Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116233398
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116233398.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. W. č. XXXX/XX, D., zast.: Mgr. Tomáš Jamrich, advokát, so sídlom Moravská 784/35, Vráble, proti
žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. W. XXXX/XX, D., zast.: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát,
so sídlom Levická 579, Vráble, o vyporiadanie BSM po rozvode, o odvolaní oboch strán sporu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 12Pc/24/2016-534 zo dňa 15. júla 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyporiadava bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) nasledovne:

I. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo značky RENAULT
LAGUNA, VIN: D., EČV: T..
II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo značky FORD KUGA,
VIN: P., EČV: T..

III. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného v ČSOB, a.s. vo výške 2.261,87 eura súd

prikazuje žalovanému.

IV. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra,
obec D., katastrálne územie D., zapísané na LV č. XXXX - byt č.X, vchod: o.č.X, 5.p. v bytovom dome
súp. č. XXXX, ktorý s nachádza na parc. č. XX/XX, XX/XX,XX/XX na G. F. vo D. a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 61/3297 k celku.

V. Pohľadávku voči I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad F., D. nad F. XXX v celkovej výške 2.446,80

eura, ktorá vznikla titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.3.2012 preberá žalobkyňa a
žalovaný rovným dielom a to každý z nich vo výške 1.223,40 eura.

VI.Žalovaný jepovinný zaplatiťžalobkyniztituluúplnéhovyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov sumu 25.477,94 eura a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za vyporiadanie BSM

vo výške 1.344 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 1.344 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2016 domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM), čo odôvodnila tým, že so žalovaným sú rozvedení, k dohode o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní
uviedol, že žalobkyňa trvá na písomne podanej žalobe, na stanovisku, ktoré podávala k vyjadreniu
žalovaného. Čo sa týka hnuteľných vecí chcela by masu hnuteľných vecí ešte rozšíriť. Čo sa týka
nehnuteľnosti - darovacia zmluva, kúpna zmluva nemajú byť prečo predmetom tohto konania, jedná
sa o vyporiadanie BSM. Pokiaľ má žalovaný nároky voči osobám z týchto úkonov, mal by sa obrátiť
voči týmto osobám. Mechanizmus nadobudnutia členského podielu v družstve za trvania manželstva aj

nadobudnutie bytu do osobného vlastníctva bolo riešené súdnymi rozhodnutiami. Žalobkyňa trvá na tom,
že nehnuteľnosť patrí do BSM. Nehnuteľnosť navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a
žiada, aby jej z nehnuteľnosti bol vyplatený podiel 50%. K hodnote vozidiel uviedol, že hodnota Fordu
je 8.000 eur, hodnota Renaultu je 600 eur, jedná sa o 21 ročné auto, potvrdenie o tom, že vozidlo má
hodnotu 600 eur v autobazáre nedali, pretože vozidlo by ani neodkúpili. Žalobkyňa považuje zámennú

zmluvu rodičovského domu za byt za účelovú, aj s poukazom na to, že v darovacej zmluve je uvedená
hodnota nehnuteľnosti 560.000 Sk. Ak išlo medzi týmito účastníkmi zmlúv o zastrené právne úkony,
malo by sa to vysporiadavať medzi nimi, nie v rámci BSM. Čo sa týka zmluvy o prevode členských práv,
nadobúdateľmi boli obaja manželia, nielen žalovaný. Žalovaný tvrdil, že nevie kde žalobkyňa použila
finančné prostriedky, potom tvrdil, že peniaze vložila do bytu rodičov, teraz dohľadal doklady na sumu

skoro 20.000 eur. Toto považuje za účelové. Čo sa týka vozidiel navrhol ich rozdeliť medzi strany sporu
tak v akom stave sa dlhodobo užívajú. Žalobkyňa užíva Renault, žalovaný Ford. Bolo to tak počas trvania
manželstva, aj stále to tak je. Žalobkyňa nebude navrhovať ohodnotenie vozidla, súhlasí s tým ako
boli vozidlá ocenené autobazármi. Následne k veci uviedol, že nemá žiadne výhrady voči rozhodnutiu
súdu ohľadne vozidla Renault, Ford Kuga, k zostatku finančných prostriedkov na účte a k vyporiadaniu

pohľadávky. Žalobkyňa súhlasí s tým, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného.
Všeobecná hodnota bytu, ku ktorej žalovaný predložil dôkaz na sumu 64.985 eur, tak tento dôkaz
nezodpovedá základnému štandardu, jedná sa len o snahu žalovaného stlačiť hodnotu nehnuteľnosti, z
internetovéhoportáluvyplýva,žezastarší3-izbovýbytvoD.jeuvedená cena82.-86.000eur,tojereálna
hodnota nehnuteľnosti. Po odpočítaní provízie 2.000 eur pre realitnú kanceláriu je to suma 80.000 eur.

Čo sa týka výberov z účtu tvrdenia žalovaného sú v rozpore s dôkazmi, ktoré predložil sám žalovaný aj
s výpoveďou svedkyne N. G.. Výbery, ktoré uskutočnila žalobkyňa 27.1.2015 a 5.1.2015 vo výške 3.500
eur a 800 eur boli použité na úhradu dlhov brata žalovaného pre Profi Credit a Home Credit. Žalovaný si
uplatňuje od žalobkyne tieto sumy, hoci preukázateľne boli použité na úhradu dlhov brata žalovaného.
Žalovaný uskutočnil väčší výber z účtu dňa 6.2.2015 a to sumu 1.500 eur, 31.3.2015 - 1.500 eur, bolo

to urobené na Slovensku, ale jeho kartou, ktorá končí číslom 2200, to sú výbery žalovaného. Žalobkyňa
na pojednávaní uviedla, že manželstvo so žalovaným uzatvárali v septembri 2002. Byt nadobudli tak,
že predával sa ich dom a išli na Bytové družstvo a kúpili byt. Žalovaný s bratom mali vo vlastníctve dom,
ten predali za 20.000 eur. Celá suma prišla na účet. Potom išli na Bytové družstvo, uzatvorili zmluvu a
vyplatili členský podiel 2.194 eur, to boli spoločné peniaze, vyplatené boli zo spoločného účtu. Potom byt

odkupovali do výlučného vlastníctva za 800 eur. Takisto to boli spoločné peniaze. Ešte pred uzavretím
manželstva bývali v 1-izbovom byte, ten si odkupovali do osobného vlastníctva za trvania manželstva,
každý z nich dal polovicu peňazí. V tomto byte bývali od r. 2001 do roku 2005, vtedy vymieňali s jej
rodičmi 1-izbový byt za ich 3-izbový byt a až do rozvodu bývali v tomto byte. Brali to tak, že v tom čase
mal ich 1-izbový byt hodnotu 400.000 Sk, 3-izbový byt rodičov mal hodnotu 700.000 Sk. Čiže rozdiel bol

300.000Sk.150.000Skvyplatilijejbratovi.Jejčiastka150.000Skbolavbyte.150.000Skvyplatilibratovi
z pôžičky, ktorú si za trvania manželstva zobrali, aj ju splatili. Na zabezpečení bytu č. X sa finančne
nepodieľali jej rodičia, ani iní príbuzní. Byt, ktorý teraz užíva, je vo vlastníctve jej rodičov, ktorí predali 3-
izbový a 1-izbový byt a ona si zobrala pôžičku. V čase keď jej rodičia potrebovali väčšiu sumu finančných
prostriedkov, obaja boli dôchodcovia. Finančné prostriedky, keď realizovala v období od januára 2012 do

septembra 2015 výbery čo bola suma 27.-28.000 eur, k tomu uviedla, že o všetkých výberoch žalovaný
vedel, bez jeho vedomia výbery realizované neboli. Všetky výbery sa robili s jej kartou. Peniaze sa použili
do domácnosti, na dovolenky, na deti. Nič z tých peňazí nemá, netuší načo boli použité peniaze, ktoré sa
vyberali v r. 2012. Suma 7.000 eur bola poskytnutá jej rodičom, bol to úver čo sa zobral. Z kúpnej ceny
za dom - sumy 20.000 eur - 10.000 eur sa vyplatili dlžoby brata žalovaného, zvyšnú sumu 10.000 eur

