Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 21, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120209719
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120209719.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: U. X., K.. XX.XX.XXXX,

O. O. XXX/XX, Č., právne zastúpený JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom so sídlom Wurmova
1131/4, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.077,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z dlžnej sumy odo dňa 29. októbra 2020 do zaplatenia, do tridsiatich dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2020 žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 4.077,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od
01. septembra 2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým,
že Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Prešov bolo voči
žalobcovi vznesené obvinenie zo zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona. Voči uvedenému uzneseniu podal obvinený sťažnosť, pričom Uznesením Krajskej

prokuratúry Prešov zo dňa 24.07.2015 bola sťažnosť obvineného zamietnutá. Rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 33T/51/2016 zo dňa 26. apríla 2018 bol U. X. oslobodený spod obžaloby, čo
vyplynulo aj z rozsudku Krajského súdu Prešov 7To/17/2019 zo dňa 04. septembra 2019. V súvislosti
s obhajobou vo vyššie uvedenej trestnej veci vznikla žalobcovi škoda, keďže vynaložil náklady na
advokáta X.. G. S. spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré celkovo uhradil advokátovi vo
výške 6.222,91 Eur, ktoré pozostávali z odmeny za zastupovanie, hotových výdavkov a nákladov na
cestovné, stratu času a parkovné. V tomto spore si žalobca uplatňuje iba odmenu za celkovo 30 úkonov

v trestnej veci a režijný paušál po 104,87 Eur, spolu sumu 4.077,36 Eur.

2. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody za 30 úkonov právnej pomoci, ktoré
vynaložil za právne zastúpenie v trestnej veci a ide o tieto úkony :- 13.08.2015 - prevzatie obhajoby a prvá porada s klientom
- 17.8.2015 - preskúmanie spisu OR PZ Prešov
- 17.08.2015 - porada s klientom

- 7.9.2015 - porada s klientom
- 8.9.2015 - výsluch klienta na OR PZ 9:00-12:00 hod.
- 24.9.2015 - výsluch svedka OR PZ Prešov
- 30.9.2015- výsluch W. S. OR PZ Prešov
-13.10.2015 - výsluch svedkyne OR PZ

-20.11.2015 - výsluch W.. S. OR PZ PO
- 23.11.2015 - porada s klientom
- 23.11.2016/24.11.2015- výsluch W. G. OR PZ PO
-25.1.2016 - výsluch spoluobvineného OR PZ
- 23.3.2016 - konfrontácia klienta so spoluobvineným OR PZ PO
- 29.3.2016 - porada s klientom

- 30.3.2016 - preštudovanie spisu OR PZ PO 9.00-11.00 hod.
- 7.1.2017 - preštudovanie obžaloby - analýza veci
- 16.1.2017 - porada s klientom o analýze veci, vrátane prípravy
na pojednávanie
- 17.1.2017 - hlavné pojednávanie OS Prešov - odročené - počítané 50 %

- 7.3.2017 - porada s klientom, pojednávanie OS Prešov odročené
- 11.5.2017 - hlavné pojednávanie OS Prešov 8.30-10.45 hod.
- 12.9.2017- hlavné pojednávanie OS Prešov 8.30-10.00 a 13.00-14.00 hod.
- 14.11.2017 - hlavné pojednávanie OS Prešov 8.30-10.30 hod.
- 22.1.2018 - hlavné pojednávanie OS Prešov 13.00-14.45 hod.

- 23.1.2018 - hlavné pojednávanie OS Prešov 8.30-11.00 hod.
- 22.3.2018 - hlavné pojednávanie OS Prešov
- 26.4.2018 - hlavné pojednávanie OS Prešov - záverečné reči, vyhlásenie
Rozsudku
- 24.11.2018 - preskúmanie odvolanie OP Prešov - vypracovanie písomnej analýzy

- 25.11.2018 - porada s klientom
- 26.11.2018 - písomné vyjadrenie k odvolaniu OP Prešov
- 4.9.2019 - verejné zasadnutie na KS Prešov.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 17. septembra 2020, v ktorom

