Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213873
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211213873.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.,
W. T. XXXX/XX, štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.177,03 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 16. augusta

2011 č. k. 5Er/954/2011-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 16. 08. 2011 č. k. 5Er/954/2011-13 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Milana Striešku, Exekútorský úrad vo Vrábľoch, Ul. 1. mája č. 1053 (EX 3212/11), zo
dňa 10. 08. 2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/954/2011. Svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (EP), § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §
25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. (OZ).
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26. 07. 2011 domáhal u vyššie uvedeného súdneho exekútora
vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského
rozsudku č. RK-1605/10-MK zo dňa 24. 09. 2010 vydaného JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom
so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 793/21. Po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil,
že oprávnený a povinný dňa 21. 04. 2008 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400007977

so všetkými neoddeliteľnými prílohami, v rámci ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému
úver vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk) a povinný sa zaviazal uvedený úver oprávnenému vrátiť v
pravidelných mesačných splátkach v počte 30 po 63,87 eura (1.924,- Sk), pričom nominálna hodnota
úveru vrátane celkovej sumy splátok úveru vrátane úrokov predstavovala sumu 1.9116,10 eura (57.720,-
Sk). Predloženú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto i na daný právny vzťah je
potrebné aplikovať spotrebiteľské právo. Veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej

činnosti sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému) úver vo výške 995,82 eura a dlžník (povinný) sa
zaviazal zaplatiť čiastku 1.916,10 eura. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje
do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak totiž rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné a právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky. Pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je dôležitá i
rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza ajplnenievpredmetnomrozhodcovskomrozsudku.Súd,ktorýrozhodujeonávrhunavýkonprávoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
Na základe toho zistil, že v čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere (RÚ) č. 8400007977, s porušením, ukončením
či neplatnosťou tejto zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred

rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 zmluvy o RÚ.
Okrem toho, v prípade, ak by sa prípadné spory riešili na základe vôle žalobcu (oprávneného) v
rozhodcovskom konaní zmluvné strany sa dohodli aj na tom, ktorí z rozhodcov budú viesť rozhodcovské
konanie. Daná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Svoj názor oprel aj o

judikatúru ESD vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira. Za
nekalú podmienku možno považovať tú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi
práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa mal za to, že
boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, a preto žiadosť v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje tvrdenia oprel o rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/96 publikovaného pod číslom R 58/1997, podľa ktorého formálna
stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené
formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171 a
pod. OSP); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem

presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o
dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Rozsah preskúmavacej povinnosti
exekučného súdu vyplýva z ust. § 45 ods. 1 písm. c/ výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného
titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Z daného
ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na

základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Z ust. § 35 zákona o rozhodcovskom
konaní, ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k ust. § 159 ods. 3 OSP, z citovaných
ustanovení vyplýva prekážka res iudicata, na základe ktorej sa súd môže zaoberať len plnením
priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmaniu. Súd by
sa mohol zaoberať právnym dôvodom judikovaného plnenia výlučne na základe procesného úkonu

- žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne
upraveného typu konania. Právomoc súdu zaoberať sa uvedeným právnym dôvodom pre plnenie
je teda mysliteľná len za predpokladu realizácie príslušného procesného oprávnenia účastníkom a
naopak jeho nevyužitie je prekročením právomoci exekučného súdu. Ako jeden z dôvodov pre podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom

konaní je popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. V čase vydania rozhodcovského rozsudku a po
ňom bol tento dôvod v zákone vyslovene vymedzený. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že
opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, ani ust. EP ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o
dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd tak konal nielen

bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ. Okresný súd Levice mal v konaní rozhodovať
ako exekučný súd, a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje.
Rozhodnutie je porušenie rovnosti účastníkov. Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho
postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. Namietal,že argumentácia súdu o neprípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemá oporu v
právnej úprave, pričom je v priamom rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Prípustnosť prejednania a rozhodnutia veci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní možno

bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť tak z vnútroštátnej právnej úpravy, ako aj z komunitárneho
právneho rámca. S poukazom na čl. 18 ods. 18.1 zmluvy konštatoval, že z formulácie predmetného
článku vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) - ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník - sa
môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Osoba
podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť

buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z toho považoval
za preukázané, že uvedené ustanovenie neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi jej účastníkmi atď. Z jeho
obsahu je podľa názoru oprávneného zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je
len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou, v dôsledku čoho
spotrebiteľ a ani dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Oprávnený zásadne odmieta a

