Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111214505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4111214505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: X. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q., D. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra,
Štefánikova trieda 49, IČO: 36 860 697, proti žalovanému: Z.. N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., T. č.
XX/A, zastúpenému: Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, IČO: 36 862
703, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 30. októbra 2019, č. k. 8C/37/2011-606, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov(ďalej
len „BSM“) tak, že výrokom I. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo U.
X5 X.Xd, EČ: Q. XXX D., T.: B v hodnote 21.318 eur. Výrokom II. do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal nehnuteľnosti - rodinný dom č. súp. XXX v obci Q., katastrálne územie Q., postavený na
parc. č. XXXX zapísaný v X. nehnuteľností v LV č. XXXX, v podiele X/X; parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v obci Q., k. ú. Q., zapísané v katastri
nehnuteľností v LV č. XXXX v podiele X/X; parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako
parc. č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX
m2, nachádzajúce sa v obci Q., k. ú. Q., zapísané v katastri nehnuteľností v LV č. XXXX v podiele X/
X spolu v hodnote 344.000 eur, hnuteľné veci - jedálenský stôl Ikea 1 ks v hodnote 198 eur, stoličky
Ikea 6 ks v hodnote 264 eur, manželská posteľ 1ks v hodnote 263 eur, skriňa na porcelán 1ks v hodnote

231 eur, porcelánová súprava obedová v hodnote 387 eur, stolík pod televízor Ikea 1ks v hodnote
178 eur, skriňa Komandor 2ks v hodnote 600 eur, skriňa Komandor spálňová 1ks v hodnote 245 eur,
šatníková skriňa Komandor 1 ks v hodnote 760 eur, kuchynská linka v hodnote 1.859 eur, nože ZEPTER
v hodnote 187 eur, sedacia súprava ekokoža 1ks v hodnote 412 eur, dvojkreslo koža 1ks v hodnote
158 eur, príborník 1ks v hodnote 264 eur, pohovka 1ks v hodnote 110 eur, konferenčný stolík Ikea 1ks
v hodnote 122 eur, chladnička zn. Elektrolux v hodnote 76,24 eura, automatická práčka zn. Zanussi v
hodnote29,56eura,sušičkazn.Elektroluxvhodnote98,20eura,umývačkariaduzn.Whirpoolvhodnote

157,61 eura, mikrovlnná rúra zn. Elektrolux v hodnote 43,74 eura, televízor zn. Toschiba 120 v hodnote
10,04 eura, televízor zn. Sony 70 v hodnote 21,51 eura, počítač č. 1 v hodnote 118,25 eura, počítač č. 2
v hodnote 118,25 eura, spolu v hodnote 6.911,40 eura. Výrokom III. prikázal žalovanému do vlastníctva
zostatok na konte stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., Bratislava,vyčíslený ku dňu rozvodu vo výške 9.253,98 eura. Výrokom IV. prikázal do vlastníctva žalovanému
zostatky dlhov, vyčíslených ku dňu rozvodu a to: zostatok stavebného úveru č. XXXXXXXXXX na
základe Zmluvy o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej

sporiteľni a.s., Bratislava vo výške 4.209,29 eura; zostatok stavebného úveru č. XXXXXXXXX na
základe Zmluvy o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej
sporiteľni a.s., Bratislava vo výške 4.215,14 eura; zostatok stavebného úveru č. XXXXXXXXXX na
základe Zmluvy o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej
sporiteľni a.s., Bratislava vo výške 3.470,97 eura; zostatok konta medziúveru č. XXXXXXXXXX na

základe Zmluvy o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej
sporiteľni a.s., Bratislava vo výške 36.549,85 eura; zostatok úveru na základe úverovej zmluvy č. XXX/
XXXX/XXXX uzatvorenej so Štátnym fondom rozvoja bývania Bratislava vo výške 24.992,63 eura; dlh
voči otcovi žalobkyne T. T. vo výške 5.785,42 eura; spolu v sume 79.223,30 eura. Výrokom V. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 152.387,49 eura do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému právo

na náhradu trov konania v plnej výške (výrok VI.). Výrokom VII. priznal štátu nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v plnej výške a výrokom VIII. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet
súdu prvej inštancie súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 11.444,50 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.. XX. XXXX a toto bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 17C/5/2008-48 zo dňa 30. 04. 2008, právoplatným
dňa 19. 05. 2008, ktorým dňom zaniklo BSM a bolo potrebné vykonať vyporiadanie majetku patriaceho
do BSM podľa stavu ku dňu jeho zániku. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 143, § 148 ods. 1, §
149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 186 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že do BSM ku dňu
rozvodu manželstva patrili nehnuteľnosti označené vo výroku rozsudku v celkovej hodnote 344.000 eur,
osobné motorové vozidlo U. v hodnote 21.318 eur, hnuteľné veci uvedené vo výroku v celkovej hodnote
6.911,40 eura, ktorých nadobudnutie za trvania manželstva strany konania aj potvrdili. Mal preukázané,
že po rozvode manželstva nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci, s výnimkou osobného motorového

vozidla U., užíval žalovaný, žalobkyňa si zobrala iba osobné motorové vozidlo, ktoré je od rozvodu v
jej užívaní. Argumentoval, že uvedené položky tvoriace predmet BSM neboli medzi stranami konania
sporné ani čo do rozsahu a ani čo do ich hodnoty, na ktorej sa strany konania po vyhotovení znaleckých
posudkov vzájomne dohodli. Mal preukázané, že predmetom BSM boli aj finančná čiastka na konte
stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bratislava vo výške vyčíslenej

