Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011560
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118011560.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a Ing. Miloslav Lipovský

a JUDr. Silvia Lipovská, prísediaci, v trestnej veci proti obž. Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Trnava dňa 02. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX v Q. O., trvale bytom O. E. XXX/XX, N. - I. M.,

je vinný, že

v čase od 20.07.2015 do 09.09.2015 z nezisteného miesta ako konateľ spoločnosti AGRO ML s.r.o. so
sídlom Námestie Mládeže 117/27, Veľký Meder, IČO: 46 253 629, vylákal od družstva s obchodným
menom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, peňažné prostriedky vo výške 29.600,- Eur, a to tak, že
predstieral, že má u skladovateľa Rybárová farma s.r.o. v obci Šurany - Kostolný Sek uskladnených pre

odberateľa200tonsladovníckehojačmeňaodrodyKango,čodeklarovalajvovystavenomskladiskovom
liste č. 09/2015 SL01, na základe čoho dňa 20.07.2015 uzatvoril v mene spoločnosti AGRO ML s.r.o.
s družstvom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, kúpnu zmluvu č. 09/2015, pričom pred dodaním
jačmeňa vystavil dňa 14.08.2015 faktúru č. 20150003 v sume 29.600,- Eur, ktorú žiadal uhradiť na
svoj súkromný účet, pričom túto kúpnu cenu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, uhradilo dňa
08.09.2015 bankovým príkazom zadaným v Trnave, avšak obvinený v dohodnutej dobe do konca
mesiaca november 2015 jačmeň nedodal, ani ho od počiatku dodať neplánoval, pretože jačmeň nemal
vôbec uskladnený, kúpnu cenu zaslanú na svoj súkromný účet po jej prijatí použil na iné účely, iné

prostriedkynazabezpečeniejačmeňaprekupujúcehonemalkdispozícii,čohosibolobvinenýopočiatku
vedomý, nakoľko majetok spoločnosti AGRO ML s.r.o. bol blokovaný v exekučných konaniach, čím
spôsobil družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36
254 240, škodu vo výške 29.600,- Eur, pričom takto konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012, právoplatným dňa 12.09.2013, odsúdený
za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom

majetku značnú škodu,čím spáchal

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

Za to
sa odsudzuje:

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a ods. 10 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky
podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej
osoby alebo prokuristu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému -
družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240
škodu vo výške 29.600,- (dvadsaťdeväťtisícšesťsto) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 20.06.2018 na Okresný súd Trnava na obžalovaného
obžalobu č. 1 Pv 143/16/2207-52 zo dňa 18.06.2018 na skutkovom a právnom základe uvedenom v
predmetnej obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že

zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu sa cíti byť nevinný. (čl. 316)

Opatrovník poškodeného na hlavnom pojednávaní navrhol, aby v prípade, že obžalovaný bude uznaný
vinným, bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 29.600,- Eur.
(čl. 316)

Obžalovaný Ing. Y. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pán N. prejavil záujem o kúpu 200 ton
jačmeňa. Obžalovaný preto navštívil pána L., ktorý daným množstvom jačmeňa disponoval a jednu
vzorku jačmeňa odovzdal pánovi Mgr. Z. v Nových Zámkoch a druhú vzorku pánovi N. v Dunajskej
Strede. Pán N. obžalovaného informoval, že družstvo bude za jačmeň platiť prostredníctvom úveru

z banky, a preto obžalovaný na požiadanie pána N. potvrdil skladiskový list, ktorého návrh zaslal
obžalovanému pán N.. Obžalovaný bol s pánom L. dohodnutý, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a
pánom L. dôjde až vtedy, keď dôjde k realizácii obchodu medzi obžalovaným a družstvom. Pán N. poslal
kúpnu cenu za jačmeň vo výške 29.600,- Eur na súkromný účet obžalovaného z dôvodu, že spoločnosť
obžalovaného mala exekútorom zablokované účty a obžalovaný peniaze potreboval na úhradu jačmeňa.

Následne sa pán N. zastavil u pána L., ktorého sa pýtal, či obžalovaný má u neho uskladnených 200 ton
jačmeňa, pričom pán L. pána N. informoval, že žiadna zmluva medzi ním a obžalovaným uzavretá nie
je, avšak len z dôvodu, ktorý uviedol obžalovaný. Pán N. obvinil obžalovaného z podvodu a požadoval
vrátiť peniaze, čo však obžalovaný odmietol, pretože družstvo bolo dlžníkom vo vzťahu k spoločnosti
obžalovaného za iný obchod z minulosti. Obžalovaný následne potom, ako jemu jeho dlžníci vrátili

peniaze dňa 19.02.2019 peniaze zaplatené družstvom vrátil pánovi Mgr. Z., ktorý je svokrom pána N., ato po dohode s pánom N.m. Pán Mgr. Z. obžalovanému tvrdil, že je po dohode s pánom N.m oprávnený
vymáhať pohľadávky družstva TRITICA. Sumu 29.600,- Eur obžalovaný odovzdal Mgr. Z. v hotovosti
z dôvodu, že Mgr. Z. bol dlžníkom a pokiaľ by mu peniaze zaslal na účet, veritelia Mgr. Z. by na tieto

peniaze siahli. Obžalovaný od pána N. nežiadal úhradu kúpnej ceny za jačmeň vopred, takúto úhradu
vopred obžalovanému navrhol sám pán N.. Návrh kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou obžalovaného
a družstvom TRITICA obžalovanému zaslal pán N.. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré na súkromný účet
obžalovaného boli zaslané družstvom TRITICA, tieto obžalovaný použil na iné svoje obchody, t.j. na
predaj a kúpu poľnohospodárskych komodít, pričom platby realizoval v hotovosti. Obžalovaný potvrdil,

