Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200943.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej , v právnej veci žalobkyne: U.. M. T., M..
XX.XX.XXXX, A. Q. W. X, Q., zast.: JUDr. Štefan Nebeský, PhD., nar. 11.01.1975, trvale bytom Kúpeľná
7, Bratislava, proti žalovanej: I.. N. R., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. T. X Q.F., zast. LEGART s.r.o., so sídlom
Hrachová 16B, 821 05 Bratislava, IČO: 47 252 332, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.05.2021, č.k. 19C/23/2021-102,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa mení tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej zložiť do úschovy Okresného súdu

Bratislava III sumu 8 000 eur do 3 dní od doručenia uznesenia.

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilust.§324ods.1,§325ods.1,2,§326ods.1,§328ods.1,§329ods.1
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)avecnetým,že,možnokonštatovať,
že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že nie je vylúčená existencia nároku žalobkyne. Z
listinných dôkazov, a to z výpisu z účtu poručiteľa vedeného v Tatra banka, a.s. mal za preukázané,

že po smrti poručiteľa došlo k výberom hotovosti dňa 07.01.2021 v sume 2 000 eur, dňa 11.01.2021 v
sume 2 000 eur, dňa 14.01.2021 v sume 2 000 eur a dňa 18.01.2021 v sume 2 000 eur, teda v celkovej
výške 8 000 eur. Z uvedeného vyvodil, že je potrebné uložiť žalovanej zložiť sumu do úschovy súdu.
Majúc za to, že neprivodil stav znemožňujúci, resp. resp. neúmerne sťažujúci nadobudnúť dedičstvo
po poručiteľovi v zákonnom rozsahu a teda existuje dôvodná obava bezprostredne hroziacej ujmy na
právach a právom chránených záujmoch žalobkyne.

3. Nakoľko žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo
veci samej, súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. a § 354 C.s.p. v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac ust.
§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p.. Nepoprela, že po smrti poručiteľa vybrala finančné prostriedky,
avšak dôvodom bola nutnosť úhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Objednávateľom i
platcom za tejto služby bola ona, uhradila sumu 1779,92 eur. Ďalej objednala pomník vo výške 1780
eur a uzavrela s MARIANUM -Pohrebníctvo mesta Bratislava, p.o. zmluvu o nájme hrobového miesta.
Nedôvodne ju tak žalobkyňa vykresľuje ako nemorálnu osobu. K účtu poručiteľa má plné dispozičné

právo , ktoré jej udelil 07.12.2019. Peňažné prostriedky ktoré sú na účte, vrátane 8 000 eur , ktoré
vybrala sú v jej výlučnom vlastníctve. nakoľko ich nadobudla darovaním od poručiteľa. Nakoľko bolipeňažné prostriedky nadobudnuté darom, nepatria do BSM. Pričom dar, ktorý dostala od poručiteľa
žalobkyňa vysoko prevyšuje dar, ktorý dostala ona. Mala za to, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti
odôvodňujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a v právom chránených

záujmoch. Neosvedčila ani potrebu dočasnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného žiadala, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zamietol.

5. K odvolaniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.06.2021
a uviedla, že žalovaná v odvolaní nenamietala, že sporné peňažné prostriedky vybrala z účtu poručiteľa

po jeho smrti. Popísala vzťah poručiteľa so žalovanou a uviedla, že po smrti poručiteľa mal žalovaná
ako jediná dispozičné právo k účtu poručiteľa a po jeho smrti vybrala z jeho účtu sumu 8000 eur. I keď
žalovaná predložila doklady o nákladoch vynaložených na pohreb, pomník a nájom hrobového miesta,
tieto náklady nekonzultovala so žalobkyňou. Napriek uvedenému nie je však zrejmým ako žalovaná
použila sumu 4235,18 eur. Povinnosťou žalovanej bolo oznámiť banke úmrtie poručiteľa, pričom jej
postavenie disponenta smrťou poručiteľa zaniklo. Manželstvo medzi žalovanou a poručiteľom vzniklo

