Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212234928
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1212234928.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: O. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, G. F. T., zast. Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka,
s.r.o., IČO: 36 847 143, so sídlom Leškova 3A, Bratislava, proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. XXX/XX, W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. októbra 2015, č.k. 15C 269/2012-383,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne: 1/
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, pre okres: X., obec: G. F. T., katastrálne územie: C., a to rodinný dom súpisné č. XXX postavený
na pozemku parcelné č. XXX/XXX, garáž súpisné č. XXXX postavená na pozemku parcelné č. XXX/
XXX, pozemok parcelné č. XXX/XXX o výmere 385 m2, druh pozemku - záhrady, pozemok parcelné
č. XXX/XXX o výmere 138 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné

č. XXX/XXX o výmere 39 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č.
XXX/XXX, o výmere 146 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, všetko parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape vo všeobecnej hodnote 189.000 eur; 2/ pohľadávku zo zmluvy
o pôžičke peňazí uzavretej s E. T. a U. T. vo výške 10.000 eur (prvý výrok rozsudku); žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť zostatok hypotekárneho úveru ku dňu 20.10.2015 poskytnutého S. W., Y..X..,
podľa zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.06.2003 vo výške 25.272,18 eur; a
zostatok bezúčelového splátkového úveru ku dňu 20.10.2015 poskytnutého S. W., Y..X.., podľa zmluvy

o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.9.2006 vo výške 11.632,39 eur (druhý
výrok rozsudku); žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho majetkového
podielu sumu 102.102,86 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok rozsudku); obe sporové
strany zaviazal k povinnosti zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 7.456,50
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok rozsudku); a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok rozsudku).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená
dňa 19.12.2012 v spojení s podaním zo dňa 15.05.2013 a záverečným návrhom zo dňa 28.10.2015,
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), z dôvodu, že po
zániku manželstva so žalovaným rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II zodňa 12.03.2012, č.k. 49P 467/2011-64, právoplatného dňa 08.05.2012, sa so žalovaným nedohodli na
vyporiadaní BSM. Do predmetu vyporiadania BSM zahrnula nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: X., obec: G. F. T.,

katastrálne územie: C., a to: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcelné č. XXX/
XXX, garáž súpisné č. XXXX postavená na pozemku parcelné č. XXX/XXX, pozemok parcelné č. XXX/
XXX o výmere 385 m2, druh pozemku - záhrady, pozemok parcelné č. XXX/XXX o výmere 138 m2,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXX/XXX o výmere 39 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné č. XXX/XXX, o výmere 146 m2, druh

pozemku - zastavané plochy a nádvoria, všetko parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
(ďalej všetky nehnuteľnosti spolu aj „nehnuteľnosti alebo rodinný dom s pozemkami v G. F. T.“), ktoré
nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.09.2008 uzavretej medzi stranami sporu ako kupujúcimi
a H. C. a Y. C. ako predávajúcimi za kúpnu cenu 4.300.000 Sk. Všetky uvedené nehnuteľnosti navrhla
prikázať do jej výlučného vlastníctva s podielom 100% bez povinnosti vyplatiť žalovanému vyporiadací
podiel, alternatívne v podiele 2/4 pre jej osobu a 1/4 pre žalovaného, a to s poukazom na ust. § 3

Občianskeho zákonníka a zásady uvedené v ust. § 150 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný
sa k nadobudnutiu predmetných nehnuteľností pričinil nulovou mierou. Vo vzťahu k právnemu rámcu
disparity podielov v spore poukázala na nález ÚS SR zo dňa 13.03.2013, č.k. I. ÚS 537/2012-37.
V rámci vyporiadania BSM v širšom slova zmysle navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva
pohľadávku voči jej rodičom U. a E. T. vzniknutú titulom nesplatenej pôžičky peňazí vo výške 10.000 eur,

a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého S. W., Y..X.., podľa
zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.06.2003 vo výške 25.272,18 eur ku dňu
vyporiadania BSM, a tiež zostatok bezúčelového splátkového úveru ku dňu 20.10.2015 poskytnutého
S. W., Y..X.., podľa zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2006
vo výške 11.632,39 eur ku dňu vyporiadania BSM. Ďalej navrhla započítať v prospech jej podielu:

polovicu zo sumy 34.555 eur predstavujúcej hodnotu investície z BSM do výlučného majetku žalovaného
titulom výplaty dedičského podielu na byte na O. ulici v W. vo výške 17.277,50 eur a polovicu zo
sumy 15.000 eur predstavujúcej hodnotu investície z BSM do výlučného majetku žalovaného titulom
nákladov vynaložených na rekonštrukciu bytu na O. ulici v W.. V prospech podielu žalovaného navrhla
započítať polovicu zo sumy 12.726,70 eur predstavujúcej hodnotu výlučného majetku vynaloženého

žalovaným na majetok v BSM titulom splátok uhradených podľa zmluvy o hypotekárnom úvere č.
XXXXXXXXXX po zániku BSM, t.j. sumu 6.363,35 eur, a polovicu zo sumy 5.129,46 eur predstavujúcej
hodnotu výlučného majetku vynaloženého žalovaným na majetok v BSM titulom splátok uhradených
podľazmluvyobezúčelovomsplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpozánikuBSM,t.j.sumu2.564,73eur.

3. Žalovaný určil predmet vyporiadania BSM zhodne so žalobkyňou a BSM navrhol vyporiadať dvomi
spôsobmi, a to: 1) všetky nehnuteľnosti v G. F. T. prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne a
uložiť jej povinnosť splatiť zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého S. W., Y..X.., podľa zmluvy o
hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.06.2003 vo výške 25.272,18 eur ku dňu vyporiadania
BSM a zostatok bezúčelového splátkového úveru ku dňu 20.10.2015 poskytnutého S. W., Y..X.., podľa

zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2006 vo výške 11.632,39 eur
ku dňu vyporiadania BSM. V prospech svojho podielu navrhol započítať polovicu zo sumy 12.726,70
eur predstavujúcej hodnotu jeho výlučného majetku vynaloženého na majetok v BSM titulom splátok
podľa zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uhradených jeho osobou po zániku BSM, t.j.
sumu 6.363,35 eur, a polovicu zo sumy 5.129,46 eur predstavujúcej hodnotu jeho výlučného majetku

vynaloženého na majetok v BSM titulom splátok podľa zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX uhradených jeho osobou po zániku BSM, t.j. sumu 2.564,73 eur. V prospech podielu
žalobkyne navrhol započítať polovicu zo sumy 15.000 eur predstavujúcej hodnotu investície z BSM
do jeho výlučného majetku z titulu nákladov na rekonštrukciu bytu na O. ulici v W., na ktorej sa
dohodli pred súdom, alebo 2) všetky vyššie označené nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného

vlastníctva s tým, že bude zaviazaný k povinnosti splatiť oba vyššie špecifikované zostatky úverov vo
výške 25.272,18 eur a 11.632,39 eur. Vo vzťahu k vyporiadaniu zvyšku predmetu BSM (vyporiadanie
prostriedkov vynaložených z výlučného majetku tohto ktorého manžela na spoločný majetok v BSM,
prípadne z majetku v BSM na majetok vo výlučnom vlastníctve tohto ktorého manžela) zotrval na
spôsobe vyporiadania uvedenom v bode 1) tohto odseku.

4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
12.03.2012, č.k. 49P 467/2011-64, právoplatným dňa 08.05.2012, bolo rozvedené manželstvo strán
sporu, uzavreté dňa 12.06.1993, z ktorého pochádzajú T. deti: O. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola včase rozvodu plnoletá a bývala s matkou a F. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol ako maloletý na čas po
rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti otca. Z výpovede žalobkyne zistil, že žalovaný
dostal počas manželstva služobný byt, v ktorom však nebývali, nakoľko bývali u rodičov žalobkyne v

byte na Q. A. XX Q. W.. Služobný byt žalovaný vymenil za byt na L. XX Q. W. vo vlastníctve mesta, ku
ktorému nadobudli spoločný nájom. Za výmenu tohto bytu vyplatili odplatu 150.000 Sk, na úhradu ktorej
im požičali peniaze jej rodičia. Po výmene bytu sa doň presťahovali, bol v pôvodnom stave. V roku 2001
ho zrekonštruovali za cenu cca 300.000 Sk alebo 400.000 Sk, pričom na rekonštrukciu použili finančné
prostriedky z medziúveru od F. X. X. vo výške 100.000 Sk a zo spotrebných úverov od X. X.. Spotrebné

