Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215061
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6714215061.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu W.. G.

T., G.., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX. C. XXX/XX, XXX XX X., občana SR, zast. JUDr. Pavlom
Zuzčákom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Prachatická 9320/1A, 960 01 Zvolen, IČO: 42 199 409,
proti žalovanému Slovenská republika Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o
poskytnutie peňažnej satisfakcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré

je p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo
výške 100 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom v zastúpení advokátom domáhal voči žalovanému poskytnutia
peňažnej satisfakcie vo výške 5.650,50 Eur.

2. Žalovaný žalobu odmietol ako bezdôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci meritórne rozhodol rozsudkom 6Cpr/4/2014-79
dňa 07. 05. 2015 tak, že žalobu zamietol. Zároveň uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému
trovy konania v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal žalobca
odvolanie, na základe ktorého súd druhej inštancie uznesením 12CoPr/11/2015-108 dňa 31. júla 2017
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd

naznačil v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia postup, ktorým sa v ďalšom konaní mal zaoberať
prvoinštančný súd. V článku 7 svojho rozhodnutia uviedol: „Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere. Primárne bude musieť vyriešiť otázku, či bola
iným vojakom v rovnakom (resp. porovnateľnom) postavení a zaradení ako žalobca vyššia hodnosť
zapožičaná,avprípadekladnéhovyriešenia tejtootázkysamusívysporiadaťstým,čivprípadežalobcu
nedošlo k niektorej z foriem diskriminácie podľa § 2a ods. 1, 2 antidiskriminačného zákona, pričom
musí vychádzať z toho, že podľa ustanovenia § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona sa dôkazné

bremeno presúva na žalovaného, ktorý je povinný preukázať, že vo vzťahu k žalobcovi neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania.“4. Po vykonanom dokazovaní prednesmi zástupcov sporových strán, prednesu žalobcu, oboznámením
sa s rozsiahlymi listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložili sporové strany a to: rozhodnutím o odmietnutí
poskytnúť informáciu zo dňa 29. január 2016, tabuľkou s vyznačením profesionálnych vojakov na

funkciách „náčelník zmeny operačného centra“ s plánovanou hodnosťou "major" (PH55), prehľadu
funkcií s číslom špecializácie 409 po útvaroch ozbrojených síl SR a IDOBJ v sledovanom období,
osobnej karty profesionálneho vojaka pplk. W.. I. Y., personálneho rozkazu riaditeľa PÚ OS SR č. 4
765 zo dňa 22. mája 2014, osobnej karty profesionálneho vojaka mjr. W.. C. B., personálneho rozkazu
riaditeľa PÚ OS SR č. 3 348 zo dňa 16. apríla 2014, personálneho rozkazu riaditeľa PÚ OS SR č.

1 471 zo dňa 02. marca 2016, osobnej karty profesionálneho vojaka mjr. W.. C. S., personálneho
rozkazu riaditeľa PÚ OS SR č. 3 812 zo dňa 5. júna 2017, fotokópiou certifikátu o absolvovaní
kurzu profesionálnym vojakom kpt. W.. I. Y., služobným predpisom č. 100/2008, fotokópiou certifikátu
o absolvovaní kurzu profesionálnym vojakom kpt. W.. C. B., fotokópiou osvedčenia o absolvovaní
vzdelávania profesionálnym vojakom kpt. W.. C. S., vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k listinným
dôkazom zo dňa 16. 10. 2018, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