29.02.2020 a zaniklo 02.01.2021 smrťou poručiteľa. Dňa 18.11.2020 predala žalované svoj byt na T. X F.
Q.zakúpnucenu142200eur,zktorýchvyplatilarealitnejkancelárii4266eur,predajomtakzískalasumu
137.934 eur, pričom kúpna cena bola žalovanej vyplatená v dvoch splátkach 19.11.2020 a 27.11.2020,
tedazatrvaniamanželstva.DoBSMtakpatríajvýnoszpredajauvedenéhobytu.Malazato,žežalovaná
nemal súhlas poručiteľa s použitím majetku v BSM na kúpu sporného bytu. Prvá splátka kúpnej ceny

za byt predstavovala sumu 39 640 eur nie 10 000 eur, pričom sumu 29 650 eur uhradil poručiteľ dňa
17.04.2020 zo svojho účtu. Pričom k darovaniu zo strany poručiteľa v prospech žalovanej malo dôjsť
v auguste 2020 resp. v októbri 2020. Suma 15 000 eur bola tiež uhradená z účtu poručiteľa, a to dňa
01.12.2020. K úhrade celej kúpnej ceny za sporný byt došlo za trvania manželstva, v čase existencie
BSM, pričom časť kúpnej ceny bola uhradená priamo z účtu poručiteľa. Žalovaná nadobudla sporný

byt do výlučného vlastníctva len z dôvodu, že uviedla, že je slobodná. Za spornú považovala zmluvu o
darovaní z 20.10.2020, ktorou mal poručiteľ darovať žalovanej sumu 130 000 eur. Ako i skutočnosť, že
platby z účtu poručiteľa vo výške 29 650 eur zo dňa 17.04.2020, 40 000 eur zo dňa 04.11.2020 a 15 000
eur zo dňa 01.12.2020 neboli označené ako dar. Upriamila pozornosť aj na to, že notár pri osvedčovaní
podpisuneosvedčovalajpravdivosťskutočnostíuvádzanýchvlistine.Jepresvedčenáotom,ževdanom

čase nebol poručiteľ plne spôsobilý na právne úkony, čo mieni preukázať znaleckým dokazovaním.
Nie je zrejmým ani prečo bola predmetom daru práve suma 130 000 eur. Ako bezpredmetnú označila
argumentáciu žalovanej o kolácii, poukazujúc na ust. § 469 Občianskeho zákonníka. Keďže v súčasnosti
orgány činné v trestnom konaní preverujú konanie žalovanej vo vzťahu k podpisu darovacej zmluvy, ako
aj vo vzťahu k výberom hotovosti z účtu poručiteľa po jeho smrti. Čo sa týka darovania 1 rodinného domu

poručiteľom žalobkyni uviedla, že táto darovacia zmluva bola podpísaná v prítomnosti žalovanej pred
notárom v nemocnici, a nemal k nej žalované výhrady. V závere žiadal, aby súd vyžiadal od LEGART
s.r.o. predloženie vyjadrenia, kedy poručiteľ s LEGART s.r.o., podpísal zmluvu o poskytovaní právnych
služieb. Mala tak za to, že osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach
nakoľko žalovaní zavádza, že sporný byt kúpila výlučne zo svojich finančných prostriedkov, zavádzala

budúcich predávajúcich že je slobodná, zrejme použila časť prostriedkov z BSM na úhradu druhej časti
kúpnej ceny bytu, primäla poručiteľa k podpisu spornej darovacej zmluvy, po smrti poručiteľa vybrala z
účtu sumu 8 000 eur. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že poručiteľ jej udelili dispozičné oprávnenie
k bežnému účtu . Ak je žalobkyňa toho názoru, že poručiteľ nebol spôsobilým a vedomým si svojho
konanie, v takom prípade by bola neplatnou aj darovacia zmluvu, ktorou bola obdarovaná žalobkyňa.
Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby podala návrh na obmedzenie spôsobilosti jej otca. Upriamila
pozornosť na to, že finančné prostriedky získané z predaja jej bytu vo výlučnom vlastníctve nepatria do

BSM. Mala za to, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy na jej právach a právom chránených záujmoch. Preukázala, že mala dispozičné právo
k účtu poručiteľa ako i účel na aký finančné prostriedky použila, nejednala s cieľom obohatiť sa. Na
základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380,
§ 378 ods. 1 C.s.p., dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.8. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť (najmä), aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovu na súdu.