úvery splácal žalovaný a stavebný úver splácala žalobkyňa, všetky úvery splatili počas manželstva.
Keďže so žalovaným boli značne zaťažení spotrebnými úvermi a stavebným úverom, rodičia žalobkyne
v roku 2003 súhlasili s prevodom bytu na Q. J. Č.. XX Q. W. v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
na ňu a žalovaného kúpno-predajnou zmluvou, aby im pomohli a mohli si vybaviť hypotekárny úver
1.500.000 Sk a vyplatiť z neho všetky ostatné záväzky. Z hypotekárneho úveru, ktorý so žalovaným
získala na kúpu bytu jej rodičov, napokon splatili všetky záväzky zo spotrebných úverov, a tiež kúpnu

cenu záhrady v S. Q. W. (záloha kúpnej ceny vo výške 110.000 Sk bola zaplatená ešte v roku 2002).
Stavebný úver z neho nesplatili z dôvodu, že sa nedal splatiť predčasne. Kúpna cena za byt na Q.
A. Q. W. vo výške 1.900.000 Sk bola zaplatená rodičom žalobkyne z hypotekárneho úveru vo výške
1.500.000 Sk tak, že bola poukázaná na účet matky žalobkyne ako predávajúcej s tým, že matka
následne žalobkyni z tejto sumy previedla sumu 1.400.000 Sk na jej osobný účet v Ľ. W., Y..X.., ku

ktorému žalovaný nemal dispozičné právo, nakoľko pred podpisom kúpno-predajnej zmluvy na byt sa
dohodli, že peniaze sa prenechajú žalobkyni a žalovanému na úhradu ich existujúcich dlhov. Žalovaný
mal podľa tvrdení žalobkyne vedomosť o danej transakcii. Rodičia žalobkyne bývali v tomto byte aj
naďalej po jeho predaji, a platili tiež zaň všetky úhrady, vrátane dane. V roku 2006 sa žalobkyňa so
žalovaným presťahovali z bytu na L. do bytu na O. v W., ktorý žalovaný zdedil po svojom bratovi, a keďže

v byte bývala aj družka poručiteľa, ktorá bola taktiež dedičkou, vyplatili ju z jej dedičského podielu na
základe hypotekárneho úveru z Q.W. Y..X.., vo výške 1.000.000 Sk. Predtým, ako sa nasťahovali do
bytu na O., tento zrekonštruovali z finančných prostriedkov splátkového úveru z S. W., Y..X.., vo výške
500.000 Sk a z prostriedkov požičaných strýkom žalobkyne vo výške 300.000 Sk. Pri splácaní sumy
300.000 Sk žalobkyni pomáhala aj matka. V roku 2008 sa žalobkyňa a žalovaný rozhodli predať byt na

Q. A. Q. W., aby si rodičia žalobkyne mohli kúpiť rodinný dom na vidieku, nakoľko však predmetný byt
bol zaťažený dvomi hypotékami (vo výške 1.500.000 Sk a 500.000 Sk), museli záložné právo preniesť
na byt na O. Q. W., ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný. Byt na Q. Q. W. predali za kúpnu cenu
6.500.000 Sk, ktorú im kupujúci vyplatili v hotovosti vo výške 200.000 Sk a prevodom na účet žalovaného
vo výške 6.300.000 Sk. Po predaji tohto bytu kúpili so žalovaným rodinný dom s pozemkami Q. G. F.

T. za kúpnu cenu 4.800.000 Sk, ktorá bola vyplatená zo sumy 6.300.000 Sk na účte žalovaného, a zo
zvyšku žalovaný poukázal na účet matky žalobkyne sumu 1.650.000 Sk. Z tejto sumy financovali rodičia
žalobkyne rekonštrukciu rodinného domu. V rodinnom dome Q. G. F. T. býva žalobkyňa s rodičmi a
plnoletou dcérou pochádzajúcou z manželstva so žalovaným, ktorý v tomto dome nikdy nebýval. Úvery
vo výške 1.500.000 Sk na kúpu bytu na Q. Q. W. a vo výške 500.000 Sk na rekonštrukciu bytu na O.

Q. W. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, spláca žalovaný. Za účelom zabezpečenia úveru vo výške
1.000.000 Sk od Q.Ú., a.s., na vyplatenie družky brata žalovaného založili byt na L. Q. W., ktorý však
neskôr po rozvode manželstva so žalovaným predali a z kúpnej ceny vyplatili hypotéku vo výške 30.000
eur, pričom zvyšok kúpnej ceny si rozdelili. Žalovaný vo svojej výpovedi okrem tvrdení o výmene jeho
služobného bytu za byt na L. J. Q. W. a o kúpe bytu od rodičov žalobkyne na Q. A. XX Q. W., ktoré sa

zhodovali s tvrdeniami žalobkyne, uviedol, že byt na L. J. Q. W. bol rekonštruovaný v roku 2001 z peňazí
požičaných s vedomím žalobkyne od fyzickej osoby vo výške 200.000 Sk, ktoré splácal päť rokov po
40.000 Sk ročne, a tiež z peňazí zo stavebného úveru z roku 2001, ktorý si zobrali spolu so žalobkyňou.
Predmetný byt zrekonštruovali za cca 380.000 Sk. Vo vzťahu ku kúpe bytu od rodičov žalobkyne na
Q. A. XX Q. W. v roku 2003 dodal, že kúpna cena 1.900.000 Sk bola podľa zmluvy vyplatená vo výške

400.000 Sk vopred a vo výške 1.500.000 Sk prostredníctvom hypotekárneho úveru. Suma 400.000
Sk, ktorú sa dohodli vyplatiť v hotovosti, bola po vzájomnej dohode s predávajúcimi vyplatená v deň
podpisu kúpnej zmluvy vo výške 300.000 Sk, pričom tieto peniaze mal od svojej matky titulom vyrovnania
dedičského podielu po zomrelej starej mame (zomrela v roku 1995), nakoľko jeho matka sa vzdala
dedičstva, ktorého predmetom bol byt na O. J. XX Q. W. v prospech jeho brata. Na rozdiel od tvrdenia

žalobkyne uviedol, že o tom, že matka žalobkyne previedla zo svojho účtu na účet žalobkyne sumu
1.400.000 Sk sa dozvedel až s odstupom času pri kúpe záhrady v decembri 2003. Nebolo mu zrejmé,
prečo sa to stalo a prečo išlo o výšku 1.400.000 Sk. Poznamenal, že finančné záležitosti v rodine riadila
žalobkyňa, organizovala tiež kúpu záhrady v roku 2003, ktorú kúpili z týchto peňazí za kúpnu cenu525.000 Sk. Použitie zvyšnej časti peňazí mu nebolo zrejmé, avšak pripustil že v roku 2002-2003 mali
nesplatené spotrebné úvery v Slovenská X. Y..X... Zálohu na kúpnu cenu záhrady vo výške 110.000
Sk mali vyplatiť rodičia žalobkyne. So žalobkyňou boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu na Q. A.

Q. W. od roku 2003 do roku 2008, bývali v ňom iba dva mesiace počas rekonštrukcie bytu na L. J. Q.
W.. V roku 2008 byt Q. A. Q. W. so žalobkyňou predali za kúpnu cenu 6.500.000 Sk, z ktorej mu bola
prevedená na jeho účet vo Q., Y..X.., suma 6.300.000 Sk a v hotovosti im bola spoločne vyplatená suma
200.000 Sk. Za účelom predaja bytu na Q. A. Q. W. previedli záložné práva viaznuce na tomto byte
na byt v jeho výlučnom vlastníctve na O. J. Q. W. s tým, že po úspešnej kúpe rodinného domu v G.

F. T. budú dané záložné práva prevedené späť na tento rodinný dom. Následne kúpili so žalobkyňou
rodinný dom v G. F. T. na H. ulici, v súvislosti s ktorým zaplatil prvú splátku kúpnej ceny zo svojho účtu vo
výške 1.986.000 Sk a následne 2.663.000 Sk, spolu 4.500.000 Sk. Rozdiel medzi sumou 6.300.000 Sk a
čiastkami prevedenými na účet predávajúcich vo výške 1.650.000 Sk previedol na účet matky žalobkyne
na účel rekonštrukcie domu z dôvodu, že rodičia žalobkyne mali v tomto dome bývať. Záhradu v H. - N.
F., ktorú kúpili v roku 2003 za 525.000 Sk, predali v roku 2010 za 1.200.000 Sk. Zo sumy 1.200.000 Sk

bola vyplatená pôžička od strýka žalobkyne žijúceho v O. vo výške 300.000 Sk. Zvyšné peniaze 900.000
Sk investovali do rodinného domu v G. F. T.. V rámci dedičského konania po W. (zomrel v roku 2005) sa
dohodli s dedičkou (družkou) brata, že jej vyplatí podiel 1/2 zo sumy 2.000.000 Sk, ak sa stane výlučným
vlastníkom bytu na O. J. Q. W.. Dedičský podiel vo výške 1.000.000 Sk dedičke vyplatil z hypotekárneho
úveru z Q., Y..X.., ktorý si zobral spoločne so žalobkyňou. Po dedičskom konaní sa rozhodli tento byt

zrekonštruovať s tým, že sa doň presťahujú, nakoľko bol väčší ako byt na L. J. Q. W.. Následne si zobrali
so žalobkyňou hypotekárny úver v S. W., Y..X.., vo výške 500.000 Sk, v súvislosti s ktorým založili byt na
Q. A. Q. W.. Z tohto úveru financovali rekonštrukciu bytu na O. J. Q. W., v ktorom bývali spolu s deťmi od
roku 2006 do roku 2011. V apríli 2011 sa žalobkyňa z tohto bytu spolu s deťmi presťahovala do bytu na
L. ulici. Hypotekárne úvery vo výške 1.500.000 Sk a 500.000 Sk splácal sám od apríla 2011 až doposiaľ.

