Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 13, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7921010072
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7921010072.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13.4.2021 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
O. L. , nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., Z. XXXX/XX, t.č.
vo väzbe v E. W., K. XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1./ - dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. na chodníku pri materskej škole na ulici W. č. XXXX/XX v
O. zozadu podkopol paličku, o ktorú sa opieral poškodený H. T., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho
poškodený na chvíľku stratil rovnováhu, ktorú skutočnosť zároveň využil obžalovaný, ktorý sa zmocnil
koženej peňaženky poškodeného H. T., ktorú mal tento uloženú v pravom zadnom vrecku nohavíc aj s
finančnou hotovosťou 80,- €, čím takto jej odcudzením spôsobil poškodenému H. T. škodu v celkovej
výške 83,- €,

2./ - dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. vo vestibule železničnej stanice v O. pristúpil zozadu k
poškodenej mal. X. O., nar. XX.XX.XXXX, sediacej na lavičke uvedeného vestibulu, ktorá v ruke držala
svoj mobilný telefón zn. H. iL. 5S v hodnote XX,-€, ktorý jej vytrhol z rúk, pričom však poškodená ho
chytila za mikinu a snažila sa obžalovanému telefón zobrať späť takým spôsobom, že spolu začali o
mobilný telefón zápasiť a takto sa obaja presunuli až pred uvedený vestibul, kde sa poškodenej podarilo
zmocniť sa svojho telefónu, na čo obžalovaný reagoval tak, že si počas trvajúceho vzájomného zápasu
sňalztvárerúškoapohryzolpoškodenú,ktorákričalaopomoc,doobochrúk,alezraneniejejnespôsobil,

avšak v dôsledku bolesti spadol poškodenej mobilný telefón z rúk na zem, kedy však už obžalovaný od
ďalšieho konania upustil a z miesta činu ušiel, pretože bol vyrušený pracovníkom železničnej stanice,

3./ - dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. na nástupišti autobusovej stanice na ulici W. v meste O. po
predchádzajúcich verbálnych nezhodách slovne napádal a opakovane sa pokúšal fyzicky napadnúť
poškodeného P. L., nar. XX.XX.XXXX, takým spôsobom, že sa ho snažil fyzicky napadnúť, pričom v
jednej ruke držal sklenenú fľašu od Relax malinovky a v druhej držal malú rozbitú sklenenú fľašu od

alkoholu a počas toho sa vyhrážal poškodenému P. L. slovami, že ho pozabíja, kde týmto konaním
poškodenému P. L. nespôsobil žiadne zranenia ani škodu na majetku,

t e d a

v bode 1./ a 2./ výroku rozsudku:

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
v bode 3./ výroku rozsudku:dopustil sa slovne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

v bode 1./ a 2./ výroku rozsudku:
pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona,
v bode 3./ výroku rozsudku:

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona

(§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) u h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., W. XXXX/XX spôsobenú škodu vo výške 83,- € (osemdesiattri Eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného H. T. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody o
d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného O. L. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. d) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, e/ Tr. zákona) a prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť skutkami uvedenými vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice o
výpovedi obžalovaného z prípravného konania, výsluchom poškodených a svedkov, prečítaním zápisníc
o výpovediach svedkov z prípravného konania, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, na základe
čoho dospel k nasledovným zisteniam:

ObžalovanýO.L.nahlavnompojednávanívyhlásil,žejenevinnýaďalejvypovedal,žečosatýkaskutku,
ktorý sa mal stať pri materskej škole v O., kde mal napadnúť poškodeného H. T., tak na podrobnosti
si veľmi dobre nepamätá, pretože mal vypité, predtým vypil asi tri fľaše vína. Spomína si, že N. O. šla
od poškodeného opýtať cigaretu a on sa potom rozhodol, že mu zoberie peňaženku, čo sa mu ale

nepodarilo. Je vlastne pravdou, že peňaženku vytiahol poškodenému z vrecka, ale keďže ho začali
naháňať príslušníci poriadkovej služby, tak peňaženku hodil na zem a utekal, avšak poriadková služba
ho chytila. Keďže utekal, tak sa nestihol pozrieť, či v peňaženke sú nejaké peniaze. Vo vzťahu ku skutku,
ktorý sa mal stať na železničnej stanici v O., uviedol, že je pravdou, že poškodenej chcel zobrať mobilný
telefón, ale výpravca vlakov, ktorý bol na železničnej stanici, na neho zakričal, on sa zľakol a utiekol,

nezobral jej nič. Poškodená bola vo vestibule stanice sama a mala na tvári rúško, iné osoby tam neboli.
Aj vtedy bol opitý, tiež mal vypité víno. Ku skutku, ktorý sa mal stať na autobusovej stanici v O., kde mal
s fľašou napadnúť poškodeného P. L., sa obžalovaný nevyjadril, nakoľko sa na neho nepamätal.

