nádvoria o výmere 266 m2, W.. Č.. XXXX/X ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 150

m2 a W.. Č.. XXXX ako záhrady o výmere 414 m2, keď žalobca 1/ je zároveň v 1/1 vo vzťahu k
celku výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v K.. Ú.. B., Y. B., Y. B., ktoré sú vedené
príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom na R. Č.. XXXX ako pozemky, parcely registra
„C" evidované na katastrálnej mape pod W.. Č.. XXXX/X ako záhrady o výmere 482 m2, W.. Č..
XXXX/X ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a W.. Č.. XXXX/X ako zastavané plochy

a nádvoria o výmere 32 m2 (nehnuteľnosti uvedené na R. Č.. XXXX P. R. Č.. XXXX ďalej len ako
„pozemok 4"), ktorý bezprostredne susedí s pozemkom 3 (t. j. s parcelami č. 3998, 4039, toho času vo
vlastníctve žalobcov), a v prospech každodobých vlastníkov boli zriadené vecné bremená k pozemku 1
a pozemku 2 (toho času vo vlastníctve žalovaného 2/), pričom na pozemku 4 vo vlastníctve žalobcov,
ktorý bezprostredne hraničí s pozemkom 3, na ktorom sa nachádza stavba, si žalobcovia vytvorili v

obvodovommúreohraničujúcomichpozemok3,vlastnývchodsošírkoutrochmetrov,umožňujúcinielen
pohodlný prístup žalobcov k stavbe a pozemku 3, ale navyše vlastníctvo pozemku 4 v bezprostrednom
susedstve s pozemkom 3 a na ňom postavenou stavbou umožňuje žalobcom aj bezproblémové uloženie
akýchkoľvekvodovodných,kanalizačnýchaelektrickýchinžinierskychsietícezpozemok4vovlastníctve
žalobcov, a to bez toho, aby bol bezdôvodne obmedzovaný vo výkone svojich vlastníckych práv

žalovaný 2/ ako vlastník pozemku 1 a pozemku 2, a preto tvrdenia žalobcov o existencii bezodkladnej
potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia, na ktorých podklade
bez ďalšieho skúmania skutkového stavu z verejne jednoducho prístupných zdrojov (napr. na portáli
www.katasterportal.sk ) bolo vydané uznesenie súdu prvej inštancie, súnepravdivé a účelové, nakoľko žalobcovia vlastnia pozemky, definované ako pozemok 4, ktoré, ako
vyplýva z príslušnej katastrálnej mapy, bezprostredne susedia s pozemkom 3 a stavbou, rovnako vo
vlastníctve žalobcov a tieto pozemky sú aj reálne/fakticky dnes prepojené dostatočne širokým vchodom,

ktorý žalobcovia aj využívajú, a preto neexistuje rozumný dôvod nielen na nariadenie neodkladného
opatrenia, ale dokonca ani na existenciu vecných bremien. Poukázali na to, že žalovaný 2/ podal dňa
04. 05. 2018 voči žalobcom žalobu na zrušenie vecného bremena 1, ktorá je vedená na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 24C/62/2018 z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala, keď došlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku 3 a na ňom stojacej stavby žalobcami, ktorí vlastnia aj

pozemok 4 bezprostredne susediaci s pozemkom 3, v prospech vlastníka ktorého boli zriadené vecné
bremená k pozemku 1 a pozemku 2 vo vlastníctve žalovaného 2/ s tým, že žalobcovia majú práve
cez pozemok 4 zabezpečený bezproblémový prístup k pozemku 3, ktorý aj v skutočnosti využívajú na
prístup k nemu a je na ňom aj dostatočný priestor na zriadenie prístupovej cesty k pozemku 3 (ide o
tú časť pozemku 4, ktorá bezprostredne susedí so súčasnou prístupovou cestou nachádzajúcou sa na
pozemku 1 vo vlastníctve žalovaného 2/ zaťaženom vecným bremenom, pričom na pohodlný prechod

