Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010007
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5416010007.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 10. mája 2016 prejednal sťažnosť
podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9Nt/2/2016-71 z 1.3.2016 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 9Nt/2/2016-71 z 1.3.2016 podľa § 299 ods. 1 Tr. por. z dôvodov
uvedených v § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil povinnému N. H. ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa vykoná
ambulantnou formou.

Z odôvodnenia uznesenie vyplýva, že okresný súd konal na podklade návrhu prokurátora Okresnej
prokuratúry Dolný Kubín, ktorý bol podaný na súd 25.1.2016. Okresný súd samostatne skúmal splnenie
podmienky, či povinný je páchateľom činu inak trestného, pričom vychádzajúc z listinných dôkazov
zhromaždených vo vyšetrovacom spise mal za preukázané, že stíhaný skutok sa stal a spáchal ho
povinný, ktorý sa k jeho spáchaniu aj priznal. Z pripojeného spisu OR PZ Dolný Kubín č. ORP-531/1-
VYS-DK-2015 mal zistené, že voči povinnému bolo vedené trestné stíhanie pre prečin nebezpečné

prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b), c) Tr. zák., ktoré bolo uznesením Okresnej prokuratúry
Dolný Kubín č. Pv 388/15/5503 zo dňa 13.1.2016 zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por., keďže
povinný nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Okresný súd mal spoľahlivo preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky na
uloženie ochranného opatrenia. Závery znaleckého posudku ohľadom diagnózy ochorenia povinného,
vrátane vyjadrenia znalca pred súdom, sú v tomto smere jednoznačné. Ohľadom formy ochranného

liečenia súd nebol viazaný návrhom prokurátora. Súd vychádzal z aktuálnej situácie, keďže povinný
medzičasom obsahovo absolvoval ústavnú psychiatrickú liečbu, ktorá podľa vyjadrenia príslušného
zdravotníckeho zariadenia (aj podľa názoru znalca) splnila účel. V danom prípade ide o tzv. chronického
psychiatrického pacienta, čo znamená, že nikdy nebude možné u neho konštatovať úplné vyliečenie. To
však neznamená, že bude doživotne v ústavnej liečbe. Súd vždy (aj pri ukladaní ochranného liečenia)
rozhoduje podľa stavu a situácie v deň oznámenia rozhodnutia. Ak teda v tento deň znalec konštatoval,

že povinný je v remisii a vykonanie ústavnej liečby k dnešnému dňu splnilo účel, súd nemá dôvod
ukladať povinnému ústavnú liečbu poukazujúc pritom na preventívne dôvody. Vzhľadom na tieto
skutočnosti potom súd uložil povinnému ochranné liečenie, ktoré sa vykoná ambulantnou formou. Tým
nie je vylúčená možnosť kedykoľvek rozhodnúť o tzv. premene formy liečby na ústavnú, pokiaľ by to
vyžadovala zmena okolností, najmä teda prístup povinného k vykonávaniu liečby. Pokiaľ by sa zistilo,
že povinný nerešpektuje liečebné pokyny, súd rozhodne o zmene formy na ústavnú.Zo zápisnice z verejného zasadnutia z 1.3.2016 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a
po poučení o opravnom prostriedku prítomný prokurátor prehlásil, že sa nevyjadruje, či podáva sťažnosť
voči rozhodnutiu a povinný po porade s obhajcom uviedol, že sa vzdáva práva podať sťažnosť voči

uzneseniu a to aj vo vzťahu k všetkým osobám, ktoré sú oprávnené podať sťažnosť v jeho prospech.
Nechce, aby niektorá z oprávnených osôb podala v jeho prospech sťažnosť voči tomuto uzneseniu.
Obhajca uviedol, že sa vzdáva práva podať sťažnosť voči tomuto uzneseniu.

Dňa 4.3.2016 súdu prvého stupňa bola doručená sťažnosť prokurátora s tým, že odôvodnenie sťažnosti

bude zaslané v lehote 5 pracovných dní od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia s jeho
odôvodnením.

