Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201028
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7618201028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu K. E., J.. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XXX,
zastúpeného Občianskym združením OSPO Martin, so sídlom v Martine, J. Š. Šikuru 4850/1, IČO: 52
354 237, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 31.7.2020 č. k. 14Csp/13/2018-89

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd pripustil zmenu žaloby.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v
záhlaví pripustil zmenu žaloby (I.), žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.355,67 € (II.) a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcu v plnom rozsahu (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia pôvodne
vo výške 1.273,68 €, ktorý návrh na plnenie rozšíril na sumu 1.355,67 €. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 26.1.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500099722, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500 € a žalobca sa zaviazal úver
splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalobcovi uviedol, že v skutočnosti mu bol poskytnutý úver
len vo výške 1.350 €, tvrdil, že pred podpisom zmluvy nevedel, že táto neobsahuje všetky zákonné
náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Namietal
najmä absenciu výšky, počtu a termínov splátok, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti,
celkovej čiastky na zaplatenie a správnej výšky RPMN. V dôsledku absencie obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca v súlade s § 11 ods. 1 ZoSÚ označil úver za bezúročný a bez
poplatkov. Ďalej poukázal na doplnkovú službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok na 3 mesiace,
ktorá bola obsahom zmluvných ustanovení, ktorú službu nevyužil, avšak poplatok za ňu žalovanému
musel zaplatiť. Poplatok za uvedenú službu nebol zahrnutý vo výpočte RPMN, preto je RPMN uvedená

v nesprávnej výške, čo považoval za klamanie spotrebiteľa a obchádzanie zákona. Žalovaný nesúhlasil
s tvrdeniami žalobcu a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že žalobcovi bola suma úveru
krátená o poplatok za poskytnutie úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na jeho započítaní. Ďalej mal
za to, že uvedením dňa splatnosti poslednej splátky úveru v Oznámení o schválení úveru bola splnenápožiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa
ktorého zmluva musí obsahovať členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, nakoľko takéto členenie sa
má uvádzať iba pri úveroch, ktorých splátky sa priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami, pričom v tomto prípade o taký úver nejde. V súvislosti s Dohodou o poskytnutí
služieb uviedol, že služba nespočívala len v možnosti odkladu splátok, ale predstavovala komplexný
balík služieb, ktoré boli dlžníkovi poskytované automaticky a niektoré z iniciatívy dlžníka. Dohoda o
poskytnutí služieb bola doplnkovou službu a nebola podmienkou pre poskytnutie úveru, preto nemohla
byť zahrnutá do výpočtu RPMN. Žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyčíslil ako rozdiel

medzi sumou peňažných prostriedkov, poukázaných žalovaným (1.350 €) a sumou, ktorú žalovanému
zo zmluvy vrátil (2.705,67 €).

3. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzatvorili úverovú zmluvu č. 8500099722, na
základe ktorej mal žalovaný žalobcovi poskytnúť úver vo výške 1.500 €, ktorý sa žalobca zaviazal
splatiť v 42. mesačných splátkach v sume 81,99 €, celková čiastka úveru predstavovala 2.142,06.

Nebolo sporné, že žalovaný poukázal na účet žalobcu len 1.350 €, a žalobca plnil na dlh 2.705,67 €.
V súlade s § 140, § 142, § 143 Civilného sporového poriadku (CSP), preto súd rozhodol o pripustení
zmeny návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 1.355,67 € na pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozhodnutie
vo veci samej. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/, § 9 ods. 1,
ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 37 ods.

1, § 39, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“)
dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ZoSÚ, a žalobcovi vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za dôvody, pre ktoré je zmluva bez úrokov a bez poplatkov
považoval absenciu obligatórnych zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď zmluva
neobsahovala termín splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru, ktorý údaj nebolo možné zistiť ani z

informácii uvedených v zmluve a zmluvných podmienkach, ďalej poukázal na absenciu členenia splátky
na istinu, úroky a iné poplatky, ktoré náležitosti mala obsahovať samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, avšak žalobcovi boli tieto údaje oznámené až dodatočne v Oznámení veriteľa o schválení úveru.
Súčasne uviedol, že v zmluve uvedený úrok vo výške 36,30 %, je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
vysoko prevyšoval priemerné úrokové sadzby platné v čase uzavretia zmluvy ktoré boli vo výške 12,39