a prejazd peši aj motorovými a nemotorovými vozidlami, má popisovaná časť pozemku 4 dostatočnú
šírku minimálne 6 m). Uviedli, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predložený žalobcami
je šikanóznym výkonom práva a nariadenie neodkladného opatrenia uznesením predstavuje vážny a
zbytočný zásah do práv žalovaného 2/, nehovoriac už o zásahu do práv žalovaného 1/, ktorý ani nie
je v tomto konaní pasívne legitimovaným, nakoľko žalobcovia sú vlastníkmi pozemku 4, ktorý nielenže

priamo susedí s pozemkom 1 a pozemkom 2, ale aj s verejnou cestnou komunikáciou, cez ktorú
majú žalobcovia zabezpečený priamy prístup k pozemku 3 bez toho, aby muselo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu 1 neprimerane a v rozpore s dobrými mravmi zaťažovať žalovaného 2/, a tým
značným spôsobom obmedzovať výkon jeho vlastníckeho práva k pozemku 1. Žalovaný 2/ v odvolaní
ďalej uviedol, že sa domnieva, že jeho žalobe na zrušenie vecného bremena 1 bude vyhovené, keďže

existuje hrubý nepomer medzi zriadeným vecným bremenom 1 a výhodou žalobcov ako oprávnených z
vecného bremena 1, čím došlo k naplneniu podmienky pre zrušenie predmetného vecného bremena 1
na základe rozhodnutia súdu v súlade s § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že toto zrušenie
nespôsobí žalobcom žiadnu ujmu, nakoľko majú prístup k pozemku 3 riadne zabezpečený a umožnený
cez svoj vlastný pozemok 4, pričom práve pozemok 4 poskytuje omnoho efektívnejší a hospodárnejší

prístup k pozemku 3, navyše bez zásahu do jeho práv.

3.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedli, že nakoľko ku dnešnému

dňu je napadnuté uznesenie vykonateľné (ešte neprávoplatné) a naďalej nedisponujú ovládaním
od elektrickej brány, a je im zo strany žalovaných marený výkon práv vyplývajúcich zo Zmluvy o
vecných bremien, navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť. Nesúhlasili s tvrdením žalovaných o nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného 1/, nakoľko je odvodená od jeho postavenia ako konateľa spoločnosti
AGROREAL Slovakia s.r.o., na čo poukázali v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého

prílohu tvorilo trestné oznámenie práve na J.. R. V., ako konateľa spoločnosti AGROREAL Slovakia
s.r.o. Uviedli, že pri dôslednej komparácii dátumu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dňa 03. 10. 2018 s dátumom oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
podanému dňa 04. 12. 2017 nemožno hovoriť o ročnej lehote, ale lehote 10 mesiacov s tým, že z
uznesenia Okresného súdu Bratislava III, ktorým rozhodol o vydaní návrhu o nariadení neodkladného

opatrenia, na nijakom mieste nevyplýva, že rozhodol výlučne a najmä na podklade Oznámenia o
priestupku a poukázali na ust. § 324 C. s. p. a judikatúru, a preto argumenty žalovaného, ohľadne
nevykonania dôkazov, ako aj argumenty týkajúcich sa postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k
vydanému neodkladnému opatreniu, ktoré žalovaní označili ako „zarážajúce“, sú nedôvodné. Upozornili
na zjavný nesúlad v tvrdení žalovaných so stavom skutkovým aj právnym, keď na podporu svojich

tvrdení priložili k odvolaniu Kúpnu zmluvu zo dňa 26. 03. 2018, z ktorej vyplýva (článok III), že
vlastníkom na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy sa stala spoločnosť RE Invest SK, s.r.o. a
teda tvrdenie žalovaných, o tom že nepreviedli vlastníctvo na žiadnu tretiu osobu nie je pravdou. K
obmedzeniu prístupu k elektrickej prípojke uviedli, že svoj návrh neodôvodňovali potrebou bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia o údajnom zamedzení prístupu

