Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 20, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 66C/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321203165
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Eliášová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1321203165.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v spore žalobcu: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom N. XX, W., proti
žalovanému: W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom D. XXXX/XX, U., o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným tunajšiemu súdu dňa 22. júna
2021 domáhal, aby súd žalovanému nariadil „vypratať a zdržať sa užívania nehnuteľností evidovaných
na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, obci Bratislava, mestská časť
Rača, v katastrálnom území Rača, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné

číslo XXX/XXX, výmera XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, súpisné číslo: XXXXX,
nachádzajúca sa na N. č. 2, XA, XB, byt nachádzajúc sa na N. 2, na 7. poschodí, byt č. XX - F, podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku: XXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel X/X a nebytový priestor - garáž, na N. 2, XA, XB,
na 1. poschodí, priestor č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 738700/7038600, spoluvlastnícky podiel

1/28“ (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že od 18.09.2017 je vlastníkom vyššie špecifikovaných
nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva bez platného právneho dôvodu a bez právneho titulu, a preto sa
žalobca domáha ochrany práva vlastníka v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca
v lete roku 2018 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu na predaj uvedených nehnuteľností. K prevodu

vlastníckehoprávaneprišlozdôvoduzápisuexekučnéhozáložnéhoprávanaprevádzanénehnuteľnosti,
v dôsledku čoho bolo konanie o zápise vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného zastavené, a
to bolo aj jedným z dôvodov na odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom, druhým dôvodom bolo, že
žalovaný nevyplatil plnú kúpnu sumu za nehnuteľnosti. Žalovaný od leta 2018 užíva nehnuteľnosti
bez platného právneho dôvodu a vzniknutú situáciu odmieta riešiť, neinicioval žiadne rokovanie ani
doriešenie prevodu vlastníckeho práva, pričom mu bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy riadne doručené.

V odôvodnení svojho návrhu žalobca ďalej uviedol, že nakoľko bol prinútený z dôvodu vedených
exekúcií riešiť situáciu s vlastníctvom bytu, snažil sa o komunikáciu so žalovaným, ale bez úspechu. Po
telefonickom oslovení odmietol komunikáciu s odôvodnením, že problém si rieši svojpomocne. Žalobca
nemal vedomosť o postupoch žalovaného a odoslal mu odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré si dňa
05.03.2021 žalovaný prevzal. Následne mu odoslal aj výzvu na vypratanie bytu, ktorú si tiež prevzal.
Žalovaný napriek doručenej výzve sa dňa 13.03.2021 z nehnuteľnosti nevysťahoval, naopak žalobca

zistil, že byt užívajú bez vedomia žalobcu rodičia žalovaného. Žalobca taktiež zistil, že žalovaný bez
súhlasu žalobcu a potrebného splnomocnenia prehlásil na svoje meno dodávku elektrickej energie.Spoločnosť Elgas, s.r.o. ako dodávateľ elektrickej energie so žalovaným následne ukončila zmluvný
vzťah. Žalovaný si ale následne uzatvoril novú zmluvu o dodávke elektrickej energie so spoločnosťou
SPP, a.s. a žalobca sa musel opäť obrátiť so žiadosťou na ukončenie dodávky elektrickej energie do

jeho nehnuteľnosti a ukončenia zmluvného vzťahu SPP, a.s. so žalovaným.
2.2. Žalobca ďalej uviedol, že predložil Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru vo veci
T. žiadosť o zastavenie konania o návrhu na zmenu zápisu vlastníckeho práva, ktorý podal žalovaný
opätovne, s pôvodnou kúpnou zmluvou z roku 2018, avšak bez súhlasu žalobcu. Žalovaný navyše k
návrhu priložil potvrdenie od správcu bytového domu o nedoplatkoch, ktoré môže správca vydať len

