Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200781
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1208200781.15

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1. Q. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., 2. X.. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., 3. Ľ.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., 4. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U.,
zast. JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom, so sídlom Domašská 11, P.O. Box 21, 820 08 Bratislava,

proti žalovaným: 2. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX XXX XX P. X., 3. Z. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX/XX, XXX XX P. X., obaja zastúpení: Advokátska kancelária CREDIS Law s.r.o., so sídlom
Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, o odvolaní
(pôvodne) žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 2. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok,
č. k. 26Cb/42/2008 - 600 zo dňa 24.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/42/2008 - 600 zo dňa

24.06.2016 m e n í tak, že žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
v 1. až 4. rade náhradu trov konania v celkovej sume 7.824,10 €, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia nebohého Ľudovíta Nyesóoa a Etely Nyesóovej ako pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade v
konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolacom a dovolacom konaní v sume 7.691,32 € a uhradeného
súdneho poplatku v sume 132,78 €, na účet právneho zástupcu JUDr. Ľudovíta Földesa, a to do troch

dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalobcom v 1. až 4. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej sporovej veci rozsudkom č. k.
26Cb/42/2008-432 zo dňa 28.03.2014, ktorým určil, že prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam (bližšie

špecifikovaným vo výroku predmetného rozhodnutia) z Ľ.O. B. a Q. B. ako žalobcov v 1. a 2. rade na
spoločnosť Unikredit Group, s.r.o. ako žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 28.08.2006 na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere č.
14506 zo dňa 28.08.2006 a potom zo spoločnosti IVERO s.r.o. na žalovaných v 2. a 3. rade do ich BSM
kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2007, sú neplatné. Vo výroku II súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách
konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odvolacom konaní, iniciovanom na základe odvolania žalovaných v 2. a 3. rade proti
predmetnému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
rozhodol rozsudkom č. k. 2Cob/103/2014-474 zo dňa 03.03.2015, v spojení s opravným uznesením
č. k. 2Cob/103/2014-495 zo dňa 12.05.2015, ktorým rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k .
26Cb/43/2008-432 zo dňa 28.03.2014, potvrdil. V dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací uznesením č. k. 3Obdo/41/2015 zo dňa 30.03.2016 dovolanie žalovaných v 2. a 3.
rade proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol.3. Následne súd prvej inštancie s poukazom na výrok II meritórneho rozhodnutia rozhodol o náhrade trov
konania uznesením č. k. 26Cb/42/2008-600 zo dňa 24.06.2016 tak, že výrokom I zaviazal žalovaných v

1. až 3. rade povinnosťou zaplatiť (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu
trovprvoinštančnéhokonaniavsume1.045,52€výrokomII(pôvodným)žalobcomv1.a2.radenáhradu
trov odvolacieho konania nepriznal a výrokom III zaviazal žalovaných v 2. a 3. rade povinnosťou zaplatiť
(pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov dovolacieho konania v sume
72,92 €.

4. Predmetné rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pôvodní
žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnili
a vyčíslili náhradu trov konania dňa 24.10.2011 (pred vyhlásením prvého rozsudku súdu prvej inštancie,
č. k. 26Cb/42/2008-371 zo dňa 29.11.2011) v sume 5.818,17 €, ďalšie vyúčtovanie náhrady trov konania
v sume 10.730,23 € bolo súdu doručené až dňa 21.04.2015. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu bolo

vyúčtovanie náhrady trov doručené dňa 06.05.2016 (v sume 503,07 €). Súd prvej inštancie mal v danom
prípade za to, že pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní,
predmetom ktorého je určenie neplatnosti zmluvy, sa jedná o taký predmet konania, ktorého hodnotu nie
je možné vyjadriť v peniazoch - účelom právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva
k veci a ani jej vymoženie, ale len určenie, že takýto právny úkon je neplatný. S poukazom na uvedené

tak určil súd základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktorá predstavuje 1/13 výpočtového základu, keď hodnotu
práva - určenia neplatnosti zmlúv - nemožno vyjadriť v peniazoch a zároveň v spojení s § 13 ods. 2,
3 vyhlášky. Na margo vyúčtovania náhrady trov konania, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.04.2015,

súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o vyúčtovanie po zákonnej lehote 3 pracovných dní, nakoľko
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Cob/103/2015-474 zo dňa 03.03.2015, bol (pôvodným)
žalobcom v 1. a 2. rade doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.04.2015, preto lehota 3
pracovných dní uplynula 16.04.2015. Keďže právny zástupca (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade podal
predmetné vyúčtovanie na poštovú prepravu dňa 20.04.215, t.j. po zákonnej lehote, súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania priznal ich náhradu vyplývajúcu zo spisu s výnimkou trov
právneho zastúpenia.