žalovaný minul na svoju potrebu, v tom čase mali už zlé vzťahy. Predmetom vyporiadania BSM budú dvemotorové vozidlá Ford Kuga ktoré užíva žalovaný a Renault Laguna, ktoré užíva ona. Uviedla hodnotu
Fordu 8.000 eur a hodnotu Renaultu 600 eur, bola sa na to pýtať v autobazáre AAA Auto Nitra . Čo
sa týka zostatkov finančných prostriedkov na účte, mali jeden účet v ČSOB, nevie či tam zostali nejaké

finančné prostriedky. Ohľadne výberov, majiteľom účtu bol aj žalovaný, o všetkých výberoch vedel.
Peniaze z účtu vyberala, ale neminula ich na seba. Peniaze minula na deti, boli to výdavky na výlety, na
oblečenie, na elektroniku, mobily, kredity. Jej výplata chodila na tento účet v ČSO,B až pokiaľ žalovaný
nezrušil dispozičné právo. Od novembra 2015 nežili v spoločnej domácnosti. Potom ako ju žalovaný
odstavil z účtu, si založila nový účet v ČSOB od októbra 2015. Uviedla, že hnuteľné veci majú medzi

sebou rozdelené, vyporiadali si ich dohodou. Z hnuteľných vecí sa nevedia dohodnúť ohľadne vozidiel
a len vozidlá budú predmetom vyporiadania. Čo sa týka 1-izbového bytu, mala stavebné sporenie na
100.000 Sk. Pôžičku si brali na 3-izbový byt. Brali si úver, z neho bol vyplatený jej brat. Bola v tom
čase na materskej dovolenke, ručitelia boli jej rodičia. Na nich bol úver písaný, oni ho splácali. Peniaze,
ktoré spomína žalovaný, tie boli použité na svadbu, do domácnosti, na kúpu vozidiel. Právny zástupca
žalovaného na pojednávaní uviedol, že v súvislosti s vyporiadaním bytu existujú rozhodnutia, ktoré

pripúšťajú disparitu podielu manželov vzhľadom na okolnosti za akých bol predmetný byt nadobudnutý
do BSM. Toto je podrobne vysvetlené vo vyjadrení zo dňa 28.3.2017. Je potrebné aplikovať disparitu
podielov v prospech žalovaného, žalobkyňa sa o nadobudnutie bytu žiadnym spôsobom nepričinila.
Z výpisu z účtu za mesiac január 2012 vyplýva, že žalobkyňa uskutočnila výber v celkovej výške v
tomto mesiaci v sume 3.600 eur, v mesiaci február 2015, výber v sume 4.500 eur. Žiadal, aby bolo

zisťované na aký účel boli použité tieto finančné prostriedky, nakoľko žalovaný nemá vedomosť o ich
reálnom použití. V súvislosti s nehnuteľnosťou každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ak si žalobkyňa myslí, že vozidlo Ford má hodnotu
8.000 eur, nech si ho teda ponechá a nech žalovanému vyplatí sumu 4.000 eur. Jej nárok čo sa týka
vysporiadania nehnuteľnosti, je nulový, pretože sa jednalo o výlučný majetok žalovaného. Spoločné

finančné prostriedky boli použité na odkúpenie bytu do výlučného vlastníctva, jednalo sa o sumu 848
eur. Ku kúpe bytu došlo v novembri 2014. Výbery, ktoré realizovala žalobkyňa, niektoré boli použité na
dlhy brata žalovaného H. G.. Na dlhy brata žalovaného bola použitá suma 19.946,58 eura. Na vyplatenie
dlhov boli použité peniaze - suma 20.000 eur, ktorá bola vyplatená pri zámene nehnuteľnosti. Z výpisu z
účtu z ČSOB za december 2014, poukazoval na výbery zo dňa 10.12.2014 vo výške 250 eur, 22.12.2014

vo výške 390 eur, 31.12.2014 vo výške 390 eur, ktoré realizovala žalobkyňa. Posledná úhrada za dlh
brata žalovaného bola 12.12.2014. Z uvedených dokladov vyplýva, že podiel brata z domu bol minutý
na jeho dlhy. Z výberov, ktoré žalobkyňa realizovala si určitú časť výberu ponechala a v neprospech
H. G. nebola vyplatená suma 329,42 eura. O ostatných výberoch realizovaných žalobkyňou platí, že
ich použila na vlastnú potrebu, na splatenie dlhu jej rodičov. Ak vybral jeden z manželov za trvania

manželstva peňažné prostriedky z účtu, ktoré boli predmetom BSM nesie dôkazné bremeno v tom ,že ich
použil v súlade s § 144 a nasl. OZ. Následne poukazoval na všetky svoje písomné vyjadrenia. Čo sa týka
nadobudnutia bytu, ten bol nadobudnutý výlučne z finančných prostriedkov žalovaného, žalobkyňa sa
nepričinila o jeho nadobudnutie ani jedným centom zo svojich výlučných prostriedkov. V spise je genéza
ako bol byt nadobudnutý. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že jeho otec W. G. bol vlastníkom rodinného

domu, v r. 1997 prepísal polovicu na neho a na brata. Brat mal finančné problémy, exekúcie. Výška
dlhov bola 70.000 eur. Riešili to tak, že sa predal dom, kupujúci boli manželia C.. Dom otca sa vymenil
za 3-izbový byt, ktorý je predmetom tohto sporu a manželia C. doplatili jemu a bratovi 20.000 eur. V tom
čase to bolo tak, že dom mal hodnotu 70.000 eur, byt mal hodnotu 50.000 eur a rozdiel bol 20.000 eur.
Celá suma 20.000 eur bola použitá na vyplácanie dlhov brata. Uzatváral zmluvu s družstvom, on bol

nadobúdateľ. Čo sa týka zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, tu bola manželka dopísaná,
bola urobená chyba, aj do listu vlastníctva bola zapísaná na základe zmluvy o prevode vlastníctva k
družstevnému bytu. Byt nepatrí do BSM. Suma 20.000 eur od manželov C. bola poskytnutá tak, že suma
2.000 eur bola vyplatená v hotovosti, suma 18.000 eur prišla na účet. Peniaze boli vybrané jednorazovo
suma 18.000 eur, odovzdané boli Dr. D., ten vyplácal dlhy brata. Uzatvoril kúpnu zmluvu vo forme

notárskej zápisnice 10.11.2014 slobodne a vážne. Súhlasil s tým, že žalobkyňa má svojich 150.000 Sk
v byte W. XXXX/XX, avšak aj on vložil svoje výlučné finančné prostriedky do tohto bytu asi 170.000
Sk. Boli to peniaze od otca, ktorý predával záhradu. Robila sa aj rekonštrukcia bytu, tú financoval a
otec mu dal peniaze aj z vkladnej knižky. Rodičia žalobkyne sú dôchodcovia, spolu môžu mať dôchodok
okolo 600 eur, je otázne odkiaľ by zobrali peniaze na kúpu bytu, pomáhal im pôžičkou, ktorú nesplatili.

