Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 21, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40Csp/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119212184
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119212184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v spore žalobcu:

BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž,
Francúzska republika, zapísanej v obchodnom registri spoločností Paríž číslo zápisu 542097902,
konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713, právne zastúpenej:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234
547, proti žalovanej: A.. L., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, V., o zaplatenie 2.477 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.671,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 676,02 eur od 17.01.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 995,-- eur od 04.01.2017 do zaplatenia.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.477,04 eur, spolu s úrokmi vo výške 27,48 % ročne zo
sumy 863,62 eur od 17.01.2017 do zaplatenia, úrokmi vo výške 16,9% ročne zo sumy 1.241,85 eur od
04.01.2017 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.022,12 eur od 17.01.2017

do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.379,92 eur od 04.01.2017 do
zaplatenia z titulu úverov poskytnutých predchodcom žalobcu žalovanej.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril jeho predchodca dňa 25.10.2014, zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej “zmluva o revolvingovom úvere”).
Obsahom zmluvy bol záväzok predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme
úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného
na úverovej zmluvy a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spoločne s úrokmi a

poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná počas trvania úverového vzťahu
vyčerpala z úverového rámca prostriedky v celkovej výške 1.048,08 eur, tak, že sumu 1.009,21,- eur
čerpala financovaním na svoj účet a sumu 38,87 eur predstavujú poplatky, ktoré predchodca žalobcu
účtoval žalovanej v súlade so zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaná svoj záväzok riadne a
včas neplnila. Do dňa podania žaloby uhradila iba 333,19,- eur. V dôsledku neplnenia splátok vyhlásil
žalobca dňa 16.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Z titulu poskytnutého revolvingového úveru má
vočižalovanejpohľadávku vcelkovejvýške1.062,12eur,spolusúrokmiaúrokmiaúrokmizomeškania.

3. Žalobu ďalej odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 19.06.2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere (ďalej “zmluva o úvere”), na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu úveru 1.500 eur.
Podľa zmluvy mala žalovaná splácať úver aj s dohodnutými úrokmi v pravidelných 48 mesačných
splátkach v sume 46,23 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2015. Do dňa spísania žalobyžalovaná uhradila 505,- eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok pôvodný žalobca vyhlásil dňa
03.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru úverovú zmluvu. Z titulu poskytnutého revolvingového úveru má
vočižalovanejpohľadávku vcelkovejvýške1.414,92eur,spolusúrokmiaúrokmiaúrokmizomeškania.

4. V priebehu konania došlo k zániku pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO a. s., cezhraničným
zlúčením so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713, zapísaná

v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990 B. Uznesením zo dňa
23.8.2017 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom žalobcu.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

6. Súd vykonal dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to: zmluva o spotrebiteľskom

úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere z 25.10.2014, prehľad čerpaných plnení a
úhrad, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42733145511100 z
23.01.2017, doručenka, zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere z 19.06.2015, osobný dotazník, fotokópia dokladu totožnosti žalovanej, prehľad o čerpaní a
splácaní úveru, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42733145510003 z 16.01.2017

a doručenka a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Pôvodný žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o revolvingovom úvere
v písomnej forme, výška dohodnutého úverového rámca bola 5.000 eur, výška mesačnej splátky
bola minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť prvej

splátky bola 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo 1. čerpanie, úver
bol poskytnutý na dobu neurčitú, ročná úroková sadzba bola 28,68 %, RPMN vo výške 46,36 %, s
poplatkom za správu úveru podľa sadzobníka poplatkov. Z rozpisu splátok z histórie operácií na účte
žalovanej a z predloženého výpisu z úverového účtu (potvrdení o výške čerpania úveru a realizovaných
úhrad) je zrejmé, že žalovaná čerpala úver vo výške 1.009,21 eur. Žalovaná nesplácala úver riadne

a včas. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, uhradila žalovaná len časť dlžnej
sumy vo výške 333,19 eur podľa potvrdenia žalobcu o splátkach registrovaných na úverovom prípade
427733145511100. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 16.01.2017.

8. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.06.2015 zmluvu o úvere, na

základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver v sume 1.500 eur,
ktorú sumu spoločne s úrokmi a poplatkami sa žalovaná zaviazala vrátiť v 48-tich mesačných splátkach
vovýške46,23eur.Ročnáúrokovásadzbaboladohodnutávovýške16,9% aRPMN18,26%,priemerná
hodnota RPMN bola uvedená vo výške 34,42%. Splatnosť splátky bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci,
s tým, že splatnosť prvej splátky bola stanovená na 15.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom

bolúverdlžníkoviposkytnutýakonečnásplatnosťúverunadeň15.07.2019.Celkováčiastkakzaplateniu
bola uvedená vo výške 2.073,60 eur. Súčasne bol v zmluve dohodnutý v rámci ostatných uvedených
položiek štandardný súbor poistenia s poplatkom za poistenie vo výške 6,99%. Právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 04.01.2017. Z potvrdenia vystaveného pôvodným
žalobcom vyplýva, že na spotrebiteľský úver bola financovaná suma 1.500,- eur. Z výpisu z úverového

účtu predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 505,- eur.

Právne vec súd posúdil takto:

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.12.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§

261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch.

16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii. Dodávateľ má
profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať

zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že
podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku

fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských
vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v
druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav). Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádza
aj zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z.), ktorý stanovil osobitné náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy

bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie
ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z
uzatvorenejúverovejzmluvy.Niektoréustanovenénáležitosti,atoprávetie,ktorésúuvedenév§11ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že
ich neuvedenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre dodávateľa,

ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

I. K úveru poskytnutému na základe zmluvy o úvere

17. Podľa § 2 písm. g), h), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
naúčelytohtozákonasarozumiecelkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok
(písm. g); celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (písm. h); celkovou výškouspotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. l).

18.Podľa§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere 1), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s) a z).

20. Zmluva o úvere neobsahuje jednu zo základných povinných náležitostí vyžadovaných ustanovením

§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to riadne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Uvedenie tejto sumy, obdobne ako uvedenie správnej RPMN má pre spotrebiteľa veľký význam,
nakoľko mu umožňuje orientovať sa v rozsiahlej ponuke spotrebiteľských úverov a rozhodnúť sa, či
určitý spotrebiteľský úver bude čerpať, alebo nie. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere je ako celková
čiastka k zaplateniu spotrebiteľom uvedená suma 2.073,60 eur. Táto suma však nezodpovedá súčinu

48-tich dohodnutých mesačných splátok vo výške 46,23 eur a správne mala byť uvedená suma
2.219,04 eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť má pritom predstavovať súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
a teda musí ňou byť vyjadrená konečná suma, ktorú bude spotrebiteľ povinný na základe zmluvy (pri
dodržaní zmluvných podmienok) zaplatiť (vrátane prípadného platne dojednaného poistného). V tomto

prípade bol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedený v zmluve v nižšej sume,
ako reálne vyplývala z ostatných údajov zmluvy; a teda bol uvedený v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa
mohol spoliehať na to, že bude finálne súhrnom platiť len túto nižšiu sumu, Súd preto dospel k záveru,
že táto povinná náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. absentuje.

21. Zmluva o úvere neobsahuje ani správne uvedenú hodnotu RPMN. V zmluve je uvedená RPMN
v hodnote 18,26 %, bez toho, aby žalobca uviedol na základe akých predpokladov bol realizovaný
výpočet. Súd uvádza, že v prípade, ak sa hodnota RPMN vyčísli na základe výšky a počtu splátok,
so zohľadnením celkovej výšky úveru je hodnota RPMN na úrovni 22,93 %. Hodnota RPMN je pritom
kľúčovým ukazovateľom, ktorý umožňuje spotrebiteľovi výber medzi prípadnými viacerými ponukami

spotrebiteľských úverov, tak aby náklad na úver bol pre spotrebiteľa čo najnižší. V prípade, ak táto
hodnota nie je uvedená správne, spotrebiteľ je uvedený do omylu a stráca reálnu možnosť porovnať
ponuku veriteľa s inými ponukami. Význam správne uvedenej hodnoty RPMN je pre zmluvnú stranu
dôležitý aj z hľadiska zváženia jeho ekonomickej situácie, keďže spotrebiteľ tak môže posúdiť, či výška
úrokového a nákladového zaťaženia je pre neho únosná a prijať racionálne ekonomické rozhodnutie.

