Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202395
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8413202395.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: E. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. O. E. XX, C., o vymoženie 541,02 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 6Er/252/2013 - 14 zo dňa 28.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd 1. inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,18 eura v lehote š dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia a vyslovil, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.03.2013 a súdny exekútor
dňa 06.06.2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie. Súd 1. inštancie mal zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdny
exekútorom za preukázané nemajetnosť povinného, pričom samotné oznámenie súdneho exekútora
o nemajetnosti povinného považoval za dostatočný dôkaz a skonštatoval, že ďalšie vedenie exekúcie

by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pre rozhodovanie o zastavení
exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti
môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Dodal, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Z tohto dôvodu exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 5, 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14

ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len
„vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 61,18 eur, pozostávajúce
z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, poštovného vo výške 17,79 eura a uplatneného nároku na
20 % DPH v sume 10,20 eura. O trovách oprávneného a povinného rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Zastavenie exekúcie nemožno pričítať oprávnenému
ani povinnému, preto žiadnemu z nich náhradu trov exekúcie nepriznal.

4.Protitomutouzneseniepodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený.Vyslovilnesúhlassozastavením
exekúcie, nakoľko u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z toho, že má prechodný charakter a
zastavenie exekúcie v tomto štádiu konania považoval za predčasné, v dôsledku čoho by mu súd
upieral právo na uplatnenie pohľadávky a ústavného práva na súdnu ochranu. Bol toho názoru, že pre
zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný ako

fyzická osoba je v produktívnom veku (30 rokov), čo svedčí predpokladu, že v budúcnosti nadobudne
majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebona základe inej právnej skutočnosti. Ďalej bol toho názoru, že súdny exekútor nedostatočne preskúmal
majetkové pomery povinného, nakoľko povinný môže vlastniť hnuteľný majetok alebo majetkové práva
(napr. práv na plnenie z poistných zmlúv). Rozhodnutie považoval za nedostatočné odôvodnené,

keďže z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie.
Poukázal na hrozbu premlčania práva oprávneného na zaplatenie pohľadávky v prípade zastavenia
exekúcie a na charakter uplatnenej pohľadávky ako neuhradenom poistnom. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s odopretím práva na súdnu ochranu,
pretože v predmetnej veci bola priebežne od začiatku lustrovaná negatívna majetková podstata, okrem
iného podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“), z ktorej je možné
konštatovať nemajetnosť povinného. Poukázal na judikatúru odvolacích súdov a dodal, že rozhodnutie
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie potvrdil.

6. Oprávnený v ďalšom vyjadrení opätovne poukázal na možnosť povinného nadobudnúť majetok v
budúcnosti a to, že nemajetnosť musí byť dlhodobá alebo stála. K lustrácii v CRE uviedol, že počet
exekučných konaní v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, akým
majetkom povinný disponuje. Podotkol, že povinnosť sledovať majetok povinného preniesol svojou
voľbou na súdneho exekútora a mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá možnosť zistiť, že

povinný nadobudol majetok. Tiež poukázal na premlčaciu dobu uplatnenia svojho práva.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu 1. inštancie o irelevantnosti tvrdenia veku povinného.
V zmysle ustálenej judikatúry krajských súdov pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok
majetku povinného, nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok
podliehajúci exekúcií, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo je v

súlade s ust. § 217 CSP. (viď napr. uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/79/2011 zo dňa
6.9.2011, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/182/2012 zo dňa 19.07.2012, uznesenie
Krajského súdu v Prešove 6CoE/60/2018 zo dňa 26.10.2018.
11. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak
existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie,

navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v marci 2013, by bolo mimo rozumného
rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného. Vzhľadom na
začiatok exekučného konania už v roku 2013, odkedy nedošlo k vymoženiu pohľadávky ani len z časti
je evidentné, že v danom prípade ide o dlhodobú nemajetnosť povinného, ktorá sa nemení.
12. Exekučný súd teda správne zastavil exekúciu, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie. Exekučný súd na základe oznámenia súdneho exekútora dostatočným spôsobom zvážil
okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Z
priloženého exekučného spisu a zo súčinnosti súdneho exekútora so Sociálnou poisťovňou, s bankami,
z lustrácie povinného v centrálnom registri exekúcii, z lustrácie v katastri nehnuteľnosti mal súd prvej
inštancie rovnako ako aj odvolací súd za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym hnuteľným, či

nehnuteľným majetkom, ktorý by bolo možne exekvovať a do úvahy neprichádza žiaden iný spôsob
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Povinný nepoberá žiadne dávky, nevykonáva podnikateľskú
činnosť, nevlastní motorové vozidlo ani iný reálne speňažiteľný majetok a nemá peniaze na účtoch v
banke, naopak M. voči nemu eviduje dlh vo výške -27.707,82 eura a F. mu blokuje sumu 24.464,48 eura.13. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek
vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo
k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia

exekučnéhokonania.Pozistenejnemajetnostipovinného,vprípade,keďvymáhanieistinyodpovinného
bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva
reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len
zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.
14. Zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by

spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinného, ktorá je dôvodom pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol správny.
15. Vzhľadom na správnosť dôvodu zastavenia exekúcie je tak správny aj súvisiaci výrok o trovách
exekúcie. Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 2 jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný. Súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a povinnému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací
súd preto rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).