Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202787
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116202787.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: SIBA s.r.o. v likvidácii,

Ružinovská 14, 821 01 Bratislava, IČO: 31 365 833, proti žalovaným: 1/ JUDr. Štefan Jurčo, PhD,
advokát, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36099473, 2/ auctio, s.r.o., Kmeťkova 30, 949 01
Nitra, IČO: 36 765 121, 3/ MAGMA Interier Plus, s.r.o., Uzovský Šalgov 162, 082 61 Ražňany, IČO: 36
745 308, práv. zast.: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01
Prešov, IČO: 36 855 928, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie neplatnosti dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. K., vykonanej dňa
11.11.2015 dražobníkom, spoločnosťou auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 765

121, na Notárskom úrade JUDr. Eriky Szórádovej v Bratislave, Vajnorská 98/k, z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2016 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 11.11.2015 na Notárskom úrade, JUDr. Erika Szórádová, notárka so
sídlom Vajnorská 98/K, Bratislava.

2.Žalobcauviedol,žedňa11.11.2015šlooopakovanúdražbunapredajmajetku-nehnuteľnostížalobcu

zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky, parcely registra „C“: parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 7 102 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1345
m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 728 m2, parcela číslo XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 088 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 94 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcela číslo XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 6 220 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 264 m2, parcela číslo

XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 424 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 58 m2, parcela číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, parcela
číslo X XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 823 m2, parcela číslo XXXX/XX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1 367 m2, parcela číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 743
m2. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ dal súhlas k výkonu uvedenej dražby žalovanému v 2. rade.

3. Neplatnosť na dražbe namietal konateľ žalobcu, JUDr. S. S., ktorý je súčasne aj likvidátorom

žalobcu, ktorý na mieste výkonu dražby, na notárskom úrade, poukázal na neplatnosť dražby z dôvodov
uvedených v notárskej zápisnici:
- ako osoba určená zákonom nebol oficiálne upovedomený o dražbe;- predmet dražby je dražený nezákonne, cena je nízka, nezodpovedá reálnej hodnote predmetu dražby,
naviac je znížená o 50 % oproti znaleckému posudku bez vyjadrenia sa mojou osobou, čím sú porušené
práva iných veriteľov;

- nebol mu doručený znalecký posudok č. 154/2015, vypracovaný znalkyňou Ing. Janou Hurtišovou;
nebol s ním oboznámený, nemohol som sa k nemu vyjadriť v lehote do troch dní tak, ako určuje zákon.
Poukázal ďalej na skutočnosti, že ako likvidátor zákonným spôsobom v obchodnom vestníku oznámil
vstup spoločnosti do likvidácie s výzvou na prihlásenie pohľadávok veriteľov. Záložný veriteľ, JUDr. Š.
A., neprihlásil v zákonnej lehote svoju pohľadávku u likvidátora. Zdôraznil, že dražba je nezákonná aj z

dôvodu, že sa mala dražiť na základe titulu, ktorým je mandátna zmluva, ktorá je v rozpore s právnymi
predpismi, najmä zákonom o advokácii, keďže záložný veriteľ, ktorý bol navrhovateľom dražby, ako
advokát konal a koná v rozpore so záujmami klienta, t.j. vlastníka draženej nehnuteľnosti (§ 18 zákona
o advokácii). Ako likvidátor a právnik odborne preskúmal právne dokumenty, mandátnu zmluvu, záložnú
zmluvu a zistil, že tieto dokumenty sú právne irelevantné pre dražbu, po zanalyzovaní najmä mandátnej
zmluvy dospel k záveru, že nesplnením jej ustanovení zo strany JUDr. Š. A. v prospech klienta nenastala

opodstatnenosť vyplatenia odmeny a tým pádom jej vymáhania prostredníctvom dražby [viď notárska
zápisnica č. N 426/2015, Nz 42156/2015, NCRls 43205/2015, zo dňa 11.11.2015 (ďalej len „NZ“)].
Horeuvedené námietky JUDr. S. S. vzniesol ihneď po otvorení dražby, o čom svedčí znenie zápisnice
z dražby: ... neplatnosť a nezákonnosť dnešnej dražby, ak k nej dôjde .... V notárskej zápisnici je
jeho vyjadrenie posunuté a tým nesprávne časovo zaprotokolované. Žalobca týmto návrhom okrem

uvedených dôvodov v notárskej zápisnici poukazuje najmä na skutočnosť, že záložný veriteľ vedel, že
nie je oprávnený, resp. nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, resp. dať súhlas dražobníkovi na jej
vykonanie, nakoľko záložné právo v čase výkonu dražby bolo už premlčané. Záložné právo je právom,
ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo. Premlčaniu podlieha záložné
právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Záložné právo vzniklo zo záložnej zmluvy v r. 2006. V r. 2006 bol
vykonaný vklad záložného práva v katastri nehnuteľností pod č. N. XXX/XX na LV č. XXXX, E..Ú.. K..
Vznik záložného práva sa datuje zápisom do katastra nehnuteľností v r. 2006. Premlčanie záložného
práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa
Obchodným zákonníkom.