Oproti tomu sa obžalovaný v prípravnom konaní k spáchaniu všetkých troch skutkov v celom rozsahu

priznal. Pri skutku v bode 1/ výroku rozsudku obžalovaný detailne popísal, ako prišiel k poškodenému
H. T., odzadu mu kopol do palice, o ktorú sa opieral, a ktorá mu vypadla z ruky a udrela ho o nohu,
v dôsledku čoho sa poškodený zapotácal a stratil rovnováhu, a kým sa spamätal, obžalovaný mu zo
zadného vrecka nohavíc vybral peňaženku, s ktorou ušiel preč. Potom peňaženku prehľadal a našiel
v nej dve papierové bankovky červenej farby, tri veľké mince a rôzne papiere. Peniaze si ponechal

a peňaženku aj s papiermi odhodil do kontajnera. Za peniaze si následne kúpil 2 litre bieleho vína acigarety. Za zvyšok si na ďalší deň opäť kúpil víno, cigarety, salámu, rožky a paštétu. Pri skutku v bode 2/
výroku rozsudku sa obžalovaný priznal, že sa s maloletou poškodenou naťahoval o jej mobilný telefón,
ktorý ona nechcela z ruky pustiť, a tak ju ťahal von z vestibulu stanice, kde poškodená začala kričať, a

keďže telefón nechcela pustiť, dal si z tváre dole rúško a uhryzol ju do ruky. Počas naťahovania sa o
mobilný telefón na neho niekto kričal, a preto mobilný telefón pustil, a zo stanice ušiel. Cestou stretol
kamaráta O. J., ktorému povedal, že chcel zbiť „gadžiku“ a zobrať jej telefón, čo sa mu však nepodarilo.
Obžalovaný sa priznal aj k spáchaniu skutku v bode 3/ výroku rozsudku, pričom svoje konanie odôvodnil
tým, že poškodený mu pred skutkom nadával do cigánov.

Rozpory vo svojich výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní obžalovaný vysvetliť
nevedel, uviedol len to, že sa nepamätá, lebo mal vypité.

Na doplňujúcu otázku, či v prípade 1. a 2. skutku vedel odhadnúť aspoň približne, koľko rokov mohli
mať poškodené osoby, konkrétne že môže ísť o osoby staršie ako 60 rokov, resp. mladšie ako 18 rokov,

obžalovaný uviedol, že čo sa týka prvého skutku, tak vôbec nevedel, koľko má poškodený rokov. Bolo na
ňom síce vidieť, že je starý, ale on nevedel, koľko môže mať rokov, nevedel ani odhadnúť, či poškodený
môže alebo nemôže mať viac ako 60 rokov, keďže nevie ani čítať, ani písať, a preto sa nevie vyjadriť
k takejto veci. Čo sa týka druhého skutku a maloletej poškodenej, taktiež vôbec nevedel, koľko mohla
mať rokov. Do tváre jej nevidel, lebo mala hlavu sklonenú nad telefónom, navyše jej vek by nevedel

odhadnúť aj preto, lebo mala na tvári rúško. V oboch prípadoch bol opitý a nevedel, čo robí.

