Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 7, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/172/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213265
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119213265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: H. D., F..

XX.XX.XXXX, T. Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a
partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO 36 863 017, v konaní o zaplatenie 110,07 EUR
s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobousúdudoručenoudňa20.08.2019navrholžalobca,abysúduložilžalovanémupovinnosťvydať
mu bezdôvodné obohatenie vo výške 110,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, a taktiež určiť, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, W. C. XX.X.XXXX, v bode 5., časti
II. Ostatné ustanovenia, v znení: „Ak Dlžník neuhradí splátku Úveru riadne a včas, Banka môže okrem

zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od Dlžníka aj zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania vo
výške 25 EUR, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov“, je neprijateľná.
V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že strany sporu uzavreli dňa 30.01.2015 zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 700 EUR s mesačnou splátkou
23,62 EUR, s ročnou úrokovou sadzbou 22,9 %, s RPMN 28,38 %, s priemernou RPMN 36,30 %
a s konečnou splatnosťou úveru 20.02.2019. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmetná zmluva
musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom táto zmluva neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, teda konkrétne v zmluve nie je správne uvedená
ročná percentuálna miera nákladov, a taktiež v zmluve nie sú ani predpoklady použité na jej výpočet.
Zmluva taktiež neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a teda výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia týchto náležitosti má za následok, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s nesprávnou výškou RPMN žalobca poukázal
na to, že údaj uvedený v zmluve vo výške 28,38 % je nesprávny a správna výška podľa internetovej
kalkulačky je 29,39 %. Keďže žalobca zaplatil celkovo sumu 810,07 EUR a výška poskytnutého úveru

predstavovala 700 EUR, rozdiel týchto súm, t.j. suma 110,07 EUR predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného.Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil
dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom súdu predložil prehlásenie zo
dňa 22.07.2019.

V súvislosti s neprijateľnou zmluvnou podmienkou žalobca poukázal na to, že predmetná zmluvná
podmienka umožňuje, aby mu žalovaný za omeškanie, okrem zákonných úrokov uložil aj ďalšiu sankciu,
ktorú žalobca vo formulárovej zmluve nemohol odmietnuť, ak chcel získať úver. Žalobca mal iba
dve možnosti. Buď prijať úver s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na
vyjednávanie nemal žiaden priestor. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, keďže si

tým žalobca zhoršil svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše sa nejedná o individuálne dojednanie
zmluvnej podmienky a jedná sa o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 19.09.2019 k žalobe uviedol, že v súvislosti s návrhom
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca netvrdí (neuvádza) žiadne konkrétne plnenia, ktoré

majú údajne predstavovať bezdôvodné obohatenie. Bolo povinnosťou žalobcu predniesť dostatočne
konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový
základ žaloby. Žalobca však nešpecifikoval vrátenia, ktorých plnení sa domáha, pričom nestačí tvrdiť,
že zaplatil celkovú sumu 810,07 EUR, aj keď je z jeho podania zjavné, že táto suma bola zaplatená
viacerými platbami, nie naraz. Žalobca je teda povinný uviesť, vrátenia ktorých plnení, prípadne ktorých

častí plnení sa domáha a tvrdiť rozhodujúce skutočnosti o každom takomto plnení.
V súvislosti s neprijateľnou zmluvnou podmienkou žalovaný namietal procesnú neprípustnosť takejto
žaloby. V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku, keď poukázal na to,
že takáto žaloba neprichádza do úvahy v individuálnych spotrebiteľských sporoch. Ustanovenie § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je hmotnoprávnym podkladom pre určenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky v individuálnych spotrebiteľských sporoch, ale výlučne sporoch z abstraktnej kontroly v
spotrebiteľských veciach podľa §§ 301 a nasl. Civilného sporového poriadku. Žalovaný taktiež poukázal
na to, že žalobné návrhy o určenie údajov neprijateľnosti zmluvných podmienok nie sú sprevádzané
domáhaním sa ochrany žiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobcu a jedná sa výlučne o
hypotetický, žalobcom umelo vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe.

