Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 31, 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/21/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705214069
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8705214069.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobcov: 1/ Z. E.,

nar. X.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX S., 2/ T. E., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX S.,
obaja žalobcovia pr. zastúpení JUDr. Tomášom Adamcom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Levočská 3 proti žalovaným: 1/ A.. Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX S., 2/ Z.. X. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpená splnomocneným zástupcom žalovaným
v 1. rade A.. Z. S., 3/ Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX S., 4/ Z. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XXXX/X, XXX XX S. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa20.12.2005podaližalobcoviav1.a2.radežalobunaOkresnýsúdPopradozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia, ako aj žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva XXXX, kat. územia S. a to stavba, súpisné číslo XX, postavený na parcele
č. XXX, ako aj pozemkov, parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2 a parcela č.

XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 565 m2, pričom v predmetnom objekte sa nachádzajú
bytové, aj nebytové priestory
XC/XX/XXXX
-X-

a v zmysle potvrdenia Mesta Poprad zo dňa 8.9.2003 sa táto nehnuteľnosť považuje za obytný
dom. Žalobcovia uviedli, že nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou bolo pôvodne založené na

existencii zmluvy o združení uzavretej dňa 30.4.1998. Po čase sa však vzťahy medzi jednotlivými
spoločníkmi narušili, čo vyústilo k odchodu manželov E., žalobcov zo združenia v roku 2001. Vzťahy
medzi spoluvlastníkmi sú naštrbené do takej miery, že na Okresnom súde v Poprade prebiehajú ďalšie
súdne konania o vyplatenie výnosov zo združenia za rok 2001, 2002. Pomery medzi podielovými
spoluvlastníkmi sú vážne narušené a hospodárenie s nehnuteľnosťou je nefunkčné. Žalovaní začali
hospodáriť a hospodária s nehnuteľnosťou v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Toto
hospodárenie žalobca považuje za nesprávne preto, že pre jednotlivých nájomcov nie sú určené

rovnaké kritériá, žalovaní v dostatočnej miere nevyužívajú kapacity pre prenajímanie bytových i
nebytových priestorov, čím vzniká vysoká migrácia nájomcov, mnohé z priestorov nie sú dlhodobo
prenajímané a vznikajú tak straty. Za najpodstatnejšie však žalobcovia považujú tú skutočnosť pre
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, že žalovaní sa nestarajú o nehnuteľnosť,nezabezpečujú jej údržbu, opravy, zveľaďovanie, ale berú len z nej výnosy. Žalobcovia majú zato,
že nakladanie s nehnuteľnosťou zo strany žalovaných je nehospodárne a poškodzuje ich záujmy,
nakoľko nehnuteľnosť chátra, znehodnocuje sa. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhli zrušiť a vyporiadať

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a po poslednej pripustenej zmene petitu návrhu zo dňa
27.12.2012 č.k. 4C/21/2006-516 žiadali, aby súd :
I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, žalobcu v prvom rade Z. E., rodné priezvisko E.,
narodeného X. M. XXXX, trvale bytom N. č. XX/XX, XXX XX S., žalobkyne v druhom rade, T. E., rodné
priezvisko Z., narodenej X. A. XXXX, trvale bytom N. č. XX/XX, XXX XX S., žalovaného v prvom rade A..

Z. S., rodné priezvisko S., narodeného X. A. XXXX, trvale bytom C. č. XXXX/XX, XXX XX S., žalovanej
v druhom rade, Z.. X. S., rodné priezvisko L., narodenej XX. X. XXXX, trvale bytom C. č. XXXX/XX, XXX
XX S., žalovaného v treťom rade, Z. C., rodné priezvisko C., narodeného X.. Z. XXXX, trvale bytom K.
č. XXXX/X, XXX XX S. a žalovanej v štvrtom rade, Z. C., narodenej XX. B. XXXX, trvale bytom K. č.
XXXX/X, XXX XX S. k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne
územie S., evidované na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra v Poprade, a to k pozemku

