Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210905
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1112210905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a členov senátu JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: TARLING
Corporation so sídlom Trust Company Complex, Ajeltake Island, Majuro 969 60, Marshall Islands, reg.
číslo 33414 v zastúpení JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, Advokátska kancelária Podbrezovská 39,
831 06 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej
republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. februára 2017 č. k. 16 C 78/2012 -875 takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej časti

týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

2. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, v časti žaloby
o zaplatenie sumy vo výške 3.321.686,82 EUR a uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% p.a.
za obdobie od 22.01.2011 do 21.07.2011 konanie zastavil a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

2. Vec posúdil právne podľa ust.§ 524 ods. 1, 2, § 526 ods.1, 2, § 529 ods. 1 Občianskeho zákona,
§ 1 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, 3 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava
I dňa 11.04.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 4.250.000,- EUR s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.250.000,- EUR odo dňa 22.01.2011 do zaplatenia

titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so
spoločnosťou RS INVESTMENT MANAGEMENT LTD, 4Th Floor, Lawford House, Albert Place, Londýn,
N3 1RL, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska reg. č. 7055135 sa stal vlastníkom časti
pohľadávky pôvodného poškodeného spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., IČO: 36309524.
Uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o. bol poškodený
v dôsledku nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na

prevádzkovanie daňového skladu - Svodín pod č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008. Predmetné
rozhodnutie bolo poškodenému doručené dňa 02.06.2008. Poškodený podal voči rozhodnutiu žalobu
v rámci správneho súdnictva a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžf 40/2009
zo dňa 17.03.2010 v konaní o nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie zrušil a vec vrátilsprávnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom okrem iného konštatoval, že štátny orgán nedodržal
všetky zásady daňového konania, keď skutkový stav veci nezistil natoľko, aby bolo možné vydať
zákonné a objektívne rozhodnutie a dopustil sa aj procesných pochybení. Poškodenej spoločnosti

SteffanDistilleryCompany,s.r.o.bolidoručenéajrozhodnutiaColnéhoúraduvNitreč.28615/2008-6138
zo dňa 15.04.2008 a č. 29672/2008-6138 zo dňa 18.04.2008, ktorým sa poškodenému zakazovalo
prijímať lieh do daňového skladu a lieh z daňového skladu do daňového voľného obehu vyskladňovať.
Poškodený voči predbežným opatreniam podal podnet na Okresnú prokuratúru v Nitre, ktorá tieto
nezákonné predbežné opatrenia napadla vo forme upozornenia prokurátora podľa §28 ods. 1 s použitím

§ 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Žalobca tvrdil, že následkom vydaného nezákonného
rozhodnutia a vydaných nezákonných predbežných opatrení došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti
spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. a jej úpadku, nakoľko v dôsledku nezákonných rozhodnutí
reálne nemohla podnikať vo svojom predmete činnosti. Uviedol, že žalobca sa domáhal nároku na
náhraduškody,ktorávzniklavdôsledkuuvedenýchnezákonnýchrozhodnutívydanýchštátnymiorgánmi
pri výkone verejnej moci, podľa zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát okrem iného zodpovedá

za škodu, ktorá bola spôsobená štátnymi orgánmi pri výkone verejnej moci, pričom ide o absolútnu
objektívnu zodpovednosť, bez možnosti liberácie. Podľa žalobcu boli splnené zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok a právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
príslušným orgánom pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Žalobca tvrdil, že

na základe nezákonných rozhodnutí štátneho orgánu Colného úradu Nitra došlo k vzniku škody na
strane poškodeného subjektu Steffan Distillery Company, s.r.o., keďže v priamej príčinnej súvislosti
s vydanými nezákonnými predbežnými opatreniami a nezákonným rozhodnutím bolo znemožnené
vykonávať poškodenému subjektu svoju prevádzku podniku a musel svoju činnosť ukončiť. Konštatoval,
že príčinná súvislosť je preukázaná, lebo ak by nedošlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí, nedošlo by

k nútenému ukončeniu podnikateľskej činnosti poškodeného a s tým súvisiacim škodám. Uviedol, že
škoda pozostáva zo skutočnej škody v dôsledku márne vynaložených nákladov a investícií, zo škody vo
forme ušlého zisku za stratu trhu, stratu zákaziek a za poškodenie dobrého mena a podobne. Vzniknutá
škoda bola zmluvne postúpená na ďalšie spoločnosti, pričom veriteľom časti predmetnej pohľadávky bol
ku dňu podania žaloby žalobca. Uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť RS INVESTMENT

MANAGEMENT LTD požiadal dňa 21.01.2011 Ministerstvo financií Slovenskej republiky o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmirozhodnutiamianesprávnymúradným
postupom. Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom zo dňa 13.07.2011 oznámilo, že návrh na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je opodstatnený.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.03.2013 žalobca rozšíril žalobu a žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške
istiny 10.000.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 10.000.000,- EUR
od 22.01.2011 do zaplatenia. Zmenu žaloby žalobca odôvodnil tým, že odo dňa podania žaloby došlo
k zmene rozsahu pohľadávky, ktorej je žalobca vlastníkom, keď žalobca sa stal na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 07.01.2013 vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla titulom náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu - Colný úrad Nitra v konaní vedenom voči subjektu Steffan
Distillery Company, s.r.o. vo výške 10.000.000,- EUR s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 16C/78/2012 - 47 zo dňa 10.04.2013 žalobcom požadovanú zmenu petitu podľa § 95 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku pripustil.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom č.k. 16C
78/2012 - 416 zo dňa 5. júna 2014 o základe nároku na náhradu škody podľa § 152 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že vyslovil, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi
nezákonným rozhodnutím orgánov štátu s tým, že o výške nároku na náhradu škody a o trovách konania

rozhodne v konečnom rozsudku.

6. Na základe odvolania žalovaného voči medzitýmnemu rozsudku č.k. 16C 78/2012 - 416 zo dňa 5.
júna 2014 vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 4Co 706/2014-481
zo dňa 30. októbra 2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, keď po preskúmaní výroku napadnutého medzitýmneho rozsudku dospel k záveru, že je
neurčitý, nesprávny, nadbytočný a nezodpovedá účelu rozhodovania medzitýmnym rozsudkom, keďže
ním v rozpore s konštatovaním súdu prvej inštancie v odôvodnení a v rozpore s § 152 ods. 2 O.s.p.
nebolo rozhodnuté o základe uplatneného nároku. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, ževo výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalovaný zodpovedá za
škodu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím orgánov štátu (ktoré bližšie nešpecifikoval, čo
robí výrok napadnutého medzitýmneho rozsudku neurčitým), hoci žalobcovi žiadna škoda nevznikla a

ani vznik žiadnej škody, ktorá by mu mala byť nezákonným rozhodnutím spôsobená, netvrdil, nakoľko si
nárok voči žalovanému uplatňoval ako veriteľ z postúpenej pohľadávky. Okrem uvedeného odvolací súd
dospel i k záveru, že rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, aj keby bol jeho výrok správny, nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov, týkajúcich sa škody (ktoré absentuje) a je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu. Nedôvodnosť rozhodovania uvedeným

výrokom medzitýmneho rozsudku a zároveň jeho nesprávnosť, založili v odvolacom konaní bez ďalšieho
dôvod pre zrušenie napadnutého medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie
konanie. Odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania a odstránenia pochybností ohľadom dôvodnosti
odvolacích námietok žalovaného zaujal stanovisko i k ďalším záverom súdu prvej inštancie, uvedeným
v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadne platnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky a tým aj aktívnej legitimácie žalobcu nie je

preskúmateľné, nakoľko vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, od ktorého sa odvíja
aj predčasné a teda v danom štádiu konania nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd mal
zhodne so súdom prvej inštancie za to, že poškodená spoločnosť Steffan Distilery Company s.r.o.
mohla zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2009 postúpiť (doposiaľ nepreukázaný) nárok
na náhradu škody voči žalovanému z titulu nezákonného rozhodnutia na žalobcu a že niet pochýb

o tom, že nezákonné rozhodnutie Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008 (ktoré bolo okrem iných
skutočností uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky ako príčina vzniku škody) v čase postúpenia
pohľadávky existovalo, hoci jeho nezákonnosť bola konštatovaná, teda deklarovaná, až rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 40/2009 zo dňa 17.03.2010. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry
platí, že postúpiť možno aj pohľadávku budúcu, teda takú, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje,

a má vzniknúť až v budúcnosti, ale aj pohľadávku spornú, prípadne takú, u ktorej nie je výška peňažného
plnenia k okamihu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky reálne zistiteľná. Za nepreskúmateľný
považoval záver súdu prvej inštancie o tom, či oznámenie postúpenia pohľadávky zo dňa 31.05.2010,
doručené Ministerstvu financií Slovenskej republiky dňa 21.01.2011 ako príloha k žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, je relevantným oznámením postúpenia pohľadávky podľa §

526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v spise sa oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 31.05.2010, doručené Ministerstvu financií Slovenskej republiky dňa 21.01.2011 nenachádza a
preto nie je možné prijať žiadny právny záver o tom, či si postupca (a ktorý vlastne) splnil oznamovaciu
povinnosť a či žalovaný môže alebo nemôže v rámci obrany namietať neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Uviedol, že nebolo preukázané kto postúpenie pohľadávky a ktoré konkrétne postúpenie

pohľadávky z radu jej postúpení, Ministerstvu financií SR oznámil. Konštatoval, že v posudzovanej veci
došlo k viacnásobnému postúpeniu pohľadávky, pri ktorom sa vždy pôvodný postupník stal postupcom,
čo je potrebné pri prijímaní právnych záverov zohľadniť. Súdu prvej inštancie uložil zistiť kto oznámil
postúpenie, ktorej pohľadávky Ministerstvu financií SR, kto si pohľadávku a na základe, ktorého
postúpenia uplatňuje v konaní a vyhodnotiť, či došlo k relevantnému oznámeniu o postúpení pohľadávky

postupcom ministerstvu a či má žalovaný právo namietať neplatnosť niektorej zmluvy o postúpení
pohľadávky a ak áno vyhodnotiť, či je zmluva o postúpení pohľadávky určitá a teda platná, alebo nie.
Vo vzťahu k preukázaniu nezákonného rozhodnutia Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008 sa odvolací
súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že ak bolo rozhodnutie uvedeného správneho
orgánu Najvyšším súdom SR právoplatne zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, je súd v konaní

o náhradu škody ním spôsobenej, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR viazaný a o zákonnosti alebo
nezákonnosti zrušeného rozhodnutia nie je možné v občianskom súdnom konaní ďalej polemizovať a
súdhovtomtokonaníaninemôžeopätovnepreskúmavať.Vovzťahukvznikuškodyapríčinnejsúvislosti
uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, nakoľko vyhodnotením produkovaných
dôkazov, predložených žalobcom, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu vznik škody v žalovanej výške

(dokonca v žiadnej výške) dôveryhodným spôsobom nepreukázal, keď ani nárok na náhradu škody,
ktorú preukazoval odborným vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, súd prvej inštancie vôbec
nehodnotil. Konštatoval, že prvoinštančný súd nevyhodnotil vznik a výšku škody a ani príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Na to, aby súd mohol skúmať príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí byť v konaní preukázané, že ku konkrétnej škode

skutočne došlo. Uviedol, že žalobca vznik škody v žalobe odôvodnil len všeobecne tým, že spoločnosť
Steffan Distillery Company s.r.o. nemohla v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami (pod ktoré
zaradil aj rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktoré súd prvej inštancie nehodnotil), prevádzkovať
podnik a musela činnosť ukončiť, čím jej vznikla škoda, spočívajúca v márne vynaložených nákladoch ainvestíciách,vušlomziskuzastratuzákaziek,trhu,apodobneapoškodenímdobréhomenaspoločnosti,
pričom žiadne dôkazy o vzniku škody, ktorú ani nekonkretizoval, nepredložil. Odvolací súd uložil súdu
prvejinštancievďalšomkonaníposúdiťpredloženédôkazy,ustáliťnazákladeichvyhodnoteniaskutkový

stav a tento opätovne právne posúdiť a vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasne a
zrozumiteľne dalo odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania, teda s uplatnením nároku a obranou proti jeho uplatneniu.

