Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417212283.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: EIS Bratislava s.r.o., so
sídlom Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 46 519 335, zastúpený: LEGATE, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO : 35 846 909 proti žalovanému: International School
of Bratislava, o. z., so sídlom Matejkova 3520/30, Bratislava, IČO: 31 806 457, zastúpený: Mgr. Dávid

Štefanka, advokát, so sídlom Povoznícka 18, Bratislava, o určenie zriaďovateľa škôl, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25C/47/2017-220 zo dňa 6. decembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie. Vyslovil, že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. Súčasne žalobcovi priznal vrátenie súdneho poplatku za žalobu
vo výške 92,80 €, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému, Slovenskej pošty,
a.s., do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1. C.s.p. Uviedol, že
podaním doručeným súdu 27.2.2018 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby je
dispozitívny procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa ďalej nekonalo a vo
veci meritórne nerozhodlo s tým, že žalobcu rešpektuje ako dominus litis (pán sporu). Súd na základe
tohto dispozitívneho právneho úkonu konanie o žalobe v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 C.s.p.

zastavil.

1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. s poukazom na § 251
C.s.p.. Žalobca v podaní, ktorým vzal žalobu späť, uviedol, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by mal súd zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Žalobca v predmetnom
podaní uviedol skutočnosti, pre ktoré by mal súd rozhodnúť podľa § 257 C.s.p.. Súd prvej inštancie

v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania skúmal, či išlo o dôvodne podanú žalobu z
procesného hľadiska, teda z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Súd
mal za to, že v danom prípade žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby. Zavinenie za
zastavenie konania spočíva v tom, že žalobca podal žalobu predčasne, a to z dôvodu, že žalobca
ešte pred jej podaním uskutočnil kroky v rámci správneho konania, ktorými sa usiloval o zrušenie
rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR číslo 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa

22.6.2017, ktoré sa priamo týka predmetu tohto konania. Žalobca podal dňa 4.8.2017, t. j. ešte pred
podaním žaloby na súd, podnet zo dňa 2.8.2017 (označený ako rozklad) na preskúmanie rozhodnutiasprávneho orgánu číslo 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017 mimo odvolacieho konania. Na
základe tohto podnetu žalobcu bolo rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR číslo
2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017 zrušené rozhodnutím ministerky školstva, vedy, výskumu a

športu SR číslo 2017/13100:5-59AA zo dňa 8.11.2017. Na základe týchto skutočností mal prvoinštnčný
súd za to, že žalobca konanie na súde inicioval predčasne, bez zohľadnenia prípadného výsledku
vyššie uvedeného správneho konania. Zavinenie zastavenia konania tak podľa prvoinštančného súdu
spočívalo na žalobcovi a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.).

1.3. O vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 11 ods. 1
zákona č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku
o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, a že
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Súd pri rozhodovaní o
trovách konania podľa žalobcu nesprávne posúdil otázku včasnosti podanej žaloby v predmetnom
konaní, pričom posúdenie predmetnej otázky evidentne malo vplyv na rozhodovanie o práve na náhradu
trov konania sporových strán. Žaloba bola podaná v čase, kedy v správnom konaní nebolo možné

uplatniť riadny opravný prostriedok voči pôvodnému rozhodnutiu (Rozhodnutie Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR č. 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017 a kedy bolo toto rozhodnutie
právoplatné. Žalobca zároveň okolnosti podania žaloby detailne špecifikoval v rámci jej obsahu, pričom
poukázal na existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu v čase jej podania, a to okrem
iného aj skutočnosť, že je preukázaná existencia aktuálneho ohrozenia práv a právom chránených

záujmov žalobcu, ktoré sa viažu k postaveniu zriaďovateľa škôl; a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu
a športu SR nie je oprávnené v predmetnom správnom konaní posudzovať platnosť zmlúv, na základe
ktorých sa žalovaný mylne domnieval, že došlo k prevodu práv zriaďovateľa; ako aj že pre odstránenie
právnej neistoty je nevyhnutné, aby súd v konaní rozhodol o tom, ktorá zo sporových strán vykonáva
práva a povinnosti zriaďovateľa škôl voči tretím osobám; a tiež nevyhnutnosť vykonania zápisu vo

