Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 7, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713202350
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7713202350.15

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v spore žalobkyne Slovenská republika, v mene ktorej koná F. S. V. A. Z. v O., so
sídlom v O., Z.. Y. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti žalovanému Z. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom v O.,
T. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Osloboditeľov
10, o zaplatenie 28.738,87 € s príslušenstvom, o sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka o výške náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/20/2014-1058 zo dňa 02.06.2021
z a m i e t a.

II. Súd náhradu trov sťažnostného konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 28.738,87 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Uznesením Okresný súd Rožňava, sp. zn. 8C/20/2014 - 1058 zo dňa 02.06.2021 zaviazal žalobkyňu
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 10.761,03 Eur do 15 dní od doručenia predmetného
uznesenia, na účet právneho zástupcu žalovaného.

3. Proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 8C/20/2014 - 1058 zo dňa 02.06.2021 vydanému
vyšším súdnym úradníkom podala žalobkyňa v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojho
právneho zástupcu.

4. V odôvodnení sťažnosti žalobkyňa namietala odôvodnenosť a účelnosť výdavkov na právne služby,
konkrétne za písomné podanie na súd zo dňa 03.03.2020, nakoľko v predmetnom podaní žalovaný len

zhrnul závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v uznesení sp. zn. 4Cdo/145/2019 zo dňa 29.01.2020,
pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti vo veci samej. S prihliadnutím na uvedené nie je možné
považovať tento úkon za úkon majúci znaky úkonu právnej služby, pretože sa netýka veci samej a
s ním súvisiaci súdom priznaný režijný paušál. Ďalej žalobkyňa namietala odôvodnenosť a účelnosť
výdavkov na právne služby za písomné podanie na súd zo dňa 26.09.2018, kde žalovaný len zopakoval
svoje tvrdenia, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.

Taktiež nie je možné za tento úkon priznať žalovanému tarifnú odmenu s režijným paušálom. Záverom
navrhla napadnuté uznesenie zrušiť postupom podľa § 250 ods. 2 CSP a vec vrátiť vyššiemu súdnemu
úradníkovi, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol o nej.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k sťažnosti žalobkyne uviedol, že pri úkone právnej služby zo
dňa 03.03.2020 si sama žalobkyňa zapríčinila tento úkon právnej služby, pretože týmto podaním

žalovaný doručil súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/145/2019 zo
dňa 29.01.2020, ktorým súd rozhodol v obdobnej veci, kde bol žalovaným O.. M. G.. V tomto uznesenínajvyšší súd vyslovil právne názory, ktoré boli záväzné aj v tomto konaní, kde je žalovaný Z. O.. K
právnemu úkonu zo dňa 26.09.2018 označené ako vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.08.2018
je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo dňa 24.09.2018 doručené z najvyššieho súdu

vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.08.2018.

6. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

8. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

12. Na základe podanej sťažnosti zo strany žalobkyne zákonná sudkyňa preskúmala napadnuté
uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP v rozsahu, v akom
uznesenie bolo napadnuté a z dôvodov uvedených žalobkyňou. Sudkyňa sa v celom rozsahu stotožnila
so závermi vyššieho súdneho úradníka, a keďže nezistila v napadnutom uznesení vyššieho súdneho
úradníka žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať za následok jeho zrušenie, resp. zmenu, sťažnosť

žalobkyne ako nedôvodnú zamietla.

13. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že predmetom konania bola žaloba na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zákonná sudkyňa má za to, že vyšší súdny úradník správne postupoval pri určení základnej
tarifnej odmeny, podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), ktorá v tomto prípade
predstavuje sumu 543,76 Eur.

14. Sudkyňa sa oboznámila s obsahom písomného podania žalobkyne zo dňa 22.06.2021, doručené
súdu dňa 24.06.2021.

15.Vzmysle§13aods.1písm.c)VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.zaúkonprávnejslužbysa považuje
písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z obsahu písomného podania zo dňa 22.06.2021 sudkyňa

konštatuje, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania ohľadom písomného
podania zo dňa 03.03.2020 rozhodol správne, keďže má za to, že týmto podaním žalovaný doručil súdu
verejnú listinu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Išlo o uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/145/2019 zo dňa 29.01.2020, ktorým súd rozhodol v obdobnej veci,
kde bol žalovaný O.. M. G.. Žalobca podal obdobné žaloby voči ďalším siedmym žalovaným, vrátane

Z. O.. Išlo o spoločné nehnuteľnosti, ktoré boli neskôr rozdelené medzi týchto siedmych žalovaných.
Najvyšší súd dovolanie žalobcu zamietol a vyslovil právny názor, že všetci žalovaní boli dobromyseľní
a konali v dobrej viere, teda aj žalovaný Z. O.. Zákonná sudkyňa má za to, že ide o právny názor,
ktorý bol záväzný aj v tomto konaní pre rozhodnutie vo veci samej. Taktiež sa stotožnila s právnym
názorom vyššieho súdneho úradníka pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania ohľadom písomného

podania zo dňa 26.09.2019, ktoré bolo označené ako vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa
13.08.2018.Zákonnásudkyňamázato,žežalovanývtomtoúkonepodrobnepoukázalnaargumentáciu
žalobcu, ktorá je rozpísaná v 5 bodoch. Predmetné písomné podanie obsahuje aj nové skutočnosti,
ktorými vyvracal žalovaný argumentáciu žalobkyni, ktorá je podrobne rozpísaná v 5 bodoch.18. Z vyššie spomínaných dôvodov zákonná sudkyňa sťažnosť žalobkyne podanú proti uzneseniu
vydanému vyšším súdnym úradníkom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP sp. zn. 8C/20/2014-1058

zo dňa 02.06.2021 zamietla, nakoľko uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom považuje za
správne.

19. V súlade s princípom hospodárnosti konania uvedeného v článku 17 základných zásad CSP, s
účelom konania súdu o sťažnosti a vychádzajúc z analogického použitia postupu podľa článku 4 ods.

2 základných zásad CSP, sudca v rozhodnutí o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne v tomto rozhodnutí zároveň o nároku na náhradu a o výške trov
konania o sťažnosti.

20. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

21. V zmysle § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

23. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24.Sťažnosťjeprostriedkomprocesnejobrany,ktorúsúddoručujedruhejprocesnejstranenavyjadrenie
v záujme zabezpečenia rovnosti strán v konaní ( čl. 6 CSP) a určí lehotu na podanie vyjadrenia (čl. 10
CSP). Právny zástupca žalovaného doručil súdu vyjadrenie k sťažnosti.

25. Súd pri rozhodovaní o trovách sťažnostného konania skúmal, či sú dôvody na rozhodnutie o náhrade

trov sťažnostného konania podľa § 257 CSP.

26. Sťažnosť nie je opravným prostriedkom, ale je prostriedkom procesnej obrany a je koncipovaná
ako prostriedok nápravy nesprávností uvedených v rozhodnutí o náhrade trov konania vydanom vyšším
súdnym úradníkom. V danom prípade sťažnosť síce nebola dôvodná, avšak vychádzajúc z povahy a

účelu tohto prostriedku procesnej obrany súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o
náhrade trov sťažnostného konania v zmysle § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.