7. Po vrátení veci na súd prvej inštancie žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.11.2016 vzal žalobu

v časti uplatnenej škody v sume istiny 3.321.686,82 EUR a úrokov z omeškania vo výške 9% p.a. od
22.01.2011 do 21.07.2011 späť. Žalobca sa voči žalovanému v ďalšom konaní domáhal náhrady škody
vo výške 6.678.313,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 6.678.313,18
EUR od 22.07.2011 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2017 žalovaný
oznámil, že s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom súhlasí.

8. Po opätovnom prejednaní veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že v posudzovanej veci došlo
k postupnému postúpeniu pohľadávky a zároveň toto postúpenie pohľadávky bolo Ministerstvu financií
SR ako orgánu oprávnenému konať za žalovaného písomne i oznámené vždy postupcom. Mal za
preukázané,žežalobcavkonaníonáhraduškodyvuplatnenejvýškeaznímnamietanéhonezákonného
rozhodnutia, bol aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody.

9. Základ uplatneného nároku žalobcu súd prvej inštancie posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom
vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu na náhradu škody nie je možné vyhovieť, nakoľko

žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Konštatoval, že podľa ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za
súčasného splnenia troch podmienok a to existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, alebo jeho

nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

10. Uviedol, že prvou a základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je vydanie nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, teda existencia

rozhodnutia orgánu verejnej moci vydaného pri výkone verejnej moci, ktorým v konkrétnej veci štátny
orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak
o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Poukázal na § 6 zákona, v zmysle ktorého je
nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť
vykonateľné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom s tým, že

dôkazné bremeno na preukázanie existencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím je na žalobcovi, teda na subjekte, ktorý tvrdí, že v dôsledku existujúceho nezákonného
rozhodnutia mu bola spôsobená škoda. Konštatoval, že v posudzovanej veci si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody v dôsledku rozhodnutia Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008,
ktorým v zmysle § 23 ods. 8 písm. b) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene

a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003
Z.z. odňal dňom doručenia rozhodnutia povolenie na prevádzkovanie daňového skladu Likérka Svodín,
Svodín 1120, 943 54 Svodín, vydané daňovému subjektu Steffan Distillery Company, s.r.o., Svodín
1120, 943 54 Svodín, IČO: 36309524 z dôvodu, že menovaný daňový subjekt prestal spĺňať podmienku
podľa ustanovenia § 23 ods. 4 písm. c) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene

a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008
bolo rozhodnutím nezákonným. Predmetné rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťal,
bolo napadnuté poškodenou spoločnosťou Steffan Distilery Company s.r.o. žalobou o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 26S/6/2008-41 zo dňa 02. októbra 2008 žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu v tom konaní,
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre rozsudkom vydaným dňa 17. marca 2010 pod spisovou značkou
5Sžf/40/2009 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 02.októbra 2008 č.k. 26S/6/2008-41zmenil tak, že rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138 zo dňa 02. júna 2008 zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol
právoplatnosť dňa 14.05.2010.

Poukázal na § 6 ods. 1 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v zmysle ktorého je súd, ktorý rozhoduje o náhrade
škody, viazaný rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným dňa 17. marca 2010 pod
spisovou značkou 5Sžf/40/2009, ktorý ako príslušný orgán, zrušil rozhodnutie orgánu verejnej moci,

teda rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 41692/2008-6138 zo dňa 02. júna 2008 pre nezákonnosť.
Konštatoval, že súd, ktorý rozhoduje v konaní o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
nie je oprávnený posudzovať, či k zrušeniu rozhodnutia príslušným orgánom došlo oprávnene alebo
nie a nemôže sám otázku nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať. Považoval za preukázané,
že zákonná podmienka zodpovednosti štátu za škodu a to existencia nezákonného rozhodnutia
vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci bola splnená a žalobca preukázal existenciu

nezákonného rozhodnutia v dôsledku vydania, ktorého si uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu.

11. Pri posudzovaní druhej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu
v dôsledku nezákonného rozhodnutia , ktorou je preukázanie vzniku škody a jej výšky, dospel k
záveru, že žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nezákonného

rozhodnutia colného úradu úspešný. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné
bremenovsúvislostispreukázanímvznikuuplatnenejmajetkovejškodyajejvýšky,nakoľkonepreukázal
vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal. Uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody spolu vo
výške 6.678.313,18 EUR, ktorá pozostávala zo škody vo výške 768.799,18 EUR uplatnenej ako
skutočná škoda vzniknutá poškodenému v dôsledku úhrady sankcií odberateľom Jozef Korman MLYN

a obchodnej spoločnosti ALEX RV s.r.o., zo škody vo výške 3.687.150,- EUR uplatnenej ako ušlý
zisk spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o., ktorý by spoločnosť dosiahla na základe Zmluvy o
výrobe, plnení a dovoze liehovín a zachovaní obchodného tajomstva z 21.09.2004 v znení dodatkov
a najmä Dodatku č. 3 z 01.12.2007 uzavretou so spoločnosťou KARLOFF s.r.o. a zo škody vo výške
1.080.864,- EUR uplatnenej ako ušlý zisk poškodenej spoločnosti v súvislosti s nerealizovaním projektu

„Realizácia nového energetického zdroja, zabezpečujúca výrobu bioetanolu z kukurice v liehovare Šišov
na báze obnoviteľných zdrojov energie“. Konštatoval, že škodu vo výške 768.799,18 EUR uplatnenej
ako skutočnú škodu vzniknutú poškodenému v dôsledku úhrady sankcií odberateľom Jozef Korman
MLYN a obchodnej spoločnosti ALEX RV s.r.o. žalobca preukazoval Odborným vyjadrením č. 308/2013
vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 20.11.2013 vo veci

stanovenia výšky finančnej ujmy a výsluchom svedka L.. Š. Š., štatutárneho zástupcu poškodenej
spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. Uviedol, že odborné vyjadrenie č. 308/2013 zo dňa
20.11.2013 bolo vypracované Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo veci
stanovenia výšky finančnej ujmy a podľa jeho záveru bola vyčíslená výška škody v sume 768.799,18
EUR predstavujúca vyčíslené sankcie od odberateľov za nedodržanie zmluvných podmienok. Týkala

sa sankcií odberateľa Jozef Korman Mlyn v sume 349.415,92 EUR (10.526.504,00 Sk) ako zmluvnej
pokuty vo výške ušlého zisku a vo výške ceny nedodaného tovaru a odberateľa ALEX RV s.r.o. spolu
v sume 419.383,26 EUR (12.634.340,00 Sk) ako zmluvnej pokuty za nesplnené objednávky v sume
381.269,07 EUR (11.486.112,00 Sk) a ušlého zisku za nesplnené objednávky v sume 38.114,19 EUR
(1.148.228,00Sk).Konštatoval,žekupujúciJozefKormanMlynapredávajúciSteffanDistilleryCompany

s.r.o. IČO 36309524 uzavreli dňa 08.01.2007 Kúpnu zmluvu s účinnosťou od 08.01.2007 na dobu
neurčitú predmetom, ktorej boli dodávky tovaru realizované na základe písomných, telefonických alebo
osobných objednávok. Poukázal na čl. 7 bod 7.4. Povinnosti predávajúceho, v zmysle ktorého v prípade
nedodania tovaru podľa objednávky v požadovanom termíne je povinný predávajúcemu uhradiť ušlý zisk
azmluvnúpokutuvovýškenedodanéhotovaru.Uviedol,žekupujúcisiobjednávkamizodňa16.04.2008,

05.05.2008, 19.05.2008, 04.06.2008 objednal u predávajúceho dodanie tovaru. Kupujúci faktúrou číslo
083882 zo dňa 12.08.2008 vyfakturoval spolu sumu 10.526.504,00 Sk (349.415,92 EUR) podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 08.01.2007, zmluvnú pokutu vo výške ušlého zisku v sume 9.930.664,80 Sk a vo výške
nedodaného tovaru v sume 595.839,20 Sk za II.Q.2008.

Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 19.11.2008 spoločnosť Steffan Distillery Company
s.r.o. vyplatila Jozef Korman Mlyn sumu 10.526.504,- Sk dňa 19.11.08 s uvedením účel výplaty úhrada
FA XXXXX.Kupujúci ALEX RV s.r.o. a predávajúci Steffan Distillery Company s.r.o. IČO 36309524 uzavreli dňa
30.12.2007 Kúpnu zmluvu s účinnosťou od 01.01.2008 na dobu neurčitú predmetom, ktorej boli dodávky
tovaru realizované na základe písomných, telefonických alebo osobných objednávok. V čl. 7 bod 7.4.

Povinnosti predávajúceho, v prípade nedodania tovaru podľa objednávky v požadovanom termíne je
povinný predávajúcemu uhradiť ušlý zisk a zmluvnú pokutu vo výške nedodaného tovaru.

Kupujúci si objednávkou č. XXXXXX zo dňa 20.03.2008, č. XXXXXX zo dňa 18.04.2008, č. XXXXXX zo
dňa 20.05.2008 objednal od predávajúceho dodanie tovaru.

Kupujúci faktúrou číslo G. zo dňa 01.08.2008 vyfaktúroval sumu 11.486.112,00 Sk (381.269,07 EUR)
ako zmluvnú pokutu za nesplnené objednávky č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX podľa kúpnej zmluvy
zo dňa 30.12.2007 a faktúrou č. G. zo dňa 01.08.2008 vyfaktúroval sumu 1.148.228,00 Sk (38.114,19
EUR) ušlý zisk za nesplnené objednávky č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX podľa kúpnej zmluvy zo dňa
30.12.2007.

Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 04.08.2008 spoločnosť Steffan Distillery Company
s.r.o. vyplatila spoločnosti ALEX RV s.r.o. sumu 11.486.112,- Sk dňa 04.08.2008 s uvedením účel výplaty
úhrada FA XXXXXXX. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 05.08.2008 spoločnosť
Steffan Distillery Company s.r.o. vyplatila spoločnosti ALEX RV s.r.o. sumu 1.148.228,- Sk dňa

05.08.2008 s uvedením účel výplaty úhrada FA 2008089.

12. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu
vznikla škoda v uplatnenej výške 768.799,18 EUR v dôsledku úhrad sankcií odberateľom, teda, že
sa jeho majetok zmenšil o ním vyčíslenú sumu. Žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nedôvodný,

nakoľko dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť takto uplatneného nároku nepreukázal. Mal za to, že
žalobca dostatočne a nad všetku pochybnosť nepreukázal, že zmluvnú pokutu a ušlý zisk, ktorých
náhrady sa domáhal, poškodená spoločnosť Steffan Distillery Company s.r.o. obchodným partnerom
uhradila. Konštatoval, že predložený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 19.11.2008 a zo dňa
04.08.2008 túto skutočnosť bez ďalšieho nepreukazujú. Kópie pokladničných dokladov, ktorými úhradu

zmluvnej pokuty a ušlého zisku obchodným partnerom žalobca preukazoval a ktoré sú súčasťou
Odborného vyjadrenia č. 308/20133 zo dňa 20.11.2013, neobsahujú číslo dokladu, podpis schvaľujúcej
osoby, podpis osoby, ktorá doklad vyhotovila, a ani podpis príjemcu a preto nemôžu nepochybne
preukazovať vykonanie jednotlivých úhrad. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal
ani dôvodnosť prípadnej úhrady zmluvnej pokuty a ušlého zisku a ich výšku. Konštatoval, že v oboch

kúpnych zmluvách v čl. 7 Povinnosti predávajúceho bod 7.4. je uvedené V prípade nedodania tovaru
podľa objednávky v požadovanom termíne je povinný predávajúcemu uhradiť ušlý zisk a zmluvnú
pokutu vo výške ceny nedodaného tovaru. Mal za to, že zmluvná pokuta nebola dojednaná určite a
nepovažoval za preukázané, že práve predávajúci t.j. poškodená spoločnosť mala povinnosť zmluvnú
pokutu zaplatiť. Poukázal na skutočnosť, že z predložených faktúr, ktorými boli sankcie za nedodanie

tovaru vyfakturované nie je zrejmé aký ušlý zisk si obchodní partneri poškodenej spoločnosti uplatnili,
z čoho pozostával a na základe akých skutočností k nemu obchodní partneri dospeli a ako ho vyčíslili.
Konštatoval, že nie je zrejmé z akých cien nedodaného tovaru vychádzali, keď z obsahu oboch
kúpnych zmlúv podľa čl. 9 Kúpne ceny a rabatové podmienky bod 9.1. kúpne ceny sú uvedené v
platnom cenníku na príslušné obdobie bez DPH a podľa čl. 10 fakturácia bod 10.1. výrobky budú

fakturované za ceny podľa dohody, faktúra bude vystavená pri odbere. Poukázal na predložené listinné
doklady ,z ktorých vyplýva, že objednávky oboch obchodných partnerov boli uskutočnené/realizované v
časovom období pred vydaním rozhodnutia colného úradu, v dôsledku nezákonnosti, ktorého sa žalobca
náhrady škody domáhal t.j. pred dátumom 02.06.2008, keď išlo o objednávku Jozef Korman - MLYN
zo dňa 16.04.2008, 05.05.2008, 19.05.2008, objednávku spoločnosti ALEX RV s.r.o. z 20.03.2008, z

18.04.2008 a z 20.05.2008. Konštatoval, že len jedna objednávka bola s dátumom po jeho vydaní a
doručení poškodenej spoločnosti a to objednávka Jozef Korman - MLYN zo dňa 04.06.2008. Na základe
uvedeného nie je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé z akých dôvodov uvedené objednávky
obchodných partnerov poškodenej spoločnosti neboli vybavené a na základe akých skutočností a prečo
im objednaný tovar dodaný nebol. Poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu poškodenej spoločnosti

L.. Š. Š., ktorý uviedol, že objednaný tovar sa dodával do 3- 5 dní.

13. K škode vo výške 4.828.650,- EUR uplatnenej ako ušlý zisk, ktorý by podľa žalobcu poškodená
spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o. dosiahla na základe Zmluvy o výrobe, plnení a dovozeliehovín a zachovaní obchodného tajomstva z 21.09.2004 v znení jej dodatkov, najmä Dodatku č. 3 zo
dňa 01.12.2007 uzatvorenej so spoločnosťou KARLOFF s.r.o. uviedol, že žalobca nepreukázal vznik
škody titulom ušlého zisku. Konštatoval, že obchodná spoločnosť KARLOFF s.r.o. ako objednávateľ

uzatvorila dňa 21.09.2004 so spoločnosťou Steffan Distillery Company s.r.o., v tom čase s obchodným
meno ALKOMTRADE s.r.o. ako zhotoviteľom Zmluvu o výrobe, plnení a dovoze liehovín (§644 a
nasl. OZ) a zachovaní obchodného tajomstva (§17 a nasl. OZ). Predmetom zmluvy bola objednávka
objednávateľa u zhotoviteľa na výrobu, plnenie a dovoz značkových liehovín KARLOFF SK, KARLOFF
PREMIUM, JENČÍK a DCÉRY. Obchodná spoločnosť KARLOFF s.r.o. ako objednávateľ uzatvorila dňa

01.12.2007 so spoločnosťou Steffan Distillery Company s.r.o. Dodatok č. 3 k Zmluve o výrobe, plnení
a dovoze liehovín (§644 a nasl. OZ) a zachovaní obchodného tajomstva (§17 a nasl. OZ) zo dňa
21.09.2004 v časti zmluvy IX. Osobitné dojednania, bol bod 2 upravený
„2. Karloff s.r.o. vstúpi do spoločnosti STEFFAN DISTILLERY COMPANY s.r.o. (predtým ALKOMTRADE
s.r.o.) podielom 50% a to najneskôr do 31.12.2008 odkúpením ich nominálnej hodnoty obchodných
podielov t.j. 10 000 000,- Sk.

3. Steffan Distillery Company s.r.o. sa po vstupe transformuje výlučne na výrobu značkových liehovín
Karloff pre domáci trh a exportný trh Česko, Poľsko, Maďarsko, Rusko, Ukrajina a to vo svojom závode
03, ktorý vybuduje v Kežmarku. Výroba vo Svodíne, v závode 01 sa bude orientovať na konzumné
liehoviny z portfólia Steffan D.C. s.r.o..
4. Po vstupe Karloff s.r.o. do spoločnosti Steffan D.C. s.r.o. sa upravuje Cenový predpis č. 3 zo dňa

01.01.2007.
5. Karlof s.r.o. sa po vstupe do Steffan D.C. s.r.o. stáva vlastníkom podľa % podielu vstupu
všetkých projektov súvisiacich s prestavbou a modernizáciou Závodu 02- Liehovar Šišov, na výrobu
BIOETHANOLU a Konzumného liehu.“

Uviedol, že na stanovenie výšky ušlého zisku predložil žalobca znalecký posudok, ktorý vypracoval
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline Znalecký posudok číslo úkonu 177/2016
zo dňa 30.08.2016 a jeho Doplnením č. 1 zo dňa 08.11.2016 vo veci stanovenia výšky ušlého
zisku, ktorý by bola spoločnosť Steffan Distillery Company s.r.o. dosiahla na základe zazmluvnenej
spolupráce so spoločnosťou KARLOFF s.r.o., na ktorý nemohol prihliadnuť. Konštatoval, že v znaleckom

posudku v rámci uvedenia postupu výpočtu je uvedené, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
nebolo možné prevziať z výkazov spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. nakoľko firme bolo
dňa 02.06.2008 odňaté povolenie na prevádzkovanie daňového skladu Svodín, čím stratila všetky
oprávnenia potrebné na vykonávanie svojej činnosti. Uviedol, že v znaleckom posudku znalecký ústav
vychádzal zo Zmluvy o výrobe, plnení a dovoze liehovín a zachovaní obchodného tajomstva a z Dodatku

č. 3 k zmluve a pri výpočte všeobecnej hodnoty podniku a určení výsledku hospodárenia za účtovné
obdobie, vychádzal z reálnych výkazov ziskov a strát spoločnosti KARLOFF s.r.o. za obdobie rokov 2008
- 2015, keď najneskôr do 31.12.2008 mala spoločnosť KARLOFF s.r.o. vstúpiť do spoločnosti Steffan
Distillery Company s.r.o. podielom 50% odkúpením ich nominálnej hodnoty obchodných podielov t.j.
10.000.000 Sk. Vyčíslené zisky za dané obdobie spoločnosti KARLOFF s.r.o. boli navýšené o náklady,

ktoré si spoločnosť KARLOFF s.r.o. na základe zmluvy výhradne hradí sama zo svojho 50% podielu.
Vyčíslené zisky boli rozdelené na 50%-ný podiel. Vo výpočte bol tento zisk zdanený aktuálnou sadzbou
dane pre dané obdobie. Jediným účtovným dokladom spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o.
bol výkaz ziskov a strát k 31.12.2007, podľa ktorého spoločnosť bola ku dňu 31.12.2007 v strate.
K odňatiu povolenia na prevádzkovanie daňového skladu došlo až 02.06.2008. Podľa názoru súdu

prvej inštancie tvrdenie žalobcu, že na strane poškodenej spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o.
došlo k strate majetkového prínosu, ktorý predstavoval ušlý zisk, ktorý by spoločnosť dosiahla na
základe spolupráce so spoločnosťou KARLOFF s.r.o. nebyť nezákonného rozhodnutia Colného úradu
Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - Svodín zo dňa 02.06.2008 neobstoja.
Konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu hypotetickej škody, teda škody, ktorá poškodenej

spoločnosti nevznikla, nakoľko ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zámeru či
prísľubu možného zisku ak nie je majetkový prínos podložený už existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti k zamýšľanému zisku by skutočne
aj došlo. Mal za to, že v prejednávanej veci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ale z vykonaného
dokazovania nie je možné stanoviť, že by jednoznačne i v prípade, ak by k vydaniu nezákonného

rozhodnutia Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - Svodín zo
dňa 02.06.2008 nedošlo, došlo by v zmysle uzatvorenej Zmluvy o výrobe, plnení a dovoze liehovín (§644
a nasl. OZ) a zachovaní obchodného tajomstva (§17 a nasl. OZ) zo dňa 21.09.2004 v znení jej Dodatku
č. 3 zo dňa 01.12.2007 k skutočnej realizácii toho, že spoločnosť KARLOFF s.r.o. by reálne vstúpila dospoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. podielom 50% a to najneskôr do 31.12.2008 odkúpením ich
nominálnej hodnoty obchodných podielov t.j. 10.000.000,- Sk. Podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že
takýto postup bol všeobecne dohodnutý neznamená, že by k nemu i reálne a za tých podmienok došlo.

Za podstatnú považoval aj skutočnosť, že spoločnosť KARLOFF s.r.o. svoj záväzok kapitálovo vstúpiť
do spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. už v minulosti nesplnila, napriek tomu, že v Zmluve o
spolupráci z 21.09.2004 sa v článku IX zaviazala, že najneskôr do konca roka 2006 kapitálovo vstúpi
do spoločnosti poškodeného obchodným podielom minimálne 40% nominálnej hodnoty. Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody

titulom ušlého zisku v dôsledku nerealizovania kapitálového prepojenia spoločnosti Steffan Distillery
Company s.r.o. a spoločnosti KARLOFF s.r.o. nakoľko nepreukázal, že nebyť vydania nezákonného
rozhodnutia colného úradu reálne by došlo ku kapitálovému prepojeniu uvedených spoločností .

