Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 15, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7921010072
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7921010072.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.júna 2021,
v trestnej veci obžalovaného O. L. pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, o
odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3T/14/2021 zo
dňa 13.4.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a obžalovaného O. L..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.4.2021 sp.zn. 3T/14/2021 bol obžalovaný
O. L. uznaný vinným v bode 1./ a 2./ výroku rozsudku pokračovacím zločinom lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zák., a v bode 3./ výroku rozsudku prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

1./ - dňa 12.10.2020 okolo 16.00 hod. na chodníku pri materskej škole na ulici Komenského č. 1964/11 v
Trebišove zozadu podkopol paličku, o ktorú sa opieral poškodený H. nar. XX.XX.XXXX., v dôsledku čoho
poškodený na chvíľku stratil rovnováhu, ktorú skutočnosť zároveň využil obžalovaný, ktorý sa zmocnil
koženej peňaženky poškodeného H. T., ktorú mal tento uloženú v pravom zadnom vrecku nohavíc aj s
finančnou hotovosťou 80,- €, čím takto jej odcudzením spôsobil poškodenému H. T. škodu v celkovej

výške 83,- €,

2./ - dňa 18.10.2020 okolo 21.30 hod. vo vestibule železničnej stanice v Trebišove pristúpil zozadu k
poškodenej mal. X. O., nar. XX.XX.XXXX, sediacej na lavičke uvedeného vestibulu, ktorá v ruke držala
svoj mobilný telefón zn. Apple iPhone 5S v hodnote 70,-€, ktorý jej vytrhol z rúk, pričom však poškodená
ho chytila za mikinu a snažila sa obžalovanému telefón zobrať späť takým spôsobom, že spolu začali o

mobilný telefón zápasiť a takto sa obaja presunuli až pred uvedený vestibul, kde sa poškodenej podarilo
zmocniť sa svojho telefónu, na čo obžalovaný reagoval tak, že si počas trvajúceho vzájomného zápasu
sňalztvárerúškoapohryzolpoškodenú,ktorákričalaopomoc,doobochrúk,alezraneniejejnespôsobil,
avšak v dôsledku bolesti spadol poškodenej mobilný telefón z rúk na zem, kedy však už obžalovaný od
ďalšieho konania upustil a z miesta činu ušiel, pretože bol vyrušený pracovníkom železničnej stanice,

3./ - dňa 20.10.2020 okolo 19.30 hod. na nástupišti autobusovej stanice na ulici Komenského v meste
Trebišov po predchádzajúcich verbálnych nezhodách slovne napádal a opakovane sa pokúšal fyzicky
napadnúť poškodeného P. L., nar. XX.XX.XXXX, takým spôsobom, že sa ho snažil fyzicky napadnúť,
pričom v jednej ruke držal sklenenú fľašu od Relax malinovky a v druhej držal malú rozbitú sklenenú fľašu
od alkoholu a počas toho sa vyhrážal poškodenému P. L. slovami, že ho pozabíja, kde týmto konaním
poškodenému P. L. nespôsobil žiadne zranenia ani škodu na majetku,Bol mu za to uložený podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zák. (§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.) u h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Trebišov, W. XXXX/XX spôsobenú škodu vo výške 83,- € (osemdesiattri Eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného H. T. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a obžalovaný.

Okresný prokurátor napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za neodôvodnené a neprimerane
mierne.

V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sám obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania
popísal poškodeného H. T. ako staršieho uja, ktorý mal podľa neho 50 alebo 60 rokov a ktorý chodil o

paličke, pričom bezprostredná svedkyňa uvedeného skutku, t. č. už nebohá N. O., vo svojej výpovedi z
21.10.2020 odhadla vek poškodeného v rozmedzí od 60 do 70 rokov.

Vo svojej výpovedi z 15.01.2021 obvinený na otázku obhajcu, ktorý sa ho pýtal na jeho vedomosť o
veku poškodeného A. T. odpovedal, že o veku poškodeného nevedel, pričom uviedol, že vedel že je

asi starý, lebo mal paličku.