žiadala žalobu zamietnuť. Bola toho názoru, že zodpovednosť štátu musí byť obmedzená len na prípady,
keď je vydané nezákonné rozhodnutie alebo konštatovaný nesprávny úradný postup. Štát nemôže
zodpovedaťvkaždomjednotlivomprípadezavýsledoktrestnéhokonania.Pokiaľbymalštátzodpovedať
objektívne len za výsledok trestného konania, uvedená koncepcia by narušila podstatu a zmysel vedenia
celého trestného konania, v rámci ktorého sa voči obvinenému vznáša obvinenie za situácie, kedy na

podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania je dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Názor, že oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby nemá automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia prezentoval
tiež Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze II.ÚS 163/2013 - 50 zo dňa 13. novembra 2013, keď
dospel k záveru, že skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci

procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň
pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j.
trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre
vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom
na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené

všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti, nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné, respektíve za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho
vydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôrzrôznych
dôvodov nepotvrdila. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou, žalovaný požiadal o
lehotu tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku na plnenie.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. septembra 2020 zotrval na svojom stanovisku a
malzato,žebolisplnenévšetkyzákonomstanovenépredpokladyprezodpovednosťštátuzaspôsobenú
škodu.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

6. Žiadosťou o predbežné prerokovanie náhrady škody požiadal žalobca listom zo dňa 28. apríla 2020
o zaplatenie sumy vo výške 4.077,36 Eur celkovo za 30 úkonov v trestnej veci a paušálu 104,87 Eur.

7. Listom zo dňa 16.06.2020 odpovedala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky žalobcovi, že

jeho požiadavke na vyplatenie sumy v celom rozsahu nevyhovuje. Meritórne rozhodnutie v prospech
obvineného bez ďalšieho ešte neznamená nezákonnosť vedeného trestného stíhania a nie je dôkazom
toho, že trestné konanie nemalo byť vôbec začaté, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky II.ÚS 163/2013 zo dňa 13. novembra 2013. Za nezákonné možno považovať iba
také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré už v čase jeho vydania nemalo zákonný podklad, v danom
prípade nesplnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 206 Trestného poriadku.

8. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície Prešov č. Č.:R.-
XXXX/OEK-V.-XXXX G. P. XX. U.J. XXXX bolo žalobcovi vznesené obvinenie zo zločinu skresľovania
údajovhospodárskejaobchodnejevidencieformouúčastníctvapodľa§21ods.1písm.d),k), §259ods.
1písm.c),ods.2písm.a),ods.3písm.b)Trestnéhozákona.Protiuvedenémuuzneseniupodalobvinený

sťažnosť, pričom Uznesením Krajskej prokuratúry Prešov X/XKPTXXX/XX/XXXX zo dňa 24.07.2015
bola sťažnosť obvineného zamietnutá. Z obsahu trestného spisu 33T/51/2016 mal súd za preukázané,
že dňa 13.08.2015 splnomocnil žalobca na obhajobu advokáta X.. G. S.. Okresná prokuratúra Prešov
rozhodnutím zo dňa 17. mája 2016 pod spisovou značkou XPVXXX/XXXXXX podala Okresnému súdu
Prešov obžalobu na žalobcu. Rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka 33T/51/2016 zo dňa

26. apríla 2018 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný a rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7To/17/2019 zo dňa 04. septembra 2019, rozsudok
súdu 1. stupňa nebol vo vzťahu k žalobcovi zmenený. Trestné konanie tak bolo ukončené, čo mal súd
za preukázané z pripojeného trestného spisu.

9. Na súdom nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu v zmysle poučenia súdu, s poukázaním
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.01.2017 II.ÚS 676/2016, poučil právneho
zástupcu žalobcu o potrebe správneho označenia žalovaného. V zmysle citovaného nálezu Ústavného
súdu je v žalobe označený len orgán oprávnený konať v mene štátu, pričom zo žaloby vyplýva, že
smeruje proti štátu, je povinnosťou konajúceho súdu žalobcu vyzvať na odstránenie tejto vady žaloby

spočívajúcej v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti. Rovnako súd citoval aj Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 362/2017, kde v sporoch tejto povahy judikatórnym smerovaním je
dôsledné využitie poučovacej povinnosti súdu, zvlášť, keď ide o nezákonné zásahy do osobnej slobody.
Rovnaká poučovacia povinnosť súdu vyplýva napríklad z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/73/2015, 3Cdo/78/2007, 3Cdo/148/2017 zo dňa 14. septembra 2017, ako aj

