Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 11, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201900
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201900.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.;skrátenýnázov:VÚB,a.s.,Mlynskénivy1,82990Bratislava,IČO:31320155,právnezastúpeného:
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti
žalovanej: F. Č., Q.. X.X.XXXX, XXX XX A. XX, o zaplatenie 1 856,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť azmenu subjektu na strane žalobcu tak, že do konania namiesto žalobcu, spoločnosti
Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155 vstupuje ako jej právny nástupca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07
Bratislava, IČO: 35 831 154 sumu 459,08 Eur s úrokom z omeškania v sume 9,72 Eur a úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 23.6.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2020 sa Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca
pôvodného veriteľa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 856,96 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 3.4.2018 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.6.2015 jeho právny predchodca - obchodná spoločnosť Consumer

Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) so žalovanou
uzavrel zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX/XXXXXXX vo výške 25 000,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke
mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 72,89 Eur, a to až
do celkovej sumy pôžičky vo výške 4 373,40 Eur. Žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy uhradila sumu 2
040,92 Eur. Vzhľadom na to, že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.1.2018
listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť

vyhláseniasplatnosticeléhoúveru.Nakoľkokúhradedlžnýchsplátokanivdodatočneposkytnutejlehote
nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.3.2018 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná
listom zo dňa 28.3.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovanej kudňu podania návrhu predstavuje podľa žalobcu sumu 1 856,96 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.

3. V podaní z 2.12.2020 k otázke posudzovania schopnosti žalovanej splácať predmetný úver žalobca
poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený, a táto prehlásila pravdivosť
všetkých ňou uvádzaných údajov. Tvrdil, že žalovaná preukázala výšku svojho mesačného príjmu
titulom starobného dôchodku (v sume 333,- Eur mesačne), čo bolo overené pripojeným potvrdením,
výpisomzúčtuajdopytomdoSociálnejpoisťovne. Žalobkyňavžiadostinepriznalažiadnenezaopatrené

dieťa, uvádzala svoj rodinný stav vdova, ako mesačné výdavky deklarovala v splátky predchádzajúcich
úverov sume 60,- Eur. Dopytom v úverovom registri však právny predchodca žalobcu zistil jej výdavky
v sume 107,- Eur mesačne. Tvrdil tiež, že pri prepočte jej platobnej kapacity vychádzal z minimálnych
životných nákladov rovnajúcich sa základnej sume, ktorú nemožno postihnúť exekúciou, tvrdiac, že toto
bola štátom definovaná hranica skutočne nevyhnutnej sumy minimálnych životných nákladov, pretože
štandardne definovanému životnému minimu štát neposkytol túto formu ochrany. Vychádzal teda zo

zistenia voľnej platobnej kapacity u žalovanej v sume 106,- Eur, ktorá podľa neho umožňovala splácanie
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Napokon doplnil, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru bolo zasielaná žalovanej len obyčajnou listovou zásielkou, pričom táto listina má podľa neho len
deklaratórny charakter a žalovaná sa o zosplatnení úveru mohla dozvedieť najneskôr doručením žaloby.

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 22.1.2021 písomne nevyjadrila a
pojednávania nariadeného na 11.5.2021 sa nezúčastnila.

5. Dňa 6.5.2021 (t. j. pred termínom prejednania sporu) bol súdu doručený návrh na zmenu subjektu
na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v súvislosti s ktorým žalobca a

jeho právny nástupca, zastúpení jedným právnym zástupcom, doložili aj žiadosť o postúpenie a prevod
pohľadávok z 9.4.2021 odvolávajúci sa na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, Dodatok č. 4 k
rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej 30.11.2017 v znení dodatkov Č. 1, Č. 2, Č. 3 a
Č. 4, oznámenie o postúpení pohľadávky z 28.4.2021. Právny nástupca žalobcu súčasne súhlasil so
svojím vstupom do konania.

6. Podľa § 80 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,
ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto
žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd

vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu
práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené
s podaním žaloby zostávajú zachované.

7. Na podklade opísaného okresný súd prvým výrokom tohto rozsudku návrhu na zmenu na strane

žalobcu vyhovel dospejúc k záveru, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práv na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07
Bratislava, IČO: 35 831 154 (výrok I. rozsudku)

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.5.2021, na ktoré sa neustanovil žalobca ani jeho právny

zástupca (doručenie vykázané 4.11.2019), pričom právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ako aj
neprítomnosť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil podaním z 3.5.2021. Žalovaná sa na pojednávanie
neustanovila, predvolanie jej bolo doručené 1.4.2021. Vzhľadom k tomu, že súd považoval podmienky
pre vykonanie pojednávania za splnené, rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho
právneho zástupcu a žalovanej.

9. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zabezpečenými do spisu a to:
žaloba na č.l. 1-5, notárska zápisnica sp. zn. N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRls 55029/2017 zo dňa
11.12.2017 na č.l. 7-11, zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky č. 656050230 zo dňa 29.6.2015 na č.l.
12-15, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok žalovanej z 23.6.2015 na č.l. 17, výpis z účtu žalovanej

Prima banka Slovensko, a.s. na č.l. 17 rub, zmluvná dokumentácia k úveru na č.l. 18-22, predžalobná
upomienka z 26.1.2018 s doručenkou na č.l. 23-24, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
z 28.3.2018 na č.l. 24 rub, prehľad splátok a úhrad na č.l. 25-26, doplnenie žalobcu z 30.11.2020
na č.l. 40-43, výsledok dopytu na príjem žalovanej v sociálnej poisťovni na č.l. 46, výsledok dopytu zúverového registra na č.l. 47-49, podanie žalobcu z 3.5.2021 na č.l. 70-75, návrh žalobcu na zmenu
subjektu na strane žalobcu a súhlas spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. so vstupom do konania na č.l.
79-80 s dokumentáciou súvisiacou s postúpením pohľadávky na č.l. 83-100, odpoveď na lustráciu v

sociálnej poisťovni na č.l. 108, výpis z registra úpadcov na č.l. 109, priemerné úrokové miery z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny na č.l. 110 a ostatným obsahom spisu, pričom vo veci zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

10. Z predloženej zmluvy o pôžičke XXXXXXXXXX z 29.6.2015 mal súd za preukázané, že právny

predchodcažalobcuažalovanáuzatvorilizmluvuospotrebiteľskomúvere(zmluvuoposkytnutínajľahšej
pôžičky), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2 500,- Eur. Na
základe tejto zmluvy sa dlžník zaviazal uhrádzať pôžičku v 60 mesačných splátkach á 72,89 Eur bez
poistenia, celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené v sume 1 873,40 Eur, celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť v sume 4 373,40 Eur, úver bol poskytnutý pri výške RPMN 27,66%, ročnej úrokovej
sadzbe 27,66%, priemernej RPMN 18,24%, prvá splátka bola splatná 20.7.2015, ďalšie splátky splatné

vždy20.dňavmesiaci,termínkonečnejsplatnostiboluvedenýúdajom6/2020adobatrvaniazmluvytak,
že táto trvá do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy. V časti údajov týkajúcich sa pomerov
žalovanej je v podstatnom v zmluve uvedené, že žalovaná je starobná dôchodkyňa, priemerný čistý
mesačný príjem: 333,- Eur, mesačné finančné náklady: 60,- Eur, iné mesačné výdavky: 0,- Eur. Žalovaná
k žiadosti o pôžičku predložila platný občiansky preukaz, výmer o dôchodku a kópiu aktuálneho výpisu

z účtu.

11. V článku IX. zmluvné podmienky, bod 7. sú uvedené údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho
výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky,
počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého

čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania. Podľa bodu 6.1 zmluvných podmienok, klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných Splátkach v sume
a termínoch uvedených v Zmluve. V zmysle bodu 12.2 zmluvných podmienok Spoločnosť má právo
na vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v prípade, ak je Klient v omeškaní so zaplatením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a Spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15

dní vopred. Podľa bodu 14.1 Zmluvných podmienok doručovanie písomností medzi Spoločnosťou a
Klientom sa uskutočňuje najmä, avšak nielen poštou, elektronickou formou alebo faxom. Podľa bodu
14.2 Zmluvných podmienok spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na
účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom
odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných

rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy
Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na
poslednúznámuadresuKlientavrátiSpoločnostiakonedoručené,atoajvprípade,žesaKlientozaslaní
príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom,
kedy Klient príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov Spoločnosti

daná na poštovú prepravu na poslednú známu adresu Klienta. Podľa bodu 14.3 Zmluvných podmienok
písomnosť doručovaná osobne sa považuje za doručenú dňom, v ktorom Klient alebo Povinný podľa
údajov Spoločnosti písomnosť osobne prevzal.

12. Z informácie právneho predchodcu žalobcu k žiadosti o poskytnutie pôžičky (opatrenej dátumom

29.6.2015) súd zistil, že prvotné posúdenie žiadosti o poskytnutie úveru bolo zo strany veriteľa
nesúhlasné s poukazom na pre nízky CFH rating s prihliadnutím na finančné náklady na iné úvery s
mesačnou splátkou 107,- Eur mesačne. Z doloženej internej komunikácie právneho predchodcu veriteľa
z 29.6.2015 však vyplýva udelenie výnimky pre klienta veriteľom.

13. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 23.6.2015 vyplýva, že žalovaná k uvedenému dňu poberala
starobný dôchodok v sume 236,80 Eur a vdovský dôchodok v sume 96,30 Eur, t.j. spolu dôchodkovú
dávku v sume 333,10 Eur. K 29.5.2015 zostatok na jej bežnom účte č. 914375001/5600 bol zistený v
sume 20,62 Eur.

14. Z predžalobnej upomienky, ktorú žalobca doručil súdu ako prílohu k podanej žalobe vyplýva,
že dňa 26.1.2018 vyzval veriteľ dlžníka, aby okamžite uhradil omeškané splátky v sume 218,67
Eur. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručovaná doporučenou zásielkou, ktorá bola 1.2.2018
uložená na pošte a 14.2.2018 ako nevyzdvihnutá vrátená žalobcovi. Z oznámenia o vyhlásení okamžitejsplatnosti úveru z 28.3.2018 vyplýva, že uvedeným dňom žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
a žiadal od žalovanej zaplatiť sumu 1 857,20 Eur.

15. Podľa predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca
žalobcu predpísal žalovanej splátky v sume 72,89 Eur, pričom žalovaná zaplatila sumu v období
od 22.7.2015 do 15.12.2017 spolu sumu 2 040,92 Eur. Rozsah čerpania a splatenia poskytnutého
spotrebiteľského úveru žalovaná nespochybňovala.

16. Podľa súdom zabezpečeného výpisu, žalovaná nebola ku dňu vydania rozsudku vedená ako dlžník
v registri úpadcov. Podľa priemerných úrokových mier z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom
eurozóny boli spotrebiteľské úvery s fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov poskytované v mesiaci
jún 2015 s úrokovou sadzbou priemerne vo výške 9,74% (bližšie https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/
financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank).

17. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017 súd
zistil, že žalobca a obchodné spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok,
IČO: 35 923 130 ako aj obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 820 05
Bratislava, IČO: 31 318 045 uzavreli projekt rozdelenia zlúčením, na základe ktorého sa žalobca stal
nástupníckou spoločnosťou po spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok,

IČO: 35 923 130 s výnimkou produktov splátkového predaja QCar a Triangel-splátkový predaj.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

19. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.20. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

22. Podľa § 7 ods. 15 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

23.Podľa§7ods.16zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie

najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.29. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

32. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

35. V danom prípade súd právny vzťah medzi žalobcom, ktorý v dôsledku projektu rozdelenia
zlúčením v zmluvnom vzťahu nastúpil na miesto pôvodného žalobcu a žalovanou posúdil ako vzťah

spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť
za druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné

podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Na
uvedený zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak aj zákon
o spotrebiteľských úveroch, pričom zo strany súdu bolo potrebné posúdiť, či zmluva obsahuje zákonom
vyžadované náležitosti.

36. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
nesprávne uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o
spotrebiteľských úveroch), keďže v zmluve je uvedený iba údaj 02/2018 bez uvedenia konkrétneho dňa,
mesiaca a roku. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru
zaviedolscieľomzvyšovaniainformovanostispotrebiteľov.Vzmyslecitovanéhozákonnéhoustanovenia

je nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň,
mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je
postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť uvádzať túto
obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.17Co/1201/2015 zo

dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015,
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Účelom zákona o
spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa tak časová (dátumová)

špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Preto
preskúmavaná zmluva voči spotrebiteľovi nie je dostatočne transparentná a z uvedených dôvodov je
poskytnutý spotrebiteľský úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.37. Na základe vykonaného dokazovania súd ďalej dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
napriek predchádzajúcej výzve postup svojho právneho predchodcu s odbornou starostlivosťou pri

posudzovaní schopnosti žalovanej splácať predmetný úver. Žalobca síce do vydania tohto rozsudku
odpovedal na výzvu súdu, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce postup v súlade s § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za postačujúce. Predovšetkým neboli riadne
skúmané a posúdené výdavky žalovanej, keď zo zmluvnej dokumentácie je síce zrejmé, že žila vo
vlastnej nehnuteľnosti, nie je však z nej zrejmé, aké výdavky na jej udržiavanie a prevádzku mesačne

vynakladala. Postup právneho predchodcu žalobcu, pri ktorom bez opory v konkrétnych ustanoveniach
platných právnych predpisov určil pri nezistených skutočných výdavkoch žalovanej minimálne životné
náklady na sumu 120,- Eur, nemohol byť z uvedených dôvodov v zhode so zákonom vyžadovanou
odbornou starostlivosťou veriteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktorú povinnosť stanovoval v
tom čase platné znenie § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to aj s prihliadnutím na to, že prvotný
negatívny výsledok posúdenia doručenej žiadosti právny predchodca žalobcu revidoval až na základe

