Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205110
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416205110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Marcel Brna, nar.
4. 6. 1975, bytom Bratislava, Púpavova 28, zastúpený HUTTA & PARTNERS s.r.o., AK, Bratislava,
Bezekova 3225/13, proti žalovanému Ekonomické stavby, s.r.o., Štitáre, Pohranická 391, zastúpený
JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o. AK, o zaplatenie 5.643 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 1. 2018 č.k. 11C/103/2016 - 188, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdzuje. Žalobca m á voči
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
3.152,80 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.152,80 € od 7. 11. 2015 do zaplatenia a úroky
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.490,20 € od 7. 11. 2015 do 31. 8. 2016, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo
veci samej vo výške 100 % nároku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 2.490,20 € zastavil (vzhľadom
na čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti, po plnení žalovaného, § 144, §145 CSP) a v tejto časti
rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP, s odôvodnením, že keďže žalovaný procesné zavinil

čiastočné zastavenie konania, priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania aj v zastavenej
časti. Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok, súd prvej inštancie poukazoval v odôvodnení rozsudku na to, že
vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako budúci objednávateľ a žalovaný ako budúci zhotoviteľ
uzavreli písomne dňa 21.10.2014 Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. XXXX/XX. Z jej obsahu vyplýva,
že sa obe strany zaviazali, že do 6 mesiacov po jej podpise uzatvoria zmluvu o dielo, ktorej predmetom
plnenia je zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícii a špecifikácii budúcim objednávateľom
za cenu diela v rozsahu cca 111.000 € na pozemku p.č. XXXX, XXXX v k.ú. M.. Zmluvu o dielo predloží

budúcizhotoviteľ.Neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvysúvšeobecnéobchodnéatechnicképodmienky
dodávok rodinných domov žalovaného. V čl. II bod 2.1 zmluvy si dojednali, že budúci zhotoviteľ je
povinný zrealizovať dielo podľa zmluvy riadne v dohodnutej dobe. Doba zhotovenia diela bola dohodnutá
najneskoršie od 1.6.2015 do 31.12.2015.
Faktúrou žalovaného č. XXXXXXXXX z 14.1.2015 bola žalobcovi fakturovaná suma 5.643€ vrátane
DPH , za prípravné práce podľa zmluvy XXXX/XX, ktorú žalobca uhradil 14.1.2015. Žalovaný zaslal
žalobcovi 11.3.2015 Štúdiu rodinného domu vypracovanú 4.3.2015 podľa predošlých požiadaviek,

požiadal ho o doplnenie schvaľovacieho protokolu a požiadavky na drobné úpravy poznamenať
do odchýliek štúdie, v protokole o schválení, tiež požiadal o potvrdenie dotazníka - východzie
podklady pre spracovanie projektu. Súčasť listu boli aj východzie podklady pre spracovanie projektu z
21.1.2015, návrh protokolu o prejednaní z 11.3.2015. Strany podpísali 11.3.2015 Protokol o prejednanía odsúhlasení projektovej dokumentácie v stupni zadanie stavby podľa štúdie z 4.3.2015 s orientačnými
nákladmi stavby vo výške 125.000 €, spolu s poznámkami žalobcu ku rodinnému domu U. X. Dňa
10.8.2015 uzavreli strany Dodatok č. 1 ku Zmluve o budúcej zmluve z dôvodu žiadosti žalobcu, kde sa

dohodli na úprave zmluvy v bode čl. I. tak, že predmet zmluvy sa mení nasledovne : „Touto zmluvou
sa obe strany zaväzujú, že do 31.12.2015 uzatvoria zmluvu o dielo, ktorej predmetom bude zhotovenie
stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifík určených budúcim objednávateľom v rozsahu cca
122.500 € a to na pozemku špecifikovanom v tejto zmluve. Zmluvu o dielo predloží budúci zhotoviteľ. V
ostatných častiach je zvyšný obsah zmluvy nezmenený.“

