Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010602
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010602.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr.DenisyMészárosovejaJUDr.DaniceVeselovskej,vtrestnejveciobžalovanéhoQ.B.,preobzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 1T/97/2020-270 z 01. marca 2021,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. júna 2021, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Q. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/97/2021 z 01.03.2021 bol obžalovaný Q.
B. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.

2 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že

odpresnenezistenéhočasupribližnedo11.25hdňa26.05.2020sineoprávneneabezpovoleniakúpilod
doposiaľ nestotožnenej osoby a následne u seba prechovával 1 kus vrecka označeného ako „MOKATE
Dark Chocolate“ obsahujúceho kryštalický materiál s hmotnosťou 4,753 g a s priemernou koncentráciou
74,3 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 3.531 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré

možnopovažovaťpodľahmotnostnéhokritériazaminimálne47obvyklejednorazovýchdávokdrogy,ato
až do 26.05.2020 približne do 11.25 h, kedy tieto drogy podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku obvinený
Q. B. dobrovoľne vydal v Malackách hliadke Obvodného oddelenia PZ Malacky, pričom metamfetamín je
zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a tohto konania sa obvinený Q.
B. dopustil napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 1T/4/2015 zo dňa

09.03.2015, právoplatným dňa 09.03.2015 právoplatne odsúdený za spáchanie zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa §172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. 1/ Trestného zákona, § 37 písm. m/
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného

zákona per analogiam, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 2 Trestného
zákona bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem)
mesiacov, na výkon ktorého bol postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona, zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému

- trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 29.05.2020, sp. zn. 0T/51/2020, právoplatnom dňa
29.05.2020,- rozsudkom Okresného súdu Malacky z 01.03.2021, sp. zn. 1T/41/2020, právoplatnom dňa 01.03.2021,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému
uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému

uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, § 74 ods. 1 Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému bol uložený ochranný dohľad dobu 1

(jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku
odvolanie obžalovaný Q. B., ktoré písomne zdôvodnil podaním doručeným súdu dňa 05.03.2021 (čl.
266), v ktorom zdôraznil, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a odvolanie podáva

z dôvodu, že drogy mal výslovne pre vlastnú potrebu a v podaní súdu doručenom dňa 12.04.2021
(čl. 277) uviedol, že rozsudok napáda vo výroku o treste pre jeho nezákonnosť, pretože súd prvého
stupňa nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na závery
znaleckého posudku, v ktorom bola konštatovaná jeho dlhoročná závislosť a ktorú je nutné liečiť.
Vysvetlil, že dôsledkom jeho dlhoročnej závislosti na droge je tzv. stav krízy a práve tento stav ho nútil k

nákupudrogy,ktorúskutočnosťprvostupňovýsúdnezohľadnil.Jepresvedčený,žemumalabyťpriznaná
poľahčujúca okolnosť aj podľa § 36 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko skutok spáchal v súvislosti s
negatívnymi dôsledkami svojej choroby.

Zároveň vytkol, že vo veci mal konať senát a nie samosudca.

Vzhľadom na vyššie rozvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a „vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhujem, aby mi bola upravená výška
uloženého trestu s poukazom na § 36 písm. c/, 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. s odkazom na § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. vo výmere 5 rokov a 4 mesiace“.

K dôvodom odvolania poskytla svoje vyjadrenie prokurátorka okresnej prokuratúry, toto bolo súdu
doručené dňa 08.04.2021 (čl. 276) a v tomto uviedla: „Podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia
bolo riadne vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k výroku o treste, nakoľko
obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný bol doposiaľ deväť

krát odsúdený a tá skutočnosť, že sa v niektorých prípadoch na neho hľadí akoby nebol odsúdený,
neznamená, že sa skutkov nedopustil. Vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine mu učinenom na hlavnom
pojednávaní dňa 01.03.2021, bol mu súdom uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím
ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona (per analogiam). Vzhľadom na to,
že obžalovanému bol trest mimoriadne znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej sadzby,