ďalších. Právny zástupca žalobcu tak upravil označenie žalovaného Slovenská republika - Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava. Zároveň uviedol, že základ nároku je
daný a žalobe žiadal v celom rozsahu vyhovieť. Zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť, zotrval na
svojom písomnom vyjadrení a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou, požadoval
stanoviť lehotu na plnenie tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
( ďalej len Zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje

a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b)
zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c)
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.Podľa§3ods.1,2Zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci

a)
nezákonným rozhodnutím,
b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)
nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 ,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu4) v
občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na

ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.1a)

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie aleborozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta.9) Súčasťou
trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným

orgánom.

11. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného, odboru kriminálnej polície Prešov Č.:R.-XXXX/OEK-
V.-XXXX zo dňa 07. apríla 2015 bolo žalobcovi vznesené obvinenie zo zločinu skresľovania údajov
hospodárskejaobchodnejevidencieformouúčastníctvapodľa§21ods.1písm.d),k),§259ods.1písm.
c), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Rovnako Uznesením Krajskej prokuratúry Prešov

X/XKPTXXX/XX/XXXX zo dňa 24.07.2015 bola sťažnosť obvineného zamietnutá. Na žalobcu bola dňa
17. mája 2016 podaná obžaloba, pričom Rozsudkom Okresného súdu Prešov 33T/51/2016 zo dňa 26.
apríla 2018 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7To/17/2019 zo dňa 04. septembra 2019
bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

12. Súd zdôrazňuje, že súdna prax je dlhodobo ustálená v otázke vyhodnotenia uznesenia o vznesení
obvinenia ako nezákonného a v konečnom dôsledku dôjde k oslobodeniu obžalovaného, prípadne k
zastaveniu trestného stíhania. Ide o rozhodnutia, napríklad publikované R 70/94, R 35/91, R 37/2013,
ako aj rozhodnutie R 37/2014. Rozhodujúca úvaha sa odvíja od nevyhnutnosti materiálneho vnímania
právneho štátu a jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V materiálnom

právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol
do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, respektíve postupu orgánu
činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ak orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V danej súvislosti je potrebné
doplniť aj to, že osoba, proti ktorej je vedené trestné stíhanie je v porovnaní s orgánmi štátu v značnej

nevýhode už len z toho titulu, že štát disponuje na tento účel osobitne zriadeným odborným aparátom s
rozsiahlym profesionálnym zázemím. Tiež preto priamo ústava zaručuje stíhanej osobe právo na právnu
pomoc. Súčasťou daného základného práva pre prípad i z hľadiska stíhania osoby pozitívneho výsledku
trestného stíhania je jej oprávnenie požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov konkrétnej
právnej pomoci ako materiálnej ujmy spôsobenej štátom. Výkladom z opaku tejto úvahy možno dospieť

k záveru, že niet racionálneho dôvodu nepriznať fyzickej osobe právo na náhradu trov obhajoby, ak
štátna mašinéria v pozitívnom slova zmysle voči nej neopodstatnene viedla trestné stíhanie, respektíve
jej nebola spôsobilá preukázať pôvodne uznesením o vznesení obvinenia tvrdenú vinu, t.j. potvrdí
dôvodnosť vzneseného obvinenia právoplatným odsúdením, ktoré jediné je z pohľadu preukázania viny
relevantné (rozsudok Krajského súdu Žilina 5Co/173/2019 173 zo dňa 28.01.2020). Ako vyplýva z

pripojenéhotrestnéhospisu,nenaplnilsazákladnýúčeltrestnéhokonania,atovyvodenietrestnoprávnej
zodpovednosti voči možnému páchateľovi. Štát sa teda stal zodpovedným za vedenie trestného stíhania
voči žalobcovi, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Základným predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona 514/2003 Z.z.
je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho

nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto zákonného ustanovenia nestačí
vychádzať len z jeho gramatického výkladu. V tomto smere je dôležité poukázať na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej gramatický výklad právnej normy slúži na prvotné priblíženie
k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis. Na overenie správnosti
výkladu, respektíve na jej doplnenie alebo spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy

postavené na roveň gramatického výkladu, najmä teologický a systematický výklad, vrátane ústavne
konformnéhovýkladu,ktorésúspôsobilévkontexteracionálnejargumentáciiprispieť kzaisteniuobsahu
a zmyslu aplikovanej právnej normy.