5. V inkriminovanom období žalobca vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl
v zmysle zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov.Nazákladepersonálnehorozkazuriaditeľapersonálnehoúraduč.
9918 zo dňa 29. 11. 2011 bol žalobca ustanovený do funkcie náčelník zmeny operačného centra/zmena

strediska riadenia a uvedomovania/operačné centrum/brigáda velenia, riadenia a prieskumu/ vzdušné
sily/ozbrojené sily SR/miesto výkonu štátnej služby Zvolen a to počnúc dňom XX. XX. XXXX. V zmysle
opisu činností vyplývajúcich z funkcie zo dňa 14. 05. 2013 a zo dňa 18. 02. 2014 vyplýva, že žalobca
vykonával počnúc dňom XX. XX. XXXX povinnosti, na ktoré je plánovaná hodnosť pod číselným kódom
55 - hodnosť majora - hoci žalobca mal pridelenú iba hodnosť kapitána. Podľa názoru žalobcu, stav kedy

má vojak povinnosti a zodpovednosť majora, avšak je mu priznané spoločenské postavenie kapitána so
zodpovedajúcou nižšou odplatou za výkon štátnej služby, je podľa neho v rozpore so zásadou zákazu
diskriminácie zakotvenou v § 2 antidiskriminačného zákona.

6. Právny zástupca žalobcu poukázal na časť zrušujúceho odôvodnenia súdu druhej inštancie, v ktorom

sa o.i. uvádza, že žalobca v predzrušujúcom konaní predložil relevantné argumenty a dôkazy z ktorých
možno vyvodiť existenciu dôvodného predpokladu, kde vo vzťahu k žalobcovi bola porušená zásada
rovnakého zaobchádzania tým, že niektorým vojakom vykonávajúcim funkcie v odbornosti ČVO XXX
bola zapožičaná vyššia hodnosť z titulu, že boli zaradení do funkcie, na ktorú je plánovaná takáto
vyššia hodnosť, zatiaľ čo žalobcovi nie. Ďalej zdôraznil, že v spore predložil listinný dôkaz (oznámenie

Ministerstva obrany Slovenskej republiky) z ktorého vyplýva, že od roku 2010 do roku 2015 bola
vojakom zapožičaná hodnosť majora celkovo 38-krát, pričom pre funkcie odbornosti ČVO XXX (do
ktorej bol v danom období zaradený žalobca), bola od roku 2010 do roku 2015 pre dôstojnícke
hodnosti zapožičaná 20-krát. Z vyžiadanej informácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky mal
za preukázané, že za obdobie od 01. 01. 2015 do 29. 01. 2016 bola zapožičaná hodnosť major 15

profesionálnym vojakom, ktorí boli v čase zapožičania vojenskej hodnosti ustanovení do funkcie so
špecializáciou XXX. S poukazom na uvedené vyslovil právny zástupca žalobcu svoj názor, že iným
vojakom v rovnakom, resp. porovnateľnom postavení ako bol žalobca, bola zapožičaná vyššia hodnosť
a tým považoval vyslovenú otázku ďalšieho právneho riešenia Krajského súdu v Banskej Bystrici za
vyriešenú v prospech žalobcu. Žalobca považoval za diskriminačné vo vzťahu k jeho osobe to, že

niektorým vojakom v odbornom postavení v akom bol v dotknutom období on sám, bola zapožičaná v
rámci odbornosti ČVO XXX vyššia hodnosť dokonca vtedy, keď si títo podali žiadosť neskôr ako on.
Toto podľa neho nasvedčovalo tomu, že s ním bolo zaobchádzané menej priaznivo ako s inými osobami
v porovnateľnom postavení. Postup, ak niektorému vojakovi hodnosť zapožičaná je a niektorému
nie, je podľa neho v priamom rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o tzv.

priamu diskrimináciu, kedy sa s vojakom, ktorému napriek legitímnemu dôvodu hodnosť zapožičaná
nebola, zaobchádzalo pri uplatňovaní oprávnenia zapožičiavať hodnosti menej priaznivo ako s osobou
v porovnateľnom postavení. Vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy považoval uplatnenú sumu vo
výške 5.650,50 Eur za objektivizovanú nemajetkovú ujmu predstavujúcu rozdiel platu, ktorý by bol
žalobca dosiahol nebyť nerovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného. Splnomocnený zástupca