považujem trest za zákonný a spravodlivý. S poukazom na osobu obžalovaného som toho názoru,
že prípadné použitie ustanovenia § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona by nebolo v súlade so
zásadami ukladania trestov, ktoré sú premietnuté v ustanovení § 34 Trestného zákona. Pokiaľ teda ide
o výrok o treste, tento považujem za súladný so zákonom a vo vzťahu k osobe obžalovaného ako aj
závažnosti spáchanej trestnej činnosti a potrebe ochrany spoločnosti, za zákonný a primeraný, plne v

súlade so zásadami ukladania trestov.“

Uvedená trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 19.05.2021

Úpravou zo dňa 24.05.2021 bolo nariadené verejné zasadnutie, ktorého termín bol určený na deň

22.06.2021 a predvolanie obžalovanému bolo doručené dňa 02.06.2021.

Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.06.2021 (čl. 291) obžalovaný navrhol delegáciu veci
podľa § 23 Trestného poriadku, nakoľko podľa neho „Dôležitým dôvodom na postup podľa § 23 Tr.por. je generálna námietka sudcov tr. úseku Krajského súdu Bratislava, ich zaujatosť vyvolávajú akcie
Naka smerované proti sudcom v BA kraji. Súčasná snaha o očistu justície môže mať základ práve
v nespravodlivosti, proti nevinným, resp. vo vysokých trestoch, ktoré súdy aplikujú a KS BA tieto

rozhodnutia nekriticky prevezmú. Vec žiadam delegovať z KS BA na ďalšie konanie KS Košice.“

S týmto návrhom sa na verejnom zasadnutí vysporiadal konajúci senát a to v súlade s prijatým
stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého pod Tpj 37/2021 na zasadnutí dňa
16.06.2021, podľa ktorého: „I. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného

poriadku patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania.

Rozhodujúcoujevtomtosmereexistencianiektoréhozdôvoduvylúčeniapodľa§31Trestnéhoporiadku,
ktorý musí byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých
sudcov dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti
vznesenej voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa §

31 Trestného poriadku, nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení
ani konkrétneho (jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a
prikázanie veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej
voči všetkým sudcom príslušného súdu (argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však
nevyhnutné procesne zaznamenať, aby bolo zrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci

nezostal nepovšimnutý.

Pokiaľ v takejto situácii predloží príslušný súd návrh na odňatie a prikázanie veci najbližšie spoločne
nadriadenému súdu, ten mu ho bez rozhodnutia vráti.“

Keďže návrh obžalovaného v naznačenom smere neobsahoval uvedenie niektorého z dôvodov v § 31
Trestného poriadku voči konkrétnemu sudcovi trestnoprávneho kolégia tunajšieho súdu, tj. z podania
nie je zrejmá konkrétna námietka spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení konkrétneho sudcu a preto nie je
potrebné konať ani o návrhu obžalovaného o prikázanie veci inému súdu, pretože tento je založený len
na procesne neúčinnej námietke smerujúcej voči sudcom trestnoprávneho kolégia súdu. Toto stanovisko

súd predniesol na verejnom zasadnutí, oboznámil s ním procesné strany a uviedol ho do zápisnice.

Čo sa týka do spisu doručeného splnomocnenia pre obhajkyňu JUDr. Ester Bujnovskú a jej žiadosti
(súdu doručenej dňa 22.06.2021 - pred konaním verejného zasadnutia) o odročenie termínu verejného
zasadnutia z dôvodu, že prevzala obhajobu obžalovaného a pre krátkosť času nestihla si spis

naštudovať, krajský súd uvádza nasledovné: Opatrením okresného súdu Malacky sp. zn. 0Tp/42/2020
z 24.08.2020 z dôvodu § 37 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku bol obžalovanému ustanovený
obhajca Mgr. Ing. Jaroslav Penc, ktorý reálne vykonával obhajobu počas prípravného konania a ako aj
konania pred súdom a to, že ju vykonával zodpovedne a v súlade s príslušným zákonom, preukazuje
uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 1T/97/2020-252 zo 04.02.2021, ktorým nebol oslobodený od

povinnosti obhajovania v danej veci, pretože na takýto postup dôvod preukázaný nebol.