5. Súd prvej inštancie priznal (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade odmenu za úkony právnej služby v
zmysle § 11 ods. 1, § 13 ods. 2, ods. 3, resp. § 13a a § 14 vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase

v sume spolu 667,98 €, nasledovne:
a) prevzatie a príprava zastúpenia (02.06.2007) v sume 72,82 € + režijný paušál 5,91 €
b) písomné podanie žaloby (29.06.2007) v sume 72,82 € + režijný paušál 5,91 €
c) návrh na vstup ďalších účastníkov do konania (30.06.2008) v sume 77,82 € + režijný paušál 6,31 €
d) zmena žaloby (03.07.2008) v sume 77,82 € + režijný paušál 6,31 €

e) vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade (20.05.2009) v sume 85,58 € + režijný paušál 6,95 €
f) účasť na pojednávaní, nariadenom na deň 20.05.2009 bez meritórneho prejednania v sume 21,40 €
+ režijný paušál 6,95 €
g) účasť na pojednávaní, nariadenom na deň 24.06.2009 v sume 85,58 € + režijný paušál 6,95 €
h) účasť na pojednávaní, nadriadenom na deň 06.05.2011 v sume 57,- € + režijný paušál 7,41 €

i) účasť na pojednávaní, nariadenom na deň 18.10.2011 v sume 57,- € + režijný paušál 7,41 €.
Súd prvej inštancie zároveň priznal (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade náhradu hotových výdavkov
v sume 53,24 € (§ 15 písm. a) cit. vyhlášky), náhradu za stratu času za čas strávený cestou na
pojednávania mimo sídla právneho zástupcu podľa § 17 cit. vyhlášky v celkovej sume 191,52 € a taktiež
náhradu súdneho poplatku v sume 99,58 € a doplatku súdneho poplatku po rozšírení žaloby v sume

33,50 €.
Súd prvej inštancie taktiež priznal (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov dovolacieho konania
spočívajúcu v úkone právnej služby „vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade k dovolaniu žalovaných v 2. a
3. rade“ vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny 1/13 výpočtového základu, t.j. 64,53 € pre r.
2015, zníženú o 50% x 2, plus režijný paušál v sume 8,39 €, spolu 72,92 €.

Súd prvej inštancie nepriznal (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade tarifnú odmenu za úkony právnej
služby - návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 29.06.2007 a 02.07.2008, za odvolanie
proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 03.09.2008, nakoľko
tieto boli zamietnuté a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo následne potvrdené aj odvolacím súdom.Súd prvej inštancie má za to, že každý úkon podlieha podmienke pre priznanie jeho náhrady, a tou je
účelnosť. V prípade, ak s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (pôvodní) žalobcovia v 1. a
2. rade neuspeli, náklady spojené s predmetným úkonom právnej služby preto nemožno považovať za

účelné a nie je možné ich náhradu (vrátane úhrady súdnych poplatkov) priznať. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal ani náhradu súdnych poplatkov za
návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Ďalej súd nepriznal (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania spočívajúcu v odmene
za úkon právnej služby označený ako „Doplnenie stanoviska žalobcov v 1. a 2. rade k vyjadreniu

žalovaných zo dňa 23.06.2009“, a to práve pre neúčelnosť, pretože uvedené podanie nebolo reakciou
na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 20.05.2009, z dôvodu, že toto otvorené
nebolo, právny zástupca (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade nepredniesol žiadne nové skutočnosti
ani na pojednávaní a ani následne v predmetnom písomnom podaní - súd prvej inštancie má za
to, že skutočnosti, ktoré (pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli v písomnom podaní zo dňa
23.06.2009, mali byť uvedené už v ich stanovisku zo dňa 19.05.2009 (za ktoré bola náhrada trov

konania priznaná). Navyše, súd prvej inštancie podotkol, že hodnotí negatívne predkladanie vyjadrení
zo strany (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade ako sporovej strany priamo na pojednávaní, pretože druhá
sporová strana nemá dostatok času na prípravu, následkom čoho je spravidla odročenie pojednávania
na jej žiadosť (aj keď na predmetnom pojednávaní k uvedenej situácii nedošlo). Na margo trov
odvolacieho konania súd prvej inštancie uviedol, že tieto, nakoľko boli uplatnené a vyčíslené po druhom

rozhodnutí súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe a potvrdení predmetného rozsudku odvolacím
súdom spočívajúce v účasti právneho zástupcu na pojednávaniach, nariadených na deň 07.06.2014 a
28.03.2014 pred vyhlásením druhého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj trovy právneho zastúpenia
(pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade spočívajúce vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej strany sporu proti
druhému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v súlade s § 151 ods. 2 veta prvá O.s.p.

nepriznal, keďže boli uplatnené oneskorene.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podali v rozhodnom čase
(pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade a zároveň aj žalovaní v 2. a 3. rade v zákonnej lehote odvolanie.