2/ Z listu žalobcu z 26.10.2015 žalovanému súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca okamžite odstúpil
od zmluvy z dôvodu, že napriek opakovaným žiadostiam nedostal konkrétne odpovede na otázky ku
konečným nákladom na stavbu domu, vrátane nákladov na výkopové práce, že hoci stavebný pozemok
bol pripravený na realizáciu stavby k 1.6.2015 termín na začatie stavby a projekt realizácie sa sústavne
bez zjavných dôvodov predlžoval; žalobca nepozná ani termín začatia ani termín ukončenia stavby,
neakceptovateľné sú aj náklady na presun materiálu, hoci na pozemok je prístup už od prvej obhliadky

miesta stavby, viaznuca je osobná komunikácia. Žalovaný v liste žalobcovi z 6.11.2015 v reakcii na
odstúpenie od zmluvy potvrdil doručenie s tým, že zašle žalobcovi percentuálne vyúčtovanie prác k
odsúhlaseniu. V liste z 9.11.2015 žalovaný uviedol, že žiada žalobcu odsúhlasiť objem prevedených
činností, ktoré objemy prevedených činností sú rozvrhnuté podľa Sadzobníka Unika Bratislava označený
ako Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností a Výpočet ceny zrealizovaných prác. Na písomnú

žiadosť z 2.12.2015 podpísanú v mene žalobcu matkou žalobcu, Miestny úrad MČ Bratislava - Dúbravka
v odpovedi z 21.12.2015 uviedol, že miestny úrad neobdržal žiadosť o stavebné povolenie na výstavbu
rodinného domu uvedenej obchodnej spoločnosti. Rozhodnutím z 28.8.2015 bolo povolené odstránenie
stavby na individuálnu rekreáciu so súp. č. 181, pozemok p.č. XXXX k.ú. Dúbravka, o ktoré žiadali
vlastníci Z. C. Z. C.. Žalovaný zaslal 11.1.2016 žalobcovi návrh dohody o vyporiadaní záväzkov

zo zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca v odpovedi z 17.2.2016 uviedol, že uvedený návrh dohody
neakceptuje. Žiadal, aby žalovaný presne a zrozumiteľne špecifikoval, ktoré konkrétne práce podľa
zmluvy vykonali a za akú cenu, do 5 dní; v opačnom prípade vyzval ho na vrátenie bezdôvodne
zadržiavanej sumy 5.643 €, pričom poukázal, že viaceré články zmluvy sú neurčité a pre neprijateľné
zmluvné podmienky aj neplatné. Žalobca v liste z 22.2.2016 trval na rozsahu a cene ohodnotených prác

podľa sadzobníka UNIKA, na aplikácii ktorého sa strany dohodli. Trval aj na odmene príkazníka.
3/ Z obsahu listiny označenej žalovaným ako Súbor výkonov inžiniersko-projektových činností
zo dňa 11.1.2016 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uvádzal položky : č. 1.Zabezpečenie
vstupných podkladov podiel/zrealizované (obstaranie vstupných údajov pre lokalizáciu stavby: ocenenie
výkonu PČ: 1, IČ: 2, č.2.Zabezpečenie projektovej prípravy pre územné riadenie podiel/zrealizované

(vypracovanie dokumentácie prikladanej k návrhu na vydanie územného rozhodnutia : ocenenie výkonu
PČ:5, IČ: 0. Z obsahu listiny vystavenej žalovaným a označenej ako Výpočet ceny zrealizovaných prác
zo dňa 11.1.2016 súd zistil, že cena podľa rozpisu prác celková cena 100 % je 12.092 eur, zrealizované
8%, t.j., cena zrealizovaných prác je 967,36 €, odmena príkazníka 1.660 € celkom 2.627,36 € + DPH
525,47 €. Po zúčtovaní zálohy je k vyrovnaniu 2.490,20 €. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej

predmetom činnosti je uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Súd prvej inštancie v konaní vypočul ako
svedkyňu Z. C. - matku žalobcu. Táto uviedla, že nikto v rodine nie je na stavebné veci, chceli postaviť
dom na ich pozemku. Dvakrát sa so žalovaným stretli v kancelárii v Bratislave, pri stretnutí im dali katalóg
domov, aby si vybrali, potom dva x prišli na pozemok s tým, že im zašlú návrh na výkopové práce.
Najskôr bola suma výkopových prác 5.000 €, potom 10.000 € nakoľko je tam svah, potom 30.000 € s

tým, že sú tam zahrnuté aj prípojky. Vybrali si dom František 5, povedali, že si môžu meniť úpravu okolo
domu, že to dajú bez zaplatenia, že je to v cene; potom, že zmeny v interiéri sú v hodnote 2.500 €. Syn
sa nikdy nič konkrétne nedozvedel. Svedkyňa vybavovala veci na katastri, na miestnom úrade ohľadom
výrubu stromov. Na otázku žalovaného uviedla, že k obsahu zmluvy nemali pripomienky, podpísali ju na
druhom stretnutí, prvé bolo informatívne.

