Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 18, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225951
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8114225951.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: PK AUTO

PLUS, s.r.o., IČO 31685285, so sídlom Duklianska 23, 080 01 Prešov, právne zastúpený Vojčík &
Partners, s.r.o., IČO 36866563, so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: E.. A. W., F..
XX.XX.XXXX, T. R. XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Jozef Krenický, advokát, IČO 50038371,
so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, o zaplatenie 10 419,92 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 419,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 6,5 % ročne zo sumy 4 409,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6 % ročne zo sumy 5 209,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 9C/91/2015 - 134 zo dňa 29.10.2018, takto rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10419,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

- 6,5% ročne zo sumy 4409,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 5209,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 5,75% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

2.KrajskýsúdvPrešoveoodvolanížalovanéhouznesenímč.k.10Co/107/2018-157zodňa11.02.2020,
takto rozhodol:
Ruší rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
2.1. V podstatnej časti odôvodnenia krajský súd uviedol:

30. Záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie je teda podľa odvolacieho súdu správny, kde však sa ďalej súd prvej inštancie nevyporiadal
s námietkou žalovanej ohľadom vyčíslenia tohto bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná mala
za to, že výška tohto bezdôvodného obohatenia predstavovala cenu obvyklého skladného a nieobvyklého nájomného za tieto nebytové priestory, ktorých výmera tak ako to vyplýva z nájomnej zmluvy
predstavovala 190 m2.
31. Skutkový záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že zníženie výšky bezdôvodného obohatenia

neprichádza v úvahu z dôvodu, že žalovaná tieto nebytové priestory užívala neobstojí, keď tak ako
to vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania žalovaná tieto nebytové priestory nemohla užívať z
dôvodu, že jej nebol udelený súhlas mesta k zriadeniu takejto prevádzky (kaviarne), nakoľko žalovaná
nepredložila rozhodnutie o užívaní stavby na požadovaný účel. Preto podstatným pre posúdenie akého
nároku sa žalobca môže v konaní domáhať (či bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného,

alebo obvyklého skladného), je zistenie a posúdenie skutkových okolností, ktorá zo strán sporu, v
akej miere, zavinila nemožnosť užívať týchto priestorov žalobkyňou, čo súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí opomenul.
32. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/52/2005, podľa ktorého o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ide v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného

titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať (analogicky v prípade užívania akejkoľvek nehnuteľnosti -
poznámka odvolacieho súdu). V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie
prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonanie jemu patriacich oprávnení a bez
toho,abysajehomajetokzmenšiloprostriedkyvynaloženévsúvislostisprávnymvzťahomzakladajúcim
právo užívať nebytový priestor (či inú nehnuteľnosť). Pre vyriešenie otázky kto v prípade takéhoto

plnenia získava majetkovú hodnotu a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie (je
rozhodujúce kto uvedené plnenie prijíma, kto realizuje užívateľke oprávnenia) bez právneho dôvodu,
bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový
priestor (či inú nehnuteľnosť). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samú povahu

plnenia schopný ho vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
33. V prejednávanej veci je podstatným vyriešenie otázky, nie kto je povinný vydať získané bezdôvodné
obohatenie, keď týmto je nepochybne žalovaná, nakoľko ona prijala plnenie spočívajúce v užívaní
predmetných nebytových priestorov, ktoré boli predmetom neplatnej nájomnej zmluvy a ona realizovala

užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu z titulu neplatnej nájomnej zmluvy, ale rozhodujúca
je forma tejto náhrady za vykonávanie žalovanej patriaceho oprávnenia spočívajúceho v užívaní
týchto nebytových priestorov bez toho, aby sa jej majetok zmenšil o prostriedky vynaložené na ich
nájom, t.j. či žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného
zodpovedajúceho vynakladaným čiastkam v danom mieste a čase na užívanie obdobného premetu

nájmu, alebo na obvykle skladné za užívanie týchto nebytových priestorov o výmere 190m2 počas
obdobia od ich prevzatia do odovzdania žalobcovi, samozrejme navýšené o príslušné energie z
dôvodu, že žalobca musel za žalovanú zaplatiť prevádzkové náklady žalovanou užívaných priestorov
(vodné, stočné, elektrická energia). Pre posúdenie, ktorý z týchto dvoch titulov vydania bezdôvodného
obohatenia prichádza v úvahu prejednávanej veci je rozhodujúcim ustálenie skutkových okolností

spočívajúcich v tom, ktorá zo strán zmluvy o nájme zapríčinila nemožnosť užívania týchto nebytových
priestorov žalobkyňou, či žalobkyňa tým, že uviedla žalovaného do omylu a žalovaný sa domnieval, že
tieto chce užívať výlučne pre administratívnu a obchodnú činnosť, alebo žalobca tým, že neposkytol
žalovanej súčinnosť, nakoľko neposkytol žalovanej, resp. Stavebnému úradu mesta Prešov potrebné
doklady potrebné na rozhodnutie o zmene v užívaní stavby. Tieto skutočnosti je však povinná preukázať