vlastníkovi nehnuteľnosti, pričom žalobca žalovanému takéto potvrdenie nevydal ani ho nesplnomocnil
na takýto úkon. Žalovaný napriek prevzatiu odstúpenia od kúpnej zmluvy nehnuteľnosť ďalej užíva,
odmietaakceptovaťukončenievzťahuaajužívaniebytu.Žalobcamázámervčonajkratšomčasepredať
nehnuteľnosti,abymoholžalovanémuvydaťprijatéplnenieaukončiťvzťahajsomžalovaným.Žalobcovi
vznikajú náklady za užívanie bytu žalobcom vo výške 123,08 eura mesačne. Nakoľko však žalobcovi
aktuálne vzniká škoda na nákladoch za užívanie spornej nehnuteľnosti a rovnako prichádza o možný

zisk z nájmu nehnuteľnosti, je potrebné nariadiť žalovanému, aby sa zdržal jej užívania a aby ju vypratal.
Uvedené neodkladné opatrenie je nutné nariadiť aj voči akýmkoľvek iným osobám, ktoré by mohli
nehnuteľnosť užívať z poverenia žalovaného. Žalovaný poukázal záverom na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2018, sp. zn. I. C. o charaktere neodkladného opatrenia ako
zabezpečovacieho civilno-procesného prostriedku.

3. Súd sa v konaní oboznámil s dôkazmi, ktoré na osvedčenie svojho nároku žalobca predložil, a to
s 1/ listom vlastníctva č. XXXXX, 2/ rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru
o zastavení konania z XX.XX.XXXX č. V-XXXXX/XXXX, 3/ zmluvou o prevode vlastníctva k bytu
a o prevode spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore uzatvorenou medzi žalobcom ako

predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim z XX.XX.XXXX (ďalej len „kúpna zmluva“), 4/ odstúpením od
zmluvy z XX.XX.XXXX adresovaným žalovanému s podacím lístkom a dokladom o doručení, 5/ výzvou
na vysťahovanie a protokolárne odovzdanie bytu adresovanej žalovanému z 05.03.2021 s podacím
lístkom a dokladom o doručení, 6/ oznámením o ukončení zmluvy na dodávku elektriny spoločnosťou
Elgas, s.r.o. 7/ návrhom žalobcu na zastavenie konania T. predpisom mesačnej zálohovej platby za

užívanie bytu platným od 01.01.2021 a predpisom mesačnej zálohovej platby za užívanie nebytového
priestoru platným od 01.01.2021.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
4.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
4.5. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“) Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
4.6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

4.7. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX predloženým žalobcom mal súd za osvedčené, že žalobca
je vlastníkom uvedených nehnuteľností (špecifikovaných v odseku 1 odôvodnenia tohto uznesenia),

a to z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2017, pričom v časti ťarchy bolo zapísaného záložné právo
v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. podľa V-XXXXX/XXXX z 30.07.2018. Na liste vlastníctva je
vyznačená plomba na základe T.5.2. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru z 13.10.2020 mal súd za
osvedčené, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností podaného žalobcom a žalovaným dňa 11.12.2018 na základe kúpnej zmluvy

pod. č. T.8 s odôvodnením, že k predmetnej nehnuteľnosti boli v čase rozhodovania okresného zapísané
poznámky Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, v ktorých je
vyslovenýzákaznakladaťsnehnuteľnosťami,ktorésúvovlastníctvežalobcuažalobca(predávajúci)ani
žalovaný (kupujúci) nepreukázali zánik obmedzujúcej poznámky k nehnuteľnosti, k zániku pohľadávky
neprišlo a táto mala byť vyporiadaná predajom na dražbe.

5.3. Súd mal ďalej za osvedčené, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa
30.08.2018 kúpnu zmluvu na uvedené nehnuteľnosti. Časť kúpnej ceny bola podľa kúpnej zmluvy
uhradená žalovaným 01.06.2018 a zvyšná časť mala byť uhradená prostredníctvom úveru poskytnutého
žalovanémubankouSlovenskásporiteľňa,a.s.,pričombankauhradídruhúčasťkúpnejcenypopodpise
Záložnej zmluvy a podaní návrhu na zápis záložného práva v prospech banky (na účet Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s. vo výške nesplateného úveru zabezpečeného záložným právom a na účet

žalobcu).Zkúpnejzmluvytiežvyplývalo,žepredávajúciodovzdábytkupujúcemudoužívaniapoúplnom
zaplatení kúpnej ceny.
5.4. Z odstúpenia od zmluvy z 15.02.2021 mal súd za osvedčené, že žalobca adresoval žalovanému
odstúpenie od kúpnej zmluvy (bez bližšieho odôvodnenia). Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa
05.03.2021.