parcelné číslo XXX, vo výmere 246 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a k stavbe - budove
s príslušenstvom, so súpisným číslom XX, ktorá je postavená na pozemku parcelné číslo XXX.
II. prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v prvom rade Z. E., rodné priezvisko
E. a žalobkyne v druhom rade T. E., rodné priezvisko Z., tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v budove
s príslušenstvom, so súpisným číslom XX, orientačné číslo XX, na ulici N. v S., ktoré sú zapísané na

liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie S., evidované na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa
katastra v Poprade:
- byt číslo 3, o podlahovej ploche 59,035 m2, nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží budovy
súpisným číslom XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 1076/10000, spolu s pivnicou, nachádzajúcou sa v suteréne tejto

budovy o podlahovej ploche 11,830 m2,
- byt číslo 4, o podlahovej ploche 69,969 m2, nachádzajúci sa na 4. nadzemnom podlaží budovy so
súpisným číslom XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach
XC/XX/XXXX
-X-

domu a na zastavanom pozemku parcelné číslo XXX vo výške 1318/10000, spolu s pivnicou,
nachádzajúcou sa v suteréne tejto budovy o podlahovej ploche 16,800 m2,
- nebytový priestor č. 2, o podlahovej ploche 46,290 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží
budovy so súpisným číslom XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na

zastavanom pozemku parcelné číslo XXX vo výške 703/10000,
- nebytový priestor č. 9, o podlahovej ploche 19,320 m2, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží
budovy so súpisným číslom XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na
zastavanom pozemku parcelné číslo XXX vo výške 293/10000,
- nebytový priestor číslo 10, o podlahovej ploche 9,030 m2, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží

budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 137/10000.
III. prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného v prvom rade, A.. Z. S., rodné
priezvisko S. a žalovanej v druhom rade, Z.. X. S., rodné priezvisko L., tieto nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v budove s príslušenstvom so súpisným číslom XX, orientačné číslo XX, na ulici N. v S., ktoré sú

zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie S., evidované na Katastrálnom úrade v
Prešove, Správa katastra v Poprade:
- byt číslo 1 o podlahovej ploche 55,425 m2, nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží budovy
so súpisným číslom XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 1110/10000, spolu s pivnicou, nachádzajúcou sa v suteréne tejto

budovy o podlahovej ploche 17,675 m2,
- nebytový priestor číslo 4, o podlahovej ploche 13,896 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží
budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 211/10000,
- nebytový priestor číslo 5, o podlahovej ploche 13,915 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží

budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 211/10000,- nebytový priestor číslo 12, o podlahovej ploche 76,937 m2, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží
budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 1169/10000,

IV. prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného v treťom rade, Z. C., rodné priezvisko C. a
žalovanej v štvrtom rade Z. C., každému z nich spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 (jedna šestina) tieto
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v budove s príslušenstvom, so súpisným číslom XX, orientačné číslo
XX, na ulici N. v S., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie S., evidované
na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra v Poprade:

- byt číslo 2 o podlahovej ploche 41,400 m2, nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží budovy
so súpisným číslom XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 753/10000, spolu s pivnicou, nachádzajúcou sa v suteréne tejto
budovy o podlahovej ploche 8,1600 m2,

XC/XX/XXXX

-X-

- byt číslo 5 o podlahovej ploche 36,740 m2, nachádzajúci sa na 4. nadzemnom podlaží budovy
so súpisným číslom XX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 632/10000, spolu s pivnicou, nachádzajúcou sa v suteréne tejto

budovy o podlahovej ploche 4,860 m2,
- nebytový priestor číslo 3, o podlahovej ploche 16,415 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží
budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 249/10000,
- nebytový priestor číslo 6, o podlahovej ploche 20,300 m2, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží

budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 308/10000,
- nebytový priestor číslo 7, o podlahovej ploche 20,970 m2, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom podlaží
budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 318/10000,