žalovaná, t.j., že žalobca mal vedomosť o snahe žalovanej zmeniť užívanie stavby na prevádzku
kaviarenského zariadenia a výlučne jeho pasivitou, keď žalovaná nemohla doplniť svoju žiadosť o
udelenie súhlasu mesta k zariadeniu prevádzky kaviarenských služieb o rozhodnutie o užívaní stavby
na požadovaný účel nedošlo k tomuto povoleniu. Za týmto účelom je preto potrebné, aby sa súd prvej
inštancie oboznámil s príslušným administratívnym spisom vyššie uvedenej žiadosti žalovanej, t.j., či

mal žalobca vedomosť o tejto žiadosti a zároveň je žalovaná v prípade, ak z tohto spisu táto vedomosť
žalobcu nevyplýva, povinná navrhnúť dôkazy, ktoré by preukázali takúto vedomosť žalobcu, inak
neunesie dôkazné bremeno tvrdenia spočívajúce v tom, že žalobca mal takúto vedomosť. K preukázaniu
takejto skutočnosti však nepostačuje len samotné tvrdenie žalovanej spočívajúce v údajnom telefonáte
s pánom P.. V prípade, ak žalovaná neunesie dôkazné bremeno preukázať, že k znemožneniu užívania

týchto nebytových priestorov došlo konaním, resp. aj pasivitou žalobcu, t.j., že žalobca má nárok len na
obvyklé skladné za užívanie priestorov o takejto výmere (190 m2 za obdobie od prevzatia nebytového
priestoru do jej odovzdania žalobcovi) je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti o rovnakej výmere, v rovnakej lokalite a vrovnakomčasovomobdobí.Samozrejmenavýšenieoalikvótnučiastkunákladovnaenergie,ktorúmusel
žalobca vynaložiť za žalovanej užívanú výmeru nebytových priestorov 190m2.
34. Dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie

len vo výške obvyklého skladného navýšené o alikvótnu čiastku vynaložených energií žalobcu v priamej
súvislosti s týmito nebytovými priestormi, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie zaťažuje žalovanú.
35. Všetky tieto okolnosti, ktoré vytkol odvolací súd prvoinštančnému súdu sú dôvodom pre zrušenie
veci podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, kedy súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd zrušil
aj výrok prvoinštančného rozsudku o trovách konania podľa § 396 ods. 3 CSP, kedy bude musieť
prvoinštančný súd rozhodnúť v ďalšom konaní o náhrade trov aj odvolacieho konania.
3. Okresný súd vec teda opätovne prejednal.
3.1. Podľa bodu 35. odôvodnenia krajského súdu - Všetky tieto okolnosti, ktoré vytkol odvolací súd
prvoinštančnému súdu sú dôvodom pre zrušenie veci podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, kedy súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom.
3.2. Odvolanie bolo žalobcom podané z dôvodu uvedeného v § 365 ods. C.s.p. písm.f) a písm.h). Podľa
§ 380 ods.1 a ods.2 C.s.p. - (1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. (2) Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
3.3. Okresnému súdu z rozhodnutia krajského súdu nie je jasné, akým nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať mu patriace procesné práva a aké.
3.4. Podľa § 185 C.s.p. - (1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy

nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
3.5. Krajský súd v rozpore s § 185 C.s.p. prikázal okresnému súdu zabezpečiť administratívny
spis týkajúci sa schvaľovania prevádzky žalovaného. Napriek rozporu so zákonom okresný súd tento

pokyn vykonal, Mestský úrad Prešov však súdu odpovedal, že spis je už skartovaný. Následne
žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom predchádzajúceho a súčasného štatutára žalobcu.
Otázka, kto pripravil zmluvu a prečo jej znenie bolo také aké bolo, však okresný súd za potrebné pre
svoje rozhodnutie nepotreboval (predmetom konania nebola náhrada škody spôsobená neplatnosťou
právneho úkonu), preto dôkazný návrh zamietol.

K veci samej

4. Návrhom došlým súdu dňa 25.09.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy v celkovej

výške 10 419,92 € spolu s úrokom z omeškania plynúcim od splatnosti jednotlivých vystavených faktúr.
4.1. V návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 19.12.2012 zmluvu
o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému do užívania nebytové
priestory o výmere 190 m2 v Prešove, na prvom poschodí budovy na ul. J. XX, W. F. A. Č.. XXXX, P.. Ú..
H.. V zmysle čl. 3 bod 1 zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli na neurčitej dobe nájmu od 01.12.2012.

4.2. Dňa 30.11.2013 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o skončení zmluvy, na základe ktorej sa
nájomný vzťah končí ku dňu podpisu tejto dohody.
4.3. Výška nájomného bola v zmysle článku 4 bod 1 dohodnutá na 800 € mesačne s DPH, nájomné bolo
splatné mesačne vopred do 15. kalendárneho dňa príslušného mesiaca. V nájomnom neboli zahrnuté
nákladysúvisiacesnájmom,atoelektrickáenergia,vodnéastočné,odvoztuhéhokomunálnehoodpadu

a táto otázka teda bola upravená v čl. 4 bod 3 zmluvy.
4.4. Na základe vyššie uvedeného teda žalobca vystavil žalovanému faktúry v počte 16, ktoré však
žalovaný ani z časti nezaplatil. Napriek tomu, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy
mimosúdne, k uvedenému nedošlo, preto si žalobca uplatňuje svoje právo cestou súdu.

5. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému bol žalovaným podaný odpor,
doručený súdu dňa 18.02.2015 (č. l. 37-38). V tomto odpore, ktorý bol zároveň prvým vyjadrením
žalovaného k žalobe, tento uviedol, že prenajaté priestory mali byť používané za účelom prevádzkovania
kaviarenských služieb. Pri prevádzkovaní kaviarenských služieb je potrebné mať aj povolenie zpríslušného mestského úradu, a to udelenie súhlasu mesta k zriadeniu prevádzky a potvrdenie
prevádzkového času. Na základe žiadosti žalovaného, Mestský úrad Prešov ho požiadal o doplnenie
kópie právoplatného rozhodnutia o užívaní stavby na tento účel. Keďže žalovaný tento doklad nemal,

telefonicky kontaktoval pána P., zástupcu žalobcu, aby daný problém vyriešil. Avšak 02.01.2013 Mestský
úrad v Prešove informoval žalovaného, že žiadosť nebola doplnená a tak ohlásenie prevádzkového času
považuje za bezpredmetné. Vzhľadom na to, že prenajaté priestory žalovaný nemohol užívať na účel
ním požadovaný, má za to, že celá táto záležitosť je bezpredmetná a že mu povinnosť platby nájomného
nevznikla.

6. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis, výsluchom
žalovanej, výsluchom svedka a zistil nasledujúce:
6.1. Dňa 19.12.2012 mala byť uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Podľa čl. I. tejto zmluvy, predmetom nájmu boli nebytové
priestory v administratívnej budove v Prešove, ul. J. XX, R. F. A. Č.. XXXX. Predmetom nájmu konkrétne

boli priestory na prvom poschodí o výmere 190 m2. Podľa čl. 2 zmluvy, účel nájmu: „Prenajímateľ
prenajíma nájomcovi touto zmluvou nebytové priestory uvedené v bode I a nájomca tieto prijíma a
bude prenajaté priestory využívať pre administratívnu a obchodnú činnosť, vyvíjanú v rámci predmetu
jeho podnikateľskej činnosti.“ Pokiaľ ide o výšku nájomného, tá bola upravená v článku IV. zmluvy a
ročná výška nájomného s DPH predstavovala sumu 9 600 €, čo mesačne predstavuje 800 €. Podľa čl.

IV. ods. 3 zmluvy - „v nájomnom nie sú zahrnuté náklady súvisiace s nájmom nebytových priestorov,
a to elektrická energia, vodné a stočné, odvoz tuhého komunálneho odpadu. Tieto znáša nájomca v
pomernej časti zodpovedajúcej veľkosti podielu prenajatých nebytových priestorov v celkovej ploche
nebytových priestorov predmetnej nehnuteľnosti z celkovej fakturácie od jednotlivých dodávateľov.
Fakturácie za energie (elektrina, vodné, stočné, plyn, odvoz komunálnych odpadov) budú fakturované

jedenkrát štvrťročne ku poslednému dňu za kalendárny štvrťrok podľa pomeru spotreby z prenajatých
plôch ku celkovej spotrebe podľa príslušných meračov spotreby a celkovej fakturácie od dodávateľov
predmetnej nehnuteľnosti.“ Žalobcom predložená zmluva síce neobsahuje podpis nájomcu, avšak
žalovaný uzavretie tejto zmluvy potvrdil.
6.2. Dňa 30.11.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Dohoda o skončení zmluvy o nájme

nebytových priestorov. Podľa tejto dohody táto bola platná a účinná dňom jej podpísania.
6.3. Listom zo dňa 20.02.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, čo preukázal aj
doručenkou, z ktorej vyplýva, že predmetný list bol žalovanému doručený dňa 21.02.2014 (č. l. 9-10).
6.4. Listom zo dňa 16.04.2014 spolu s podacím lístkom žalobca preukázal, že žalovanému zaslal
predžalobnú výzvu na zaplatenie (č. l. 11-12).

6.5. Žalobca súdu taktiež predložil aj všetky faktúry, na základe ktorej si uplatňuje dlžnú sumu, a to v
celkovej výške 10 419,92 €.
6.6. Ako prílohu k odporu žalovaný predložil list Mestského úradu v Prešove (č. l. 39) zo dňa 12.12.2012,
ktorým bol žalovaný vyzvaný na doplnenie žiadosti vo veci udelenia súhlasu mesta k zriadeniu
prevádzkyzaúčelomposkytovaniakaviarenskýchslužieb.MestskýúradvPrešovežiadalodžalovaného

predloženiekópieprávoplatnéhorozhodnutiaoužívanístavbynapožadovanýúčel.Keďžekpredloženiu
uvedeného neprišlo, Mestský úrad v Prešove listom zo dňa 02.01.2013 (č. l. 40) žalovanému oznámil,
že jeho žiadosť považuje za bezpredmetnú.
6.7. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.09.2015 (č. l. 60), v
ktorom uviedol, že podľa nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že predmetné priestory môžu byť využívané

len na administratívnu a inú obchodnú činnosť, ale bolo výslovne dohodnuté, že nesmú byť využívané za
účelom prevádzkovania kaviarne alebo iného gastronomického zariadenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný
ho žiadnym spôsobom nekontaktoval za účelom zabezpečenia dokladu o užívaní stavby na účel
prevádzkovania kaviarne. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosť, že predmetné priestory
mal k dispozícii. Pokiaľ ide o zasielanie jednotlivých faktúr žalovanému, tieto boli zasielané na adresu,

uvedenúvzmluve.Otom,žekprevzatiupredmetnýchfaktúrzostranyžalovanéhonemalodôjsť,žalobca
informácie nemá.
6.8. Z výpisu zo živnostenského registra (č. l. 61) bolo zistené, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť
k 06.11.2014, pričom jeho podnikateľská činnosť mala nasledujúce predmety:
1. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb.

2. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).
3. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb.
4. Poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu.5. Prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení.
6.9. Na pojednávaní konanom dňa 02.11.2015 žalovaný k veci uviedol, že prevádzkoval kaviareň na ulici
D.. Tam sa stretol s pánom S. P. s tým, že mu uviedol, že prenájom na ul. D. končí a chcel by preniesť

kaviareň niekde inde. Na to jej on mal ponúknuť priestory na ul. J. a došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy.
Ďalej žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré boli uvedené v odpore voči platobnému rozkazu, zdôraznil, že
pán P. vedel o tom, že jeho podnikateľská činnosť predstavuje predovšetkým prevádzkovanie kaviarne.
Opredloženiedokladupožadovanéhomestskýmúradom,telefonickyžiadalp.S.P.,čosavšakneudialo.
6.10. Súd vo veci ako svedka na tomto pojednávaní vypočul S. P.. Tento na otázku akú činnosť vykonával