5.5. Z výzvy na vysťahovanie a protokolárne odovzdanie bytu z 05.03.2021 mal súd za osvedčené, že
žalobca vyzval žalovaného na vysťahovanie z predmetnej nehnuteľnosti a jej protokolárne odovzdanie
dňa 12.03.2021 o 13.hod. s upozornením, že nezákonným užívaním nehnuteľnosti vznikne majetková
škoda, ktorú si bude môcť žalobca v plej výške uplatňovať súdnou cestou. Vo výzve žalobca žalovaného
informoval, že kúpnu cenu zníženú o vyplatenie konečného zostatku hypotekárneho úveru ku dňu

12.03.2021 poukáže žalovanému na bankový účet v lehote 90 dní od vysťahovania sa z nehnuteľnosti.
Výzva bola žalovanému doručená dňa 09.03.2021.
5.6. Z oznámenia spoločnosti Elgas, s.r.o. mal súd za osvedčené, že táto spoločnosť dňa 12.04.2021
informovalažalobcuoukončenízmluvyododávkeelektrinyz12.04.2021zostranyElgas,s.r.o.uzavretej
so žalovaným.

5.7. Z návrhu žalobcu na zastavenie konania V - XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX mal súd za osvedčené, že
podaním adresovaným Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru žiadal žalobca o zastavenie
katastrálneho konania V-XXXX/XXXX, nakoľko žiadny návrh na vklad nepodal, nepodpísal, nikoho na
tento úkon nesplnomocnil a od zmluvy odstúpil.
5.8. Z predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platným od 01.01.2021 a z predpisom

mesačnej zálohovej platby za užívanie nebytového priestoru platným od 01.01.2021 mal súd za
preukázané, že žalobcovi ako vlastníkovi bytu boli určené predpisy mesačnej zálohovej úhrady v sume
108,46 eura za byt a 14,62 eura za nebytový priestor.

6. K charakteru neodkladného opatrenia súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325

ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je
existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda
že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa

neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené.
6.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny
záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe
morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je
bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad.

6.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne
účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by
malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality
neodkladného opatrenia).

6.4.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniasavzásadenevykonávadokazovanie,alesúdoňom
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods.
1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená,že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.
6.5. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom

opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti
a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu,
pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Každému vlastníkovi určitej veci podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prináleží ochrana
jeho vlastníckeho práva. Samotná ochrana vlastníckeho práva sa v súkromnom práve realizuje
prostredníctvom vecnoprávnych a obligačných žalôb vyplývajúcich z § 126 Občianskeho zákonníka.
Toto zákonné ustanovenie predpokladá dva druhy vlastníckych žalôb, a to negatórnu žalobu (žaloba o
držanie sa zásahov do vlastníckeho práva) a reinvidikačnú žalobu (žaloba o vydanie veci). Oba druhy

žalôb majú odlišný samostatný skutkový základ určený podľa spôsobu rušenia, resp. zasahovania do
výkonu vlastníckeho práva. To však nevylučuje, aby sa vlastník veci domáhal vydania veci a zároveň
aj zdržania sa rušivých zásahov do výkonu vlastníckeho práva. Uvedeným spôsobom však možno
vlastníkovi veci poskytnúť ochranu len vtedy, ak jeho vlastnícke právo bolo nadobudnuté v súlade so
zákonom, čo vychádza z ústavy garantovanou požiadavky, podľa ktorej majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadok nepožíva ochranu. Netreba zároveň opomínať, že rovnaké práva ako vlastník má
aj oprávnený držiteľ.
7.2. V danom prípade mal súd z listu vlastníctva č. XXXXX za osvedčené, že žalobca je vlastníkom
predmetnýchnehnuteľnostíaakoichvlastník,sadomáhalichvypratania,akoajzdržaniasaichužívania,
a to zo strany žalovaného, ktorý tieto nehnuteľnosti od roku 2018 na základe kúpnej zmluvy medzi ním