Obžalovaný je zo spáchania skutku pod bodom 1/ výroku rozsudku usvedčený výpoveďou poškodeného
H. T., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že na autobusovú stanicu v O. šiel čakať manželku a cestou
prechádzal popri škôlke na ulici W., pričom pri chôdzi sa opieral o stareckú palicu. Vtedy sa k nemu
prihovorila neznáma G., ktorá od neho pýtala cigaretu, načo jej poškodený odpovedal, že cigarety nemá.
Krátko potom pocítil, ako mu niekto nečakane kopol zozadu do palice, o ktorú sa pri chôdzi opieral, v

dôsledku čoho sa zapotácal a nakrátko stratil rovnováhu, ale nespadol, a ani palica mu z ruky nevypadla.
Keď sa snažil po kopnutí udržať rovnováhu, cítil ako keby ho niekto chytil za zadok, ale najprv tomu
neprikladal vážnosť. Keď sa opäť spamätal a znovu nabral rovnováhu, videl, ako cez cestu na druhú
stranu prebehujú Rómka, ktorá od neho pýtala cigaretu, spolu s jedným Rómom, ktorý ho predtým
obchádzal. Keď si potom začal prehmatávať vrecká na nohaviciach aj na bunde, zistil, že nemá pri sebe

peňaženku, ktorú určite vzal z domu so sebou, a ktorú mal uloženú v pravom zadnom vrecku nohavíc.
Pomyslel si preto, že tú peňaženku mu musel zobrať Róm, ktorý ho kopol do palice, pretože Rómka to
byť nemohla, lebo tá stála v tom čase pred ním a rozprávala sa s ním. V peňaženke mohol mať finančnú
hotovosť okolo 80,- Eur.

Zo spáchania tohto skutku obžalovaného usvedčuje aj prečítaná výpoveď nebohej svedkyne N. O. z
prípravného konania, z ktorej vyplýva, že v predmetnom čase bola s obžalovaným pri škôlke na ulici W.,
kdespoločnepopíjalivínoaonapritomajzbieralacigaretovéohorky.Okolonichprechádzaljeden60-70
ročný muž s paličkou, ktorému sa prihovorila s otázkou, či by jej nedal cigaretu, na čo jej tento odpovedal,
že cigarety nemá. Vtedy k nim pristúpil aj obžalovaný L., ktorý tomuto mužovi podkopol paličku, o ktorú

sa tento opieral, na čo skoro spadol na zem. Ten muž mu ešte zakričal niečo v tom zmysle, aby mu dali
pokoj alebo niečo podobné a potom išiel ďalej. Ona šla spolu s obžalovaným smerom na stanicu, pričom
obžalovaný sa cestou zastavil v predajni potravín, kde kúpil jednu alebo dve fľaše vína, cigarety a nejaké
jedlo, ktoré potom spoločne skonzumovali na autobusovej stanici. Až vtedy sa jej obžalovaný pochválil,
že mužovi, ktorému podkopol paličku, odcudzil z vrecka aj peniaze, ktoré jej aj ukázal. Koľko peňazí to

bolo uviesť nevedela, pretože podľa jej vyjadrenia peniaze nepozná. Z týchto peňazí jej obžalovaný nič
nedal. Svedkyňa nevedela o úmysle obžalovaného zmocniť sa peňazí poškodeného a ani si nevšimla,
kedy mu obžalovaný zobral peniaze.

Z prečítanej výpovede svedkyne J. W., zamestnankyne staničného bufetu „K.“ v O., súd zistil, že v

predmetný deň prišiel do ich bufetu aj poškodený H. T., ktorý je u nich častým zákazníkom. Objednal si
pivo a poldeci, pričom platil drobnými mincami, ktoré mal vo vrecku. Vravel pri tom, že nemá pri sebe
peňaženku a nevie kde ju má, avšak nespomínal, žeby mu ju mal niekto ukradnúť.V prípravnom konaní boli k tomuto skutku vypočuté aj svedkyne Q. X. a J. P., tie sa však ku konaniu
obžalovaného nevedeli vyjadriť.

Zo skutku v bode 2/ výroku rozsudku obžalovaného usvedčuje prečítaná výpoveď maloletej poškodenej
X. O., z ktorej je zrejmé, že keď sedela vo vestibule železničnej stanice v O., tak k nej zozadu pristúpil
obžalovaný, ktorý jej vytrhol z ruky mobilný telefón, o ktorý sa začali obaja vzájomne naťahovať, až sa
dostali von z vestibulu stanice, pričom obžalovaného držala za mikinu a tam sa jej podarilo vytiahnuť mu
telefón z ruky. Obžalovaný ju vzápätí pohrýzol do oboch rúk, a preto jej mobilný telefón spadol na zem.