žalovaných 1/ k elektrickej skrinke, obsahujúcej údajne elektrickú prípojku, nakoľko sa domáhali vydania
neodkladného opatrenia, keďže ako vlastníci nehnuteľnosti nemajú vstup na pozemok (a to aj napriek
tomu, že takéto právo im prináleží titulom vecných bremien) a ďalej ako vlastníci nemajú možnosť
uvedenú nehnuteľnosť bez elektrickej energie užívať a odmietli úvahy žalovaných ohľadom vlastníctvaelektrickej prípojky. K tvrdeniu žalovaných, že nepredložili taký dôkaz, ktorý by osvedčil ich tvrdenia
o tom, že elektrickú skrinku zabezpečil reťazou práve žalovaný 1/ ako fyzická osoba a kedy k tomu
došlo uviedli, že prílohou ich návrhu bol okrem iného aj list zo dňa 05. 12. 2017 ZSE Energia, a.s.,

ktorým spoločnosť uznala že na uvedenom odbernom mieste eviduje so žalobcami uzatvorený platný
zmluvný vzťah, a to aj napriek emeritnej snahe zo strany žalovaného 1/, ktorý ako konateľ spoločnosti
AGROREAL Slovakia, s.r.o. preukázateľne podnikol kroky na zrušenie ich odberného miesta, a preto
je nesporné, že spoločnosť AGROREAL Slovakia s.r.o., v súčasnosti nemá žiaden právny vzťah k
elektrickej prípojke, naviac J.. V., z postavenia konateľa spoločnosti AGROREAL Slovakia s.r.o. zjavne

mal vedomosť o zabezpečení elektrickej skrinky reťazou so zámkom, avšak toto konanie označil za
konanie zo strany spoločnosti AGROREAL Slovakia s.r.o. z čoho teda vyplýva premisa, že k zásahu do
elektrickej skrinky skutočne došlo, ale žalovaní opomenuli priložiť dôkaz, ktorý by ich na takéto konanie
oprávňoval,nakoľkopodľazákonaoenergetike,ktorýjeimisteznámy,keďženaňodkazujúnaviacerých
miestach odvolania, vyplýva, že: „Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky
len so súhlasom prevádzkovateľa prenosnej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy“. Ku

kópii videozáznamu zo dňa 08. 12. 2017, ktorí žalovaní predložili uviedli, že je vyhotovený v rozpore s
Nariadením GDPR, ako aj v priamom rozpore so zákonom č. 18/2018 Z. z v znení platných predpisov
o ochrane osobných údajov, a to z dôvodu absencie súhlasu osoby, ktorá je na zázname snímaná, a
nakoľko je nezákonne získaný, je aj nepoužiteľný pre účely civilného procesu. Zhrnuli, že spoločnosť
AGROREAL Slovakia, s.r.o. nie je vlastníkom elektrickej prípojky, nakoľko vlastnícke právo k elektrickej

prípojke bolo prevedené Kúpnou zmluvou na spoločnosť RE Invest SK s.r. o., a preto nie je objektívne
možné od nich žiadať, aby požadovali súhlas od spoločnosti AGROREAL Slovakia s.r.o., nakoľko táto
preukázateľne nemá de facto ani de iure žiaden vzťah k predmetnej elektrickej prípojke s tým, že v
súlade so Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 02. 08. 2017 (článok V, bod 5.6.) sú oprávnení z
titulu vecných bremien k uloženiu inžinierskych sietí, pričom napriek tejto skutočnosti žalovaní trvajú na

tom, aby požiadali žalovaného 2/ ako vlastníka pozemku 1 a pozemku 2 o súhlas na zriadenie vlastnej
elektrickej prípojky a/alebo elektromer. Namietli tvrdenie žalovaných, že im bránia v riadnom vykonávaní
ich vecných bremien, nakoľko práve žalobcovia neplnia svoje zákonné povinnosti voči žalovaných
a týchto, rovnako ako spoločnosť AGROREAL Slovakia, s.r.o., svojím konaním šikanujú (doslovná
citácia, pozn. odvolacieho súdu) s tým, že sa svojim návrhom iba domáhajú ochrany im prináležiacich