Z pohľadu znenia ustanovenia § 40 ods. 5 Trestného poriadku platí, že obvinený si môže namiesto
obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu podľa § 39.

Obhajkyňu, ktorej plná moc bola tunajšiemu súdu doručená v deň konania verejného zasadnutia o 08.00
hod. obžalovanému Q. B. zvolila matka X. B.. V osobe obžalovaného sa nejedná o osobu, ktorá je
pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. nejedná sa o osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony
je obmedzená, a preto zvolenie iného obhajcu matkou obžalovaného je irelevantné. Ak obžalovaný
mienil zmeniť/vymeniť obhajcu, mohol tak urobiť minimálne od 04.02.2021 (kedy bolo rozhodnuté

o neoslobodení od povinnosti obhajovania súčasného ustanoveného obhajcu), pričom obžalovaným
zvolený obhajca by rozhodne mal prednosť pred obhajcom ustanoveným súdom, k čomu však nedošlo.
Ani po tom ako bol tunajším súdom úpravou zo dňa 24.05.2021 určený termín verejného zasadnutia
obžalovaný neavizoval, že mieni zmeniť obhajcu.

Odvolací súd pripomína, že je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či prevezme zastúpenie „na
poslednú chvíľu“ (pozri rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR č. 01/2010).Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného záverečným návrhom predniesol: „ja ctiac si úlohu
obhajcu zdôrazňujem, že by vo vzťahu k môjmu klientovi mali byť zohľadnené isté významné skutočnosti
o to pri výmere trestu, pričom poukazujem na znalecký posudok, z ktorého je zrejmá jeho ťažká závislosť

a to, že mali byť u neho nájdené drogy v počte 47 obvyklých dávok, podľa modelu KEÚ PZ. Dodávam,
že môj klient vzhľadom na to, že je dlhoročným a ťažko závislým užíva niekoľko násobok dávok
považovaných KEÚ za obvyklú jednorázovú dávku. Nebolo žiadnym dôkazom spochybnené, že môj
klient si drogy zadovažoval a prechovával ich výlučne pre svoju potrebu, zvlášť keď obvyklá dávka už
u neho nepostačuje. Je pravdou, že okresný súd použil zmierňujúce ustanovenie, uložil trest znížený o

jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ale mám za to, že môj klient, nie je klasický delikvent,
drogy si zabezpečoval, prípadne finančné prostriedky na drogy, si nezabezpečuje napr. krádežami, ale
všetko jeho konanie je motivované jeho závislosťou, ktorá riadi jeho život. Myslím si, že sú tu významné
okolnosti no podklade, ktorých možno pristúpiť k uloženiu ešte nižšieho trestu ako uložil okresný súd.“

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť považujúc

uložený trest za zákonný a primeraný.
Obžalovanýzáverečnýmnávrhomuviedol:„japoukazujemnadôvodyodvolania,pripájamsakprednesú
môjho obhajcu, uznávam, že som spravil hlúposť, ale teraz sa mi narodila dcéra a bol by som rád, keby
mi bol uložený trest čo najnižší.“

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu

a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku
podrobnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný Q. B. na hlavnom pojednávaní po tom ako bol poučený o
možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 a/, b/, c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257

ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku
budesúdprepotrebyďalšiehokonaniaarozhodovaniapovažovaťzapriznaniespáchaniaskutku,pričom
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním,
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, obžalovaný urobil vyhlásenie o vine
(§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol, že je vinný a na všetky otázky položené mu v súlade s

ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal
„áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým
okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o
treste a ochrannom opatrení.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného Q. B. za vinného podľa podanej
obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom,
tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný
skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť,uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom
opravnom prostriedku.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného, a takto uznal
obžalovaného Q. B. za vinného.