žalovaného tak ako v predzrušujúcom konaní, tak aj po zrušení pôvodného meritórneho rozhodnutia
súdom druhej inštancie uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, pretože žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania;
naopak žalovaný postupoval v prípade žalobcu v súlade so zákonom, a preto nemožno takéto konanieoznačiť za diskriminačné. V žiadnom prípade nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že komparátorom (osobou
v porovnateľnej situácii s ktorou bolo zaobchádzané priaznivejšie ako so žalobcom) je každý vojak s
hodnosťou kapitána, ktorému bola na účely výkonu funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou major

zapožičaná táto hodnosť. Komparátorom v tomto prípade - a tento výklad a právny názor žalovaného
zdieľal aj súd - môže byť výlučne ten profesionálny vojak, ktorý bol ustanovený do rovnakej funkcie
ako žalobca, teda do funkcie: „Náčelník zmeny operačného centra číslo vojenskej odbornosti XXX,
plánovaná hodnosť 55 major“. Ďalšou podmienkou ustanovenia do funkcie bolo to, že vojak musel v
čase ustanovovania dosiahnuť hodnosť kapitán. Žalovaný súdu predložil ako dôkaz vyjadrenie veliteľa

E. Ú. XXXX X. č. BVRPS - 12/2015 zo dňa 15. 01. 2015, z ktorého vyplýva že žiadny profesionálny vojak,
ktorý bol ustanovený do rovnakej funkcie ako žalobca (náčelník zmeny operačného centra), nemal v
rozhodnom období zapožičanú vyššiu vojenskú hodnosť major. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca
bol profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky a v čase podania žaloby vykonával
štátnu službu podľa zákona č. 346 z roku 2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky. Práve z tohto titulu je potrebné podľa neho aplikovať zákon ako „lex specialis“ na

prejenávanú vec, pričom zdôraznil, že ustanovenie § 3 ods. 1 uvádzaného zákona hovorí o tom, že práva
ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako štátnemu občanovi Slovenskej republiky pri vstupe do
štátnej služby profesionálnemu vojakovi, pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.
Týmto zákonom je v poznámke pod čiarou uvedený odkaz na zák. č. 365/2004 Z. z., o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona je
každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných
právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovanie tovarov a služieb
a vo vzdelávaní. Podľa § 3 ods. 2 antidiskriminačného zákona, zásada rovnaného zaobchádzania

podľa ods. 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovených osobitnými zákonmi. Podľa
názoru žalovaného je v predmetnej veci rozhodujúce ustanovenie § 39a zákona č. 346/2005, ktoré
má fakultatívny charakter a zakotvuje možnosť ministra obrany zapožičať profesionálnemu vojakovi
vyššiu hodnosť. Z obsahovo gramatického výkladu jednoznačne vyplýva, že ide o „možnosť“ zapožičať
vyššiu vojenskú hodnosť a nie o „povinnosť“ zapožičať vyššiu vojenskú hodnosť. Ministrom obrany

Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva aj ďalšia skutočnosť aj to, že žaloba nemá právny nárok
na zapožičanie vyššej vojenskej hodnosti, ani na požívanie benefitov s tým súvisiacich, napr. hodnostný
plat zodpovedajúci hodnosti „major“.

7. K tomuto výkladu právnych noriem právny zástupca žalobcu uviedol, že takýto právny názor

protistrany rešpektuje, avšak sa s ním nestotožňuje, pretože podľa neho je súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý podľa neho uviedol o.i., že nárok žalobcu možno považovať
za preukázaný. Ďalej tvrdil, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je potrebné
skúmať, či iným vojakom s ČVO XXX nebola zapožičiavaná hodnosť v nejakom období, pričom bolo
jasne preukázané v konaní a listinnými dôkazmi, že takáto hodnosť zapožičiavaná bola a komparátorom

je každá osoba, ktorej bola zapožičaná hodnosť, alebo každý vojak, ktorý má ČVO XXX a bola mu
zapožičaná hodnosť z dôvodu, že vykonával funkciu na ktorú bola plánovaná vyššia hodnosť než akú
dosiahol.