vlastníckych práv ako vlastníkov nehnuteľnosti, ktorú nemôžu užívať, tak aj práv prináležiacim im zo
Zmluvyozriadenívecnéhobremena.Vovzťahukpožiadavkežalovaných,abysiodnichvyžiadalisúhlas
nazriadenievlastnejelektrickejprípojkyuviedli,žeJ..R.V.akofyzickáosobastrvalýmpobytomnaY.XX
a ako konateľ AGROREAL Slovensko s.r.o., t. j. bývalého vlastníka el. prípojky a spoločnosť RE Invest
SK s.r.o., ako nový vlastník elektrickej prípojky im bránia nezákonným spôsobom, ako oprávneným z

platne zriadeného vecného bremena vo faktickom aj právnom výkone ich oprávnenia vyplývajúceho im
z vecného bremena, a to vo vzťahu ku všetkým oprávneniam vyplývajúcim im z vecného bremena, teda
žalovaní im bránia vo výkone práva prechodu, prejazdu ako jedinej možnosti prístupu k ich nehnuteľnosti
a zároveň im bránia zriadiť a vykonávať opravy a údržby sieťových prípojok, čím im cielene a účelovo
znemožňujú užívať a udržiavať ich nehnuteľnosť v prevádzkyschopnom stave, a teda de facto aj de

iure spôsobujú škodu na ich majetku, ktorá sa každým dňom trvania tohto bezprávneho stavu reálne
navyšuje, a to z dôvodu nemožnosti užívania - údržby a opravy nehnuteľností, ktorá sa práve konaním
žalovaných stala nevyužiteľná a nefunkčná, pretože k nej nie je možný iný prístup, ako cez zriadené
vecné bremeno, ktoré v súčasnosti nemôžu využívať, a preto sa v záujme zamedzenia vzniku ďalšej
škody domáhajú právnej ochrany svojich práv prostredníctvom neodkladného opatrenia. Poukázali na

skutočnosť, že dostatočne preukázali, že nemajú možnosť prístupu k vlastnej nehnuteľnosti žiadnym
iným spôsobom, ale iba a výlučne cez prechod a prejazd, na ktorý sú oprávnený zo zriadeného
vecného bremena, v čom im však žalovaní účelovo a úmyselne bránia. K tvrdeniu žalovaných, že
neboli splnené procesné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia uviedli, že sa
zrejme pri formulovaní citovaného obsahu odvolania riadili zásadou „papier znesie všetko“, nakoľko z

odvolania žalovaných nevyplýva v čom presne má spočívať výkon práva z vecných bremien vo vzťahu
k žalovanému 2/, ako tvrdia neprimeraným, až šikanóznym spôsobom a v nepovolenom rozsahu, idúc
nad rámec záväzkov žalovaného 2/ z vecných bremien. K tvrdeniu žalovaných, odvolávajúcich sa na
existenciu nesúladu so zásadou primeranosti a proporcionality medzi obmedzeniami žalovaného 2/ ako
vlastníka 2 zaťažených pozemkov a oprávneniami a benefitmi zo zriadených vecných bremien uviedli,

že ak by tomu naozaj tak bolo, tak by žalovaní akiste svoju argumentáciu aj dôkazne podložili, čo sa však
nestalo ani len navrhnutím miestnej obhliadky, ktorá by preukázala pravdivosť ich tvrdení. Namietli, že
žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli aké prostriedky procesnej obrany nemohli v konaní použiť s tým,
že ani neuviedli, na základe akého skutkového stavu podal žalovaný 2/ žalobu na zrušenie vecnéhobremena, avšak toto konanie nemá žiaden súvis s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poukázali na skutočnosť, že na to, aby si zabezpečili aspoň ako-taký provizórny vstup k nehnuteľnosti,
ktorá je v ich výlučnom vlastníctve, museli zbúrať časť plotu, ktorý je rovnako ich vlastníctvom, a to iba

z dôvodu, že im žalovaní bránia vo výkone práv vyplývajúcich z vecných bremien, o čom ako dôkaz
priložili fotodokumentáciu s tým, že prekódovaním diaľkového ovládača k vstupnej elektronickej bráne,
bol a v súčasnosti aj naďalej je, znemožnený akýkoľvek ich prístup po príjazdovej ceste.