14. K uplatnenej škode výške 1.080.864,- EUR ako ušlý zisk, v súvislosti s nerealizovaním projektu
„Realizácia nového energetického zdroja, zabezpečujúca výrobu bioetanolu z kukurice v liehovare

Šišov na báze obnoviteľných zdrojov energie“, uviedol, že túto žalobca preukazoval predložením Štúdie
uskutočniteľnosti stavby vypracovanej D.. Y. B. v júni 2008 a výsluchom svedka L.. Š. Š., štatutárneho
zástupcu poškodenej spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. Podľa tvrdenia žalobcu predmetný
projekt mala poškodená spoločnosť Steffan Distillery Company s.r.o. spustiť do prevádzky v septembri
2008, k čomu v dôsledku nezákonného rozhodnutia Colného úradu Nitra o odňatí povolenia nedošlo.

Konštatoval, že z predloženej štúdie uskutočniteľnosti stavby projektu (strana 64-65) vyplýva návratnosť
investícií projektu v období 4 rokoch a predpokladaná výška zisku po zdanení mala predstavovať
sumu 270.216,- EUR ročne. Od septembra 2012 by potom bolo možné počítať s čistým ziskom
projektu predstavujúcim ušlý zisk poškodeného k septembru 2016 (4 roky) v sume 1.080.864,00 EUR.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 1/2011 a vyhodnotením

vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca nepreukázal ním uplatnený nárok na náhradu škody
spočívajúcej v ušlom zisku v dôsledku nerealizovania projektu „Realizácia nového energetického zdroja,
zabezpečujúca výrobu bioetanolu z kukurice v liehovare Šišov na báze obnoviteľných zdrojov energie“,
keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie ušlého zisku a jeho výšky. Konštatoval, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že s realizáciou projektu vôbec začal, v akom štádiu procesu

bolProjektrealizovanýačivôbecboliokremvypracovanejštúdiezačatéprácenaprojekte.Podľanázoru
súdu prvej inštancie predložením štúdie, tieto podstatné okolnosti pre dôvodné uplatnenie nároku na
náhradu ušlého zisku, neboli preukázané. Poukázal na svedeckú výpoveď L.. Š. Š., z ktorej vyplynulo,
že práce na projekte mali začať až v septembri 2008. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
v konaní nepreukázal, že jeho právnemu predchodcovi škoda v uplatnenej výške vznikla, teda, že mu

vznikla skutočná škoda, keď jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú sumu a že nedosiahol zisk, ktorý
by pri pravidelnom behu vecí, dosiahol.

15. Pri skúmaní tretej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorou
je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom majetkovej ujmy

konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny
nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a
vzniknutouujmou.Uviedol,ževprejednávanejvecižalobcaneuniesoldôkaznébremenonapreukázanie
vzniku majetkovej ujmy, teda vzniku škody v dôsledku ním uvádzaného nezákonného rozhodnutia
Colného úradu Nitra. Poukázal na skutočnosť, že žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi

vytýkaným nezákonným rozhodnutím a vznikom ujmy tým, že v prípade ak by nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia tak by k vzniku škody nedošlo, keď práve rozhodnutie Colného úradu Nitra
o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - Svodín vydané pod č. 41692/2008-6138 dňa
02.06.2008 bolo príčinou vzniku uplatnenej škody. Konštatoval, že žalobca k príčinnej súvislosti vo
vzťahu k skutočnej škode vo výške 768.799,18 EUR uplatnenej ako náhrada úhrad sankcií odberateľom

Jozef Korman MLYN a ALEX RV s.r.o. uviedol, že táto by nevznikla nebyť nezákonného rozhodnutia,
nakoľkoprávenezákonnérozhodnutieodňalopoškodenémusubjektupovolenie,nazáklade,ktoréhobol
oprávnený plniť si svoje zmluvné záväzky s uvedenými odberateľmi a nebyť nezákonného rozhodnutia
poškodený by lieh vyrábal, predával a plnil by si záväzky voči odberateľom a tým by nárok na zmluvnú
pokutu nevznikol. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti s náhradou ušlého zisku vo výške 4.828.650,- EUR,

ktorý podľa tvrdenia žalobcu by poškodený subjekt dosiahol na základe spolupráce so spoločnosťou
KARLOFF s.r.o. a mal za to, že práve predmetné nezákonné rozhodnutie colného úradu bolo príčinnou
vzniku škody vo forme ušlého zisku, ktorý by na základe spolupráce dosiahol a toto rozhodnutie bolo
príčinnou dôležitou, podstatnou a značnou. K príčinnej súvislosti s náhradou ušlého zisku vo výške1.080.864,- EUR, ktorý by podľa tvrdenia žalobcu poškodený subjekt dosiahol na základe realizácie
projektu „Realizácia nového energetického zdroja, zabezpečujúca výrobu bioetanolu z kukurice v
liehovare Šišov na báze obnoviteľných zdrojov energie“ žalobca uviedol, že príčinná súvislosť uvedenej

škody a nezákonného rozhodnutia je jasne daná, nakoľko podstatou tohto projektu mala byť výroba
bioetanolu z kukurice v liehovare Šišov t.j. v liehovare v majetku poškodeného, ktorému však bolo
de facto na jeho prevádzkovanie odňaté povolenie práve nezákonným rozhodnutím. Podľa názoru
súdu prvej inštancie takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
uplatnenou náhradou škody neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže nezákonné

rozhodnutie - rozhodnutie Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu
jednoznačne nebolo v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou škody. Uviedol,
že medzi vznikom škody a rozhodnutím Colného úradu Nitra, ktoré súd vyhodnotil ako nezákonné,
musí existovať príčinná súvislosť, a to bezprostredná a priama. Konštatoval, že aby príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou mohla byť kvalifikovaná ako priama a bezprostredná,
musela by žalobcovi vzniknúť škoda ako priamy a bezprostredný, nie sprostredkovaný dôsledok

odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Poukázal na to, že žalobca odvodzuje vznik
škody ako dôsledok nedodania tovaru odberateľom poškodeného, nedosiahnutie zisku v dôsledku
neuskutočneného plánovaného kapitálového vstupu do spoločnosti poškodeného tretím subjektom a to
odkúpením obchodných podielov a nezrealizovaním plánovaného projektu. Uviedol, že žalobca vznik
škody odvodzuje až z absencie následných skutočností a preto podľa súdu prvej inštancie nie je

možné tvrdiť, že škoda poškodenému subjektu, právnemu predchodcovi žalobcu, vznikla v priamej
príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Mal za to, že nezákonné rozhodnutie nemohlo
s ohľadom na časovú následnosť a logickú súvislosť, byť bezprostrednou príčinou toho, že právny
predchodca žalobcu uhradil zmluvnú pokutu a že nezrealizoval kapitálové prepojenie s treťou osobou a
nezrealizoval plánovaný projekt. Konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti v prejednávanej veci by išlo

len vtedy, ak by škoda a ušlý zisk vznikla ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bolo
nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca by preukázal, že ak
bykvydaniunezákonnéhorozhodnutianedošlo,takbykuškodeneprišlo.Akbolapríčinouškody(ušlého
zisku) iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Uviedol, že zo samotného nezákonného
rozhodnutia nie je možné odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Podľa názoru

súdu prvej inštancie žalobca na preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi ním uplatnenou škodou
a nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového
skladu neprodukoval žiadne dôkazy, ani na vykonanie dokazovania v tomto smere neodkázal a len vo
všeobecnosti uviedol, že nebyť nezákonného rozhodnutia ku škode by nedošlo.

16. Poukázal na predložené listinné dôkazy, z ktorých pri uplatnenej skutočnej škode vo výške
768.799,18 EUR podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že objednávky oboch obchodných partnerov boli
uskutočnené/realizované v časovom období pred vydaním nezákonného rozhodnutia colného úradu,
rozhodnutia od nezákonnosti, ktorého si žalobca nárok uplatňoval a len v prípade jednej objednávky išlo
o objednávku s dátumom po jeho vydaní a doručení poškodenej spoločnosti. Podľa názoru súdu prvej

inštancie podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok zaplatenie zmluvnej pokuty
bolo porušenie zmluvnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu
a bolo výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobcom označenú ujmu. Mal za to, že vznik škody bol
spôsobený výlučne porušením zmluvnej povinnosti samotnou poškodenou spoločnosťou nedodaním
objednaného tovaru a za vylúčenú považoval priamu príčinu vzniku žalobcom označenej ujmy inú

skutočnosť t.j. nezákonné rozhodnutie. Mal za to, že žalobca tvrdenie, že spoločnosť Steffan Distillery
Company s.r.o. zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou nemohla splniť v dôsledku vydania
nezákonného rozhodnutia colného úradu o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu ničím
nepodložil a nepreukázal. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade ušlého zisku vo výške 4.828.650,- EUR podľa
názoru súdu prvej inštancie nebolo možné stanoviť, že by v prípade, a by k vydaniu nezákonného

rozhodnutia Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - Svodín
zo dňa 02.06.2008 nedošlo, došlo by určite v zmysle uzatvorenej Zmluvy o výrobe, plnení a dovoze
liehovín (§644 a nasl. OZ) a zachovaní obchodného tajomstva (§17 a nasl. OZ) zo dňa 21.09.2004 v
znení jej Dodatku č. 3 zo dňa 01.12.2007 k skutočnej realizácii toho, že by spoločnosť KARLOFF s.r.o.
reálne vstúpila do spoločnosti STAFFAN DISTILLERY COMPANY s.r.o. podielom 50% a to najneskôr do

31.12.2008 odkúpením ich nominálnej hodnoty obchodných podielov t.j. 10 000 000,- Sk. Konštatoval,
že žalobca vznik škody (ušlého zisku) odvodzuje až z absencie následných právnych skutočností, teda
z možného kapitálového prepojenia týchto spoločností, ktorá skutočnosť predpokladala predchádzajúce
uzatvorenie následnej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie, že škoda právnemupredchodcovi žalobcu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, ale až
v dôsledku neuzatvorenia zmluvy s treťou osobou a nezákonné rozhodnutie nemohlo byť s ohľadom na
časovú následnosť a logickú súvislosť, bezprostrednou a jedinou príčinou toho, že právny predchodca

žalobcu sa kapitálovo neprepojil so spoločnosťou KARLOFF s.r.o., keď touto príčinou bola absencia
úkonu, ktorý by časovo a logicky nasledoval až v budúcnosti a to za splnenia doteraz nešpecifikovaných
okolností a za podmienok, ktoré neboli nijakým spôsobom dohodnuté a určené. Tvrdenie žalobcu, že na
strane spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. (právneho predchodcu) došlo k strate majetkového
prínosu, ktorý predstavoval výnos z možného kapitálového prepojenia s inou spoločnosťou nebyť

nezákonného rozhodnutia podľa názoru súdu prvej inštancie názoru súdu neobstoja. Taktiež nárok
na ušlý zisk vo výške 1.080.864,- EUR uplatnený v dôsledku nerealizovania Projektu považoval za
nepreukázaný s tým, že žalobca nepreukázal žiadnymi dokladmi, že s realizáciou projektu vôbec začal,
v akom štádiu procesu bol Projekt realizovaný, či vôbec boli okrem vypracovanej štúdie začaté práce
na projekte a teda, že tento projekt sa nezrealizoval resp. nezačal realizovať len v dôsledku vydania
nezákonného rozhodnutia.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa úspechu žalovaného v spore. Žalovanému však nárok na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne trovy
konania nevznikli.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie v rozsahu výrokov I. a III.
napadnutého rozsudku a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. V prípade, ak
odvolací súd dospeje k záveru, že nemôže v súlade s § 388 CSP zmeniť napadnutý rozsudok, pretože

sú tu dôvody na jeho zrušenie v zmysle § 389 CSP, žiadal aby odvolací súd po zrušení napadnutého
rozsudku sám rozhodol vo veci v zmysle § 390 CSP.

19. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).

20. So závermi súdu prvej inštancie uvedenými v rozsudku nesúhlasil s tým, že v konaní dostatočne
preukázal splnenie všetkých troch zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku

na náhradu škody voči žalovanému, vrátane existencie škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a
nezákonnýmrozhodnutím.Podľanázoružalobcusúdprvejinštanciepriprijatísvojichzáverovnesprávne
vyhodnotil dôkazy ním predložené , čím porušil jeho právo na kontradiktórne konanie a presvedčivé
zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Uviedol, že výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

dokazovania nevyplynuli a opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo .

21. Nesúhlasil so súdom prvej inštancie v tom, že neuniesol dôkazné bremeno v konaní, nepreukázal,
že mu škoda v uplatnenej výške 768.799,18 EUR v dôsledku úhrad sankcií odberateľom vznikla, teda,
že jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú sumu. Podľa jeho názoru dostatočne preukázal, že zmluvnú

pokutu a ušlý zisk, ktorých náhrady sa v tomto konaní domáha, poškodená spoločnosť Steffan Distillery
Company, s.r.o. obchodným partnerom uhradila. Uviedol, že vyplatením zmluvných pokút a ušlého
zisku odberateľom, ku ktorému došlo práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia, došlo k reálnemu
zmenšeniu majetkového stavu spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. a k vzniku skutočnej škody.
K uplatnenému ušlému zisku spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., ktorý by bola spoločnosť

dosiahla na základe Zmluvy o výrobe, plnení a dovoze liehovín a zachovaní obchodného tajomstva
zo dňa 21.09.2004 v znení jej dodatkov, najmä Dodatku č. 3 zo dňa 01.12.2007 uzatvorenou so
spoločnosťouKARLOFF,s.r.o.,sosídlomM.R.Štefánika18,Cífer,IČO:36247367(ďalejlen„KARLOFF
s.r.o.“), k dosiahnutiu ktorého nedošlo v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia Colného úradu
Nitra, ktoré bolo dôvodom ukončenia zazmluvnenej spolupráce uviedol, že uplatnený ušlý zisk bol

v konaní preukázaný početnými dôkazmi okrem iného i doloženým Znaleckým posudkom Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. úkonu 177/2016 zo dňa 30.08.2016 vrátane jeho
príloh (ďalej len „znalecký posudok“) a Doplnením č. 1 k znaleckému posudku, ktorý jeho výšku
použitím podnikateľskej metódy stanovil v sume 4.828.650,-EUR. Namietal, že súd prvej inštancie nastanovenie výšky ušlého zisku stanovením hodnoty podniku spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o.
ku dňu 31.05.2008 na uvedený znalecký posudok a jeho doplnenie neprihliadol z dôvodov uvádzaných
žalovaným, s ktorými sa stotožnil. Nesúhlasil so súdom prvej inštancie, že jediným účtovným dokladom

spoločnosti Steffan D.C. ktorým znalci disponovali bol výkaz ziskov a strát k 31.12.2007 podľa ktorého
bola spoločnosť ku dňu 31.12.2007 v strate. Za nesprávny považuje názor, že by znalec nemal k
dispozícii pri vypracúvaní znaleckého posudku ani základné údaje a výkazy spoločnosti Steffan Distillery
Company s.r.o. a že jediným účtovným dokladom spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. bol
výkaz ziskov a strát k 31.12.2007, podľa ktorého spoločnosť bola ku dňu 31.12.2007 v strate. Dôvodil,

že zo znaleckého posudku vyplýva, že znalecký ústav mal k dispozícii nielen Výkaz ziskov a strát,
Súvahu, poznámky k účtovnej závierke spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. za rok 2007, ale aj
mesačné hlavné knihy a denníky spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. za obdobie 2001-2008
v elektronickej podobe (ktoré sú podrobnejším ukazovateľom podnikania než ročné účtovné závierky).
Výročnú správu spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. za roky 2005-2007 a Podnikateľský
zámer Steffan Distillery Company, s.r.o. na roky 2007-2010. Konštatoval, že skutočnosť, že znalecký

ústav disponoval mesačnými hlavnými knihami a denníkmi spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o.
za obdobie rokov 2001 až 2008 v elektronickej podobe preukazuje i písomné čestné vyhlásenie L..
Š. Š. bývalého konateľa Steffan Distillery Company s.r.o., zo dňa 07.09.2016, predložené súdu na
pojednávaní konanom dňa 08.09.2016. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na ním predložený
dôkaz e-mail I.. A.S. K. zo dňa 05.10.2016, osoby ktorá predmetný znalecký posudok vypracovávala, v

ktorom uvádza objasnenie opodstatnenosti spôsobu výpočtu použitého v znaleckom posudku. Uviedol,
že znalci pri výpočte ušlého zisku do budúcna (Dodatok č. 3 k Zmluve o výrobe, plnení a dovoze liehovín
a zachovaní obchodného tajomstva zakladal 50% podiel spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o.
na zisku spol. KARLOFF s.r.o. de facto najskôr počnúc dňom 1.1.2009) nemohli vychádzať z účtovníctva
spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., ktorej bolo v dôsledku nezákonného rozhodnutia od

júna 2008 znemožnené vykonávať činnosť, ktorá bola jej hlavným a jediným predmetom činnosti a
predmetom zazmluvnenej spolupráce a to výrobu liehu a liehovín. Z e-mailu I.. K. zo dňa 05.10.2016
však vyplýva, že znalecký posudok vychádza z reálnych ziskov spoločnosti KARLOFF s.r.o. ktoré mali
byť predmetom delenia v zmysle Dodatku č. 3, po zohľadnení výrobných nákladov, ako aj reálnych
odpisov a reálnych hodnôt mesačných zostatkov spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., a preto

podľa názoru žalobcu nie je možné hovoriť o hypotetických výpočtoch. Nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie, že podľa výkazu ziskov a strát k 31.12.2007 bola spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o.
v strate.

22. Namietal záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal vznik škody titulom ušlého zisku v dôsledku

nerealizovania kapitálového prepojenia spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. a spoločnosti
KARLOFF s.r.o. keď nepreukázal, že reálne by došlo nebyť vydania nezákonného rozhodnutia ku
kapitálovému prepojeniu uvedených spoločností a že boli skutočne vykonávané kroky pre realizáciu
uvedeného. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie v rámci argumentácie odôvodňujúcej
zamietnutie škody v časti zazmluvnenej spolupráce so spoločnosťou KARLOFF s.r.o. uchýlil k

hypotézam spočívajúcim v predpokladanom porušení zmluvnej povinnosti a teda k predpokladu
protiprávneho úkonu. Konštatoval vyhodnotením predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti
možno jednoznačne dospieť k záveru, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nedošlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, došlo by ku kapitálovému prepojeniu spoločností KARLOFF s.r.o. a Steffan
Distillery Company s.r.o.. a v tejto súvislosti zároveň bolo možné dôvodne očakávať zvýšenie majetku

spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o.

23. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len
pravdepodobnosť zvýšenia majetku v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom
behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať

zvýšenie svojho majetku a aj v tom, že si uplatnil nárok na náhradu hypotetickej škody, teda škody,
ktorá poškodenej spoločnosti nevznikala. Uviedol, že dostatočne preukázal, že ním uplatnený ušlý
zisk nepredstavuje len zmarenie zamýšľaného zámeru či prísľubu možného zisku, ale že je podložený
už existujúcimi a reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých jasne vyplýva, že nebyť vydania
nezákonného rozhodnutia, k zamýšľanému zisku by skutočne aj došlo. Konštatoval, že ušlý zisk je

kategóriou, ktorá bude vždy čiastočne hypotetická, nakoľko ide o nárok do budúcna. Uviedol, že podľa
právnej teórie môže ušlý zisk spočívať i v tzv. zmarenej príležitosti, kedy podnikateľ stratil konkrétnu
podnikateľskú príležitosť, t.j. v danom prípade možnosť zmluvu o kapitálovom vstupe spoločnosti
KARLOFF s.r.o. do spoločnosti Steffan D.C. vôbec uzavrieť. Mal za to, že v danom prípade sa nejedná ohypotetický ušlý zisk, ale jedná sa o ušlý zisk, ktorý sa dá odvodiť od zmluvných podmienok predmetnej
zmluvy a preto nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, že si uplatnil nárok na náhradu
hypotetickej škody. Poukázal na listinné dôkazy, ktorými preukazoval ušlý zisk, ktorý by bol jeho

predchodca dosiahol v rámci spolupráce so spoločnosťou KARLOFF s.r.o., a to konkrétne:
- Výročné správy spoločnosti Steffan D.C. t.j. poškodenej spoločnosti ktorej nárok bol postúpený na
žalobcu
- Čestné vyhlásenie spoločnosti KARLOFF s.r.o.
- E-mail I.. A. K. zo dňa 05.10.2016

- mesačné hlavné knihy a denníky spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. za obdobie rokov 2001
až 2008 v elektronickej podobe
- písomné čestné vyhlásenie L.. Š. Š. bývalého konateľa Steffan Distillery Company s.r.o., zo dňa
07.09.2016, predložené súdu na pojednávaní konanom dňa 08.09.2016, s tým, že nie je zrejmé či ich
súd prvej inštancie vzal do úvahy, prípadne prečo sa s nimi vysporiadal v jeho neprospech .

24. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal ním uplatnený nárok na náhradu
škody spočívajúcej v ušlom zisku v dôsledku nerealizovania projektu „Realizácia nového energetického
zdroja zabezpečujúca výrobu bioetanolu z kukurice v liehovare Šišov na báze obnoviteľných zdrojov
energie“, keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie ušlého zisku a jeho výšky.
Nestotožnil sa so súdom prvej inštancie že nijakým spôsobom nepreukázal, že s realizáciou projektu

vôbec začal, v akom štádiu procesu bol projekt realizovaný a či vôbec boli okrem vypracovanej
štúdie začaté práce na projekte. Konštatoval, že dôkazmi Štúdiou uskutočniteľnosti stavby „Realizácia
nového energetického zdroja, zabezpečujúca výrobu bioetanolu z kukurice v liehovare Šišov, na báze
obnoviteľných zdrojov energie“, vyhlásením D.. Y. B., K.. zo dňa 6.10.2016 k „Štúdii uskutočniteľnosti
stavby“, výpoveďou svedka L.. Š. Š., výpoveďou svedka I. T. P., dostatočne preukázal, že nebyť

vydania nezákonného rozhodnutia, za normálnych okolností, pri pravidelnom behu vecí, by došlo k
realizácii predmetného projektu, ktorý mal reálny základ a spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o.
mohla dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku z titulu realizácie uvedeného projektu. Za nesprávne
považuje aj závery súdu prvej inštancie o príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a
uplatnenou náhradou škody, ktoré sú podľa žalobcu v rozpore s vykonaným dokazovaním ako i s

judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6CM Cdo 11/2010 z
31.1.2012), rozhodnutie NS SR z 22.2.2008 sp.zn. 5M Cdo 1/2007), rozhodnutie NS SR z 30.4.2013
sp.zn. 6 Cdo 103/2011), rozhodnutie NS SR z 24.2.2011 sp.zn. 3Cdo 313/2009, rozhodnutie NS SR,
sp.zn. 5Cz 39/1965, rozhodnutie NS SR z 25.1.2006 sp.zn. 25 Cdo 818/2005, rozhodnutie NS SR z
26.3.2008 sp.zn. 32Cdo 192/2007, rozhodnutie NS SR z 27.8.2008 sp.zn. 32 Cdo 2749/2007 s tým, že

v konaní bolo jasne preukázané, že nezákonné rozhodnutie bolo príčinou vzniku uplatnenej škody, a
to príčinou hlavnou, dôležitou, podstatnou a značnou, s vecnou, časovou i logickou súvislosťou príčiny
a následku, a že následné príčiny resp. absentujúce udalosti ako uzatvorenie zmluvy o kapitálovom
prepojení na ktoré súd prvého stupňa poukazoval v rámci napadnutého rozsudku boli iba reťazcom
udalostí ktorých hlavnou, jedinou a podstatnou príčinou bolo práve vydanie nezákonného rozhodnutia, a

teda príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a uplatnenou škodou bola v konaní nepochybne
preukázaná. Podľa názoru žalobcu hlavnou, podstatnou a jedinou príčinou uplatnenej škody tak nebola
až absencia následných skutočností (nedodanie tovaru odberateľom, nezrealizovanie kapitálového
prepojenia s treťou osobou a nezrealizovanie plánovaného projektu), ale práve nezákonné rozhodnutie
Colného úradu Nitra a nebyť nezákonného rozhodnutia, nedošlo by k absencii týchto následných

skutočností a ani k vzniku škody.

25. Namietal, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
dôkazy, ktoré v konaní produkoval z časti neboli v rámci napadnutého rozsudku ani hodnotené hoci mali
zásadný význam pre rozhodnutie vo veci, a žalovaný sa obmedzil takmer výlučne na neurčité a ničím

nepodložené všeobecné námietky, s ktorými sa súd prvej inštancie napriek dôkazom produkovaným
žalobcom stotožnil.

26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v podanom odvolaní opakuje
argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležíte vysporiadal. Konštatoval,

že tvrdenie o antidatovaní dokladov spoločnosti ALEX RV, s.r.o., bolo preukázané dokladmi, skutočná
škoda, ktorá mala vzniknúť zaplatením sankcie odberateľom Jozef Korman Mlyn a spoločnosti Alex
RV s.r.o., nebola dokladmi preukázaná a vyčíslený ušlý zisk, s poukazom na uzatvorenú zmluvu so
spoločnosťou KARLOFF, s.r.o., vychádza len z hypotetickej škody. Uviedol, že žalobca v rozpores výkazom ziskov a strát k 31.12.2007 popiera aj tú skutočnosť, že obchodná spoločnosť Steffan
Distillery Company, s.r.o., bola už v roku 2007 v strate (pričom k samotnému odňatiu povolenia na
prevádzkovaniedaňovéhoskladudošloaž02.06.2008).Konštatoval,žežalobcoviboloodňatépovolenie

naprevádzkovaniedaňovéhoskladurozhodnutímColnéhoúraduNitra(ktoréjeoznačenézanezákonné
rozhodnutie) a to z dôvodu, že obchodná spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o., mala nedoplatky
voči Daňovému úradu Štúrovo. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26S/62008-41 zo dňa 02.10.2008
žalobuobchodnejspoločnostiSteffanDistilleryCompany,s.r.o.,ktorýmsadomáhalzrušeniarozhodnutia
Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu zamietol. Najvyšší súd SR

napadnutý rozsudok Krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie Colného úradu Nitra zrušil a vec vrátil
na nové konanie.

Najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu z dôvodu, že medzi daňovým úradom a obchodnou
spoločnosťou Steffan Distillery Company, s.r.o., bol dohodnutý splátkový kalendár. Podľa názoru
Najvyššieho súdu SR pokiaľ správca dane súhlasil s platením dane v splátkach, má za to, že sa určil

nový termín splatnosti pohľadávky a pokiaľ sa splátkový kalendár riadne dodržiava je zrejmé, že správca
dane neeviduje voči spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., pohľadávky po lehote splatnosti. V
ďalšom konaní Colný úradu Nitra opakovane rozhodol o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového
skladu. Uviedol, že pôvodné rozhodnutie Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu bolo síce zrušené, v ďalšom konaní sa však preukázalo, že zo strany obchodnej

spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., splátkový kalendár nebol dodržaný, t. j. postup colného
úradu pri rozhodovaní o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu bol v súlade so zákonom.
Celkový nedoplatok obchodnej spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., ku dňu 20.05.2008 bol vo
výške 10.150.249,- Sk. Obchodná spoločnosť uvedený nedoplatok daňovému úradu nikdy neuhradila.

27. Mal za to, že tvrdenie žalobcu, že mu bola spôsobená skutočná škoda tým, že bol povinný uhradiť
zmluvnú pokutu obchodnej spoločnosti ALEX RV, s.r.o., vo výške 11.486.112,-Sk a 1.148.228,-Sk a pre
Jozefa Kormana - MLYN sumu 10.526.504,-Sk nie je dokladmi preukázané a postráda aj akékoľvek
logickéopodstatnenie.Podľanázoružalovanéhoakpoškodenýdisponovalstakýmobjemomfinančných
prostriedkov, že mal možnosť zaplatiť tak vysokú zmluvnú pokutu (z dôvodu, že mu bolo odňaté

povolenie na prevádzkovanie daňového skladu), nie je zrejmé z akého dôvodu nezaplatil podlžnosť
voči daňovému úradu, nakoľko zaplatením daňového nedoplatku mala obchodná spoločnosť Steffan
Distillery Company, s.r.o. možnosť predísť tomu, aby sa vydalo rozhodnutie o odňatí povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu. Navrhol rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 16C 78/2012-875
zo dňa 09.02.2017 ako vecne správny potvrdiť.

28. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho
odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal tvrdenie žalovaného o antidatovaní dokladov
spoločnosti ALEX RV, s.r.o., s tým, že s touto otázkou sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí keď skonštatoval, že antidatovanie dokladov nebolo preukázané a s týmito

jeho závermi sa žalobca stotožňuje. Uviedol, že v konaní preukázal skutočnú škodu, ktorá vznikla jeho
právnemu predchodcovi zaplatením sankcií odberateľom Jozef Korman Mlyn a spoločnosti ALEX RV,
s.r.o., ako aj vyčíslený ušlý zisk s poukazom na uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou KARLOFF, s.r.o ,
ktorýniejepodľajehonázoruhypotetický,alevyčíslenýzreálnedosiahnutýchhospodárskychvýsledkov.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že obchodná spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o., bola už v

roku 2007 v strate, pričom k samotnému odňatiu povolenia na prevádzkovanie daňového skladu došlo
až 02.06.2008. V tejto súvislosti zdôraznil, že aj spoločnosti vykazujúce stratu môžu byť prosperujúce s
ohľadom na daňovú optimalizáciu, pričom treba brať v úvahu aj tú skutočnosť, že v roku 2007 logicky
spoločnosťSteffanDistilleryCompany,s.r.o.vynakladalazvýšenéinvestíciepotrebnénazvýšenénároky
výroby týkajúce sa zazmluvnenej spolupráce so spoločnosťou KARLOFF, s.r.o., s ktorou sa mala v

roku 2008 aj kapitálovo prepojiť. Poukázal na výkaz ziskov a strát k 31.12.2007, na ktorý sa odvoláva
žalovaný, s tým, že len tržby z predaja tovaru predstavovali sumu 3.855.000,-Sk a tržby z predaja
vlastných výrobkov a služieb sumu 25.707.000,-Sk. Poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že Colný
úrad Nitra vydal dňa 20.12.2010 opätovne rozhodnutie o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového
skladu, považuje za irelevantné, nakoľko si v tomto konaní uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla

v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Colného úradu Nitra zo dňa 02.06.2008 a nie jeho
opätovnýmrozhodnutímzodňa20.12.2010.Uviedol,ževčasevydanianezákonnéhorozhodnutia,t.j.ku
dňu 02.06.2008, nemala spoločnosť Steffan Distillery Company. s.r.o. nedoplatky voči Daňovému úradu
Štúrovo a dodržiavala dohodnutý splátkový kalendár. Konštatoval, že zmluvné pokuty svojim zmluvnýmpartnerom Jozef Korman Mlyn a ALEX RV s.r.o. spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o., zaplatila
v snahe zachovať si obchodných partnerov, aby neoslovili niekoho iného a aby vydržali.