8. Žalobca v rámci svojho prednesu uviedol aj to, že číslo vojenskej špecializácie XXX má oficiálny

názov podľa vojenského predpisu „B.“. Číslo vojenskej špecializácie sa môže viazať k rôznej funkcii
vojakaahodnosť.Pokiaľideoprofesionálnehovojakaktorýjeveliteľomletky,alebojenáčelníkomzmeny
operačného centra, stále sa jedná o vojenskú odbornosť B. XXX. Ku každej hodnosti profesionálneho
vojaka sa viaže aj určité odborné vzdelanie, ktorým je tzv. kariérny rast alebo kariérny systém v
ozbrojených silách. Žalobca v roku XXXX absolvoval kurz vojenských dôstojníkov v B. C., tzv. ISOC,

ktorý ho kvalifikoval vzdelaním na vojenskú hodnosť major. Z tohto dôvodu sa cítil byť diskriminovaným
zo strany zamestnávateľa - veliteľa útvaru plk. C., ktorý bol vedúcim služobného úradu, ktorý údajne
mal robiť všetko preto, aby mu nebola zapožičaná vojenská hodnosť „major“. Ďalej poukazoval že
v roku XXXX, keď splnil dĺžku „odslúžených rokov“, bol podľa vojenského predpisu povýšený do
hodnosti „major“. Znovu však apeloval na to, že od XX. XX. XXXX bol ustanovený na funkciu náčelník

zmeny operačného centra, jeho kvalifikačný predpoklad spĺňal všetky podmienky k tomu, aby mu bola
započítaná hodnosť majora, čo sa však nestalo. V závere poukázal na to, že v ozbrojených silách bol
do XX. XX. XXXX na Vojenskom útvare XXXX G. a ešte pred ustanovením do funkcie náčelníka zmeny
operačného centra boli prepožičiavané na vojenskú špecializáciu XXX hodnosti „major“ a taktiež v rokuXXXX bola prepožičaná B. s číslom vojenskej špecializácie XXX hodnosť „major“. Po oboznámení sa
s listinou predloženou žalovaným uviedol, že pokiaľ ide o kolegov, náčelníci zmeny operačného centra
ktorí boli zaraďovaní do týchto funkcií, boli už zaraďovaní v hodnosti „major“. Tí ktorí tam boli zaradení

ako kapitáni, zväčša po roku im bola riadne priznaná hodnosť „major“, avšak sa tak stalo v zmysle
personálneho poriadku ozbrojených síl.

9. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného však uviedla, že pri zapožičaní hodnosti podľa § 39a zákona
č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov zákon nevyžadoval, aby profesionálny vojak

spĺňal odborné predpoklady na plánovanú hodnosť (v tomto prípade hodnosť major). Za rozhodné
obdobie považovala obdobie v časovom rozmedzí od XX. XX. XXXX, kedy bol žalobca ustanovený
do funkcie náčelník zmeny operačného centra do XX. XX. XXXX, kedy bol žalobca kariérne/splnením
potrebného počtu odslúžených rokov povýšený do vojenskej hodnosti „major“. Pokiaľ ide o existenciu
niektorého z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, žalobca nepreukázal ani
jeden z dôvodov v ňom uvedených. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 02. 10. 2014 neuviedol žiadneho

konkrétneho komparátora, súdu predložil len tzv. štatistiku zapožičaných hodností - údajne poskytnutú
MinisterstvomobranySRzaroky2010až2015,pričomnejdeooficiálnydokumentspracovanýniektorou
zložku Ministerstva obrany SR s uvedením mena osoby ktorá ju spracovala odtlačkom úradnej pečiatky.
Zástupca žalovaného listinou č. SELP-4/5-41/2018 zo dňa 11. 10. 2018 preukázala súdu prehľad funkcií
s číslom vojenskej špecializácie XXX po útvaroch Ozbrojených síl SR v sledovanom období, z ktorého

