Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116200906
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116200906.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej v spore žalobcu: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B., korešpondenčná adresa : P.O. X. XXX, XXX XX X., proti žalovanej: T.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, B., zast. JUDr. Peter Bojda, advokát so sídlom Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, o vyporiadanie
bezpodielovéhospoluvlastníctvaaozaplatenie48792Eur,onárokunanáhradutrovkonania,oodvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 15C/16/2016 - 101 zo dňa 29. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Nitre (ďalej len „prvoinštančný súd“) v záhlaví označeným uznesením priznal
žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výšky s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 257 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).
1.2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.01.2016 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podaním doručeným súdu dňa 30.08.2016 žalobca doplnil pôvodnú žalobu,

ktorousadomáhalvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovataktiež žiadalodžalovanej
zaplatenie sumy vo výške 48 792 Eur. Dňa 15.06.2017 zobral späť žalobu z osobných dôvodov. Vo
svojom podaní žalobca uviedol, že všetky jeho finančné prostriedky boli vynaložené na zveľaďovanie
dvoru a záhrady žalovanej, svojou prácou zveľaďoval a zvyšoval hodnotu rodinného domu žalovanej,
v ktorom bývajú aj jeho dve deti a všetky finančné čiastky, finančné dary, ktoré žalobcovi poskytli alebo
mu darovali jeho nebohí rodičia sa rozhodol ponechať v rovnakom podiele svojim dvom deťom.

1.3. Súd prvej inštancie konanie uznesením zo dňa 20.06.2017, sp. zn. 15C/16/2016 - 52 zastavil,
žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok, zrušil nariadený termín pojednávania a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania.
1.4. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podala žalovaná odvolanie a
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/290/2017 - 73 zo dňa 07.08.2018 uznesenie súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP.
1.5. Súd prvej inštancie následne posudzoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre
ktoré by výnimočne žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že daná vec nemá
taký výnimočný charakter, ktorá by vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci odôvodňovala aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP. Žalobca späťvzatie žaloby dostatočne neodôvodnil, čím z procesného hľadiska
zapríčinil zastavenie konania a jeho argumenty, ktoré uvádza v späťvzatí žaloby nie sú dostatočne

relevantné. Súd lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že žalobca je zamestnaný od roku 2012 v
obchodnejspoločnostivBratislave,niejepoberateľomsociálnychdávok,apretotuniesúžiadneosobnéalebo sociálne dôvody, ktoré je súd rovnako povinný zohľadňovať pri posudzovaní prípadnej existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre uplatnenie ustanovenia § 257 CSP.
1.6. Z uvedených dôvodov súd priznal žalovanej náhradu trov prvoinštančeného a druhoinštančného

konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie zamietnuť.
Dôvodil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b) - h) CSP tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; nevykonaním navrhnutých dôkazov; nesprávnymi skutkovými
zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že výrok uznesenia súdu prvej inštancie
č. k.15C/16/2016-52 zo dňa 20.06.2017 nadobudnutím právoplatnosti výrokov I., II. a III. sa stal
irelevantným aj voči výroku o trovách konania. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol v určení tarifnej
hodnoty odmeny advokáta, keď pri určení odmeny advokáta sa vychádza aj z pasív BSM, nielen z

aktív. Tarifnou hodnotou je potom polovica hodnoty aktív aj pasív. Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva, preto by bolo možné vychádzať z tarifnej odmeny advokáta z § 10 ods. 1 Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. do 165,97 eura /16,60 eura. Namietal nesprávnu aplikáciu rozhodnutia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II ÚS 563/2011-14, pretože konanie v danej veci nebolo začaté. Rovnako

za nesprávnu považoval aplikáciu rozhodnutia NS SR zo 14.10.2008, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008.
2.2. Namietal vecnú správnosť záveru súdu v tom, že zavinil konanie späťvzatím žaloby. Za nesprávne
považoval posúdenie zavinenia len z procesného hľadiska. Tvrdil, že súd sa nevysporiadal s tým, že
konanie bolo zastavené podľa § 257 CSP, že k pojednávaniu vôbec nedošlo, nakoľko návrh vzal späť
pred prvým pojednávaním, teda skôr než sa začalo pojednávanie. Súd sa nevysporiadal s tým, že

to bol práve žalobca, ktorý sa chcel mimosúdne dohodnúť so žalovanou už v roku 2013 a tým sa
vyhnúť akýmkoľvek poplatkom. Namietal špecifikáciu trov konania zástupcom žalovanej ako účelovú
a nedôvodnú. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanej považoval
skutočnosť, že všetky jeho finančné prostriedky, ktoré mu darovali už jeho nebohí rodičia, boli vložené
na zveľadenie rodinného domu, dvoru a záhrady žalovanej. Práce, ktoré vykonával výlučne žalobca,