Obžalovaný už telefón nezobral a ušiel preč, pretože na neho kričal nejaký železničiar. Obžalovanému
do tváre nevidela, keďže mal na tvári rúško, ktoré si však stiahol dole, keď ju pohrýzol do rúk. Popísala
ho ako Róma nižšej postavy, vysokého asi 160 cm, oblečeného v tmavšej mikine s kapucňou a šiltovkou
na hlave.

Uvedené skutočnosti potvrdila na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa - poškodená T. L. (matka maloletej

X. O.), ktorá vypovedala, že v predmetný deň si s dcérou posielala SMS správy, následne jej dcéra s
plačom zavolala, že jej niekto chcel na stanici ukradnúť mobilný telefón, ale že ona sa nedala. Taktiež jej
povedala, že ju páchateľ pohrýzol do obidvoch rúk. Príslušníci polície ju potom odviezli do nemocnice
na ošetrenie a následne ju priviezli aj domov. Dcéra jej ešte spomenula, že na železničnej stanici ju
prepadol nejaký Róm, ktorý si počkal, kým dopíše správu, a potom jej telefón vytrhol z ruky. Ona behala

za ním, schmatla ho za kapucňu, kričala „pomoc“ a na to tam prišiel nejaký železničiar.

K tomuto skutku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj svedok L. P., ktorý uviedol, že bol v tom čase
pri rušni a počul z vestibulu krik a volanie o pomoc. Cez koľaje videl páchateľa, ktorým bol Róm nižšej
postavy, vysoký asi 160 cm, na hlave mal šiltovku a oblečenú čiernu mikinu s kapucňou, vek mohol mať

niečo cez 20 rokov. Do tváre mu síce nevidel, ale vekovo aj postavou zodpovedal osobe obžalovaného.
Tento Róm ťahal za ruky von z vestibulu dievča vo veku 15 až 16 rokov, pričom sa naťahovali o mobilný
telefón, ktorý jej zrejme chcel odcudziť, avšak ona ho nechcela z ruky pustiť. Začal preto na páchateľa
kričať, na čo on to dievča pustil a ušiel, pričom telefón jej nakoniec neukradol. Svedok jednoznačne
potvrdil, že obžalovaný sa s maloletou poškodenou o mobilný telefón naťahovali, obžalovaný sa snažil

jej vytrhnúť telefón z ruky, ale ona mu ho nechcela dať.

Zo spáchania tohto skutku bol obžalovaný usvedčený aj prečítanou výpoveďou svedka O. J. z
prípravného konania, z ktorej vyplýva, že XX.XX.XXXX večer bol s obžalovaným na autobusovej stanici
v O., kde popíjali víno. Obžalovaný potom odišiel na železničnú stanicu, z ktorej sa behom asi po 15

minútach vrátil, na čo mu povedal, že chcel od jedného mladého dievčaťa zobrať telefón, avšak sa mu
to nepodarilo, lebo to dievča telefón silno držalo.

K tomuto skutku bol v prípravnom konaní vypočutý aj svedok N.. L. X., výpravca železničnej stanice v O.,
z výpovede ktorého súd zistil, že v čase skutku bol v kancelárii, kde bol upozornený ich pokladníčkou,

že niekto z čakárne kričí o pomoc. Keď prišiel do čakárne, videl ako tam plakala a bola v šoku asi 16-
ročná dievčina, ktorá mu povedala, že jej jeden Róm chcel ukradnúť telefón, a že ju pohrýzol na ruke.
Následne vec oznámil polícii.

Predmetný skutok bol v prípravnom konaní objektivizovaný aj previerkou výpovede obžalovaného na

mieste činu, v rámci ktorej obžalovaný ukázal miesto, kde na stanici sedela maloletá poškodená,
následne miesto, kde sa s ňou naťahoval, taktiež miesto, kde stál v čase, keď sa jej zahryzol do ruky
a tiež smer, ktorým z miesta činu následne utiekol.

Ku skutku v bode 3/ výrovej časti rozsudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok - poškodený P.