Čo sa týka druhu a výmery trestu okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Pri ukladaní
trestu obžalovanému Q. B. súd vychádzal zo závažnosti obzvlášť závažného zločinu, z ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby,
pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 2 Trestného zákona)
na 10 rokov až 15 rokov....Vzhľadom na to, že obžalovaný Q. B. spáchal uvedenú trestnú činnosť

skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené iné odsudzujúce rozhodnutie za iný jeho trestný čin
a to v danom prípade rozsudkom Okresného súdu Malacky z 01. marca 2021, sp. zn. 1T/41/2020,
ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona (ktorého sa dopustil dňa 03. mája 2020) a odsúdený na súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste z odsúdenia
tunajším súdom sp. zn. 0T/51/2020 (ktorý skutok bol spáchaný dňa 26. mája 2020 a ktorý je tiež v
súbehu s prejednávanou trestnou činnosťou obžalovaného), a za súčasne uložených trestov zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky - trest prevzatý z odsúdenia tunajším
súdom sp. zn. 0T/51/2020 a na dobu 1 rok - trest uložený v rámci trestného činu vo veci 1T/41/2020, bolo

potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na
uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). Rozsudok tunajšieho súdu z 01. marca 2021,
sp. zn. 1T/41/2020, nadobudol právoplatnosť dňa 01. marca 2021 o 10:48 hod. (teda pred vyhlásením
dokazovania na hlavnom pojednávaní sp. zn. 1T/97/2020 za skončené a pred vyhlásením rozsudku z
01. marca 2021, sp. zn. 1T/97/2021), kedy došlo k späťvzatiu odvolania podaného obžalovaným voči

rozsudku z 01. marca 2021, sp. zn. 1T/41/2020. V danom prípade najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich
sa trestných činov je obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pri ktorom zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody
od 10 rokov do 15 rokov, nakoľko vo vyššie uvedenej trestnej veci Okresného súdu Malacky sp. zn.

1T/41/2020 za uvedené prečiny je rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody až na 2 roky.... Po vzhliadnutí
všetkých okolností prípadu - najmä osoby obžalovaného Q. B., jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti,
v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku priznáva v podstate od prípravného konania (hoci s istými
výhradami), avšak kľúčové v danom prípade je, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie
o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku oľutoval - súd dospel k záveru,

že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody v
sadzbe uvedenej vyššie, by bolo neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému súd
pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu
pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d),

ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesné ako obžalovaný) neodvolateľné prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané

rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom
nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť
vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v
tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy
len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže

podať len minister spravodlivosti - k tomu primerane R 12/2017). Pri ukladaní trestu súd okrem osoby
obžalovaného Q. B. zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku ako i možnosti jeho nápravy, pričom v tejto
súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na rozsah činu aj z pohľadu uňho nájdených dávok drogy.
V neposlednom rade je dôvodné poukázať tiež na to, že obžalovaný obchodoval s drogami a tietoprechovávalpotom,čoužbolzaobchodovaniesdrogamiaichprechovávanieodsúdený.Tietookolnosti
sú už ale subsumované do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu kladeného obžalovanému
za vinu. Na druhej strane obžalovanému nepriťažilo, že v prejednávanom prípade nebol odsúdený

napr. za tzv. dílerstvo drog. Zároveň je potrebné poukázať na v tejto chvíli celkovo už 9 záznamov v
odpise registra trestov, ohľadom ktorých platí to, čo je uvedené vyššie v rámci odôvodnenia priťažujúcej
okolnosti týkajúcej sa recidívy obžalovaného. Čo do druhu páchanej trestnej činnosti, obžalovaný bol
súdne trestaný za drogovú trestnú činnosť, majetkovú trestnú činnosť (trestné činy krádeže), i za
trestnú činnosť týkajúcu sa rušenia činnosti orgánov verejnej moci (prečiny marenia výkonu úradného

rozhodnutia). Súčasne je dôležité dodať, že v osobe obžalovaného ide stále o človeka vo veku, ktorý
aj po vykonaní trestu, vrátane programu resocializácie v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody,
bude mať možnosť zmeniť spôsob života a vyvarovať sa životných pochybení obdobného charakteru.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, okolnosti prípadu a osobu páchateľa a tiež ustanovenia
zákona je súd zároveň toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania a preto bolo, tak ako je to skôr odôvodnené, analogicky použité mimoriadne zmierňovacie

ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému Q. B. uložiť trest
aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom a obžalovanému mimoriadne znížil trest
odňatia slobody v maximálne možnej miere, teda o celú jednu tretinu, konkrétne na 6 rokov a 8 mesiacov
[120 mesiacov (10 rokov) : 3 = 40 mesiacov; 120 mesiacov - 40 mesiacov = 80 mesiacov (6 rokov a
8 mesiacov)]. Uvedený 80-mesačný trest (rešpektujúci aj druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona,

že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom) bude podľa názoru súdu
adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom
dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z
pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona
bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 29. mája

2020, sp. zn. 0T/51/2020, právoplatnom dňa 29. mája 2020, a v rozsudku Okresného súdu Malacky z 01.
marca 2021, sp. zn. 1T/41/2020, právoplatnom dňa 01. marca 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.“

Teda krajský súd vo vzťahu k druhu a výmere trestu dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa

a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu

ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo
vzťahu k obžalovanému Q. B. odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd prihliadol a dostatočnú
pozornosťvenovalskutočnosti,žeobžalovanýnahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieovineatrestnýčin úprimne oľutoval, v dôsledku čoho potom pristúpil, v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu SR č.
Tpj55/2016,prijaténazasadnutítrestnoprávnehokolégiaNSSRdňa27.06.2017(publikovanévZbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017), podľa ktorého Ak možno páchateľovi trestného

činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po
prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky

právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“ k rozhodnutiu premietnutému do výroku o treste za
použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, pretože skutočne obžalovaný Q. B.
bez toho, aby mal vedomosť o druhu a výške trestu, ktorý mu bude uložený v prípade vyhlásenia viny, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2021, pristúpil k takémuto kroku a neodvolateľne prijal všetky
právne účinky uznania viny tj. vyhlásenia o vine, vzhľadom na uvedené je potom namieste, aj podľa

konajúceho senátu, pripustiť pri úvahách o druhu a výmere trestu aplikáciu § 39 ods. 2 písm. c/, ods.
4 Trestného zákona. V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, proti ktorému postupu nenamietal ani prokurátor akceptujúc
výšku uloženého trestu, keďže odvolanie nepodal.

Ak sa obhajca domáha aplikácie odseku 1 a odseku 3 ustanovenia § 39 Trestného zákona a uloženia
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby práve cez citované odseky § 39 Trestného zákona a nie
odsek 4 tak ako to urobil prvostupňový súd, je potrebné uviesť nasledovné: K ustanoveniu § 39
Trestného zákona vo všeobecnosti je nutné uviesť, že je prostriedkom sudcovskej individualizácie trestu
a prejavom depenalizácie v Trestnom zákone, ktoré umožňuje zmiernenie trestu odňatia slobody, ktorý

je dôležitým druhom trestu a v mnohých prípadoch trestom obligatórnym, pokiaľ nemá alternatívu v
podobe miernejšieho druhu trestu.

Samotnéustanovenie§39Trestnéhozákonavlastnepomáhariešiťsituáciuvprípadoch,žetrestodňatia
slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu

a osobe páchateľa.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V súlade so zásadou individualizácie trestu zákon teda umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest
aj po dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom,
u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu

alebo pomerom páchateľa.

Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo
význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery
páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej

podstate vyžadujú aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa
pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch.

Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia
s trestnou činnosťou a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr.

skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná
choroba páchateľa a pod.

Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce
mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie

trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané.

