Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119303308
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119303308.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: B. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom O., J.
F. XXX, o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu

Nitra č. k. 10Csp/121/2019-188 z 6. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 10Csp/121/2019-188 z 6. novembra 2019 rozhodol tak, že opravuje

sa rozsudok Okresného súdu Nitra vyhlásený na pojednávaní 6. novembra 2019 v spore sp. zn.
10Csp/121/2019 tak, že:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3 000 eur s úrokom z omeškania 5
% ročne z 3 000 eur od 09.12.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s P. F.,
narodenýmXX.XX.XXXX,bytomM.XX/XXX,O.-N.,ktorémubolauloženápovinnosťplniťprávoplatným
platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v upomnínacom konaní dňa 11. júna

2019 sp. zn. 23Up/691/2019-0.

II. Žalobca má proti žalovanej spoločne a nerozdielne s P. F., narodeným XX.XX.XXXX, bytom M.
XX/XXX, O. - N., ktorému bola povinnosť plniť uložená právoplatným platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Banská Bystrica v upomnínacom konaní dňa 11. júna 2019 sp. zn. 23Up/691/2019-0
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“), § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 9, § 52a ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 2, 3, 5 § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách účinný k 11. 11. 2013 a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca žalobou požadoval, aby súd prvej inštancie
rozhodol, že pôvodne žalovaný 1. P. F., narodený XX.XX.XXXX a žalovaná pôvodne žalovaná 2. sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 3 000 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 3 000 eur
od 09.12.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
18.12.2017 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom

postúpil na neho postupca pohľadávku proti žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými 11.11.2013
zmluvu č. 5048877074, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ichdodatkov, ktorá má všetky náležitosti podľa obchodného zákonníka a aj zákona o spotrebiteľských
úveroch. Postupca na základe zmluvy poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalovaní si svoje
povinnosti riadne neplnili, porušili ustanovenia zmluvy, a tak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveruk25.10.2016avyzvalichnazaplateniedlžnejsumydo15dní.Pohľadávkakudňupostúpeniabola
vo výške 10 115,35 eura a pozostávala z istiny 9 020,74 eura, úrokov 732,66 eura, úrokov z omeškania
286,95euraapoplatkov75eur.Žalovanípopostúpeníničnezaplatili.Dlžnásumakudňupodaniažaloby
predstavuje 3 000 eur a pozostáva z istiny úveru 3 000 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy 7 115,35 eura, ktorá
pozostávala z istiny 6 020,74 eura, úrokov 732,66 eura, úrokov z omeškania 286,95 eura a poplatkov 75

eur si v konaní neuplatňuje. Úroky z omeškania požaduje zaplatiť od 09.12.2017, t.j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomnínacom konaní vydal dňa 11. júna 2019 sp. zn.
23Up/691/2019-0 platobný rozkaz, ktorým rozhodol, že pôvodne žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a
nerozdielne do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť mu 3 000 eur s úrokom z omeškania 5

% ročne z 3 000 eur od 09.12.2017 do zaplatenia alebo podať odpor. Platobný rozkaz nadobudol v časti
proti pôvodne žalovanému 1. právoplatnosť a vykonateľnosť 15.08.2019. Pôvodne žalovaná 2. podala
proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením. Vec proti pôvodne žalovanej 2. bola na
základe návrhu žalobcu postúpená na prejednanie na Okresný súdu Nitra.

5. Žalovaná v odpore navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že so žalovaným 1. je rozvedená
a vzniesla námietku premlčania. Navrhla, aby súd skúmal, či nie je úver bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Namietala, že žalobca sa odvoláva na Obchodný zákonník,
čo je v spotrebiteľských záväzkoch neprípustné. Spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu, keď prišlo k
neplatnému postúpeniu pohľadávky z dôvodu, že bola postúpená na nebankový subjekt (§ 92 ods. 8