L., ktorý uviedol, že obžalovaný si najskôr od neho pýtal cigaretu, ktorú mu však nedal, pretože cigaretu
už nemal. Následne k poškodenému prišiel jeho kamarát, s ktorým si pripálili po cigarete, vtedy sa k
nemu obžalovaný vrátil a pýtal sa ho, prečo ho oklamal, že nemá cigarety a zároveň mu povedal, že
keď je opitý a nemá cigarety, tak je nervózny. Poškodený mu odpovedal, že to nie je jeho chyba, na čo
obžalovaný odišiel preč. Zakrátko bol však späť aj s dvomi kamarátmi, od ktorých obžalovaný odbehol

na železničnú stanicu, z ktorej sa o chvíľu vrátil so sklenenou fľašou v jednej ruke a s rozbitou sklenenou
fľašou v druhej ruke a vyhrážal sa nimi poškodenému, že ho pozabíja. Poškodený sa ho však podľa
vlastného vyjadrenia neobával a viackrát mu zopakoval, aby fľaše odhodil, a že keď sa chce biť, aby sito s nim rozdal zoči-voči na férovku. Keď sa však k obžalovanému pridali aj jeho dvaja kamaráti, ušiel
pred nimi radšej na železničnú stanicu, kde vec oznámil policajtom.

V podstate zhodne k tomuto skutku vypovedal v prípravnom konaní aj svedok O. J., ktorý bol s
obžalovaným na stanici, ako aj svedok V. L., ktorý incident medzi obžalovaným a poškodeným sledoval
z auta ako vodič taxíka.

V prípravnom konaní bol vypočutý aj svedok J. W., z ktorého prečítanej výpovede vyplynulo, že s

obžalovaným L. bol v predmetný večer na stanici, bol opitý a o tom, čo mal urobiť obžalovaný, sa
dozvedel až od policajtov.

Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie K. súd zistil, že obžalovaný je trestne zodpovedným
subjektom a v čase skutkov netrpel a ani toho času netrpí na žiadnu duševnú chorobu ani poruchu
v zmysle psychózy. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania skutkov mohli

byť ovplyvnené len prípadným užitím alkoholu, príp. toluénu, avšak iba nepodstatne. Požitie drog
alebo iných omamných látok v čase spáchania skutku zistené nebolo, a preto obžalovaný mohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol svoje konanie aj ovládať. Obžalovaný je schopný
chápať zmysel trestného konania, pričom jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. U
obžalovaného je konštatovaná porucha vývoja osobnosti a zníženie intelektu do pásma ľahkej mentálnej

retardácie. Obžalovaný nevie čítať a písať a podľa vlastných tvrdení vie počítať len do dvadsať. Zistená
bola oslabená logická, abstraktná a úsudková schopnosť ako aj schopnosť kritiky. Uloženie ochranného
protialkoholického ani protitoxikomanického liečenia by podľa znaleckej organizácie zjavne nesplnilo
svoj účel. Uvedené platí aj pre ochranné psychiatrické liečenie, keďže porucha intelektu u obžalovaného
nie je ovplyvniteľná liečbou, jedná sa o trvalý stav.

Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to zápismi o dychových skúškach,
odborným vyjadrením ohľadom vyčíslenia škody, lekárskou správou a zápisnicou o obhliadke miesta
činu so súvisiacou fotodokumentáciou.

Na základe takto vykonaného dokazovania bolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že všetky skutky kladené obžalovanému za vinu sa stali tak, ako sú konkretizované v obžalobe
prokurátora, a že ich páchateľom je obžalovaný O. L.. Obžalovaný bol usvedčený prakticky všetkými
výpoveďami poškodených a svedkov, ktorí boli vypočutí či už na hlavnom pojednávaní alebo v
prípravnom konaní, a aj samotný obžalovaný sa vo svojej výpovedi k všetkým trestným činom v

prípravnom konaní priznal. Na hlavnom pojednávaní síce vyhlásil, že je nevinný a v niektorých detailoch
vypovedal odlišne, resp. nevypovedal, z dôvodu, že sa nepamätal. Z jeho výpovede pred súdom
ako aj z vyjadrení k jednotlivým svedeckým výpovediam je však jednoznačne zrejmé, že spáchanie
trestnej činnosti, ktorá je mu kladená za vinu, nepopiera, pričom aj k všetkým usvedčujúcim svedeckým
výpovediam sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadroval súhlasne s tým, že svedkovia vypovedali

pravdu. Pri hodnotení zmeny postoja obžalovaného k vlastnej trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní
je podľa názoru samosudcu potrebné vziať do úvahy rozumové schopnosti obžalovaného, pričom ani
samotný obžalovaný zmeny vo svojich výpovediach v porovnaní s prípravným konaním nevedel nijako
vysvetliť, poukazoval iba na to, že mal vypité, a že sa nepamätá. V tomto smere teda možno uzavrieť,
že o vine obžalovaného nemá súd vôbec žiadne pochybnosti.