ku dňu rozvodu vo výške 9.253,98 eura, ktorú si ponechal žalovaný, ako aj pasíva pozostávajúce
zo zostatkov na úveroch v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bratislava, zostatku úveru poskytnutého
Štátnym fondom rozvoja bývania Bratislava a zostatku dlhu voči otcovi žalobkyne T. T. a to vo výške
vyčíslenej ku dňu rozvodu, spolu vo výške 79.223,30 eura. Výšku zostatku dlhov mal preukázanú
listinnými dokladmi, pričom všetky dlhy od rozvodu splácal žalovaný, pričom rozsah a výška kreditu i

debetu neboli medzi stranami sporu sporné. Uviedol, že v priebehu konania dospeli strany konania k
zhodnému názoru aj ohľadne pôvodne spornej položky, nákladného automobilu MAN, v tom zmysle,
že vozidlo nepatrí do BSM, nakoľko v čase rozvodu bolo vlastníctvom leasingovej spoločnosti, avšak
toto vozidlo pôvodne získané za trvania manželstva bolo počas manželstva predané za sumu 32.130
eur leasingovej spoločnosti, s ktorou následne žalovaný uzavrel leasingovú zmluvu a do rozvodu, teda

ešte za trvania manželstva, za vozidlo platil leasingové splátky v celkovej výške 13.020,90 eura z
prostriedkov patriacich do BSM. Uvedené skutočnosti preto zohľadnil v rámci vyporiadania BSM s tým,
že do BSM patrí cena za predaj vozidla, ako aj leasingové splátky, keď uvedená hodnota spolu vo
výške 45.150,90 eura bola na základe konania žalovaného bez súhlasu žalobkyne, prínosom do majetku
firmy Y. s.r.o. Q. v podobe časti hodnoty nákladného vozidla MAN, ktoré je vo vlastníctve tejto firmy a

teda uvedená hodnota sa dostala mimo sféry BSM, preto rezultoval, že 1/2-ica z tejto sumy patrila
žalobkyni, pričom s uvedeným postupom súhlasili obe strany konania. Dôvodil, že jedinou spornou
skutočnosťouboldlhvovýške2.200.000Sk(73.026,60eura)vočiW.J.,ktorýmalvzniknúťpočastrvania
manželstva na základe dohody o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a žalovaným dňa 01. 01. 2007.
Podľažalovanéhomaloísťopôžičkunadokončenierodinnéhodomu,ktorúveriteľoviužvplnomrozsahu

aj vrátil a žiadal, aby bola v rámci BSM zohľadnená. Žalobkyňa popierala existenciu pôžičky, pričom
poukázala na to, že v roku 2007 bol dom už skolaudovaný ako úplne dokončený, preto nebolo potrebné
investovaťužžiadnepeniazedodokončeniadomu. Nazákladevýsluchusvedka,ktoréhovýpoveďsavo
viacerých kľúčových skutočnostiach nezhodovala s výpoveďou žalovaného, a na základe vyhodnoteniavšetkých ďalších dôkazných prostriedkov súvisiacich s uvedenou pôžičkou, dospel k záveru, že nie
len jej existencia, ale ani účel na ktorý mala byť poskytnutá, t. j. na dokončenie domu, nebola nad
akúkoľvek pochybnosť preukázaná. V prvom rade mal za to, že ak by skutočne bolo potrebné získať

finančné prostriedky v dosť vysokej čiastke na dokončenie domu, musela by o tom vedieť aj žalobkyňa
a vyplývalo by to aj zo rozsahu rozostavanosti domu. Poukázal na kolaudačné rozhodnutie č. SP
XXXXX/XXXX-XXX-Z. zo dňa 11. 11. 2005, právoplatné dňa 21. 11. 2005, z ktorého vyplývalo, že stavba
bola skolaudovaná ako dokončená bez zistenia akýchkoľvek čo i len drobných nedostatkov, teda na
dokončenie stavby domu peniaze nemohli byť použité. Za pravdivé označil tvrdenie, že teoreticky mohli

byťpeniazepoužiténadobudovanienadštandardu,akonapr.bazénaaterasy,takakotvrdilvzáverečnej
reči žalovaný, avšak zo Znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorým boli ocenené nehnuteľnosti zistil,
že iba spevnená plocha okolo bazéna, bazén, armatúrna šachta k bazénu a filtrácia k bazénu boli
dané do užívania v roku 2007, všetko ostatné príslušenstvo domovej nehnuteľnosti t.j. spevnené plochy,
prístrešky, ploty, ihriská, múry, kanalizačné, vodovodné, plynové, elektrické prípojky, žumpa, vonkajšie
schody, osvetlenia, ihriská a pod. boli zhotovené a užívané ešte v období pred rokom 2007. Hodnota

vonkajšieho bazéna, spevnenej plochy okolo bazéna, armatúrnej šachty k bazénu a filtrácie k bazénu
predstavovala spolu sumu 10.288,43 eura, čo nekorešpondovalo s výškou pôžičky. Zvýraznil, že ak by
požičané peniaze boli aspoň sčasti použité na tento účel, v takom prípade považoval za nepochopiteľné,
prečo žalovaný vo svojej výpovedi ohľadne účelu pôžičky tieto skutočnosti neuvádzal, ale tvrdil, že
peniaze použil na dokončenie domu, ktoré tvrdenie označil za nepravdivé. Rozpory videl aj ohľadom