a žalobcom užíva, čím podľa názoru žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia neoprávnene
zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Zároveň mal súd za osvedčenú aj tú skutočnosť, že napriek
žiadosti žalobcu o zastavenie konania V - XXXX/XXXX, na liste vlastníctva je stále vyznačená plomba
na základe V - XXXX/XXXX, teda prebieha konanie o vklade vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z roku 2018. Vzhľadom na uvedené stojí proti

sebe vlastnícke právo žalobcu (síce osvedčené) a právo žalovaného na obydlie a ochranu oprávnenej
držby. V oboch prípadoch ide o ústavou garantované práva, pričom tomu vlastníckemu, má byť v zmysle
návrhu žalobcu, poskytnutá ochrana formou neodkladného opatrenia.

8. Neodkladné opatrenia ako procesný prostriedok poskytnutia súdnej ochrany, možno použiť iba vtedy,

ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obava, že vykonanie
exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Právo, ktorému sa má poskytnúť neodkladným
opatrením ochrana, musí súd považovať aspoň za osvedčené, teda také, pri ktorom je súd presvedčený
o jeho danosti, resp. existencií, ako aj existencií potreby jeho bezodkladnej ochrany, a to buď spôsobom,
ktorým sa upravia pomery dotknutých subjektov alebo sa zamedzí ohrozeniu exekúcie. Zároveň však

súd musí zamedziť tomu, aby dôsledkom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa síce sleduje
ochrana určitého práva, nevznikla niekomu inému neprimeraná ujma, resp. aby takéto rozhodnutie
nespôsobilo vznik ďalších právnych sporov.
8.2. Z uvedenej koncepcie chápania neodkladného opatrenia ako prostriedku poskytnutia súdnej
ochrany ohrozeného alebo porušeného práva vyplýva, že súdnu ochranu týmto spôsobom možno

poskytnúť len tým právam, pri ktorých to samotná povaha práva (veci) pripúšťa. To znamená, že ak
na poskytnutie súdnej ochrany ohrozenému alebo porušenému právu nestačí len osvedčenosť danosti
práva a jeho ohrozenia/porušenia, nemožno takémuto právu poskytnúť ochranu formou neodkladného
opatrenia. V danej situácii možno vec vyriešiť len autoritatívnym rozhodnutím súdu a to na základe
podanej žaloby.

8.3. Súd preto uzatvára, že žalobcom požadovanú ochranu jeho vlastníckemu právu možno dosiahnuť
len autoritatívnym rozhodnutím súdu, nakoľko nestačí len osvedčenie jeho danosti, ale jeho danosť musí
mať súd preukázanú vykonaným dokazovaním. To znamená, že o vyprataní nehnuteľnosti a zdržaní
sa užívania tejto nehnuteľnosti môže súd rozhodnúť len po tom, ako vykonaným dokazovaním dospejek záveru, že len žalobca je oprávnený vec ako vlastník užívať, držať, nakladať s ňou a podobne, na
základe čoho je žalovaný povinný vec vydať (vypratať) a zdržať sa jej užívania. V zmysle uvedeného
teda vyplýva, že ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto neoprávnene vec užíva, sa možno domáhať

len na základe žaloby vo veci samej a nie na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak
by totiž súd o danej veci rozhodol formou neodkladného opatrenia, poskytol by ochranu vlastníckemu
právu žalobcu bez toho, aby žalobca potrebu ochrany práva, ako aj samotnú existenciu práva, musel
preukázať, čím by na druhej strane odoprel žalovanému právo na bránenie svojho práva na obydlie.
Inak povedané, rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľností, ako aj zdržaní sa užívania nehnuteľností,

predstavuje taký zásah do vlastníckeho práva, ako aj práva na obydlie, že iným postupom než
prejednaním veci na pojednávaní a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej
súvislosti, k nemu nemožno dospieť.