Dňa8.4.2016súduprvéhostupňabolodoručenéodôvodneniesťažnostiprokurátora,ktorývpodstatnom
sťažnosť odôvodnil nasledovne:

„Svoju sťažnosť odôvodňujeme najmä tým, že po podľa nášho názoru v prípade povinného N. H.
nepostačuje ochranné psychiatrické liečenie vykonávané ambulantnou formou. Povinný N. H. na
verejnom zasadnutí konanom v tejto veci, priznal spáchanie skutku, pre ktorý bol pôvodne trestne
stíhaný. V čase páchania skutkov neužíval predpísané lieky a požíval alkohol. Konania, pre ktoré bol
trestne stíhaný sa dopúšťal aj počas obdobia, kedy bol vo väzbe. Po zastavení trestného stíhania bol

N. H. hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Trstenej. Počas jeho hospitalizácie bol liečený a
opätovne začal brať pravidelne lieky. Na verejnom zasadnutí bol prítomný aj znalec MUDr. G. Y., ktorý
revidoval svoj znalecký posudok číslo 59/2015 a č. 77/2015. Zotrval na svojich záveroch, že v
čase skutku povinný N. H. trpel vážnym chronickým duševným ochorením a to chronickou paranoidnou
schizofréniou. Svoj znalecký posudok revidoval v časti odporúčaného ochranného psychiatrického

liečenia. V čase vypracovania znaleckého posudku znalci odporúčali liečenie ústavnou formou, avšak
na verejnom zasadnutí po osobnom kontakte s povinným N. H. tento záver revidoval so záverom, že
postačuje ambulantné liečenie. Znalec uviedol, že pri takomto pacientovi, akým je povinný N. H., je
potrebné realizovať liečbu ústavnou formou, aby sa pacient počas nej dostal do tzv. stavu remisie a
následne by bolo možné ho z ústav nej liečby prepustiť a realizovať u povinného liečbu ambulantnou

formou. Na základe osobného stretnutia s povinným počas verejného zasadnutia uviedol, že pobyt
povinného v NsP Trstená z januára 2016 sa mu „javí“ ako dostatočný na liečenie povinného (remisia)
a preto je podľa jeho názoru dostatočná aj ambulantná forma liečenia. Prokurátor má za to, že u
povinného N. H. nie je ani v najmenšej miere zabezpečená akákoľvek prevencia formou dohľadu nad
jeho pravidelným užívaním liekov. Pravdepodobnosť zlyhania povinného N. H. je na tak vysokej úrovni,

ktorá sa môže rovnať istote. Povinný N. H. sa obdobného konania, teda písanie listov rôznym osobám
ženského pohlavia dopúšťal aj počas obdobia, kedy bol vo väzbe pre páchania rovnakého trestného
činu. Vo väzbe bol pod dohľadom ústavného lekára a zároveň mu bola obmedzená osobná sloboda
a zavedený prísny denný režim. Napriek tomu, že počas tohto obdobia nemal prístup k alkoholu, pod
ktorého vplyvom sa čiastočne konania dopúšťal, naďalej užíval lieky nepravidelne a pokračoval v konaní.

Tak ako okresný súd aj prokurátor konštatuje, že okresný súd mal spoľahlivo preukázané, že v
danom prípade sú splnené všetky podmienky na uloženie ochranného opatrenia. Avšak na rozdiel od
názoru okresného súdu, prokurátor zastáva názor, že vzhľadom na osobu povinného, vysokú mieru
pravdepodobnosti zlyhania, ochranu spoločnosti a ochranu samotného N. H. pred sebou samým, malo
byť na verejnom zasadnutí uložené ochranné liečenie ústavnou formou. Liečenie vykonávané ústavnou

formou by malo za účinok vyššiu mieru ochrany spoločnosti, väčšiu kontrolu nad užívaním liekov N. H..
Prokurátor sa domnieva, že pobyt N. H. v ústave, počas ochranného liečenia by mohol mať na neho
aj pozitívny vplyv v tom smere, že by si N. H. mohol vybudovať zvyk v potrebe pravidelného užívania
liekov, bez ich vysadenia v budúcnosti.
Tak ako súd nie je viazaný návrhom prokurátora ohľadom formy ochranného liečenia, má vyjadrenie

znalca o forme ochranného liečenia taktiež odporúčací charakter. Taktiež nie je týmto názorom súd
viazaný. Z uvedeného dôvodu aj napriek tomu, že znalec uviedol, že povinný N. H. sa t. č. nachádza v
remisii, súd sa nemusel s uvedeným názorom stotožniť, resp. mohol rozhodnúť o ústavnej liečbe. Znalec
konštatoval remisiu u N. H. len na základe osobného kontaktu s povinným počas verejného zasadnutia.
Týmto názorom však žiadnym spôsobom prokurátor neznižuje profesionalitu znalca, avšak podľa názoru

prokurátora by bolo vhodné, aby znalec minimálne N. H. opätovne vyšetril. Až na základe regulémeho
vyšetrenia zmenil závery znaleckého posudku.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby krajský súd v zmysle ustanovenia § 194
ods. 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám tak, že povinnému N.H. nariadi z dôvodov uvedených v § 73 ods. 1) Tr. zákona ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa
vykoná ústavnou formou“.