- nebytový priestor číslo 8, o podlahovej ploche 20,600 m2, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží
budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom
pozemku parcelné číslo XXX vo výške 313/10000,
- nebytový priestor číslo 11, o podlahovej ploche 21,940 m2, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží
budovysosúpisnýmčíslomXX,spodielomaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuanazastavanom

pozemku parcelné číslo XXX vo výške 333/10000,
V. prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v prvom rade Z. E., rodné priezvisko E. a
žalobkyni v druhom rade T. E., rodné priezvisko Z., spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 v pomere k celku,
do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného v prvom rade A.. Z. S., rodné priezvisko S. a žalovanej
v druhom rade Z.. X. S., rodné priezvisko L., spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 v pomere k celku a do

podielového spoluvlastníctva žalovaného v treťom rade Z. C., rodné priezvisko C. a žalovanej v štvrtom
rade N. C., rodné priezvisko P., každému z nich spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 (jedna šestina) v
pomere k celku k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v budove s príslušenstvom, so súpisným číslom XX,
orientačné číslo XX, na ulici N. v S., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie
S., evidovaná na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra v Poprade a to k nebytovému priestoru

číslo 1 o podlahovej ploche 57,020 m2, nachádzajúci sa v suteréne budovy so súpisným číslom XX.
Podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom pozemku parcelné číslo XXX je
pre nebytový priestor číslo 1 vo výške 866/10000.
VI. žalovaný v prvom rade A.. Z. S., rodné priezvisko S., žalovaná v druhom rade Z.. X. S., rodné
priezviskoL.,žalovanývtreťomradeZ.C.,rodnépriezviskoC.ažalovanávštvrtomradeZ.C.súpovinní

spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v prvom rade Z. E., rodné priezvisko E. a žalobkyni v druhom
rade T. E., rodné priezvisko Z., trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku, trov znaleckého
dokazovania a trov právneho zastúpenia.

XC/XX/XXXX

-X-Na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 1NCc/4/06-52 zo dňa 6.2.2006 sudcovia
Okresného súdu Poprad boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a vec bola
prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

Uznesením zo dňa 15.1.2007 č.k. 4C/21/2006-121 súd poučil účastníkov konania o ich procesných
právach a povinnostiach.

Žalovaní v 1. až 4. rade podaním doručeným súdu dňa 22.2.2007 zaujali stanovisko k podanej žalobe

a uviedli, že až z doručenej žaloby sa dozvedeli o tom, že žalobcovia majú záujem na zrušení
spoluvlastníctva, vzhľadom na túto skutočnosť považujú žalobu za predčasnú, nakoľko nemožno vylúčiť,
že by k zrušeniu spoluvlastníctva došlo dohodou. Žalovaní uviedli, že ak nedôjde k dohode v zmysle
ust. § 141 ods. 1 OZ, až potom nasleduje postup v zmysle § 142 OZ, teda tak, že spoluvlastníctvo
zruší a vykoná vysporiadanie súd. Pokiaľ sa jedná o skutkové tvrdenie k žalobe žalovaní v 1. až 4.
rade uviedli, že k narušeniu vzťahov nedošlo pre ich správanie, ale z dôvodov, že žalobcovia odmietli

platiť a odmietajú platiť za časť nehnuteľností, ktoré užívajú, ale na druhej strane sa domáhajú voči
žalovaným v 1. a 2. rade, aby platili za časť nimi užívanej nehnuteľnosti nájomné vo výške, ktorú si sami
stanovili. Taktiež tvrdenie o nefunkčnosti prevádzky je nepravdivým tvrdením, budova je využívaná v
plnom rozsahu a slúži na účel, na aký bola doteraz určená. Nájomné je s každým nájomcom dohodnuté
individuálne podľa zásad, ktoré platia pre všetkých nájomníkov bez rozdielu. Žalovaní uviedli, že ak

žalobcovia v žalobe uvádzajú, že žalovaní sa nestarajú o nehnuteľnosť, nezabezpečujú jej údržbu,
opravy a zveľaďovanie a berú len výnosy, presne popisujú svoje správanie a svoju nečinnosť.