Je preto zrejmé, že obžalovaný mohol mať o veku poškodeného H. T. dostatočnú vedomosť a v tejto
súvislosti zrejme iba využil zákonnú možnosť brániť sa obvineniu spôsobom, ktorý uzná za vhodný.

Zároveň treba zobrať do úvahy aj skutočnosť, že poškodený má zjavné zdravotné problémy a pohybuje
sa pomocou paličky, ktorá skutočnosť je na prvý pohľad viditeľná a nepoprel ju ani obžalovaný. Z
uvedenéhodôvodubypretobolomožnépoškodenéhoH.T.považovaťajzachránenúosobupodľa§139
ods. 1 písm. f) Tr. zák. Podľa § 127 ods.6 Tr. zák. sa totiž za chránenú osobu na účely Trestného zákona
rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou,

bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou,
invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo
postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.

Čo sa týka druhého samostatného skutku obžaloby, kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188

ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., týkajúceho sa poškodenej osoby mladistvej B. T., nar. 16.05.2004
poznamenáva, že je síce pravdou, že táto mala v čase skutku na tvári ochranné, hygienické rúško a
spočiatku jej obžalovaný nemusel vidieť do tváre, avšak z výpovede samotnej poškodenej, ale najmä
svedka L. P. je evidentné, že vzájomný kontakt medzi obžalovaným a touto poškodenou trval dlhšiu
dobu, počas ktorej musel obžalovaný zistiť o akú, vekovo starú osobu ide. Zároveň tento svedok popísal

poškodenú ako 15-16 slečnu. V rovnakom duchu popísal poškodenú aj ďalší svedok Ing. L. X., ktorý
poškodenú osobne videl a jej vek odhadol na 16 rokov.

Je preto viac ako pravdepodobné, že aj obžalovaný musel mať o veku poškodenej podobnú vedomosť
ako uvedení svedkovia a teda musel vedieť, že má menej ako 18 rokov.

Len na margo pritom poznamenáva, že O. L., ešte ako svedok vo svojej výpovedi z 21.10.2020 odhadol
vek poškodenej B. T., nar. 16.05.2004 vtom zmysle, že mohla mať tak 17 rokov.

Zároveň stojí za povšimnutie aj skutočnosť, že pri prvom skutku lúpeže bola poškodenou osobou osoba

vyššieho veku a s paličkou v ruke a pri druhom skutku lúpeže ňou bolo v zmysle Trestného zákona dieťa.
Teda v oboch prípadoch išlo o chránené osoby, u ktorých sa všeobecne predpokladá kladenie menšieho
odporu, s čím zrejme počítal aj obžalovaný.Z týchto dôvodov, vzhľadom na neuznanú kvalifikáciu skutkov 1) a 2) obžaloby ako zločinov lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. preto považuje za neprimerane mierny aj uložený úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bude potrebné uložiť aj s prihliadnutím na ustanovenie §

41 ods. 2 Tr.zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trebišov v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a
rozhodnutie.

Obžalovaný O. L. v písomných dôvodoch uviedol, že súd uňho zistil dve priťahujúce okolnosti, a to
spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), pričom za viac trestných činov je v zmysle
zaužívanej súdnej praxe potrebné považovať spáchanie dvoch a viacerých trestných činov. Priťažujúcou
okolnosťou je aj skutočnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm.m) Tr. zák.), v tomto smere
boli zohľadnené posledné dve nezahladené odsúdenia. Poľahčujúce okolnosti uňho zistené neboli.

Podľa názoru obžalovaného je napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov v časti týkajúcej sa výšky
uloženého trestu neprimerané prísny.

Poukazuje pritom na to, že čo sa týka pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tak má za to, že

mumožnopričítaťpoľahčujúceokolnostivzmysle36písm.1),písm.n)Tr.zák.,keďženapomáhalOČTK
pri objasňovaní trestného činu, čo vyplýva z previerky výpovede na mieste trestného činu, a taktiež, že
sa priznal a oľutoval svoje konanie aj napriek formálnemu vyhláseniu o nevine. Čo sa týka priťažujúcich
okolností, tieto má dve, a to v zmysle § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. 1) Tr. zák., podľa ktorého: „Poľahčujúcou
okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.", tak
k uvedenému uvádza, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 30.03.2021 je uvedené, na otázku
jeho obhajcu či ľutuje čo spravil, „Áno, ľutuje to." Taktiež na strane 8 zápisnice o jeho výsluchu zo dňa
22.10.2020 uviedol, že ľutuje to čo spravil.