Takisto splácal sám od apríla 2011 až do septembra 2011 hypotéku vo Q., Y..X.., vo výške 1.000.000 Sk.
V roku 2012 predali so súhlasom Q., Y..X.., byt na L., ktorý od roku 2011 do roku 2012 užívala výlučne
žalobkyňa, a to za kúpnu cenu 95.000 eur, z ktorej zaplatili zostatok hypotéky vo výške cca 30.000 eur
a zvyšok si so žalobkyňou rozdelili. Z výpovede svedkyne E. T., P. žalobkyne, okrem iného zistil, že
poskytla spolu s manželom žalobkyni a žalovanému za účelom výmeny služobného bytu žalovaného

za byt na L. ulici v W. sumu 150.000 Sk. V roku 2003 vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala so
žalovaným už dve deti a stav ich pôžičiek bol pre nich neúnosný, pristúpila s manželom po vzájomnej
dohode k fiktívnemu predaju bytu na Q. A.Í. Q. W. žalobkyni a žalovanému, ktorí si na jeho kúpu vybavili
hypotekárny úver vo výške 1.500.000 Sk, na základe ktorého jej bola na účet prevedená dňa 09.09.2003
suma 1.500.000 Sk. Vzhľadom k tomu, že so žalobkyňou a žalovaným mali nadštandardné vzťahy

a navzájom si pomáhali, v ten istý deň poukázala na účet žalobkyne s vedomím žalovaného sumu
1.400.000 Sk. Aj keď peniaze poukázala na účet žalobkyne, zdôraznila, že boli určené jednoznačne
pre oboch manželov, a keďže žili spolu už 10 rokov, nemala dôvod im neveriť. Tieto peniaze im mali
slúžiť na vyplatenie zvyšku kúpnej ceny za záhradu, vyplatenie časti pôžičiek a rekonštrukciu bytu s
vchodom na Š.S. Q. W., v ktorom bývala v tom čase matka žalovaného. Zvyšných 100.000 Sk (zo sumy

1.500.000 Sk) im nepreviedla z dôvodu, že ešte v roku 2002 zaplatila za žalobkyňu a žalovaného spolu
s manželom zálohu na kúpnu cenu záhrady na N. F., ktorá bola uhradená v sumách 40.000 Sk a 70.000
Sk. Aj po uzavretí kúpno-predajnej zmluvy na byt na Q. A. však naďalej platili všetky úhrady spojené s
týmto bytom. Voči žalobkyni a žalovanému s manželom nenamietali neplatnosť tejto kúpnej zmluvy a ani
neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa a žalovaný predali byt na Q. A. manželom L.. Nenamietali

tiež neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa so žalovaným kúpili rodinný dom v G. F. T.. Potvrdila,
že vedela, že podpisuje kúpno-predajnú zmluvu na byt na Q. A. Q. W., a tiež, že ju nikto nenútil túto
zmluvu podpísať, pretože išlo o zámer pomôcť žalobkyni a žalovanému. Rozdiel medzi kúpnou cenou
za byt na Vajanského nábreží a kúpnou cenou za rodinný dom v G. F. T. vo výške 1.650.000 Sk jej
poukázal žalovaný na účet v banke v septembri alebo v októbri 2008. Zo sumy 40.000 eur, získanej z

predaja záhrady v roku 2010, jej bola s manželom zo strany žalobkyne a žalovaného poskytnutá suma
10.000 eur na vnútorné vybavenie predmetného domu. Z výpovede svedka U. T., otca žalobkyne, zistil,
že sa nezaujímal o rodinné financie, nakoľko jeho manželka je ekonómka, čiže jej dôveroval. Kúpno-
predajnú zmluvu na byt na Q. A. podpisovali iba formálne za účelom pomoci žalobkyni a žalovanému.
Nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa a žalovaný byt na Q. A. predali, tvrdil, že byt patrí jemu a jeho

manželke. Nevedel z akých peňazí sa kupoval rodinný dom v G. F. T. a nemal ani vedomosť o úveroch
alebo dlhoch žalobkyne a žalovaného, nakoľko o tieto veci sa nezaujímal. V dome v G. F. T. býva s
manželkou odkedy sa kúpil. Od rozvodu býva s nimi aj žalobkyňa s dcérou. Tvrdil, že spolu s manželkou
sú vlastníkmi domu v G. F. T..5. Ďalej mal preukázané, že dňa 18.07.1995 udelil starosta mestskej časti W. - X. P. pod č. k. 7436/95/
Fe súhlas k dohode o vzájomnej výmene bytov uzavretej medzi žalovaným a X. M., na základe

ktorej žalovaný vymenil 1-izbový byt na ulici P.. P. Q. W. za 2-izbový obecný byt na L. J. XX Q. W.
za odstupné 150.000 Sk. Zmluvou č. 01 0 0829/33 o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.06.1998,
uzavretou medzi predávajúcim Hlavné mesto SR Bratislava a žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi
manželmi s povoleným vkladom príslušným katastrálnym úradom dňa 11.11.1998, nadobudli strany
sporu vlastníctvo k bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na L.X. J. XX Q.

W., ktorý v roku 2001 zrekonštruovali z peňazí získaných z medziúveru poskytnutého zo stavebného
sporenia. V tejto súvislosti poznamenal, že žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o financovaní
rekonštrukcie aj z pôžičky uzavretej medzi ním a treťou osobou. Zistil tiež, že byt na L. J. XX Q.
W. predali strany sporu po zániku ich BSM a pred začatím konania o vyporiadanie BSM na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 13.09.2012 s treťou osobou, ktorej vklad bol príslušným
katastrálnym úradom povolený pod č. V-23046/12 zo dňa 16.10.2012. Na základe tejto skutočnosti

skonštatoval, že predmetný byt nebol predmetom vyporiadania BSM súdom. Dňa 11.06.2003 uzavreli
rodičia žalobkyne ako predávajúci so žalobkyňou a žalovaným ako kupujúcimi manželmi zmluvu o
prevode vlastníctva bytu č. X s príslušenstvom nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží obytného
domu súp. č. XX, XX na Q. A. XX, XX, P. J. XX Q. W. za kúpnu cenu 1.900.000 Sk, ktorá mala
byť kupujúcimi vyplatená tak, že časť kúpnej ceny vo výške 1.500.000 Sk mala byť uhradená z

hypotekárneho úveru poskytnutého S. W., Y..X.., W., na bankový účet predávajúcich a časť kúpnej
ceny vo výške 400.000 Sk bola vyplatená kupujúcimi vopred pri uzatváraní tejto zmluvy, čo predávajúci
potvrdili svojim podpisom na zmluve. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol na základe danej zmluvy
povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 15.12.2004 pod č. V-1879/03. Dňa 25.06.2003 uzavrela
S. W., Y..X.., W., ako veriteľ so žalobkyňou a žalovaným ako dlžníkmi zmluvu o hypotekárnom úvere č.

XXXXXXXXXX s výškou hypotekárneho úveru 1.500.000 Sk na účel kúpy bytu č. X na Q. A.W. XX Q.
W.. Dňa 09.09.2003 bola na účet matky žalobkyne vedený v Ľ. W., Y..X.., W., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
pripísaná z účtu vedeného v S. W., Y..X.., s názvom O.Y. F. suma 1.500.000 Sk a deň nasledujúci po
tomto dni, 10.09.2003 bola pripísaná na účet žalobkyne suma 1.400.000 Sk. Z Osvedčenia o dedičstve
zo dňa 04.04.2006, sp. zn. 38D 1184/2005, Dnot 127/2005, vydaného U.. U. I., notárom ako súdnym

komisárom v dedičskej veci po poručiteľovi - W. žalovaného mal preukázané, že žalovaný nadobudol
byt č. X, na X. poschodí, vchod O. XX Q. W. s tým, že dňa 04.04.2006 vyplatil ustupujúcej dedičke
N. X. čiastku 1.041.009 Sk. Dňa 21.04.2006 uzavreli žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci s Q., Y..X..,
W., zmluvu o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe ktorej im bol poskytnutý
úver vo výške 1.007.500 Sk, pričom financovanie bolo realizované kombináciou hypotekárneho úveru

a účelového spotrebného úveru. Dňa 07.09.2006 uzavreli ako dlžníci s S. W., Y..X.., W., ako veriteľom
ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol
poskytnutý bezúčelový splátkový úver vo výške 500.000 Sk. Dňa 22.08.2008 uzavreli strany sporu ako
manželia v postavení predávajúcich s manželmi L. ako kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu č.
X s príslušenstvom na Q. A. XX Q. W. za kúpnu cenu vo výške 6.500.000 Sk, ktorej vklad bol povolený

príslušným katastrálnym úradom dňa 26.08.2008 pod č. V-24590/08. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa
08.09.2008 uzavretej s manželmi C. ako predávajúcimi, kúpili ako manželia za kúpnu cenu 4.300.000 Sk
už vyššie špecifikované nehnuteľnosti v G. F. T.. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol
na základe predmetnej zmluvy v prospech strán sporu povolený príslušným katastrálnym úradom dňa
24.09.2008 pod č. V-6159/08. Zo znaleckého posudku č. 151/2014 zo dňa 10.10.2014 vypracovaného

súdom ustanoveným znalcom G.. Ľ. F., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby
a odhad hodnoty nehnuteľností, zistil, že všeobecná hodnota týchto nehnuteľností v stave ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov (08.05.2012) a v hodnote v čase podania
znaleckého úkonu bola vo výške 189.000 eur. Dňa 08.10.2008 bola z účtu žalovaného na účet matky
žalobkyne vedený vo Q. X., Y..X.. W. č. ú. XXXXXXXXXXX, pripísaná suma 1.650.000 Sk. Podľa

Osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.11.2009, č.k. 38D 79/2005-30, Dnot 19/2009, vydaného U.. B. X.,
notárskou kandidátkou konajúcou na základe poverenia U.. N. L., notárky ako súdnej komisárky v
dedičskej veci po poručiteľke - P. žalovaného nadobudol žalovaný okrem iného v celosti byt č. XX na
X. poschodí, vchod Š. XX Q. W. spolu s príslušenstvom. Podľa oznámení S. W., Y..X.., W., zo dňa
19.10.2015 a výpisu splátok bola k 20.10.2015 nesplatená časť hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX

vo výške 25.272,18 eur a žalovaný naň zaplatil od 08.05.2012 do 20.10.2015 sumu 12.726,70 eur, a
nesplatená časť bezúčelového splátkového úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 11.623,39 eur s tým, že
žalovaný naň zaplatil od 08.05.2012 do 20.10.2015 sumu 5.129,46 eur.6. Na základe takto zisteného skutkového stavu posúdil vec právne podľa ust. § 143, § 148 ods. 1, §
149 ods. 1, 2, 3, § 150, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že pre vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov boli splnené zákonné predpoklady

(BSM bývalých manželov zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 08.05.2012 a návrh na vyporiadanie
BSM súdom bol podaný jedným z manželov pred uplynutím 3 rokov od zániku BSM, pričom nedošlo k
jeho vyporiadaniu dohodou manželov a ani podľa zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), preto ich bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadal podľa zásady rovnosti (parity) podielov
spôsobom uvedeným v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k mase BSM skonštatoval,

že žalobkyňa a žalovaný urobili zhodne predmetom konania o vyporiadanie ich BSM nehnuteľnosti v
G. F. T.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že tieto nehnuteľnosti nadobudli strany sporu
počas trvania ich manželstva kúpou, pričom zdôraznil, že aj v čase rozhodovania boli zapísaní ako ich
bezpodielovíspoluvlastnícinapríslušnomlistevlastníctva.Tentoúdajpovažovalspoukazomnaust.§70
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov za hodnoverný a záväzný, nakoľko v konaní nebol preukázaný opak. Pri

rozhodovaní o tom, ktorému bývalému manželovi prikáže tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
a zároveň ho zaviaže na vyplatenie druhého manžela, po zvážení všetkých okolností prejednávanej
veci dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do vlastníctva žalobkyne s tým, že jej uloží
povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu polovicu z hodnoty daných nehnuteľností
189.000 eur určenej znaleckým posudkom č. 151/2014 zo dňa 10.10.2014 súdom ustanoveného

znalca G.. Ľ. F., ktorú obe strany sporu akceptovali. Vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že tieto
nehnuteľnosti užíva iba žalobkyňa s plnoletou dcérou a rodičmi (žalovaný ich nikdy neužíval), ktorá
nemá na uspokojenie svojej bytovej potreby iné bývanie, na rozdiel od žalovaného, ktorý je výlučným
vlastníkom dvoch bytov (jeden slúži na uspokojovanie bytovej potreby žalovaného so synom, a druhý
prenajíma). Vo vzťahu k žalobkyňou navrhovanej disparite podielov týkajúcich sa týchto nehnuteľností

v pomere 100 ku 1 v prospech žalobkyne, resp. v inom pomere ako 50 ku 50 vzhľadom na jej
pričinenie sa k nadobudnutiu nehnuteľností a skutočnosť, že žalovaný sa pričinil k nadobudnutiu daných
nehnuteľností nulovou mierou, poukazujúc na zásady uvedené v § 3, § 150 Občianskeho zákonníka
a nález ÚS SR zo dňa 13.03.2013, sp. zn. I. ÚS 537/2012-37, uviedol vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania, že nie sú dané žalobkyňou tvrdené dôvody opodstatňujúce vyjadrenie

rozdielnosti podielov bývalých manželov pri vyporiadaní nehnuteľností. Keďže predmetné nehnuteľnosti
neboli nadobudnuté bývalými manželmi vložením finančných prostriedkov do ich spoločného majetku
získaných jedným z manželov nakladaním so svojím výlučným majetkom, vyhodnotil, že ani jeden
z manželov sa nezaslúžil (nepričinil) o nadobudnutie a udržanie predmetných nehnuteľností takým
spôsobom, ktorý by odôvodňoval ich nerovné vyporiadanie. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR,

na ktorý poukázala žalobkyňa, uviedol, že je výnimočný a týka sa iba konkrétnej veci v ktorej bol
vydaný, a z toho dôvodu nie je všeobecne aplikovateľný. V tejto súvislosti tiež dodal, že v konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný konal (správal sa) v rozpore s dobrými mravmi, čo by mohlo ovplyvniť výšku
podielu (napr. alkoholizmus, požívanie drog, výkon trestu odňatia slobody, ľahkomyseľné preberanie
záväzkov, nestaranie sa o rodinu a maloleté deti počas trvania manželstva a pod.). Pri vyporiadaní

vyššie uvedených nehnuteľností vychádzal preto zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Výpoveďou svedkyne E. T., matky žalobkyne, mal preukázané, že bývalí manželia majú voči rodičom
žalobkyne pohľadávku vo výške 10.000 eur, ktorá vznikla nevrátením peňazí pôžičky poskytnutej
bývalými manželmi dlžníkom z prostriedkov patriacich do ich BSM. Na základe návrhu žalobkyne túto
pohľadávku v rámci širšieho vyporiadania BSM prikázal žalobkyni. Zostatky neuhradených spoločných

úverov, t.j. zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého S. W., Y..X.., podľa zmluvy o hypotekárnom
úvereč.XXXXXXXXXXzodňa25.06.2003vovýške25.272,18eurazostatokbezúčelovéhosplátkového
úveru ku dňu 20.10.2015 poskytnutého S. W., Y..X.., podľa zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 07.09.2006 vo výške 11.632,39 eur, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné,
uložil zaplatiť žalovanému z dôvodu, že na zabezpečenie pohľadávok veriteľa z týchto úverov bolo

zriadené záložné práva k bytu na O. J. XX Q. W., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a
v ktorom žalovaný býva spolu so synom. Žalobkyni neuložil povinnosť zaplatiť tieto dlhy (záväzky)
veriteľomzdôvodu,žeakbyichnesplácala,záložnýveriteľbymoholzačaťvýkonzáložnéhopráva,napr.
predajom zálohu na dražbe, čo by v konečnom dôsledku postihlo aj tak žalovaného, ktorý by uvedenému
mohol zabrániť iba tak, že by tieto dlhy zaplatil. Takéto vyporiadanie by teda malo za následok iba

vznik ďalšieho súdneho sporu medzi stranami. V tomto smere však zdôraznil, že vo vzťahu k veriteľovi
zostávajú bývalí manželia aj naďalej solidárnymi dlžníkmi. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný po
zániku BSM (08.05.2012) až do vyporiadania BSM súdom (20.10.2015) zaplatil zo svojho majetku
na spoločné dlhy vzniknuté z vyššie uvedených úverov sumu 12.726,70 eur (na hypotekárny úver) asumu 5.129,46 eur (na bezúčelový splátkový úver), započítal potom v prospech jeho podielu polovicu
z týchto súm. Vzhľadom na zhodné tvrdenie sporových strán o tom, že z ich spoločného majetku v
BSM bolo vynaložené na výlučný majetok žalovaného (rekonštrukciu bytu na O.Y. J. Q. W.) 15.000 eur,

započítal v prospech podielu žalobkyne polovicu z tejto sumy. V prospech podielu žalobkyne započítal
tiež polovicu zo sumy 1.041.009 Sk, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku v BSM (aj peniaze
z úveru zo zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej dňa 21.04.2006
s Q., Y..X.., W.) na úhradu dlhu žalovaného dedičke N. X. vo výške 1.041.009 Sk, ktorý vznikol v
konaní o dedičstve na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.04.2006, sp. zn. 38D 1184/2005,

Dnot 127/2005, vydaného U.. U. I., notárom ako súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľovi
- W. žalovaného. Tieto skutočnosti mal preukázané výpoveďou sporových strán, svedkyne E. T. a
listinnými dôkazmi. Na základe uvedeného vyčíslil potom vyporiadací podiel na sumu 102.102,86 eur, na
zaplatenie ktorého zaviazal žalobkyňu, nasledovne: 1/ aktíva spolu 248.555 eur: hodnota nehnuteľností
189.000eur,pohľadávkazpôžičkymanželomT.10.000eur,nákladyvynaloženézBSMnarekonštrukciu
bytu manžela na O. ulici (quazipohľadávka BSM proti manželovi) 15.000 eur, náklady vynaložené z

BSM na výplatu dlhu manžela - dedičského podielu na byte na O. ulici (quazipohľadávka BSM proti
manželovi) 34.555 eur; 2/ pasíva spolu 54.760,73 eur: dlh S. W., Y..X.., z hypotekárneho úveru 25.272,18
eur, dlh S. W., Y..X.., zo splátkového úveru 11.632,39 eur, platby manžela na hypotekárny úver po
rozvode 12.726,70 eur, platby manžela na splátkový úver po rozvode 5.129,46 eur. Čistú hodnotu na
vyporiadanie určil vo výške 193.794,27 eur (248.555 eur - 54.760,73 eur) a polovicu z čistej hodnoty

na vyporiadanie patriacu každému bývalému manželovi vo výške 96.897,14 eur. Žalobkyni tak prikázal:
nehnuteľnosti v hodnote 189.000 eur, pohľadávku z pôžičky jej rodičom 10.000 eur, spolu 199.000 eur.
Vzhľadom k tomu, že mala dostať polovicu BSM vo výške 96.897,14 eur, uložil jej zaplatiť žalovanému
na vyrovnanie sumu 102.102,86 eur. Žalovanému prikázal: náklady vynaložené z BSM na rekonštrukciu
jeho bytu na O. ulici vo výške 15.000 eur, náklady vynaložené z BSM na výplatu jeho dlhu - dedičského

podielu na byte na O. ulici vo výške 34.555 eur, spolu 49.555 eur, a dlhy: v S. W., Y..X.., z hypotekárneho
úveru vo výške 25.272,18 eur, v S. W., Y..X.., zo splátkového úveru vo výške11.632,39 eur, platby
manžela na hypotekárny úver po rozvode vo výške 12.726,70 eur a na splátkový úver po rozvode
vo výške 5.129,46 eur, spolu dlhy 54.760,73 eur. Vzhľadom k tomu, že má dostať polovicu BSM v
hodnote 96.897,14 eur a dostáva zápornú hodnotu 5.205,73 eur (49.555 eur - 54.760,73 eur), žalobkyni

uložil povinnosť zaplatiť mu na vyrovnanie sumu 102.102,86 eur. Žalobkyni neumožnil zaplatiť peňažné
plnenie žalovanému v splátkach (§ 160 ods. 1 O.s.p.) z dôvodu, že o túto možnosť nepožiadala a
neuviedla ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili úvahu pre takéto rozhodnutie. Pre prípad, že by
žalobkyňanemalapeniazenavýplatupodielužalovanému,poznamenal,žetietomôžezískaťzúveru,na
zabezpečenie ktorého má možnosť založiť vyporiadavané nehnuteľnosti, prípadne nakladaním s týmito

nehnuteľnosťami.