Ďalej žalovaní v 1. až 4. rade uviedli, že k postupu v zmysle § 139 ods. 2 OZ došlo v dôsledku tej
skutočnosti, že potom, čo žalobcovia vystúpili zo združenia, žalobca v 1. rade, ktorý dovtedy viedol

účtovnú agendu pre združenie, prestal faktúry a iné zásielky preberať, tieto sa vracali s tým, že adresát
je neznámy, resp. ich jednoducho ignoroval. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k tomu, že plynári a
vodári chceli odpojiť budovu od plynu a vody, z dôvodu neplatenia faktúr. Následne si žalovaní vyžiadali
duplikáty dokladov a tieto nedoplatky uhradili a zabránili tomu, aby došlo k odpojeniu budovy od médií,
teda k úplnému znefunkčneniu prevádzky budovy.

Pokiaľ sa jedná o samotný žalobný návrh, žalovaní v 1. až 4. rade uviedli, že je nevyhnutné sa
zaoberať tým, či je možné vôbec podielové spoluvlastníctvo zrušiť tak, ako to navrhujú žalobcovia.
Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 3/2004, ktoré pojednáva aj o možnosti
rozdelenia nehnuteľnosti horizontálne. Poukázali aj na to, že ak by došlo k deleniu, ako to navrhujú

žalobcovia, náklady na možnosť technických úprav a rekonštrukčných prác by presahovali hodnotu
tej-ktorej samotnej časti budovy, pretože ak by naďalej mali zostať v spoluvlastníctve podstatné časti
domu ako kúrenie, voda a podobne zrušením spoluvlastníctva by sa prakticky nevyriešil hlavný problém
so spoločným financovaným za dodávateľské faktúry, nakoľko budova má len jedno odberné miesto a
dodávatelia (plyn, elektrina, voda) zmluvy jednotlivo neuzavrú.

Dňa 9.10.2007 žalovaní v 1. a 2. rade doručili súdu doplnenie vyjadrenia k žalobe, v ktorom uviedli, že
majú zato, že je potrebné v prvom rade skúmať, či je možné vzhľadom na stavebný charakter domu
zrušiť spoluvlastníctvo reálnou deľbou. Zároveň uviedli, že
XC/XX/XXXX

-X-

zrušením spoluvlastníctva sa má sledovať okrem iného, aby bolo možné vec účelne využívať, ako aj to,
aby sa odstránili skutočnosti, ktoré viedli, či už k nedorozumeniam a nezhodám medzi spoluvlastníkmi
alebo k podaniu žaloby. Majú zato, že ak by súd vyhovel žalobe tak, ako je podaná, resp. tak, ako znie

petit žaloby, došlo by k tomu, že zrušením spoluvlastníctva by nedošlo k odstráneniu príčin nezhôd, ale
došlo by k skomplikovaniu vzťahov a k sťaženiu užívania.

Dňa 13.10.2008 uznesením č.k. 4C/21/2006-206 súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jozefa Lesňáka za účelom vypracovania znaleckého posudku,

ktorého úlohou bolo zistiť,
- či miestnosti, resp. súbory miestnosti v situačnom nákrese vypracovanom žalobcami, ktorý tvorí
prílohu ich písomnej úpravy žalobného petitu zo dňa 13.9.2006 označené ako byt spĺňajú v zmysle
stavebnoprávnej a stavebnotechnickej dokumentácie charakter bytu,- či miestnosti, resp. súbory v miestnosti v situačnom nákrese vypracovanom žalobcami, ktorý tvorí
prílohu ich písomnej úpravy žalobného petitu zo dňa 13.9.2006 označené ako kancelárie spĺňajú v
zmysle stavebnoprávnej a stavebnotechnickej dokumentácie charakter nebytových priestorov,