4.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a
2/ je z časti dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
(žalovaný 1/), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

5.

V prvom rade je nutné konštatovať, že nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podali na súd prvej inštancie dňa 04. 10. 2018, ktorý napadnutým uznesením rozhodol dňa 31.

10. 2018, a odvolaciemu súdu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní až dňa 03. 05. 2021, t. j. 27
mesiacov (dva a pol roka) po podanom odvolaní, dopustil sa prvoinštančný súd v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia extrémneho prieťahu.

6.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.

Zpovahyneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsaukladástraneniečovykonať,niečohosazdržaťaleboniečo
znášať (§ 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p.) vyplýva, že je svojim obsahom univerzálne a umožňuje nariadiť
dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery strán a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho
rozhodnutia (exekúcie), t. j. jeho právnou podstatou je povinnosť žalovaného niečo znášať, t. j. musí

strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí výkon jeho vlastníckych práv,
prípadne iných vecných práv s cieľom použiť vec na súdom určený účel. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv dotknutého účastníka je
primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada

tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu
do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere). Uvedené v praxi
znamená, že žalovanému môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré
majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, pričom aj z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať
rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti
Taliansku z 28. septembra 1994 a iné).

8.

Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska
ústavnoprocesnýchprincípovplatnýchvcivilnomprocese,čijeopodstatnenýzhľadiskaochranyústavou
zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom
neodkladného opatrenia.

9.Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu
a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a aj po
jeho skončení. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a v dôsledku toho sa
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci, a

skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia
byť preukázané dôkazmi.

10.

Úspešné uplatnenie a teda nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má charakter provizórneho

riešenia vzťahov medzi stranami, t. j. neodkladná úprava pomerov medzi stranami vyžaduje preukázanie
a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého
majú byť upravené ich pomery, t. j. ktorého sa má neodkladné opatrenie týkať, ako aj naliehavú
(bezodkladnú) potrebu takejto úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je
odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne

postavenie navrhovateľa neodkladného opatrenia v spore. Je nutné však zdôrazniť, že existencia
právnehopomerumedzistranami,akoijehoosvedčenieeštesamoosebenepredstavujezákonnýdôvod
pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie
nariadiť, pričom aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou stranou osvedčené
konkrétnymi skutočnosťami.

11.

V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých
procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie
dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol
dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným

opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto
jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

12.

Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že žalovaný 1/
ako fyzická osoba nie je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia, nakoľko zo Zmlúv o zriadení vecných bremien zo dňa 02. 08. 2017 vyplýva, že žalovaný
1/ nie je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) vo vzťahu k žalobcom, keďže nie je
vlastníkom pozemkov susediacich s pozemkom žalobcov, ale najmä povinným z vecných bremien
zriadených v prospech žalobcov spočívajúcich v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými a
nemotorovými vozidlami, ani v práve uloženia inžinierskych sietí s elektrickým vedením a ich kontroly a

údržby pre každodobého vlastníka pozemkov s parcelným číslom XXXX a parcelným číslom XXXX, a
preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie aj vo vzťahu k žalovanému
1/ podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh žalobcov zamietol.

13.

Je nutné uviesť, že z Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 02. 08. 2017
jednoznačne vyplýva, že účelom zriadenia vecných bremien bolo zabezpečiť každodobému vlastníkovi
vstup, prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, prechod pešo cez príjazdovú cestu obomasmermi, ako aj právo uložiť inžinierske siete, a preto súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením vecne správne, ak uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa konania, ktoré obmedzuje
žalobcov pri výkone práva zo zriadených vecných bremien, keďže návrh na nariadenia neodkladného

opatrenia žalobcovia neodôvodnili obmedzením ich prístupu k elektrickej skrinke, ale z dôvodu
znemožneného vstupu na pozemok.

14.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým návrhu
žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovel z dôvodu
splnenia zákonných podmienok na jeho nariadenie rozhodol vecne správne, a preto prvoinštančné
uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

15.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).