4/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (vo vyhovujúcej časti) o § 50a ods. 1,
ods. 2, ods. 3, § 52, § 53 Obč. zák., ďalej o článok I. bod. 1. 2 zmluvy, článok III bod 3.3 zmluvy, článok
III bod 3.5 zmluvy, tiež článok III bod 3.6 zmluvy. Dospel k záveru, že nedošlo k zániku zmluvy o budúcej
zmluvy z dôvodu, že nebola v lehote 6 mesiacov od jej podpisu uzavretá zmluva o dielo, ako tvrdil
žalobca. Súd vyhodnotil Dodatok č. 1 ku zmluve o budúcej zmluve z hľadiska jeho obsahu a náležitostí

ako zmenu v obsahu záväzku podľa § 516 Obč. zák., kde si strany sporu písomne dohodou zmenili
vzájomné práva a povinností v pôvodnej zmluve o budúcej zmluve. Pôvodný záväzkovo právny vzťah sa
zmenil, ale nezanikol. K pôvodnej právnej skutočnosti, z ktorej záväzok vznikol, pristúpila ďalšia právna
skutočnosť - dohoda, ktorou si strany menili svoje vzájomné práva a povinnosti. Tým sa menil obsahich pôvodného záväzku. Z dodatku uzavretého medzi stranami nevyplynulo, že dojednaním nového
záväzku má doterajší záväzok zaniknúť; vznikol tak nový záväzok vedľa doterajšieho, a pre jeho vznik
boli splnené všetky požadované náležitosti, keď bol uzavretý písomne, boli v ňom označené zúčastnené

strany. Dodatok obsahuje zmenu doterajších práv a povinností. Uvedené súd vyvodil predovšetkým zo
záverečného ustanovenia dodatku, kde je výslovne uvedené, že v ostatnom zostáva čl. I zmluvy, ako aj
zvyšný obsah zmluvy nezmenený. Na uvedené naväzuje aj následné správanie sa strán sporu, kde tieto
pouzavretídodatkuzostalivďalšejkomunikácii,najmäovýškenákladov.Dňa26.10.2015zaslalžalobca
žalovanému list - odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluvy. Uvedené odstúpenie prvoinštančný súd podľa

obsahu posúdil ako návrh žalobcu na ukončenie zmluvy; žalovaný v písomnej odpovedi z 6.11.2015 toto
akceptoval stým, že spracuje rozúčtovanie. Žalobca sumu z rozúčtovania neakceptoval, žiadal vrátiť
mu celú sumu zálohy. Územné rozhodnutie ani stavebné povolenie pre účely výstavby rodinného domu
neboli vydané.
5/ Žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil nárok na vrátenie sumy pôvodne 5.643 €, po čiastočnom
späťvzatí žaloby vo výške 3.125,30 € s príslušenstvom, z toho v časti sumy 1.160,83 € vrátane

DPH titulom vrátenia plnenia z nároku, ktorého právny dôvod odpadol (zmluva o budúcej zmluve
zanikla 21.4.2015) a sumu 1.992 € vrátane DPH titulom vrátenia plnenia bezdôvodného obohatenia
z neplatného právneho úkonu. V časti nároku na vydanie sumy 1.160,83 € žalobca trval na tom, že
štúdia rodinného domu predstavovala len čiastkové plnenie o ktoré žalobca vychádzajúc zo zmluvy
o budúcej zmluve a príp. zmluve o dielo nemal prioritne záujem; štúdiu, aj keď ňou disponuje, nemá

ako ďalej právne, technicky možnosť využiť, nemá na ňu ani súhlas je autora. Žalovaný mal za to,
že prípravné práce, najmä spracovanie štúdie, preukázal, že zdôvodnil aj cenu prípravných prác a to
pri aplikácii Dokumentu Sadzobník UNIKA, Bratislava. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rámci
prípravných prác podľa zmluvy o budúcej zmluve spracoval pre žalobcu štúdiu rodinného domu, ktorú
zaslal žalobcovi na pripomienkovanie. Štúdia rodinného domu predstavuje prvý stupeň projektu, kedy