Zákona o bankách). Veriteľ voči nej realizoval nekalé obchodné praktiky, zmluvu nemohla ovplyvniť,
nebola dojednaná individuálne. Zmluva neobsahuje výšku úveru, avšak je v nej formulovaná aj ďalšia
zmluva. Žalobca nepreukázal reálne poskytnutú čiastku úveru (istiny), predložené tabuľky sú jeho
internými dokladmi a nie je možné ich považovať za dôkazy. Žalobca zámerne neuviedol a číselne
neupresnil sumu finančných plnení žalovaných, pričom len z výpisu je možné vyčítať sumu 11 846,45

eura, s ktorou nesúhlasila. Vzhľadom k tomu, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky by mal
žalobca vrátiť žalovaným 1 746,45 eura a nie od nich požadovať zaplatenie 3 000 eur. Navrhla zmluvu
podrobiť súdnej kontrole bez povinnosti platiť trovy konania.

6. Žalobca k odporu žalovanej uviedol, že žalovaní boli jeho právnym predchodcom opakovane vyzývaní

na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou z 13.09.2016 a výzvou označenou ako oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 25.10.2016. Žaloba bola podaná na upomínacom súde 30.05.2019.
Pohľadávka nie je premlčaná. Úver bol poskytnutý na bývanie, jeho účelom bola kúpa domu a
bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a s poukazom na § 1
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. mal za to, že zmluva o splátkovom úvere č. 5049273758 zo dňa

11.11.2013 nie je spotrebiteľským úverom, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z. Jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho záväzku voči veriteľovi nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bol opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou z
13.09.2016 a výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 25.10.2016.

Žalovanému bolo predložené, že bolo oznámené postúpenie pohľadávky, preto nemôže namietať
platnosť postúpenia a súd nemôže preskúmavať platnosť a existenciu zmluvy o postúpení. Uviedol, že
disponuje bankovou licenciou na poskytovanie spotrebiteľských úverov od 05.08.2016. Ďalej uviedol
platby, ktoré od žalovaného eviduje celkovo v sume 1 731,10 eura. Z úhrad bola suma 1 079,26 eura
započítaná na istinu, 25 eur na poplatky, 626,29 eura na úroky a 0,55 eura na úroky z omeškania. Istina

predstavuje sumu 9 020,74 eura (10 100-1079,26=9020,74).

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že veriteľ, ktorý je
bankou a pôvodne žalovaný 1. a žalovaná, ako spoludlžníci uzavreli na jednej listine dve zmluvy, a to
zmluvu o hypotekárnom úvere a zmluvu o splátkovom úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Z

listiny nevyplýva, že by boli zmluvy od seba navzájom závislé, preto ich súd posudzoval samostatne
(§ 54a Občianskeho zákonníka). Keďže náležitosti zmluvy o splátkovom úvere, od ktorej žalobca
odvodzuje v tomto konaní svoje nároky, boli v zmluve o splátkovom úvere jasne, určito a zrozumiteľné
vyjadrené, vrátane dohody o výške úveru, má zmluva všetky náležitosti podľa § 497 Obchodnéhozákonníka, je platne uzavretá. Zákon nevylučuje, aby sa na jednej listine nachádzali dve zmluvy, preto
to nemožno nepovažovať za nekalú obchodnú praktiku. Námietky žalovanej v tomto smere nepovažoval
za nedôvodné (zrejme dôvodné). Konštatoval, že zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou.

Prvoinštančný súd nevzhliadol porušenie spotrebiteľského práva v predmetnej zmluve napriek viacerým
námietkam žalovanej, žalovaná ich bližšie nekonkretizovala. V súvislosti s odplatou poznamenal, že
táto v danom prípade nesmie podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Poskytnutie
peňažných prostriedkov v zmluve bolo dohodnuté za úrok 3,79 % ročne, čo obvykle požadovanú odplatu

neprevyšuje a nejde ani o úžeru.

8. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že sa zmluvné strany v zmluve dohodli na tom, že
splátkový úver sa poskytuje na bývanie, jeho účelom je kúpa domu, je zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti a lehota jeho splatnosti bola viac ako desať rokov, na túto zmluvu nemožno aplikovať §
1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý úver nemôže byť bezúročný a

bez poplatkový a konanie veriteľa nemôže byť v rozpore s § 11 uvedeného zákona tak, ako to žalovaná
namietala. Banka má preto nárok na vrátenie úveru, s úrokmi a aj poplatkami. V zmluve bol dohodnutý
úver 10 100 eur a výpisom z účtu bolo preukázané, že v takejto výške bol žalovaným poskytnutý, pričom
žalovaní vrátili banke iba 1 731,10 eura. Žalovaná výpisy namietala, neuviedla na svoju obranu žiadne
svoje tvrdenia o výške zaplatenej sumy a ani neoznačila a nepredložila žiadne dôkazy. Keďže žalovaní

nevrátili banke ani poskytnutý úver, nemohlo prísť na ich strane k bezdôvodnému obohateniu tak, ako
namietala žalovaná. Zo zmluvy vyplýva, že vrátenie úveru bolo dohodnuté v splátkach a z predložených
výpisov z účtu vyplýva, že žalovaní sa s ich platením dostali do omeškania.

9. Bolo preukázané, že v čase, keď boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

sosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku,pretoženezaplatilisplátkusplatnú20.8.2015,keďichpísomnou
výzvou z 13.09.2016, ktorá bola žalovanej doručená 20.09.2016, vyzval podľa § 92 ods. 8 veta prvá
zákonač.483/2001Z.z.obankách.Zuvedenýchdôvodovniejenámietkažalovanejohľadneneplatnosti
zmluvyopostúpenípohľadávkydôvodná.Žiadnezákonnéustanovenienezakazujepostúpiťpohľadávku
banky na inú osobu, preto postúpenie nie je neplatné ani podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 52 ods. 2 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako žalovaná namietala. Keďže postupca
oboznámil žalovanú s tým, že pohľadávka bola postúpená podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
postúpenie je platné, je žalobca v konaní aktívne legitimovaný. Žalobca od žalovanej žalobou požaduje
iba zaplatenie časti nesplateného úveru vo výške 3 000 eur, pretože táto časť sa stala mimoriadne
splatnou 25.10.2016. Žaloba bola podaná na súd 30.05.2019, žalobca si uplatnil svoj nárok v premlčacej

dobe, ktorá je podľa § 101 Občianskeho zákonníka 3 ročná a uplynula by 25.10.2016, preto námietku
premlčania vznesenú žalovanou považoval za nedôvodnú a žalobu v časti o zaplatenie 3 000 eur za
dôvodnú.

10. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala s platením splátok úveru a následne aj s platením celého

úveru do omeškania, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania
vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Pretože žalobca od žalovanej požaduje iba
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z 3 000 eur od 09.12.2017, kedy už bola žalovaná v omeškaní s
celou dlžnou sumou a v ten deň bola základná úroková sadzba ECB 0 %, je žaloba v tejto časti dôvodná.

11. Záverom konštatoval, že ide o samostatné spoločenstvo, podanie odporu žalovanou nemá za
následok zrušenie platobného rozkazu v celom rozsahu. Prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi 3 000 eur s úrokom z omeškania 5 % z 3 000 eur od 09.12.2017 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne s P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XXX,
O. - N., ktorému bola uložená povinnosť plniť právoplatným platobným rozkazom vydaným Okresným

súdom Banská Bystrica v upomnínacom konaní dňa 11. júna 2019 sp. zn. 23Up/691/2019-0. Záverom
súd prvej inštancie uviedol, že v rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní 6. novembra 2019 v tomto
spore bola táto skutočnosť zrejme nesprávne vyhlásená, súd podľa § 224 CSP túto zrejmú nesprávnosť
opravil.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi procesne úspešnému v celom
rozsahu priznal voči procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaná navrhovala, aby súd žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP nepriznal, avšak žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa netvrdila a ani ich súd nevzhliadol, nevyplývajú ani z toho, že žalovanáje spotrebiteľka, resp. je rozvedená matka s maloletými deťmi, ktoré jej boli na čas po rozvode zverené
do osobnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % z rovnakých dôvodov spoločne a nerozdielne s P. F., pričom z rovnakých

dôvodov v tejto časti opravil zrejmú nesprávnosť v rozsudku tak ako bol na pojednávaní vyhlásený. O
výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolania žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby

zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedla, že v zmysle poučenia nie je oprávnená podať opravný prostriedok proti opravnému
uzneseniu, ktoré jej však nebolo doručené. Nestotožnila sa s právnym posúdením úverovej zmluvy, ktorá
nespĺňa podľa súdu prvej inštancie charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak podľa žalovanej
aj napriek tomu je potrebné uvedenú zmluvu považovať za spotrebiteľskú, ktorá nesmie obsahovať
neprijateľnézmluvnépodmienky.Postupsúduprvejinštancienepovažujezavsúladesochranouslabšej

strany v spore, pretože súd nepodrobil zmluvnú dokumentáciu potrebnej kontrole. Zdôraznila, že aj
sám súd mohol neprijateľné zmluvné podmienky určiť za neplatné. Súd prvej inštancie tak vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a neposkytol spotrebiteľovi potrebnú ochranu. Konštatovala, že poukazovala na
to, že neprišlo k platnému postúpeniu vymáhanej pohľadávky, keď táto bola postúpená na nebankový

subjekt a súd tak konal v rozpore s § 525 ods. 1 OZ a postupoval podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ktorý je v neprospech spotrebiteľa, pretože zhoršuje jeho postavenie. Ide o pohľadávku, ktorú nemožno
postúpiť bez toho, aby sa nezmenil jej obsah. Navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním si dôkazov od
žalobcu, akými zisťoval solventnosť pôvodne žalovaného 1., či je spôsobilý poskytnutý úver splácať a
taktiež listiny preukazujúce úhradu jednotlivých splátok s rozpisom ich započítania na istinu a na úroky,

taktiež s uvedením konečného neuhradeného zostatku. Ďalej navrhla vypočuť veriteľa k uvedeným
skutočnostiam. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, nezisťoval existenciu zmluvného
vzťahu len sa obmedzil na žalobcom tvrdené skutočnosti.

14. Namietala, že veriteľ si svojvoľne započítaval finančné plnenia od žalovaného nerešpektujúc pritom

§ 566 ods. 2, § 580 a § 581 ods. 1 OZ. Prvoinštančný súd sa s uvedenými skutočnosťami vôbec
nezaoberal, preto zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, čím jej odňal možnosť konať pred
súdom, keď rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie tak, ako to má na mysli Civilný sporový
poriadok. Súd prvej inštancie tak porušil Ústavou SR priznané právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Do pozornosti odvolacieho súdu dala rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 47/05 a Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015. Súd prvej
inštancietedarozhodolnerešpektujúczákladnéprincípysporovéhokonaniaaprávnehoštátu.Vzhľadom
k uvedenému je zrejmé, že súd postupoval v rozpore so zákonom, čím prišlo k zvýhodneniu jednej strany
sporu, a to aj napriek tomu, že preukázateľne ide o spotrebiteľský spor, v ktorých sa posudzujú otázky o
neprijateľných zmluvných podmienkach dodávateľov. Opätovne zdôraznila, že jej boli zo strany veriteľa

predostreté právnické pasce vo forme neprijateľných zmluvných podmienok, pričom zmluvu podpisovali
v domnení, že ide o zmluvu, ktorá je v súlade so zákonom. Neprijateľné zmluvné podmienky nevedeli
ovplyvniť dôsledkom čoho bolo, že veriteľ a dražobník svojim konaním neprimerane zvýhodnili svoje
postavenie na úkor žalovaného. Dodala, že na predmetný zmluvný vzťah sa vzťahuje Zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 634/92 Zb., ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z., keďže ide

o spotrebiteľský spor predmetom ktorého je spotrebiteľská úverová zmluva uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

15. Žalovaná zdôraznila, že úverová zmluva bola vopred naformulovaná a nemala možnosť do
zmluvy napísať svoje pripomienky, preto nebola individuálne dojednaná. Zmluvné podmienky nemohla

ovplyvniť, ani zmeniť, ani vynechať. Ak tieto zmluvné podmienky spôsobujú nerovnosť v právach
a povinnostiach spotrebiteľa, sú neprijateľné. Neprípustnosť neprijateľných zmluvných podmienok je
zároveň v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS. Vzhľadom k tomu žiada súd o eurokonformný
výklad § 41 OZ a vykonanie predbežného právneho posúdenia. Navrhuje doplniť dokazovanie a vyhlásiť
neprijateľné zmluvné podmienky za neplatné a rovnako tak aj obchodné praktiky dodávateľa za nekalé.