jednoznačne vyplýva, ktoré funkcie s číslom vojenskej špecializácie XXX mali plánovanú hodnosť
„major“ na funkciu. Pri žiadnej z týchto funkcií, resp. pri profesionálnych vojakoch ustanovených do
týchto funkcií nemožno hovoriť, že ide o porovnateľnú situáciu ako u žalobcu; a práve preukázanie
porovnateľnej situácie je posledná skutočnosť, ktorú žalobca musí v spore preukázať, čo sa nestalo.
Pokiaľ išlo o kpt. R. Č., vedúci služobného úradu ktorým je riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených

síl Slovenskej republiky, konal v súlade so zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov, keď menovaného podľa § 68 uvedeného zákona od XX. XX. XXXX poveril výkonom voľnej
veliteľskej funkcie náčelník zmeny operačného centra vo E. XXXX X., pričom to bolo už v období, kedy
žalobca nebol príslušníkom ozbrojených síl SR, teda nie je možné hovoriť o diskriminácii vzhľadom k
tomu, že išlo o obdobie ktoré sa priamo neviazalo na existenciu trvania služobného poveru žalobcu u

žalovaného.

10. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl v platnom znení, profesionálnemu vojakovi ustanovenému do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia
hodnosť, než akú dosiahol, minister môže na dobu výkonu funkcie zapožičať vyššiu hodnosť. Podľa

ods. 3 citovaného ustanovenia, zapožičanie hodnosti sa uvedie v personálnom rozkaze. Podľa ods. 4
citovaného ustanovenia, profesionálny vojak má počas zapožičania hodnosti práva a povinnosti spojené
s touto hodnosťou.

11. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. - antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady

rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

12. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné
prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

13. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa § 393 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie

rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

15. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia 12CoPr/11/2015 zo dňa 31. júla 2017 súd druhej
inštancie uvádza: „...v priebehu prvoinštančného konania predložil žalobca relevantné argumenty a
dôkazy, z ktorých bolo možné vyvodiť existenciu dôvodného predpokladu, že žalovaný ako jeho

zamestnávateľ porušil zásadu rovnakého zaobchádzania...“. Na druhej strane však v odstavci 7 svojho
rozhodnutia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní povinnosť: „...vyriešiť si primárne
otázku, či bola iným vojakom v rovnakom (resp. porovnateľnom) postavení a zaradení ako žalobca
vyššia hodnosť zapožičaná, a v prípade kladného vyriešenia tejto otázky sa musí vysporiadať s tým,či v prípade žalobcu nedošlo k niektorej z foriem diskriminácie...“. Obsahovo-gramatickým výkladom
uvádzaných textov nevyplýva jednoznačnosť nároku žalobcu viď: „ ...bolo možné vyvodiť existenciu
dôvodného predpokladu...“ , kedy odvolací súd pripustil len dôvodnosť podanej žaloby, v prípade

názorového výkladu právneho zástupcu žalobcu by nebola uložená súdu prvej inštancie povinnosť riešiť
v ďalšom otázku: „ ... či v prípade žalobcu nedošlo k niektorej z foriem diskriminácie...“. Z uvedeného
potom pre súd prvej inštancie vyplýva, že druhoinštančný súd bol názoru, že v ďalšom bude potrebné
preukázať esenciálnu zložku preukázaného tvrdenia opodstatnenosti podanej antidiskriminačnej žaloby
žalobcom. A práve na túto skutočnosť sa súd prvej inštancie v dokazovaní zameral; a podrobným

spôsobom skúmal, či je splnená podmienka preukazujúca dôvodnosť žaloby, alebo nie. Odvolací
súd konkrétne uvádza, že je potrebné riešiť otázku zapožičania hodnosti „major“ iným vojakom v
inkriminovanom období, ktorí boli v rovnakom, alebo porovnateľnom postavení. Súdu bol predložený
dôkazný prostriedok, kde bol uvedený prehľad funkcií s číslom vojenskej špecializácie XXX po útvaroch
ozbrojených síl Slovenskej republiky v sledovanom období, z ktorého vyplýva aké funkcie s číslom
vojenskej špecializácie XXX existovali v rámci ozbrojených síl SR v inkriminovanom čase. Ide o funkcie