že sumu 29.600,- Eur mal doma v trezore v hotovosti v čase, kedy mal byť jačmeň družstvu dodaný, teda
v mesiaci 11/2015. Obchod sa však neuskutočnil a keď pán N. žiadal vrátiť peniaze, toto obžalovaný
odmietol s odôvodnením, že aj on má voči družstvu pohľadávku v približne rovnakej výške, pričom
obžalovaný upresnil, že jeho pohľadávka bola voči spoločnosti SWC s.r.o., ktorej konateľom bol tiež
pán N., a preto obžalovaný pánovi N. navrhoval, aby sa pohľadávka družstva TRITICA započítala s
jeho pohľadávkou voči spoločnosti SWC s.r.o.. Následne obžalovaný peniaze použil na iné obchody.

Obžalovaný uviedol, že jeho spoločnosť AGRO ML v roku 2015 mala záväzky voči daňovému úradu,
ktoré boli exekučne vymáhané. Prečo k obchodu napokon nedošlo obžalovaný odôvodnil tým, že potom,
ako pán N. navštívil pána L., ktorý mu povedal, že obžalovaný u neho žiaden jačmeň uskladnený
nemá, pán N. požadoval vrátenie peňazí. Obžalovaný v čase vrátenia sumy 29.600,- Eur pánovi Mgr.
Z. neskúmal, kto je štatutárom družstva TRITICA a keďže vedel o rodinnom vzťahu medzi Mgr. Z.m a

pánom N.m, stačilo mu uistenie Mgr. Z., že tento je na základe dohody s pánom N.m oprávnený vymáhať
pohľadávkydružstvaTRITICA.ExistenciutakejdohodymedzipánomN.maMgr.Z.msivšakobžalovaný
u pána N. neoveroval. (čl. 317-319)

Svedok Ing. V. N. vypovedal, že obžalovaný bol istý čas zamestnancom spoločnosti SWC Trnava s.r.o.,

neskôr sa osamostatnil a bol schopný zabezpečiť komodity, s ktorými obchodovalo družstvo TRITICA.
Družstvo TRITICA malo dodať sladovnícky jačmeň sladovniam Sessler, preto sa družstvo TRITICA
dohodlo s obžalovaným na dodávke 200 ton sladovníckeho jačmeňa, bola podpísaná zmluva a družstvo
si na kúpnu cenu vzalo v banke úver. K dodávke jačmeňa však nedošlo, pretože pán L., u ktorého mal
byť jačmeň uskladnený sa vyjadril, že obžalovaný u neho žiaden jačmeň uskladnený nemá a obžalovaný

nebol schopný resp. ochotný vrátiť kúpnu cenu. Obžalovaný vnímal osobné prepojenie medzi družstvom
TRITICA a spoločnosťou SWC s.r.o., voči ktorej mala spoločnosť obžalovaného pohľadávku, ktorej
hodnota bola v reštrukturalizácii znížená na 15%, avšak vzťah medzi spoločnosťou obžalovaného a
družstvom TRITICA bol vzťahom iným. Svedok si u pána L. pred podpisom zmluvy s obžalovaným
neoveroval, či sa jačmeň u pána L. nachádza, pretože vedel, že pán L. je prvovýrobcom a obžalovaný

v minulosti veľa podobných obchodov zabezpečil, a preto obžalovanému dôveroval. Svedok nevedel o
tom, že obžalovaný peniaze vrátil a nevedel ani o tom, že účet na faktúre, ktorú družstvo uhradilo nebol
účtom spoločnosti obžalovaného, ale súkromným účtom obžalovaného. Svedok potvrdil, že obžalovaný
nevyžadoval platbu vopred a uviedol, že predloženie skladiskového listu vyžadovala banka. Svedok
nepotvrdil, že by mu obžalovaný odovzdal vzorku jačmeňa. Svedok ďalej uviedol, že mu pán L. povedal,

že sa necíti byť viazaný nejakými dojednaniami s obžalovaným. Svedok potvrdil, že bol štatutárom
družstva TRITICA do mesiaca december 2015 a potvrdil tiež to, že obžalovaný podmieňoval vrátenie
kúpnej ceny jeho pohľadávkami voči spoločnosti SWC s.r.o..

Súd počas výsluchu svedka oboznámil potvrdenie o splatení dlhu na čl. 295, z ktorého vyplynulo, že

Mgr. Z. dňa 19.02.2019 od obžalovaného prevzal sumu 29.600,- Eur, čím obžalovaný vyrovnal svoj
dlh voči družstvu TRITICA. V predmetnom potvrdení sa uvádza, že „Mgr. Z. bol v spoločnosti TRITICA
spoločníkom a konateľ Ing. N. ho ústne poveril, že má na starosti firemné pohľadávky a zabezpečenie
ich úhrad a okrem iného tieto vyplatené pohľadávky zostanú v prospech Mgr. Z..“

V reakcii na oboznámené potvrdenie o splatení dlhu sa svedok Ing. N. vyjadril, že Mgr. Z. nedával žiadne
splnomocnenie na vymáhanie pohľadávok družstva TRITICA a ani žiadne pokyny na vymáhanie takých
pohľadávok a zároveň uviedol, že ho Mgr. Z. neinformoval, že by nejaké pohľadávky vymohol. Svedok
potvrdil, že on ako i Mgr. Z. boli členmi družstva TRITICA do 15.12.2015, pričom v mesiace december
2015 všetci členovia družstva svoje podiely v družstve odpredali na iné osoby. Svedok nevie o žiadnej

dohode medzi novým predsedom družstva TRITICA resp. novými členmi družstva TRITICA a Mgr. Z.m
a svedkom, podľa ktorej by Mgr. Z. alebo svedok mohli vymáhať pohľadávky družstva, ktoré družstvu
vznikli pred decembrom 2015 a tieto si po vymožení ponechať a nevie ani o žiadnej dohode medzipôvodnými členmi družstva a novými členmi družstva, podľa ktorej pohľadávky družstva vzniknuté pred
12/2015 budú patriť niektorému alebo všetkým pôvodným členom družstva. (čl. 319-320)