7. (Pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade svoje odvolanie dôvodili podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f),
h) C.s.p., t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

8. (Pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade v odvolaní uviedli, že sú sporovou stranou, ktorá mala v
predmetnom konaní plný úspech, preto nepriznaním náhrady trov konania spočívajúcich v náhrade trov
právneho zastúpenia v celom rozsahu, hoci ich vyčíslenie bolo doručené v zákonnej lehote, došlo k

porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo v
spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť dňa 17.04.2015, pričom dodatočné vyčíslenie
trov konania bolo dané právnym zástupcom (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade na poštovú prepravu
dňa 20.04.2015, a teda v zákonnej lehote v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., čo však súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o náhrade trov konania vyhodnotil ako zmeškanie lehoty. Navyše, súd prvej inštancie

nezohľadnil, že v odvolacom konaní bolo zároveň dňa 12.05.2015 vydané opravné uznesenie a až
na podklade tohto rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil podanie dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu. (Pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to, že už v prvotne
zrušenom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29.11.2011, sa pri určení tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby vychádzalo zo sumy 33.193,92 Eur (pôvodne suma 1.000.000,- Sk), čo predstavuje

kúpnu cenu, za ktorú žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam -
v danom rozhodnutí sa súd prvej inštancie stotožnil s aplikovaním ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, preto majú za to, že následne v
odvolaním napadnutom uznesení bez zákonných dôvodov súd prvej inštancie bez riadneho zákonného
odôvodnenia súd prvej inštancie použil na určenie náhrady trov konania spočívajúcich v ich právnom

zastúpení iné ustanovenie citovanej vyhlášky, a to § 11 ods. 1. (Pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade
záverom uviedli, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení pochybil taktiež tým, že nepriznal
náhradu trov predbežného opatrenia vrátane uhradeného súdneho poplatku za návrh, pričom podľa
ustálenej rozhodovacej činnosti platí, že pokiaľ sa úspešnému účastníkovi konania priznávajú trovykonania, priznávajú sa aj trovy konania o predbežnom opatrení. S poukazom na uvedené skutočnosti
(pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade odvolaciemu súdu navrhujú, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby im zároveň priznal náhradu trov

odvolacieho konania.

9. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade uviedli, že sa s
ním v celom rozsahu nestotožňujú, pričom dávajú do pozornosti skutočnosti obsiahnuté v nimi podanom
odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Záverom žalovaní v 2. a 3. rade poukázali

na uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 510/2016-13 zo dňa 17.08.2016, ktorým bola prijatá ich ústavná
sťažnosť na ďalšie konanie.

10. Žalovaní v 2. a 3. rade svoje odvolanie proti výroku I. a III. napadnutého rozhodnutia dôvodili podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

11. Žalovaní v 2. a 3. rade v odvolaní uviedli, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli dobromyseľne,
od legitímneho vlastníka zapísaného na LV - od spoločnosti IVERO, s.r.o. dňa 27.04.2007 a do
predmetného konania boli pribraní až dňa 14.07.2008. Súd prvej inštancie podľa žalovaných v 2. a 3.

rade pri rozhodovaní o náhrade trov konania pochybil v tom, keď nezohľadnil skutočnosť, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam nadobudli žalovaní v 2. a 3. rade v dobrej viere v čase, keď akékoľvek
sporové konanie neprebiehalo, nijakým spôsobom nedali príčinu na podanie žaloby a počas celého
sporového konania sa len snažili o ochranu svojho dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Žalovaní v 2. a 3. rade zdôrazňujú, že neboli účastníkmi právneho úkonu - pôvodný

prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam z (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade na spoločnosť Unikredit
Group, s.r.o., ktorý bol napadnutý žalobou a následne vyhlásený za absolútne neplatný - nijakým
spôsobom sa teda nepričinili o podanie žaloby na súd a iniciovanie predmetného sporového konania.
Žalovaní v 2. a 3. rade v priebehu sporového konania len využívali nevyhnutné právne prostriedky na
ochranu svojho dobromyseľne nadobudnutého vlastníctva spochybneného daným sporovým konaním.

Žalovaní v 2. a 3. rade majú za to, že vo vzťahu k nim sú trovy konania zjavne neodôvodnené, len bránili
svoje práva, nijakým spôsobom nezapríčinili stav, ktorý viedol k začiatku sporového konania a ani iným
spôsobom sa nepodieľali na vzniku trov konania. Navyše, žalovaní v 2. a 3. rade boli veľmi výrazne
poškodení, keďže ich dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bolo
spochybnené a vlastníctvo „prisúdené“ (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade ako pôvodným vlastníkom

bez ohľadu na ich dobromyseľnosť. Žalovaní v 2. a 3. rade majú za to, že ich zaviazanie na úhradu
trov konania je v príkrom rozpore so zásadou všeobecnej spravodlivosti, nakoľko žalovaní v 2. a 3.
rade nielenže boli bez vlastného pričinenia pribraní do prebiehajúceho sporového konania, ale boli
jeho výsledkom fatálne ekonomicky a morálne poškodení, pretože prišli o nehnuteľnosti, kúpu ktorých
financovali z úverových prostriedkov a navyše aj o nemalé finančné prostriedky investované do ich