Žalobkyňa pracovala, mali spolu deti, nepopiera, že aj ona sa pričinila, aj o rekonštrukciu bytu, v ktorom
bývali pôvodne. Hodnota Fordu je 7.000 eur, hodnota Renaultu je 1.600 eur. Potvrdil, že mali účet
v ČSOB za trvania manželstva. Žalobkyňa bola o všetkom informovaná, o všetkých týchto zmluvách
vedela, bola prítomná pri ich podpisovaní, bola s ním na bytovom družstve, aj keď preberali hotovosť unotára, jednalo sa o sumu 2.000 eur. Keď bol v práci, nemal prístup na internet, nevedel o výberoch, ako
žalobkyňa hospodári. Za mesiac realizovala výbery 1.300-1.500 eur, pričom nevyplácala žiadne šeky.
Takúto sumu peňazí nemohla stíhať míňať. Peniaze z účtu vyberala. Hnuteľné veci majú medzi sebou

rozdelené, vyporiadali si ich dohodou. Z hnuteľných vecí sa nevedia dohodnúť ohľadne vozidiel a len
vozidlá budú predmetom vyporiadania. Čo sa týka sumy 160-170.000 Sk boli to peniaze zo záhrady +
peniaze, ktoré mu vyplatil otec z vkladnej knižky bolo to 62.000-63.000 Sk, rozdelil ich medzi neho a
brata. A bolo tam aj stavebné sporenie, ktoré mal bolo to 20.000 Sk. Tieto peniaze boli vložené do 3-
izbového bytu. Je pravdou, že vnos žalobkyne bol 150.000 Sk do 3-izbového bytu. Jeho vnos bol okolo

163.000 Sk. Jednalo sa o byt na Sídlisku W., D.. 1-izbový byt sa kupoval zo stavebného sporenia,
vymieňal sa 1-izbový byt za 3-izbový byt. Úver bol braný v čase, keď kupovali 1-izbový byt.

2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.12.2018 č.k.
12Pc/24/2016-290, ktorý rozsudok bol uznesením Krajského súdu Nitra ako súdu odvolacieho č.k.
8CoP/24/2019-416 zo dňa 28.11.2019 zrušený, s vrátením vo veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov odôvodnenia a z časti nesprávneho
právneho posúdenia veci a nevykonaného potrebného dokazovania.
3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) v poradí druhým rozsudkom súd prvej
inštancie vo veci takto rozhodol:
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nasledovne:

I. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo značky RENAULT
LAGUNA, VIN: D EČV: T..
II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo značky FORD KUGA,
VIN: P EČV: T.III. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného v ČSOB, a.s. vo výške 2.261,87
eura súd prikazuje žalovanému.

IV. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra,
obec D., katastrálne územie D., zapísané na LV č. XXXX - byt č.X, vchod: o.č.X, X.p. v bytovom dome
súp.č. XXXX, ktorý s nachádza na parc.č. XX/XX, XX/XX,XX/XX na Sídlisku F. vo D. a podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 61/3297 k celku.
V. Pohľadávku voči I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad F., D. nad F. XXX v celkovej výške 2.446,80

eura, ktorá vznikla titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.3.2012 preberá žalobkyňa a
žalovaný rovným dielom a to každý z nich vo výške 1.223,40 eura.
VI.Žalovaný jepovinný zaplatiťžalobkyniztituluúplnéhovyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov sumu 4.654,93 eura a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za žalobu výške 2.614

eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za žalobu vo výške
2.614 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Skutkový stav veci súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Strany sporu boli manželia, manželstvo uzatvárali dňa 14.9.2002. Rozsudkom Okresného súdu Nitra
č.k. 24P/290/2015-155 zo dňa 27.9.2016, právoplatným dňa 6.10.2016 bolo ich manželstvo rozvedené.
Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli pôvodne aj hnuteľné
veci uvádzané v žalobe, ktoré si strany sporu vysporiadali medzi sebou dohodou a vyporiadali si ich

tak, ako boli a sú stranami sporu užívané. Z hnuteľných vecí zostali predmetom vyporiadania osobné
motorové vozidlá značky Ford Kuga EČV: T. a Renault Laguna EČV: T. V konaní nebolo sporné, že
vozidlo Ford Kuga užíva žalovaný a vozidlo Renault Laguna užíva žalobkyňa. V konečnom dôsledku
sa strany sporu zhodli na zostatkovej hodnote vozidiel. Z ocenenia vozidla Ford Kuga Autobazárom
PALOPAL zo dňa 19.3.2018 vyplýva, že vozidlo bolo ocenené na sumu 6.800 eur po ohliadke, pričom

zohľadnili rok výroby, technický stav, opotrebovanie, km a nevyhnutné servisné úkony. Z ocenenia
vozidla Renault Laguna Autobazárom PALOPAL zo dňa 2.7.2018 vyplýva, že vozidlo bolo ocenené na
sumu 600 eur po ohliadke, pričom zohľadnili rok výroby, technický stav, opotrebovanie, km a nevyhnutné
servisné úkony. Ďalej bola predmetom vyporiadania aj nehnuteľnosť - byt, ktorý patrí tvorí masu BSM
pretože bol nadobudnutý za trvania manželstva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného

bytu zo dňa 19.11.2014. Strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v
okrese Nitra, obec D., katastrálne územie D., zapísané na LV č. XXXX - byt č.X, vchod: o.č.X, X.p. v
bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý s nachádza na parc. č. XX/XX, XX/XX,XX/XX na Sídlisku F. vo D. a
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 61/3297 k celku. Z darovacejzmluvy zo dňa 28.5.1997 uzatvorenej medzi W. G. - otcom žalovaného a žalovaným a jeho bratom H. G.
súd zistil, že otec daroval žalovanému a jeho bratovi H. G. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D.,
zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXXX zastavaná plocha spolu s domom súp. č. XXX o výmere 646m2,

parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 30 m2 a parc. č. XXXX záhrada o výmere 896 m2, každému z
nich v podiele 1/2-ica k celku. Bolo to ešte pred uzatvorením manželstva a jednalo sa o výlučný majetok
žalovaného. Žalovaný a jeho brat H. G. sa pre jeho finančné problémy rozhodli darované nehnuteľnosti
predať. O rodinný dom prejavili záujem manželia C., čo v konaní potvrdila svedkyňa C.. Dohoda medzi
manželmi C. a žalovaným a jeho bratom bola taká, že vymenia darované nehnuteľnosti - rodinný dom

za byt.9, ktorý však nebol vo vlastníctve manželov C., ale vo vlastníctve OSBD Nitra. Preto nasledovali
viaceré právne úkony, konkrétne: Z notárskej zápisnice N 355/2014, Nz 43538/2014 zo dňa 10.11.2014
súd zistil, že bola uzatvorená kúpna zmluva, predávajúcimi boli H. G. a žalovaný, kupujúcimi boli S. C.
a Y. C.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV
č. XXX, parc. č. XXXX zastavaná plocha spolu s domom súp. č. XXX o výmere 646m2, parc. č. XXXX
zastavaná plocha o výmere 30 m2 a parc. č. XXXX záhrada o výmere 896 m2. Dohodnutá kúpna cena

bola 20.000 eur. Zo zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 10.11.2014 súd zistil, že S.
C. previedol členské práva a povinnosti ako nájomca 3-izbového družstevného bytu vo D. na G. F. X na
žalovaného. Dňa 19.11.2014 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi
OSBD Nitra a manželmi G.. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. X na X. podlaží bytového
domu súp. č. XXXX, na parc. č. XX/XX, kat. úz. D., na ulici G. F. X, o.č. X. Cena bytu bola 848 eur. Čo sa