Svedok J. L. vypovedal, že obžalovaný za ním na jeho farme bol a pýtal sa na jačmeň, avšak svedok
obžalovanému uviedol, že pokiaľ by obžalovaný o nejaký jačmeň mal záujem, musí ho zaplatiť vopred.
Svedok uvedené obžalovanému uviedol s ohľadom na skutočnosť, že od iných obchodných partnerov
vedel o finančných problémoch obžalovaného a bol voči nemu obozretný. Zmluva medzi svedkom a
obžalovaným nebola podpísaná žiadna a svedok nevystavil žiadnu faktúru a žiaden obchod s jačmeňom

sa neuskutočnil a svedok sa necítil byť viazaný dodávkou 200 ton jačmeňa len na základe návštevy
obžalovaného a jeho dopytu na možnosť takej dodávky. Svedok potvrdil, že pokiaľ by obžalovaný
za jačmeň zaplatil, bol by v danom čase schopný dodať požadované množstvo 200 ton. Svedok si
nepamätal, či ohľadom dodávky 200 ton jačmeňa komunikoval aj s pánom N.m alebo Mgr. Z.m, avšak
potvrdil, že obžalovaný si od neho 2x bral vzorky jačmeňa. (čl. 321)

Obžalovaný v reakcii na výpoveď svedka J. L. poprel, že by svedok žiadal za jačmeň platbu vopred
a uviedol, že po potvrdení kvality jačmeňa svedka žiadal o uzavretie zmluvy. Svedok na vyjadrenie
obžalovaného reagoval tak, že obžalovaný sa po vzatí vzoriek na dlhšiu dobu odmlčal a so svedkom
nekomunikoval a nedvíhal mu telefón a keďže nedošlo k úhrade jačmeňa, svedok s ním ako so svojim
jačmeňom naložil podľa vlastného uváženia. (čl. 321)

Keďže výpoveď svedka J. L. a následné vzájomné vyjadrenia obžalovaného a tohto svedka sa v
podstatných okolnostiach odchyľovali, súd medzi obžalovaným a týmto svedkom vykonal konfrontáciu,
pričom tak obžalovaný ako aj svedok zotrvali na svojich výpovediach. (čl. 322)

Svedok Mgr. W. Z. vypovedal, že obžalovaného pozná, dlhé roky spolu spolupracovali. Svedok ďalej
uviedol,žeobžalovanýdružstvuTRITICAnezaplatilzasladovníckyjačmeň,bolnazaplatenieopakovane
vyzývaný a zaplatil až vo februári 2019. Svedok sa nevedel vyjadriť, či sa obchod s obžalovaným
realizoval na základe zmluvy, pretože tieto veci riešil pán N.. Svedok uviedol, že družstvo TRITICA malo
neuhradené pohľadávky cca 450.000,- Eur, pričom s pánom N.m sa dohodli, že pohľadávky budú patriť

svedkovi. Svedok potvrdil, že obžalovaného opakovane navštívil a žiadal ho o úhradu tejto pohľadávky.

Na návrh prokurátora bola prečítaná Zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 18.10.2017 na čl. 72-75,
kde svedok v prípravnom konaní vypovedal, že bol zamestnancom družstva TRITICA až do predaja
členských podielov v decembri 2015. Obžalovaný bol v minulosti zamestnancom spoločnosti SWC

Trnava s.r.o. a neskôr s obžalovaným obchodovali prostredníctvom spoločnosti obžalovaného AGRO
ML s.r.o.. Svedok uviedol, že zmluvu k predmetnému obchodu pripravoval pán N., avšak o samotnom
obchode sa dozvedel od N. až následne, keď mu N. povedal, že poslal vopred obžalovanému
peniaze za dodávku jačmeňa, čo bolo neobvyklé, pretože dovtedy sa peniaze odovzdávali priamo pri
preberaní tovaru. Obžalovaný N. povedal, že jačmeň má uskladnený v Kostolnom Seku na L.ovej

farme a keďže v tom čase obchodovali tak s obžalovaným ako aj pánom L., svedkovi sa to nezdalo
nezvyčajné. Svedok pripustil, že od obžalovaného pre N. mohol prevziať vzorku jačmeňa. Následne sa
od obžalovaného pokúšali dostať peniaze späť, ale obžalovaný s nimi nekomunikoval a nedvíhal telefón.
Svedok bol preto za obžalovaným osobne, pričom obžalovaný mu povedal, že peniaze jednoducho
nemá. Pán N. následne zistil, že obžalovaný nemal u pána L. žiaden jačmeň uskladnený. Svedok

nevedel o pohľadávke spoločnosti AGRO ML s.r.o. voči spoločnosti SWC Trnava s.r.o. a o možnosti
odpustenia dlhu vo výške 29.600,- Eur započítaním s pohľadávkou voči spoločnosti SWC Trnava s.r.o.
s obžalovaným nekomunikoval.