22. V neposlednom rade obligatórnou náležitosťou je uvedenie predpokladov na výpočet RPMN, ktoré
v zmluve o úvere nie sú vôbec uvedené.

23. V zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch,následkomporušeniauvedenýchpovinnostít.j.akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje
povinné náležitosti alebo obsahuje nesprávne údaje týkajúce sa povinných náležitostí je, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi z titulu zmluvy o úvere sumu 995 eur ako celkovú

dlžnú a nezaplatenú sumu z poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď mal za preukázané, že žalovaná
úver poskytnutý vo výške 1.500,- eur podľa výpisu z úverového účtu uhradila žalovanej vo výške 505,-
eur (súčet splátok 3x47 eur a 6x50 eur a 1x64 eur). Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala
do omeškania, súd jej uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy priznanej istiny 995,- eur od uplatňovaného dátumu 04.01.2017 do zaplatenia,

keď bol úver mimoriadne zosplatnený. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej
republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie ním uplatňovaného úroku z omeškania vo výške5 % ročne (t. j. 5% + 0,00%), nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
04.01.2017 bola 0,00%.

II. K revolvingovému úveru

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

26.Vdanomprípadenebolzriadenýžalovanejplatobnýúčetaleúverovýúčet,zktoréhočerpalafinančné
prostriedky do výšky dohodnutého úverového rámca. Nešlo teda o prečerpanie aktuálneho zostatku jej
platobného účtu (ako je tomu v peňažných ústavoch).

27. Predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je poskytnutie revolvingového úveru,
čo znamená, že žalobkyňa poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný
čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca.
Napriek tomu z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy vyplýva povinnosť veriteľa, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver uviesť výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Prioritou resp. účelom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ už
v čase uzavretia zmluvy mal jasnú predstavu o tom, že v prípade, ak bude čerpať v zmysle zmluvy o
revolvingovom úvere určitý úverový rámec, bude tomu zodpovedať i určitá výška splátky. Formulácia
„...minimálne 5% z z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-EUR“ nie je dostatočne

určitá nielen s poukazom na tú skutočnosť, že nie je zrejmé, v akej výške práve spotrebiteľ čerpal
revolvingový úver, ale najmä z dôvodu, že nie je zrejmé, čo predstavuje pojem „dlžná suma“ teda, či ide
len o dlžnú istinu - vyčerpanú sumu, alebo zároveň aj o dlžný úrok, poplatky, prípadne dlžné poistné.

28. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru
splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, prípadne

ako je tomu v tejto veci, len neurčitým spôsobom vyjadreným percentuálnou výškou splátky bez bližšieho
určenia výšky splátky vyjadreným v eurách, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov
a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je teda
informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie
poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené

a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

29. Žalobkyňa tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani iných poplatkov,
ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná čerpala

úver vo výške 1.009,21 eur a na tento zaplatila celkom sumu 333,19 eur, súd žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 676,02 eur a vo zvyšnej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania,
súd jej uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy priznanej istiny 676,02,- eur od uplatňovaného dátumu 17.10.2017 do zaplatenia, keď úver

sa stal v celom rozsahu splatný nesporným zákonným zosplatnením žalobcom ku dňu 16.1.2017 a
do omeškania s celou neuhradenou zosplatnenou istinou sa tak žalovaná dostala dňom 17.1.20157.
Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania
v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok

na zaplatenie ním uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne (t. j. 5% + 0,00%), nakoľko
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 17.1.2017 bola 0,00%.III. K trovám konania

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy istiny 2.477,04
eur s príslušenstvom (kapitalizovanými úrokmi z úveru, poplatkami a nákladmi). Ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia požadoval celkom sumu na istine 2.477,04 eur, pričom mu bolo priznaných na istine
1.671,02 eur a , čo predstavuje úspech žalobcu 67,46 %, čomu zodpovedá úspech žalovanej 32,54 %,
a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 34,92% (67,46-32,54). Súd tak vo výroku II. rozhodol o nároku

žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).