s rôznymi názvami a plánovanými hodnosťami na funkciu od hodnosti čatár, rotný, rotmajster, poručík,
nadporučík, kapitán, major a podplukovník. V danom prípade je vylúčené, aby za komparáciu vo
vzťahu k žalobcovi bola považovaná funkcia s číslom vojenskej špecializácie XXX, na ktorú bola
plánovaná iná hodnosť či už nižšia alebo vyššia ako mal plánovanú žalobca. V zmysle inštitútu kategórie
„porovnateľnosti“ ako to uvádza odvolací súd, potom prichádza jedine do úvahy funkcia s číslom

vojenskej špecializácie XXX, na ktorú bola plánovaná hodnosť „major“, tak ako to bolo v prípade žalobcu.
Okrem funkcie náčelníka zmeny operačného centra vo E. XXXX X., ktorú zastával aj žalobca, v
rozhodnom období mali plánovanú hodnosť „major“ len funkcie:

- vedúci starší dôstojník - špecialista vo VÚ XXXX X.,

- náčelník strediska vo VÚ XXXX X.,
- náčelník oddelenia vo VÚ XXXX X.,
- veliteľ letky vo VÚ XXXX D., t. j. Taktické krídlo D.,
- veliteľ letky vo VÚ XXXX T., t. j. Dopravné krídlo T.,
- veliteľ letky vo VÚ XXXX G., t. j. Vrtuľníkové krídlo G..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prípade ani jednej z uvedených funkcií, resp.
u profesionálnych vojakov, ktorí boli ustanovení do týchto funkcií, nemožno konštatovať, že ide o
porovnateľnú situáciu vo vzťahu k žalobcovi. V prípade funkcie vedúci starší dôstojník - špecialista, kde
predmetná funkcia mala odlišný opis činnosti od opisu činnosti žalobcu - v danom prípade išlo o funkciu
vo E. XXXX X. - Veliteľstvo vzdušných síl ozbrojených síl SR, čo je nadriadený organizačný stupeň E.

XXXX X.; a preto nie je možné konštatovať, že profesionálny vojak ustanovený do tejto funkcie bol v
rozhodnom období v porovnateľnej situácii ako žalobca. V prípade funkcie náčelníka strediska vo E.
XXXX X., okrem toho, že predmetná funkcia mala odlišný opis činnosti ako to bolo v prípade žalobcu, išlo
o funkciu priameho nadriadeného vo vzťahu k žalobcovi a navyše išlo o funkciu s priamymi podriadenými
narozdielodfunkcie žalobcu,ktorýnemalžiadnychpriamychpodriadených.Vprípadefunkcienáčelníka

oddelenia vo E. XXXX X., opäť išlo o funkciu s odlišným opisom činnosti ako to bolo v prípade žalobcu,
išlo o funkciu s priamymi podriadenými na rozdiel od funkcie žalobcu, ktorý nemal žiadnych priamych
podriadených a preto tiež nemožno konštatovať, že profesionálny vojak ustanovený do tejto funkcie bol
v rozhodnom období v porovnateľnej situácii ako žalobca. V prípade funkcie veliteľ letky vo E. XXXX D.,
E. XXXX T. S. E. XXXX G., tieto funkcie mali diametrálne odlišné opisy činnosti od opisu činnosti žalobcu,

išlo o funkcie v úplne odlišných vojenských útvaroch ozbrojených síl SR, a navyše išlo o funkcie s
priamymi podriadenými na rozdiel od funkcie žalobcu, a preto ani v tomto prípade nemožno konštatovať,
že profesionálni vojaci ustanovení do týchto funkcií boli v rozhodnom období v porovnateľnej situácii
ako žalobca. Jediným objektívnym komparátorom vo vzťahu k nároku žalobcu a porovnávaniu či bolo
s nimi zaobchádzané antidiskriminačne môže byť výlučne profesionálny vojak, ktorý bol ustanovený