29. V podaní zo dňa 27.07. 2018 nazvanom ako doplnenie právnej argumentácie k odvolaniu žalobcu
uviedol, že jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bolo aj nepreukázanie škody - ušlého zisku na základe
zazmluvnenej spolupráce so spoločnosťou KARLOFF s.r.o. Konštatoval, že predmetný ušlý zisk bol
zo strany žalobcu v konaní preukazovaný početnými dôkazmi okrem iného i doloženým Znaleckým
posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. úkonu 177/2016 zo dňa 30.08.2016

vrátane jeho príloh a Doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 177/2016 číslo úkonu 224/2016 zo dňa
08.11.2016,ktorýjehovýškupoužitímpodnikateľskejmetódystanovilvsume4.828.650,-EUR.Namietal,
žesúdprvejinštancienastanovenievýškyušléhoziskustanovenímhodnotypodnikuspoločnostiSteffan
Distillery Company s.r.o. ku dňu 31.05.2008 na žalobcom predložený znalecký posudok a jeho doplnenie
neprihliadol a stotožnil sa s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že absentujú účtovné
doklady spoločnosti Steffan D.C., ktoré nemali znalci k dispozícii. Namietal právny záver súdu prvej

inštancie, že jediným účtovným dokladom spoločnosti Steffan D.C., ktorým znalci disponovali, bol výkaz
ziskovastrátk31.12.2007podľaktoréhobolaspoločnosťkudňu31.12.2007vstrate.Uviedol,žezpríloh
a obsahu znaleckého posudku ( str. 2 posudku) jasne vyplýva, že znalecký ústav mal k dispozícii nielen
Výkaz ziskov a strát, Súvahu, poznámky k účtovnej závierke spoločnosti Steffan Distillery Company,
s.r.o. za rok 2007, ale aj mesačné hlavné knihy a denníky spoločnosti Steffan Distillery Company,

s.r.o. za obdobie 2001-2008 v elektronickej podobe (ktoré sú podrobnejším ukazovateľom podnikania
než ročné účtovné závierky), Výročnú správu spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o. za roky
2005-2007 a Podnikateľský zámer Steffan Distillery Company, s.r.o. na roky 2007-2010. V tejto súvislosti
poukázal na súdny spis, do ktorého nahliadol na odvolacom súde a zistil, že súd prvej inštancie si vyššie
uvedený nepravdivý záver o absencii účtovných dokladov poškodeného subjektu na účely vypracovania

znaleckéhoposudkuosvojilbeztoho,žebysadôsledneoboznámilspredmetnýmznaleckýmposudkom,
a teda bez toho, že by tento dôkaz (súkromný Znalecký posudok ústavu súdneho inžinierstva v Žiline
doložený žalobcom v konaní) v plnom rozsahu vykonal, nakoľko priložené CD znaleckého posudku, na
ktorom boli všetky uvedené účtovné podklady poškodeného subjektu, z ktorých znalci vychádzali, bolo
aj v čase predloženia spisu odvolaciemu súdu v zapečatenej obálke s pečiatkou znaleckého ústavu, t.j.

súd prvej inštancie sa s jeho obsahom preukázateľne neoboznámil. Poukázal na § 366 CSP s tým, že
o uvedenej skutočnosti sa dozvedel až nahliadaním do súdneho spisu v mesiaci apríl 2018, nakoľko
súd prvej inštancie v rámci pojednávania výslovne uviedol, že sa so znaleckým posudkom oboznámil,
k čomu podľa názoru žalobcu nedošlo.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP)
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

33. Podľa § 1 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci.Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto

podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa§17ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

34. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákona postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákona ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je

dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

35. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhalproti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, jeho skutkové zistenia majú
oporuvovykonanomdokazovaní,keďvzaldoúvahyvšetkyrozhodujúceskutočnosti,ktorézvykonaných

dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z
výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke,
keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, pre
ktoré žalobu zamietol aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán
súvisiacimi s predmetom konania.

36. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci( §
365 ods.1 písm. h CSP), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové
zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

37. K odvolaciemu dôvodu žalobcu , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo

z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie
zamietol žalobu naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného
sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

38. Ani odvolaciu námietku žalobcu , spočívajúcu v inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d CSP) odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. K tomuto
odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť pochybenie
vo vykonanom dokazovaní napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu
uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť
výpoveď, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193) alebo posúdenie predbežnej otázky
v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2). Odvolací súd konštatuje, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nie je
takouto vadou postihnutý a preto ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú.39. Zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenú nezákonným rozhodnutím
má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom,
teda kumulatívnom splnení troch podmienok, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou zákon č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje.
V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody

iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym
posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou)
tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má
preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada
požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym

konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škoduizolovaťzovšeobecnýchsúvislostíaskúmať,ktorápríčinajuvyvolala. Rozhodujúcenieje časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť

závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

40. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím
(resp. nesprávnym úradným postupom) a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov
zodpovednostizaškodu.Ovzťahpríčinnejsúvislostisajedná,akvzniklaškodanásledkomnezákonného
rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.

To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak
by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len
sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd
zisťujejejexistenciu,avšakzáver,čivkonkrétnomprípade,ječiniejedanápríčinnásúvislosť,jesúčasne

otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku
škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale
stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a
to o príčinu podstatnú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. Mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011).

41. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí

pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej
udalosti). Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského
zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani

v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 514/2003Z.z.
nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade
porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného
naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia
škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím

orgánov štátu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za
škodu pritom zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná.
V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také
konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, žeušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia
ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné
urobiť zaver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym.

Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak
len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote ( uznesenie
najvyššieho súdu sp.zn. 5 Cdo 195/2015).

42. V posudzovanej veci došlo k viacnásobnému postúpeniu pohľadávky, s ktorou otázkou sa súd prvej
inštancie dostatočne vysporiadal či už z hľadiska posudzovania platnosti postúpenia pohľadávky, ako aj
v rámci posudzovania aktívnej legitimácie žalobcu a podrobne uvedenú otázku rozobral v bodoch 11.8
- 11.11 rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie , že postúpenie
pohľadávky bolo Ministerstvu financií SR ako orgánu oprávnenému konať za žalovaného písomne aj

vždy postupcom oznámené a žalobca je v posudzovanej veci aktívne legitimovaný subjekt na uplatnenie
nároku na náhradu škody.

43. Pri preukazovaní nezákonného rozhodnutia odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že
žalobca preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu štátu - rozhodnutia Colného úradu Nitra

č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008 o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu Likérka
Svodín,ktoréNajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudkomvydanýmdňa17.marca2010pod spisovou
značkou5Sžf/40/2009,akopríslušnýorgán,zrušilprenezákonnosť.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeakbolo
rozhodnutie uvedeného správneho orgánu Najvyšším súdom SR právoplatne zrušené, a vec vrátená na
ďalšie konanie, je súd v konaní o náhradu škody ním spôsobenej, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

viazaný, a o zákonnosti alebo nezákonnosti zrušeného rozhodnutia nie je možné v občianskom súdnom
konaní ďalej polemizovať, a súd ho v tomto konaní ani nemôže opätovne preskúmavať.

44. Skutočnú škodu uplatnenú vo výške 768.799,18 EUR, ktorá mala vzniknúť poškodenému subjektu
v dôsledku úhrady sankcií odberateľom Jozef Korman MLYN a obchodnej spoločnosti ALEX RV s.r.o.

( špecifikovanú v bodoch 17.2-17.2.3 rozsudku) žalobca preukazoval Odborným vyjadrením č. 308/2013
vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 20.11.2013. Pri
posudzovaní tohto nároku súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a v konaní nepreukázal, že mu škoda v uplatnenej výške 768.799,18 EUR v dôsledku úhrad sankcií
vznikla, a že jeho majetok sa zmenšil o uvedenú sumu. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa

žalobca nestotožnil a namietal, že dostatočne preukázal, že zmluvnú pokutu a ušlý zisk, ktorých náhrady
sa v tomto konaní domáhal, poškodená spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o. obchodným
partnerom uhradila. Preskúmaním obsahu spisu vrátane uvedeného odborného vyjadrenia odvolací
súd konštatuje, že tvrdeniam žalobcu nie je možné prisvedčiť a stotožňuje sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie uvedenom v bode 17.2.4. rozsudku. Súhlasne so súdom prvej inštancie odvolací

súd uvádza, že predložené výdavkové pokladničné doklady zo dňa 19.11.2008 a zo dňa 04.08.2008 a
05.08. 2008 túto skutočnosť bez ďalšieho nepreukazujú, z predložených faktúr, ktorými boli sankcie za
nedodanie tovaru vyfakturované nie je zrejmé aký ušlý zisk si obchodní partneri poškodenej spoločnosti
uplatnili, z čoho pozostával a na základe akých skutočností k nemu obchodní partneri dospeli a
ako ho vyčíslili. Zároveň odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že predložených

listinných dokladov vyplýva, že objednávky oboch obchodných partnerov boli uskutočnené/realizované
v časovom období pred vydaním rozhodnutia colného úradu, v dôsledku nezákonnosti, ktorého sa
žalobca náhrady škody domáhal t.j. pred dátumom 02.06.2008 (objednávky Jozef Korman - MLYN
zo dňa 16.04.2008, 05.05.2008, 19.05.2008, objednávky spoločnosti ALEX RV s.r.o. z 20.03.2008, z
18.04.2008 a z 20.05.2008). Len 1 objednávka bola s dátumom po jeho vydaní a doručení poškodenej

spoločnosti a to objednávka Jozef Korman - MLYN zo dňa 04.06.2008.

Vychádzajúc z uvedeného je preto správny záver súdu prvej inštancie v tom ,že nie je zrejmé z akých
dôvodov uvedené objednávky obchodných partnerov poškodenej spoločnosti neboli vybavené a na
základe akých skutočností a prečo im objednaný tovar dodaný nebol.

45. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom žalobcu, v súvislosti s uplatneným ušlým
ziskom na základe zazmluvnenej spolupráce so spoločnosťou KARLOFF s.r.o. Nesúhlasí s jeho
tvrdením,žeušlýziskbolzostranyžalobcuvkonanípreukázanýpočetnýmidôkazmivrátaneZnaleckéhoposudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. úkonu 177/2016 zo dňa 30.08.2016
a jeho príloh a Doplnením č. 1 k znaleckému posudku zo dňa 08.11.2016, ktorý jeho výšku použitím
podnikateľskej metódy stanovil v sume 4.828.650,-EUR. Nesúhlasí s námietkou žalobcu, že súd prvej

inštancie pri posudzovaní výšky ušlého zisku stanovením hodnoty podniku spoločnosti Steffan Distilleiy
Company s.r.o. ku dňu 31.05.2008, ktorú preukazoval predmetným znaleckým posudkom, na znalecký
posudok neprihliadol ani sa ním nezaoberal a priklonil sa len k dôvodom uvádzaným žalovaným. Takéto
tvrdenie žalobcu je v rozpore s bodom 17.3.8 rozsudku. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie,
že žalobca si v posudzovanej veci uplatnil nárok na náhradu hypotetickej škody, nakoľko ušlý zisk

nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zámeru či prísľubu možného zisku ak nie je majetkový
prínos podložený už existujúcimi, či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať,
že nebyť škodnej udalosti k zamýšľanému zisku by skutočne aj došlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku lebo
musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo

škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému
prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne
o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

46. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru
bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade,
ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Je tomu tak preto, že zákon č. 58/1969 Zb. nezakladá vznik
nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti
zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších

predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého
zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu.
Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu pritom
zaťažuje poškodeného. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade
ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne

skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by
skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku
u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver
o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto
skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní

domáha, je skutočne iba „fikciou“ (uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 513/2014). ,,Aj v prípade
ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť
v budúcnosti“ (z uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 4 MCdo 23/2008). Za ušlý zisk teda nemožno
považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je teda
stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu,

žepravdepodobnosťdosiahnutiaziskuupoškodenéhojesohľadomnaexistujúceokolnostitohoktorého
konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (uznesenie najvyššieho súdu sp.zn.
4Cdo319/2008,1Cdo76/2008).Pokiaľžalovanýnepreukážeexistenciutýchtookolnostíavýškuušlého
zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný.

47. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že Obchodná spoločnosť KARLOFF s.r.o. ako
objednávateľ uzatvorila dňa 21.09.2004 so spoločnosťou Steffan Distillery Company s.r.o., v tom čase
s obchodným meno ALKOMTRADE s.r.o. ako zhotoviteľom Zmluvu o výrobe, plnení a dovoze liehovín
(§644 a nasl. OZ) a zachovaní obchodného tajomstva (§17 a nasl. OZ). Predmetom zmluvy bola
objednávka objednávateľa u zhotoviteľa na výrobu, plnenie a dovoz značkových liehovín KARLOFF SK,

KARLOFF PREMIUM, JENČÍK a DCÉRY. Podľa článku IX. osobitné dojednania Zmluvy v prípade, že zo
strany zhotoviteľa nedôjde k akémukoľvek porušeniu ustanovení tejto zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje:
1. Nevyhľadávať iného zhotoviteľa pre predmety zmluvy uvedené v Čl. I.
2. Najneskôr do konca roka 2006 kapitálovo vstúpiť do spoločnosti ALKOTRADE s.r.o. SVODÍN,
IČO 36309524, odkúpením obchodných podielov minimálne 40% nominálnej hodnoty alebo zvýšením

základného imania formou investícií do novej výroby liehovín. Dodatkom č. 3 zo dňa 01.12.2007 k
predmetnej zmluve bol článok IX. Osobitné dojednania, bod 2 bol upravený„2. Karloff s.r.o. vstúpi do spoločnosti STEFFAN DISTILLERY COMPANY s.r.o. (predtým ALKOMTRADE
s.r.o.) podielom 50% a to najneskôr do 31.12.2008 odkúpením ich nominálnej hodnoty obchodných
podielov t.j. 10 000 000,- Sk.“

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu sa rozhodol uzavrieť predmetnú
zmluvu vrátane dodatku v čase, keď túto spoluprácu so spol. Karlof s.r.o. považoval sám na
základe vlastnej vôle za najvhodnejšiu .V oznámení spoločnosti KARLOFF s.r.o. zo dňa 03.07.2008
adresovanom spoločnosti Steffan Distillery Company, s.r.o., nazvanom ako ukončenie obchodných

vzťahov(č.l. 831) je uvedené, že napriek snahe o prísľub zlepšenia plnenia objednávok k náprave
nedošlo. Dobré meno spoločnosti však utrpelo porušením zmluvných povinností a nedodaním tovaru
v dohodnutej dobe, preto neuvažuje o ďalšej spolupráci so spoločnosťou Steffan Distillery Company,
s.r.o. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že z vykonaného
dokazovania nie je možné stanoviť, že by jednoznačne aj v prípade, že ak by k vydaniu nezákonného
rozhodnutia Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - Svodín zo

dňa 02.06.2008 nedošlo, došlo by v zmysle uzatvorenej Zmluvy o výrobe, plnení a dovoze liehovín
a zachovaní obchodného tajomstva zo dňa 21.09.2004 v znení jej Dodatku č. 3 zo dňa 01.12.2007
k skutočnej realizácii toho, že by spoločnosť KARLOFF s.r.o. reálne vstúpila do spoločnosti Steffan
Distillery Company s.r.o. podielom 50% a to najneskôr do 31.12.2008 odkúpením ich nominálnej hodnoty
obchodných podielov t.j. 10.000.000,- Sk. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní zakladala

svoj nárok na ušlý zisk na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku, pričom v priebehu konania
nepreukázal konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúce existenciu ušlého zisku
ako dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátu. Žalobcom uplatnený ušlý zisk nemá reálny základ
a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na znalecký posudok, vrátane jeho doplnenia
č.1, je potrebné poznamenať, že znalecký posudok slúži ako dôkazný prostriedok v tých prípadoch, kedy

sa na posúdenie určitých čiastkových otázok vyžadujú špecifické odborné znalosti, právne posúdenie
veci, t.j. či (ne)boli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a či je nárok v žalobe
opodstatnený, je však výlučne vecou súdu a nie znalca. Inými slovami nárok poškodeného na ušlý zisk
nemôže založiť znalecký posudok, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

48. Pri posudzovaní škody vo výške 1.080.864,- EUR uplatnenej ako ušlý zisk, v súvislosti s
nerealizovaním projektu „Realizácia nového energetického zdroja, zabezpečujúca výrobu bioetanolu
z kukurice v liehovare Šišov na báze obnoviteľných zdrojov energie“, ktorú žalobca preukazoval
predložením Štúdie uskutočniteľnosti stavby vypracovanej D.. Y. B. v júni 2008 a výsluchom svedka L..
Š. Š., štatutárneho zástupcu poškodenej spoločnosti Steffan Distillery Company s.r.o. Žalobca tvrdil, že

predmetný projekt mala poškodená spoločnosť Steffan Distillery Company s.r.o. spustiť do prevádzky
v septembri 2008, k čomu však v dôsledku nezákonného rozhodnutia Colného úradu Nitra o odňatí
povolenia nedošlo. Z predloženej štúdie uskutočniteľnosti stavby projektu vyplýva návratnosť investícií
projektu v období 4 rokoch a predpokladaná výška zisku po zdanení mala predstavovať sumu 270.216,-
EUR ročne. Od septembra 2012 by potom bolo možné počítať s čistým ziskom projektu predstavujúcim

ušlý zisk poškodeného k septembru 2016 (4 roky) v sume 1.080.864,00 EUR. Žalobca nesúhlasil
so súdom prvej inštancie , že nepreukázal ním uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúcej v
ušlom zisku v dôsledku nerealizovania uvedeného projektu a mal za to, že existenciu ušlého zisku
dostatočne preukázal. Svoje námietky smeroval aj vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov súdom
prvej inštancie. Túto námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú nakoľko z obsahu preskúmavaného

rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
vyplynuli vrátane svedeckých výpovedí, na ktoré v odvolaní žalobca poukazuje. Odvolací súd prisvedčil
súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že s realizáciou projektu začal, v akom štádiu procesu
bol Projekt realizovaný, či boli okrem vypracovanej štúdie začaté práce na projekte. Žalobcom tvrdené
vykonané prípravy na projekte nemožno posudzovať, že sa s realizáciou projektu začalo, keď aj zo

svedeckých výpovedí, (na ktoré v konečnom dôsledku poukazuje aj žalobca) vyplýva , že projekt mal byť
spustený v septembri 2008 . Taktiež Vyhlásenia D.. Y. B., K.. zo dňa 6.10.2016 k „Štúdii uskutočniteľnosti
stavby“, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje vyplýva, že spoločnosť Steffan D.C:s.r.o. pripravovala
investície na realizáciu na rozšírenie energetického zdroja a počas ich spolupráce sa realizovala nádrž
na skladovanie výpalkov o objeme 50 m3 , čo taktiež nemožno vyhodnotiť, že sa s realizáciou projektu

už začalo. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k existencii takejto škody, ktorú považuje za hypotetickú a nereálnu. Žalobca totiž
nijako nepreukázal, že by pri predpokladom chode vecí dosiahol tvrdený zisk. Predložením Štúdie
uskutočniteľnosti stavby „Realizácia nového energetického zdroja, zabezpečujúca výrobu bioetanoluz kukurice v liehovare Šišov, na báze obnoviteľných zdrojov energie“ podľa názoru odvolacieho súdu
podstatné okolnosti pre dôvodné uplatnenie nároku na náhradu ušlého zisku, neboli preukázané a
podnikateľský zámer žalobcu nebol dotiahnutý do takého štádia, kedy by bolo možné považovať

dosiahnutie prospechu z podnikania za vysoko pravdepodobné. Odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho právnemu
predchodcovi vznikla uplatnená škoda ako ušlý zisk.

49. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej

povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum
emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú sporovú stranu, ktorej
tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (žalobcu)]. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je teda
podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a
následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou
vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.

Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok
by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným
poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto
určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.
Právevovzťahumedzikonkrétnouujmoupoškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akje

protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje. Škoda vyčíslená v predmetnom konaní sa skladá zo skutočnej
škody a ušlého zisku. Žalobca si v konaní uplatňoval skutočnú škodu vyčíslenú v sume 768,799,18 EUR
pozostávajúcu z úhrady sankcií odberateľom Jozef Korman MLYN a obchodnej spoločnosti ALEX RV
s. r.o. Príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nezákonným rozhodnutím a vznikom ujmy preukazoval tým,
že v prípade, ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia tak by k vzniku škody nedošlo, keď

práve rozhodnutie Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - Svodín
vydané pod č. 41692/2008-6138 dňa 02.06.2008 bolo príčinou vzniku uplatnenej škody. Odvolací súd
súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade nejde o priamu príčinnú súvislosť,
keďže nezákonné rozhodnutie - rozhodnutie Colného úradu Nitra o odňatí povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu jednoznačne nebolo v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou

škody za uhradenie sankcií. Vznik škody bol podľa názoru odvolacieho súdu spôsobený výlučne
porušením zmluvnej povinnosti samotnou poškodenou spoločnosťou nedodaním objednaného tovaru,
čo znamená, že medzi nezákonným rozhodnutím a skutočnou škodou uvádzanou žalobcom neexistuje
žiadna príčinná súvislosť. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti škody vo forme ušlého zisku vo výške
4.828.650,- EUR, ktorý ako tvrdil by poškodený subjekt dosiahol na základe spolupráce so spoločnosťou

KARLOFF s.r.o. a mal za to, že práve predmetné nezákonné rozhodnutie colného úradu bolo príčinnou
vzniku škody vo forme ušlého zisku, ktorý by na základe spolupráce dosiahol a toto rozhodnutie bolo
príčinnou dôležitou, podstatnou a značnou. K príčinnej súvislosti s náhradou ušlého zisku vo výške
1.080.864,- EUR, ktorý by podľa tvrdenia žalobcu poškodený subjekt dosiahol na základe realizácie
projektu „Realizácia nového energetického zdroja, zabezpečujúca výrobu bioetanolu z kukurice v

liehovare Šišov na báze obnoviteľných zdrojov energie“ uviedol, že príčinná súvislosť uvedenej škody a
nezákonného rozhodnutia je jasne daná, nakoľko podstatou tohto projektu mala byť výroba bioetanolu
z kukurice v liehovare Šišov t.j. v liehovare v majetku poškodeného, ktorému však bolo de facto na jeho
prevádzkovanie odňaté povolenie práve nezákonným rozhodnutím. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
posúdenia žalobcom uplatneného ušlého zisku je možné konštatovať, že škoda uvádzaná žalobcom,

ktorá zodpovedá ušlému zisku nie je skutočná a určitá. Za týchto podmienok odvolací súd dospel k
záveru, že medzi vydaným nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom uvádzaným žalobcom neexistuje
takisto žiadna príčinná súvislosť. Odvolací súd zároveň uvádza, že podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím sú stanovené
kumulatívne, v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.(Rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007). Vzhľadom na uvedené odvolací súd
považuje právny záver súdu prvej inštancie o nexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a
nezákonným rozhodnutím žalovaného za správny, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu.50. V súvislosti s podaním žalobcu zo dňa 27.07.2018 označeným ako Doplnenie právnej argumentácie
k odvolaniu odvolací súd poukazuje na § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Predmetné

podanie bolo doručené odvolaciemu súdu až po uplynutí odvolacej lehoty a preto naň neprihliadal.

51. Za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu
trov konania, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1CSP podľa úspechu
strany v spore. V posudzovanej veci bol žalovaný plne úspešný a preto mu prináležal nárok na náhradu

trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil z
dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu správne nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

52. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti

medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie.

53. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

54. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvopohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).