Svedok rozpor v tom, či družstvo malo jačmeň predať spoločnosti obžalovaného, alebo či to bolo naopak

uviedol, že jeho zaujímajú len peniaze a v posledných dvoch rokoch po dohode s pánom N.m pýta od
ľudí peniaze, ktoré neboli vyplatené. Svedok potvrdil, že s družstvom TRITICA nemá dohodu, podľa
ktorej by si mohol ponechať pohľadávky, ktoré patria tomuto družstvu. Svedkovi bola následne prečítaná
časť výpovede svedka Ing. N. na hlavnom pojednávaní, kde sa Ing. N. vyjadroval k obsahu potvrdenia o
splatení dlhu na čl. 295, pričom svedok uviedol len toľko, že sa výpovedi Ing. N. nečuduje, lebo sa s ním

rozišiel kvôli peniazom a súčasne potvrdil, že podpis na predmetnom potvrdení je jeho podpisom, pričom
pravosť jeho podpisu bola overená u notára. Svedok uviedol, že z peňazí, ktoré prevzal od obžalovaného
nedal žiadnu časť Ing. N., pretože to nie sú peniaze Ing. N.. (čl. 338-339)Z elektronickej komunikácie medzi obžalovaným a Ing. N.m vyplynulo, že Ing. N. obžalovanému
elektronicky dňa 12.08.2015 zaslal návrh zmluvy a súčasne na doplnenie Skladiskový list č. 09/2015
SL01, ktorým spoločnosť AGRO ML s.r.o. poškodenému - družstvu TRITICA potvrdzuje, že má v sklade

u skladovateľa Rybýrová farma s.r.o. v Kostolnom Seku uskladnených 200 ton jačmeňa odrody Kango a
súčasne sa zaväzuje, že tento tovar bude pre družstvo TRITICA ako jeho vlastníka skladovať a nebude
ním disponovať bez pokynov družstva TRITICA. (čl. 83-85)

Z Kúpnej zmluvy č. 09/2015 vyplynulo, že táto bola uzavretá dňa 20.07.2015 medzi spoločnosťou

AGRO ML s.r.o. ako predávajúcim a družstvom TRITICA ako kupujúcim, pričom predmetom zmluvy je
sladovnícky jačmeň odrody Kango v rozsahu 200 ton s termínom dodania od 20.07.2015 do 30.11.2015
za kúpnu cenu 148,- Eur za tonu so splatnosťou kúpnej ceny do 3 dní po doručení faktúry s tým, že
kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny. (čl. 90)

Z faktúry č. 20150003 vyplynulo, že túto vystavila spoločnosť AGRO ML s.r.o. dňa 14.08.2015 s

variabilným symbolom č. XXXXXXXX na poškodeného - družstvo TRITICA na kúpnu cenu v celkovej
výške 29.600,- Eur za 200 ton sladovníckeho jačmeňa so splatnosťou 17.08.2015, pričom ako bankový
účet spoločnosti AGRO ML s.r.o. je v predmetnej faktúre označený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený
v banke Tatra banka, a.s.. (čl. 87)

Z výpisu z účtu poškodeného - družstva TRITICA zo dňa 08.09.2015 vyplynulo, že z účtu poškodeného
bola dňa 08.09.2015 v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/1100 pod variabilným symbolom XXXXXXXX
odpísaná suma 29.600,- Eur. (čl. 88)

Z hromadného príkazu na úhradu vyplynulo, že poškodený dňa 07.09.2015 v banke UniCredit Bank

Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky okrem iných príkazov na úhradu zadal
aj príkaz na úhradu čiastky 29.600,- Eur v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným
symbolom č. XXXXXXXX. (čl. 89)

Z faktúr a kúpnych zmlúv medzi spoločnosťami SWC Trnava spol. s r.o. a AGRO ML s.r.o. a družstvom

TRITICA vyplynulo, že uvedené spoločnosti a družstvo medzi sebou obchodovali s poľnohospodárskymi
komoditami. (čl. 91-97)

Zo správy banky Tatra banka, a.s. a jeho príloh vyplynulo, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
je obžalovaný, pričom predmetný účet bol otvorený dňa 13.04.2004 a dispozičné právo k nemu má len

obžalovaný, pričom na predmetný účet bola dňa 09.09.2015 pod variabilným symbolom č. XXXXXXXX
pripísanásuma29.600,-Eur.Zvýpisuzpredmetnéhoúčtujezároveňzrejmé,žezpočiatočnéhozostatku
vo výške 15.801,61 Eur ku dňu 01.07.2015 bola výška konečného zostatku ku dňu 30.11.2015 suma
- 5,88 Eur. (čl. 100-107)

Zo správy banky OTP Banka Slovensko, a.s. a jej príloh vyplynulo, že spoločnosť AGRO ML s.r.o. mala
v predmetnej banke vedený len jeden účet, ktorý bol v období od 21.11.2014 do 28.04.2017 blokovaný
z exekučných dôvodov v prospech Daňového úradu Trnava. (čl. 109-112)

Zo správy banky Prima banka Slovensko, a.s. a jej príloh vyplynulo, že spoločnosť AGRO ML s.r.o. mala

v predmetnej banke vedený len jeden účet, ktorý bol od 21.11.2014 blokovaný z exekučných dôvodov
v prospech Daňového úradu Trnava. (čl. 114-119)

Zo správy banky Všeobecná úverová banka, a.s. a jej príloh vyplynulo, že spoločnosť AGRO ML s.r.o.
má v predmetnej banke vedený len jeden účet s podúčtom vedeným pre exekúciu, pričom tento bol od

24.11.2014 blokovaný z exekučných dôvodov v prospech Daňového úradu Trnava. (čl. 121-127)