Záverom uplatnila námietku zaujatosti vo vzťahu k vec prejednávajúcej zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane
Singerovej, keďže o jej nezaujatosti možno mať pochybnosti s ohľadom na jej vzťah k sporu. O zaujatosti
sa žalovaná dozvedela z napadnutého rozsudku, ktorý jej bol doručený dňa 06.11.2019, preto námietku
zaujatosti podáva súčasne s odvolaním. Domnieva sa, že vec prejednávajúca sudkyňa je zaujatá vočižalovanej, pretože vôbec neprihliada na jej návrhy, ale vychádza len z argumentov uvádzaných v žalobe.
V ďalšom poukázala na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.

16. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Žalovaná v odvolaní neuvádza
žiadne relevantné skutočnosti a jej podanie je zmätočné a neopodstatnené.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

iba „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote žalovanou, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a
vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

19. Z obsahu ust. § 219 ods. 4 CSP je zrejmé, že zákonným dôsledkom vyhlásenia rozsudku je
viazanosť súdu takto vyhláseným výrokom, čo znamená, že konajúci súd výrok takto vyhláseného

rozsudku už nemá žiadnu možnosť zmeniť. V rámci písomného vyhotovenia rozsudku sa musí znenie
výroku jednoznačne zhodovať (byť totožné) s výrokom rozsudku, tak ako bol vyhlásený. Vyskytnuvšiu sa
chybu v počítaní, v písaní alebo inú zrejmú nesprávnosť písomného vyhotovenia rozsudku má možnosť
súd odstrániť procesným postupom podľa § 224 CSP, t. j. opravou písomného vyhotovenia rozsudku
vzťahujúcou sa na záhlavie a výrok rozsudku. Pri posúdení otázky, či písomné vyhotovenie rozsudku

obsahuje zjavné chyby v počítaní, v písaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti, je potrebné najskôr porovnať
znenie, v ktorom bol rozsudok vyhlásený, s tým znením v akom bol rozsudok písomne vyhotovený (§
220 CSP).

20. Inštitút verejného vyhlásenia rozsudku zároveň pôsobí aj ako záruka spravodlivého konania patriaca

k ústavným princípom právneho štátu (rozhodnutie ÚS SR, II. ÚS 85/02), Neprichádza vôbec do úvahy
to, aby súd opravným uznesením v zmysle § 224 CSP menil, resp. opravoval už ním vyhlásený
rozsudok preto, že si po jeho vyhlásení, t. j. neskôr opravoval alebo menil opravným uznesením už
vyhlásený rozsudok, pretože si následne uvedomil jeho nesprávnosť a to ani vtedy, keď pri samotnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomné sporiace sa strany. Z obsahu samotnej zápisnice o pojednávaní

pred prvoinštančným súdom zo dňa 06.11.2019, na ktorom pojednávaní bol vyhlásený aj napadnutý
rozsudok, je možné konštatovať, že jeho výrok bol vyhlásený v tomto znení:

I. Žalovaní 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3 000 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne z 3 000 eur od 09.12.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovaným 1 a 2 spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.21. Súd prvej inštancie, ktorý bol viazaný takto vyhláseným rozsudkom, bol povinný výrok v rámci
písomného vyhotovenia rozsudku odôvodniť v intenciách § 220 CSP s tým, že prípadnú chybu v
písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť mohol dodatočne napraviť vydaním opravného uznesenia