Žalovaný zároveň so zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
poprel všetky tvrdenia žalobcu. Aj keď žalobca zlyhal v riadnom tvrdení rozhodujúcich skutočnosti,
vzhľadom na čas plnenia, ktorý uplynul od plnenia, vzniesol z opatrnosti taktiež námietku premlčania a
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V časti žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, žalovaný podaním zo dňa 18.09.2020 okrem

iného uviedol, že takáto žaloba prichádza do úvahy iba v prípade, ak obsah neprijateľnej zmluvnej
podmienky akýmkoľvek spôsobom dopadá alebo má vplyv na právo, na ochranu ktorého je daný
spor vedený. Žalobca v tomto konaní vo vzťahu k uvedenému, údajne neprijateľnému zmluvnému
ustanoveniu, neuviedol žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa konkrétneho záväzkového vzťahu
so žalovaným, najmä neprodukoval žiadne tvrdenia, ako sa tieto majú negatívne premietať do

jeho právneho postavenia. Prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti, ako ho vyžaduje žalobca, vykazuje
všetky parametre prieskumu abstraktného. Je úplne odtrhnutý od individuálnych okolností konkrétneho
prípadu (žalobca netvrdí žiadnu konkrétnu ujmu z údajnej neprijateľnosti, ani sa nedomáha vrátenia
žiadnych plnení, prípadne zaplatených na namietanú zmluvnú podmienku, na rozdiel od žalobného
nároku z bezdôvodného obohatenia z tvrdenej bezúročnosti alebo bezpoplatkovosti úveru). Žalovaný

zároveň poukázal na to, že žalobca musí predniesť zrozumiteľné a jednoznačné skutočnosti, ktoré
v individuálnom spore prepoja ním namietanú zmluvnú podmienku s predmetom sporu, teda s jeho
subjektívnym právom, o ktorého ochranu vyslovene žiada. Žiadne tvrdenia takejto kvality, ani žiadny
korešpondujúci žalobný návrh však žalobca neprodukoval.
V súvislosti so sankciami za omeškanie, žalovaný poukázal na to, že zákonodarca presne stanovil,

aká je prípustná výška sankcií za omeškanie spotrebiteľa, a to vrátane zmluvnej pokuty, pričom
skúmané zmluvné ustanovenie nepresahuje uvedené zákonné limity, pričom ani v tomto ohľade žalobca
nič netvrdil a nepreukazoval. V tejto súvislosti žalovaný taktiež poukázal na to, že vyhlásiť zmluvnú
podmienku na neprijateľnú by v tomto prípade bolo to isté, ako vyhlásiť za neprijateľné ustanovenie
§ 53b ods. 1 OZ a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., čo je právomoc, ktorá všeobecnému súdu

rozhodne neprináleží.

3. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) .
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

4. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

5. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „NV č. 87/1995 Z.z.“), ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so

splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3a ods. 2 NV č. 87/1995 Z.z., za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania,
zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov.

8. Žalobca žalobou namietal, že zmluva, ktorá je predmetom tohto konania neobsahuje obligatórne

zákonne náležitosti, resp. že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená v
nesprávnej výške 28,38 % a podľa internetovej kalkulačky, ktorú predložil žalobca má byť správna výška
RPMN 29,39 %. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z príslušného zákonného ustanovenia vyplýva
sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade neuvedenia RPMN, resp. uvedenia nesprávnejRPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobca tvrdí, že tento údaj je nesprávny. Súd v tomto ohľade
poukazuje na to, že nesprávnosť tohto údaja nemožno exaktne vyvodiť z výpočtu, ktorý predložil
žalobca (jednoduchá internetová kalkulačka, ktorá nezohľadňuje všetky kritéria vzorca pre výpočet

RPMN), keďže tento nie je žiadnym spôsobom verifikovaný. Súd v tejto súvislosti poukazuje taktiež na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1 Co 53/2019, ktorý konštatoval, že takýto internetový
výpočet, pokiaľ nie je verifikovaný kompetentným orgánom (NBS, resp. MF SR), nie je možné
akceptovať. Preto nemožno nepochybne uzavrieť, že RPMN je v neprospech spotrebiteľa, a teda, že
úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkov.