K sťažnosti prokurátora a jej dôvodom sa vyjadril N. H. prostredníctvom obhajcu písomným podaním,
ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 13.4.2016, pričom v podstatnom vo vyjadrení uviedol:
„Vo vzťahu k odôvodneniu sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín v prvom rade
uvádzam, že pri riešení otázky uloženia psychiatrického liečenia, resp. jeho formy je vo vzťahu k osobe
povinného zásadným znalecký posudok znalca (znalcov) z odboru psychiatrie a prípadne aj jeho (ich)

vyjadrenie na verejnom zasadnutí. V tejto súvislosti sa plne stotožňujem a zároveň odkazujem na
výpoveď znalca MUDr. G. Y. na verejnom zasadnutí dňa 22.3.2016, v rámci ktorej sa tento v celom
rozsahu odvolal na svoj znalecký posudok č. 59/2015 a č. 77/2015, kedy po sledovaní mojej osoby
v pojednávacej miestnosti počas priebehu verejného zasadnutia, vrátane môjho výsluchu uviedol, že
som v podstatne lepšom psychickom stave, je vidieť, že som tzv. zaliečený, teda pod liekmi. Ďalej
uviedol, že hospitalizácia v Trstenej splnila svoj účel a javím sa byť v tzv. sociálnej remisii k dnešnému

dňu. Súčasne potom tento znalec konštatoval, že za predpokladu, že budem dodržiavať pokyny svojho
psychiatra a ním ordinovaný liečebný postup, bude postačujúca aj ambulantná liečba. To znamená, že
v súčasnosti je môj zdravotný stav stabilizovaný, nechápem žiadnu ďalšiu trestnú činnosť, pravidelne
užívam predpísané lieky ako aj navštevujem psychiatrickú ambulanciu MUDr. D.. Za týchto okolností
som potom skutočne presvedčený, že psychiatrické liečenie ambulantnou formou, t.j. tak ako mi bolo

uložené predmetným uznesením je plne dostačujúce.
Vo vzťahu k úvahe okresného prokurátora o tom, že by bolo vhodné, aby ma znalec opätovne vyšetril,
uvádzam, že zo zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 1.3.2016 vyplýva, že prokurátor nemal po
vykonaní dokazovania ďalšie návrhy na dokazovanie a preto sa domnievam, že takýto návrh by v danom
štádiu iba zbytočne predlžoval samotné konanie.

Záverom svojho vyjadrenia tak plne odkazujem na odôvodnenie prokurátorom napadnutého uznesenia,
v ktorom okresný súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a s týmto sa plne stotožňujem.
Na margo toho ešte dodávam, že aj v rámci tohto konania je potrebné rešpektovať jedno z mojich
základných ústavných práv, teda právo na osobnú slobodu (čl. 17 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1,
2 Listiny základných práv a slobôd). A preto aj v rámci ukladania ochranného psychiatrického liečenia

je potrebné rešpektovať ust. § 2 TP, podľa ktorého do základných práv a slobôd osôb v prípadoch
dovolenýchzákonommožnozasahovaťlenvmierenevyhnutnejnadosiahnutieúčelutrestnéhokonania,
pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie a teda je potrebné rešpektovať zásadu
primeranosti (zdražanlivosti) zásahov do základných práva a slobôd.
S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Žiline v súlade s ust. § 193 ods. 1

písm. c) TP sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín proti uzneseniu Okresného súdu
Dolný Kubín, č.k. 9Nt/2/2016-71 zo dňa 1.3.2016 ako nedôvodnú zamietol“.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,

bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustnou v súlade s ustanovením § 299 ods. 3 Tr.
por., § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. v lehote
stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. a v súlade s § 189 ods. 3 Tr. por., bola prokurátorom riadne odôvodnená.

Krajský súd po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora
nie je dôvodná a treba ju zamietnuť.V záujme zákonného a spravodlivého rozhodnutia krajský súd primárne preskúmal konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa.

Konanieouloženíochrannéholiečenia(vrátanezmenyformyochrannéhoopatrenia)vzmysleTrestného
zákona a podľa Trestného poriadku voči osobe, ktorej procesné postavenie obvineného zaniklo v
dôsledku zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť, nerieši otázku viny za trestný čin, ale otázku
spáchania činu ináč trestného.