u žalobcu, teda v spoločnosti STAZAV s.r.o. odpovedať nevedel. Svedok uviedol, že bol nejakým
spôsobom poverený alebo splnomocnený poskytovať informácie o prenájme budovy vo vlastníctve
firmy STAZAV a zháňať záujemcov, nebol však žiadnym spôsobom splnomocnený na uvedenú činnosť
oficiálne, aby sa vedel vo vzťahu k iným osobám týmto preukázať. Uviedol, že telefonicky ho kontaktoval
žalovaný za účelom záujmu o prenájom priestorov na ul. Slovenskej, nepamätá si akú prevádzku chcel
mať zriadenú, avšak vždy sa uisťuje, že to nebude gastronomická alebo obdobná prevádzka, pretože v

prenajatých priestoroch pred tým boli kancelárie. V súčasnosti sú tam tiež kancelárie. Ako náhle sa uistil,
že žalovaný nemá záujem o gastronomickú prevádzku, posunul informáciu o záujemcovi ďalej. Svedok
uviedol, že sa so žalovaným stretol v jej kaviarni na ul. D., avšak nepamätá si, či išlo v skutočnosti o
kaviareň, zdalo sa mu, že ide o nejaký detský kútik s kávovarom. K tomu žalovaný uviedol, že išlo o
kaviareň s detským kútikom.

7. Súd opakovane žiadal žalobcu o predloženie kolaudačného rozhodnutia k stavbe, v ktorej sa
nachádzajú prenajaté priestory, za účelom posúdenia platnosti nájomnej zmluvy, avšak žalobca uviedol,
že takéto rozhodnutie k dispozícii nemá.
7.1. Následne listom zo dňa 01.03.2016 súd oznámil žalobcovi, že kolaudačné alebo iné obdobné

rozhodnutie nevyhnutne potrebuje za účelom vyriešenia predbežnej otázky týkajúcej sa platnosti
uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, keďže podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov - Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú
stavebne určené. Súd poukázal na existujúcu judikatúru, a to rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.
zn. 11Cmo 13/96, ktorý uviedol: „Zákon č. 116/1990 Zb. v § 3 ods. 2 vyžaduje súlad medzi stavebným

určením prenajatých priestorov a medzi účelom nájmu ako je dohodnutý v nájomnej zmluve. Pre
posúdenie platnosti nájomnej zmluvy nie je rozhodujúce k akému účelu nájomca skutočne prenajatý
priestor používa, ak je zachovaný súlad medzi stavebným určením a dojednaným účelom nájmu.“ ako
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 21Co 32/1998, podľa ktorého: „Pri posúdení
neplatnosti zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov podľa §39 OZ vychádza súd pri riešení

predbežnej otázky, k akému účelu je stavba alebo jej časť stavebne určená z kolaudačného rozhodnutia
stavebného povolenia alebo rozhodnutia stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. Nemôže na
základe vlastného úsudku vychádzať zo záveru, že stavba alebo jej časť je stavebne určená podľa
faktického užívania k inému účelu než stanovuje existujúce kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie
alebo rozhodnutie o zmene v užívaní.“

7.2. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu kolaudačného alebo iného obdobného rozhodnutia,
požiadal súd Mestský úrad v Prešove o vyjadrenie, či prenajaté priestory sú stavebne určené na
poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu. Listom zo dňa
19.07.2016 (č. l. 79) Mesto Prešov - stavebný úrad podal súdu nasledujúce stanovisko: „Pri výkone
ŠSD bolo zistené a zároveň konštatované, že v priestoroch objektu na Slovenskej ul. 16 v meste

Prešov, nachádzajúci sa na prvom poschodí, je možné zriadiť prevádzku poskytovania služieb rýchleho
občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, avšak pre danú funkciu, resp. prevádzku
je potrebné rozhodnutie o zmene v užívaní stavby, ktoré vydá stavebný úrad na základe samostatnej
žiadosti“.
7.3. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 (č. l. 85-86) oznámil súd svoj predbežný právny názor na

to, že vzhľadom na to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že priestory, ktoré sú predmetom sporu
mohli byť prenajaté aj na obchodnú činnosť, považuje predloženú nájomnú zmluvu za neplatnú. Súd
zároveň účastníkom oznámil, že predmetný právny vzťah bude posudzovať ako vzťah z bezdôvodného
obohateniaabudepotrebnéstanovenúvýškubezdôvodnéhoobohateniaposudzovaťajprostredníctvom
§ 3 OZ o dobrých mravoch, pretože síce mal žalovaný v priestoroch, ktoré boli neplatne prenajaté svoje

veci, avšak užívať ich chceným spôsobom nemohol.

8. V ďalšom priebehu konania žalobca predložil potvrdenie realitnej kancelárie Cassovia realitas PO
s.r.o. Košice, ktorá uviedla, že predmetné nebytové priestory môžu byť bežne prenajímané za mesačnýnájom vo výške 1 345 € spolu s platbou za energie vo výške 1,5 €/m2. Súd zároveň vyzval žalovaného,
že v prípade, ak voči tomuto potvrdeniu má nejaké námietky, nech súdu predloží znalecký posudok o
bežnom nájomnom v priestoroch, ktoré sú predmetom tohto konania.

9. Žalovaný súdu zaslal svoje stanovisko zo dňa 12.07.2018, v ktorom uviedol, že súhlasí s tým,
že zmluva o nájme nebytových priestoroch je neplatná, keďže nie je dosiahnutá jednota medzi
stavebno-technickým určením prenajímanej stavby, resp. jej časti a účelom nájmu tak ako je určený
v nájomnej zmluve. Keďže podľa zmluvy o nájme predmetné priestory boli žalovanému prenechané

na výkon administratívnej a obchodnej činnosti vyvíjanej v rámci predmetu jeho podnikateľskej
činnosti a žalobca nedoložil do konania kolaudačné rozhodnutie. Z listu vlastníctva č. 2336 pritom
jednoznačne vyplýva, že ide o administratívnu budovu. Vzhľadom na to, že ťažiskovým predmetom
podnikateľskej činnosti žalovaného bolo poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s
predajom na priamu konzumáciu, predmetné priestory stavebno-technicky na uvedenú prevádzku
určené neboli, a preto je zmluva o nájme absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Žalovaný v tomto

vyjadrení uviedol, že do novoprenajatých priestorov boli vnesené sedačky a kávovar, teda zariadenie,
ktoré malo slúžiť na prevádzkovanie kaviarne. Žalovaný má však za to, že v prípade určovania výšky
bezdôvodného obohatenia, nemožno vychádzať zo sumy, ktorá by za tieto priestory patrila ako za
priestory administratívne, ale bežné nájomné by malo byť určené vo výške tzv. skladného, čiže vo výške
platenej za uloženie vecí v určitých priestoroch vo forme skladu.

10. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 30.08.2018, v ktorom sa
nestotožnil najmä s časťou týkajúcou sa výšky bezdôvodného obohatenia a uviedol, že je potrebné brať
do úvahy aj to, že žalovaný napriek tomu, že vedel, že v priestoroch neprevádzkuje ním tvrdenú chcenú
obchodnú činnosť, nepristúpil k včasnému vráteniu ním nevyužívaných priestorov. Táto skutočnosť

nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

11. Vyššie zistený skutkový stav okrem už vo vyššej časti odôvodnenia citovaných právnych predpisov,
súd posudzoval nasledujúco:
11.1. Predovšetkým súd má za preukázané, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na priestory na

ul. J. Č.. XX R. H., ktorá však vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že môžu slúžiť na obchodnú
činnosť formou prevádzkovania kaviarne je neplatná, keďže nebol dosiahnutý súlad medzi stavebno-
technickým určením nebytových priestorov a účelom nájmu, a preto túto zmluvu o nájme súd vyhodnotil
ako absolútne neplatný právny úkon.
11.2.Vzťahmedzistranamisporujetrebapretovyporiadaťpodľaustanoveníobezdôvodnomobohatení.

Podľa Občianskeho zákonníka
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

§ 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na
úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
§ 458 ods.1 - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre
možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

12. Skutkovo obdobné prípady sú ustálene riešené praxou najvyšších súdnych autorít SR a ČR, pričom
judikatúra NS ČR je použiteľná z dôvodu obdobnej právnej úpravy.
NS ČR sp. zn. 28 Cdo 4238/2011, ze dne 16. 5. 2012 - Míní-li soud s ohledem na rozpor s dobrými
mravy odepřít právo na vydání bezdůvodného obohacení, pak by se měl zabývat veškerými relevantními
okolnostmi vzniku bezdůvodného obohacení, a nikoliv bez dalšího ztotožnit rozpor s dobrými mravy

se zaviněním neplatnosti právního úkonu, coby okolnosti, jež apriori pro vznik vztahu z bezdůvodného
obohacení není rozhodující. Třebaže nelze vyloučit, že by pochybení jedné smluvní strany při uzavírání
smlouvy mohlo být v určitých případech tak zásadního rázu, že by pro něj bylo možno považovat právo
této smluvní strany na vydání bezdůvodného obohacení za nemravné, je zapotřebí, aby v takovém
případě bylo náležitě vysvětleno, proč je s přihlédnutím k dalším okolnostem týkajícím se vztahu z

bezdůvodného obohacení právě tato skutečnost natolik zásadní, že lze pro ni odepřít výkon ze zákona
vzniklého práva. Při posuzovaní vztahů z bezdůvodného obohacení především nelze odhlížet od toho,
že vztah z bezdůvodného obohacení je objektivního charakteru, jenž vzniká v zákonem předvídaných
situacích (vypočtených v ustanovení § 451 a § 454 obč. zák.) bez ohledu na to, komu lze klást k tížiokolnosti,odnichžsevzniktohotovztahuodvíjí.Nejevísepřitompřípadnýmzapomocijinýchzákonných
ustanovení bez dalšího vkládat do tohoto vztahu prvky, které jeho výslovná právní úprava neobsahuje,
a negovat tak do jisté míry jeho podstatu směřující k tomu, aby se nikdo neobohacoval na úkor druhého

bez právem aprobovaného důvodu (k tomu srov. např. nález Ústavního soudu ze dne 10. 10. 2007, sp.
zn. I. ÚS 383/05). Ostatně zavinění neplatnosti právního úkonu může v souladu s ustanovením § 42
obč. zák. být důvodem vzniku specifického odpovědnostního vztahu za škodu takto vzniklou. Institut
dobrých mravů dle § 3 obč. zák. pak představuje korektiv výkonu práv a povinností vyplývajících z
občanskoprávních vztahů, neměl by však sloužit jako pouhý prostředek vpravování subjektivního prvku

tam, kde jej zákonodárce nezamýšlel učinit součástí úpravy určitých právních vztahů. Odvolací soud,
ve shodě se soudem prvního stupně, odepřel žalobkyni právo na vydání bezdůvodného obohacení za
období do uplynutí lhůty ke splnění soudem uložené povinnosti k vyklizení prostor na základě úvahy,
že bylo na žalobkyni, aby si při uzavírání nájemní smlouvy byla vědoma skutečností týkajících se
její platnosti. Rozpor s dobrými mravy odvolací soud dovozuje pouze z toho, že dovolatelka, ač si
měla být vědoma okolností podmiňujících platnost smlouvy, přistoupila neobezřetně k uzavření nájemní

smlouvy a v podstatě svým nedbalým postupem k naplnění předpokladů uzavření platné smlouvy
zavdala příčinu ke vzniku bezdůvodného obohacení na straně žalovaných, přičemž není rozhodné,
kdy se o kolaudačním stavu místností dozvěděli žalovaní. Odvolací soud tedy v zásadě ztotožňuje
rozpor s dobrými mravy se zaviněním neplatnosti právního úkonu. Takto zúžený pohled na věc se však
jeví být jen obtížně akceptovatelným. K otázce posouzení rozporu s dobrými mravy Nejvyšší soud ve