- či miestnosti, resp. súbory v miestnosti v situačnom nákrese vypracovanom žalobcami, ktorý tvorí
prílohu ich písomnej úpravy žalobného petitu zo dňa 13.9.2006 označené ako byt a nebytový priestor
(t.j. kancelária, resp. obchodný priestor/ bytu spoločného zariadenia bytového domu, spoločných častí
bytového domu, príslušenstva bytového domu alebo príslušenstva bytu,
- v prípade kladného zodpovedania na otázky č. 1-3 nech znalec zaujme odborné stanovisko, či v

danom prípade je možná po technickej stránke reálna deľba vyporadúvanej nehnuteľnosti spôsobom
navrhovaným žalobcami,
- či rozmery všetkých miestnosti vo vyporadúvanej nehnuteľnosti zodpovedajú rozmerom týchto
miestnosti uvedených v situačnom nákrese vypracovanom žalobcami, ktorý tvorí prílohu ich písomnej
úpravy žalobného petitu zo dňa 13.9.2006,
- v prípade kladného zodpovedania na otázky č. 1-4 nech znalec uvedie orientačné predpokladané

náklady na realizáciu tejto žalobcami navrhovanej deľby nehnuteľnosti vrátane nákladov na
vypracovanie stavebnotechnickej dokumentácie v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t.j. stavebnotechnickej dokumentácie, z ktorej bude zrejmá
poloha a plocha jednotlivých bytov a nebytových priestorov v spornej nehnuteľnosti - bytovom dome,
spoločných častí domu a príslušenstva, vrátane situačných plánov jednotlivých poschodí domu s

vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku,
-vprípadezápornéhozodpovedanianavyššieuvedenéotázky,nechznaleczaujmeodbornéstanovisko,
či v danom prípade je možná reálna deľba vyporadúvanej nehnuteľnosti iným spôsobom, než navrhujú
žalobcovia,
- v prípade aktuálnosti takejto inej reálnej deľby nehnuteľnosti uviesť orientačné predpokladané náklady

na realizáciu tejto deľby.

Súdny znalec Ing. Jozef Lesňák dňa 13.1.2009 doručil súdu znalecký posudok č. 52/2008, z ktorého
záveru vyplýva, že v danom prípade nie je možná reálna deľba nehnuteľností a ani tak, ako to navrhujú
žalobcovia nie je možná, pretože v spoločnom

XC/XX/XXXX
-X-

vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve zostanú základy, zvislé nosné konštrukcie, schodisko
a strecha. Uviedol, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné a teda reálna deľba nehnuteľností

nie je možná ani iným spôsobom.

Žalovaní v 1. a 2. rade k predmetnému znaleckému posudku uviedli, že znalec vychádza zo skutočností,
ktorú zistil na mieste samom a poukázali na tú skutočnosť, že žiadali v prvom rade, aby bolo zistené,
či predmet sporu je možné reálne deliť.

Žalobcovia v 1. a 2. rade s predmetným znaleckým posudkom nesúhlasili, poukázali na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 3/2004, teda, že popísané priestory v predmetnom
dome sú bytmi a nebytovými priestormi v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov a teda sú spôsobilými predmetmi

občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 OZ a teda môžu byť aj predmetom vlastníckych
vzťahov. Táto skutočnosť potvrdzuje možnosť uskutočnenia deľby predmetnej nehnuteľnosti spôsobom,
ktorý navrhol žalobca v 1. rade a ktorý vychádza z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ďalej
žalobcovia žiadali a navrhli, aby súd znalca poveril vypracovaním stavebno-technickej dokumentácie na
rozdelenie spornej nehnuteľnosti, keďže majú zato, že reálna deľba nehnuteľnosti je možná a táto má

prednosť pred ostatnými spôsobmi vyporiadania s tým, že náklady na jej vypracovanie budú účastníci
konania znášať rovným dielom.