7. O povinnosti strán sporu zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 7.456,50 eur rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c), ods. 3, § 5 ods. 1 písm. h), § 6 ods. 1, §
7 ods. 8, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

a položky č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu tohto zákona.

8. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas
odvolanie, a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti, v ktorej
jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie majetkového podielu sumu 102.102,86
eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, tak, že ju zaviaže k povinnosti zaplatiť žalovanému titulom
vyrovnania majetkového podielu iba sumu 7.602,87 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie

podala z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym/
neúplným skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Pochybenia súdu prvej inštancie videla
predovšetkým v nesprávnej právnej aplikácii zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka a v
nedostatočnom vyhodnotení skutkového stavu spočívajúceho v absencii vyhodnotenia protichodných a

nepravdivých tvrdení žalovaného s ostatnými zúčastnenými subjektmi konania. Za nesprávne skutkové
zistenie považovala len to, kde súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu vyplatili rodičom žalobkyne
ako predávajúcim prvú časť kúpnej ceny za byt na Q. A. Q. W. v hotovosti vo výške 400.000 Sk, a
to z dôvodu, že dané skutkové tvrdenie bolo v konaní sporné, pretože ona a jej matka potvrdili, žetáto časť kúpnej ceny nebola nikdy jej rodičom v hotovosti vyplatená, a žalovaný tvrdil presný opak, že
táto suma vyplatená bola (najskôr mylne uviedol, že to bola suma 300.000 Sk), avšak žiaden dôkaz
o spôsobe odovzdávania hotovosti jej rodičom, prípadne následného použitia tejto sumy na akýkoľvek

účel nepredložil. Táto skutočnosť mala podľa jej názoru svedčiť o tom, že žalovaný v konaní účelovo
tvrdil viaceré skutočnosti, ktorými sa snažil spochybniť dohody uzavreté s jej rodičmi, v zmysle ktorých
boli obe strany sporu len formálne zapísanými držiteľmi bytu na Q. a následne aj domu Q. G. F. T.
a reálnymi vlastníkmi a užívateľmi týchto nehnuteľnosti sú jej rodičia. Uviedla, že podstatou celého
sporu bola skutočnosť, že žalovaný veľmi dobre vedel, že byt na Q. J. Q. W. a následne z jeho predaja

nadobudnutý dom v G. F. T. je v celosti vo vlastníctve jej rodičov, pričom daný skutkový (i právny)
stav nehnuteľností (keď boli od roku 2003 zapísané v katastri nehnuteľnosti na jej osobu a žalovaného
ako manželov) žalovaný bez akýchkoľvek pochybností akceptoval. Predmetné nehnuteľnosti (okrem
obdobia rekonštrukcie bytu na L. ulici) vôbec neužívali a nikdy neplnili ani úhrady spojené s užívaním
týchto nehnuteľností. Počas celého ich manželstva bolo tak zrejmé, že dané nehnuteľností patria
jej rodičom. Poznamenala, že jej rodičia sa počas trvania jej manželstva so žalovaným nedomáhali

prepisu vlastníckeho práva na ich osoby z dôvodu úplnej dôvery voči ich osobám. Situácia sa zásadne
zmenila až rozvodom manželstva, kedy jej rodičia podľa dohody žiadali o prepis rodinného domu v
G. F. T. naspäť na ich osoby, žalovaný však odmietol prepísať vlastníctvo na jej rodičov. Namietala,
že súd prvej inštancie aj keď správne skonštatoval, že údaj v katastri nehnuteľnosti je hodnoverný,
vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťou, že jej rodičia sa písomne dovolali neplatnosti zastretého

právneho úkonu a vyzvali strany sporu na splnenie záväzku spočívajúceho v prevode vlastníckeho
práva späť na jej rodičov. Všetky uvedené skutočnosti je podľa jej názoru potrebné vyhodnotiť tak,
že vo vzťahu k položke v rámci masy BSM - k nehnuteľnostiam v G. F. T. rozhodne súd disparitne v
podiele 100 v jej prospech a 0 v prospech žalovaného. Namietala, že súd prvej inštancie aj napriek
tomu, že detailne popísala skutkový stav a tento zhodne potvrdili i svedkovia, najmä jej matka, vyhodnotil

možnú disparitu podielov ako neopodstatnenú. Napadnuté rozhodnutie vníma preto ako mimoriadne
nespravodlivé, a to najmä vzhľadom na to, že v súdnom konaní musela detailne vo vysokom veku a v
zhoršenom zdravotnom stave vypovedať ako svedkyňa jej matka, ktorá sa snažila dokázať pravdivosť jej
tvrdení a nepravdivosť viacerých tvrdení žalovaného, a tak „bojovať“ o celý majetok, ktorý s manželom
nadobudla počas ich života, a to len z dôvodu, že sa snažili pomôcť stranám sporu tým, že v roku

2003 im fiktívne predali svoj byt hlboko pod cenu, aby získali hypotéku a vyriešili svoju finančnú
situáciu týkajúcu sa nevýhodných spotrebných úverov. Namietala tiež, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal skutočnosťou, prečo im jej rodičia predali byt na Q. nábreží za tak nízku kúpnu cenu, a
že ani právne nevyhodnotil protichodné tvrdenia žalovaného k tejto skutočnosti. Hoci úver z S. W.,
získaný predajom bytu na Q. ulici, bol následne použitý spôsobom uvedeným v konaní, zdôraznila, že

žalovaný sa nijako nepričinil o predaj tohto bytu a následnú kúpu domu v G. F. T. s výnimkou jeho
podpisu na dokumentoch. Uviedla, že všetky záležitosti vybavovala sama so svojou matkou. Nulovú
účasť žalovaného na zabezpečovaní kúpy tohto bytu a kúpy rodinného domu v G. F. T. potvrdila podľa jej
tvrdení výpoveď jej matky, ktorú mal súd prvej inštancie vyhodnotiť ako pravdivú, nestrannú a nezaujatú,
nakoľko žiadnym spôsobom nebola spochybnená dôveryhodnosť svedka. Namietala, že v napadnutom

rozsudku absentuje uvedené hodnotenie dôkazov, a tiež vyhodnotenie rozporov medzi jej tvrdeniami
podporenými výpoveďou matky a tvrdeniami žalovaného, ktoré sú pre konanie zásadné, nakoľko priamo
odôvodňujúopodstatnenosťňoutvrdenejdisparitypodielovkrodinnémudomuapozemkomvG.F.T..Vo
vzťahu k dôvodnosti disparite poukázala tiež na skutočnosť, že strany sporu si zobrali úver na vyplatenie
dedičského podielu, ktorý je vo výlučnom majetku žalovaného. Na základe uvedeného považovala preto

za nepochopiteľné a mimoriadne nespravodlivé, že súd prvej inštancie aj napriek svojej dlhoročnej praxi
dospel za danej skutkovej situácie pri rozhodovaní o disparite podielov k záveru, že v danom prípade
nie sú dané pre také rozhodnutie dôvody. Súd prvej inštancie podľa jej názoru mohol s ohľadom na
právne mimoriadne komplikovaný spor o prípadnú neplatnosť kúpnych zmlúv z dôvodu dissimulovaných
právnychúkonovrozhodnúťtak,žeňounavrhovanádisparitapodielovjelegitímnaavsúladesust.§150