Keďže v ňom nejde o obvineného a vinu za trestný čin, ale sa týka rozhodovania o občianskom
práve, lebo možné uloženie ochranného liečenia predstavuje zásah do práva na súkromie, nie sú naň
aplikovateľné práva podľa čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale práva týkajúce sa spravodlivého súdneho konania
(napr. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd).

Uloženie ochranného liečenia je z hľadiska práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd ústavne akceptovateľné vtedy, ak k nemu dôjde na základe spravodlivého súdneho
konania rešpektujúceho zároveň základné náležitosti pre jeho uloženie podľa Trestného zákona.

Nemožno pri tomto konaní opomenúť článok 12 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím, podľa ktorého tieto osoby majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu
práva. Krajský súd vykonal analýzu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Dolnom Kubíne, odbor kriminálnej
polície Dolný Kubín č. Pv 388/15/5503, pričom zistil, že po vznesení obvinenia N. H. podľa § 206 ods.
1 Tr. por. pre prečin nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. zák. bolo

vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie v rámci prípravného konania, pričom od 27.11.2015 až do
skončeniaprípravnéhokonaniamalN.H.ustanovenéhoobhajcu.ProkurátorOkresnejprokuratúryDolný
Kubín uznesením č. Pv 388/15/5503 z 13.1.2016 podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavil trestné
stíhanie obvineného N. H., ktorý bol trestné stíhaný pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečné
prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. zák., lebo obvinený nebol v čase činu

pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Uznesenie prokurátora nadobudlo právoplatnosť 20.1.2016. Z
odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania vyplýva, že prokurátor sa riadne vysporiadal s
dôkaznou situáciou, ktorá vyplynula z procesne relevantných dôkazov zabezpečených v prípravnom
konaní a správne ustálil, že skutok pre ktorý bolo N. H. vznesené obvinenie sa stal a vykazuje všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu. S poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného

dvoma znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria k vyšetreniu duševného stavu
obvineného a vzhľadom k ustanoveniu § 23 Tr. zák. dospel prokurátor k názoru, že trestné konanie je
potrebné zastaviť podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Krajský súd teda zistil, že k riešeniu právne významnej otázky, či N. H. je „páchateľom činu ináč

trestného“, bolo v prípravnom konaní vykonané relevantné dokazovanie a pozitívny záver súdu o tom, že
N. H. je „páchateľom činu ináč trestného“ je výsledkom vyhodnotenia procesne účinných dôkazov, ktoré
boli zabezpečené v prípravnom konaní pred rozhodnutím prokurátora o zastavení trestného stíhania.

Krajský súd uzatvára, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu okresného súdu a ktoré

predstavuje zásah do súkromného života N. H., bolo ako celok spravodlivé.

K samotnému napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu chybu, či
nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom,
dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia

odkazuje a dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa si v plnom rozsahu osvojuje. Krajský súd
zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ktorý
bol podkladom pre výrokovú časť napadnutého uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa
v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. Krajský súd dodáva, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného

rozhodnutia súdu prvého stupňa, nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať
na správne a erudované dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.Argumenty uvedené v sťažnosti nie sú spôsobilé zvrátiť zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu prvého
stupňa.

Zhodnotenie zdravotného stavu N. H. v priebehu verejného zasadnutia znalcom, považuje krajský súd
za dostatočný podklad nielen na rozhodnutie o uložení ochranného liečenia, ale aj na rozhodnutie o
spôsobe ochrannej liečby. Argumenty sťažovateľa sú založené na jeho „názore“ (druhý a piaty odsek
odôvodnenia) a na jeho „domnienke“ (štvrtý odsek odôvodnenia). Názory a domnienky (domnienka
= nepotvrdená mienka - poznámka krajského súdu) sťažovateľa vyslovené bez podpory odborných

argumentov z medicínskeho hľadiska nie sú spôsobilé zvrátiť odborný názor znalca - psychiatra
vyslovený na verejnom zasadnutí, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že v súčasnosti postačuje v prípade
N. H. ambulantná forma ochranného liečenia. Názor sťažovateľa, podľa ktorého by bolo vhodné, aby
znalecminimálneN.H.opätovnevyšetril,jevrozporesjehopôsobenímvpriebehuverejnéhozasadnutia
1.3.2016, keď po výsluchu znalca a vykonaní všetkých relevantných dôkazov nemal ďalšie návrhy na
dokazovanie (č.l. 69 spisu).

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,
ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého uznesenia podľa návrhu sťažovateľa, a preto podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.