(vybetónovanie koľají do garáže a následná úprava a zatrávnenie terénu a ďalšie). Všetky finančné
prostriedky, vrátane jeho mzdy boli použité len pre rodinu a investovanie do rodinného domu, okolia
a garáže na ulici O. XX, B., kde vlastníčkou bola žalovaná a nechcela mu previesť žiadny podiel na
nehnuteľnom majetku. Svojou prácou a rukami žalobca zveľaďoval a zvyšoval hodnotu rodinného domu
žalovanej, v ktorom bývali a bývajú v súčasnosti aj jeho dve deti H. a Z.. Z dôvodu, že žalovaná sa

vyhrážala aj deťom, že ich vyhodí, že pôjdu za otcom, zobral žalobu späť a všetky jeho finančné čiastky,
finančné dary, ktoré mu poskytli a darovali už jeho nebohí rodičia, sa rozhodoval ponechať v rovnakom
podiele svojim dvom deťom. Jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože by deti zostali bez
obydlia.
2.3. Apeloval aj na sociálny aspekt veci, keďže si potrebuje vyriešiť bytovú otázku. Býva v drahom

podnájme a na kúpu vlastného bytu nemá finančné prostriedky. Nik sa ho nepýta, kde býva, ako žije,
či má peniaze a prácu, napriek tomu vždy platil výživné na svoje deti. Preto nemôže uhradiť trovy
konania, ktoré nezavinil. Za dôvod osobitného zreteľa považoval aj skutočnosť, že si nič nevzal z adresy
žalovanej, ani len osobné veci, čo žalovaná nespochybnila.
2.4. Poukázal na konštatovanie odvolacieho súdu, že ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia

ust. § 257 CSP prichádza do úvahy sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vstupuje
do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré
sama nezavinila. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní, prípadne iné okolnosti a môže dôjsť k záveru o úplnom
nepriznaní trov konania práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Uviedol, že žalovaná nebola úspešná, nakoľko sa súdne konanie nekonalo z dôvodu prejavenia
dobrej vôle späťvzatia žaloby žalobcom. V závere poukázal na porušenie práv plynúcich z čl. 48 ods.2
Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a to porušenie jeho práva na spravodlivý
súdny proces z hľadiska späťvzatia návrhu.
3.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcunavrhlauznesenieakovecnesprávnepotvrdiť.Nesúhlasila

s názorom odvolateľa, že výrok uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 15C/16/2016-52 zo dňa 20.06.2017
nadobudnutím právoplatnosti výrokov I., II. a III. sa mal stať irelevantným aj voči výroku o trovách
konania. Konanie o vyporiadanie BSM a zaplatenie sumy 48 792 Eur bolo začaté v zmysle § 156
CP a to doručením žaloby a boli vykonané úkony v zmysle § 167 CSP. Späťvzatím žaloby došlo kzastaveniu konania pred začatím pojednávania, čo neznamená, že konanie nezačalo. Správne súd
poukázal na rozhodnutia US a NS SR, ktorých aplikáciu žalobca nedôvodne spochybnil. V ďalšom
vyjadrenípodávavysvetlenieknámietkamodvolateľakZmluveoposkytovaníprávnychslužiebaúdajnej

absencii dokladov preukazujúcich poskytnutie právnej služby. Správnosť postupu súdu prvej inštancie
vzhliadla aj v prípustnosti postupu podľa § 254 CSP (odňatie priznaného oslobodenia od súdnych
poplatkov) .
3.2. K žalobcom uvádzaným dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedla, že žalobca nemal záujem
na materiálnom prilepšení detí, pretože práve on žiadal polovicu trhovej hodnoty rodinného domu a