týka všeobecnej trhovej hodnoty spornej nehnuteľnosti - žalovaný predložil súdu ocenenie nehnuteľnosti
Realitnou kanceláriou BYDoPo, s.r.o. , z ktorého vyplýva cena 64.985 eur, žalobkyňa predložila inzeráty
zo stránky www.nehnuteľnosti.sk, podľa ktorých je cena za obdobné staršie trojizbové byty vo D. 82.000
eur, 82.990 eur, 86.000 eur, k tomu uviedla, že suma 2.000 eur je odmena pre realitnú kanceláriu.
Potom cena bytu je 80.000 eur, 80.990 eur, 84.000 eur. Súd ustálil hodnotu nehnuteľností na 77.494

eur, čo je priemer súm uvádzaných oboma stranami sporu, pričom návrhy na doplnenie dokazovania
ohľadne zistenia ceny nehnuteľnosti podané neboli a strany sporu boli súdom na pojednávaní dňa
8.7.2020 oboznámené s tým, že súd bude vychádzať z priemeru sumy 64.985 eur + 80.000 eur +
84.000 eur + 80.990 eur = 309.975 : 4 = 77.493,75, po zaokrúhlení na 74.494 eur. Dňa 19.3.2012 bola
uzatvorená zmluva o ČSOB a spotrebiteľskom úvere medzi ČSOB a manželmi G.. Predmetom zmluvy

bolo poskytnutie úveru do výšky úverového limitu 7.000 eur. Úver bola za trvania manželstva splatený,
preto nie je aký zostatok úveru vyporiadavať. Žalovaný úver predčasne splatil zostatok úveru vo výške
2.446,80 eura dňa 12.10.2015, svedčí o tom výpis z účtu. V konaní nebolo sporné, že úver bol braný pre
matku žalobkyne, sama úver aj splácala, nesplatila ho v celom rozsahu, čo svedkyňa D. aj potvrdila. Dňa
4.1.2005 bola uzatvorená zámenná zmluvy medzi rodičmi žalobkyne I. Vančom a I. D. a manželmi G.,

manželia D. si zamenili byt s manželmi G. pričom zamenené nehnuteľnosti si podľa zmluvy nedoplácali
žiadnu sumu. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného v ČSOB a.s. bol ku dňu 6.10.2016
vo výške 2.261,87 eura. Žalobkyňa mala dispozičné právo na tomto účte v období od 31.3.2008 do
28.9.2015.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vykonané dokazovanie, vyjadrenia strán sporu
acitovanéustanoveniaObčianskehozákonníka(OZ-zákonč.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov
- §143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150), odôvodnil nasledovne:
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňom právoplatnosti rozvodu manželstva
6.10.2016 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K vyporiadaniu bezpodielového

spoluvlastníctva môže dôjsť s poukazom na § 149 OZ dohodou - § 149 ods. 2 OZ, súdnym rozhodnutím
- § 149 ods. 3 OZ a nevyvrátiteľnou právnou domnienkou - § 149 ods. 4 OZ. K vyporiadaniu BSM
môže dôjsť aj kombinovaným spôsobom, to znamená, že by manželia ohľadne časti majetku mohli
uzavrieť dohodu a zvyšok nechať na vyporiadanie súdnym rozhodnutím, teda môžu sa kumulovať
rôzne spôsoby vyporiadania /sp.zn. 22 Cdo 1112/2006/. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil

záver, že v časti masy BSM došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou,
konkrétne v časti hnuteľných vecí okrem motorových vozidiel. Občiansky zákonník pre dohodu o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neustanovuje žiadnu formu, preto môže byť
uzatvorená aj v ústnej a konkludentnej forme, čo bolo realizované v predmetnej veci a pretože sa
nejednalo o nehnuteľné veci , písomná forma dohody sa zo zákona nevyžaduje. Pri vyporiadavaní súd

vychádzal z rovnosti podielov oboch účastníkov, rovnakým dielom rozdelil medzi strany sporu aktíva aj
pasíva, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré sú popísané v skutkovom stave. Zohľadnil
vynaloženie výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku. Predmetom vyporiadania boli
nasledovné aktíva: osobné motorové vozidlá, nehnuteľnosť, zostatok finančných prostriedkov na účte,žalovaného, pohľadávka voči I. D. vo výške 2.446, 80 eura. Takto bola súdom ustálená masa BSM a
pri jej vyporiadaní sa súd riadil nasledovnými úvahami pri zachovaní rovnosti podielov a zohľadnenia
spoločných finančných prostriedkov do výlučného majetku jedného z manželov. Čo sa týka sumy

150.000.-Sk = 4.979,08 eura, v tomto smere odvolací súd vyslovil záväzný právny názor pre súd prvej
inštancie a súd vyhodnotil situáciu tak, že žalobkyňa počas manželstva žiadne finančné prostriedky v
sume 150.000,-Sk do spoločného majetku nevložila, uvedená suma reálne v manželstve použitá nebola,
išlo len o to, že túto sumu podľa jej tvrdenia neboli povinní jej rodičom pri výmene jednoizbového bytu
za trojizbový byt doplatiť (zo spoločných peňazí ale vyplácali jej bratovi 150.000,-Sk), keď povinnosť

k výplate zo zámennej zmluvy ani nevyplýva, na ktorý obsah zámennej zmluvy žalobkyňa, na rozdiel
od písomných právnych úkonov vykonaných žalovaným, ani nepoukazovala. Nakoľko nešlo o finančné
prostriedky reálne do spoločného majetku vložené, nebolo možné na túto sumu prihliadať, keď na túto
sumu mohli strany sporu prihliadať iba v rámci čiastočného nakladania ohľadom spoločného majetku
dohodou pri deľbe finančných prostriedkov za predaj trojizbového bytu predaného počas ich manželstva,
k čomu však nedošlo (predajom tohto bytu si strany sporu čiastočne vyporiadali časť svojho majetku

v BSM vzájomnou dohodou, a to ako s ohľadom na nepeňažný prínos žalobkyne k získaniu tohto
bytu, tak i na prípadný peňažný prínos žalovaného použitý pri prerobení tohto bytu, resp. ešte bytu
predchádzajúceho). Žalovaný tvrdil, že do nehnuteľnosti tiež vložil svoje výlučné finančné prostriedky
a to sumu 170.000.-Sk, tvrdil, že to boli peniaze od otca, ktorý predal záhradu. Jeho výpoveď mala
potvrdiť svedkyňa G., ktorá uviedla, že so žalovaným počítali tak, že on vložil rovnakú protihodnotu ako

žalobkyňa a ešte viac asi 170.000.-Sk. Iné dôkazy k tomuto tvrdeniu v konaní produkované neboli a
súd výpoveď svedkyne vyhodnotil ako účelovú a naučenú, aby pretože sama ani nevedela presne určiť
z čoho mala suma 170.000.-Sk pozostávať. A toto tvrdenie žalovaného teda súd nemal za jednoznačne
a bez pochybností preukázané. K výberom finančných prostriedkov žalobkyne zo spoločného účtu za
trvania manželstva v období od 21.6.2013 do 28.9.2015 v celkovej výške 20.260 eur súd uvádza, že v

konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky žalobkyňa použila na svoju vlastnú potrebu a
súdvyhodnotilsituáciutak,žepeniazebolispotrebované manželmi,deťmirodinounabežnýživotrodiny,
pokiaľ súd spočítal tak sa jednalo približne o obdobie 27 mesiacov, potom mesačný výber priemerne bol
750 eur /20.206 eur: 27 mesiacov = 750 eur mesačne/. V podstate ani nie je možné zistiť a preukázať,
na čo bola použitá napr. suma 300 eur - výber 5.1.2015, suma 390 eur - výber 13.5.2015, atď..

Aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí uviedol, že čo sa týka žalovaným namietaných výberov
žalobkyne z jeho účtu, súd prvej inštancie v tejto časti z vykonaného dokazovania vyvodil správne
právne závery. Účet bol spoločný, v užívaní oboch manželov (strán sporu) a bol len formálne vedený
na žalovaného s prístupom žalobkyne k nemu, keď prostriedky na tomto účte boli z hľadiska ich pôvodu
z príjmov oboch manželov počas manželstva spoločné a výška výberov nebola taká, aby vyvrátila

logické tvrdenie žalobkyne o tom, že vybraté peniaze boli použité pre potreby spoločnej domácnosti,
resp. potreby maloletých detí. Rovnako nebolo žalovaným v spore preukázané, aké boli náklady rodiny
počas manželstva a ako ich on uhrádzal. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné
motorové vozidlo značky RENAULT LAGUNA, VIN: D EČV: T. a do výlučného vlastníctva žalovaného
osobné motorové vozidlo značky FORD KUGA, VIN: P., EČV: T.. Takýto bol návrh sporových strán,

okrem iného takto vozidlá aj užívajú. K aktívam patria finančné prostriedky na účte žalovaného, ktoré
prikázal žalovanému, teda tej strane sporu, komu patrí účet. Ďalej súd prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obec D., katastrálne územie D., zapísané na
LV č. XXXX - byt č.X, vchod: o.č.X, X.p. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý s nachádza na parc.č.
XX/XX, XX/XX,XX/XX na Sídlisku F. vo D. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu o veľkosti 61/3297 k celku, vzhľadom na takýto návrh žalobkyne a súhlas žalovaného s takýmto
vysporiadanímnehnuteľnosti,bolatotedanespornáskutočnosť.Čosatýkaschopnostivýplaty,žalovaný
sa písomne vyjadril tak, že v prípade povinnosti výplaty si bude musieť finančné prostriedky zabezpečiť.
Čo sa týka pasíva, v konaní nebolo sporené, že dňa 19.3.2012 bola uzatvorená zmluva o ČSOB a
spotrebiteľskom úvere medzi ČSOB a manželmi G.. Žalovaný úver predčasne splatil zostatok úveru vo

výške 2.446,80 eura dňa 12.10.2015. V konaní nebolo sporné, že úver bol braný pre matku žalobkyne,
sama úver aj splácala, nesplatila ho v celom rozsahu, čo svedkyňa D. aj potvrdila. Súd vyporiadava
nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo /22 Cdo/1151/2007/. Tu súd rozhodol tak, že pasívum
prikázal obom stranám sporu v rovnakom pomere a to z toho dôvodu, že výsledky vykonaného
dokazovania nasvedčujú tomu, že pohľadávka voči dlžníkom by už mohla byť premlčaná, súd však v

konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže rozhodovať o tom, čo došlo k
premlčaniu pohľadávky manželov voči tretej osobe, ktorá tvorí spoločný dlh. Ustanovenie § 150 OZ rieši
tiež situácie a to právo manžela požadovať, aby mu bolo nahradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok. Ďalej mal súd v konaní ustáliť výšku prínosu žalovaného na nadobudnutie predmetného bytuv peňažnej forme (s ohľadom na ustálenú cenu bytu pri "zámene" a na to, čo mal a reálne "zámenou"
žalovaný i získal), resp. celkové náklady vynaložené stranami sporu na jeho získanie do vlastníctva. Súd
poňal predmetný byt do BSM, rozhodol, že byt má byť prikázaný žalovanému, pričom pri vysporiadaní

hodnotybytu vrámciBSMprihliadalnato,čonatentospoločnenadobudnutýmajetokžalovanývynaložil
zo svojho výlučného majetku, v konaní nebolo preukázané, že by sa zo strany žalovaného malo jednať
o akúsi nepriamu formu obdarovania žalobkyne a prihliadol na celý proces nadobúdania bytu do BSM.
Súd ustálil všeobecnú hodnotu bytu na 74.494 eur, žalovaný predložil súdu ocenenie nehnuteľnosti
Realitnou kanceláriou BYDoPo, s.r.o., z ktorého vyplýva cena 64.985 eur, žalobkyňa predložila inzeráty

zo stránky www.nehnuteľnosti.sk, podľa ktorých je cena za obdobné staršie trojizbové byty vo Vrábľoch
80.000 eur, 80.990 eur, 84.000 eur. Súd ustálil hodnotu nehnuteľností na 77.494 eur, čo je priemer súm
uvádzaných oboma stranami sporu, pričom návrhy na doplnenie dokazovania ohľadne zistenia ceny
nehnuteľnosti podané neboli a strany sporu boli súdom na pojednávaní dňa 8.7.2020 oboznámené s
tým, že súd bude vychádzať z priemeru sumy 64.985 eur + 80.000 eur + 84.000 eur + 80.990 eur =
309.975 : 4 = 77.493,75, po zaokrúhlení na 74.494 eur. K zdôvodneniu, prečo súd priznal žalobkyni len

nárok na vyplatenie sumy 424 eur z nehnuteľnosti súd uvádza, že je to polovica zo sumy 848 eur, ktorú
zo spoločných finančných prostriedkov manželia vynaložili za trvania manželstva na nadobudnutie bytu,
súd poukazuje na preukázané okolnosti ako boli nehnuteľnosti nadobúdané, popísané je to v zistenom
skutkovom stave a potvrdila to aj svedkyňa Y. C., že ich byt sa vymieňal za dom, dom netvoril masu
BSM, ale žalovaný bol jeho podielovým spoluvlastníkom spolu so svojim bratom, v podstate za jeho

výlučný majetok bol nadobudnutý byt a preto žalobkyni nepatrí nárok na vysporiadanie iný, len suma 424
eur. Žalobkyňa sa o nadobudnutie bytu nijakým spôsobom nepričinila, nevynaložila zo svojho výlučného
majetku na nadobudnutie bytu žiadnu sumu, bol to výlučný majetok žalovaného, preto jej nepatrí nárok
nainývyrovnávacípodielzanehnuteľnosť,lensuma424eur.Čosatýkavýpočtuvyrovnávaciehopodielu
titulom vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, výpočet je nasledovný: žalovaný by mal

zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania za osobné motorové vozidlo v hodnote 6.800 eur polovicu, čo
je suma 3.400 eur, sumu 1.130,93 eura, čo je polovica zostatku finančných prostriedkov na účte vo
výške 2.261,87 eura, a odpočítať sumu 300 eur, čo je polovica hodnoty vozidla 600 eur, ktoré bolo
prikázané žalobkyni a sumu 424 eur, čo je polovica zo sumy 848 eur, ktorú zo spoločných prostriedkov
vynaložili na nadobudnutie bytu = 4.654,93 eura. Túto sumu = 4.654,93 eura je žalovaný povinný

zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania. O povinnosti strán sporu a to každého z nich rovnakým dielom
zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov a to podľa sadzobníka súdnych poplatkov, položka 6, písm. b/ a to 3 %
z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom / 3 % zo sumy 87.155,87 eura, čo je hodnota
vyporiadavanejmasyBSM atoosobnéhomotorovéhovozidla-6.800eura600eur, zostatkufinančných

prostriedkov na účte žalovaného - 2.261,87 eura hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti priemerne
77.494 eur, potom je výška súdneho poplatku 2.614,50 eura, z čoho polovica je suma 1.307,25 eura, po
zaokrúhlení na 2.614 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd je toho názoru, že aj žalobkyni

aj žalovanému sa dostala polovica zo spoločného majetku a tak nie je možné hovoriť o prevažnom
úspechu niektorého z nich, pomer úspechu a neúspechu u oboch strán je rovnaký. Rovnosť podielov pri
vyporiadaní BSM je síce iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v konaní, nemožno však
prihliadať ku každej položke navrhnutej k vyporiadaniu, keďže nemožno pripustiť, aby rozhodovanie o
náhrade trov konania sa svojou náročnosťou priblížilo sporu vo veci samej.

6. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany sporu.
7. Odvolanie žalovaného smerovalo proti rozsudku len v rozsahu jeho výrokov VIII. a IX. s poukazom
na nesprávne právne posúdenie veci, keď ohľadom výroku VIII. požadovali jeho zrušenie a výrok
IX. rozsudku žiadal zmeniť tak, aby jemu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, keď

požadoval aj priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ohľadom výroku
VIII. poukázal na nesprávnosť uvedenej sumy súdneho poplatku, pričom zároveň zastáva názor, že
súd by mal pri rozhodovaní o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vychádzať z podielov účastníkov na
vyporiadavanom majetku, keď bežné rozhodnutie o náhrade trov konania je také, že otázka rozhodnutia
súdu v zmysle návrhu jedného z účastníkov, resp. vyjadrením k takémuto návrhu, je relevantná na

posúdenie jeho úspechu v konaní. Zastáva názor, že žalobkyňa by mala byť zaviazaná zaplatiť na účet
súdu prvej inštancie celý súdny poplatok za žalobu a zároveň on by mal mať právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, i s ohľadom na rozhodnutie vo veci samej.8. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti výrokom napadnutého rozsudku IV., VI, VII. a IX., s poukazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.
z.), keď požadovala jeho zmenu vo veci tak, aby jej bol priznaný finančný nárok z vyporiadavanej

nehnuteľnosti (bytu č. 9) vo výške 50% jej hodnoty a aby jej bola priznaná aj náhrada trov konania.
Napádaný rozsudok je v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, keď sa súd prvej
inštancie po vrátení veci so záväznými pokynmi odvolacieho súdu vôbec nevysporiadal, keď tento
poukazoval na to, že je nevyhnutné preskúmať či žalovaný akceptoval postupnosťou svojich konaní
nadobudnutie predmetného bytu do BSM a preto či sa z jeho strany nejednalo o akúsi nepriamu formu

jej obdarovania. S poukazom na bod 15. odôvodnenia poukazuje na to, že nedošlo k preskúmaniu
krokov žalovaného a tvrdenie prvoinštantného súdu je absolútne svojvoľné a vágne, pretože práve
celý proces nadobudnutia bytu do BSM s akceptovaním jednotlivých krokov žalovaného preukazuje
opak. Prvoinštančný súd mal proces nadobudnutia členských práv a povinností v bytovom družstve
a následne bytu do BSM preskúmať na základe obsahu právnych úkonov a aj uviesť ako sa s tým
vysporiadal. Má za to, že s predloženými dôkazmi sa prvoinštančný súd nesprávne vysporiadal, keď

jeho záver v bode 11 na strane 8 je svojvoľný a v rozpore s týmto dôkazom - zmluvou o prevode
členských práv a povinností zo dňa 10.11.2014, pretože nadobúdateľmi členských práv (nie bytu)
boli obaja spoločne a zostatková hodnota členského podielu bola uhradená v čase manželstva zo
spoločných finančných prostriedkov, pričom na nadobudnutie bytu do vlastníctva boli taktiež použité
výlučne spoločné finančné prostriedky, čo preukazuje oprávnenosť rovnosti hodnoty vyrovnávajúceho

podielu na byte. Oba právne úkony boli zmluvnými stranami uzavreté slobodne, vážne a dobrovoľne,
keď ich uzavretie nebolo viazané a podmieňované od akýchkoľvek predchádzajúcich právnych úkonov.
Prvoinštančný súd sa taktiež vôbec nevysporiadal s darovacou zmluvou zo dňa 28.5.1997 a kúpnou
zmluvou zo dňa 10.11.2014, z ktorých vyplývajú dve podstatné skutočnosti, ktoré vo svojom rozsudku
vôbec nereflektoval. V prvom rade z týchto dvoch právnych úkonov nevyplývajú žiadne iné dodatočné

finančné nároky resp. dodatočné majetkové plnenie, ktoré by sa malo žalovanému z kúpnej zmluvy
neskôr poskytnúť. Rodinný bol ohodnotený znaleckým posudkom na 565 387,- Sk a jeho kúpna cena
v sume 20 000,- eur bola primeraná, keď pri kúpnej zmluve neabsentuje určitosť alebo zrozumiteľnosť,
teda tento právny úkon je perfektný a preto súd v danom prípade nemôže odstraňovať žalovaným
namietané pochybnosti výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu

vyjadreného slovne podrobí skúmaniu ich vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Motív prípadne pohnútka
C. uzavrieť právny úkon zmluvu o prevode členských práv a povinností je pre vyporiadanie BSM či
prípadne vplyv na disparitu podielov bezpredmetná. Že byt mal mať hodnotu 50 000,- eur nesúhlasí,
avšak ak by teoreticky z týchto právnych úkonov takýto postup nasvedčoval , súd sa napriek tomu
nesprávne vysporiadal so zostatkovou hodnotou podielu za predmetný byt, čím porušil zásady uvedené

v § 150 OZ, pretože hodnota spoločnej veci (bytu č. 9) sa počas trvania BSM a spoločného vlastníctva
zvýšila o 27 493,75 eura, ktorá suma by mala byť predmetom vysporiadania a mala by mať z nej
nárok na vyrovnávací podiel v sume 13 746,87 eura. Preto neobstojí záver prvoinštančného súdu, že
jej nepatrí nárok na iný vyrovnávací podiel za nehnuteľnosť ako len suma 424,- eur. Nepovažuje za
prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom tak, ako sa

to odzrkadlilo v napádanom rozsudku, keď má za to, že prvoinštančný súd porušili základné práva
žalobkyne na spravodlivý proces, keď nedal v rozsudku absolútne žiadnu odpoveď na jej prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany k predloženým dôkazom, ktoré preukazujú, že a) rodinný dom
mal mať hodnotu podľa znaleckého posudku 565 387,- Sk (t.j. 18 767,- eur) a kúpna cena kúpnej
zmluvy bola vo výške 20 000,- eur, b) manželia C. ako aj žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu s kúpnou

cenou v sume 20 000,- eur slobodne a vážne, c) či je súd oprávnený doplňovať prejav vôle, resp.
interpretáciu obsahu určitého a zrozumiteľného právneho úkonu, d) zo žiadneho platne uzavretého
právneho úkonu nevyplývalo, že by sa malo žalovanému neskôr poskytnúť akékoľvek dodatočné
majetkové plnenie, e) či prípadne nešlo o disimulovaný právny úkon s následkom podľa ustanovenia
§ 39 OZ. Argumentáciu prvoinštančného súdu v bode 14. odôvodnenia nepovažuje za argumentáciu

súdu v meritórnom rozhodnutí, ktorá by spĺňala čo i len najzákladnejšie kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozhodnutia, čo považuje za odignorovanie jej podstatnej argumentácie, keď porušením
práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu sa jej odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu a ide tiež o porušenie jej legitímnych očakávaní
účastníka konania, čo potom predstavuje zaťaženie konania podstatnou vadou so závažným zásahom