Z reštrukturalizačného plánu spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. vyplynulo, že veriteľom menovanej
spoločnosti s výškou zistenej pohľadávky v sume 28.866,24 Eur bola aj spoločnosť AGRO ML s.r.o..
(čl. 128-216, čl. 153)

Z návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyplynulo, že spoločnosť SWC Trnava, spol. s r.o. Okresnému
súdu Trnava predložila plán reštrukturalizácie, podľa ktorého mala byť pohľadávka spoločnosti AGROML s.r.o. v celkovej výške 28.866,24 Eur uspokojená len v časti 14%, čo predstavuje sumu 4.041,27
Eur. (čl. 217-232, čl. 227)

Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 25R/6/2016 zo dňa 28.02.2014 vyplynulo, že Okresný súd
Trnava potvrdil reštrukturalizačný plán spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o.. (čl. 233-235)

Z účtovnej závierky spoločnosti AGRO ML, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2015 vyplynulo, že
výsledok hospodárenia menovanej spoločnosti v roku 2015 bol záporný, so stratou vo výške 34.472,-

Eur. (čl. 236-238)

Z výpisu z obchodného registra poškodeného vyplynulo, že družstvo TRITICA - odbytové družstvo,
družstvo bolo do obchodného registra zapísané dňa 15.04.2003, pričom Ing. V. N. bol predsedom
družstva aj v období od 12.08.2013 do 10.12.2015, pričom od 10.12.2015 je predsedom menovaného
družstva osoba H. G. s bydliskom v Rumunsku. (čl. 262)

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti AGRO ML s.r.o. vyplynulo, že menovaná spoločnosť bola
do obchodného registra zapísaná dňa 02.07.2011, pričom obžalovaný je jej spoločníkom od 24.01.2015
a obžalovaný bol jej konateľom aj v období od 25.11.2014 do 26.09.2017. (čl. 263-264)

Ze-mailovejsprávyzodňa30.07.2015ajejprílohyvyplynulo,žeobžalovanýdňa30.07.2015spoločnosti
Rabárová farma s.r.o. elektronicky zaslal návrh Kúpno-predajnej zmluvy, podľa ktorej predávajúcim mala
byť spoločnosť L.ová farma, s.r.o., kupujúcim spoločnosť AGRO ML, s.r.o., predmetom zmluvy mal byť
sladovnícky jačmeň v objeme 200 ton za kúpnu cenu 145,- Eur za tonu s dodávkou od 03.08.2015 do
07.08.2015 s tým, že kupujúci mal vlastnícke právo k tovaru nadobudnúť až úplným zaplatením kúpnej

ceny a za predávajúceho bol návrh zmluvy podpísaný dňa 30.07.2015. (čl. 343-344)

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti L.ová farma s.r.o. vyplynulo, že táto spoločnosť bola do
obchodného registra zapísaná dňa 02.06.2010 a jej spoločníkmi a zároveň konateľmi od jej založenia
boli J. L. a V. L.ová. (čl. 337)

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vyplynulo, že tento bol pred spáchaním skutku
opakovane prejednávaný za priestupky na úseku cestnej premávky, za čo mu boli ukladané blokové
pokuty. (čl. 265-267)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 4x súdne trestaný, pričom v troch
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol trestaný Okresným súdom Dunajská
Streda rozsudkom menovaného súdu sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/5/2013 zo dňa 12.09.2013, kde mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného

dohľadu a s určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. (čl. 336)

Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa 12.09.2012 vyplynulo, že
obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným

odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu a s určením skúšobnej doby v
trvaní 5 (päť) rokov. Podstata skutku v predmetnom rozsudku spočívala v tom že obžalovaný dňa
17.07.2009 prevzal sumu 64.800,- Eur za dodávku 120 ton kryštálového cukru, ktorý však nebol dodaný
a poškodeným ani nevrátil zaplatenú sumu. (čl. 329-330)

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/5/2013 zo dňa 12.09.2013 vyplynulo, že odvolací súd
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa
12.09.2012 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. (čl. 331-333)

Odôvodnenie výroku o vineVykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi spoločnosťou AGRO ML s.r.o., ktorej konateľom
bol obžalovaný a družstvom TRITICA - odbytové družstvo, družstvo bola dňa 20.07.2015 uzatvorená
Kúpnazmluvač.09/2015,predmetomktorejbolzáväzokspoločnostiAGROMLs.r.o.akopredávajúceho

dodať družstvu TRITICA - odbytové družstvo, družstvo 200 ton sladovníckeho jačmeňa. Uzavretie tejto
kúpnej zmluvy nebolo sporné a sporné nebolo ani to, že dohodnutá kúpna cena vo výške 29.600,- Eur
bolauhradenázbankovéhoúčtupoškodenéhonasúkromnýbankovýúčetobžalovaného,čoobžalovaný
vysvetlil tým, že bankové účty spoločnosti AGRO ML s.r.o. boli v tom čase blokované súdnymi
exekútormi. Blokácia bankových účtov menovanej spoločnosti bola potvrdená správami príslušných

bánk a ich prílohami.