sa zosúladia požiadavky investora s možnosťami stavebného pozemku a územia na ktorom sa stavba
má nachádzať. Malo by byť z nej zrejmé dispozičné riešenie domu, základné rozmery, pôdorys, plošná
analýza stavby. Štúdia rodinného domu zaslaná žalovaným žalobcovi uvedené náležitosti obsahuje,
žalobca na ňu aj reagoval pripomienkami. V listine Súbor výkonov inžiniersko - projektových činností
žalovaný v tabuľke v bode 1. zabezpečenie vstupných podkladov ocenil výkony na 1% , v bode 2. tabuľky

zabezpečenie projektovej prípravy pre územné riadenie ocenil výkon na 5% zrealizovaných činností.
Cena celkovo podľa rozpisu prác je 12.092 €, realizovaných bolo 8 %, bez bližšej špecifikácie výpočtu
položiek a súm. Cena zrealizovaných prác je 967,36 €, bez DPH. Žalobca už pred podaním žaloby
požadoval bližšiu špecifikáciu zrealizovaných prác z hľadiska spôsobu jeho výpočtu a jej ceny a žalobca
v komunikácii so žalovaným namietal túto výšku. Žalovaný odkazoval na sadzobník. Výška aj rozsah

prípravných prác a teda aj štúdie rodinného domu boli medzi stranami sporné.
6/ Žalovaný v priebehu sporu navrhol v rámci písomného vyjadrenia vykonanie znaleckého dokazovania
za účelom objektívneho zhodnotenia rozsahu a ceny zrealizovaných činností. V priebehu sporu však
od tohto navrhovaného dôkazu upustil, a netrval na ňom. Iné dôkazy, ktorými by na námietky žalobcu
ku výške sumy 1.160,83€, spôsobu jej bližšieho výpočtu ozrejmil, a tým preukázal svoje tvrdenie o

opodstatnenosti danej sumy nenavrhol (napr. odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok, výsluch
svedka). Súd prvej inštancie prisvedčil aj názoru žalobcu, že práce, ktoré uviedol žalovaný ako zaslanie
finančného dotazníka, prerokovanie východzích podkladov atď., sa nenachádzajú v listine označenej
ako súbor výkonov inžiniersko - projektovej činnosti. Žalovaný nepreukázal, z čoho možno usudzovať,
že sa jedná o prípravné práce a aká je ich hodnota. Nakoľko k uzavretiu zmluvy o dielo podľa zmluvy o

budúcejzmluvynedošlo,žalovanýakobudúcizhotoviteľmalpodľačl.IIIbod3.6zmluvy,nároknaúhradu
hotových výdajov a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti
v tejto súvislosti zrealizované t.j. prípravné práce podľa čl. 1.2 a/ až g/ a to podľa aktuálneho sadzobníka
pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností nakladateľstvo unika ,
Bratislava, ktorý je platný ku dňu ukončenia PD. Žalovaný si síce rozúčtoval sumu 936,37 € + DPH, ktorú

sumu však nijako nepreukázal hodnoverným spôsobom, spôsobom konkrétneho výpočtu, ktorý by jeho
výšku verifikoval. Jeho nárok na zaplatenie danej sumy v uvedenej výške tak nebol preukázaný.
7/ Súd prvej inštancie poukazoval na ust. § 457 Obč. zák. v zmysle ktorého po zániku zmluvy má žalobca
nárok na vrátenie vzájomných plnení, teda čiastky zo zúčtovanej zálohy. Nakoľko žalovaným nebola
jednoznačne a hodnoverne preukázaná výška hotových výdajov, žalobca výšku určenú žalovaným

sporoval, súd prvej inštancie dospel ku záveru, že žalovaný nepreukázal výšku jeho nároku na úhradu
hotových výdajov, preto žalobcovi priznal nárok na vrátenie celej danej čiastky, zadržiavanej žalovaným.
V časti nároku na vydanie sumy 1.660 € + DPH titulom jednorazovej odmeny žalovaného, žalobca
trval na tom, že jej vrátenia sa domáha titulom vydania plnenia z neplatného právneho úkonu. Plneniebolo prijaté v rámci zálohy a žalovaným zúčtované v jeho prospech odkazom na ust. čl. zmluvy o
budúcej zmluvy ako jednorazovej odmeny. Uvedené ust. zmluvy o budúcej zmluve žalobca považoval
za neplatné ustanovenie, žalovaný teda zadržuje danú čiastku ako bezdôvodné obohatenie. Tvrdil, že

sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na ust. § 53 ods.4, písm. e/ Obč. zák., ktorý
zakazuje ponechať si plnenie od spotrebiteľa v prípade, ak sa neuzavrie zmluva. Taktiež poukázal na
ust. § 53 ods. 1 písm. Obč. zák., kde bola v zmluvnom vzťahu daná len povinnosť žalobcu plniť pre
prípad, ak k uzavretiu zmluvy nedôjde, aj hoci z viny žalovaného. Naproti tomu žalovaný nemal v danom
prípade žiadnu povinnosť plniť. Žalovaný bol povinný predložiť zmluvu o dielo, čo neurobil, napriek tomu

si uplatnil nárok na zmluvné plnenie. Žalovaný nesúhlasil s tým, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Poukazoval na vykonané dokazovanie, osobitne výsluch svedkyne, ktorá vypovedala, že
žalobca mal možnosť sa so zmluvou o budúcej zmluve oboznámiť, pozmeniť jej obsah, ale nebol dôvod
ju meniť. Žalovaný mal za to, že sa jedná o individuálne dohodnuté podmienky.
8/ V danom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami tak, že má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je potrebné vo veci aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zák.

Podľa tohto ust. sú spotrebiteľskými zmluvami každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je
uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Žalovaný v danom zmluvnom vzťahu konal v rámci predmetu svojej
obchodnej príp. podnikateľskej činnosti, žalobca vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Súd prvej
inštancie prisvedčil žalobcovi, že pre prípad neuzavretia zmluvy o dielo bola daná povinnosť plniť len

žalobcovi a nie aj žalovanému. Uvedené vyhodnotil ako značnú nerovnováhu v postavení strán. Zmluva
o budúcej zmluve má podobu typovej štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je charakteristická tým,
že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač,
jej obsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo
viacerých prípadoch treba používať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované

znenia rôznych variant zmlúv resp. zmluvných ustanovení. O taký prípad ide podľa názoru súdu aj v
tejto veci. Svedkyňa Z. C. uviedla, že prvé stretnutie bolo informatívne, zmluvu podpísali na druhom
stretnutí a nič v nej nemenili, ale žalovaný ani netvrdil, že by jednotlivé ustanovenia zmluvy, všeobecných
podmienok strany rozoberali, vysvetľovali, dojednávali individuálne. Súd preto uvedené ust. vyhodnotil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Žalobca má preto podľa ust. § 451 Obč. zák.

nárok na vydanie majetkového prospechu získaného plnením z neplatného právneho úkonu, a teda
žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy 1.992 € zaviazal.
9/ Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák.
v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný sa s úhradou sumy dostal do omeškania od
nasledujúceho dňa 7.11.2015, t.j. deň nasledujúci po tom, čo žalovaný potvrdil prijatie odstúpenia od

zmluvy od žalobcu. Výška úroku z omeškania bola ku 7.11.2015 vo výške 0,05% ročne + 5 % bodov.
Výšku úroku z omeškania ustálil aj v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby. O trovách konania vo
vyhovujúcej časti žalobného návrhu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore plne úspešný, preto mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške nároku.

10/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo proti
výroku, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal na plnenie, ďalej proti výroku, ktorým žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v spojení s výrokom, podľa ktorého bude o výške
náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že by sa v prípade ustanovenia čl. III ods.
3. 5 Zmluvy, zakotvujúceho odmenu príkazníka, jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný
s poukazom na ust. § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obč. zák. naďalej tvrdil, že predmetné zmluvné

dojednanie nespôsobuje medzi sporovými stranami ako zmluvnými stranami značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Uvedená odmena príkazníka je
odmena za poskytnutý servis manažéra projektu, ktorý v sebe zahŕňa najmä odborný rozbor zákazky,
komunikáciu prideleného pracovníka žalovaného s jeho klientmi, vrátane kvalifikovaných odborných
odpovedí na ich dopyty, či komunikáciu s prípadnými subdodávateľmi a pod. Žalobcovi ako klientovi