rekonštrukcie. Keďže ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná, je nevyhnutné, aby na náhradu trov konania bola zaviazaná len spoločnosť
Unikredit Group, s.r.o. ako žalovaný v 1. rade, pretože neplatnosť prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam
a v dôsledku toho aj vznik sporového konania a vznik trov konania boli nepochybne zapríčinené výlučne
žalovaným v 1. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade záverom poukázali na existujúce dôvody osobitného zreteľa

na ich strane, v zmysle ktorých nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257
C.s.p.). S poukazom na ustanovenie § 143 O.s.p. sa žalovaní v 2. a 3. rade domáhajú náhrady im
vzniknutých trov konania v zmysle spisovej dokumentácie a odvolaciemu súdu navrhujú, aby zaviazal
spoločnosť Unikredit Group, s.r.o. ako žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania (pôvodným)
žalobcom v 1. a 2. rade v konaní pred súdom prvej inštancie a dovolacieho konania, ďalej aby

(pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a zároveň aby zaviazal
(pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 2. a 3.
rade náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania.

12. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade uviedli, že

žalovaní v 2. a 3. rade nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dobromyseľne
a rovnako tak ani spoločnosť Unikredit Group, s.r.o. (ako žalovaný v 1. rade), a ani nedobromyseľne,
nakoľko sa jednalo o absolútne neplatné právne úkony, a to od začiatku a spätne (ex tunc) neplatné a
pre rozpor s právnou zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má a tieto tvrdeniažalovaných v 2. a 3. rade boli vyvrátené a potvrdené právoplatnými meritórnymi rozhodnutiami. Žalovaní
v 2. a 3. rade boli sporovou stranou konania, ktoré v rámci rozhodovania o odvolaní sami iniciovali práve
podaním opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a taktiež následne dovolacieho

konania podaním dovolania, a teda výsledkom ktorých je, že nikdy nenadobudli a nemali k predmetným
nehnuteľnostiam vlastnícke právo. Na margo namietaných trov konania (pôvodní) žalobcovia v 1. a 2.
rade poukázali na to, že to boli práve žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí svojim postojom a konaním tieto
trovy navyšovali, navyše, v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania (pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade ako úspešnej

sporovej strane v predmetnom konaní.

13. Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade
opakovane poukázali na to, že ich konanie nie je možné považovať za protizákonné a bezdôvodné,
nakoľko len bránia svoje dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to všetko
prostriedkami v súlade s platnou právnou úpravou. Tvrdenie (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade o tom,

že vlastníctvo nikdy nenadobudli a že konajú v omyle, nie je správne, pričom uvedenému tvrdeniu svedčí
aj skutočnosť, že Ústavný súd SR vydal dňa 17.08.2016 uznesenie, ktorým prijal na ďalšie konanie
ústavnú sťažnosť žalovaných v 2. a 3. rade, smerujúcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2Cob/103/2014-474 zo dňa 03.03.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie a
o ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade opierajú svoju argumentáciu.

14. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade následne vo svojom vyjadrení poukázali na to, že podanie
ústavnej sťažnosti zo strany žalovaných v 2. a 3. rade nebude mať žiadny dopad na právoplatnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 26Cb/42/2008-432 zo dňa 28.03.20145 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/103/2014-474 zo dňa 03.03.2015, a rovnako ani na znášanie trov

konania v predmetnej sporovej veci, preto sa i naďalej pridržiavajú argumentov vyjadrených v predošlých
podaniach.

15. O predmetnej sťažnosti žalovaných v 2. a 3. rade rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky
nálezom I. ÚS 510/2016-72 zo dňa 19.01.2021, ktorým ústavnej sťažnosti žalovaných v 2. a 3. rade

nevyhovel.

16. V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/37/2018-739 zo dňa
27.04.2021 z dôvodu, že pôvodný žalobca v 1. rade - Ľ. B. zomrel, s poukazom na výsledok dedičského
konania rozhodol, že v uvedenom odvolacom konaní pokračuje s dedičmi nebohého žalobcu v 1. rade,

a to : Q. Z., X.. V. J. a Ľ. B. (výrok I). Krajský súd v Bratislave zároveň z dôvodu, že spoločnosť Unikredit
Group, s.r.o., ako žalovaný v 1. rade zanikol ex offo výmazom bez právneho nástupcu, konanie proti
žalovanémuv1.radezastavil(výrokII).Predmetnéuznesenienadobudlodňa05.05.2021právoplatnosť.

17. Následne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), prejednal vec v zmysle § 379 a

§ 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie
dospel vo vzťahu k odvolaniam sporových strán k záveru, že odvolaniu, podanému (pôvodnými)
žalobcami v 1. a 2. rade je potrebné vyhovieť a odvolaniu, podanému žalovanými v 2. a 3. rade vyhovieť
nemožno.

18. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

19. Podľa § 143 O.s.p., odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

20.Podľa§150ods.1O.s.p.,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.22. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa právnej úpravy v rámci
Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa úpravy podľa Civilného sporového poriadku spravuje
zásadou úspechu v spore. Z porovnania oboch právnych úprav vyplýva, že Civilný sporový poriadok
nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 143 O.s.p., a teda C.s.p. nepozná možnosť priznania
náhrady trov konania neúspešnému žalovanému, ak svojím správaním nedal príčinu na iniciovanie

sporového konania podaním žaloby. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v C.s.p. je jedinou možnosťou
prelomenia zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania postup podľa § 257 C.s.p. Jedná sa
v zásade o obdobnú úpravu ako v § 150 ods. 1 O.s.p., pričom už v samotnej formulácii uvedeného
ustanovenia je expressis verbis vyjadrená požiadavka výnimočnosti jeho aplikácie v nadväznosti na
existenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Jevšakpotrebnézároveňzdôrazniť,žeúpravupredtým

obsiahnutú v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. (aktuálne § 257 C.s.p.) nebolo a nie je možné zamieňať
s prípadmi zamýšľanými v ustanovení § 143 O.s.p. (bližšie viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR I.
ÚS 187/2017-12 zo dňa 05.04.2017).

26. Odvolací súd preto k argumentácii žalovaných v 2. a 3. rade k prípadnej aplikácii ustanovenia

§ 257 C.s.p. dodáva, že predmetné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255 C.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C.s.p.), pričom však túto
normu nie je možné interpretovať tak, že je použiteľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania, keďže priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by
mal podľa neho rozhodovať len vo výnimočných prípadoch - za účelom odstránenia neprimeranej

tvrdosti, t.j. dosiahnutia spravodlivosti pre sporové strany, pokiaľ ide o vedenie sporového konania a
jeho výsledok. V zmysle ustálenej judikatúry zároveň nie je možné predmetné zákonné ustanovenie
považovať za svojvoľne aplikovateľné, pretože súd je povinný skúmať existenciu okolností hodných
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Uplatnenietohtoosobitnéhokritériananepriznanienáhradytrovkonaniaprichádzadoúvahy

len výnimočne (nejedná sa o automatické pravidlo) a je potrebné ho vykladať prísne reštriktívne.

27. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom odvolací súd rozhoduje za účinnosti Civilného sporového poriadku, nie je možné
opomenúť,žeužspomínanázmenaprávnejúpravyvylučujemožnosťaplikácieustanovenia§143O.s.p.

v odvolacom konaní. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôsledkom predmetnej zmeny právnej úpravy v
spojení s obsolentným charakterom ustanovenia § 143 O.s.p. (dôkazom čoho je aj spomínané upustenie
od obdobnej úpravy v rámci C.s.p.) dospel odvolací súd v danom prípade k záveru, že ani s prihliadnutím
na odvolacie argumenty žalovaných v 2. a 3. rade nenachádza dôvod, pre ktorý by bolo možné sa
odkloniť od rozhodnutia súdu prvej inštancie, vychádzajúceho z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a

majúce za to, že Ľ. B. a Q. B. ako pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech. V
danom prípade odvolací súd nevzhliadol na strane žalovaných v 2. a 3. rade také dôvody, ktoré by bolo
možné považovať za výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce aplikovanie ustanovenia § 257 C.s.p.
(pôvodne § 150 ods. 1 O.s.p.) a rozhodnutie žalovanými v 2. a 3. rade navrhovaným spôsobom. Zo
žalovanými v 2. a 3. rade tvrdenej skutočnosti o dobromyseľnosti nadobudnutia ich vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nie je nijakým spôsobom možné vyvodiť nevyhnutnosť použitia ustanovenia § 257
C.s.p. - navyše, v samotných (právoplatných) meritórnych rozhodnutiach v predmetnej sporovej veci
bolo jednoznačne konštatované, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k
platnémuprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnosti,atedanemožnouvažovaťoochranevlastníckeho
práva hoci i dobromyseľného nadobúdateľa, pričom za uvedeného stavu nie je možné uprednostniť

požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než má sám, preto predmetná argumentácia žalovaných v 2. a 3.
rade nezakladá žiadny relevantný dôvod pre postup podľa § 257 C.s.p.28. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcov odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je nesporné, že predmetom
sporu bolo určenie neplatnosti právnych úkonov - prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam (bližšie
špecifikovaným vo výrokovej časti meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie) z (t. č. už nebohého) Ľ.

B. a Q. B. ako pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade na spoločnosť Unikredit Group, s.r.o. ako žalovaného v
1. rade na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 28.08.2006
na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere č. 14506 zo dňa 28.08.2006 - vklad povolený do katastra
nehnuteľností pod č. V-3941/06 zo dňa 11.09.2006 a následne kúpnou zmluvou zo žalovaného v 1.
rade na spoločnosť IVERO, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 17.01.2007 - vklad povolený do katastra

nehnuteľností pod č. V-327/2007 dňa 27.03.2007 a následne zo spoločnosti IVERO, s.r.o. na žalovaných
v 2. a 3. rade do ich BSM kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2007 - vklad povolený do katastra nehnuteľností
pod č. V-2027/07 zo dňa 07.11.2007.