% ročne. Vychádzajúc zo záveru, že žalovanému nepatrí zo zmluvy nárok na úroky a poplatky, prijatím
plnenia nad sumu istiny úveru vo výške 1.350 € vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný vydať. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobca uhradil žalovanému sumu 2.705,67 €,
povinnosťnavydaniebezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanéhozodpovedalžalobcomuplatnenej
pohľadávke 1.355,67 € (2.705,67 € - 1.350 €), na plnenie ktorej žalovaného zaviazal. O trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Tvrdil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa

jeho názoru konal a rozhodol o zmenenej žalobe skôr, než samotné rozhodnutie súdu o pripustení
zmeny žaloby nadobudlo právoplatnosť, pretože výrok o pripustení zmeny žaloby je súčasťou rozsudku.
Nesúhlasil tiež so záverom súdu, že úver je bez úrokov a bez poplatkov uvádzajúc, že zmluva o úvere
je tvorená nielen ustanoveniami nachádzajúcimi sa v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie úveru,
ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť

zmluvy. Jednou z týchto príloh je aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, na ktoré súd prvej
inštancie neprihliadol. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15
Home Credit a.s c/a G., v ktorom Súdny dvor uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči. Mal za to, že uvedením termínu konečnej splatnosti v oznámení veriteľa o schválení

úveru splnil požiadavku vyplývajúcu zo zákona. Náležitosť ,,konečná splatnosť úveru“ únijné právo
nepozná, čo napokon viedlo k zmene zákona č. 129/2010 Z. z. novelou č. 279/2017 Z. z. a táto
náležitosť bola z dôvodu dodržiavania únijného práva vylúčená. Uvedené potom jednoznačne znamená,
že s termínom konečnej splatnosti nemožno spájať následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V
súvislosti s rozpisovaním splátky uviedol, že súdna prax opakovane potvrdila, že žiadne rozpisovanie

splátky nikdy nebolo a nemusí byť súčasťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Opätovne poukázal na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15, v ktorom Súdny dvor k údajnej povinnosti členenia splátok
spotrebiteľského úveru vyslovil, že zmluva nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súduzo dňa 22.2.2018, ktorý zhodne skonštatoval, že od dodávateľov nemožno žiadať, aby v nich uvádzali
presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach na istinu, úrok a poplatky.
Ďalejnesúhlasilanisozáveromsúduohľadomneplatnejročnejúrokovejsadzby.Poukázalna§53ods.6

OZ, podľa ktorého nesmie odplata za poskytnutie finančných prostriedkov podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu, pričom mal za to, že porovnávanie s úrokovými sadzbami bánk
je nesprávne, nakoľko banka má zisk aj z vedenia úverového účtu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny

a žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Opätovne poukázal na nesprávne uvedenú výšku
poskytnutéhoúveru,výškuRPMNacelkovúčiastkunazaplatenie,atiežnaabsenciutermínovsplatnosti
splátok a úveru.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou, posudzujúc včasnosť a prípustnosť odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je potrebné v časti odmietnuť, a odvolanie proti vyhovujúcemu výroku a výroku o

trovách konania nie je dôvodné, v ktorom rozsahu bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený
podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. mája 2021 v pojednávacej
miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP.

9. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

10. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť

predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne
poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie
ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť

hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v

článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193
a § 205 CSP.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd pripustil zmenu žaloby. Pripustenie zmeny
žaloby upravuje § 142 CSP a 143 CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie pripustí zmenu žaloby na

pojednávaní, ktoré nasledovalo bezprostredne po tom ako bola zmena mimo pojednávania navrhnutá.
Podanie žalobcu zo dňa 10.10.2018 (č. l. 36), ktorým žalobca rozšíril pôvodne uplatnený nárok na sumu
1.355,67 € bolo žalovanému riadne doručené a mal možnosť sa k nemu vyjadriť, k čomu nezaujal žiadne
stanovisko. Rozhodnutie o zmene žaloby má formu uznesenia, pretože sa nejedná o rozhodnutie vo
veci samej (§234 ods.1 CSP). Povahu uznesenia rozhodnutie o zmene návrhu nestráca ani v prípade,