pozemku. Takmer 4 roky traumatizoval ju aj deti uvedenými návrhmi, deti ho s plačom prosili, aby to
nerobil, aby z nich nerobil bezdomovcov. Dodala, že rodinný dom zdedila ona a nepatril do BSM. Žalobca
sa návrhom domáhal polovice trhovej hodnoty rodinného domu, o nadobudnutie ktorého sa nepričinil.
Preto má za to, že neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Vyjadrenie k výške trov konania
považovala zatiaľ za predčasné, pretože zatiaľ bolo rozhodnuté iba o nároku na náhradu trov konania.
4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Poukázal na vyjadrenie žalovanej,

ktorá nespochybnila právoplatnosť výrokov I., II., III. uznesenia č. k. 15C/16/2016-52. Nesúhlasil s jej
vyjadrením, že súd správne v súvislosti s názorom, že späťvzatím žaloby došlo k zastaveniu konania
pred začatím pojednávania, čo neznamená, že konanie nezačalo poukázal na rozhodnutie ÚS a NS SR
v rozhodnutí citované, pretože uvedené rozhodnutie reaguje na prípady, keď bolo začaté pojednávanie
vo veci súdom. V danej veci bolo len predbežné pojednávanie vo veci. Dodal, že žalovaná k späťvzatiu

nemala žiadne námietky (§ 146 ods. 1 CSP). Ďalšie námietky opätovne smeroval k výške náhrady
trov konania, ich uplatneniu, špecifikácii a odôvodneniu a tiež k plnej moci advokáta žalovanej. Vytkol
žalovanej, že sa nevyjadrila k obsahu jeho odvolania najmä v časti, v ktorej poukazoval na jej správanie,
ktorými odôvodňoval dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na právnu prax a dôvody týkajúce sa
aplikácie § 257 CSP (uznesenie NS SR 2MCdo/17/2009 3MCdo/46/2012 a ďalšie).

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia v dospel k záveru, že
uzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnépodľaustanovenia§387ods.1CSPpotvrdiťakorozhodnutie
(vo výroku) vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 48 792 Eur ako polovicu
trhovej ceny nehnuteľnosti - rodinného domu a jeho priľahlého pozemku vo vlastníctve žalovanej,

nakoľko jeho pričinením došlo k výraznému navýšeniu ich trhovej hodnoty. Podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 15.06.2017 žalobca zobral žalobu späť z osobných dôvodov. V späťvzatí žaloby
uviedol, že všetky jeho finančné prostriedky boli vložené na zveľadenie dvoru a záhrady žalovanej,
svojou prácou zveľaďoval a zvyšoval hodnotu rodinného domu žalovanej, v ktorom bývajú aj jeho
deti. Taktiež všetky jeho finančné čiastky, dary, ktoré mu poskytli jeho rodičia, rozhodol sa ponechať v

rovnakom podiele svojim dvom deťom. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/16/2016-52
konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok, zrušil nariadený termín pojednávania a žalovanej
nepriznal náhradu trov konania. V dôsledku odvolana podaného žalovanou proti výroku súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania, vec prejednal odvolací súd, ktorý uznesením č. k.
8Co/290/2017-73 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania zrušil a vec v

tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepovažoval za dostatočne odôvodnené, čím bolo porušené právo strán na spravodlivé súdne konanie.
Vo veci konal opätovne súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením priznal žalovanej nárok na
náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca,
nakoľko súd dospel k záveru, že žalobca späťvzatie žaloby dostatočným spôsobom nezdôvodnil, čím

z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a zároveň zhodnotil, že v danej veci nie je daná
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili použitie § 257 CSP.
8. Vzhľadom na podané odvolanie žalobcu voči predmetnému uznesenie, je úlohou odvolacieho súdu
vecne preskúmať napadnuté uznesenie.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
10. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide
o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je
prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť
vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a
šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich

náhrada plnia aj quasi sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.
11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
(pôvodne§146ods.2a§147OSP)bolatransformovanádopodobyvyjadrenejv§256CSPaznamená,