do jej práva účastníka súdneho konania. Podáva odvolanie aj voči výroku o prikázaní bytu žalovanému,
pretože tento výrok a výrok o výške vyrovnávacieho podielu za vyporiadanie BSM považuje za vzájomne
podmienené výroky s nevyhnutnosťou právoplatnosti týchto výrokov v rovnakom čase. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu o súdnom poplatku v bode 15. je vnútorne nekonzistentné a zmätočné, tedavýrok o ňom považuje za zmätočný a nezrozumiteľný. Za nesprávny považuje aj výrok o trovách
konania, keďže bolo preukázané, že jediný dôvod prečo žalobu musela podať bola neochota žalovaného
k uzavretiu mimosúdnej dohody, keď jeho postoj nesvedčil o reálnom záujme, čo dokazuje aj ním

neakceptovateľný (z jej strany) spôsobom vyporiadania BSM.
9. Strany sporu sa následne vyjadrovali k svojim odvolaniam.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na nesúhlas s jeho odvolaním a
odvolacími dôvodmi, keď poukázala na poplatkovú povinnosť oboch strán sporu, na jeho postoj v
mimosúdnom konaní a na jej odvolanie a ňou za správny označený spôsob vyporiadania BSM.

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok vo výrokoch I. až VII.
považuje za vecne správny keď zostatková hodnota členského podielu bola zahrnutá v kúpnej cene za
rodinný dom vo výške 20 000,- eur, ktorá predstavovala doplatok popri zámene nehnuteľností; uvedené
bolo preukázané príslušnými listinami a svedkom Y. C., keď naopak žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym
spôsobomnepreukázala.OhľadomúdajnéhoporušeniazásadprivyporiadaníBSMpoukazujenazávery
nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 537/2012 a III.ÚS 343/2014-26.

12.Stranysporusanáslednevyjadrovaliajktýmtovyjadreniam,kdezotrvalinasvojichpredchádzajúcich
argumentáciách z odvolaní resp. vyjadrení.
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom a neviazaný plne (vzhľadom na závislosť výrokov a
§ 379 CSP) rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní oboch strán sporu dospel k záveru, že vo veci

je potrebné podľa § 388 rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď
vzhľadom k výsledku sporu a odvolacieho konania a úspechu žalobkyne len čiastočného v podstate
sporu mal za to, že žiadnej zo strán sporu náhrada trov konania proti protistrane nepatrí (neprináleží).
14. Na základe odvolaní strán sporu a ich odôvodnenia predmetom odvolacieho konania ostala suma
nároku žalobkyne z titulu úplného vyporiadania BSM, s ohľadom na zohľadnenie hodnoty týkajúcej

sa vysporiadania predmetného bytu č. 9, ohľadom ktorého žalobkyňa napadla i výrok týkajúci sa
jeho prikázania žalovanému, keď tiež predmetom odvolania zostala poplatková povinnosť oboch strán
sporu určená im za žalobu (výroky VII., VIII.) ako aj výrok o náhrade trov konania strán sporu voči
sebe navzájom. Vzhľadom k predmetu a dôvodom podaných odvolaní v tomto odvolacom konaní
už predmetom sporu strán sporu nebol okruh aktív a pasív BSM a ani riešenie sumy 150 000,-

Sk (4 979,08 eura), sumy 170 000,- Sk a sumy 20 260 eur, riešených a vzhľadom k odvolaniam
doriešeným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie na strane 9 odôvodnenia. Podstata sporu strán
v odvolacom konaní a teda predmetom odvolania bola predovšetkým otázka prikázania predmetného
bytu č. X zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. D., určenie podielov oboch strán na majetku po
zániku manželstva, t.j. prípadná disparita (rozdielnosť) podielov oboch strán a otázka zohľadnenia

existencie prínosu žalovaného do spoločného majetku z jeho osobného (výlučného) majetku počas
trvania manželstva. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetný byt patrí do ich BSM, v ktorom
je aj v evidencii nehnuteľností takýmto spôsobom zapísaný, rozchádzali sa však v názoroch ohľadom ich
vzájomného vysporiadania sa s jeho hodnotou s ohľadom na postupnosť a spôsob jeho nadobudnutia
za trvania manželstva, keď za trvania manželstva najprv nadobudli členské práva a povinnosti v OSBD

k tomuto bytu prináležiace a následne si tento byt od OSBD odkúpili do BSM. Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že dohoda medzi manželmi C. (nájomcami bytu a vlastníkmi
členských práv a povinností) a žalovaným a jeho bratom (podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. D. pre každého v podiele 1 k celku) bola taká, že vymenia (v
roku 1997 im darovaný ich otcom) rodinný dom za byt č. X vo vlastníctve OSBD Nitra, po ktorej dohode

nasledovali viaceré právne úkony - dňa 10.11.2014 uzatvorená Kúpna zmluva ohľadom rodinného domu
s dojednanou kúpnou cenou 20 000 eur, dňa 10.11.2014 uzatvorená Zmluva o prevode členských
práv a povinností pri cene členského podielu v OSBD 2 194 eur a dňa 19.11.2014 uzatvorená Zmluva
o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi OSBD Nitra a stranami sporu za cenu 848 eur, keď
okolnosti nadobudnutia bytu potvrdila aj svedkyňa Y. C., že ich byt sa vymieňal za dom s doplatkom

20 000 eur (byt mal hodnotu 50 000 eur a dom 70 000 eur), avšak dom netvoril masu BSM, ale
žalovaný bol jeho podielovým spoluvlastníkom spolu so svojim bratom, teda v podstate za jeho výlučný
majetok bol nadobudnutý byt a preto žalobkyni nepatrí nárok na vysporiadanie (ohľadom tohto bytu)
iný, ako len suma 424 eur (je to polovica zo sumy 848 eur, ktorú zo spoločných finančných prostriedkov
manželia vynaložili za trvania manželstva na nadobudnutie bytu už do vlastníctva), keď žalobkyňa sa

o nadobudnutie bytu nijakým spôsobom nepričinila, nevynaložila zo svojho výlučného majetku na byt
žiadnu sumu a dom bol výlučný (?) majetok žalovaného. Žalovaný proti tejto úvahe prvoinštančného
súdu vo svojom odvolaní nenamietal, vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa s ňou stotožnil, keď s
ohľadom na uvedené skutočnosti sa domáhal aplikácie disparity podielu manželov na majetku patriacomdo BSM tak, ako to súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku i akceptoval. Žalobkyňa trvala na
vyplatení jej 50%-tného podielu z hodnoty predmetného bytu, s prikázaním ktorého žalovanému výhrady
nemala, keď poukazovala na to, že žalovaný s bratom im patriaci rodinný dom predali za 20 000 eur,

ktorá suma sa použila na vyplatenie dlžôb brata žalovaného, resp. na osobnú spotrebu žalovaného,
keď sumu 2 194 eur na členský podiel v bytovom družstve vyplatili zo spoločného účtu a rovnako zo
spoločných peňazí byt následne aj odkupovali, čo preukazuje oprávnenosť rovnosti vyrovnávajúcich
podielov na byte. Súdu prvej inštancie vyčítala nevysporiadanie sa s jednotlivými právnymi úkonmi v
zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. s ich výkladom proti ich jasnému jazykovému

vyjadreniuvpredmetnýchpísomnýchprávnychúkonoch,keďnamietalaajnedostatočnosťargumentácie
súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s ohľadom na obsah jej podstatnej argumentácie v spore.
15. Odvolací súd mal za to, že skutkový záver súdu prvej inštancie o spôsobe nadobudnutia členských
práv a povinností - členského podielu v OSBD stranami sporu počas trvania manželstva spôsobom
- postupom zámeny za rodinný dom v spoluvlastníctve žalovaného (1/2 k celku) za členský podiel
kupujúcich s ich doplatkom v sume 20 000 eur zodpovedá vykonanému dokazovaniu a je vecne správny,