13. Ustálená judikatúra súdov v prípadoch uplatnených nárokov na náhradu škody spôsobenej

začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, vychádza zo zmyslu
právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4MCdo/15/2009, 3Cdo/194/2010, ale napríklad ajna nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 25/2011 a I.ÚS 514/2016. Súd je toho názoru,
že boli splnené všetky kumulatívne zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti štátu za škodu, a
to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a výškou

spôsobenej škody.

14. Žalobca si náhradu škody uplatnil podľa zákona 514/2003 Z.z. spočívajúcu v náhrade trov, ktoré
mu vznikli v trestnom konaní ako trovy právneho zastúpenia na základe toho, že dňom 13.08.2015 v
trestnom konaní splnomocnil na svoju obhajobu advokáta X.. G. S.. Celkovo žiadal priznať odmenu za

30 úkonov v trestnej veci, ktoré vyplývajú aj z pripojeného trestného spisu, ktoré žalovaná nerozporovala
a rovnako nerozporovala ani ich výšku 104,87 Eur za každý úkon a paušálnu sumu náhrad za každý
úkon 8,39 Eur, vrátane 20 % DPH. To sporné medzi stranami sporu nebolo. Žalobca predložil v konaní
aj faktúru, z ktorej vyplýva zaplatenie dlžnej sumy svojmu advokátovi. Z pripojeného vyšetrovacieho
spisu, ako aj z trestného spisu vyplynulo pre súd vykonanie úkonov, o ktorých žalobca v konaní doložil
aj príslušné zápisnice, ako aj iné procesné úkony, ktorých sa zúčastnil jeho obhajca a ktoré súviseli s

touto trestnou vecou. Súd v tejto súvislosti má za to, že keďže vykonanie týchto úkonov, ich účelnosť,
ako aj hodnota jednotlivých úkonov právnej pomoci nebola zo strany žalovaného rozporovaná, z tohto
dôvodu súd bol toho názoru, že žalobca má nárok na náhradu škody pozostávajúcej z tridsiatich úkonov
právnej pomoci v trestnej veci v hodnote jedného úkonu á 104,87 Eur, vrátane paušálnej sumy náhrad
za každý úkon 8,39 Eur, a pripočítanej 20 % DPH, čo je súladné s vystavenou zmluvou o právnej pomoci

zo dňa 13.08.2015. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi sumu 3.146,10 Eur (30 x 104,87 Eur + 30 x
8,39 Eur, spolu sumu 251,70 Eur ) a 20 % DPH vo výške 679,56 Eur. Spolu tak súd zaviazal žalovanú
nahradiť žalobcovi náhradu škody vo výške 4.077,36 Eur (3.146,10 + 251,70 + 679,56 Eur). S poukazom
na námietku žalovanej, aby súd v rozsudku určil dlhšiu dobu plnenia, súd povolil žalovanej zaplatiť túto
sumu žalobcovi v lehote do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

15. V súlade s § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
odo dňa 29. októbra 2020 do zaplatenia. Žalobca listom zo dňa 28. apríla 2020 požiadal Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky o náhradu škody. V liste Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

zo dňa 16.06.2020 tá konštatuje, že žiadosť žalobcu o náhradu škody im bola doručená dňa 28. apríla
2020. Súd z tohto dôvodu priznal postupom podľa § 16 ods. 4 Zákona číslo 514/2003 Z.z. žalobcovi
úrok z omeškania, ktorý začína plynúť uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku,
t.j. lehota žalovanej začala plynúť 28. apríla 2020 a skončila 28. októbra 2020, deň nasledujúci súd
žalobcovi z dlžnej sumy priznal úrok z omeškania. S poukazom na to, že žalobca požadoval v žalobnom

petite priznanie úroku z omeškania od 01. septembra 2020 bol jeho žalobný návrh v tejto časti ako
nedôvodný zamietnutý.

16. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore nepatrný
neúspech v časti požadovaného úroku z omeškania, z tohto dôvodu mu súd vo vzťahu k žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením,ktorévydávyššísúdnyúradníkpoprávoplatnostitohtorozsudkupostupompodľa§262CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.