29. Podľa ustálenej judikatúry je potrebné rozlišovať situáciu, kedy je predmet právneho úkonu, o
ktorého neplatnosti je vedené sporové konanie, peniazmi oceniteľný a kedy nie je, pričom nie je možné

vychádzať (ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí) z názoru, že keď je predmetom
konania určenie neplatnosti právneho úkonu, nemožno tento predmet konania oceniť. Odvolací súd má
za to, že je potrebné v každom konkrétnom prípade skúmať, či je možné predmet právneho úkonu,
t.j. plnenie, oceniť a v súvislosti s tým následne stanoviť aj sumu náhrady trov konania. Nakoľko sa
v danom prípade jedná o skutočnosť, kedy predmetom právnych úkonov, určenia neplatnosti ktorých

sa (pôvodne) žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali, boli nehnuteľnosti, ktoré sú peniazmi oceniteľné (z
čoho zároveň vychádzal aj súd prvej inštancie už vo svojom prvom meritórnom rozhodnutí, a to v
rozsudku č. k. 26Cb/42/2008-371 zo dňa 29.11.2011), v dôsledku toho nie je možné pri určení tarifnej
hodnoty veci vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom
v rozhodnom čase, ale v kontexte vyššie uvedeného je potrebná aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 cit.

vyhlášky (bližšie viď napr. nález ÚS SR I. ÚS 84/2020 zo dňa 16.04.2020, príp. nález ÚS ČR II. ÚS
598/2000 zo dňa 04.07.2001, uznesenie III. ÚS ČR 2745/20 zo dňa 20.10.2020). Podporne odvolací súd
zároveň poukazuje aj na nález ÚS SR, I.ÚS 58/2021-30 zo dňa 05.05.2021, v ktorom sa uvádza, že v
prípade sporov, ktorých predmetom je definitívne určenie a výsledkom je rozsudok, ktorého účinkom je
nadobudnutie konkrétnej (peniazmi oceniteľnej) hodnoty - napr. v spore o určenie vlastníckeho práva,

kde je nehnuteľnosť definitívne katastrálne zaevidovaná ako majetok úspešnej sporovej strany - je úplne
opodstatnené, aby sa za tarifnú hodnotu veci považovala cena, resp. hodnota veci (v uvedenom prípade
nehnuteľnosti).

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tarifná hodnota veci preto predstavovala hodnotu

uvedenýchnehnuteľnostívzmysleobsahuprávnychúkonov,t.j.suma33.193,92€(pôvodne1.000.000,-
Sk).

31. Odvolací súd zároveň uvádza, že v danom prípade v rámci meritórneho rozhodnutia súdu
prvej inštancie č. k. 26Cb/42/2008-432 zo dňa 28.03.2014 bolo rozhodnuté, že o trovách konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 30 dní po jeho právoplatnosti. Práve na
základe predmetného výroku možno konštatovať, že právo na náhradu trov konania sa konštituuje až
právoplatnýmrozhodnutím,pretovdanomprípade,aksúdprvejinštancierozhodol,žeotrováchkonania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, sporová strana bola povinná trovy konania
vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od právoplatnosti (nie vyhlásenia) rozhodnutia vo veci samej.

Napadnuté meritórne rozhodnutie, t.j. rozsudok č. k. 26Cb/42/2008-432 zo dňa 28.03.2014 nadobudol
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/103/2014-474 zo dňa 03.03.2015
právoplatnosť dňa 17.04.2015, pričom právny zástupca (pôvodných) žalobcov v 1. a 2. rade vyčíslil
trovy konania písomným podaním, daným na poštovú prepravu dňa 20.04.2015 (č. l. - 489a) spisu), a
teda v súlade s § 57 ods. 1 O.s.p. určujúcim počítanie lehôt v rozhodnom čase, boli trovy vzniknuté

(pôvodným) žalobcom v 1. a 2. rade v predmetnom spore vyčíslené v zákonnej lehote v zmysle § 151
ods. 3 O.s.p. účinného v rozhodnom čase. Súd prvej inštancie preto postupoval nesprávne, keď na
predmetné vyčíslenie trov konania, uplatnené (pôvodne) žalobcami v 1. a 2. rade v zákonnej lehote
neprihliadal.

32. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v rozhodnom čase, ak nie je ustanovené inak, základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 33.193,92 € je 486,34 €.33. Podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky, v znení účinnom do 31.05.2010, základná sadzba tarifnej odmeny
sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

34. Podľa § 13 ods. 2 cit. vyhlášky, v znení účinnom od 01.06.2010, základná sadzba tarifnej odmeny
sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

35. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase, od klienta možno požadovať
na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej

stotinyvýpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

36. Podľa § 15 cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase, advokát má popri nároku na odmenu
aj nárok: a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné

výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17 ).