Občianskeho zákonníka, jej argumentáciou o zastretých právnych úkonov sa však vôbec nezaoberal
a v rozhodnutí nevysporiadal. So záverom súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodov pre disparitu
podielov nesúhlasila najmä preto, že súd prvej inštancie sa napriek nepravdivým tvrdeniam žalovaného,
spochybňujúcim jeho zásluhy na nadobudnutí spoločného majetku, s týmito nijako nevysporiadal, resp.
tieto okolnosti vôbec nezohľadnil. Následne poukázala na nepravdivé tvrdenia žalovaného, ktoré sú

podľa jej názoru pre určenie disparity podielov právne významné a s ktorými sa mal súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí vysporiadať a náležite ich odôvodniť. Nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že sa
stali nájomcami bytu na L. ulici dobrovoľnou výmenou za byt na Ulici P.. P.O. XX Q. W., preukazuje podľa
nej skutočnosť, že za byt na L. ulici zaplatili jej rodičia sumu 150.000 Sk, čo potvrdil aj žalovaný v e-maili adresovanému p. N., hoci najskôr klamlivo tvrdil, že to bolo z prostriedkov BSM. Uvedené potvrdila
aj výpoveď jej matky na pojednávaní zo dňa 05.02.2014 a napokon aj žalovaný na pojednávaní dňa
25.10.2013. Za nepravdivé považovala tiež tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa mala rekonštrukcia

bytu na Q. financovať čiastočne z prostriedkov patriacich do BSM. Predmetná rekonštrukcia bola podľa
jej tvrdenia vykonávaná výlučne z prostriedkov patriacich jej rodičom, a to z dôvodu potreby obnovy
kúpeľne v dôsledku operácie kĺbov jej matky, čo mala potvrdiť jej výpoveď, a tiež výpoveď jej matky zo
dňa 05.02.2014. Nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že zaplatil v hotovosti vopred pred uzavretím
zmluvy jej rodičom čiastku 300.000 Sk, ktorú mal obdržať darom od svojej matky a brata, preukazuje

podľa nej skutočnosť, že P. žalovaného uvedenými prostriedkami nedisponovala a nemohlo ísť ani o
dedičstvo jeho W., nakoľko jeho starí rodičia zomreli v roku 1994 a W. žalovaného zdedil po starých
rodičoch iba byt, ktorý bol predmetom dedičstva po ňom až v roku 2005. Okrem toho prvá časť kúpnej
ceny bytu na Q. ulici, predstavujúca podľa kúpnej zmluvy sumu 400.000 Sk a nie 300.000 Sk, nebola
jej rodičom nikdy vyplatená. Mala to potvrdiť aj výpoveď jej matky zo dňa 05.02.2014. Navyše táto
suma bola na kúpnej zmluve len z dôvodu, že banky v tom čase vyžadovali pre poskytnutie úveru

splatenie časti kúpnej ceny v hotovosti. Dodala, že keby žalovaný danou sumou disponoval, mohli
vyplatiť iné spotrebné úvery a nie kúpnu cenu jej rodičom. V tejto súvislosti poukázala tiež na to, že
predmetom založenia bytu jej rodičov na Q. ulici bolo uzavretie hypotekárneho úveru za účelom získania
prostriedkov za výhodnejších úrokových podmienok. Za nepravdivé považovala aj tvrdenie žalovaného,
v ktorom uviedol, že o prevode sumy 1.400.000 Sk sa dozvedel až s odstupom niekoľkých mesiacov,

a že nesúhlasí s tým, že dané prostriedky boli použité výlučne v BSM, a to z dôvodu, že žalovaný
vedel, že 100.000 Sk bolo vrátených jej rodičom, ktorí im v roku 2002 poskytli zálohu na kúpu záhrady
v S., časť bola použitá na rekonštrukciu bytu na L., časť na byt na Š., časť vo výške cca 400.000
Sk na kúpu záhrady v S. predanej v roku 2010 za sumu 1.200.000 Sk, a zvyšná časť (čo potvrdil aj
žalovaný) sa v rodine „prejedla“. V tejto súvislosti dodala, že sám žalovaný potvrdil, že v roku 2002 a

2003 mali nesplatené spotrebné úvery v Slovenská X., Y..X.., ktoré boli splatené taktiež z predmetného
hypotekárneho úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že na účet jej matky poukázali z majetku
BSM dňa 08.10.2008 sumu 1.650.000 Sk za účelom rekonštrukcie rodinného domu v G. F. T., toto
vyhodnotila taktiež ako nepravdivé dôvodiac, že žiadna rekonštrukcia v čase nadobudnutia plánovaná
nebola, nakoľko stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť až v máji 2009. Navyše dodala, že dané

tvrdenie popreli okrem nej aj obaja svedkovia. K tvrdeniu žalovaného, že zo sumy získanej predajom
záhrady v S. v máji 2010 vo výške 1.200.000 Sk bol vyplatený jej X. v sume 300.000 Sk a ostatné
peniaze vo výške 900.000 Sk boli investované do rodinného domu v G. F. T. (na jeho prístavbu, celkovú
rekonštrukciu, strechu, plynové kúrenie a pod.) s tým, že všetky tieto peniaze boli na jej účte a po
stretnutí sa s jej rodičmi v dome v G. F. T. boli vyplatené vo výške 900.000 Sk jej rodičom, uviedla,

že je nepravdivé a zo strany žalovaného nepreukázané. Okrem toho pravdivosť tohto tvrdenia podľa
jej názoru vyvracia skutočnosť, že rekonštrukcia bola skončená v roku 2010 (kedy už jej rodičia bývali
v dome), a tiež predložené výpisy z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX, z ktorých vyplýva, že suma
40.000 eur, ktorú obdržali predajom záhrady dňa 07.06.2010, bola spotrebovaná výlučne v manželstve
s výnimkou sumy 10.000 eur, ktorú požičali jej rodičom. Pokiaľ ide o pôžičku od jej X. vo výške 300.000

Sk uviedla, že táto bola splatená ešte v roku 2007 (t.j. 3 roky skôr), čo bolo preukázané výpismi z účtu jej
matky vedného v Ľ. W., Y..X... Z vykonaného dokazovania mala za to, že sa jej podarilo preukázať, že
žalovaný nesplnil dohody, ktorými boli ako manželia jej rodičom zaviazaní. V tejto súvislosti uviedla, že
súd prvej inštancie sa mal zaoberať tiež otázkou, prečo predali jej rodičia svoju jedinú nehnuteľnosť (byt
na Q. A. v centre X. P. W., v ktorom bývali od roku 1971) s hodnotou v čase predaja cca 170.000 eur za

sumu cca 60.000 eur, t.j. o skoro 3,5 mil. Sk menej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považovala za
nespravodlivé,žesúdprvejinštanciesavnapadnutomrozhodnutínezaoberalotázkoudisparitypodielov
dôslednejšie. V závere odvolania zhrnula, že súd prvej inštancie ju nesprávnym právnym záverom a
absenciou vyhodnotenia sporných tvrdení a dôkazov v ich vzájomnej súvislosti ukrátil na jej uspokojení z
masy BSM tým, že ju zaviazal uhradiť žalovanému vyporiadací podiel v rozpore so zásadami uvedenými

v ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, uskutočnenom prostredníctvom svojho právneho
zástupcu,uviedol,žesavplnomrozsahustotožňujesnapadnutýmrozhodnutímaajsjehoodôvodnením
s tým, že i naďalej zotrváva na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Poznamenal, že

žalobkyňa v odvolaní iba zopakovala námietky, ktoré predniesla už v konaní pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vzhľadom na zistený skutkový a právny stav
veci náležite vysporiadal. Napadnutý rozsudok navrhol preto v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdiť.11. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike uviedla, že žalovaný si svojim vyjadrením len formálne splnil
svoju povinnosť vyjadriť sa k jej odvolaniu, pretože v podanom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti,
ktorými by vyvrátil jej tvrdenia obsiahnuté v odvolaní. Zotrvala na námietkach a argumentoch uvedených

v ňou podanom odvolaní.

12. V odvolacej duplike žalovaný len zopakoval skutočností uvedené už skôr v jeho vyjadrení k odvolaniu
žalobkyne, odvolací súd ich preto opätovne neuvádzal.

13. Odvolací súd, ktorý nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) C.s.p.) a bol viazaný
dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa ust. § 219
ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15.Vzmysleprechodnéhoustanovenia§470C.s.p.,podľaktoréhoprávneúčinkyúkonov,ktorévkonaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na
skutočnosť, že žaloba žalobkyne, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobkyne spadajú pod režim
procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací
súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia

účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Dospel k záveru, že žalobkyňa
podala v konaní pred súdom prvej inštancie žalobu, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
rozsudkom, proti ktorému je odvolanie prípustné a žalobkyňa ako oprávnená osoba podala odvolanie v
zákonnej lehote. Na procesný postup v posudzovanej veci sa vzťahovali ustanovenia O.s.p. účinného
do 30.06.2016. Vzhľadom na princíp okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku

rozhodol však odvolací súd o odvolaní žalobkyne už podľa aktuálnej právnej úpravy C.s.p..

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Podľa ust. § 387 ods. 3 C.s.p. sa odvolací súd v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd.Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou i exemplifikatívnym výpočtom
zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom
umožňuje,abymajetkovévzťahymanželovkspoločnémumajetkuupraviličonajspravodlivejšievsúlade
s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití §
143 Občianskeho zákonníka. Z ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva tieto zásady:

a) Podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré
umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia

o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba
hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať
reštriktívne.

b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Uvedené však neznamená, že pri vyporiadavaní
dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového

spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú
iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti
tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný)
majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa
prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku

bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu
sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich
spoločných prostriedkov.

c) Pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od vecí, ktoré
slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia osobným
potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti alebo niektoré z nich
nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na potreby maloletých detí
sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného

majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do
ďalšej výchovy.

d) Pri vyporiadaní sa prihliadne tiež na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod..

18. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba

medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z
bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi strany
sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však takýpostup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi
a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť
tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch.

19. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. a prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej
inštanciežiadnevadyvcelomrozsahuposkutkovejaprávnejstránkestotožňujesdôvodmitýkajúcimisa
napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

strán sporu ako bývalých manželov spôsobom uvedeným v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia
v zmysle zásady parity (rovnosti) podielov a ostatných zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska stranami sporu
zhodne určeného predmetu vyporiadania ich bezpodielovového spoluvlastníctva (majetku a záväzkov
patriacich do BSM) a potreby jeho vyporiadania, jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania
účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z

vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v
súlade s v tom čase účinným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa
súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dostatočne sa zaoberal tiež relevantnými argumentmi
sporových strán, podrobne vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie,

pričom všetky svoje závery aj riadne a presvedčivo zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné, a jeho argumenty podporujú v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedený spôsob
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís
dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením

rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho
správnosť(§387ods.2C.s.p.).Keďževtakomtoprípadeniejepotrebnédôvodyužvyslovenéopakovať,
v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne.

20. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008,

sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre
rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že v
rámci spôsobu, ktorým súd prvej inštancie vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným,
nesúhlasí iba so sumou, k zaplateniu ktorej ju zaviazal v prospech žalovaného titulom vyrovnania jeho
majetkového podielu vo výške 102.102,86 eur. Na rozdiel od súdu prvej inštancie zastávala názor,

že pri správnej aplikácii zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka bolo potrebné pri
vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva vo vzťahu k rodinnému domu a pozemkom v G. F. T.
aplikovať zásadu disparity a dané nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva bez započítania
(polovice ich hodnoty 189.000 eur / 2 = 94.500 eur) na vyrovnanie majetkového podielu žalovaného,
a v dôsledku toho jej uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho majetkového podielu

namiesto sumy 102.102,86 eur iba sumu vo výške 7.602,86 eur (t.j. rozdiel medzi sumou, ktorú mala
zaplatiť žalovanému na vyrovnanie 102.102,86 eur podľa napadnutého rozsudku a polovicou hodnoty
nehnuteľnosti v G. F. T. 94.500 eur). Uplatnenie zásady disparity vo vzťahu k nehnuteľnostiam v G. F.
T. odôvodňovala predovšetkým tým, že vlastníkmi daných nehnuteľností sú v skutočnosti jej rodičia, od
ktorých nadobudli na základe údajne fiktívnej kúpno-predajnej zmluvy pod cenu byt na Q. A. Q. W.,

z výťažku z predaja ktorého následne počas manželstva kúpili rodinný dom s pozemkami v G. F. T.,
ktoré sú predmetom vyporiadania ich BSM. V tejto súvislosti poznamenala, že jej rodičia sa písomne
dovolali neplatnosti tohto zastretého právneho úkonu a vyzvali ju spolu so žalovaným na splnenie
záväzku spočívajúceho v prevode vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam späť na ich osoby
(rodičov žalobkyne), k čomu však nedošlo, nakoľko žalovaný s týmto prevodom nesúhlasil. Vzhľadom

na právne mimoriadne komplikovaný spor o prípadnú neplatnosť kúpnych zmlúv (na základe ktorých
nadobudli najskôr od jej rodičov byt na Q. A. Q. W. a následne z výťažku z jeho predaja rodinný dom
s pozemkami v G. F. T.) z dôvodu dissimulovaných právnych úkonov uviedla, že súd prvej inštancie
mal vyhodnotiť uplatnenie zásady disparity v prospech jej osoby (100 ku 0) ako legitímne a súladné sust. § 150 Občianskeho zákonníka. Okrem toho trvala na tom, že žalovaný sa o nadobudnutie daných
nehnuteľnosti nijako nepričinil, ale svojim správaním dal, práve naopak, dôvod na uplatnenie zásady
disparity vo vzťahu k vyporiadaniu týchto nehnuteľností. Následne na podporu záveru o dôvodnosti

uplatnenia zásady disparity poukázala na viaceré tvrdenia žalovaného, ktoré považovala za nepravdivé
a preukazujúce jeho nulové zásluhy na nadobudnutí spoločných nehnuteľností, a teda opodstatňujúce
prikázanie sporných nehnuteľností v G. F. T. do jej výlučného vlastníctva bez započítania na vyrovnávací
podielžalovaného,vdôsledkučohobymubolapovinnázaplatiťnavyrovnaniejehomajetkovéhopodielu
len sumu 7.602,87 eur.

21. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k jednoznačnému
záveru, že všetky žalobkyňou uvedené odvolanie námietky a argumenty sú absolútne nedôvodné a
právne irelevantné, a to z nasledujúcich dôvodov. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobkyne, že
skutočnými vlastníkmi nehnuteľností v G. F. T. sú jej rodičia, manželia T., nakoľko obe kúpne zmluvy
uzavreté za účelom kúpy bytu na Q. A. Q. W. od jej rodičov a rodinného domu s pozemkami v G.

F. T. sú z dôvodu dissimulovaných právnych úkonov, a v prípade kúpy bytu na Q. A. Q. W. tiež z
dôvodu nízkej kúpnej ceny, neplatné, ktorou odôvodňuje potrebu aplikácie zásady disparity vo vzťahu
k vyporiadaniu nehnuteľností v G. F. T., odvolací súd v prvom rade uvádza, že táto argumentácia
je vnútorne rozporuplná, nekonzistentná a vôbec nesleduje žalobkyňou prezentovaný žalobný ani
odvolací návrh (prikázanie dotknutých nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva bez započítania na

vyrovnanie majetkového podielu žalovaného), pretože v prípade, ak by aj žalobkyňa bola v týchto
námietkach úspešná (a teda súd by dospel k záveru, že namietané kúpne zmluvy sú neplatné a
vlastníkmi sporných nehnuteľností v G. F. T. sú rodičia žalobkyne, manželia T.), znamenalo by to, že
dotknuté nehnuteľností v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, neboli by teda predmetom konania o vyporiadanie BSM a z toho dôvodu by

ich nebolo možné v predmetnom konaní vyporiadať, a ani prikázať do výlučného vlastníctva žiadneho
z bývalých manželov (t.j. ani žalobkyni ako to žiadala v žalobe a odvolaní). Keďže následkom prípadnej
neplatnosti vyššie uvedených kúpnych zmlúv by bolo, že nehnuteľnosti v G. F. T. nepatria do BSM,
a z toho dôvodu by neboli ani predmetom jeho vyporiadania, potom je absolútne vylúčené uvažovať
o uplatnení či už zásady parity alebo disparity pri vyporiadaní týchto nehnuteľností, keď základným

predpokladom ich vyporiadania je existencia predmetu vyporiadania (čo by však za znázornenej situácie
vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam splnené nebolo, keďže by do masy BSM nepatrili). Už len z
uvedených okolností nesporne vyplýva, že vnútorne rozporuplná argumentácia žalobkyne (na jednej
strane poukazuje na neplatnosť kúpnych zmlúv majúcu za následok, že nehnuteľnosti nadobudnuté na
ich základe nepatria do BSM, a na strane druhej žiada na základe tejto neplatnosti prikázanie dotknutých

nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva) nie je spôsobilá privodiť ňou očakávané a navrhované
rozhodnutie v odvolacom konaní.

22. Vzhľadom na žalobkyňou v odvolaní prezentované námietky týkajúce sa neplatnosti príslušných
kúpnych zmlúv z dôvodu dissimulovaných právnych úkonov a podstatne nízkej kúpnej ceny za byt na

Q. A. Q. W., majúcej vplyv na osoby vlastníkov nehnuteľností v G. F. T. a predmet (rozsah) vyporiadania
BSM v danej veci, sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a platnosťou príslušných
kúpnych zmlúv a v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosti v G. F. T. patria
stranám sporu a sú predmetom konania o vyporiadanie ich BSM. Aj keď súd prvej inštancie výslovne
nekonštatoval, že sporné kúpne zmluvy sú platné, tento záver jednoznačne, i keď len implicitne, vyplýval

z jeho konštatovania, že nehnuteľností v G. F. T., ktorých vlastníkmi sú strany sporu, patria do ich BSM.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predpokladom platnosti právneho úkonu je, že spĺňa všetky
náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Citované ustanovenie stanovuje základné náležitosti právnych úkonov,

pričom pokiaľ právny úkon nespĺňa čo i len jednu náležitosť, je postihnutý absolútnou neplatnosťou.
Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utváranie vôle
konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu

vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj
na neslobodu vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením.
Nejde o platný právny úkon napríklad vtedy, ak bude absentovať zložka slobody, pretože strana napr.
učiní právny prejav vôle pod vplyvom bezprávnej (t.j. protiprávnej) hrozby. Vážnosť vôle súvisí s tým, žesa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než
to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované
právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Takisto nepôjde o

platný právny úkon, ak jeho plnenie je nemožné, prípadne ak nebude zrejmé, čoho sa týka, avšak len
prípadné chyby v písaní a počítaní ešte nezakladajú neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ je jeho význam
nepochybný (§ 37 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). V znení dikcie ust. § 38 Občianskeho zákonníka
je absolútne neplatným právny úkon vykonaný osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. Ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov

a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neplatný je tak
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

23. Odvolací súd podrobil v zmysle uvedených zákonných ustanovení z hľadiska žalobkyňou tvrdenej

simulácie a disimulácie (týkajúcej sa vážnosti vôle ako náležitosti právneho úkonu) prieskumu najskôr
ňou namietanú kúpnu zmluvu na byt na Q. A. Q. W., ktorú uzavreli jej rodičia, manželia T., v postavení
predávajúcich a žalobkyňa a žalovaný v postavení kupujúcich manželov dňa 11.06.2003 s povoleným
vkladom dňa 15.12.2004 pod č. V-1879/03. Vychádzajúc z výpovede matky a otca žalobkyne ako
svedkov, obsahu samotnej kúpnej zmluvy, zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