dátumu poskytnutia pôžičky, keď peniaze mali byť vyplatené v deň uzatvorenia písomnej zmluvy t.j.
01. 01. 2007, v pričom mali byť v ten deň vyzdvihnuté z banky, hoci ide o deň pracovného pokoja.
Zastal názor, že práve nezrovnalosti vo výpovediach žalovaného a svedka ohľadne tak podstatných
skutočností ako je účel pôžičky, miesto odovzdania peňazí, nereálny dátum výberu peňazí z banky a ich
vyplatenia žalovanému, ako aj ich vrátenia, v čom sa ich výpovede absolútne rozchádzali, keď žalovaný

tvrdil, že dlh bol už splatený, avšak svedok tvrdil, že zatiaľ mu nebolo z pôžičky vrátené nič, spôsobili
nevieryhodnosť tvrdenia žalovaného i svedka, a preto nepovažoval existenciu pôžičky za preukázanú
a pri vyporiadaní BSM na ňu neprihliadal.

3. Po ustálení predmetu BSM ako aj hodnoty jednotlivých položiek sumarizoval, že celková hrubá

hodnota BSM predstavovala sumu 381.483,38 eura a pozostávala z hodnoty nehnuteľností vo
výške 344.000 eur, hodnoty hnuteľných vecí (zariadenia domu, elektrospotrebičov a elektroniky) vo
výške 6.911,40 eura, osobného motorového vozidla BMW X5 vo výške 21.318 eur a zostatku na
konte stavebného sporenia vo výške 9.253,98 eura. Dlhy ku dňu rozvodu predstavovali spolu sumu
79.223,30 eura, takže čistú hodnotu BSM vyčíslil v sume 302.260,08 eura, teda ideálny podiel na

jedného z manželov je 1/2-ica z čistej hodnoty BSM, teda suma 151.130,04 eura. Pri vyporiadaní
BSM prioritne vychádza zo zásady rovnosti podielov oboch strán konania. Dôvodil, že v danom prípade
až do posledného pojednávania obe strany súhlasili so spôsobom rozdelenia majetku, podľa ktorého
bude žalobkyni prikázané iba motorové vozidlo BMW a všetky ostatné aktíva a pasíva budú prikázané
žalovanému, ktorý by rozdiel vo veľkostiach podielov žalobkyni vyrovnal vyplatením finančnej čiastky.

Až na poslednom pojednávaní žalovaný žiadal nehnuteľnosť prikázať do podielového vlastníctva strán
konania s odôvodnením, že v dome už nebýva a nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne.
Toto tvrdenie považoval za účelové, pretože žalovaný pôvodne o nehnuteľnosť mal záujem a túto po
rozvode aj užíval. Zvýraznil, že pokiaľ by žalovaný skutočne nemal finančnú hotovosť na vyplatenie
žalobkyne, napriek tomu že je zárobkovo činný, môže financie na vyplatenie žalobkyne získať predajom

nehnuteľností, keďže v súčasnej dobe na bývanie v dome nie je odkázaný. Prikázanie nehnuteľnosti do
podielovéhovlastníctvanepovažovalzaúčelné,pretožetýmtospôsobombysamajetkovépomerymedzi
bývalými manželmi definitívne nevyriešili, ale práve naopak, vytvoril by sa predpoklad vzniku ďalšieho
sporu. K zmene návrhu na vyporiadanie ostatných aktív a pasív zo strany žalovaného v rámci záverečnej
reči, teda po ukončení dokazovania, kedy žiadal, aby boli hnuteľné veci a aj pasíva prikázané medzi obe

strany konania tak, aby finančné dorovnanie bolo čo najnižšie, uviedol, že na uvedené už neprihliadal,
pretože k tejto zmene došlo po ukončení dokazovania, pričom pokiaľ by súd chcel rozdeliť pasíva,
bolo by potrebné ďalším dokazovaním zistiť, koľko z jednotlivých dlhov zaplatil žalovaný od rozvodu
doposiaľ a túto skutočnosť zohľadniť pri prikázaní dlhov žalobkyni. Z vykonaného dokazovania však
vyplývalo, že dlhy od rozvodu splácal žalovaný, pričom väčšinu z nich už aj splatil, čo zohľadnil v jeho

prospech. V prípade hnuteľných vecí mal za spravodlivé, aby hnuteľné veci boli v rámci vyporiadania
prikázané tomu manželovi, ktorý ich mal po celú dobu od rozvodu, teda viac ako 10 rokov, vo svojej
dispozícii a užíval ich pre svoje potreby, teda žalovanému. Opätovne zvýraznil, že uvedený spôsob
rozdelenia majetku nebol v priebehu súdneho konania až do posledného pojednávania žiadnou zo stránnamietaný. Na základe uvedeného vyporiadal BSM tak, že žalobkyni prikázal osobné motorové vozidlo
BMW v hodnote 21,318 eur, čo je o 129.812,04 eura menej, než je ideálny podiel BSM. Ostatné
aktíva vo výške 360.165,38 eura a pasíva vo výške 79.223,30 eura prikázal do vlastníctva žalovaného,

ktorý tak získal hodnotu vo výške 280.942,08 eura. Pri finančnom vyrovnaní v súlade s dohodou
strán konania a s poukazom na § 150 OZ zohľadnil aj to, že nákladné vozidlo MAN, slúžiace na účely
podnikania žalovaného, pôvodne získané za trvania manželstva, bolo počas manželstva predané za
sumu 32.130 eur leasingovej spoločnosti, s ktorou žalovaný následne uzavrel leasingovú zmluvu a do
rozvodu za vozidlo zaplatil leasingové splátky v celkovej výške 13.020,90 eura. Kúpnu cenu, ktorá by