Sporným (z pohľadu obžalovaného) však bolo, či konanie obžalovaného možno označiť za podvodné
a či toto naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý spácha ten, kto seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky

prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Páchateľ niekoho uvedie do omylu, ak sám aktívne koná vo vzťahu k mýliacej sa osobe, t.j. sám
uvádza inej osobe nepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti. Omyl je rozpor predstavy
so skutočnosťou, pričom podstatou resp. cieľom omylu je vykonanie majetkovej dispozície mýliacou
sa osobou s následkom spôsobenia škody na cudzom majetku a obohatenia sa páchateľa alebo inej

osoby. Omyl je navyše nenásilný prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby
vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť, t.j. osoba vykonávajúca
majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom. Konanie páchateľa je sledované
majetkovým účelom, a preto len samotné konanie páchateľa, ktorý iného uvedie do omylu alebo využije
jeho omyl bez toho, aby bolo vedené majetkovým účelom (zameraním, úmyslom) nie je samo o sebe

trestnýmčinompodvodu.(PeterO.,Trestnýčinpodvodu,Komentársjudikatúrou,str.17-21,IuraEdition,
2012)

V prejednávanom prípade je poškodeným právnická osoba - družstvo. Právnickú osobu možno uviesť
do omylu len tak, že sa do omylu uvedie konkrétna fyzická osoba, pretože len fyzická osoba má slobodnú

vôľu, predstavy, vnímanie reality a schopnosť byť oklamaná. Právnická osoba koná navonok v omyle,
keď je do omylu uvedený jej štatutárny orgán príp. jej zástupca resp. zamestnanec, ak v konkrétnom
prípade môže konať v mene právnickej osoby. O trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona,
ktorý je spáchaný na úkor právnickej osoby môže ísť len v tom prípade, ak je oklamaná samotná
právnická osoba a ak následne táto právnická osoba vykoná v dôsledku svojho omylu majetkovú

dispozíciu. (B. O., Trestný čin podvodu, Komentár s judikatúrou, str. 32-33, Iura Edition, 2012)

Konanie obžalovaného sa navonok javí byť ako konaním v štandardných obchodných vzťahoch.
Poškodený, ktorého štatutárom je bývalý kolega obžalovaného z inej spoločnosti (Ing. N.), má záujem
o dodávku 200 ton sladovníckeho jačmeňa a obžalovaný je schopný takúto dodávku zabezpečiť, keďže

obchoduje prostredníctvom svojej spoločnosti AGRO ML s.r.o. s poľnohospodárskymi komoditami.
Spoločnosť AGRO ML s.r.o. uzatvorí s poškodeným Kúpnu zmluvu č. 09/2015 a dokonca existenciu
jačmeňa potvrdí v skladiskovom liste č. 09/2015 SL01 s tým, že tento jačmeň má v sklade u skladovateľa
L.ová farma s.r.o. a že tento tovar bude pre poškodeného skladovať a nebude s ním disponovať bez
pokynov poškodeného.

Poškodený po uzavretí kúpnej zmluvy poukáže v prospech bankového účtu obžalovaného dohodutú
kúpnu cenu a čaká na dodávku tovaru.

Súd však z vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade nešlo o štandardný

obchod. Nie preto, že by bola kúpna cena vyplatená vopred a ani nie preto, že by táto bola vyplatená na
bankový účet, ktorého majiteľom nebola spoločnosť AGRO ML s.r.o., ale obžalovaný. Uvedený obchod
nebol štandardným preto, lebo obžalovaný od počiatku vedel, že žiaden jačmeň nedodá a dodať aninemal záujme, ale kúpnu cenu od poškodeného vylákal ako satisfakciu za svoje pohľadávky z minulého
obdobia, ktoré ostali neuhradené.

K takémuto záveru pritom súd dospel preto, že z výpovede svedka J. L. vyplynulo, že obžalovaný ho
síce navštívil a na možnosť dodávky jačmeňa, ktorého prvovýrobcom bol práve menovaný svedok sa
u svedka dotazoval, avšak svedok obžalovaného upozornil, že za jačmeň je potrebné zaplatiť vopred.
Svedok takýto postup voči obžalovanému odôvodnil tým, že od iných partnerov vedel o finančných
problémoch obžalovaného, čo je v súlade aj tvrdením obžalovaného o jeho finančných problémoch

ako i s vykonaným dokazovaním, z obsahu ktorého vyplynulo, že obchodná spoločnosť AGRO ML
s.r.o. na svojich účtoch nemala žiadne finančné prostriedky a navyše jej bankové účty boli blokované v
exekučných konaniach. (viď správy bánk a daňové priznanie spoločnosti AGRO ML s.r.o. za zdaňovacie
obdobie roka 2015) Svedok L. sa preto prirodzene necítil byť viazaný dodávkou jačmeňa obžalovanému,
čo potvrdil nielen na súde, ale v rozhodnom období aj štatutárovi poškodeného Ing. N., ktorému potvrdil,
že žiaden jačmeň pre obžalovaného uskladnený nemá.

Obžalovanému pritom nič nebránilo svedkovi L.ovi za jačmeň zaplatiť, pretože vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že obžalovanému bola dohodnutá kúpna cena 29.600,- Eur vyplatená vopred, a to
dňa 09.09.2015. Obžalovaný preto mal finančné prostriedky na to, aby svedkovi L.ovi zaplatil a u tohto
pre poškodeného skladoval dohodnuté množstvo jačmeňa, ako to potvrdzoval v skladiskovom liste.

Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že svedkovi L.ovi chcel zaplatiť až potom, ako by bola potvrdená kvalita
vzoriek jačmeňa, ktoré zrejme od svedka L. aj prevzal (poz. obžalovaný tvrdil, že od svedka L. mal dve
vzorky jačmeňa a svedok L. túto skutočnosť potvrdil a svedok Mgr. Z., ktorému mala by jedna vzorka
odovzdaná pripustil), potom mal od poškodeného žiadať oznámenie, ako dopadlo testovanie vzoriek a

pokiaľ by od poškodeného nemal žiadnu odpoveď, mohol mu kúpnu cenu vrátiť. Obžalovaný však toto
neurobil a ako sám potvrdil, kúpnu cenu od poškodeného použil na iné obchody. Tvrdenie obžalovaného,
ktorý uvádzal, že v mesiaci 11/2015, kedy mal byť jačmeň poškodenému dodaný, mal hotovosť 29.600,-
Eur doma v trezore je navyše nevierohodné vzhľadom na skutočnosť, že sám obžalovaný uvádzal,
že peniaze vrátil 19.02.2019 až potom, ako mu jeho dlžníci vrátili jeho peniaze, z čoho potom súd

vyvodzuje, že obžalovaný v skutočnosti peniaze použil pre vlastnú potrebu či obchody, pričom takýto
záver je podporený aj výpoveďou svedka Mgr. Z., ktorému obžalovaný uviedol, že peniaze nemá. (pozn.
v čase, keď Mgr. Z. žiadal od obžalovaného vrátiť kúpnu cenu)

Obžalovaný mal motív vylákať od poškodeného kúpnu cenu, a to s ohľadom na skutočnosť, že

spoločnosť AGRO ML s.r.o. mala voči spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. pohľadávku v celkovej
výške 28.866,24 Eur, ktorej výška sa podľa plánu reštrukturalizácie posledne menovanej spoločnosti
mala upokojiť len v časti 14%, čo predstavuje sumu 4.041,27 Eur, čo vyplynulo z Reštrukturalizačného
plánu spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o., z návrhu na povolenie reštrukuralizácie ako aj z uznesenia
Okresného súdu Trnava sp.zn. 25R/6/2016 zo dňa 28.02.2014.

Obžalovaný napokon uvedené skutočnosti ani nenamietal a potvrdil, že kúpnu cenu 29.600,- Eur nevrátil
poškodenému preto, že mu spoločnosť SWC Trnava, spol. s r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol
Ing. N. ostala dlžná a mal záujem takto pohľadávku spoločnosti AGRO ML s.r.o. uspokojiť, čo však urobil
až potom, ako ho poškodený žiadal o vrátenie kúpnej ceny.

Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaný vo vzťahu k dodávke jačmeňa pre
poškodeného neurobil žiadne kroky, ktoré by reálny záujem obžalovaného dodať jačmeň poškodenému
potvrdzovali. Vykonané dokazovanie súd preto hodnotí tak, že obžalovaný využil situáciu a Ing. N. ako
predsedu predstavenstva poškodeného uviedol do omylu v tom, že má záujem dodať poškodenému

jačmeň, avšak v skutočnosti chcel len vylákať kúpnu cenu, aby touto pokryl jeho pohľadávku voči
spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. z minulosti, ktorá ostala neuhradená, pričom ako uviedol aj Ing. N.,
obžalovaný vnímal prepojenie oboch subjektov, t.j. spoločnosti SWC Trnava, spol. s r.o. a poškodeného
cez osobu Ing. N..

Uzavretie kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou AGRO ML s.r.o. a poškodeným tak slúžilo len ako
zámienkanato,abyobžalovanýodpoškodenéhovylákalkúpnucenu,pričomjačmeňvskutočnostinikdy
nemal záujem poškodenému naozaj dodať. Pokiaľ obžalovaný súdu na hlavnom pojednávaní predložil
ako dôkaz e-mailovú správu adresovanú svedkovi L.ovi, ktorej prílohou bola zo strany obžalovanéhopodpísaná Kúpna zmluva, čím chcel preukázať, že on svedkovi L.ovi uzavretie kúpnej zmluvy navrhoval,
takútoobranusúdhodnotíakonevierohodnú,pretožesvedokL.vypovedal,žeobžalovanýsapoprevzatí
vzoriek na dlhšiu dobu odmlčal a so svedkom nekomunikoval a nedvíhal ani telefón, z čoho potom súd

vyvodzuje záver, že to bol svedok L. a nie obžalovaný, ktorý sa zaujímal o uzavretie kúpnej zmluvy a
de facto o to, či obžalovaný má záujem o dodávku jačmeňa. Navyše aj obžalovaným predložený návrh
kúpnej zmluvy obsahuje ustanovenie, podľa ktorého mal kupujúci (v tomto prípade AGRO ML s.r.o.)
nadobudnúť vlastnícke právo k jačmeňu až úplným zaplatením kúpnej ceny, z čoho je potom zrejmé,
že aj obžalovaný musel počítať s tým, že svedkovi L.ovi bude potrebné za jačmeň zaplatiť pred jeho

dodávkou poškodenému.

Výpoveď svedka L., že obžalovaný sa odmlčal, tiež potvrdzuje aj svedok Mgr. Z., ktorý vypovedal, že
obžalovaný s nimi (pozn. so svedkami Ing. N.m a Mgr. Z.m) nekomunikoval a nedvíhal telefón, pričom
svedok Mgr. Z. bol osobne za obžalovaným, ktorý mu uviedol, že peniaze jednoducho nemá, čo tiež
spochybňuje nielen tvrdenie obžalovaného, že mal v mesiaci 11/2015 peniaze v hotovosti pripravené

ale i to, že mal peniaze pripravené kedykoľvek pred tým na to, aby svedkovi L.ovi za jačmeň zaplatil
potom, ako sa potvrdí kvalita jačmeňa, ako to sám tvrdil.

Obžalovaný tak na škodu majetku poškodeného seba obohatil o sumu 29.600,- Eur tým, že uviedol Ing.
N. ako štatutára poškodeného do omylu a spôsobil tak na majetku poškodeného značnú škodu.

Zavinenie obžalovaného súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako zavinenie v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže v konaní obžalovaného bola prítomná tak
vedomostná ako aj vôľová zložka konania.