9. V odôvodnení žaloby žalobca netvrdil skutočnosti, že v zmluve by mali absentovať predpoklady
použité pre výpočet RPMN, avšak vzhľadom na to, že žalobca v texte žaloby zvýraznil tučným písmom
aj túto časť ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, súd z opatrnosti zaujíma stanovisko aj k absencii
tejto náležitosti, pričom konštatuje, že predpoklady použité pre výpočet RPMN sú v zmluve nepochybne
uvedené, a teda nemožno uzavrieť, že tieto predpoklady nie sú súčasťou zmluvy a z tohto dôvodu by

mal byť úver bezúročný a bez poplatkov.

10. Súd taktiež neakceptoval argumentáciu žalobcu, ktorá by mala spôsobovať bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, keďže tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EU C - 42/2015 postačuje, pokiaľ sú

tieto jednotlivé platby zahrnuté v mesačnej splátke, čo v danom prípade bolo splnené. V tejto súvislosti
súd taktiež poukazuje na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu, ktorá je zhodná s vyššie uvedeným
záverom (napr. 7Cdo/98/2018, 3Cdo/56/2018, resp. 4Cdo/187/2017).

11. Keďže súd nedospel k záveru o absencii žalobcom namietaných náležitosti zmluvy, resp. ani k

absencii ďalších zákonných náležitosti, a teda k záveru, že úver má byť bezúročný a bezpoplatkov,
žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

12.Vsúvislostisnámietkoužalovanéhoohľadomprocesnejneprípustnostižalobyourčenieneprijateľnej
zmluvnej podmienky, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého

vyplýva, že v danom prípade sa jedná o osobitný druh žaloby, ktorá patrí spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami na
súde a v takomto prípade nie je potrebné tvrdiť, ani preukazovať naliehavý právny záujem. Súd zároveň
poukazujenato,žez citovanéhorozhodnutiavyplývaajto,žetakýtonárokjemožnéuplatniťajpozániku
záväzkového právneho vzťahu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia taktiež nevyplýva, aby spotrebiteľ

nemohol žalovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky, aj keď to nemá priamu vecnú súvislosť s nárokom,
ktorý je žalobou uplatňovaný, t.j. v danom prípade s uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže takáto žaloba má aj preventívny charakter, teda má dodávateľa prinútiť, aby takéto
podmienky neuplatňoval a ani v budúcnosti nepoužíval.

13. Podstatnou otázkou však je, či predmetná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade je v zmluvnej
podmienke, ktorá je súčasťou textu samotnej zmluvy určito, jasne a zrozumiteľne vyjadrené, že banka
môže v prípade, ak dlžník neuhradí splátku úveru riadne a včas uplatniť požadovať zaplatenie úrokov,
ako aj zmluvnú pokutu, avšak najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov. Limity sankcií za

omeškanie spotrebiteľa ako dlžníka sú uvedené v Nariadení vlády č. 87/1995 Z.z. a žalobca napr. ani
vôbec netvrdil ani nepreukázal, aby si bol žalovaný vôbec uplatnil akékoľvek sankcie za omeškanie
a už vôbec nie, že tieto sankcie presiahli maximálnu výšku určenú podľa právnych predpisov. Zo
samotnej zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavuje sumu 1.134,51
EUR, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté žiadne sankcie za omeškanie, teda ani úrok z omeškania,

ani zmluvná pokuta, pričom žalobca celkovo zaplatil iba sumu 810,07 EUR, teda nezaplatil ani zmluvne
dohodnutý úrok. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že uplatnenie sankcií za omeškanie je v
súlade so zákonom, je limitované maximálnou výškou a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd žalobu o určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému
žalovanémupriznalvočineúspešnémužalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,keďže
u žalobcu nezistil žiadne dôvody pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).