4. Žalovaný sa prvýkrát domáhal výkonu záložného práva na dražbe v r.2013 neúspešne. Žalovaný
sa druhýkrát opakovanou dražbou dňa 11.11.2015 domáhal uplatnenia záložného práva predajom
nehnuteľností žalobcu, pričom dražobník na jeho pokyn konal tak, že nezaslal nový znalecký posudok
s cenou 399.000,- Eur vlastníkovi nehnuteľností (žalobcovi) ani likvidátorovi, ktorý je oproti prvému

znaleckému posudku s ocenením 577.000,- Eur poddimenzovaný o 178.000,- Eur, pričom medzi
vypracovaním znaleckých posudkov je doba len 16 mesiacov. Prvý znalecký posudok je zo dňa
04.02.2014, druhý zn. posudok je zo dňa 28.06.2015.

5. Žalobca ako osoba dotknutá na svojich právach sa domáhala, aby súd určil neplatnosť dražby z týchto

dôvodov:
-žalovanýv1.radeakozáložnýveriteľzozmluvyozriadenízáložnéhoprávazr.2006(ďalejlen„záložná
zmluva“) nebol podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách oprávnený navrhnúť vykonanie
dražby nehnuteľností, keďže musel mať o tom vedomosť, že záložné právo vzniklo vkladom do katastra
nehnuteľností vr. 2006 a toto právo sa premlčalo v trojročnej premlčacej dobe ešte v r. 2009,

- záložné právo zriadené záložnou zmluvou je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť
ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách,
- zákonom určené osoby (vlastník nehnuteľností) neboli upovedomení o dražbe,
- znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom.
Žalobca svoj návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby opiera o nález Ústavného súdu SR, č.k.

II. ÚS 250/2011-30, zo dňa 8.12.2011.

6. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 27.04.2016 vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý vzniesol
námietku preklúzie, nakoľko žalobca nepodal svoj návrh v lehote 3 mesiacov od uskutočnenia dražby.
Žalobca dňa 11.02.2016 poslal elektronickú správu na adresu podateľne Okresného súdu Prešov,

v prílohe ktorej bol návrh na začatie konania v elektronickom formáte pdf. Toto podanie urobené
elektronickými prostriedkami však nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a preto ho
bolo potrebné doplniť osobne alebo poštou do 3 dní - t.j. do 15.02.2016 (keďže tretí deň pripadol na
nedeľu a posunul sa na najbližší pracovný deň). Písomný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnejdražby bol doručený Okresnému súdu Prešov prostredníctvom poštovej služby až dňa 16.02.2016.
Vydražiteľmázato,ženapodaniežalobcu(návrhnazačatiekonania)savzmysle§42ods.1štvrtejvety
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 132a ods. 1 VoSaKP neprihliada, t.j. vychádza sa z toho,

akoby vôbec podané nebolo. Uvedená trojdňová lehota je podľa jeho názoru lehotou hmotnoprávnou.
To znamená, že najneskôr posledný deň lehoty musí byť podanie na súde doplnené písomne či ústne
do zápisnice. K takémuto záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.1 Ndc 6/2011.

7. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 02.05.2016 vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý trval na tom,

že dražba bola a je platná. Spoločnosť auctio, s.r.o., je spoločnosť oprávnená na základe koncesnej
listiny č. OZP-C/2007/03476-2/CR1 vydanej dňa 02.04.2007 Obvodným úradom v Nitre, k organizovaniu
dobrovoľných dražieb podľa zákona NR SR č. 527/2002 Z.z.; spoločnosť je ako dražobník riadne
poistená pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti dražobníka.
Záložné právo, ktoré bolo predmetom výkonu v rámci tejto dražby, bolo riadne zaevidované na liste
vlastníctva;rovnakobolazapísanápoznámkaozačatívýkonutohtozáložnéhoprávazáložnýmveriteľom

a to cestou dobrovoľnej dražby. V zmysle ust. § 70 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak; údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,

údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".
Navrhovateľdražbypísomnevyhlásil,žejeprednostnýmzáložnýmveriteľom,ktorývočidlžníkovieviduje
splatnú pohľadávku, zabezpečenú záložným právom, ktorá nebola riadne a včas splnená a za účelom
jej uspokojenia, podal návrh na výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby. Ďalej uviedol dôvod,

pre ktorý sa výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby organizovanej dražobníkom navrhuje a
zároveň vyhlásil, že pohľadávka, pre uspokojenie ktorej sa výkon záložného práva navrhuje, je pravá
a splatná. Zároveň vyhlásil, že na predmet dražby má zriadené záložné právo, že predmet dražby je
možné dražiť v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a že mu nie sú známe žiadne prekážky dražby.
Žiadna poznámka alebo zápis, z ktorého by bolo zrejmé obmedzenie výkonu záložného práva, resp.

nemožnosť realizovať dobrovoľnú dražbu, na liste vlastníctva zapísaná nebola. Žiadna takáto, či
obdobná poznámka, informácia, či údaj aspoň o prebiehajúcom súdnom konaní, či podanej žalobe, na
liste vlastníctva nebola zapísaná ani v deň konania dražby. Žalobca nikdy pred dražbou nenamietal u
dražobníka skutočnosti uvádzané v podanej žalobe, t.j. že by záložný veriteľ nebol oprávnený navrhnúť
dražbu, že by pohľadávky záložného veriteľa alebo záložné právo ju zabezpečujúce neexistovalo, resp.