Vzhľadom na to, že poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti sú podľa jeho názoru v rovnováhe,
tak mu súd mal uložiť trest v rozpätí dolnej hranice trestnej sadzby odňatia slobody 3 roky a zvýšenej
trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. Trest odňatia slobody navrhuje určiť v dolnej polovici takto
určenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku v častí týkajúcej sa náhrady škody, tak s tým v plnom rozsahu
súhlasí.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťahujúcich okolností."

V danom prípade teda nemalo dôjsť k zvyšovaniu dolnej hranice trestu odňatia slobody, nakoľko pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaký.

Je teda toho názoru, že vzhľadom na uvedený znalecký posudok z ktorého vyplýva, že je uňho
konštatovaná porucha vývoja osobnosti a zníženie intelektu do pásma ľahkej mentálnej retardácie a
taktiež to, že bola zistená oslabená logická, abstraktná a úsudková schopnosť ako aj schopnosť kritiky,
je podľa jeho názoru potrebné prihliadať na to, že aj napriek uvedenej mentálnej spôsobilosti svoje činy
jednoznačne oľutoval. Zastáva teda názor, že súd by mal pri určovaní výšky trestu zohľadniť aj túto

skutočnosť.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vrátil vec okresnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov
so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Má zato, že takto navrhovaný uložený trest by spĺňal zákonné požiadavky zásad ukladania trestu v
zmysle § 34 Tr.zák. aj s poukazom na individuálnu ako aj generálnu prevenciu.Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil
nasledovné.

Hneď v úvode je potrebné poznamenať, že podaným odvolaním prokurátorom bola napadnutá len časť
rozsudku týkajúca sa pokračujúceho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorý sa týka skutkov

pod bodmi 1) a 2) rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj výrok o treste. Odvolaním obžalovaného O. L.,
ako bolo vyššie uvedené, bol napadnutý výrok o treste. Z týchto dôvodov krajský súd preskumával a
posudzoval napadnutý rozsudok v tomto rozsahu.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní okresného súdu boli
vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Výrok o

vine obžalovaného O. L. je zložený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
vylučujú inú alternatívu skutkového deja, než aký bol na základe týchto dôkazov ustálený v napadnutom
rozsudku prvostupňového súdu.

V rozsudku okresného súdu konanie obžalovaného O. L. podľa zistenia odvolacieho súdu je celkom

spoľahlivo preukázané vo veci zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi, a to konkrétne výpoveďou
svedka H. T., prečítanou výpoveďou nebohej svedkyne N. O., prečítanou výpoveďou mal. poškodenej
X. O., výpoveďou svedkyne T. L., výpoveďou svedka L. P., prečítanou výpoveďou svedka O. J. a tiež
nepriamo výpoveďou svedka L. X., ako aj listinnými dôkazmi - odborným vyjadrením ohľadne vyčíslenia
škody, lekárskou správou, zápisnicou o obhliadke miesta činu a vyhotovenou fotodokumentáciou z

uvedeného procesného úkonu.

Aj z výpovede obžalovaného O. L. na hlavnom pojednávaní, a tiež jeho súhlasných vyjadrení k
usvedčujúcim svedeckým výpovediam vyplýva, že trestnú činnosť kladenú mu za vinu napadnutým
rozsudkom nepopiera.

S prihliadnutím na tú skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania
tvoria jeden celok a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, ale komplexne, nie je efektívne a účelné v tomto rozhodnutí znovu podrobne
rozoberať dôkazy, na ktoré už v svojom rozhodnutí poukázal okresný súd, a to najmä v situácii, keď

odvolatelia nespochybnili v podanom odvolaní skutočnosti vyplývajúce z výpovedí vyššie uvedených
svedkov, či obsah listinných dôkazov, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia prvostupňový súd.

Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky tak obžalovaným O. L., ako aj prokurátorom v nimi
podanom odvolaní, je potrebné dať odpoveď na ich argumenty, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie

v tejto trestnej veci.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd zameral dokazovanie aj na objasnenie skutočností, či
obžalovaný O. L. mal vedomosť o tom, že poškodený H. T. je osobou staršou ako 60 rokov, teda osobou
vyššieho veku a rovnako, či obžalovaný O. L. mal vedomosť o tom, že poškodená mal. X. O. je osobou

mladšou ako 18 rokov, teda dieťaťom a zistil, že to nebolo preukázané.

Prvostupňový súd vychádzal pritom z výpovede obžalovaného O. L., ktorý na hlavnom pojednávaní
uviedol, že nevedel, koľko môže mať poškodený H. T. rokov a ani maloletá X. O.. Prečo si „vybral" na
spáchanie trestného činu práve týchto poškodených vysvetlil tým, že v kritickom čase bol pod vplyvom

alkoholu, nevedel čo robí, a vo vestibule Železničnej stanice v Trebišove bola v kritickom čase iba
poškodená a on.

Poškodená mala na tvári rúško. Aj v prípravnom konaní sa obžalovaný k osobe poškodeného H. T. z
hľadiska jeho veku vyjadroval neurčito s tým, že nevie jeho vek presnejšie uviesť, mal 50 alebo 60 rokov.

V tejto súvislosti obžalovaný dôvodil, že nevie čítať ani písať a preto uvedenú otázku nevie zodpovedať.

V súlade so stavom veci a zákonom postupoval prvostupňový súd, keď pri posudzovaní vedomostí
obžalovaného O. L. o veku poškodených zohľadnil komplexne jeho intelektuálne schopnosti, mentálnuvýbavu a celkové vystupovanie pred súdom a tiež závery znaleckého posudku znaleckej organizácie
Forenza v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorých je zrejmé, že u obžalovaného
O. L. bola zistená porucha vývoja osobnosti, zníženie intelektu do pásma ľahkej mentálnej retardácie a

oslabená logická, abstraktná a úsudková schopnosť a dospel k správnemu záveru, že od obžalovaného
O. L. nemožno objektívne požadovať, aby mohol mať vedomosť o veku poškodeného H. T. a mal. X. O..

Krajskýsúdsavcelomrozsahustotožňujesargumentáciouprvostupňovéhosúduuvedenouvdôvodoch
napadnutého rozsudku, že z vykonaného dokazovania ako aj zo všetkých okolností prejednávanej veci

pri tom nijako nevyplýva, že by spáchanie trestného činu bolo z pohľadu obžalovaného subjektívne
ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodených, práve naopak, je zrejmé, že obžalovaný lúpežne
prepadol oboch poškodených z toho dôvodu, že sa zhodou okolností práve nachádzali v jeho blízkosti a
iné osoby na mieste spáchania trestného činu neboli. Vek poškodených nebol u obžalovaného žiadnym
motivačným faktorom, ktorý by ho akokoľvek ovplyvnil alebo podporil pri spáchaní trestnej činnosti, a
že s vekom poškodených si obžalovaný nespájal ani ich menej intenzívnu reakciu na jeho konanie

a ani inú skutočnosť. Lúpežné prepadnutie poškodených teda celkom zjavne nijako nesúviselo s ich
vekom a evidentne bolo iba výsledkom snahy obžalovaného dostať sa nejakým spôsobom k finančným
prostriedkom, resp. k mobilnému telefónu, bez ohľadu na to, komu ich zoberie.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch odvolania konštatuje, že poškodený H. T. má zjavne zdravotné problémy a

pohybujesapomocoupaličkyazuvedenéhodôvodubyhobolo možnépovažovaťajzachránenúosobu
podľa § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák., krajský súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožňuje. Skutočnosť,
že poškodený H. T. pri chôdzi používa paličku, sama o sebe ešte neodôvodňuje bez ďalšieho záver, že
v jeho prípade ide o chorú osobu v zmysle § 127 ods. 6 Tr. zák.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že H. T. je osobou invalidnou, alebo osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím zodpovedajúcim ťažkej ujme na zdraví.