mala patriť do BSM a získal ju žalovaný, ako aj leasingové splátky za vozidlo, ktoré boli do rozvodu
splácané z finančných prostriedkov patriacich do BSM, t. j. spolu suma 45.150,90 eura, predstavovali
finančné prostriedky, ktoré boli z majetku patriaceho do BSM použité mimo sféry BSM a to do firmy
Y., ktorá sa stala vlastníkom nákladného vozidla MAN. Preto v rámci vyporiadania BSM zohľadnil, že
1/2-ica uvedenej sumy, t. j. 22.575,45 eura, prináleží žalobkyni, čím jej podiel mal byť o 22.575,45 eur
väčší, oproti ideálnemu podielu BSM. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

finančnej čiastky vo výške 152.387,49 eura /129.812,04 + 22.575,45/ žalobkyni titulom vyrovnania
podielov. Dodal, že žalovaný po vyplatení vyrovnacieho podielu žalobkyni vo výške 152.387,49 eura
získa majetkovú hodnotu vo výške 128.554,49 eura /280.942,08 - 152.387,49/, čo je o 22. 575,42 eura
menej, ako je ideálny podiel BSM. Uviedol, že rozdiel medzi sumou, ktorú získala žalobkyňa a žalovaný
predstavuje presne sumu 45.150,90 eura, ktorú hodnotu v podobe časti hodnoty nákladného vozidla

MAN vložil žalovaný do firmy Y. s.r.o. Q., teda finančné prostriedky v uvedenej výške patriace do BSM
použil mimo sféry BSM a to do firmy, v ktorej pôsobí ako spoločník a konateľ. Na základe uvedeného
potom konštatoval, že podiely strán sporu sú rovnaké.

4. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni,

ktorú vzhľadom na spôsob rozhodnutia, považoval za úspešnú, pretože vyhovel jej návrhu, priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý navrhoval iný spôsob vyporiadania BSM,
preto bol v konaní neúspešný. Dodal, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli vyplatením
znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu a ktoré neboli kryté zálohami zloženými stranami

konania, rozhodol opierajúc sa o čl. 4 ods. 1, § 258 a 259 CSP, konštatujúc, že štát, ktorému v súvislosti
s dokazovaním vznikli výdavky za iné osoby, má právo na ich náhradu. Rozhodnutie o súdnom poplatku
právne oprel o položku 6b) Sadzobníka súdnych poplatkov k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v
platnomzneníazaviazalneúspešnéhožalovanéhouhradiťnaúčetsúdusúdnypoplatokzavyporiadanie
BSM vo výške 11.444,50 eura, čo predstavovalo 3 % z hodnoty predmetu konania /hrubá masa BSM

vo výške 381.483,38 eura/.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa jeho zrušenia pre nedostatok dôvodov a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne sa domáhal zmeny rozsudku a vyporiadania

BSM tak, že rodinný dom súp. č. XXX v obci Q., k. ú. Q., postavený na parc. č. XXXX zapísaný v
katastri nehnuteľností v LV č. XXXX, v podiele X/X, prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného každému v podiele 1. Žalobkyni prikáže do výlučného vlastníctva nehnuteľné veci - parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXXXmX,

parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v obci Q., k. ú.
Q., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v podiele X/X; parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape ako parc. č. XXXX /X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X -
záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v obci Q., k. ú. Q., zapísané v katastri nehnuteľností v LV č.
XXXX v podiele X/X. Žalobkyni prikáže do výlučného vlastníctva hnuteľné veci - jedálenský stôl Ikea 1 ks

v hodnote 198 eur, stoličky Ikea 6 ks v hodnote 264 eur, manželská posteľ 1 ks v hodnote 263 eur, skriňa
na porcelán l ks v hodnote 231 eur, porcelánová súprava obedová v hodnote 387 eur, stolík pod televízor
Ikea 1 ks 178 eur, skriňa Komandor 2 ks v hodnote 600 eur, skriňa Komandor spálňová 1 ks v hodnote
245 eur, šatníková skriňa Komandor 1 ks v hodnote 760 eur, kuchynská linka v hodnote 1.859 eur, nože
ZEPTER v hodnote 187 eur, sedacia súprava ekokoža 1 ks v hodnote 412 eur, dvojkreslo koža 1 ks v

hodnote 158 eur, príborník 1 ks v hodnote 264 eur, pohovka 1 ks v hodnote 110 eur, konferenčný stolík
Ikea 1 ks v hodnote 122 eur, chladnička zn. Elektrolux v hodnote 76,24 eura, automatická práčka zn.
Zanussi v hodnote 29,56 eura, sušička zn. Elektrolux v hodnote 98,20 eura, umývačka riadu zn. Whirpool
v hodnote 157,61 eura, mikrovlnná rúra zn. Elektrolux v hodnote 43,74 eura, televízor zn. Toschiba 120v hodnote 10,04 eura, televízor zn. Sony 70 v hodnote 21,51 eura, počítač č. 1 v hodnote 118,25 eura,
počítač č. 2 v hodnote 118,25 eura. Zároveň prikáže žalobkyni dlh voči otcovi žalobkyne T. T. vo výške
5.785,42 eura. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná právo

na náhradu trov konania a súdny poplatok zaviaže zaplatiť obe strany sporu každú v jednej polovici.
Namietal, že súd prvej inštancie sa pri vyporiadaní BSM neriadil zásadami ustanovenými v § 143 a
nasl. OZ, najmä § 150 OZ. Súd prvej inštancie BSM vyporiadal tak, že len jednu vec - motorové vozidlo
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a celý ostatný majetok prikázal žalovanému. Takýto spôsob
vysporiadania BSM označil za nevýhodný a diskriminačný. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa pri rozdelení