Zo súdnej praxe je potrebné konštatovať, že nie je možné takýto postup zdôvodňovať len samotným
priznaním sa k spáchaniu trestného činu, ľútosťou nad jeho spáchaním, prípadne náhradou spôsobenejškody alebo doposiaľ vedenie riadneho života. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno oprieť
len o okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, a preto použitie tohto ustanovenia je skôr výnimkou
a musí byť v každom prípade veľmi starostlivo odôvodnené. Pomery páchateľa sa týkajú hodnotenia

jeho osoby. Tieto však priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu. Ide o okolnosti možné ovplyvniť
úvahy o treste, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objektu trestu, a taktiež o okolnosti, pre
ktorý je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V podstate tak pôjde, napr. o rodinné a
osobné pomery existujúce nie v čase spáchania trestného činu, ale v dobe rozhodovania o treste, napr.
majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav, prípadne zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť

o početnú rodinu, vek, atď. V každom prípade sa však vyžaduje, aby šlo o také výnimočné pomery
páchateľa, z ktorých je možné usudzovať, že trest odňatia slobody uložený v rámci trestnej sadzby by
bol neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Na druhej strane za pomery páchateľa nemožno považovať skutočnosti, že sa páchateľ k činu priznal,
ľutoval ho, pomáhal ho objasniť. K týmto okolnostiam súd prihliadne pri stanovení druhu trestu a jeho

výmery v rámci zákonnej trestnej sadzby.

Podľa krajského súdu nie je preto v súlade so zákonom právny názor obhajoby, že je namieste aplikovať
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu postupom podľa odseku 1, odseku 3 písm. c/ ustanovenia §
39 Trestného zákona, tj. uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov.

Čo sa týka okolností prípadu, v kontexte s vyššie rozvedeným a naznačeným k okolnostiam prípadu,
krajský súd u obžalovaného také významné okolnosti ako sa vyžadujú, rozhodne nezistil.

Čo sa týka pomerov páchateľa, za tieto rozhodne nemožno považovať priznanie obžalovaného,

oľutovanie skutku a napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti.
Naopak v osobe obžalovaného Q. B. sa jedná o desaťkrát súdne trestaného a záznamy pod poradovým
číslom 9. a 10. sú z roku 2020, vo vzťahu ku ktorým bol ukladaný súhrnný trest, ktoré skutočnosti vo
svojomsúhrnerozhodnenenasvedčujú,žebybolopoužitie§39ods.1,ods.3písm.c/Trestnéhozákona
akceptovateľné tak, ako to obhajoba navrhuje.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd záverom konštatuje, že trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov a 8 mesiacov, znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 4 Trestného
zákona zodpovedá zákonným kritériám, vrátane morálneho odsúdenia páchateľa, a preto sa s takto
uloženým trestom v celom rozsahu stotožnil.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, preto ho súdu prvého stupňa,
podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona, správne zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pričom prihliadol na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
obžalovaného a dospel k záveru, že v ústave na výkon trestu iného stupňa bude jeho náprava lepšie

zaručená, tj. v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Nakoľko bol ukladaný trest súhrnný správne bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 29.05.2020, sp. zn. 0T/51/2020, právoplatnom dňa
29.05.2020 a rozsudkom Okresného súdu Malacky z 01.03.2021, sp. zn. 1T/41/2020, právoplatnom

dňa 01.03.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a správne prevzal trest zákazu činnosti, ktorý bol
obžalovanému uložený oboma odsúdeniami.

Keďže bol obžalovanému uložený, za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, nepodmienečný trest

odňatia slobody, správne prvostupňový súd v napadnutom rozsudku obžalovanému uložil ochranný
dohľad, ktorý sa v takom prípade podľa zákona ukladá obligatórne, pričom bol uložený v dostatočnej
výmere 1 rok. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. postpenitenciárnej starostlivosti
vykonávanej za účelom dovŕšenia nápravy páchateľov najzávažnejších trestných činov.

Ohľadom prvostupňovým súdom správne a v súlade so zákonom uloženého ochranného liečenia
protitoxikomanického ambulantnou formou, odvolací súd zdôrazňuje obmedzený revízny princíp a fakt,
že voči tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a preto nebol daný dôvod na jeho preskúmanie.S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového
súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného Q.V., podľa §
319 Trestného poriadku, zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.