25.06.2003 uzavretej stranami sporu ako dlžníkmi s S. W., Y..X.. W., ako veriteľom na účel poskytnutia
hypotéky vo výške 1.500.000 Sk na kúpu bytu na Q. A. Q. W., a výpisu z účtu matky žalobkyne
o prijatí sumy 1.500.000 Sk ako časti kúpnej ceny za daný byt od žalovaného (viď č.l. 64, 226 a
násl., 96 súdneho spisu, prípadne str. 7-11 odôvodnenia napadnutého rozsudku), dospel k záveru,
že námietke žalobkyne o dissimulovanom právnom úkone (a s tým súvisiacim nedostatkom vážnosti

vôle uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu) nemožno priznať úspech, pretože matka žalobkyne vo svojej
výpovedi výslovne uviedla, že vedela, že podpísala kúpno-predajnú zmluvu na byt na Q. A. Q. W., a že
túto ju nikto nenútil podpísať, nakoľko išlo o zámer pomôcť stranám sporu. Okrem toho tiež výslovne
uviedla, že neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, ako aj následne uzavretej kúpnej zmluvy týkajúcej sa kúpy
sporných nehnuteľnosti v G. F. T., s manželom voči stranám sporu nenamietali. Týmto tvrdením tak

jednoznačne vyvrátila žalobkyňou v odvolaní ničím nepreukázaný argument, že jej rodičia sa voči nej
a žalovanému dovolali neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv. Vedomosť o uzavretí kúpnej (a nie inej
dissimulovanej) zmluvy potvrdil vo svojej výpovedi aj otec navrhovateľky, nakoľko vedel o tom, že
podpisuje kúpnu zmluvu. Vzhľadom na jednotlivé obsahové náležitosti posudzovanej kúpnej zmluvy,
výslovnú vôľu rodičov žalobkyne poskytnúť jej a žalovanému finančnú pomoc a konanie strán sporu

- vybavenie si hypotekárneho úveru na účel vyplatenia kúpnej ceny bytu na Q. A. Q. W. rodičom
žalobkyne ako predávajúcim a reálne vyplatenie sumy úveru na účet matky žalobkyne, odvolací súd
nemal žiadne pochybnosti o tom, že v danom prípade bola medzi stranami sporu a rodičmi žalobkyne
platne a účinne uzatvorená kúpno-predajná (a nie iná dissimulovaná) zmluva, ktorá spĺňala všetky
náležitosti právneho úkonu a aj osobitné náležitosti kúpnej zmluvy (§ 588 Občianskeho zákonníka).

Keďže odvolací súd nezistil nedostatok skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon (kúpnu
zmluvu) a žalobkyňa ani neuviedla, aký iný (dissimulovaný) právny úkon mal byť predmetnou kúpnou
zmluvou ako simulovaným právnym úkonom zastretý, jej odvolacej argumentácii nebolo možné priznať
úspech. Z uvedeného je tak zrejmé, že vlastníkmi bytu na Q. A. Q. W. sa na základe posudzovanej
kúpnej zmluvy stali žalobkyňa a žalovaný ako manželia počas trvania ich manželstva (manželstvo

zaniklo až dňa 08.05.2012), a tiež to, že daný byt patril do ich BSM. Vo vzťahu k odvolacej námietke
žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že byt na Q. A. Q. W. im bol predaný
pod cenu iba za cca 60.000 eur, namiesto cca 170.000 eur, odvolací súd uvádza, že okrem toho,
že žalobkyňa svoje tvrdenie o podstatne nízkej kúpnej cene ničím nepodložila, prípadné uvedenie
nižšej ako (obvyklej) trhovej ceny nepredstavuje automaticky rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu

neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, navyše keď jej dojednanie bolo
výsledkom zmluvnej voľnosti účastníkov uzavretej zmluvy (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018). Pokiaľ teda strany sporu následne počas trvania ich
manželstva predali byt na Q. A. Q. W. iným osobám a z nadobudnutých finančných prostriedkov kúpili
od tretích osôb dotknuté nehnuteľnosti v G. F. T., bez ohľadu na to kto reálne v rodinnom dome v G.

F. T. býval a uhrádzal výdavky spojené s takýmto bývaním, je nepochybné, že vlastníkmi rodinného
domu a pozemkov v G. F. T. sú žalobkyňa a žalovaný, ktorí ako bezpodieloví spoluvlastníci predali aj
byt na Q. A. Q. W., a nie rodičia žalobkyne. Keďže odvolací súd vychádzajúc zo súdom prvej inštancie
správne zisteného skutkového stavu nevzhliadol existenciu žiadneho dôvodu spôsobujúceho neplatnosťpríslušných kúpnych zmlúv, dospel k totožnému záveru, že dotknuté nehnuteľnosti v G. F. T. patria
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného ako bývalých manželov, a preto ich bolo
potrebné v danom konaní vyporiadať.

24. K žalobkyňou prezentovanej potrebe uplatnenia zásady disparity pri vyporiadaní sporných
nehnuteľnosti v G. F. T., odvolací súd pripomína, že znenie ust. § 150 Občianskeho zákonníka
nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc
na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec

prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil
výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý
sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.
Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie
iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný
finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať. Na to, aby došlo k uplatneniu

zásady disparity vo vzťahu k určitému majetku patriacemu do masy BSM, teda musí byť jednoznačne
a nepochybne preukázaná existencia okolností, z ktorých vyplýva, že o nadobudnutie a udržanie tohto
majetku sa zaslúžil výlučne alebo v prevažnej miere svojou konkrétnou činnosťou len jeden z manželov.
Z výsledkov súdom prvej inštancie riadne vykonaného dokazovania však odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie nezistil žalobkyňou tvrdené skutočnosti, a to že by sa v porovnaní so žalovaným pričinila

o nadobudnutie nehnuteľností v G. F. T., resp. im predchádzajúceho bytu na Q. A. Q. W., z kúpnej
ceny ktorého kúpili nehnuteľnosti v G. F. T., vo významnejšej, prípadne výlučnej miere. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o byt na Q. A. Q. W., tak o jeho nadobudnutie sa pričinili obaja
manželia rovnakou mierou, pretože na nadobudnutie tohto bytu si zobrali spoločný hypotekárny úver vo
výške 1.500.000 Sk, a rovnako to platilo pokiaľ išlo o nadobudnutie nehnuteľnosti v G. F. T., nakoľko boli

nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov získaných predajom bytu na Q. A. Q. W.. Odvolací
súd tak na strane žalobkyne nevzhliadol žiadnu výraznejšiu mieru aktivít na nadobudnutí sporných
nehnuteľností. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania nesporne
vyplynulo, že významnou mierou pomáhali stranám sporu ako manželom nadobúdať majetkové hodnoty
rodičia žalobkyne, napríklad sumu 1.400.000 Sk poslala matka žalobkyne na jej účet po tom, ako jej bola

vyplatená zo strany žalovaného kúpna cena za byt na Q. A. Q. W. vo výške 1.500.000 Sk. Vzhľadom
na odvolaciu argumentáciu žalobkyne považuje však odvolací súd vo vzťahu k sume 1.400.000 Sk za
potrebné uviesť, že táto bola podľa výslovnej výpovede matky žalobkyne ako svedkyne na pojednávaní
dňa 05.02.2014 poskytnutá obom manželom s cieľom pomôcť im, a teda nie len v prospech žalobkyne.
Poskytnutie značnej finančnej pomoci stranám sporu ako manželom rodičmi žalobkyne nemožno

vyhodnotiťpokiaľideoposudzovaniemierypričineniasaonadobudnutieaudržaniespoločnéhomajetku
manželov v prospech žalobkyne a v neprospech žalovaného iba preto, že išlo o pomoc zo strany rodičov
žalobkyne, a to z dôvodu, že z výpovede rodičov žalobkyne, predovšetkým jej matky, jednoznačne
vyplynulo, že pomáhali obom bývalým manželom. Vzhľadom na tieto pre rozhodnutie veci podstatné
skutočnosti sa už odvolací súd ďalej nezaoberal poukazmi žalobkyne na jednotlivé tvrdenia žalovaného,

ktoré považovala za nepravdivé, nakoľko nemali žiaden vplyv na záver, že žiaden z bývalých manželov
(žalobkyňa a žalovaný) sa nepričinil o nadobudnutie a udržanie nehnuteľností v G. F. T. (v hodnote
189.000 eur) tak významnou mierou, že bol daný dôvod na disparitné (nepomerné) vyporiadanie týchto
nehnuteľností medzi nimi. V súhrne s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil
odvolací súd odvolaciu námietku žalobkyne o potrebe uplatnenia zásady disparity pri vyporiadaní

dotknutých nehnuteľnosti v G. F. T. a celé jej odvolanie ako úplne neopodstatnené, nespôsobilé privodiť
iné ako súdom prvej inštancie vydané rozhodnutie o vyporiadaní BSM.

25. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu (aj v závislých výrokoch o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM a o náhrade trov konania)

podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 257 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom súd usporiada vzťahy medzi stranami sporu

spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu (Občiansky zákonník) bez ohľadu na návrhy strán sporu,
čoznamená,žeodichnávrhovsamôževprípade,aksitovyžadujespravodlivéusporiadanieichvzťahu,
odchýliť. Odvolací súd považoval za nespravodlivé priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania vtakomto konaní len jednej zo strán sporu, preto hodnotiac túto skutočnosť ako dôvod hodný osobitného
zreteľa nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).