BSM riadil len jediným kritériom, a to návrhom sporových strán, a preto rozsudok je poznačený právnou
vadou. Uviedol, že na začiatku súdneho konania súhlasil s prikázaním domovej nehnuteľnosti do svojho
výlučného vlastníctva, avšak nesúhlasil s tým, že všetky ostatné veci, či už ostatné nehnuteľnosti aj
hnuteľné veci, ako aj všetky pasíva, by boli prikázané len jemu. Dodal, že okrem iného sa aj zmenili
jeho finančné pomery počas 8-rokov trvajúceho súdneho sporu. Tvrdil, že v zmysle rozhodovacej praxe
súdov a platnej konštantnej judikatúry majetok patriaci do BSM, t.j. aktíva aj pasíva, by sa mal rozdeliť

medzi manželov rovnomerne, t. j. proporcionálne tak, aby suma, ktorú je jeden z bývalých manželov
povinný vyplatiť druhému manželovi na vyrovnanie podielov, bola (ak je to možné) čo najnižšia. Poukázal
na ust. §150 OZ, z ktorého vyplýva, že súd nie je viazaný žalobným návrhom, pokiaľ ide o navrhnutý
spôsob vyporiadania, teda môže prekročiť návrhy strán týkajúce sa napr. aj toho, ako jednotlivé aktíva aj
pasíva patriace do BSM vyporiada. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď

svedka Ing. W. J., v dôsledku čoho nezaradil do BSM pasívum - pôžičku vo výške 2.200.000,- Sk na
základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 01. 2007. Trval na tom, že počas manželstva došlo k poskytnutiu
pôžičky vo výške 2.200.000,- Sk na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 01. 2007 od Z..
W. J., čo tento ako svedok potvrdil. Pôžička bola použitá na dokončenie rodinného domu patriaceho do
BSM. Nepresnosti, resp. rozpory medzi výpoveďou žalovaného a svedka Ľ. J., označil za pochopiteľné

vzhľadom na časový odstup medzi pôžičkou zo dňa 01. 01. 2007 a výpoveďou svedka na pojednávaní
dňa 30. 10. 2019. Nebolo mu jasné, prečo súd neprikázal žalobkyni aspoň pôžičku voči jej otcovi T. T.
vo výške 5.785,42 eura. Napadol aj súvisiace výroky o trovách konania štátu a náhrade trov konania
žalobkyni a o zaplatení súdneho poplatku za návrh, keďže na začiatku súdneho konania súhlasil s
prikázaním domu do svojho výlučného vlastníctva, avšak nesúhlasil s tým, že všetky ostatné veci, či už

ostatné nehnuteľnosti aj hnuteľné veci, ako aj všetky pasíva, boli prikázané jemu.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom žiadala napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Vyjadrila nesúhlas s odvolacími námietkami žalovaného a zastala názor, že napadnutý rozsudok netrpí

vadami uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Mala za to, že napadnutý rozsudok bol vydaný
za rešpektovania ust. § 143 a nasl. OZ a spôsob vyporiadania BSM je v plnom súlade so zásadami
pre vyporiadanie BSM obsiahnutými v ust. § 150 OZ. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti patriace do BSM strán
sporu, zdôraznila, že ich skladba je tvorená rodinným domom a k nemu prislúchajúcimi pozemkami. Z
uvedeného je zrejmé, že nebolo účelné prikazovať niektoré z nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne

a ďalšie z nehnuteľností do vlastníctva žalovaného, ale bolo nutné pozemky prikázať do vlastníctva
tej strany sporu, do vlastníctva ktorej bol prikázaný rodinný dom. Predmetom BSM strán sporu bolo
ďalej aktívum - zostatok na konte stavebného sporenia č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni,
a.s., Bratislava, vyčíslený ku dňu rozvodu sumou 9.253,98 eura, ktorým disponoval, a ktorý si ponechal
žalovaný. Tvrdila, že v súlade so zásadou logiky bolo uvedené aktívum prikázané do vlastníctva

žalovaného, pričom by bolo absolútne neúčelné, aby súd uvedené aktívum prikázal do jej vlastníctva a
následne zaväzoval žalovaného na vydanie uvedenej sumy jej osobe. Pokiaľ ide o zostatky dlhov, ktoré
vo výroku IV. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalovaného, uviedla,
že všetky tieto dlhy splácal výlučne žalovaný a s výnimkou dlhu uvedeného vo výroku IV. napadnutého
rozsudku pod bodom 5. (dlh voči ŠFRB Bratislava) ich aj v celom rozsahu splatil. Z uvedeného dôvodu

bolo logické a účelné predmetné zostatky dlhov prikázať do vlastníctva žalovaného, pričom v dôsledku
prikázania zostatkov dlhov (splatených) do vlastníctva žalovaného došlo k zníženiu sumy, ktorú jej mal
na vyrovnanie podielov vyplatiť žalovaný. V prípade hnuteľných vecí prikázaných žalovanému uviedla,
že ide o veci, ktoré tvoria zariadenie rodinného domu, ktoré po právoplatnosti rozvodu (19. 05. 2008), t.j.
takmer 12 rokov užíval výlučne žalovaný a podieľal sa na ich postupnej strate hodnoty opotrebovaním.