11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

12. Z uvedených citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného

opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami,
ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

13. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p..
Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré
vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia
byťvypočutíasúdniejepovinnývykonávaťžiadneinédokazovanie.Povinnosťzdržaťsadisponovanias
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie

strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné
posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Význam toho, že pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je
podstatnývprípadeodvolaniaprotiuzneseniu,ktorýmsarozhodloonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie,
ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu
veci.

14. V posudzovanej veci odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu
existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.) konštatuje nesplnenie
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Procesné zabezpečenie úpravy
pomerovneodkladnýmopatrenímmávždynevyhnutnevzťahkukonkrétnemuhmotnoprávnemunároku,

a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním
vo veci samej. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho doplnenia a príloh
má odvolací súd za osvedčené, že žalobkyňa ako i žalovaná patria do prvej skupiny dedičov zo
zákona (§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka) po poručiteľovi I.. J. T., S. R. XX.XX.XXXX, pričom
žalobkyňa je dcérou poručiteľa a žalovaná bola manželkou poručiteľa. Možno tak súhlasiť so závermi

súdu prvej inštancie, že medzi stranami je osvedčená existencia pravdepodobnosti hmotnoprávneho
vzťahu. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dospel k záveru, že žalobkyňa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) alebo obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia)bude ohrozený. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ( bod 17) vyplýva, že súd prvej inštancie
osvedčenie dôvodnosti potreby úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením založil na
tom, že nie je vylúčená existencia nároku žalobkyne a nariadeným neodkladným opatrením by sa

znemožnili dispozičné úkony žalovanej s predmetným účtom. Zásadným je poukázať na to, že samotná
žalobkyňa potrebu neodkladnej úprava pomerov založila na tom, že by sa jej neúmerne sťažila
nadobudnúť dedičstvo v zákonnom podiele po poručiteľovi. Z obsahu spisu je zrejmým, že súdny
komisár v dedičskom konaní vykonáva úkony, ktorými zisťuje majetok a dlhy poručiteľa ( predbežné
šetrenie). Pričom tak žalobkyňa ako i žalovaná sú zaradené do prvej dedičskej skupiny, každý z nich

dedí rovným dielom. S ohľadom na uvedené nie je dôvodnou argumentácia žalobkyne, že konaním
žalovanej by mohlo dôjsť k sťaženiu nadobudnutia jej zákonného dedičského podielu, ktorý je podľa
zákona patrí. Spornou je aj otázka preukázania obavy z ohrozenia exekúcie, keď podmienkou jej
vykonania je exekučný titul, i s prihliadnutím na to, že dedičské konanie po poručiteľovi je len v štádiu
predbežného šetrenia. Ak mienila žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zabrániť
žalovanej disponovať s účtom poručiteľa je nutné zdôrazniť, že v prebiehajúcom dedičskom konaní

po poručiteľovi je súdny komisár v zmysle ust. Civilného mimosporového poriadku oprávnený aj bez
návrhu vykonať neodkladné úkony, najmä zabezpečiť dedičstvo, vykonať súpis na mieste samom, zveriť
veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí,
ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví
správcu dedičstva alebo jeho časti. Pričom podľa ust. § 180 C.m.p. zabezpečenie vecí patriacich

do dedičstva sa vykoná najmä ich uložením do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár,
alebo uložením u uschovávateľa, alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom
mieste. Ak bol poručiteľ majiteľom bankového účtu alebo vkladnej knižky, môže súd v dedičskom
konaní uznesením zakázať výplatu z bankového účtu alebo z vkladnej knižky. Odvolací súd má za to,
že v takomto prípade žalobkyňou sledovaný účel, t.z. znemožniť žalovanej nakladať s prostriedkami

na účte poručiteľa bolo možné dosiahnuť iným právnym inštitútom upraveným v C.m.p.. Vzhľadom k
uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ohrozenie svojho nároku, či
už subjektívne alebo objektívne, nestačuje len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv
navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je
základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí

(§ 262 ods.1 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).