že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu.Pojem„procesnézavinenie“,použitývustanovení§256CSP,saposudzujevýlučnezprocesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však

nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS
469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho
nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie

muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že žalobca sa podanou
žalobou snažil získať určité finančné prostriedky titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Vyvolanie tohto sporu žalobcom spôsobilo, že žalovaná sa v danej veci musela brániť,
čím jej v konaní vznikli určité trovy, hoci v konaní nedošlo ani k prvému pojednávaniu. Konanie bolo
zastavené bez meritórneho prejednania veci v dôsledku procesného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby
bez toho, aby bolo preukázané, že žalobkyňa svojím správaním po začatí konania dala žalobcovi dôvod
na späťvzatie žaloby. Vnútorné dôvody, ktoré však žalobcu viedli k späťvzatiu žaloby ho nezbavujú

procesnejzodpovednostinazastaveníkonania(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7MCdo/4/2010)
a preto súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatnil sankčnú
funkciu náhrady trov konania a vychádzal zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania. Pokiaľ
žalobcavodvolanínamietavýškuaúčelnosťnákladovvynaloženýchžalovanouvtomtokonaní,odvolací
súd ma za to, že táto námietka žalobcu v danom štádiu nie je relevantná, nakoľko súd prvej inštancie

(ani odvolací súd) v tomto štádiu nerozhoduje o výške priznaných trov konania, ale len o nároku na ich
na náhradu. Tvrdenie žalobcu, že konanie nezačalo nie je pravdivé, pretože konanie sa podľa § 156
CSP začína doručením žaloby na súd, pričom nie je sporné, že žaloba bola na súd doručená žalobcom
dňa 15.01.2016. Súd správne skúmal späťvzatie žaloby z prísne procesného hľadiska a tým, že nebolo
preukázané, že žalovaná svojím správaním zapríčinila zastavenie konania, nemožno jej uprieť právo

na náhradu trov konania. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej
veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalovanej nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdenia
žalobcu v akej miere sa podieľal na zhodnotení nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, pretože tieto
by bolo predmetom dokazovania, ku ktorému v danej veci nedošlo. Tvrdenie žalobcu, že žalobu vzal

späť z dôvodu, že žalovaná sa vyhrážala deťom, že ich vyhodí, že pôjdu za otcom, žalobca ničím
nepreukázal, preto naň odvolací súd neprihliadal. Za relevantné nepovažuje odvolací súd ani tvrdenie
otca, že inak by deti zostali bez obydlia, strechy nad hlavou, nakoľko sám žalobca v konaní uviedol,
že žije v podnájme, preto je odvolací súd toho názoru, že by mal priestory, kde by sa o deti mohol
postarať. Skutočnosť, že žalobca sa pokúšal spor so žalovanou vyriešiť mimosúdne, mu slúž ku cti, ale

nie je to možné považovať za tak výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla žalovanú obrať o jej právo na
náhradu účelne vynaložených nákladov konania. Sociálny aspekt na ktorý poukazuje žalobca, a to, že
pri možnom úspechu žalobcu v spore by sa žalovaná zadĺžila a bola by si nútená vziať úver, a tým by sa
žalovaná a deti dostali do finančnej núdze, pričom by deti nemali zabezpečenú takú životnú úroveň, akomali počas spoločného bývania s otcom - žalobcom, odvolací súd nepovažuje za relevantné, nakoľko ide
iba o ničím nepodložené hypotetické úvahy žalobcu, bez bližšieho skúmania finančnej situácie žalovanej
a neistého výsledku sporu. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku, že súd nemal prihliadať

na nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v časti trov konania, nakoľko to je v rozpore s § 146
ods. 1 druhá veta CSP, kde je taxatívne vymedzené, že na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby
sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa
§ 168 alebo pojednávanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v samotnom späťvzatí
žaloby žalobca nenavrhoval nepriznanie trov žalobkyni, ani aplikáciu § 257 CSP, ani súd prvej inštancie

žalovanú nevyzýval na vyjadrenie prípadného nesúhlasu k predmetnému späťvzatiu žaloby. Námietky
žalovanej sa týkali právneho posúdenia súdom prvej inštancie v prvom rozhodnutí, ktorým jej súd
nepriznal náhradu trov konania a ktoré v konečnom dôsledku odvolací súd považoval za dôvodné.
14. Zo všetkých zhora uvedených podstatných dôvodov, odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval
za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v

spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči procesne neúspešnému žalobcovi. Podľa § 262
ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).