Konanie obžalovaného v prípade skutkov 1/ a 2/ výroku rozsudku súd právne kvalifikoval ako
pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, ktorého všetky pojmové znaky naplnil
obžalovaný tým, že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Je pri tom potrebné
uviesť (najmä vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby), že trestný čin lúpeže patrí medzi násilné

trestné činy, keďže jeho objektívna stránka vyžaduje vo vzťahu k páchateľovi použitie násilia alebo
hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa veci cudzej, preto je tento trestný čin dokonaný
bez ohľadu na to, či sa páchateľ veci naozaj aj zmocnil (na jeho dokonanie teda postačuje použitie
násilia). Oproti podanej obžalobe bola z právnej kvalifikácie konania obžalovaného vypustená okolnosť
podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle odseku 2 písmena d/ §-u 188 Tr. zákona, teda

spáchanie trestného činu na chránenej osobe, ktorou Tr. zákon v ustanovení § 139 ods. 1 písm. a/
rozumie dieťa, t.j. osobu mladšiu ako 18 rokov (§ 127 ods. 1 Tr. zákona) a v ustanovení § 139 ods. 1
písm. e/ osobu vyššieho veku, t.j. osobu staršiu ako 60 rokov (§ 127 ods. 3 Tr. zákona). V súvislosti suvedenou okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby súd poukazuje na právne závery,
vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 3.12.2013 sp.zn. 2 Tdo 65/2013 a uvádza nasledovné:

Vedomosť obžalovaného o tom, že poškodený H. T. je osobou staršou ako 60 rokov, teda osobou
vyššieho veku, a o tom, že poškodená maloletá X. O. je osobou mladšou ako 18 rokov, teda dieťaťom,
nebola nijako preukázaná. S poukazom na § 139 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého sa ustanovenie
odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom
chránenej osoby, je pri tom potrebné, aby bol vek poškodenej osoby zároveň aj motivačným faktorom,

ktorý založil alebo podporil vôľovú zložku obžalovaného, teda jeho rozhodnutie smerujúce k spáchaniu
trestného činu. V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zákona možno podľa právneho názoru najvyššieho súdu
spáchanie činu voči osobe vyššieho veku a dieťaťu (§ 139 ods. 1 písm. e/, a/ Tr. zákona) považovať
za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine,
pričom zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodená osoba je osobou vyššieho veku
alebo dieťaťom, a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou

poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá
zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Takúto subjektívnu súvislosť,
primeranú postaveniu alebo stavu chránenej osoby, zákon vyžaduje aj pri kvalifikačnom použití
ostatných písmen ustanovenia § 139 ods. 1 Tr. zákona.

Ako už bolo uvedené, vedomosť obžalovaného o veku poškodených nebola nijako preukázaná.
Obžalovaný v tomto smere na hlavnom pojednávaní uviedol, že vôbec nevedel, koľko rokov má
poškodený H. T.. Uviedol síce aj to, že na ňom bolo vidieť, že je starý, ale zároveň nevedel odhadnúť,
či poškodený môže alebo nemôže mať viac ako 60 rokov, keďže nevie ani čítať, ani písať, a preto
sa k takejto veci nevie vyjadriť. V prípravnom konaní obžalovaný síce uvádzal, že poškodený mohol

mať podľa neho 50 alebo 60 rokov a chodil o paličke, s poukazom na jeho vystupovanie pred súdom,
intelektuálne schopnosti a mentálnu výbavu, keď obžalovaný nevie čítať a písať, vie počítať len do 20,
nepozná peniaze a aj znaleckým skúmaním bola u neho zistená porucha vývoja osobnosti, zníženie
intelektu do pásma ľahkej mentálnej retardácie a oslabená logická, abstraktná a úsudková schopnosť,
nie je možné podľa názoru súdu od obžalovaného objektívne požadovať, aby mohol mať vedomosť o

veku poškodeného (poškodený H. T. mal v čase spáchania skutku 62 rokov), a to ani približne. Uvedené
rovnako platí aj v prípade poškodenej maloletej X. O. (v čase spáchania skutku mala 16 rokov), ktorej
navyše do tváre obžalovaný ani nevidel, lebo mala hlavu sklonenú nad telefónom a na tvári mala rúško.