verejnom registri (Centrálny register škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov
vedený Ministerstvom); čím preukázal, že na strane žalobcu existoval naliehavý právny záujem v čase
podania žaloby, a teda žaloba nemohla byť predčasná, ale práve naopak, bola podaná včasne - t. j. v
čase skutočnej existencie ohrozenia práv a právom chránených záujmov žalobcu. Na predmetnú otázku
(včasnosti podania žaloby) nemá vplyv ani neskoršie rozhodnutie ministerky školstva, vedy, výskumu

a športu Slovenskej republiky, keďže od žalobcu nemožno legitímne vyžadovať/očakávať, že sa bude
spoliehať výlučne na rozhodovaciu právomoc Ministerstva, a navyše nie v prípade otázok, ktoré nie je
oprávnené Ministerstvo riešiť v správnom konaní.

2.1. Žalobca v konaní vo vzťahu k náhrade trov konania (v súvislosti so zastavaním konania) žiadal,

aby súd, s ohľadom na to, že existujú nasledovné dôvody hodné osobitného zreteľa, a to: (1) vznik
sporu, ktorý je predmetom konania, nezavinil žalobca; (2) vznik sporu, ktorý je predmetom konania,
objektívne zavinila tretia osoba - H.. E. H., J.., bývalý konateľ žalobcu a súčasný štatutárny orgán
žalovaného, nezákonným a svojvoľným konaním, ktoré je okrem iného aj vyšetrované v rámci trestného
konania vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava III sp. zn. ORP-678/-VS-

B3-2017; (3) príčinou zániku sporu, ktorý je predmetom konania, je vydanie rozhodnutia (o zrušení
rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, č. 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa
22.6.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky č. 2018/1588:1-60B0 zo dňa 6.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2018; (4)
vydanie rozhodnutia (o zrušení rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, č.

2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministerky školstva,
vedy, výskumu a športu SR č. 2018/1588:1-60B0 zo dňa 6.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.02.2018, má pôvod v nesplnení hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona, a to predovšetkým
na strane žalovaného. Súd sa však vo vzťahu k otázke náhrady trov konania obmedzil výlučne na
procesné posúdenie úkonu žalobcu - t. j. späťvzatie žaloby, a na mechanickú aplikáciu § 256 ods. 1

C.s.p.. Žalobca bol presvedčený, že súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu (náhrada trov konania) v
celom rozsahu opomenul posúdiť otázku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v predmetnom
konaní. Uznesenie prvoinštančného súdu je s ohľadom na absenciu predmetného posúdenia dôvodovhodných osobitného zreteľa v zjavnom rozpore so základnými zásadami sporového konania, arbitrárne
a v dôsledku tejto skutočnosti nezákonné.

2.2. Žalobca v rámci podania zo dňa 26.2.2018, na základe ktorého došlo k vydaniu uznesenia a k
zastaveniu konania, predložil ako dôkaz rozhodnutie ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR
č. 2018/1588:1-60B0 zo dňa 6.2.2018 s vyznačením právoplatnosti. Predmetným dôkazom žalobca
poukazoval na závery ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR, podľa ktorých vo vzťahu k
fingovanej dobromyseľnosti žalovaného reagovala ministerka školstva, vedy, výskum a športu SR

nasledovne: (1) v dôsledku konania H.. E. H., J.., bývalého konateľa žalobcu, súčasného predsedu
žalovaného - uzatvorenia zmlúv v neprospech žalobcu, žalobca stratil postavenie zriaďovateľa škôl
nedobromyseľne; (2) v dôsledku konania H.. E. H.Č., J.. - uzatvorenie zmlúv v prospech žalovaného,
žalovanýnadobudolpostaveniezriaďovateľaškôlnedobromyseľne;a(3)H..E.H.,J..uzatvorenímzmlúv
závažne porušil všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky, čím neexistujú pochybnosti o
nedobromyseľnostiH..E.H.,J..,keďžeporušenievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovSlovenskej

republiky muselo byť H.. E. H., J.. bezpochyby známe. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
žalobca naďalej presvedčený, že práve právoplatným rozhodnutím (o zrušení rozhodnutia Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu SR 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017 odpadli dôvody, pre
ktoré je vedené predmetné konanie a vyššie uvedené dôvody len umocňujú potrebu rozhodnutia v
zmysle § 257 C.s.p..