ak je súčasťou výroku rozsudku vo veci samej. Odvolanie je prípustné len proti uzneseniam taxatívnym
spôsobom vymedzených v § 357 CSP. Uznesenie, ktorým súd rozhodne o zmene návrhu, nepatrí v
zmysle uvedeného zákonného ustanovenia medzi rozhodnutia, ktoré je možné napadnúť odvolaním.
V súvislosti s výrokom o pripustení zmeny návrhu odvolací súd nezistil existenciu žiadneho odvolacie
dôvodu ani v zmysle § 365 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie rozhodol o zmene návrhu v súlade

so zákonnou úpravou rešpektujúc princíp hospodárnosti potom, čo žalovanému bola zmena návrhu
doručená. Rozsah prejednávaného nároku bol zrejmý v čase vyhlásenia rozhodnutia, nejednalo sa o
novú, pre žalovaného neznámu okolnosť, preto postupom súdu nedošlo k zásahu do práv žalovaného
na spravodlivý súdny proces. Pretože odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zmene návrhu
zákonná úprava nepripúšťa, a nebolo zistené ani naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP

v spojení s § 365 ods. 2 CSP, odvolanie žalovaného proti výroku uznesenia o pripustení zmeny návrhu
bolo odmietnuté v súlade s § 386 písm. c/ CSP.

15. V rozsahu vyhovujúceho výroku a výroku o náhrade trov konania odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného postupu súdu prvej inštancie dospel

k záveru, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne
závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok žalobcu správne právne posúdil,
pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe
súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z

procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody
uplatnené žalobcom neboli naplnené.

16. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere už boli predmetom posúdenia súdom prvej
inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého

rozsudku.

17. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd správne posudzoval podľa znenia zákona č.
129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy (26.1.2015), ktorý bez akýchkoľvek pochybnostívyžadoval v § 9 ods. 2 písm. f/, k/ citovaného zákona, aby zmluva obsahovala dobu trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti, ako aj výšku, počet a termín splatnosti splátok.

18. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny
právny záver, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala všetky obligatórne náležitosti v čase
vzniku zmluvy. Niet totiž pochýb o tom, že v čase kedy žalobca podpisoval žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu dňa 16.1.2015, mu neboli známe všetky údaje tykajúce
sa podmienok poskytnutia úveru, a to konkrétne termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti

úveru a ani výška RPMN (v žiadosti bola uvedená len predpokladaná RPMN), ktoré údaje boli doplnené
žalovaným až po tom, ako schválil podmienky poskytnutia úveru, a ktoré oznámil žalobcovi písomne až
dňa 26.1.2015 v Oznámení o schválení úveru. Z listiny podpisovanej žalobcom a žalovaným „žiadosť
o poskytnutie úveru/zmluva o úvere“ vyplýval iba počet splátok (42) a výška mesačnej splátky úveru
(47,43 €). V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s., proti H. G. zo dňa 9. novembra 2016, v ktorom ustálil, že zmluva o úvere nemusí

byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti, ktoré vymenúva článok 10 ods.
2 smernice 2008/48, musia byť vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči a musia
byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Zároveň je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala
jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti,
ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť

so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Ohľadom splatnosti úveru odvolací súd poukazuje na body
46.až50.tohtorozsudku,keďSúdnydvorkonštatuje,ženiejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereuvádzala
splatnosť každej zo splátok odkazom na konkrétny dátum, avšak súčasne vyžaduje, aby podmienky
zmluvy umožňovali spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátumy splátok bez aky´chkoľvek ťažkostí, a aby
sa zaručilo, že spotrebiteľ poznal deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru. Súdny dvor vo vzťahu k

náležitostiam spotrebiteľsky´ch zmlúv prijal záver, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v Článku 10 ods. 2 Smernice bude sa považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, ak ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z
uvedeného potom vyplýva, že síce zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť vyhotovená ako jediný
dokument, avšak spotrebiteľ musí poznať skutočnosti, ktoré zákon považuje za obligatórne náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pred jej uzavretím a najneskôr v čase vzniku záväzku, aby poznal
rozsah svojho záväzku a s ním spojených práv a povinností. Zmena zmluvných podmienok je možná
len za obojstranného súhlasu zmluvných strán (§44 OZ). V danom prípade listina preukazujúca vznik
zmluvného vzťahu „žiadosť o poskytnutie úveru/zmluva o úvere“ potvrdená podpisom oboch zmluvných
strán k 26.1.2015 neobsahovala pre spotrebiteľa významné informácie, ktoré zákon predpisuje ako

obligatórne náležitosti zmluvy, ktorý nedostatok nemohli zhojiť dodatočne spotrebiteľovi predkladané
listiny, neobsahujúce prejav jeho vôle, potvrdený podpisom, že zmenu resp. doplnenie zmluvy akceptuje.