svých rozhodnutích opakovaně uvedl, že při výkladu ustanovení § 3 odst. 1 obč. zák. a stanovení,
kdy se výkon práva dostává do rozporu s dobrými mravy, je třeba vyjít z toho, že jde o právní normu
s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, která není stanovena přímo právním předpisem, a je
přenechánoúvazesoudu,abyjipodlesvéhopečlivéhouváženívkaždémjednotlivémpřípaděvymezilna
základě všech rozhodných skutečností a přihlédl k veškerým konkrétním okolnostem jednání účastníků

v příslušném období i k jejich tehdejší situaci (srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 5. 12. 2002,
sp. zn. 21 Cdo 486/2002, publikované v časopise Soudní judikatura pod č. 53/2003, nebo rozsudek
Nejvyššího soudu ze dne 10. 4. 2001, sp. zn. 29 Cdo 1583/2000, či rozsudek Nejvyššího soudu ze
dne 10. 3. 2010, sp. zn. 28 Cdo 3226/2009). Založil-li tedy odvolací soud svou úvahu o rozporu práva
dovolatelky s dobrými mravy výlučně na tom, že právě jí lze klást k tíži, že byla uzavřena absolutně

neplatná smlouva, aniž by současně objasnil, proč je zrovna tato okolnost v celkovém kontextu daného
vztahuklíčováproposouzení,zdajedovolatelcemožnopřiznatžalovanéprávo,nemůžejehorozhodnutí
obstát jako správné ani v tomto směru.
NS ČR sp. zn. 33 Odo 921/2006, ze dne 30. 7. 2008 - I. Není-li dobře možné vydat to, co bylo nabyto
bezdůvodným obohacením, zejména proto, že obohacení záleželo ve výkonech, musí být poskytnuta

peněžitá náhrada. Rozsah vydávací povinnosti upravují § 458 a § 459 obč. zák.; moderace vydávací
povinnosti nepřichází v úvahu. II. Pro posouzení vztahu mezi účastníky neplatné nájemní smlouvy, z
hlediska vzniku bezdůvodného obohacení je irelevantní, jakým způsobem bylo konzumováno plnění,
kterého se smluvní straně na základě neplatné nájemní smlouvy dostávalo. Lze v dané věci přisvědčit
žalobci, že prostory byly žalovanou užívány, přestože v nich neprovozovala svou podnikatelskou

činnost. Žalovaná je měla po dobu zhruba tří let nerušeně k dispozici a pakliže nevyhovovaly jejím
podnikatelským záměrům (jejich kvalita byla nevyhovující a neodpovídala smlouvě o pronájmu), měla
je předat zpět žalobci, aby s nimi mohl sám disponovat. Skutečnost, že tak neučinila, naopak odmítala
nebytové prostory vyklidit, nasvědčuje tomu, že byly pro ni využitelné, resp. že měla z jejich užívání
majetkový prospěch (o obohacení jde tehdy, jestliže se plnění dostalo majetkové hodnoty tomu, komu

bylo plněno, takže v jeho majetku se to projevilo buď zvýšením jeho aktiv, nebo snížením jeho pasiv).
Lze rovněž souhlasit s argumentací žalobce, že stav (kvalita) nebytových prostor se může projevit toliko
ve vyčíslení bezdůvodného obohacení, kterého se jejich užíváním uživateli dostalo.
NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3526/2016, ze dne 11. 7. 2017 - Rozhodným při určování hodnoty poskytnutého
plnění bez právního důvodu, stejně jako v jiných případech bezdůvodného obohacení, je hledisko

objektivní. Irelevantním se proto jeví dřívější projevy stran vyřčené v rámci jednání o smlouvě, jež ovšem
nevyústila v její perfekci. Odvolací soud z nich (nesprávně) zčásti při svých úvahách vycházel, ačkoliv
vyslovil závěr, že se jedná o plnění bez právního důvodu, tj. nemající základ ve vzájemných projevech
vůle účastníků. Nelze proto zohledňovat povinnosti, jež by strany sporu zavazovaly v situaci, byla-li by
mezi nimi zamýšlená smlouva uzavřena.

NS ČR sp. zn. 32 Cdo 3682/2016, ze dne 10. 1. 2017- Z hlediska rozsahu a výše peněžité náhrady
za bezdůvodné obohacení je rozhodný okamžik vzniku bezdůvodného obohacení (přijetí plnění bez
právního důvodu), a nikoli to, jak obohacený s plněním dále naložil, či to, zda (a jakým způsobem) je
následně zpeněžil. Pro zjištění rozsahu a výše peněžité náhrady za bezdůvodné obohacení tedy neníurčující to, zda (a jak) ten, kdo přijal plnění bez právního důvodu, s tímto plněním v rámci dodavatelského
řetězce dále naložil, a zda, kolik a od koho dostal za toto plnění zaplaceno.
13. Vyššie uvedené pre prejednávanú vec znamená, že ak nebytové priestory mali byť využívané „pre

administratívnu a obchodnú činnosť vyvíjanú v rámci predmetu podnikania žalovanej“ a jedným z týchto
predmetov bola aj činnosť kaviarenskej, resp. gastronomickej prevádzky, nedošlo k dosiahnutiu súladu
medzi stavebno-technickým určením nebytových priestorov a účelom nájmu, čo spôsobilo neplatnosť
nájomnej zmluvy podľa § 39 OZ - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd pokladá za chybu aj nedostatočnú

predzmluvnú výmenu informácií medzi žalobcom a žalovaným, tak aby z nej bolo zrejmé, že žalobca
si vo svojich priestoroch gastronomickú prevádzku nepraje a že žalovaný má záujem práve o takúto
prevádzku. Rozsah výmeny predzmluvných informácií súd za preukázaný nemá, preto nemožno ani
určiť, kto sa na neplatnosti nájomnej zmluvy podieľal podstatným spôsobom.
13.1. V rámci prejednávanej veci je potrebné zvýrazniť aj to, že u oboch strán išlo o podnikateľské
subjekty, preto žalovanému nemožno poskytovať ochranu, ako tzv. slabšej strane. Podľa § 261 ods.6