do rovnakej funkcie ako žalobca - funkcie náčelníka zmeny operačného centra ČVO XXX, plánovaná
hodnosť 55 - „major“, pričom v čase ustanovenia do funkcie tento vojak dosiahol hodnosť kapitán.
Len v takomto prípade o takomto vojakovi možno hovoriť, že bol v porovnateľnej funkcii ako žalobca.
Súdu bol predložený listinný dôkaz (je potrebné zdôrazniť, že ide listiny ktoré nemal k dispozícii súd
druhej inštancie pri svojom rozhodovaní), označený ako Zoznam profesionálnych vojakov na funkciách

„náčelník zmeny operačného centra“ s plánovanou hodnosťou „major“ v sledovanom období, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že v dotknutom období, teda čase od 01. XX. XXXX K. XX. XX. XXXX bolo
ustanovených na rovnakú funkciu ako žalobca spolu 10 profesionálnych vojakov (včítane žalobcu), zčoho 4 boli do uvedenej funkcie ustanovení s dosiahnutou hodnosťou „kapitán“ (včítane žalobcu), pričom
ani jednému z týchto 4 vojakov nebola zo strany ministra obrany SR zapožičaná hodnosť „major“.
16. Zhora uvedeným dokazovaním súd vyriešil otázku zapožičania hodnosti „major“ v dotknutom období

iným vojakom, ktorí boli v rovnakom postavení a zaradení ako žalobca. Pretože súd v doplnenom
dokazovaní nezistil preukázanie tejto vyžadovanej podmienky, nebol potom dôvod sa zaoberať otázkou,
či došlo alebo nedošlo k niektorej z foriem diskriminácie podľa § 2a ods. 1, 2 antidiskriminačného zákona
tak, ako to uvádza odvolací súd.
17. Súd opäť však musí zdôrazniť, že § 39a ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe

profesionálnych vojakov jednoznačne jasne a zrozumiteľne uvádza fakultatívnu možnosť (fakultatívne
= daný na výber) ministra obrany zapožičať profesionálnemu vojakovi ustanovenému do funkcie, na
ktorú je plánovaná vyššia hodnosť aj vyššiu hodnosť. V žiadnom prípade nejde o obligatórnu povinnosť
ministra, kedy by dotknutý profesionálny vojak mal zákonný nárok na zapožičanie vyššej hodnosti v
zákonom definovanej funkcii. Z uvedeného je zrejmé, že výlučne minister (ako najvyšší predstaviteľ
štátnej správy na úseku obrany štátu) rozhodne, komu zapožičia vyššiu hodnosť a komu nezapožičia

vyššiu hodnosť. Vzhľadom na charakter tejto oblasti štátnej správy Slovenskej republiky, súd ani nie je
oprávnený zasahovať do týchto kompetencií a právomoci ústredného orgánu štátnej správy v oblasti
obrany Slovenskej republiky.
18.Kznovuzamietnutiužalobyžalobcusúddospelnazákladedoplnenéhodokazovaniazdisponibilných
dôkazných prostriedkov (predovšetkým listiny), ktorými odvolací súd v rámci odvolacieho konania

nedisponoval (tieto boli súdu prvej inštancie predložené až v pozrušujúcom konaní).

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23.Spoukazomnaopätovnývýsledoksporusúdrozhodoltak,akotovyplývazvýrokovejčastirozsudku.

24. Zároveň súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.

25.Ajnapriektomu,žena verejnomvyhlásenírozsudkuabsentovalačasťrozhodnutiaotrováchkonania
vovzťahukdovolaciemukonaniu,súdtotopísaciepochybenieopravilvpísomnomvyhotovenírozsudku,

ako aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22. 10. 2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,

a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).