Z vykonaného dokazovania ako aj zo všetkých okolností prejednávanej veci pri tom nijako nevyplýva,

že by spáchanie trestného činu bolo z pohľadu obžalovaného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s
vekom poškodených, práve naopak, je zrejmé, že obžalovaný lúpežne prepadol oboch poškodených z
toho dôvodu, že sa zhodou okolností práve nachádzali v jeho blízkosti a iné osoby na mieste spáchania
trestného činu neboli. Súd je teda toho názoru, že vek poškodených nebol u obžalovaného žiadnym
motivačným faktorom, ktorý by ho akokoľvek ovplyvnil alebo podporil pri spáchaní trestnej činnosti, a

že s vekom poškodených si obžalovaný nespájal ani ich menej intenzívnu reakciu na jeho konanie
a ani inú skutočnosť. Lúpežné prepadnutie poškodených teda celkom zjavne nijako nesúviselo s ich
vekom a evidentne bolo iba výsledkom snahy obžalovaného dostať sa nejakým spôsobom k finančným
prostriedkom, resp. k mobilnému telefónu, bez ohľadu na to, komu ich zoberie.

Konanie obžalovaného v bode 3/ výroku rozsudku bolo právne kvalifikované ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého všetky pojmové znaky naplnil obžalovaný tým, že na
verejne prístupnom mieste slovne napadol iného tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví. Z hľadiska
subjektívnej stránky konal obžalovaný pri všetkých trestných činoch vo forme priameho úmyslu podľa
§ 15 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný, pred vzatím do väzby bol dlhodobo bez
pracovného pomeru. Doposiaľ bol 5x súdne trestaný za prevažne majetkovú trestnú činnosť, naposledy
rozhodnutím Okresného súdu Nový Jičín zo dňa 8.10.2020 sp.zn. XXT/XXX/XXXX pre trestný čin
výtržníctva. Predtým mu bol rozhodnutím Okresného súdu Frýdek - Místek zo dňa 24.7.2019 sp.zn. XT/

XXX/XXXX pre trestný čin krádeže uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok, ktorá uplynula 3.9.2020. V prípade starších odsúdení
obžalovaného tuzemskými súdmi z rokov 2016, 2015 a 2013 už nastala fikcia neodsúdenia. V registri
priestupkov má obžalovaný celkovo 24 záznamov za priestupky rôzneho charakteru, prevládajú všakmenejzávažnépriestupkynaúsekuzákonaodráhach(neoprávnenéprechodycezželezničnékoľajisko)
a priestupky proti verejnému poriadku.

Súd u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti, a to spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm.
h/ Tr. zákona), pričom za viac trestných činov je v zmysle zaužívanej súdnej praxe potrebné považovať
spáchanie dvoch a viacerých trestných činov. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je aj skutočnosť,
že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona), v tomto smere boli zohľadnené
jeho posledné dve nezahladené odsúdenia. Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Berúc do úvahy vyššie
uvedené kritéria a skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že pre splnenie
účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie

u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Trest bol obžalovanému uložený ako trest úhrnný za súbeh zločinu a prečinu v trestnej
sadzbe zvýšenej podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona tzv. asperačnou zásadou a súčasne zvýšenej aj
podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona z dôvodu prevažujúcich priťažujúcich okolností (trest bol v zmysle vyššie
uvedenej zákonnej úpravy obžalovanému ukladaný vo zvýšenej trestnej sadzbe 66,66 mesiacov - 128

mesiacov).

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd pre účely výkonu
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodenému H. T. súd zároveň priznal nárok na náhradu spôsobenej škody, ktorý si poškodený uplatnil
v trestnom konaní riadne a včas, a to v preukázanej výške 83 Eur, pričom so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody (2 Eurá) bol poškodený obligatórne odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.