bol po uzatvorení zmluvy bez odkladu pridelený pracovník na pozícii manažéra projektu, p. Z. D.,
uvádzaný v podaniach žalobcu, ktorý zabezpečoval vyššie opísanú správu zákazky. Žalobca samotný
predložil súdu výpisy komunikácie medzi ním a povereným pracovníkom žalovaného Z. D.. Predmetné
ustanovenie tak nie je ani sankciou, ani odplatou za fiktívne služby. Žalovaný zároveň v odvolanípoukazoval na to, že predmetná Zmluva bola dojednaná individuálne, poukazujúc najmä na výpoveď
svedka,p.Z.C.,matkyžalobcu.Tátopotvrdilavýpoveďžalovaného,žeuzatvoreniuzmluvypredchádzali
vzájomné rokovania, predmetom ktorých bolo oboznámenie žalobcu (v tom čase potenciálneho klienta)

s ponúkanými službami, ako aj prerokovanie podmienok vzájomnej spolupráce. Svedkyňa potvrdila, že
sa uskutočnili 2 osobné stretnutia za účasti žalobcu, svedkyne a konateľa žalovaného; túto skutočnosť
žalobca ani nerozporoval. Žalobcovi bol poskytnutý priestor na pripomienky k predloženému návrhu
Zmluvy, t.j. žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy a ovplyvniť jej obsah.
Svedka C. toto opäť potvrdila, keď uviedla, že nemali žiadne pripomienky k Zmluve. Podľa žalovaného

predložený návrh Zmluvy zodpovedal dovtedajším osobným rokovaniam, predstavám žalobcu, tento
obsahu zmluvy porozumel, inak by Zmluvu neakceptoval. Žalovaný nesúhlasil, že by netvrdil, že sa
nerozoberali jednotlivé zmluvné ustanovenia a opätovne odkázal na svoje prvotné vyjadrenie k podanej
žalobe zo dňa 24. 8. 2016. K prípadnej námietke, že žalovaný používa ako dodávateľ opakovane
zmluvy s obdobným obsahom, žalovaný uviedol, že Občiansky zákonník pre jednotlivé zmluvné typy
predpisuje podstatné náležitosti, na ktorých je nevyhnutná dohoda pre platné uzatvorenie zmluvy.

Zároveň obsah zmluvy musí zodpovedať aj podnikateľskej činnosti dodávateľa a jeho možnostiam.
Preto je používanie zmlúv s obdobným obsahom bežné a dôvodné. Žalovaný sa preto nestotožňuje so
záverom prvoinštančného súdu o tom, že by ust. čl. III ods. 3.5 Zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, či už podľa ust. § 53 ods. 4 písm. e/ Obč. zák., alebo podľa tzv. generálnej klauzuly, nakoľko
predmetné zmluvné ustanovenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní
nepreukázal rozsah realizovaných prác a nezdôvodnil ich cenu. V priebehu konania totiž žalovaný
predložil súdu listinné dôkazy, preukazujúce, že v prospech žalobcu realizoval v časti prípravné práce.
Obrana žalobcu v súvislosti s predloženou architektonickou štúdiou, že si ju neobjednal, je účelová,
čo plynie z čl. I ods. 1.1 Zmluvy. Ďalšie listinné dôkazy priamo súviseli s realizovanými prácami,

napr. prerokovanie východzích podkladov. Žalovaný tiež nesúhlasil s tým, že by netrval na vykonaní
znaleckého dokazovania - takýto návrh žalovaný navrhoval už vo svojom prvotnom písomnom vyjadrení
k žalobe zo dňa 24. 8. 2016, ale aj nasledovných vyjadreniach. Ak teda boli realizované prípravné práce
preukázané listinnými dôkazmi, ich rozsah a cena bol žalovaným zdôvodnená výstupom zo sadzobníka
UNIKA, ale protistrana rozsah a cenu týchto prác účelovo rozporovala, považuje žalovaný znalecké

dokazovanie za zásadný dôkaz vo vzťahu ku skutkovému stavu, nevyhnutný pre správne a spravodlivé
rozhodnutie sporu. Z daných okolností totiž súd prvej inštancie navodil stav, kedy žalovanému, hoci tento
vykonal časť prípravných prác v prospech žalobcu, za ne neprináleží žiadna odplata, napriek tomu, že
táto bola dohodnutá. Záverom súd prvej inštancie vo všeobecnosti namietol, že predmetné zmluvné
ustanovenia sú jednostranne nastavené v prospech žalovaného ako dodávateľa. K tomu žalovaný

uviedol, že v zmysel pokynov žalobcu realizoval v jeho prospech vyššie opísané činnosti, a nie opačne.
Žalovanýnavrhovalvnapadnutejčastizmeniťrozsudoksúduprvejinštancietak,žeodvolacísúdpodanú
žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.152,80 € s príslušenstvom zamietne, prípadne aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11/ Na odvolanie žalovaného žalobca písomné vyjadrenie nepodal.