9. Súd navyše dospel k záveru, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil
postačujúcim spôsobom existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery medzi ním a

žalovaným.
9.2. Žalobca a žalovaný uzavreli na uvedené nehnuteľnosti kúpnu zmluvu v roku 2018, na základe ktorej
sa mal žalovaný stať vlastníkom uvedených nehnuteľnosti, na základe ktorej podali žalobca aj žalovaný
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na základe ktorej (podľa kúpnej zmluvy
po zaplatení celej kúpnej ceny) žalovaný od leta 2018 podľa tvrdenia žalobcu predmetné nehnuteľnosti

užíva. K zamietnutiu návrhu na vklad podaného dňa 11.12.2018 došlo až dňa 13.10.2020, a to z dôvodu
zriadeného exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu.
9.3. Pokiaľ teda žalovaný podľa tvrdenia žalobcu užíva nehnuteľnosti od leta 2018 bez právneho
dôvodu, toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, keďže žalovaný bol po túto dobu (minimálne
do rozhodnutia okresného úradu o zamietnutí návrhu na vklad) oprávneným držiteľom. Súd taktiež

uvádza, že žalobca odstúpil od zmluvy až dňa 15.02.2021, teda po takmer dva a pol roku od uzavretia
kúpnej zmluvy, po viac ako dvoch rokoch po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a po pol roku od rozhodnutia okresného úradu. Navyše aj k podaniu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia pristúpil žalobca až po ďalších mesiacoch od samotného odstúpenia od kúpnej
zmluvy.Akbydanávecvyžadovalabezodkladnéposkytnutiesúdnejochrany,akototvrdížalobca,mohol

a mal žalobca žiadať o vypratanie skôr.
9.4. Vzhľadom na uvedené nebola podľa názoru súdu zo strany žalobcu osvedčená skutočnosť, že
bez okamžitej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom súdneho zásahu by
bolo právo žalobcu ohrozené alebo porušené. Nie je preto splnená podmienka nutnosti bezodkladnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným ako základnej podmienky na nariadenie neodkladného

opatrenia.
9.5. Ani skutočnosť, že žalobca má záujem nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný predať, resp. prenajímať,
čím mu má podľa jeho tvrdenia vznikať bližšie nešpecifikovaná škoda, neosvedčuje potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom vznik škody na jeho nehnuteľnosti neosvedčil.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu škoda vzniká aj z dôvodu úhrad zálohových platieb spojených s užívaním

bytu, ktoré je povinný každý mesiac platiť, súd uvádza, že 1/ žalobca neosvedčil, že tieto platby sám aj
uhrádza (súdu predložil len ich predpis), 2/ platenie úhrad spojených s užívaním bytu je spojené práve s
vlastníctvom nehnuteľnosti, čo žalobca vôbec nerozporuje, a preto je ako vlastník povinný aj tieto úhrady
platiť a 3/ vzhľadom na ich výšku možno ustáliť, že s poukazom na princíp proporcionality existuje zrejmý
nepomer medzi výškou úhrad a právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým by bol

žalovaný neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah obmedzený.
9.6.Kargumentáciižalobcutýkajúcejsadodávokelektrinydonehnuteľnosti(uzavretiezmluvyododávke
elektriny žalovaným a ukončenie zmluvy) súd uvádza, že tieto skutočnosti nie sú pre návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia relevantné, nakoľko neosvedčujú ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
žalobcu a žalovaného ani existenciu škody, ktorá by žalobcovi mohla vznikať.

9.7. K odkazu žalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2018, sp.
zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX súd uvádza, že nenariadením neodkladného opatrenia sa súd od jeho záverov
neodklonil, keďže účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán (ako to vyplýva aj
z cit. rozhodnutia).

10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s dôrazom na skutočnosť, že povaha práva,
ktorého ochrany sa žalobca domáha, nepripúšťa, aby sa mu ochrana poskytla formou neodkladného
opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.11. O nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu v tomto konaní, nárok podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení
s čl. 17 CSP nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.