Pre úplnosť treba poznamenať, že prokurátor nenavrhoval na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy na
objasnenie vyššie uvedenej skutočnosti a rovnako neboli takéto dôkazy vykonané v prípravnom konaní

a v podanej obžalobe prokurátor odôvodnil použitie právnej kvalifikácie konania obžalovaného O. L. v
bodoch 1) a 2) obžaloby - zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na
ust. § 139 ods. 1 písm. a) a e) Tr. zák.

V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že ust. § 139 ods. 1 písm. a) až j) Tr. zák. sa nepoužije,

ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby tak, ako
to bolo v posudzovanej trestnej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu v
právnom posúdení konania obžalovaného O. L.. Obžalovaný tým, že použil proti H. T. a mal. X. O. násilie

v úmysle zmocniť sa ich veci, spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku.
Obžalovaný O. L. je v napadnutom rozsudku hodnotený na základe dostupných a vykonaných dôkazov,
plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd zistil, že doposiaľ bol 5x súdne

trestaný za prevažne majetkovú trestnú činnosť, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Nový Jičín zo
dňa 8.10.2020 sp.zn. 19T/108/2019 pre trestný čin výtržníctva. Predtým mu bol rozhodnutím Okresného
súdu Frýdek - Místek zo dňa 24.7.2019 sp.zn. 4T/108/2019 pre trestný čin krádeže uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok, ktorá
uplynula 3.9.2020. V prípade starších odsúdení obžalovaného tuzemskými súdmi z rokov 2016, 2015

a 2013 už nastala fikcia neodsúdenia. V registri priestupkov má obžalovaný celkovo 24 záznamov za
priestupky rôzneho charakteru, prevládajú však menej závažné priestupky na úseku zákona o dráhach
(neoprávnené prechody cez železničné koľajisko) a priestupky proti verejnému poriadku.

Prvostupňový súd u obžalovaného O. L. zistil dve priťažujúce okolnosti a to spáchanie viacerých

trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.) a tiež , že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.).

Poľahčujúce okolnosti prvostupňovým súdom u obžalovaného O. L. zistené neboli. Pokiaľ obžalovaný
v tejto súvislosti v podanom odvolaní namieta, že mu mala byť zohľadnená poľahčujúca okolnosť podľa§ 37 písm. l) Tr. zák. , to znamená, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval, krajský súd konštatuje, že obžalovaný O. L. sa v prípravnom konaní priznal len pod ťarchou
vykonaných dôkazov - výsluchu t.č. už nebohej N. O., svedka L. P., svedka P. L., ako aj svedka O. J.,

a prejav ľútosti obžalovaným nebol úprimný a spontánny. Vyjadrenie obžalovaného O. L. na hlavnom
pojednávaní nekorešponduje s ním požadovanou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák.

K návrhu obžalovaného O. L., aby mu bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.
zák., t.z. ,že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, odvolací súd nezistil u

obžalovaného O. L. také aktívne konanie v priebehu trestného konania v posudzovanej trestnej veci ,
na ktoré by bolo potrebné uplatniť vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu tak,
ako sú uvedené v § 34 Tr. zák. Náležite zohľadnil v uloženom treste obžalovanému O. L. okolnosti
prípadu, spôsob spáchania činu, mieru zavinenia, spôsobený následok, ale aj pohnútku, pomer a

mieru závažnosti priťažujúcich okolností a zároveň prihliadol aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť nápravy a uložil obžalovanému O. L. podľa zásad uvedených v ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný
trest s použitím asperačnej zásady vymedzenej v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. v dolnej polovici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.

Vzhľadom na uvedené zistenie odvolací súd má zato, že uložený trest obžalovanému O. L. je zákonný a
potrebný tak na dosiahnutie účelu generálnej, ale aj individuálnej prevencie u obžalovaného, aby tento
v budúcnosti už neporušoval záujmy chránené Trestným zákonom, ale viedol riadny život.

Zaradenie obžalovaného O. L. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. , pretože obžalovaný O.
doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.