že by mali byť premlčané a už vôbec nie, že by tieto nároky akýmkoľvek spôsobom uplatnil u veriteľa,
resp. na súde a že by sa tak domáhal ochrany svojich práv.
Ohodnotenie predmetu dražby vykonal znalec z odboru stavebníctvo. Znalecký posudok bol žalobcovi -
pôvodnémuvlastníkoviriadneavčaszaslaný.Žalobcaznaleckýposudoknenamietal.Žalobcavpodanej
žalobe neuviedol žiadne skutočnosti v čom konkrétne by znalecký posudok, použitý pre účely dražby,

mal byť nesprávny. Naviac, pre určenie reálnej - trhovej hodnoty predmetu dražby je najlepším meradlom
práve verejná dražba, na ktorej účastníci licitujú. Dražba bola zverejnená a inzerovaná a dražby sa
mohol zúčastniť ktokoľvek. Pokiaľ by nehnuteľnosť bola skutočne tak lukratívna a mala skutočne vyššiu
hodnotu, ako to tvrdí žalobca, táto skutočnosť by sa na dražbe (resp. v podobe výšky výťažku z dražby)
nesporne prejavila. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť už bola v

minulosti dražená a to za cenu vyššiu, avšak neúspešne, kedy o dražbu neprejavil záujem žiaden
záujemca.
Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti v čom konkrétne mal byť porušený zákon o
dobrovoľných dražbách, resp. aké skutočnosti mali vykonaniu dražby brániť. Dražba bola v zákonnej
lehote registrovaná v Notárskom centrálnom registri dražieb. Oznámenie o dražbe bolo v zákonnej

lehote zaslané všetkým zákonom požadovaným subjektom, vrátane žalobcu. Oznámenie o dražbe
bolo zverejnené na úradnej tabuli obce a bolo zverejnené v Obchodnom vestníku. V zákonnej lehote
dražobník zverejnil oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na
ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom
podaní dražby. Na viditeľné miesto na predmete dražby bolo umiestnené oznámenie o dražbe a páska

s označením dražba. Konanie dražby bolo zverejnené/inzerované na internetovej stránke dražobníka
www.auctio.sk a mnohých realitných portáloch. Najnižšie podanie, dražobná
zábezpeka, minimálne prihodenie, ako aj všetky ostatné podmienky dražby, boli stanovené v súlade
so zákonom. O priebehu dražby bola spísaná zápisnica vo forme notárskej zápisnice, do ktorej bolizaznamenané aj v žalobe spomenuté námietky pána likvidátora. V čase konania dražby neexistovala
žiadna zo zákonných prekážok/podmienok, pre ktoré by mal dražobník upustiť od konania dražby.
Boli splnené všetky zákonné podmienky konania dražby a neboli porušené žiadne ustanovenia zákona

o dobrovoľných dražbách. Všetci účastníci boli riadne a včas informovaní o všetkých skutočnostiach
týkajúcich sa dražby a dražobník si splnil aj ostatné zákonné povinnosti pri organizovaní dražby.
Navrhovateľ neuviedol, aké ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a ako mali byt porušené.

8. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 24.05.2016 vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol,

že žalobca neuviedol ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť dražba neplatná. Zmluvné
záložné právo, respektíve oznámenie o začatí výkonu tohto záložného práva, ktoré bolo predmetom
výkonu v rámci dobrovoľnej dražby bolo riadne zaevidované na príslušnom liste vlastníctva. Žalovaný
v 1. rade písomne vyhlásil, že je prednostným záložným veriteľom, ktorý má voči žalobcovi - dlžníkovi
splatnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom, ktorá nebola riadne a včas splnená a za účelom jej
uspokojenia podal návrh na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobca pred dražbou

nenamietal u dražobníka skutočnosti uvádzané v podanej žalobe, t.j. že by záložný veriteľ nebol
oprávnený navrhnúť dražbu, žeby pohľadávky záložného veriteľa alebo záložné právo zabezpečujúce
neexistovalo respektíve, že pohľadávky mali byť premlčané. Ohodnotenie predmetu dražby bolo
vykonané prostredníctvom znalca z odboru stavebníctvo. Predmetný znalecký posudok bol vyhotovený
plne v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra, sp.zn. 8Co/208/2013, zo dňa
29.05.2014 podľa ktorého, keď ohodnotenie predmetu dražby v zmysle znaleckého posudku nebolo
v priebehu celej dobrovoľnej dražby namietané, potom čo bol znalecký posudok doručený a ani
nebolo žiadané o vyhotovenie nového znaleckého posudku, určenie ocenenia nemôže mať za následok
neplatnosť dražby. Znalecký posudok bol žalobcovi riadne a včas zaslaný, pričom žalobca znalecký

posudok ako i výšku ceny nehnuteľnosti nikdy nenamietal, ani neuviedol žiadne skutočnosti, pre
ktoré mal byť vypracovaný nesprávne. Samotná dražba bola v zmysle príslušných ustanovení zák. č.
527/2002 Z.z. registrovaná v notárskom centrálnom registri dražieb, zverejnená v obchodnom vestníku
a inzerovaná v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou. Oznámenie o dražbe bolo v zákonnej lehote
ďalej zaslané všetkým subjektom a to vrátane žalobcu. V čase konania dražby neexistovala žiadna

zákonná prekážka, pre ktorú by mal dražobník upustiť. Konania dražby v zmysle § 19 citovaného
zákona. Žaloba o vyslovenie neplatnosti dražby nebola podaná dôvodne. Žalobca nekonkretizoval, ktoré
ustanovenie zákona mali žalovaní porušiť. Žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonal dražbu v súlade
so zákonom a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý bol v súlade so
zákonom doručený žalobcovi. Žalobca do dňa konania dražby nevzniesol námietky voči znaleckému

posudku a ani nežiadal vypracovať kontrolný znalecký posudok, z čoho vyplýva záver, že akceptoval
výšku ohodnotenia predmetu dražby podľa znaleckého posudku.

9. Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 05.08.2016 uviedol, že na rovnaký predmet dražby
bola pôvodne organizovaná dražba v roku 2014. V tejto súvislosti bol vypracovaný znalecký posudok

č. 2/2014 zo dňa 04.02.2014 Ing. Beátou Kolářovou, ktorým bola všeobecná hodnota predmetu dražby
stanovená vo výške 577.000,- Eur. Táto dražba však bola neúspešná a zmluva o vykonaní opakovanej
dražby v tom prípade uzatvorená nebola. Táto dražba nie je ani predmetom tohto konania a jej
neplatnosti sa žalobca nedomáha. Predmetom je dražba organizovaná dňa 11.11.2015 ako opakovaná
dražba po neúspešnej dražbe zo dňa 01.10.2015, ktorá bola organizovaná na základe nového návrhu

zo dňa 28.05.2015 a zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 28.05.2015 resp. opakovaná dražba na základe
zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 02.10.2015. Pôvodne organizovaná dražba v roku 2014 s
novými dražbami uskutočnenými v roku 2015 nesúvisí - jedná sa o dve samostatné dražby na základe
samostatných podnetov, prehlásení a zmlúv; dražby uskutočnené v roku 2015 nie sú opakovanými
dražbami a ani inak nenadväzujú na konanie pôvodnej dražby z roku 2014. Nakoľko sa jednalo o novú

dražbu bolo potrebné vypracovať nový znalecký posudok, nakoľko pôvodný znalecký posudok bol starší
viac ako 6 mesiacov resp. ako jeden rok.

10. Žalobca na pojednávaní dňa 05.10.2016 uviedol, že neplatnosti dobrovoľnej dražby sa domáha
jednak z dôvodu, že záložné právo a aj pohľadávka je premlčaná a ďalej z dôvodu, že pri dobrovoľnej

dražbe boli porušené ustanovenia § 4 a § 17 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalobcovi
nebol doručený znalecký posudok riadnym spôsobom a takisto ani oznámenie o vykonaní pôvodnej,
ako aj opakovanej dražby, v dôsledku čoho žalobca nemohol uplatniť svoje práva v predmetnej
dražbe a prípadne vzniesť námietky. Dodatok na doručenke zo zásielky, ktorou mala byť doručovanázápisnica z dražby, bol dopísaný dodatočne, nakoľko na podacom lístku je žalobca označený bez
tohto dodatku. Okrem toho doručovanie ďalších zásielok s označením dodatku nemá vplyv na
nesprávnosťpredchádzajúcehokonania.Nakoľkopôvodnádražbaneprebehlazákonnýmspôsobomtak

ani opakovaná dražba nemohla byť vykonaná v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že záložná zmluva a
dohoda o urovnaní, ktorú súdu predložili sú absolútne neplatné a vedie sa o nich konanie na Okresnom
súde Bratislava IV. pod spisovou značkou 11Cb/39/2009. K premlčaniu dodal, že podľa Obchodného
zákonníka je premlčacia doba štvorročná a uznávacím prejavom začala plynúť nová štvorročná lehota.
Žalobca ďalej z opatrnosti spochybnil aj platnosť druhej zápisnice z vykonania opakovanej dražby,

nakoľko táto nebola podpísaná likvidátorom žalobcu.

11. Žalovaný v 1. a 2. rade na tom istom pojednávaní poukázali na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, ktorý ustanovuje hmotnoprávnu lehotu na podanie návrhu o neplatnosť vykonanej dražby.
Podľa ich názoru bola žaloba podaná oneskorene a to dňa 16.02.2016, pričom dražba bola vykonaná
11.11.2015. Čo sa týka premlčania záložného práva, záložné právo sa nepremlčí skôr ako pohľadávka,

ktorú zabezpečuje. V roku 2006 bola pohľadávka žalobcu uznaná žalobcom formou notárskej zápisnice.
V zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka sa uznaním predlžuje premlčacia doba na
dobu desiatich rokov, z čoho vyplýva, že pohľadávka nebola premlčaná a teda ani záložné právo, keďže
záložné právo sa nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka. Okrem toho žalobca počas v priebehu
dražby nenamietal premlčanie tak pohľadávky ako aj záložného práva. Poukázali ďalej na znenie

príslušného ustanovenia občianskeho zákonníka v zmysle, ktorého možno záložné právo vykonať aj
keď je pohľadávka premlčaná. Čo sa týka doručovania písomností, tak všetky písomnosti pohľadom
výkonu dražby boli žalobcovi doručované na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri. Ohľadom
doručovaniapoukázalna§48ods.2vtedyplatnéhoObčianskehosúdnehoporiadku.Čosatýkatvrdenia
žalobcu, že na zásielkach nebol správne označený žalobca, žalovaní uviedli, že na zásielkach nebol

uvedenýlendodatokostavespoločnosti,čovšakničnemenínadoručenízásielok,nakoľkosanejednáo
zmenu obchodného mena. Zápisnica o opakovanej dražbe bola doručená žalobcovi, ktorý bol označený
aj uvedeným dodatkom, avšak táto zásielka sa vrátila žalovanému v 2. rade s poznámkou poštového
doručovateľa adresát neznámy. Rovnako aj výzva na odovzdanie majetku bola doručovaná žalobcovi
označenom aj s dodatkom „v likvidácii“, avšak aj táto zásielka sa vrátila s poznámkou poštového

doručovateľa o tom, že adresát je neznámy. Žalovaní na záver uviedli, že v priebehu dražby nebolo
vydané žiadne predbežné opatrenie, ktoré by zakazoval nakladať s predmetom dražby.

12. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní taktiež poukázal na to, že žalobný návrh nebol doplnený v lehote
troch dní, ako aj na to, že žalobca nevzniesol námietku premlčania v čase vykonania dražby, pričom

v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Co/224/2013, možno námietku premlčania
vzniesť najneskôr v deň konania dražby. Ustanovenie § 9 Obchodného zákonníka uvádza najmä
povinnosť podnikateľa uvádzať dodatok o právnom stave spoločnosti a teda takúto povinnosť zásadne
nemal dražobník. Žalobca si mýli právnu formu v zmysle § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka s právnym
stavom v zmysle § 9 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2. rade v zmysle § 9 ods. 2 Obchodného

zákonníkariadneoznačilžalobcu.Žalobcaďalejsvojetvrdeniaotom,žeznaleckýposudokbolvykonaný
v rozpore so zákonom nepodložil žiadnymi dôkazmi.

13.Tunajšísúdrozsudkomzodňa04.11.2016,č.k.8C/3/2016-450,zamietolžalobuourčenieneplatnosti
dražby,ktorýKrajskýsúdvPrešoveuznesenímzodňa01.08.2018,č.k.2Co/72/2018-517zrušilzdôvodu

prekážky začatej veci pod sp.zn. 18Cb/296/2016. Predmetné konanie je právoplatne zastavené a preto
uvedená prekážka pre prejednanie veci a jej rozhodnutie odpadla.

14. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 21.10.2019 žiadal, aby súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, mandátnej zmluvy, dohody

o urovnaní, uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice. Odôvodnil to tým, že tieto úkony na strane
žalobcu neboli uzavreté všetkými jeho konateľmi. Ďalej uviedol, že zmluva o urovnaní je neplatná
pre rozpor s ust. § 585 Občianskeho zákonníka, nakoľko v nej absentuje podstatná náležitosť a to
vymedzeniespornéhovzťahuazrovnakéhodôvodujeneplatnýprávnyúkon-uznaniezáväzku.Žalobca
uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva je svojou povahou akcesorický právny úkon nadväzujúci

na dohodu o urovnaní a ak je táto dohoda neplatná, neplatná je aj záložná zmluva. Okrem toho záložná
zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na základe ktorého vznikla údajná pohľadávka na sumu
510 mil. Sk, čo spôsobuje jej neurčitosť a tým aj neplatnosť. Žalobca tiež poukázal aj na rozpor s ust.
§ 39 OZ.Žalobca zároveň vzhľadom na ním uvedené skutočnosti navrhol doplniť dokazovanie výsluchom
žalovaného v 1. rade, bývalých konateľov žalobcu (Ing. A. D. B. A.. S. S.), spoločníka žalobcu doc.
Ing. T. T., PhD., spisom katastrálneho odboru Okresného úradu Sabinov, spisom notárskeho úradu, ako

aj výsluchom notárky, všetkými znaleckými posudkami, ktoré boli na predmet dražby vypracované, a
posúdením ich správnosti nestranným znalcom.

15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

16. Dňa 02.01.2006 uzavreli žalobca a žalovaný v 1. rade Dohodu o urovnaní, na základe ktorej dlžník
- žalobca prehlásil a potvrdil, že jeho záväzok vo výške 510.000.000,- Sk, ktorý vznikol z nezaplatenej
zmenky uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho zaplatiť najneskôr do 10.08.2006 v celosti.
Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že dlžník celý svoj záväzok uvedený v tejto dohode o urovnaní
zabezpečí spísaním notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.. Za žalobcu
dohodu uzavreli jeho konatelia JUDr. S. S. B. P.. A. D..

17. Toho istého dňa (02.01.2006) žalobca v postavení záložcu a žalovaný v 1. rade v postavení
záložného veriteľa uzavreli záložnú zmluvu o zriadení záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti
za účelom zabezpečenia záväzku záložného veriteľa v sume 510.000.000,- Sk. Za dlžníka konali dvaja
konatelia a to JUDr. S. S. B. P.. A. D.. Podpisy na uvedenej zmluve boli osvedčené notárkou JUDr. Soňou

Bohmovou. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený Správou katastra Sabinov dňa 28.07.2006.

18. Dňa 09.08.2006 bola na notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča v Bratislave spísaná notárska
zápisnica pod sp.zn. N 390/2006, Nz 31082/2006, NCRLs 31007/2006, predmetom ktorej bolo uznanie
záväzku žalobcu zastúpeného jeho konateľmi A.. S. S. B. P.. A. D. voči žalovanému v 1. rade vo výške

510.000.000,- Sk. Žalobca zároveň súhlasil s tým, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným
titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z..

19. Záložný veriteľ - žalovaný v 1. rade dňa 28.05.2015 podal návrh žalovanému v 2. rade na
vykonanie dražby. Toho istého dňa bola spísaná medzi nimi zmluva o vykonaní dražby podľa § 16

zák. č. 527/2002 Z.z.. Dražobník následne objednal vypracovanie znaleckého posudku, ktorý predložila
Ing. Jana Hurtišová pod č. 154/2015. Hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená vo výške
399.000,- Eur. Znalecký posudok bol doručovaný žalobcovi na adresu Drobného 11, Bratislava, avšak
zásielka sa vrátila žalovanému v 2. rade s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“.
Rovnako bolo žalobcovi doručované Oznámenie o dražbe, ktorá sa konala dňa 01.10.2015. Oznámenie

o dražbe bolo takisto zverejnené na úradnej tabuli Mesta Sabinov, Notárskom centrálnom registri
dražieb, v obchodnom vestníku a uverejnené aj v regionálnom periodiku. Z notárskej zápisnice sp.zn. N
304/2015, Nz 33962/2015, súd zistil, že predmet dražby nebol vydražený.

20. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 02.10.2015 zmluvu o vykonaní dražby

podľa § 16 a § 22 zák. č. 527/2002 Z.z.. V zmysle tejto zmluvy bude najnižšie podanie tvoriť 50 %
z hodnoty predmetu dražby zistenej znaleckým posudkom. Dňa 13.10.2015 bolo vydané Oznámenie
o I. opakovanej dražbe s termínom konania dňa 01.11.2015. Uvedené oznámenie bolo doručované
žalobcovi do vlastných rúk na adresu jeho sídla, avšak zásielka sa vrátila žalovanému v 2. rade s
poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Rovnako bolo toto oznámenie doručované

likvidátorovi žalobcu, JUDr. S. S., ktorý si ho prevzal dňa 16.10.2016. Oznámenie o dražbe bolo
zverejnené na úradnej tabuli Mesta Sabinov, Notárskom centrálnom registri dražieb, v obchodnom
vestníku a uverejnené aj v regionálnom periodiku. V zmysle § 11 ods. 5 cit. zákona umiestnil na predmet
dražby aj označenie podľa prílohy zákona. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 426/2015, Nz 42156/2015,
súd zistil, že predmet dražby vydražil žalovaný v 3. rade za sumu 199.500,- Eur. Počas priebehu

dražby vzniesol námietky likvidátor žalobcu, JUDr. S. S.. Oznámenie o výsledku opakovanej dražby
bolo uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb (NCRdr), v Obchodnom vestníku č. 219/2015.
Notárska zápisnica o priebehu dražby bola doručená likvidátorovi žalobcu dňa 11.11.2015 a takisto
doručovaná žalobcovi na adresu jeho sídla, avšak zásielka bola vrátená s poznámkou doručovateľa
„adresát neznámy“. Následne bola žalobcovi označeného aj dodatkom v „likvidácii“ doručovaná výzva

na odovzdanie vydraženej nehnuteľnosti. Rovnako aj táto zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát
neznámy“.

21. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:Podľa § 585 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa

netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách V prípade, ak sa spochybňuje platnosť

záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 4 zák. č. 527/2002 Z.z., Osoby a veci musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z., Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do
vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu. (§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku)

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v rozhodnom čase, Písomnosti,
ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány
alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do
vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti
ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v rozhodnom čase, Ak nie je
možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v
inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch
dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať

za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Podľa § 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v rozhodnom čase, Údaje
uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie
je dokázaný opak.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“), Obchodné meno obchodných
spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické
osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného
mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.

Podľa § 9 ods. 4 Obchodného zákonníka, Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s
dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo
„v reštrukturalizácii“.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

22. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Zákon výslovne

neurčuje, ktoré z jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o
neplatnosť dražby. Pri jeho extenzívnom výklade to znamená, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného
ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby. Zároveň je však potrebné spresniť, že nepostačí
akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba,
ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. To znamená, že tu musí existovať príčinná

súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení zákona a vznikom ujmy na právach a žalujúcej
osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno pritom znáša žalobca.

23. V danom prípade sa súd najprv vysporiadal s námietkou uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Lehota na podanie žaloby je trojmesačná a je

hmotnoprávnej povahy, čo znamená, že pre jej účinné zachovanie musí byť žaloba podaná na súde
najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Pre počítanie času platí úprava ustanovená v paragrafe 122
Občianskeho zákonníka. V danom prípade posledným dňom na podanie žaloby bol 11.02.2016, čo
žalobca aj učinil a žalobu podal v elektronickej podobe, avšak bez zaručeného elektronického podpisu.
Z ustanovenia vtedy platného § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb.)

je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej, akým predmetná žaloba je, ktoré bolo
urobené elektronickými prostriedkami a ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sa
prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom
vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr
do troch dní. Možno zhrnúť, že trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými

prostriedkami je lehotou procesnou. Pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55
a § 57 O.s.p. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 360/2013). Z obálky súd zistil, že žalobca podal
žalobu na pošte toho istého dňa, v ktorom bola žaloba doručená súdu elektronickou formou, t.j.
11.02.2016. Doplnenie elektronického podania bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote.
Nie je preto rozhodujúci deň, kedy prišlo podanie na súd, ale v danej veci bolo rozhodujúce, že doplnenie

elektronického podania bolo podané na orgáne, ktorý má povinnosť podanie doručiť súdu, t.j. na pošte,
včas(rozhodnutieNSSRsp.zn.5Cdo253/2012).Nazákladevyššieuvedenýchdôvodovsúdpovažoval
námietku oneskoreného podania žaloby za nedôvodnú.

24. Žalobca sa neplatnosti domáhal ako z dôvodu premlčania pohľadávky, tak aj záložného práva.