19. Aj keď súd prvej inštancie v rozpore so súdnou judikatúrou (rozsudok Súdneho dvora vo veci C -
42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti H. G., zo dňa 9.11.2016, Najvyšší súd Slovenskej republiky

sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018) za obligatórnu
náležitosť zmluvy považoval aj potrebu striktného vyjadrenia, v akej časti suma splátky predstavuje
plnenie na istinu, poplatky a úroky, jeho právne pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť rozsudku,
pretože existujú iné súdom zistené nedostatky, ktoré zakladajú dôvody pre záver, že zmluva je bez
úrokov a bez poplatkov. K potrebe „členenia“ splátok Súdny dvor EU vo vyššie zmienenom rozhodnutí

konštatoval, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny (bod 59). Rovnaký záver vyslovil vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd SR,
keď uviedol, že eurokonformny´m vy´kladom § 9 za´kona cˇ. 129/2010 Z.z., ktory´ je v danom pri´pade
nielen mozˇny´, ale aj potrebny´, dospel k za´veru, zˇe v zmluva´ch uzatva´rany´ch podlˇa za´kona cˇ.

129/2010 Z.z. nemozˇno od doda´vatelˇov zˇiadatˇ, aby v nich uva´dzali presny´ rozpis pla´novanej
amortiza´cie dlhu, teda rozpis spla´tok po cˇastiach (samostatne vo va¨zbe na istinu, u´rok a poplatky).
Pokialˇ ustanovenie § 9 ods. 2 pi´sm. k/ za´kona cˇ. 129/2010 Z.z. uva´dza pojmy „vy´sˇka“, alebo
„pocˇet“ cˇi „termi´ny spla´tok istiny, u´rokov a iny´ch poplatkov“, je za pouzˇitia eurokonformne´ho vy
´kladu dospietˇ k za´veru, zˇe toto ustanovenie len spresnˇuje, cˇo spla´tka u´veru zahrnˇuje.“

20. Súd prvej inštancie tiež pochybil, ak ako neprimeraný hodnotil úrok vo výške 36,3% ročne, nakoľko
takáto odplata nebola obsahom zmluvného vzťahu. V zmluve bola uvedená poskytnutá výška úveru
1.500 €, počet splátok 42, výška splátky (vrátane úrokov) 47,43 €, výška splátky s platbou za Dohodouo poskytovaní služieb 81,99 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky + poplatok
za poskytnutie úveru) 2.142,06 €, RPMN 25,90%, priemerná RPMN 36,30 %, ročná úroková sadzba
18,08 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 €. Je tak zjavné, že súd prvej inštancie mylne posudzoval

nesprávne náležitosti zmluvy, keď údaj 36,6% sa vzťahuje k hodnote priemernej RPMN. Pre úplnosť
však odvolací súd uvádza, že považuje za dôvodne výhrady žalobcu k správnosti výpočtu RPMN zmluvy
25,9%, keď je nesporné, že takto určená hodnota neodrážala fakt, že žalobcovi boli v skutočnosti
poukázané finančné prostriedky v hodnote 1.350 € z dôvodu ich krátenia o sumu poplatku 150 €, ktorý
si žalovaný nárokoval nielen za služby žalobcom nevyžiadané, ale ktoré služby žalobcovi ani reálne

neposkytol.

21. V dôsledku vád, je zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami sporu považovaná podľa
§ 11 ZoSÚ za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, preto na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie prijatím plnenia prevyšujúceho žalobcovi poukázanú sumu 1.350,- Eur, ktoré je povinný
vydať podľa § 451 OZ. Rozsah bezdôvodného obohatenia vo výške 1.355,67 €, na vrátenie ktorého

vznikol žalobcovi nárok nebol sporným. Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie súdu o náhrade trov
konania sporových strán rešpektujúce zásadu procesnej zodpovednosti za výsledok konania upravenú §
255ods.1CSP,vzmyslektorejplneprocesneúspešnémužalobcovipatrínároknanáhradutrovkonania
v plnom rozsahu. Z dôvodov vyššie zmienených je rozhodnutie súdu vecne správne, preto odvolací súd
rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22.náhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutévsúlades§396ods.1CSPvspojenís§255ods.
1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a žalobcovi žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).