12/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 CSP (t.j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o priznaní žalobcovi voči žalovanému nároku
na náhradu trov konania vo veci samej, stým, že ojej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozsudku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci verejne vyhlásil
rozsudok; dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13/ Žalobca svoj uplatnený peňažný nárok založil na zmluve, majúcej povahu spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
takej, pre ktorú je obvyklé, že má podobu typovej štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,
nejde teda o zmluvu s individuálne dojednanými zmluvnými ustanoveniami v zmysle § 53 ods.2 Obč.
zák. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na

predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
14/ Aj v danom prípade tak bolo pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku nutné vychádzať z
postulátu spotrebiteľskej ochrany, podľa ktorého sa spotrebiteľ očitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,

s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravenýa skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady XX/XX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
15/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná Zmluva o budúcej zmluve o dielo nebola

medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná; zmluva a jej dodatok sú typickými štandardnými
formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. S týmto záverom odvolací súd
súhlasí. Zákonodarca sa v ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. pokúsil vymedziť pojem „individuálne dojednaných
zmluvných podmienok“; pritom nadväzuje na ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., ktoré z rozsahu zákazu
neprijateľných zmluvných podmienok vylučuje práve individuálne dojednané zmluvné podmienky. V
prípade individuálne dohodnutých spotrebiteľských zmlúv sa nepostupuje podľa ust. § 53 Obč.

zák., ale štandardným spôsobom, najmä sa posúdi, či je zmluva platná z hľadísk uvedených v ust. § 34
anasl. Obč. zák. t.j. zákonodarca zvolil negatívne vymedzenie, ktoré prevzal z čl. 3 ods. 2 smernice XX/
XX/EHS. Podľa neho sa zmluvná podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Výkladom ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. možno dospieť k záveru, že

ustanovenie o neprijateľných zmluvných podmienkach sa použije vždy vtedy, keď dodávateľ pripravil
zmluvné podmienky (klauzuly) vopred a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. V praxi ide o
prípady, keď má dodávateľ vopred naformulované svoje všeobecné obchodné podmienky a spotrebiteľ
nemôže zmeniť alebo doplniť ich obsah; má len možnosť prijať tieto podmienky a uzavrieť zmluvu s
dodávateľom alebo neprijať návrh zmluvy a neuzavrieť tak zmluvu. Ak spotrebiteľ návrh dodávateľa,

ktorý obsahuje jeho obchodné podmienky prijme, potom sa obsah zmluvy posúdi z toho hľadiska,
či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré môžu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Zmluva sa tak posúdi najmä z hľadiska, či neobsahuje niektorú z
neprijateľných podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 4 Obč. zák.
16/ V ust. § 53 ods. 3 Obč. zák. je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva

medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje - pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku - za
dojednanú individuálne, ale sa považuje za zmluvu štandardnú (adhéznu). Túto domnienku nie je
povinný vyvracať spotrebiteľ, ale dodávateľ. Rovnako čl. 3 ods. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že
keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz
tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa. Na túto skutočnosť musí v spore prihliadať aj súd.

Individuálne dojednanie zmluvnej podmienky potom znamená, že spotrebiteľovi bol návrh predložený
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie konkrétneho zmluvného dojednania; tiež musí byť z návrhu zrejmé, že
spotrebiteľovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie. Je nutné skúmať, či nebola navodená
situácia, kedy spotrebiteľ mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok alebo sa podrobiť všetkým

podmienkam zmluvy.
17/ Odvolací súd sa s právnym posúdením čl. III bod 3. 5 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo,
tak ako ho vyhodnotil prvoinštančný súd, stotožnil. Dospel k rovnakému záveru, totiž že sporný
čl. III bod 3.5 o (výlučne jednostrannej) povinnosti spotrebiteľa (t.j. žalobcu) zaplatiť žalovanému
odmenu príkazníka vo výške 1.660 € + DPH aj v prípade, kedy nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo,