Zmyslom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych resp. obchodnoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ustanovenie § 150f ods.
1 Občianskeho zákonníka (v Slovenskej republike § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka) umožňuje
uspokojenie zo zálohu v prípade, ak zabezpečená pohľadávka bola premlčaná a nebolo by možné

dosiahnuť jej prisúdenie z hľadiska záväzkového vzťahu. Nevyplýva však z neho, že by sa záložné právo
nemohlo premlčať. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. Premlčaniu teda rovnako podlieha záložné právo, keďže ide o
majetkové právo, ktoré z možnosti premlčania nebolo, na rozdiel od vlastníckeho práva (ktoré má tiež
vecnoprávnu povahu), vylúčené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 8.

decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 250/2011. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (t.j. odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky zo zálohu). Ak však bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 ods. 1 prváveta Občianskeho zákonníka); v prípade, ak záložné právo bolo záložným dlžníkom písomne uznané
čo do dôvodu aj výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, alebo, ak bola v uznaní
uvedená lehota na plnenie, od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú
skôr než zabezpečená pohľadávka. Aj keby teda márne uplynuli premlčacie doby podľa ustanovení §
101 alebo 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo nie je premlčané, ak dosiaľ neuplynula
premlčacia doba pri zabezpečenej pohľadávke; v takom prípade sa záložné právo premlčuje až márnym
uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky (viď rozsudok NS ČR z 25.04.2007, sp. zn. 21

Cdo 1918/2005).

25. Na základe listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého bola žalobcom vystavená zmenka dňa 30.11.2005
na sumu 510.000.000,- Sk (16.928.898,62 €). Z tohto dôvodu sa na uznanie dlhu zo strany žalobcu
použije Obchodný zákonník, ktorý stanovuje štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá v tomto prípade začala

plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti pohľadávky uvedenom v dohode o urovnaní, podľa ktorej
sa dlžník zaviazal zaplatiť záväzok zo zmenky do 10.08.2006. Premlčacia doba záložného práva je
takisto štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (t.j. odo dňa keď vzniklo
právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu). Premlčacia doba pri tejto pohľadávke
uplynula dňa 10.08.2010 a toho istého dňa došlo aj k premlčaniu záložného práva. Záložný veriteľ sa

môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka
premlčaná. Z ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania mohol záložca
najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániť
vykonaniu práva, v posudzovanej veci práva záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na
dobrovoľnej dražbe. V prípade úspešného uplatnenia námietky premlčania bude dražobník povinný

upustiť od dražby, a to aj v situácii, keď takýto dôvod upustenia od dražby nie je výslovne v zákone
o dobrovoľných dražbách upravený. Je potrebné si tiež uvedomiť, že v procese dražby nenastávajú
účinky prerušenia a ani spočívania premlčacej lehoty a prekluzívnej lehoty. Je tomu tak z dôvodu, že
realizácia dražby je výhradne súkromným procesom, ktorý nie je realizovaný pred žiadnou autoritou.
Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno už úspešne uplatniť. Žalobca uplatnil

námietku premlčania až po výkone záložného práva a to v žalobe o určenie neplatnosti dražby, preto
takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky (viď rozsudok Okresného
súdu Košice okolie z 13.02.2013, sp.zn. 7C/159/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice
z 27.06.2014, sp.zn. 3Co/224/2013). Žalobca však na dražbe vzniesol iné námietky ako námietku
premlčania.

26. Ohľadom neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neuvedenie právneho titulu, na základe ktorého
vznikla údajná pohľadávky je potrebné uviesť, že okrem označenia zálohu je podstatnou náležitosťou
záložnej zmluvy určenie pohľadávky. Právna úprava nešpecifikuje ktorými znakmi sa má zabezpečená
pohľadávka v záložnej zmluve špecifikovať. Zabezpečená pohľadávka je ale dostatočne vymedzená

vtedy, ak je zistiteľné o akú pohľadávku ide a ak ju nie je možné zameniť s inou pohľadávkou (NS ČR
sp.zn. 29Cdo 261/2009). V prípade peňažnej pohľadávky je potrebné uviesť výšku istiny, čo predmetná
záložná zmluva aj spĺňa. Čo sa týka neplatnosti dohody o urovnaní z dôvodu nevymedzenia sporného
vzťahu má súd za to, že z tejto dohody možno abstrahovať, že vôľa zmluvných strán sa týkala celého
záväzkového vzťahu vyplývajúceho z nezaplatenia zmenky. Z urovnania je teda zrejmé, ktorý záväzok

sa nahrádza a v akom rozsahu. Následne tento záväzok žalobca aj uznal vo forme notárskej zápisnice
dňa 09.08.2006, z ktorej vyplýva bližšia špecifikácia tohto záväzku. Navyše je potrebné dodať, že
podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného právneho vzťahu medzi
účastníkmitejtodohody.Dohodaourovnaníjesamostatnýmzaväzovacímdôvodom-právnymdôvodom
vzniku záväzku.