37. Podľa § 17 cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase, pri úkonoch právnej služby
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť

patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú
aj začatú polhodinu. Ak sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška
náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

38.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniaodvolacísúdnapadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, postupujúc v súlade s § 388 C.s.p. zmenil a
priznal žalobcom v 1. - 3. rade ako právnym nástupcom nebohého Ľ. B.Ó. ako pôvodného žalobcu v
1. rade a žalobkyni v 4. rade - Q. B. (pôvodne žalobkyňa v 2. rade) odmenu za úkony právnej služby
poskytnuté pôvodným žalobcom v 1. a 2. rade ich právnym zástupcom v sporovom konaní nasledovne:
a) prevzatie a príprava zastúpenia žalobcov zo dňa 02.06.2007 podľa § 14 ods.1 písm. a) cit. vyhlášky v

znení účinnom v rozhodnom čase v sume 778,14 € (čo predstavuje 2-násobok základnej sadzby tarifnej
odmeny zníženej o 20%) + režijný paušál v sume 5,91 € = 784,05 €,
b) písomné podanie žaloby zo dňa 10.07.2007 podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky v znení účinnom
v rozhodnom čase v sume 778,14 € + režijný paušál v sume 5,91 € = 784,05 €,
c) návrh na vstup vedľajších účastníkov do konania zo dňa 03.06.2008 podľa 14 ods. 1 písm. c) cit.

vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase v sume 778,14 € + režijný paušál v sume 6,31 € = 784,45 €,
d) zmena žalobného návrhu zo dňa 01.07.2008 podľa 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky v znení účinnom
v rozhodnom čase v sume 778,14 € + režijný paušál v sume 6,31 € = 784,45 €,
e) vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade k vyjadreniu žalovanej strany sporu zo dňa 19.05.2009 podľa 14
ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase v sume 778,14 € + režijný paušál v

sume 6,95 € = 785,09 €,
f) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 20.05.2009, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci, podľa § 14 ods. 4 cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase v sume 194,53
€ + režijný paušál v sume 6,95 € = 201,48 €,
g) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 24.06.2009, podľa § 14 ods. 1 písm.

d) cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase v sume 778,14 € + režijný paušál v sume 6,95 €
= 785,09 €,
h) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 06.05.2011, podľa § 14 ods. 1 písm.
c)cit.vyhláškyvzneníúčinnomvrozhodnomčasevsume486,34€(čopredstavuje2-násobokzákladnej
sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50%) + režijný paušál v sume 7,41 € = 493,75 €,

i) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 18.10.2011, podľa § 14 ods. 1 písm.
c) cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase v sume 486,34 €+ režijný paušál v sume 7,41 € =
493,75 €,
j) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 07.03.2014, podľa § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase v sume 486,34 € + režijný paušál v sume 8,04 €

= 494,38 €,
k) vyjadrenie k odvolaniu, doručené dňa 14.05.2014, podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky v znení
účinnom v rozhodnom čase v sume 486,34 € + režijný paušál v sume 8,04 € = 494,38 €,l) vyjadrenie k dovolaniu, doručené dňa 22.07.2015, podľa § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky v znení
účinnom v rozhodnom čase v sume 486,34 € + režijný paušál 8,39 € = 494,73 €.
Úkony právnej služby spolu..........................................................................7.379,65 €

Odvolací súd v danom prípade zároveň dodáva, že režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky
patrí právnemu zástupcovi za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov právny
zástupca zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 cit. vyhlášky ide o
spoločné úkony, preto sa náhrada režijného paušálu počtom klientov nenásobí ani neznižuje (bližšie viď
napr. uznesenie NS SR č.k. 5Sžo/205/2010 zo dňa 31.08.2010). S poukazom na uvedené tak nebolo

možné právnemu zástupcovi pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade priznať režijný paušál v ním vyčíslenej
sumepredstavujúcejdvojnásoboksumyrežijnéhopaušáluplatnejprerok,vktorombolijednotlivéprávne
úkony realizované.

39. Odvolací súd, postupujúc v súlade s § 15 v spojení s § 17 cit. vyhlášky, zároveň priznal právnemu
zástupcovi pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade náhradu cestovného a náhradu za stratu času nasledovne:

a) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 20.05.2009 - cesta Bratislava -
Pezinok a späť (50 km), priemerná spotreba 6,2l/100 km (cena benzínu v rozhodnom čase 1,345 €/
liter), t.j. 4,16 € plus amortizácia vozidla (0,183 * 50 km) 9,15 € plus náhrada za stratu času v rozsahu
2 hodín (t.j. v sume 1/60 výpočtového základu za každú - aj začatú pol hodinu, t.j. 11,59 €) v sume
46,36 €, spolu 59,67 €,

b) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 24.06.2009, cesta Bratislava -
Pezinok a späť (50 km), priemerná spotreba 6,2l/100 km (cena benzínu v rozhodnom čase 1,345 €/
liter), t.j. 4,16 € plus amortizácia vozidla (0,183 * 50 km) 9,15 € plus náhrada za stratu času v rozsahu
2 hodín (t.j. v sume 1/60 výpočtového základu za každú - aj začatú pol hodinu, t.j. 11,59 €) v sume
46,36 €, spolu 59,67 €,

c) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 06.05.2011, cesta Bratislava -
Pezinok a späť (50 km), priemerná spotreba 6,2l/100 km (cena benzínu v rozhodnom čase 1,345 €/
liter), t.j. 4,16 € plus amortizácia vozidla (0,183 * 50 km) 9,15 € plus náhrada za stratu času v rozsahu
2 hodín (t.j. v sume 1/60 výpočtového základu za každú - aj začatú pol hodinu, t.j. 12,35 €) v sume
49,4 €, spolu 62,71€,

d) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 18.10.2011, cesta Bratislava -
Pezinok a späť (50 km), priemerná spotreba 6,2l/100 km (cena benzínu v rozhodnom čase 1,345 €/
liter), t.j. 4,16 € plus amortizácia vozidla (0,183 * 50 km) 9,15 € plus náhrada za stratu času v rozsahu
2 hodín (t.j. v sume 1/60 výpočtového základu za každú - aj začatú pol hodinu, t.j. 12,35 €) v sume
49,4 €, spolu 62,71€,

e) účasť na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 07.03.2014, cesta Bratislava -
Pezinok a späť (50 km), priemerná spotreba 6,2l/100 km (cena benzínu v rozhodnom čase 1,345 €/
liter), t.j. 4,16 € plus amortizácia vozidla (0,183 * 50 km) 9,15 € plus náhrada za stratu času v rozsahu
2 hodín (t.j. v sume 1/60 výpočtového základu za každú - aj začatú pol hodinu, t.j. 13,40 €) v sume
53,60 €, spolu 66,91 €

Náhrada cestovného a náhrada za stratu času spolu ............................... 311,67 €.

40. Odvolací súd nepriznal odmenu za úkony právnej služby poskytnuté pôvodným žalobcom v 1. a 2.
rade ich právnym zástupcom za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní, nariadenom Okresným
súdom Pezinok na deň 28.03.2014 o 12:20 hod., pretože, ako vyplýva zo samotnej zápisnice z

predmetnéhopojednávania(č.l.-430),naverejnomvyhlásenírozsudkuvuvedenejsporovejvecinebola
prítomná žiadna sporová strana a ani žiadny právny zástupca, preto nie je možné za daný úkon právnej
služby priznať právnemu zástupcovi ním požadovanú odmenu (vrátane náhrady cestovného a náhrady
za stratu času).

41. Odvolací súd sa v prípade nepriznania odmeny za úkony právnej služby spočívajúce v návrhoch na
nariadenie (v rozhodnom čase) predbežného opatrenia zo dňa 29.06.2007 a dňa 02.07.2008 a odvolaní
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí predbežného opatrenia stotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že pre rozhodnutie náhrady trov celého konania je určujúci
procesný úspech vo veci, avšak hoci (pôvodní) žalobcovia v 1. a 2. rade splnili podmienky v zmysle §

142 ods. 1 O.s.p. (aktuálne § 255 ods. 1 C.s.p.), s predmetným návrhom a následne odvolaním v konaní
neuspeli, preto náklady spojené s uvedenými úkonmi právnej služby priznať nemožno.42. Odvolací súd zároveň žalobcom v 1. - 3. rade ako právnym nástupcom nebohého Ľ. B. ako
pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyni v 4. rade - Q. B. (pôvodne žalobkyňa v 2. rade) priznal náhradu
zauhradenýsúdnypoplatokzažalobuvsume99,58€adoplatokzarozšíreniežalobnéhonávrhuvsume

33,20 €, spolu v sume 132,78 €, ako správne rozhodol aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. S
poukazom na ods. 62 odôvodnenia odvolací súd - rovnako ako súd prvej inštancie, nepriznal náhradu za
uhradený súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia titulom procesného neúspechu
pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade v konaní.

43. Keďže JUDr. Ľudovít Földes, advokát, ako právny zástupca pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade nie je
platiteľom DPH, v danom prípade mu odvolací súd priznanú odmenu a náhrady o daň z pridanej hodnoty
nezvýšil (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky a contrario).

44. Na základe uvedených skutočností odvolací súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade náhradu trov
konania v celkovej sume 7.824,10 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia nebohého Ľ. B.

a Q. B. ako pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade v predmetnom sporovom konaní (prvoinštančného,
odvolacieho a dovolacieho konania) v sume 7.691,32 € a zaplateného súdneho poplatku v zmysle ods.
67 odôvodnenia v sume 132,78 €. Odvolací súd, postupujúc v zmysle § 263 ods. 1 C.s.p., určil ako
prijímateľa náhrady trov konania JUDr. Ľudovíta Földesa, advokáta.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia
v 1. až 4. rade (keďže ich neúspech spočívajúci v nepriznaní odmeny v zmysle ods. 65 a 66 odôvodnenia
je len nepatrného rozsahu), vznikol im vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade ako neúspešnej strane sporu
nárok na náhradu trov predmetného odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).