Ich prikázanie žalovanému označila za logické a súladné so zásadou spravodlivosti. Poukázala na
snahy žalovaného o odpredanie nehnuteľnosti tvoriace predmet BSM, v dôsledku čoho boli súdom
prvej inštancie vydané dve neodkladné opatrenia, ako i jeho marenie konania formou prieťahov. Návrh
žalovanéhonaprikázanienehnuteľnostidopodielovéhospoluvlastníctvastránsporuoznačilazaúčelovýa nelogický, pretože takýmto rozdelením nehnuteľnosti by bol v postate zachovaný doterajší stav, k
vyporiadaniu by de facto nedošlo, vyvolal by sa tým ďalší spor o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. K námietke žalovaného vo vzťahu k nesprávne vyhodnotenej

výpovede svedka Z.. W. J. súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho nezaradil do BSM pasívum -
pôžičku vo výške 2.200.000,- Sk na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 01. 2007, označila za
neobstojnú, pretože súd prvej inštancie tak učinil s ohľadom na iné dôkazy vykonané v konaní, pričom
prihliadolnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavoadostatočnýmapresvedčivýmspôsobomodôvodnil,
prečo poskytnutie uvedenej pôžičky Ing. W. J. žalovanému považoval za nepreukázané. Zvýraznila, že

žalovaný nepreukázal účel použitia údajnej pôžičky, ich investovanie do stavby domu v BSM, ani ich
výber z účtu. Stotožnila sa i s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania s ohľadom na jej plný
úspech v konaní.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

8.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2

CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje
sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté
právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil

odvolateľajvpriebehuprvoinštančnéhokonania,pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie potvrdil
ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd
ďalej uvádza nasledovné.

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovaného je postavené predovšetkým na
odvolacom dôvode § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmipreukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď logicky rozpor v hodnotení dôkazov v prípade
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti). zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Žalovaný uplatnil i
odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,kuktorémuodvolacísúdudáva,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie právne správne vec
posúdil, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým
spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností

vyvodil správny právny záver. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho rozhodnutia a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

12. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou zo dňa 17. 05. 2011 domáhala vyporiadania BSM súdom
z dôvodu, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX a na spôsobe
vyporiadania BSM sa so žalovaným nedohodli. V žalobe uviedla majetok, ktorý bol nadobudnutý za
trvania manželstva, výšku dlhov, ktoré existovali ku dňu rozvodu a uviedla aj spôsob, akým by malo
byť BSM vyporiadané. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutý rozsudok, voči ktorému podal

žalovaný odvolanie.

13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

15. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

16. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť detí a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho
zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z

dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnenírozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli

celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).
Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene
kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho

podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.
čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi
takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí
byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

18. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto

spoluvlastníctvaačoexistovalovčasejehozániku,t.j.spravidlavdeňprávoplatnostirozsudkuorozvode
(teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto
doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).

19. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre

určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza
zjejcenyvčase,keďsavyporiadanievykonáva(§154ods.1OSP).Avšaktomu,ktourčitúvecodzániku
bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu
na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho
vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny

a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.

20. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ
patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorá zo strán tvrdí, že niektoré
zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom

nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec
do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania
manželstva strán existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak
dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jej
oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri

určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Stranám z odôvodnenia
rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM
patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva
ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú- ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do
vyporiadania pojal.

21. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam,
ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité
určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

22. Odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyporiadal BSM
medzi stranami sporu v súlade s ust. § 143 a nasl. OZ, plne súladne s ust. § 150 OZ, ako i súladne s
ustálenou súdnou praxou. Je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie pri vyporiadavaní BSM prihliadol na
účelnosť rozdelenia a využitia vecí, na ich využívanie tou-ktorou stranou sporu po rozvode manželstva.
Spôsob vypriadania BSM zahŕňa všetky aktíva a pasíva patriace do BSM, je rozumné a spravodlivé a

odôvodnené tak, ako to ustanovuje § 220 ods. 2 CSP.

23. Z hľadiska skutkového stavu bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 23. 02.
1991, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 17C/5/2008-48 zo dňa 30. 04. 2008,
právoplatným dňa 19. 05. 2008, teda dňom 19. 05. 2008 zaniklo BSM, pričom po zániku BSM sa strany

sporu na jeho vyporiadaní nedohodli. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ku dňu zániku
manželstva patrili do BSM aktíva a pasíva definované v bode 1. tohto odôvodnenia, teda nehnuteľnosti
v celkovej hodnote 344.000 eur, osobné motorové vozidlo BMW X5 3.0d, EČ: NR 500 DD v hodnote
21.318 eur, hnuteľné veci v celkovej hodnote 6.911,40 eura, ktorých nadobudnutie za trvania manželstvastrany konania aj potvrdili. V konaní bolo preukázané, že po rozvode manželstva nehnuteľnosti ako
aj hnuteľné veci v dome užíval žalovaný, žalobkyňa si zobrala a užívala len osobné motorové vozidlo.
Uvedené položky tvoriace predmet BSM neboli medzi stranami konania sporné, pričom strany sporu sa