podľa § 224 CSP. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie absolútne nesprávne postupoval, keď
rozsudok, ktorý vyhlásil dňa 06.11.2019 (a to konkrétne jeho výrok) vôbec nepremietol do písomného
vyhotovenia rozsudku a tým ho vlastne ani v intenciách ústneho vyhlásenia nezdôvodnil. Následne v
rámci písomného vyhotovenia rozsudku nepovoleným spôsobom zmenil výrok vyhláseného rozsudku
na pojednávaní konanom dňa 6. novembra 2019 v spore sp. zn. 10Csp/121/2019 tak, že:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3 000 eur s úrokom z omeškania 5
% ročne z 3 000 eur od 09.12.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s P. F.,
narodenýmXX.XX.XXXX,bytomM.XX/XXX,O.-N.,ktorémubolauloženápovinnosťplniťprávoplatným
platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v upomnínacom konaní dňa 11. júna
2019 sp. zn. 23Up/691/2019-0.

II. Žalobca má proti žalovanej spoločne a nerozdielne s P. F., narodeným XX.XX.XXXX, bytom M.
XX/XXX, O. - N., ktorému bola povinnosť plniť uložená právoplatným platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Banská Bystrica v upomnínacom konaní dňa 11. júna 2019 sp. zn. 23Up/691/2019-0
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
22. Vychádzajúc z obsahu ust. § 219 ods. 4 CSP je zrejmé, že vyhláseným rozsudkom bol súd prvej

inštancie viazaný, pričom ak v súvislosti s vypracovávaním písomnej verzie už vyhláseného rozsudku
dospel tento súd k tomu záveru, že výrok ním vyhláseného rozsudku nie je správny, resp. kompletný,
nemohol ho už v žiadnom prípade zmeniť tým spôsobom, aký aplikoval v danom prípade, t. j. v
rámci písomného vyhotovenia rozsudku uviesť, že sa priamo opravuje rozsudok Okresného súdu Nitra
vyhlásený na pojednávaní dňa 6. novembra 2019 v spore pod sp. zn. 10Csp/121/2019.

23. Navyše odvolací súd poznamenáva, že v záhlaví napadnutého rozsudku v pozícii žalovanej uvádza
súd prvej inštancie iba jeden subjekt a to B. F., pričom v rámci napadnutého a už zároveň aj opraveného
výroku sa popri tejto žalovanej ukladá povinnosť zaplatiť sumu 3 000 eur s príslušenstvom, ako aj nároku
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % formou spoločnou a nerozdielnou aj P. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX/XXX, O. - N.. Samotný súd prvej inštancie v úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku

konštatuje, že žalobca podal svoju žalobu pôvodne voči žalovaným 1 a 2, pričom plnenia v sume 3 000
eur s príslušenstvom sa voči týmto subjektom domáhal formou spoločnou a nerozdielnou.
24. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie, ako nadriadený súd tomuto súdu nevzhliadol dôvod k
tomu, aby sa vznesenou námietkou žalovanej voči vec prejednávajúcej sudkyni vôbec zaoberal, pretože
predmetná námietka zaujatosti sa týka procesného postupu namietanej sudkyne v konaní, pričom súd

na takúto námietku zaujatosti neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP).
25. Naznačený nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu v súvislosti s opravou výroku
vyhláseného rozsudku nezodpovedal kritériám pre tento postup zakotvených v ust. § 224 CSP. Takéto
pochybenie súdu, ktorým bola znemožnená realizácia práv strany sporu, odôvodňuje potom prijať
jednoznačný záver v tom smere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pre ktoré porušenie

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení a z časti pôsobí aj zmätočne. Vzhľadom na
samotnú povahu ako aj intenzitu vytknutého nedostatku, ktorý nie je možný napraviť odvolacím súdom,
bolo povinnosťou tohto súdu, aby pri aplikácii procesného postupu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a
c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP o podanom odvolaní žalovanej, ako o dôvodnom rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

26. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu ustáliť predovšetkým okruh účastníkov
konania na obidvoch stranách daného sporu a takto zistenej skutočnosti prispôsobiť aj obsah záhlavia
rozhodnutia vo veci samej s presným označením sporu a účastníkov konania vystupujúcich na strane
žalobcu a žalovaného. Pri opätovnom rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu vo veci samej, vrátane
nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodní, aby spĺňalo

kritériá naň kladené ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP, t. j. aby bolo presvedčivé, a s poukazom na ust. §
396 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).