výnimky. Žalobca tiež nepreukázal využitie zákonom predpokladanej možnosti žiadať dlžníka ako
spotrebiteľa o poskytnutie úplných, presných a pravdivých údajov potrebných na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tak ako táto povinnosť spotrebiteľa vyplýva z § 7 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch a pri posudzovaní žalovanou deklarovaných informácií zistil aj nepravdivý
údaja o mesačnej výške splátok iných úverov. Napriek tomu jej za použitia výnimky poskytol ďalší

spotrebiteľský úver, ktorý v pomere k jej príjmov nebol v zanedbateľnej výške. Porušenie povinnosti pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je dôvodom pre uplatnenie sankcií
špecifikovaných v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

38. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby

dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti

spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si
má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných
informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť

ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a

objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,

tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

39. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru porušil svoju povinnosť s
odbornou starostlivosťou posúdiť spôsobilosť žalovanej splácať žiadaný úver prostredníctvom riadneho
preukázania jej príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočnýcha pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, resp. na v tomto smere zistené
skutočnosti vôbec neprihliadal, čo je potrebné považovať za porušenie tejto zákonom uloženej
povinnosti. Tieto zistenia tak vedú súd k záveru, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený úver

predčasne (jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver
žalovanou nežiadal dlžníka o preukázanie v tomto smere všetkých rozhodujúcich skutočností. Preto
je predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne
s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

40. Súd súčasne zastáva názor, že nárok na žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom požadovaný
úrok nie je možné priznať, z dôvodu neplatnosti tejto časti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka) s poukazom na jeho výšku uvedenú v Zmluve o úvere
(úrok vo výške 27,66% ročne), ktorá odôvodňuje záver, že výška tejto odplaty za poskytnuté finančné
prostriedky neprimerane prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch v rozhodnom období známu súdu z jeho činnosti, osobitne uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (v decembri 2016 bola priemerná úroková sadzba za
obdobné úvery vo výške 9,74% ročne - bližšie https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/
urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank). Poskytnutie úveru právnym
predchodcom žalobcu za cca 3 násobne vyššiu úrokovú mieru, pri akej boli bežne poskytované

spotrebiteľské úvery súd hodnotí ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Preto zmluva je v časti úroku
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

41. Pokiaľ súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov a tiež že úrok, za ktorý bol
poskytnutý spotrebiteľský úver je v rozpore s dobrými mravmi, žalobca mal právo len na vrátenie istiny

úveru, v rovnomerných s 60 splátkach, na ktoré bolo splatenie úveru rozvrhnuté podľa zmluvných
dojednaní (t.j. v splátkach vo výške á 41,67 Eur, resp. pri každej tretej á 41,66 Eur). Ku dňu vydania
tohto rozsudku bol úver už plne splatný, čo po započítaní žalovanou realizovaných úhrad v celkovej
sume 2 040,92 Eur znamená, že žalovaná je v omeškaní so splátkami istiny v sume 459,08 Eur. Žalobca
tak má nárok na vrátenie tejto vyčerpanej a nezaplatenej už splatnej istiny úveru a rovnako tak aj na

úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5,00% a to za obdobie od 23.7.2019 (kedy sa žalovaná dostala
reálne do omeškania so zaplatením splatnej istiny) až do 22.6.2020 (posledná splatná splátka úveru) a
to z postupne rastúcej sumy nedoplatku splatnej istiny, ktorý súd prepočítal a ustálil na sumu 9,72 Eur.
Rovnako žalobcovi patrí aj úrok z omeškania 5,00% ročne od 23.6.2020 do zaplatenie z celej priznanej
sumy istiny, t.j. zo sumy 459,08 Eur do zaplatenia. V tejto časti súd žalovaný nárok nepovažoval ani za

premlčaný, preto aj s ohľadom na vyššie opísané dôvody uplatnenému nároku vyhovel. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá pre jej nedôvodnosť vychádzajúc z vyššie uvedených záverov.

42. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Vychádzal zo znenia ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní a
čiastočne neúspešní. Za procesný úspech žalobcu súd považoval sumu 459,08 Eur, čo zodpovedá 25%
z pôvodne žalovaného nároku v sume 1 856,96 Eur a žalovaná bola úspešná v rozsahu 75% z pôvodne
žalovaného nároku, čo predstavuje zároveň neúspech žalobcu. Aj keď bola žalovaná v konaní prevažne
úspešná, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto súd vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie

rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.