keď okrem už uvedenej výpovede svedkyne Y. C. bol potvrdený aj výpoveďami svedkýň N. G. a I. D.,
ktoré o tomto spôsobe mali vedomosť, pričom I. D. uvádzala, že byt vymieňali za dom, byt nadobudla
žalobkyňa ako manželka popri žalovanom a ona ako to bolo finančne (dojednané) nevie. V roku 2014
podľa názoru odvolacieho súdu nesporne hodnota rodinného domu (v spoluvlastníctve žalovaného) len
v rozsahu 20 000 eur bola nereálna, keď nereálna táto suma bola aj pre hodnotu bytu č. 9, resp. ohľadom

všeobecnej hodnoty členského podielu v OSBD k nemu prináležiacemu. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu preto nesporne kúpna cena za rodinný doma bola dojednaná medzi účastníkmi kúpnej zmluvy
len vo výške rozdielu cien rodinného domu a predmetného bytu, keď chronológia právnych úkonov dňa
10.11.2014 nasvedčuje plneniu kupujúcich rodinného domu okrem zaplatenia 20 000 eur aj prevodom
členských práv a povinností v OSBD (členského podielu) ako ich plnenia, keď zo zmluvy o prevode

členského podielu vyplýva dojednanie vyrovnania jeho hodnoty medzi stranami zmluvy navzájom, keď
v konaní ani vypočutá svedkyňa pani C. netvrdila prijatie finančného plnenia žalovaného za prevod
členského podielu a v konaní nebolo vykonaným dokazovaním ani preukázané, že by strany sporu
prevodcom členského podielu (z ich spoločných prostriedkov) akúkoľvek sumu vyplácali.
16. Odvolací súd sa však nestotožnil so súdom prvej inštancie v otázke právneho posúdenia uvedeného

skutkového stavu (týkajúceho sa nadobudnutia členského podielu k predmetnému bytu, na základe
ktorého neskôr získali byt od OSBD do výlučného vlastníctva ako vlastníctva BSM), keďže vzhliadol
úvahy prvoinštančného súdu nesprávnymi. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka primárne
vychádza z toho, že podiely oboch manželov pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM sú rovnaké
(veta prvá), keď umožňuje každému z manželov požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok (veta druhá), čo sú však dve rozdielne veci, nakoľko len pri určení rozdielnosti
podielov sa ďalej prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, ako aj na starostlivosť každého
z manželov o rodinu a na to, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí (veta tretia),
keď pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti (veta štvrtá). S ohľadom na vykonané dokazovanie a jeho výsledky mal odvolací súd za to,

že v konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by umožňovali súdu prijať výnimku so všeobecného
záveru o tom, že podiely oboch manželov - strán sporu na vyporiadavanom majetku sú rovnaké, čo v
konaní z tohto dôvodu nežiadal ani samotný žalovaný, ktorý disparitu podielov na majetku z BSM žiadal
určiť s ohľadom na jeho prínos zo svojho majetku - zo svojho rodinného domu na spoločný majetok, čo
je síce opodstatnená požiadavka podľa § 150 vety druhej OZ, avšak nezakladajúcu disparitu podielov

na vyporiadavanom majetku v BSM. Pokiaľ rodinný dom v spoluvlastníctve žalovaného v 1-ici mal
podľa dohody zmluvných strán hodnotu 70 000 eur, potom prínos žalovaného do spoločného majetku
z jeho výlučného majetku na nadobudnutie členského podielu v OSBD (ako zákonného predpokladu
pri nadobudnutí vlastníctva) do BSM predstavoval sumu 35 000 eur, keď plnenie prijaté jeho bratom
zodpovedalo sume doplatku - v zmluve uvedenej kúpnej cene 20 000 eur, ktorá peňažná suma bola

v prospech brata žalovaného vynaložená a nepresahovala veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu,
teda zo sumy 20 000 eur žalovaný žiadny prospech nemal (rovnako tak žalobkyňa) a túto sumu nebolo
možné preto v jeho prospech zohľadňovať. Pri ustálenej všeobecnej hodnote predmetného bytu 77
494 eur a pri zohľadnení uvedeného majetkového prínosu žalovaného v rozsahu 35 000 eur, z ktorého
dôvodu prevodcovia členského podielu od strán sporu za tento žiadne peňažné plnenie nevyžadovali

a neobdržali, mal potom odvolací súd za to, že pri odhliadnutí od sumy 2.446,80 eura (spoločnej
pohľadávky z bodu V. rozsudku významnej len pre určenie masy BSM ako základu pre súdny poplatok)
potom celkové aktíva patriace do BSM pre jeho vyporiadanie predstavujú sumu 87.155,87 eura (6.800 +
600 + 77.494 + 2.261,87), z čoho po zohľadnení prínosu žalovaného 35.000 eur (akoby jeho pohľadávkyvoči BSM) by mala každá strana sporu dostať majetok v hodnote 26.077,935 eura (52.155,87 : 2).
Nakoľko žalobkyňa získala len hodnotu 600 eur (auto v položke 1.), patrí jej na výplatu od žalovaného z
titulu vyporiadania podielov v BSM suma 25.477,94 eura, ktorú sumu jej odvolací súd voči žalovanému

priznalvlehote60dnípovažovanejzaprimeranú,keďprikázaniebytužalovanémupovažovalzasprávne
(žalobkyňa oň nežiadala). Žalovaný získal z BSM majetok v hodnote spolu 86.555,87 eura (77.494 +
6.800 + 2.261,87), pričom po zohľadnení jeho prínosu a žalobkyni vyplácanej sumy bude jeho podiel
na majetku v BSM totožný s podielom žalobkyne. Na sumu 840 eur pri nadobudnutí bytu do vlastníctva
odvolací súd už neprihliadal z dôvodu, že bola vynaložená zo spoločného majetku (prostriedkov)

manželov a pre vyporiadanie je podstatná všeobecná cena bytu (nie teda jeho odkupná cena) pri
vyporiadaní.
17. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, mal odvolací súd za to, vzhľadom k výsledku rozhodnutia
vo veci samej a požiadavkám oboch strán v spore, že žiadna zo strán sporu v spore plne úspešne
nebola a preto pri ich čiastočnom úspechu v spore žiadna z nich ani nárok na náhradu trov konania
voči protistrane nemá.

18. Čo sa týka určenej poplatkovej povinnosti oboch strán sporu k zaplateniu súdneho poplatku „za
žalobu“ vo výške po 2 614 eur mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie jednak nerozlíšil poplatkovú
povinnosť za návrh (žalobu) a za vyporiadanie majetku v BSM súdom, pričom tiež obom stranám sporu
určil poplatkovú povinnosť v rozsahu 3% s masy BSM (namiesto povinnosti v polovičnom rozsahu),
keď inak zo zákona o súdnych poplatkoch vyplýva poplatková povinnosť oboch strán ohľadom súdneho

poplatku za vyporiadanie BSM v zásade spoločne a nerozdielne v rozsahu 3%, v dôsledku čoho odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne nesprávny zmenil, avšak poplatkovú
povinnosť strán sporu rozdelil. Súdny poplatok bol vypočítaný z masy BSM (súčet hodnôt v bodoch I.
až V.) 89.602,67 eura a predstavuje spolu 2.688 eur (po zaokrúhlení).
19. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).