Žalovaní v 1. a 2. rade podaním zo dňa 11.3.2009 uviedli, že nemajú námietky voči záveru znaleckého
posudku a návrh na vypracovanie stavebno-technickej dokumentácie považujú za nepotrebný pre

rozhodnutievovecisamej,akoajnatúskutočnosť,ženiesúochotníznášaťnákladynajejvypracovanie.

Dňa 18.11.2009 žalobcovia predložili súdu znalecký posudok č. 42/2009 vyhotovený znalkyňou Ing.
Ivetou Novákovou, ktorá rozdelila budovu na byty a nebytové priestory, určila spoločné časti domu aspoločné zariadenie domu. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že podlahová plocha bytov
a nebytových priestorov je stanovená v zmysle ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov č. 183/1993 Z. z. a podľa podkladov, ktoré predložil objednávateľ znaleckého posudku

(žalobcovia) - schématických pôdorysov jednotlivých podlaží s legendou miestností, kde je vymedzená
aj plocha jednotlivých miestností. Znalkyňa uviedla, že nezodpovedá za presnosť plôch uvedených
v predložených podkladoch. Uviedla, že do podlahovej plochy sa nezapočítava plocha terasy. Ďalej
navrhla, aby v časti miestností č. 4 suterén bola vytvorená pivnica pre byt č. 5, ku ktorému v súčasnosti
nie je v suteréne pivnica. Zároveň navrhla, aby zasklená stena, ktorá oddeľuje nebytový priestor č.

12-notársky úrad bola posunutá o 1,95 m smerom dovnútra notárskeho úradu, z dôvodu prístupnosti
elektrického rozvádzača.

Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 8.1.2010 zaujali písomné stanovisko k predloženému znaleckému posudku
zo strany žalobcov, s ktorým nesúhlasili. Namietali, že predmetný znalecký posudok nespĺňa požiadavky
a kritéria znaleckého posudku, ktorý by mal slúžiť pre rozhodnutie vo veci o zrušenie podielového

spoluvlastníctva a poukázali na to, že sama znalkyňa uviedla, že nezodpovedá za presnosť plôch
uvedených v znaleckom posudku. Taktiež nesúhlasili s navrhovaným riešením zo strany znalkyne pokiaľ
sa jedná o vytvorenie pivnice pre byt č. 5, ako aj posunutie zasklenej steny smerom dovnútra notárskeho
úradu.
XC/XX/XXXX

-X-

Ďalej uviedli, že zrušenie spoluvlastníctva reálnym rozdelením musí byť urobené tak, aby rozdelením
vznikli samostatné veci v právnom slova zmysle, aby rozdelením stavby vznikali samostatné veci.
Pre žalovaných v 1. a 2. rade nepredstaviteľné, aby rozvádzače a merače elektrickej energie boli v

spoluvlastníctve, pretože by nebolo možné s vecou nakladať tak, ako je vlastník oprávnený s vecou
nakladať.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu a rozdelení predmetnej budovy na
bytovéjednotky,nebytovépriestoryaspoločnéčastiazariadeniavzmysleznaleckéhoposudkuIng.Ivety

Novákovej. Na otázku súdu, ako si žalobca predstavuje riešenie spoločných záležitostí na nehnuteľností
týkajúcichsaspoločnýchčastíazariadení,žalobcav1.radeuviedol,žebymoholbyťvytvorenýspoločný
účet, resp. by sa obnovil pôvodný a na tento účet by podieloví spoluvlastníci prispievali zálohovo
určitú časť finančných prostriedkov, z ktorých by sa následne vykonávala prípadná oprava, resp. by sa
uhrádzali platby za energie.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní namietal predložený znalecký posudok Ing. Ivety Novákovej,
poukázal na to, že nevychádza z odborného náčrtu. Má zato, že každý vytvorený celok by mal mať
samostatné odberné miesto, nakoľko rozdelením veci musia vzniknúť samostatné celky tak, aby boli
čo v najväčšej miere nezávisle od ostatných spoluvlastníkov a toto sa dotýka aj odberu plynu, vody a

elektriny. Nesúhlasil s tým, aby bol spoluvlastníkom chodby.