Obchodného zákonníka - Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
13.2. Vychádzajúc z vyššie citovanej judikatúry má súd za to, že tu neexistujú tak výrazné skutočnosti,
pre ktoré by neplatnosť nájomnej zmluvy (naviac pri nepreukázaní podstatného zavinenia neplatnosti

nájomnej zmluvy niektorou zo strán sporu) mala byť okolnosťou zdôvodňujúcou aplikáciu § 3 ods.1
OZ pri určení výšky alebo odopretí nároku vo forme bezdôvodného obohatenia. Zníženie výšky
bezdôvodného obohatenia nemožno vzhľadom na objektívnosť tohto stavu vykonať ani z dôvodu,
že užívanie nebytových priestorov žalovanému neprinieslo zisk a možnosť realizácie ním chcenej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný jednoznačne nebytové priestory užíval, keďže tam mal zložené veci

a mal k dispozícii kľúče od týchto priestorov. Otázka prečo žalovaný k vráteniu priestorov nepristúpil
skôr, je už jeho vecou.

14. Výšku bezdôvodného obohatenia mal súd preukázanú na základe vyjadrenia realitnej kancelárie ako
osoby podnikajúcej v príslušnom segmente a teda spôsobilej na takéto vyjadrenie. Súd má teda za to, že

výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá výške sumy požadovanej žalobcom, zároveň odôvodnená
je aj platba za energie, ktorých suma bola stanovená podľa prepočtu uvedeného v nájomnej zmluve,
avšak tento prepočet súd považuje za relevantný aj pre účely stanovenia bezdôvodného obohatenia.

15. Úroky z omeškania: Z vyššie citovaného ustanovenia § 261 ods.6 ObchZ. vyplýva, že otázku

bezdôvodného obohatenia treba posudzovať nielen podľa OZ ale aj podľa OBchZ. a to v časti splatnosti
a úrokov z omeškania.
Podľa NS ČR sp. zn. 29 Odo1813/2001 - Odtud plyne, že pro řešení otázky, zda promlčení práva na
vydání bezdůvodného obohacení získaného přijetím plnění z neplatného právního úkonu (zde - podle
odvolacího soudu - přijetím plnění z neplatné smlouvy o úvěru), se řídí právní úpravou obchodního

zákoníku nebo občanského zákoníku, je určující především povaha právního vztahu účastníků vzniklého
takovým plněním. K závěru, že vztah z bezdůvodného obohacení vzniklého přijetím plnění z neplatného
právního úkonu (srov. § 451 odst. 2 obč. zák.) je obchodní závazkovým vztahem, postačí předchozí
úsudek, že obchodní závazkový vztah by jinak založil onen neplatný právní úkon.
16. Čas plnenia z bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch zákonom upravený

nie je. Je potom potrebné vychádzať z § 340 ods.2 ObchZ. - Ak čas plnenia nie je v zmluve určený,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok
splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa NS ČR sp. zn. 23Cdo/3327/2007 - Povinná osoba je povinná splniť záväzok k vydaniu
bezdôvodného obohatenia v režime obchodného zákonníka bez zbytočného odkladu potom, keď bola

oprávnenou osobou požiadaná, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa NS ČR sp. zn. 32 Odo/736/2006 - Odvolací soud při posuzování prodlení s vydáním
bezdůvodnéhoobohacenívyšelnesprávnězustanoveníobčanskéhozákoníku,ačkolivvdanémpřípadě
šlo o obchodní závazkový vztah - oba účastníci jsou podnikatelé a k bezdůvodnému obohacení došlo
při jejich podnikatelské činnosti (§ 261 odst. 1 obch. zák.). Úrok z prodlení s vydáním bezdůvodného

obohacení a splatnost pohledávky na vydání bezdůvodného obohacení je proto třeba posoudit podle
obchodního zákoníku ( viz též rozsudek Nejvyššího soudu ČR ze dne 18. 6. 2003, sp. zn. 35 Odo
619/2002, uveřejněný ve Sbírce rozhodnutí a stanovisek NS ČR č. 26/2004).17. Podľa § 365 ObchZ. - Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ObchZ. v znení účinnom ku dňu 21.02.2014 -

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods.1 NV SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka - Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného
záväzku.
17.1. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na plnenie listom zo dňa 20.02.2014, doručeným 21.02.2014.

Žalovaný tak mal plniť dňa 22.02.2014 a pokiaľ tak neurobil dňom 23.02.2014 sa dostal do omeškania.
Základná sadzba ECB ku dňu 23.02.2014 bola 0,25% ročne a sadzba úrokov z omeškania tak bola
9,25% ročne. Žalobca požadoval menej a preto súd viazaný jeho návrhom, priznal úroky z omeškania
v ním požadovanej sadzbe a to vo výške
- 6,5% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,

- 6,5% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,5% ročne zo sumy 204,98 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,5% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,5% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,5% ročne zo sumy 204,98 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,

- 6,5% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 204,98 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,

- 6,00% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 204,98 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 5,75% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,

zjednodušene
- 6,5% ročne zo sumy 4409,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 5209,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 5,75% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia.

18.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
18.1. Konanie o určenie výšky bezdôvodného obohatenia je konaním, v ktorom výška plnenia závisí
od znaleckého posudku a úvahy súdu. V takýchto konaniach treba stále vychádzať z toho, že úspech
žalobcu je daný úspechom v základe nároku. Žalobca v konaní úspešný tak má nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

19. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v uznesení krajského súdu, okresný súd ešte dodáva:
19.1. Okresný súd sa s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia a námietkami žalovaného voči nej
vyporiadal už v prvom rozsudku citáciou súdnych rozhodnutí a bodom 10.2 odôvodnenia.