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, t.j. pokiaľ išlo o rozhodnutie
o náhrade trov konania, v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5.1. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

5.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

5.3. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.8.2017 domáhal určenia, že
žalobca je zriaďovateľom školy Súkromná základná škola EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 42
364 531 a školy: Súkromné športové gymnázium EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 42 268 877 a
eventuálne určenia, že žalobca je oprávnený vykonávať práva zriaďovateľa školy Súkromná základná

škola EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 42 364 531 a školy: Súkromné športové gymnázium EISB,
Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 42 268 877. Skutkovým základom žaloby bolo uzavretie zmluvy zo dňa
11.4.2017, medzi žalobcom a žalovaným (obaja zastúpení tou istou osobou - konateľom H..
E. H., J..) o prevode práv a povinností zriaďovateľa školy Súkromná základná škola EISB a zmluvy zo
dňa 11.4.2017, rovnako medzi žalobcom a žalovaným (obaja zastúpení tou istou osobou H.. E. H.F., J..)

o prevode práv a povinností zriaďovateľa školy Súkromné športové gymnázium EISB. V nadväznosti
na kroky konateľa H.. E. H., J.. došlo dňa 22.6.2017 k vydaniu rozhodnutia Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR č. 2017-8466/23758:2-10H0, ktorým sa zmenil zriaďovateľ škôl, pričom z
pôvodného zriaďovateľa - žalobcu, malo dôjsť k prevodu práv a povinností na nového zriaďovateľa -
žalovaného.

6.1. Po podaní žaloby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo na základe preskúmania
rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodnutie o zrušení rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu SR č. 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017, ktoré bolo potvrdené rozhodnutímministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2018/1588:1-60B0 zo dňa 6.2.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.2.2018.

6.2. Zrušením rozhodnutia č. 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017 došlo podľa žalobu k zániku
sporu, ktorý je predmetom tohto konania, v čom žalobca videl jeden z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by bola dôvodná aplikácia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Ďalšie
dôvody osobitného zreteľa podľa žalobcu spočívali v tom, že daný spor nezavinil on, ale tretia osoba
- H.. E. H., J.., bývalý konateľ žalobcu nezákonným a svojvoľným konaním, ktoré je i vyšetrované

v trestnom konaní. Napokon za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považoval tiež to, že
predmetné rozhodnutie č. 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017 bolo zrušené pre nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok v zmysle zákona, a to predovšetkým na strane žalovaného.

7. S uznesením o zastavení konania, ako s rozhodnutím ktorým sa konanie končí, je súd povinný
rozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). O nároku na náhradu trov konania

súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., tak že tento nárok priznal
žalovanému v celom rozsahu. V prípade zastavenia konania, ktoré predstavuje procesné nemeritórne
rozhodnutie, súd spravidla aplikuje § 256 ods. 1 C.s.p. a zaviaže na náhradu trov konania stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania (teda prizná nárok na náhradu trov konania protistrane).
Zodpovednosť za zastavenie konania je výlučne procesného charakteru a v zásade ju nesie subjekt,

ktorý svojim správaním zastavenie konania vyvolal. V prípade späťvzatia žaloby je týmto subjektom
primárne žalobca, ktorý vzal žalobu späť, čím bezprostredne zapríčinil zastavenie konania. Žalovanému
vzniká povinnosť nahradiť trovy konania vtedy, ak po podaní žaloby konal v zmysle žalobného petitu,
čím splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal a v dôsledku jeho správania sa stala pôvodne dôvodne
podaná žaloba pre žalobcu bezpredmetnou, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho nároku. V takomto

prípade sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania prezumuje, že žaloba bola podaná dôvodne
a späťvzatie žaloby bolo spôsobené správaním žalovaného, ktorému sa pričíta procesné zavinenie
zastavenia konania.

8. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania je ustanovenie § 257 C.s.p., ktoré umožňuje

súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný
prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu, ktoré musia mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným

a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k
postoju strán pred začatím a v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií
postupu v zmysle § 257 C.s.p.. Zmyslom tohto stanovenia je odstrániť nadmernú tvrdosť zákona, ak
by rozhodnutie o trovách konania v obvyklom režime § 255 alebo § 256 ods. 1 C.s.p. bolo výnimočne
neprimerané či nespravodlivé.

9. Odvolací súd v posudzovanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočnú aplikáciu § 257 C.s.p. nevzhliadol. Žalobca sa v tomto civilnom konaní domáhal určenia, že je
zriaďovateľom,resp.žejeoprávnenývykonávaťprávazriaďovateľavovzťahukuškolámšpecifikovaným
v žalobe, pričom rozhodujúcou otázkou, ktorej prejudiciálne posúdenie by bolo pre rozhodnutie vo

veci nevyhnutné (po prípadnom odstránení vád petitu), bola otázka platnosti zmlúv zo dňa 11.4.2017,
na základe ktorých malo dôjsť k prevodu práv a povinností zriaďovateľa zo žalobcu na žalovaného.
Predmetom správneho konania vedeného na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR bola
na druhej strane zmena siete škôl a školských zriadení Slovenskej republiky spočívajúca v zmene
zriaďovateľa Súkromného gymnázia EISB a Súkromnej základnej školy EISB, a to zo žalobcu, ako

pôvodného zriaďovateľa, na žalovaného, ako nového zriaďovateľa. Zrušením pôvodného rozhodnutia
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2017-8466/23758:2-10H0 zo dňa 22.6.2017,
ktorým bola zmenená sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (čím došlo k obnoveniu
pôvodného stavu v evidencii siete škôl a školských zariadení) nebol nijako dotknutý predmet tohto
civilného sporového konania, nedošlo k zániku zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ani

k záväznému vyriešeniu otázky ich platnosti. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený riešiť správnosť
rozhodovacej činnosti správneho orgánu a naopak správny orgán nie je v tomto prípade oprávnený
záväzne riešiť otázku platnosti zmluvných vzťahov medzi stranami sporu. Skutočnosť, že po pre
žalobcu priaznivom rozhodnutí správneho orgánu žalobca stratil subjektívny záujem pokračovať vsúdnom konaní, nepredstavuje dôvod osobitného zreteľa, ktorý by umožňoval súdu výnimočne aplikovať
ustanovenie § 257 C.s.p.. Odvolací súd podotýka, že i žalobca vo svojom odvolaní uviedol: „...od žalobcu
nemožno legitímne vyžadovať/očakávať, že sa bude spoliehať výlučne na rozhodovaciu právomoc

Ministerstva, a navyše nie v prípade otázok, ktoré nie je oprávnené Ministerstvo riešiť v správnom
konaní“, z čoho vyplýva, že i sám žalobca si uvedomuje absenciu bezprostredného súvisu predmetu
konania na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a tohto súdneho konania.

10. Nemožno sa stotožniť s názorom, že by za vznik sporu medzi stranami mala zodpovedať tretia

osoba - H.. E. H., J.. Menovaný v otázkach spornými medzi stranami nekonal sám za seba, ale
v mene právnických osôb (žalobcu i žalovaného), ani v tejto okolnosti preto nemožno vidieť dôvod
hodný osobitného zreteľa. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu a jeho založenie na nesplnení
hmotnoprávnych podmienok, pričom dané rozhodnutie nemá ako také priamy súvis s posudzovanou
vecou, je rovnako bez významu pre aplikáciu § 257 C.s.p..

11. Odvolací súd sa na druhej strane taktiež nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba
bola podaná predčasne, ktorý prvoinštančný súd vyslovil s poukazom na skutočnosť, že žalobca
sa súčasne domáhal i zrušenia (právoplatného) rozhodnutia správneho orgánu v správnom konaní.
Odvolací súd nevidí priamy súvis medzi rozhodnutím správneho orgánu, ktorým žalobca odôvodnil
späťvzatie žaloby a predmetom sporu, teda v tomto smere nemožno hovoriť ani o predčasnosti podania

žaloby.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súd prvej inštancie v napadnutom
výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní
plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).