Žalovaný v 3. rade a pojednávaní popísal súčasný stav užívania predmetnej nehnuteľnosti a teda, že
žalovaný v 3. rade spolu so žalovaným v 1. rade uzatvorili nájomné zmluvy s nájomcami a prenajímajú
svoje 2/3. 1/3, ktorá pripadá žalobcovi, tú neprenajímajú. Uviedol, že k nezhodám došlo v dôsledku toho,

že po dvoch rokov, čo viedol účtovníctvo žalobca, zistili žalovaní, že nie sú uhradené energie, a preto
veci týkajúce sa nehnuteľnosti začali riešiť žalovaní v 1. a 3. rade samostatne. Uviedol, že 10 rokov sa do
budovy neinvestovalo, byty si udržujú nájomcovia sami, ako aj spoločné priestory na treťom poschodí,
teda ten, kto ich užíva a spoločné priestory na prízemí a prvom poschodí si udržiavajú nájomníci taktiež
sami. Ďalej uviedol, že žalobca so žalovaným v 1. rade má veľmi zlé vzťahy a nedokážu sa ani stretnúť.

Uviedol, že nevie si predstaviť prípadnú dohodu medzi nimi. Žalovaný v 3. rade má záujem, aby bola
odpredaná celá budova ako celok, nielen jeho podiel. Pokiaľ sa týka reálnej deľby, s navrhovaným
spôsobom nesúhlasí a poukazuje na svoj návrh, ktorý doručil súdu dňa 1.4.2013, teda, aby to - ktoré
celé poschodie pripadlo jednému majiteľovi.

Žalovaná v 4. rade podaním zo dňa 9.7.2012 súdu oznámila, že s navrhovaným rozdelením jednotlivých
bytových a nebytových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti nesúhlasí pretože nespĺňajú možnosť
osamostatnenia a nezávislého užívania jednotlivých priestorov. Uviedla, že je presvedčená, že je nutné
inak spravovať nehnuteľnosť a nemá záujem na odpredaní svojho podielu.Súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností na určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. S. ako stavba súp. č. XX na parc. č.

XXX a pozemky parc. č. XXX zast. plochy o výmere 246 m2. Znalec

XC/XX/XXXX
-X-

posudkom č. 07/2012 stanovil všeobecnú hodnotu stavby na sumu 141.098,92 eur a všeobecnú hodnotu
pozemku na sumu 14.422,98 eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a

vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom nato, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

K uplatneniu práva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nič nebráni v prípade, ak

totospoluvlastníctvomožnozrušiťreálnymrozdelenímvecipodľavýškyspoluvlastníckychpodielov.Tam
však, kde tento spôsob vyporiadania nie je dobre možný, a kde nastupuje prikázanie veci za primeranú
náhradu jedného alebo viacerým spoluvlastníkom alebo predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov
môže súd návrh zamietnuť. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom

spoluvlastníctve. V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku. Spoločnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak chce súd upustiť od zrušenia
spoluvlastníctva, je okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a to
so zreteľom na tie skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Zo znenia ust. § 142 ods. 1