Vo vzťahu k úhrade sumy 29.600,- Eur svedkovi Mgr. Z. zo strany obžalovaného dňa 19.02.2019 súd
poznamenáva, že táto úhrada je vo vzťahu k prejednávanej veci bez akéhokoľvek právneho významu.
Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že ide o pohľadávku poškodeného voči spoločnosti
AGRO ML s.r.o., ktorú Mgr. Z. nebol oprávnený inkasovať, keďže nebol ani štatutárom poškodeného
a ani osobou, ktorú by poškodený takým inkasom pohľadávky splnomocnil. Škoda, ktorá tak konaním

obžalovaného bola poškodenému spôsobená doposiaľ uhradená nebola, a preto súd obžalovanému
uložil povinnosť nahradiť poškodenému celú spôsobenú škodu.
Vo vzťahu k úprave skutkovej vety, kedy súd obdobie uvedené v obžalobe ako „v čase od 20.07.2015
do 30.11.2015“ upravil na spojenie „v čase od 20.07.2015 do 09.09.2015“ súd poznamenáva, že túto
úpravu urobil z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpna cena 29.600,- Eur bola

na bankový účet obžalovaného pripísaná dňa 09.09.2015, čím došlo k dokončeniu trestného činu, ktorý
bol dokonaný už tým, že obžalovaný uviedol Ing. N. ako štatutára poškodeného do omylu a Ing. N.
ako štatutár poškodeného vykonal majetkovú dispozíciu tým, že poukázal dohodnutú kúpnu cenu na
bankový účet označený vo faktúre č. 20150003, ktorý bol bankovým účtom obžalovaného.

Odôvodnenie výroku o treste

Páchateľ zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa potrestá trestom
odňatia slobody vo výmere od 3 (troch) do 10 (desať) rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest
odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa§38ods.5TrestnéhoporiadkuPriopätovnomspáchanízločinusazvyšujedolnáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;

základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu nepriznával, pretože jeho vysvetlenie dôvodov, prečo skutok
spáchal, nie je možné považovať za priznanie sa k spáchaniu trestného činu. V prípade priznania sa

k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný musí priznať k spáchaniu konkrétneho skutku, ktorý je mu
kladený za vinu, pričom jeho priznanie sa musí vzťahovať ku všetkým znakom príslušnej skutkovej
podstaty toho-ktorého trestného činu. Obžalovaný však v danom prípade popieral, že by poškodeného
uviedol do omylu.

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Trestného
zákona a ani žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Ako však vyplynulo z
odpisu registra trestov obžalovaného, obžalovaný spáchal prejednávaný skutok v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 1T/189/2011 zo dňa
12.09.2012, právoplatným dňa 12.09.2013, z obsahu ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný

vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu za
súčasného uloženia probačného dohľadu a s určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. Skúšobná
doba v prípade tohto odsúdenia teda plynula od 13.09.2013 do 13.09.2018.

Z uvedeného je potom zrejmé, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, a teda súd musel aplikovať
ustanovenie § 38 ods. 5 a ustanovenie prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona a upraviť (zvýšiť) dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z troch rokov na 6 (šesť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov. (10 - 3 = 7, 7 : 2 = 3,5, 3 + 3,5 = 6,5)

Súd tak obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí od 6 rokov
a 6 mesiacov do 10 rokov.

Zohľadňujúc spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a prihliadajúc na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na

samejdolnejhraniciupravenejtrestnejsadzbytrestuodňatiaslobody,pričomtrestodňatiaslobodyvtejto
výmere považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného. Tento trest je zároveň podľa presvedčenia
súdu trestom spôsobilým plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu, teda zabráni obžalovanému
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,

na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 10 Trestného zákona Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku,
vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo
prokuristu je po dobu výkonu trestu rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

Právnické osoby nemôžu konať samostatne, pričom právne úkony v ich mene robia fyzické osoby

v postavení štatutárneho orgánu. Pokiaľ ide o podnikanie resp. obchodné vzťahy medzi právnickými
osobami navzájom resp. právnickými osobami na jednej strane a fyzickými osobami na strane druhej
je nevyhnutné vyžadovať, aby žiaden účastník do vzťahu nevstupoval s úmyslom druhého účastníka
uviesť do omylu resp. následne jeho omyl využiť a seba alebo iného obohať s tým, že na cudzom majetku
spôsobí škodu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal trestný čin ako konateľ spoločnosti AGRO
ML s.r.o. so sídlom Veľký Meder, Námestie Mládeže č. 117/27. Obžalovaný sa navyše takéhoto konania
(hoci nie ako štatutár či vedúci podniku zahraničnej osoby alebo podniku zahraničnej osoby alebo
ako prokurista) dopustil opakovane a naviac v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného

odsúdenia. Z uvedených dôvodov je preto súd toho názoru, že v prípade obžalovaného je tomuto
dôvodné uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného
orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho
organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu, pričom vychádzajúc z kritérií podľa §
34 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému uložil tento trest na dobu 3 (tri) roky.

Odôvodnenie výroku o náhrade škody

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku

alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok

na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej

úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v dôsledku podvodného konania poškodený družstvo
TRITICA - odbytové družstvo, družstvo, so sídlom Hospodárska 53, Trnava, IČO: 36 254 240 na bankový
účet obžalovaného bezhotovostne zaplatil kúpnu cenu za jačmeň, ktorý nebol poškodenému dodaný

vo výške 29.600,- Eur ak i to, že táto škoda poškodenému doposiaľ nebola uhradená. Vzhľadom
na uvedené, keďže nárok na náhradu škody bol do skončenia vyšetrovania riadne uplatnený, súd
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 29.600,- Eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.