po vyhotovení znaleckých posudkov vzájomne dohodli i na ich hodnote.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie BSM vyporiadal tak, že len jednu vec
- motorové vozidlo BMW X5 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a celý ostatný majetok prikázal
jemu. Odvolací súd k uvedenému zvýrazňuje, že v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti po rozvode

manželstvaužívalžalovaný,napočiatkukonaniasichprisúdenímisúhlasil,ažvzáverečnejrečinamietal
a požadoval ich rozdelenie do podielového spoluvlastníctva, pričom v súlade so zásadou účelnosti a
využitia veci bolo nutné nehnuteľnosti prikázať jednej zo strán sporu, ktorú súd prvej inštancie vzhliadol
práve v žalovanom pre ich užívanie a opotrebúvanie po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie preto
správne prikázal nehnuteľnosti i hnuteľné veci tvoriace zariadenie nehnuteľnosti.

25. Žalovaným namietané prikázanie zostatku stavebného sporenia výrokom III. napadnutého rozsudku
a zostatky dlhov vyčíslených ku dňu rozvodu výrokom IV. napadnutého rozsudku považuje odvolací súd
za správne. K uvedenému len konštatuje, že výška zostatku dlhov bola preukázaná listinnými dokladmi,
rozsah a výška kreditu a debetu v konaní sporná nebola, v konaní bolo preukázané, že všetky dlhy
od rozvodu splácal žalovaný, väčšinu aj splatil. Odvolací súd považoval uvedené za účelné a logické,

pričom v dôsledku prikázania zostatkov dlhov (splatených) do vlastníctva žalovaného došlo k zníženiu
sumy, ktorú mal na vyrovnanie podielov vyplatiť žalobkyni.

26. Žalovaný v odvolaní namietal i skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď
svedka Ing. W. J., v dôsledku čoho nezaradil do BSM pasívum - pôžičku vo výške 2.200.000,-Sk

na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 01. 2007. V tomto smere odvolací súd plne poukazuje na
úplné vysporiadanie sa s touto odvolacou námietkou už v bode 21. odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje odvolací súd za právne perfektné. Odvolací súd len sumarizuje, že k
uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel vzhľadom na všetky dôkazy vykonané v predmetnom
konaní (výpovede strán sporu a Z.. Ľ. J., kolaudačné rozhodnutie č. SP XXXXX/XXXX-XXX-Ing. Za

zo dňa 11. 11. 2005, znalecký posudok č. XXX/XXXX). Odvolací súd tiež zastáva názor, že žalovaný
v konaní nepreukázal účel použitia údajnej pôžičky od Z.. Ľ. J., nepreukázal, že by uvedená pôžička
bola použitá na nadobudnutie alebo udržanie hodnôt BSM. Tvrdenie žalovaného o použití sumy peňazí
z tejto pôžičky na stavbu rodinného domu bolo vyvrátené i kolaudačným rozhodnutím č. SP XXXXX/
XXXX-XXX-Ing. Za zo dňa 11. 11. 2005. Z toho rozhodnutia vyplýva, že stavba bola skolaudovaná ako

dokončená bez zistenia akýchkoľvek čo i len drobných nedostatkov, teda na dokončenie stavby domu
peniaze nemohli byť použité. Zo Znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorým boli ocenené nehnuteľnosti,
vyplýva, že iba spevnená plocha okolo bazéna, bazén, armatúrna šachta k bazénu a filtrácia k bazénu
boli dané do užívania v roku 2007, všetko ostatné príslušenstvo domovej nehnuteľnosti t.j. spevnené
plochy, prístrešky, ploty, ihriská, múry, kanalizačné, vodovodné, plynové, elektrické prípojky, žumpa,

vonkajšie schody, osvetlenia, ihriská a pod. boli zhotovené a užívané ešte v období pred rokom 2007.
Hodnota vonkajšieho bazéna, spevnenej plochy okolo bazéna, armatúrnej šachty k bazénu a filtrácie k
bazénu predstavovala spolu sumu 10.288,43 eura, čo svedčí o tom, že na tieto účely dostavby rodinného
domu nemohla byť pôžička poskytnutá, pretože nekorešponduje s výškou pôžičky. Navyše žalovaný ani
nedoložil dôkaz o výbere sumy 2.200.000,- Sk z účtu Z.. Ľ. J., neoznačil účet, z ktorého sa mal výber tejto

sumy uskutočniť. Správne súd prvej inštancie podotkol, že peniaze mali byť podľa zmluvy vyplatené -
vyzdvihnuté v banke v deň uzatvorenia zmluvy 01. 01. 2007 a ide o deň pracovného pokoja, kedy banka
otvorenábyťnemohla.Jenutnépoznamenať,žesajednáodosťvysokúsumuajemálopravdepodobné,
že by o nej žalobkyňa nevedela, pričom žalobkyňa existenciu tejto pôžičky poprela. V tomto smere je
možné jednoznačne konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie

tejto pôžičky.

27. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania dospeli strany konania k zhodnému
názoru aj ohľadne pôvodne spornej položky - nákladnému automobilu MAN, v tom zmysle, že
vozidlo nepatrí do BSM, nakoľko v čase rozvodu bolo vlastníctvom leasingovej spoločnosti, avšak toto

vozidlo pôvodne získané za trvania manželstva bolo počas manželstva predané za sumu 32.130 eur
leasingovej spoločnosti, s ktorou následne žalovaný uzavrel leasingovú zmluvu a do rozvodu, teda ešte
zatrvaniamanželstva, zavozidloplatilleasingovésplátkyvcelkovejvýške13.020,90eurazprostriedkov
patriacich do BSM. Preto uvedené správne zohľadnil v rámci vyporiadania BSM a určil, že do BSM patrícena za predaj vozidla, ako aj leasingové splátky a hodnota spolu vo výške 45.150,90 bola rozdelená
v polovici pre každú zo strán sporu s ich súhlasom.

28. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal i s návrhom žalovaného
nehnuteľnosti prikázať do podielového vlastníctva strán konania, pričom, ako už bolo uvedené, žalovaný
najskôr súhlasil s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva a k zmene rozdelenia
nehnuteľností pristúpil na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie a na tomto zotrval i vo
svojom odvolaní, v ktorom žiadal prikázať dom do podielového spoluvlastníctva strán sporu, pozemky

spolu s hnuteľnými vecami v dome a s dlhom voči otcovi žalobkyne žiadal prikázať žalobkyni. I odvolací
súd považuje uvedené zmenu učinenú žalovaným za účelovú, pretože pôvodne o nehnuteľnosť mal
záujem, po rozvode ju aj spolu s hnuteľnými vecami v dome užíval. K námietkam žalovaného je nutné
dodať, že zásada rovnomerného rozdelenia majetku medzi manželov nemôže byť chápaná tak, že
jednotlivé veci sa budú prikazovať do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Uvedený spôsob
vyporiadania by nevyriešil situáciu manželov, ktorí zjavne návrh na vyporiadanie BSM podávajú na súd

z dôvodu, že sa na rozdelení majetku patriaceho do BSM nevedia dohodnúť, preto prikázanie vecí do
BSM do podielového spoluvlastníctva by bolo predpokladom na pokračovanie sporov medzi bývalými
manželmi.Navyše,akžalovanýonehnuteľnosť,ktorúporozvodeužíval,nemázáujem,môžetútopredať
a získať tak financie na vyplatenie žalobkyne. Pokiaľ ide o zmenu návrhu na vyporiadanie ostatných
aktív a pasív súd prvej inštancie správne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých bolo

zrejmé, že dlhy od rozvodu splácal žalovaný, pričom väčšinu z nich už aj splatil, preto uvedené zohľadnil
v jeho prospech v konečnom vyúčtovaní vyporiadania a neuvažoval o ich prikázaní žalobkyni.

29. V závere odvolací súd sumarizuje, že po ustálení predmetu BSM a jeho hodnoty súd prvej inštancie
správne dospel k záveru, že celková hrubá hodnota BSM predstavovala sumu 381.483,38 eura a

pozostávala zhodnotynehnuteľnostívovýške344.000eur,zhodnotyhnuteľnýchvecívovýške6.911,40
eura, z hodnoty osobného motorového vozidla BMW X5 vo výške 21.318 eur a zostatku na konte
stavebného sporenia vo výške 9.253,98 eura. Dlhy ku dňu rozvodu predstavovali spolu sumu 79.223,30
eura, takže čistá hodnota BSM činila sumu 302.260,08 eura a ideálny podiel na jedného z manželov
bol potom polovica z čistej hodnoty BSM, teda 151.130,04 eura. V zmysle vyššie uvedeného i odvolací

súd dospel súd k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 152.387,49 eura na úplné
vyrovnanie BSM /151.130,04 eura - hodnota osobného motorového vozidla 21.318 eur + 22.575,45
eura polovica kúpnej ceny nákladného motorového vozidla a leasingových splátok/, čím žalovaný
získa majetkovú hodnotu vo výške 128.554,49 eura (360.165,38 eura aktíva - 79.223,30 eura pasíva
- 152.387,49 eura vyplatenie žalobkyne), čo je o 22.575,42 eura menej ako ideálny podiel (polovica

hodnoty nákladného vozidla MAN). Na základe uvedeného i odvolací súd konštatuje, že podiely oboch
strán sporu sú rovnaké.

30. Odvolací súd v závere konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania (výrok
VI. rozsudku), o trovách štátu (výrok VII. rozsudku) i o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM (výrok

VIII. rozsudku), rozhodnutia v týchto častiach riadne právne zdôvodnil /bod 28. až 30. odôvodnenia
rozhodnutia/, preto odvolací súd aplikujúc ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje na odôvodnenie týchto
výrokov ako na svoje vlastné. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni,
ktorú súd vzhľadom na spôsob rozhodnutia, považoval za úspešnú, pretože vyhovel jej návrhu o
spôsobe vyporiadania BSM, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý

navrhoval iný spôsob vyporiadania BSM a do pasív BSM nebola zaradená ním tvrdená pôžička v sume
2.200.000,- Sk, a preto bol v konaní neúspešný. O nároku na náhradu trov konania štátu (znalečné)
správne rozhodol v zmysle čl. 4 ods.1 a 2 CSP ako aj podľa § 258 a 259 CSP. Rozhodnutie o súdnom
poplatku za vyporiadanie BSM správne odôvodil položkou 6 b) Sadzobníka súdnych poplatkov k
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a na jeho úhradu správne zaviazal v konaní neúspešného

žalovaného v správnej výške 11.444,50 eura.

31. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane rovnako vecne správneho závislého

výroku o náhrade trov konania odôvodneného ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvodnosť
námietok žalovaného uvádzaných v odvolaní, navyše žalovaný ani neuviedol žiadne nové skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.32. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni priznal voči procesne neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).