27. Čo sa týka námietky žalobcu že zásielky dražobníka neboli doručené žalobcovi riadnym spôsobom,
nakoľko adresát - žalobca nebol na nich správne označený a z tohto dôvodu boli porušené jeho
práva, súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Ustanovenie § 4 ZoDD uvádza iba to, že
osoby musia byť označované spôsobom vylučujúcim ich zámenu a podľa názoru súdu bola táto

podmienka pri dražbe splnená. Žalobca bol na zásielkach označený obchodným menom tak ako je
zapísané v obchodnom registri vrátane jeho dodatku označujúceho právnu formu (spoločnosť s ručením
obmedzeným resp. s.r.o.), ktorý tvorí súčasť obchodného mena a zároveň boli zásielky doručované
žalobcovi na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri. Ustanovenie § 92 ods. 4 Obchodnéhozákonníkaukladápodnikateľompoužívaťajobchodnémenosdodatkom,ktorýoznačujeaktuálnyprávny
stav ich existencie. Samotné obchodné meno sa v týchto prípadoch nemení (kmeň a dodatok právnej
formy), dodatok sa doplní obchodnému menu a používa sa odo dňa rozhodnej skutočnosti. Účelom

takéhoto dodatku k obchodnému menu je notifikácia aktuálneho právneho stavu tretím osobám. Možno
teda prisvedčiť tvrdeniu, že povinnosť uvádzať takýto dodatok má len dotknutá právnická osoba a nie
iné osoby. Súd má teda za to, že z uvedeného dôvodu nemohli byť práva žalobcu žiadnym spôsobom
porušené. To, že si žalobca zásielky neprevzal, je preto na jeho ťarchu.

28. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žalovaný v 1. rade neprihlásil svoju pohľadávku u likvidátora
žalobcu, nemala vplyv na existenciu záložného práva a na možnosť vykonania dobrovoľnej dražby.

29. Na záver súd uvádza, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že zápisnica z opakovanej dražby bola
vyhotovená dvakrát s rôznym obsahom a ani to, že nebola podpísaná likvidátorom žalobcu. Žalobca
takisto nepreukázal, že znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore so zákonom.

30. Za zmenu žaloby treba považovať: a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby), b) zmenu
tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. V priebehu
konania žalobca oprel svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, no bez
toho, aby bolo potrebné zmeniť petit žaloby. K zmene resp. doplneniu tzv. rozhodujúcich skutkových

okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou
každého návrhu na začatie konania v je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových skutočností.
Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca. Ak chce žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti
akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať i rozširovať, pôjde o zmenu návrhu podľa § 140 ods.
2 Civilného sporového poriadku o ktorom je potrebné o ňom rozhodnúť. Úvaha, či výsledky konania,

ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou návrhu, (ne)môžu byť podkladom pre
konanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a táto úvaha patrí len súdu
rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Zmena žaloby pritom nesmie byť v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania. V danom prípade by výsledky doterajšieho dokazovania už nemohli
byť podkladom pre rozhodnutie súdu a vzhľadom na nové skutkové tvrdenia žalobcu bolo by nutné

vykonať ďalšie dokazovanie. Z tohto dôvodu súd návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol a teda aj
návrhy na doplnenie dokazovania. V tejto súvislosti však súd uvádza, že nepovažuje za správny názor
žalobcu, podľa ktorého pre uvedenie dôvodov neplatnosti dražby platí trojmesačná prekluzívna lehota.
Podľa názoru súdu lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZoDD slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie)
neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda

došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj
po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty namietať i ďalšie dôvody jej neplatnosti.

31. Ku skutočnosti tvrdenej žalobcom, že jednotlivé úkony podpisovali iba dvaja konatelia, pričom v
tom čase mali konať na základe uznesenia valného zhromaždenia už traja a mali konať spoločne, súd

uvádza,ževrozhodnomčasebolivObchodnomregistrizapísaníibadvajakonateliažalobcu(JUDr.S.B.
P..D.).Akdošlokzmenepočtukonateľovmohlosatakstaťibazmenouspoločenskejzmluvyavprípade,
že zmenou spoločenskej zmluvy došlo aj k zmene zapisovaných skutočností v obchodnom registri, bolo
potrebné predložiť aj návrh na vykonanie zmien v obchodnom registri. Konatelia boli povinní vyhotoviť
úplné znenie spoločenskej zmluvy a toto v lehote do 30 dní od jej vyhotovenia uložiť spolu s listinami,

ktoré zmenu spoločenskej zmluvy preukazujú, do zbierky listín. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon
ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín
do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o
obsahu listín vedela v zmysle § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z výpisu z obchodného registra
však nevyplýva skutočnosť, že v čase uzavretia záložnej zmluvy sa zmenil počet a spôsob konania

štatutárnych zástupcov spoločnosti a žalobca ani neuviedol, že žalovaní v 2. rade a žalovaní v 3. rade,
ako tretie osoby, o tejto tvrdenej skutočnosti mali vedomosť a teda nemohli byť dobromyseľný v rámci
priebehu dražby. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, tak v tomto prípade ide o novú skutočnosť tvrdenú
žalobcom, ktorá by musela byť predmetom ďalšieho dokazovania.

32. Čo sa týka konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 11Cb/39/2009 o určenie
neplatnosti/neúčinnosti právneho úkonu, tu súd upriamuje pozornosť na to, že žalobcom je v uvedenom
spore zástupca žalobcu v tomto konaní (Ing. Bc. S. Ď.) a žalovaným je JUDr. Š. A., PhD., t.j. v tomto
konaní žalovaný v 1. rade. Žalobca nepredložil súdu kópiu žaloby podanej na bratislavskom súde, avšakaj bez nej možno konštatovať, že predmet uvedeného konania nebude súvisieť, resp. mať dopad na
prejednávanú vec, nakoľko zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 02.01.2006 uzavrel žalobca ako
právnická osoba a táto zmluva sa vzťahovala na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.

33. Na základe vykonaného dokazovania teda súd považuje žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby konanej dňa 11.11.2015 za nedôvodnú a preto ju zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 Civilného

sporového poriadku (C.s.p.) tak, že v plnej miere úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.