OZ nevyplýva, že by žalobca musel tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nie
je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Zo znenia ust. § 142 ods. 2 OZ naopak
vyplýva, že práve nevyhovenie návrhu musí byť opodstatnené existenciou dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, musí reflektovať skutkovú jedinečnosť konkrétneho prípadu. Dôvodmi na
zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú okolnosti prevažne
subjektívneho charakteru tak na strane povinného, ako aj na strane oprávneného.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že spoluvlastníctvo účastníkov konania nemožno zrušiť
reálnym rozdelením veci podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a to z toho dôvodu, že medzi
účastníkmi konania sú neustále konflikty a to medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tak, ako to vyplynulo
z ich výpovedí, ako aj výpovede žalovaného v 3. rade. Súd nepopiera možnosť rozdeliť podielové
spoluvlastníctvo k predmetnej budove a rozdelením na samostatné byty a nebytové priestory. V danom

prípade však je nevyhnutné,
XC/XX/XXXX
-XX-

abyúčastnícikonaniazotrvalivpodielovomspoluvlastníctvetýkajúcichsaspoločnýchčastíaspoločných

zariadení. Vzhľadom na ich konfliktné vzťahy rozdelením spoločnej nehnuteľnosti by nedošlo k
odstráneniu konfliktov a teda samotnému dôvodu, prečo došlo k podaniu žalobného návrhu. V tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.4.2004 sp. zn. 22Cdo 559/2004,
v ktorom je vyslovené, že podielové spoluvlastníctvo k bytovému domu možno rozdeliť aj na bytovéjednotky, ak vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody
nevyžadujú rozhodovanie súdu podľa § 139 OZ a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 22Cdo 1644/2005 zo dňa 5.9.2005, ktoré vyslovilo, že možnosť vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k bytovému domu rozdelením na bytové jednotky posudzuje súd i z hľadiska ďalšieho
možného spolužitia účastníkov v jednom dome. Súd pristúpi k takémuto rozdeleniu len v prípade, keď
vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadujú
rozhodovanie súdu podľa § 139 OZ. Teda v zmysle týchto právnych záverov súd je toho názoru, že
rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na bytové jednotky a nebytové priestory nie je možné vzhľadom

na konfliktné vzťahy medzi účastníkmi konania.

Ďalším dôvodom, v ktorom súd vidí nemožnosť reálnej deľby nehnuteľnosti je tá skutočnosť, že v
predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú byty, ktoré sú v nájme fyzických osôb. Tento svoj názor súd
odôvodňuje s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 21.2.2006 sp. zn. 22Cdo 2329/2004, z
ktorého vyplýva záver, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytovému

domu s bytmi, ktoré sú v dobe rozhodovania súdu v nájme fyzických osôb, neprichádza do úvahy
vyporiadanie rozdelením bytového domu na bytové jednotky. Z výpovedí účastníkov konania vyplýva,
že v predmetnej nehnuteľnosti je 5 bytov, z toho 4 byty sú v nájme. Preto súd aj s poukazom na túto
skutočnosť nepristúpil k rozdeleniu predmetnej nehnuteľnosti.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ, teda, ak nie je možné vykonať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozdelením veci podľa výšky podielov, súd by mal pristúpiť k prikázaniu veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu a následne ak by táto možnosť nebola reálna, k predaju veci a
rozdeleniu výťažku podľa výšky podielov.

Súd však k tomuto postupu nepristúpil, pretože je toho názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 OZ, pričom pri
rozhodovaníoupusteníodzrušeniaspoluvlastníctva niejesúdviazanýnávrhmiúčastníkovamôžetakto
rozhodnúť aj vtedy, ak taký rozsudok nenavrhuje žiaden zo spoluvlastníkov. Súd má zato, že žalobcovia
nemajú záujem zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo, ale vyriešiť užívacie vzťahy, pretože žalobcovia

nesúhlasia s užívaním nehnuteľností žalovanými v zmysle § 139 OZ a otázka zániku spoluvlastníctva nie
je pre žalobcov prioritná. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede žalobcu a jeho postoja v konaní, pričom
žalobcovia nemajú záujem zrušiť spoluvlastníctvo k pozemku, ale len vyriešiť užívací vzťah k budove.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

XC/XX/XXXX
-XX-

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.