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, vzhľadom na spomínanú výlučne jednostranne stanovenú
povinnosť spotrebiteľa. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že navyše výška takto dohodnutej odmeny
nemala závisieť od rozsahu dovtedy zrealizovaných prác, t.j. výška odmeny príkazníka bola stanovená
bez ohľadu na to, aký objem prác vlastne žalovaný ako zhotoviteľ v prospech žalobcu zrealizuje.
Uvedený článok síce v závere pripúšťa možnosť znížiť výšku odmeny príkazníka písomnou dohodou,

avšak len všeobecne, bez konkretizácie podmienok, kedy by bolo zníženie takejto odmeny možné a
v akej výške, čo robí uvedenú zmluvnú podmienku v tejto časti značne nezrozumiteľnou. Na závere o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky - čl. III bod 3.5 Zmluvy - nemôže nič meniť okolnosť, že žalobca
mal k dispozícii návrh zmluvy pred jej podpisom na preštudovanie. Skutočnosť, že spotrebiteľ dostane
spotrebiteľskú zmluvu pred jej uzavretím na preštudovanie a ani nemá pripomienky k jej obsahu,

ešte automaticky neznamená, že jej jednotlivé zmluvné dojednania boli so spotrebiteľom individuálne
dohodnuté (t.j. prešli individuálnym vysvetlením, aká prípadná povinnosť za akých podmienok by z nich
pre spotrebiteľa vyplývala). Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnosť, že sporný čl.
III bod 3. 5 Zmluvy nebol individuálne dojednaný, naznačil samotný žalovaný, keď vo svojom vyjadreník žalobe žalobcu uviedol, že „...v prípade nesúhlasu s niektorým z navrhovaných ustanovení resp. v
prípade nemožnosti nájsť spoločný konsenzus na jeho znení žalobca mohol opätovne využiť zmluvnú
voľnosť a Zmluvu so žalovaným neuzatvoriť...“ (str. 3 vyjadrenia žalovaného k žalobe, č.l. 41 spisu),

čo evokuje stav, kedy má spotrebiteľ možnosť dodávateľom predložený návrh zmluvy buď akceptovať
alebo neakceptovať. Nutno zdôrazniť, že povinnosť preukázať, že sporná zmluvná podmienka čl. III
bod 3.5 bola dojednaná individuálne, v konaní zaťažovala žalovaného, ktorý žiadny relevantný dôkaz
- okrem poukazovania na okolnosť, že žalobca mal možnosť si návrh zmluvy preštudovať - v tomto
smere neprodukoval. Odvolací súd dodáva, že samotný fakt, že žalovaný pre účely svojej podnikateľskej

činnosti využíva formulárové zmluvy, je v poriadku, znamená to však, že ním používané typizované
zmluvy musia zniesť kontrolu z hľadiska prípadnej existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
18/ Neobstojí ani obrana žalovaného, že v súdnom konaní trval na vykonaní znaleckého dokazovania;
je pravdou, že ho žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe najprv navrhoval, v priebehu súdneho sporu
však jeho vykonanie ponechal najprv na zvážení samotného súdu, aby v závere konania na výzvu súdu
oznámiť, či na znaleckom dokazovaní trvá, zostal nečinný. Na poslednom termíne pojednávania (dňa

30. 1. 2018, zápisnica na č.l. 186 spisu) žalovaný vykonanie uvedeného dôkazu už nenavrhoval.
19/ Odvolací súd rovnako dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie o tom, že žalovaný nebol
schopný v konaní špecifikovať, z čoho (ktorých prípravných prác) pozostáva suma 1.160,83 € (967,36 €
+ DPH), ako odmena za žalovaným zrealizované (prípravné) práce a aká je hodnota týchto jednotlivých
prác. Cenu zrealizovaných prác 967,36 € (bez DPH) určil žalovaný bez bližšej konkretizácie. Výška aj

rozsah prípravných prác boli medzi stranami sporné, pričom žalovaný túto výšku a ani presný rozsah
prípravných prác v konaní nevedel dostatočne vysvetliť, t.j. ani preukázať ich dôvodnosť.
20/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), včítane výroku o nároku na náhradu trov konania.
21/0 náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/je predmetomdovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho
konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.l CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.l prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.l CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).