ohradzuje sa voči tvrdeniam súdu týkajúcich sa spochybňovania nezávislosti rozhodcov. K argumentácii
podporne odkázal aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina č. k. 14C/166/2008 - 82. Vychádzajúc
zo zákonného textu ust. 53 ods. 4 písm. r/ OZ a jeho logického a gramatického výkladu, ako i zámeru
zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe, predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom
prípade neprijateľnou podmienkou. Dojednania o sankciách, ktoré sú v rozpore so zásadou ekvity nie

sú relevantne právne odôvodnené. Súd nebral do úvahy pri posudzovaní pokút žiadne okolnosti, ktoré
sa nároku na zmluvné pokuty, jeho vzniku a výšky týkajú. Z rozhodnutia teda vyplýva len to, že už
samotné dojednanie zmluvných pokút je neprijateľná podmienka. Takýto záver nemožno oprieť o žiadne
zákonné ustanovenie, ktoré exekučný súd ani neuvádza, tým je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému

rozsudku) je vymedzené na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a
na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom
dovoleného plnenia v súlade s dobrými mravmi. Záverom si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo
výške 127,34 eura.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.

Exekučné konanie začalo dňa 05. 08. 2011 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-1605/10-MK
zo dňa 24. 09. 2010, ktorý podľa vyznačených doložiek nadobudol právoplatnosť dňa 16. 06. 2011
a vykonateľnosť dňa 20. 06. 2011. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 2.177,03 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14. 06. 2009

do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 49,79 eura a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie
preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v § 45 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí (exekučné konanie)

je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne
samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné
konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,

zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť exekučných
titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravnýchkonaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie
príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v
európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej

činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady
nepreskúmateľnosti vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v
prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd, ale aj iný povolaný orgán, ktorý
rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky
aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom

zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje.

V prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach

účastníkovspotrebiteľskejzmluvyalebotiežnedostatokznačnejnerovnováhyvneprospechspotrebiteľa
niejespôsobilézaručiťuždojednanie,ktoréprávovýberuspôsoburiešeniasporuaajsubjektumajúceho
vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a
to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným
súdom. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za

skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou
zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a
tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi

viacerými, v tu modelovanom prípade inak len troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu)
vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto
nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu
poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade,

ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).
Uplatnením záverov zhora, použijúc metódy právnej argumentácie „a minori ad maius (od menšieho k
väčšiemu)“ potom bolo vylúčené dospieť k niečomu inému, než k tomu, že ak za neprijateľnú zmluvnú
podmienku musí byť považovaná rozhodcovská doložka poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený
prístup k všeobecnému súdu (závislý na okolnostiach, ktoré sám nemusí byť schopný ovplyvniť), nútiaca

ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým
skôr by musela byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi žiaden výber
neposkytuje.

Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany spotrebiteľa je aj činnosť súdu pri výkone

rozhodnutiaaleboexekučnéhosúduprinútenomvýkonerozhodcovskéhorozsudkuvydanéhoorgánmia
postupom podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného
súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2
Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo),
aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd
pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne
nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku
rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie

(Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje,
aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť
zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,

ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento
súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo
nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním
vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrýmmravom odporujúcom plnení odôvodniť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné
sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúcej takéto preskúmanie
rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska

legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená
vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z
úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci
orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa

v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej
ochrane spotrebiteľa. Takto teda exekučný súd správne preskúmal predpoklady, na ktorých stojí zloženie
právomoci rozhodcovského orgánu.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a

dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov
dodávateľ a spotrebiteľ.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so

svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svoju
právomocodrozhodcovskejdoložky,ktorájeobsiahnutávobchodnýchpodmienkach(bod18zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere). V zmysle doložky akékoľvek spory, ktoré v budúcnosti
vzniknú, budú riešené cestou príslušného súdu rozhodované rozhodcom a to podľa výberu žalobcu.
Zároveň je v zmluvných dojednaniach zakotvená „možnosť výberu“ jedného z troch rozhodcov, ktorý

mal vec prejednať a rozhodnúť. Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná
doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom
na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že
subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a

povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán
podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy,
ktorúoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakého
druhu a neurčitého počtu. Obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť,
pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v

zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné
konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Takto následne vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal
vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a

exekučne nevykonateľné. Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie v rámci odvolacieho konania ako vecne
správne, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že

ich náhradu povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.