19.2. Krajský súd ďalej uviedol, že okresný súd má vyriešiť, ktorý z 2 titulov bezdôvodného obohatenia
a to vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného alebo vo výške skladného
prichádza v danej veci do úvahy. Okresný súd takéto tituly bezdôvodného obohatenia nepozná. Oba
tvrdené tituly totiž spadajú pod určenie výšky bezdôvodného obohatenia.19.3. Okresný súd teda zhrňuje, prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku:
a) zmluva o nájme nebytových priestorov bola neplatná, preto na ňu žiadnym spôsobom prihliadať
nemožno. OS znovu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33odo/921/2006 - Pro posouzení vztahu

mezi účastníky neplatné nájemní smlouvy, z hlediska vzniku bezdůvodného obohacení je irelevantní,
jakým způsobem bylo konzumováno plnění, kterého se smluvní straně na základě neplatné nájemní
smlouvy dostávalo. Lze v dané věci přisvědčit žalobci, že prostory byly žalovanou užívány, přestože
v nich neprovozovala svou podnikatelskou činnost. Žalovaná je měla po dobu zhruba tří let nerušeně
k dispozici a pakliže nevyhovovaly jejím podnikatelským záměrům (jejich kvalita byla nevyhovující a

neodpovídala smlouvě o pronájmu), měla je předat zpět žalobci, aby s nimi mohl sám disponovat.
b) nájomné je platbou za právo užívania a nie za užívanie a jeho rozsah. Ak by bola nájomná
zmluva uzavretá platne, na výšku nájomného nemá vplyv rozsah užívania alebo neužívania nebytových
priestorov a nájomné ostáva v rovnakej výške. Pri neplatnosti nájomnej zmluvy (ktorá by mohla byť
spôsobená z rôznych dôvodov) sa užívateľ nemôže dostať do lepšej pozície. V prejednávanej veci
výška nájomného nezávisela od spôsobu a rozsahu užívania nebytových priestorov ale išlo o cenu danú

žalobcom(potvrdenénapojednávaní).Toznamená,ževýškanájomnéhobybolarovnaká,akbysiniekto
nebytové priestory prenajal a ponechal ich prázdne alebo si tam uložil jednu knihu a pod. Ak bolo takto
stanovené obvyklé nájomné, tak musí byť veličinou rozhodnou aj pre bezdôvodné obohatenie a teda
rozsah neoprávneného užívania nebytových priestorov pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia
relevantné nie je. Koniec koncov rozsah ich užívania (každodenného) ani nie je možné reálne zistiť.

c) žalovaná mala k dispozícii nebytové priestory a otáľala s ich vrátením. Jej bezdôvodné obohatenie
teda spočíva práve vo výške nájomného, ktoré by bola platila pri platnosti nájomnej zmluvy. Svojim
postupom totiž znemožnila žalobcovi disponovať s predmetom nájmu a prenajať ho za obvyklé nájomné.
Okresný súd znovu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3526/2016, ze dne 11. 7. 2017
- Rozhodným při určování hodnoty poskytnutého plnění bez právního důvodu, stejně jako v jiných

případech bezdůvodného obohacení, je hledisko objektivní. Irelevantním se proto jeví dřívější projevy
stran vyřčené v rámci jednání o smlouvě, jež ovšem nevyústila v její perfekci.
d)zvyššiecitovanejjudikatúryrovnakovyplýva,žezavinenieneplatnostiprávnehoúkonunemázásadne
vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia. Tu nemožno súhlasiť so snahou žalovanej zavinenie preniesť
ibanažalobcu,keďžežalovanábolarovnakozmluvnoustranou,bolapodnikateľkou(nieslabšoustranou

- spotrebiteľom) a možno za logické považovať, že pred uzavretím zmluvy si mala preveriť, či nebytové
priestory môžu slúžiť jej podnikateľskej činnosti.
e) k možnosti korekcie výšky bezdôvodného obohatenia cez dobré mravy, aj rešpektovaný Beckovský
komentár k OZ uvádza - Oprávnený subjekt nemusí kondikovať plný rozsah obohatenia, a naopak,
súd nemôže objektivizovanú výšku bezdôvodného obohatenia v prípadnom súdnom konaní moderovať

(porovnaj výklad k § 451). Jediným možným materiálnym korektívom výšky bezdôvodného obohatenia
tak bude výnimočná aplikácia pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1. Vzhľadom na povahu a funkciu
reštitučnej povinnosti pri bezdôvodnom obohatení však bude reálna využiteľnosť pravidla o tzv.
šikanóznom výkone subjektívneho práva oprávneného v praxi veľmi ťažko predstaviteľná. Zmyslom
tejto reštitučnej povinnosti je totiž náprava právne nežiaducej (reprobovanej) majetkovej nerovnováhy,

kedy náprava právne nežiaduceho stavu pojmovo nemôže byť nespravodlivá a výkon práva (kondikcia
subjektu), na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu došlo, pojmovo nemôže byť šikanózny. Napriek
teoretickej, z logického výkladu vyplývajúcej prípustnosti pravidla podľa § 3 ods.1, zo systematického a
teleologického výkladu rezultuje neaplikovateľnosť tohto pravidla.
f) v prejednávanej veci okresný súd netvrdí, že žalovanej žiadna škoda nevznikla, prípadne že jej

nevznikne zaplatením bezdôvodného obohatenia. Tieto skutočnosti však predmetom konania neboli a
práve preto súd na námietky žalovanej smerujúce k nenaplneniu jej zámeru s užívaním nebytových
priestorov prihliadať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.