Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420204554
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1420204554.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: T. K., D. XX, B., proti žalovaným:
1/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141 341, zast. ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498, Kopčianska 10, Bratislava, 2/ D.. P. K., X..,
znalec s evidenčným číslom XXXXXX, O.A. XX, B., o zrušenie platnosti znaleckého posudku a o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 18C/51/2020, zo dňa 18.1.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu

dobrovoľnej dražby nehnuteľností vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ktoré sú
zapísané na LV č. XXX, okres B. D., obec B.-F..Č.. L. Z. V., k.ú. L. Z. V. a to parcely č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 345 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 1074 m2 a rodinného domu so
súpis. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.12.2020 domáha, aby súd
„zrušil platnosť znaleckého posudku D.. P. K., X.. č. 67/2020 zo dňa 25.11.2020 vo veci stanovenia
odhadu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu 25.11.2020, stavba - rodinný dom so súpis. č. XXXX s
príslušenstvom na parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXX, obec B., k.ú. L. Z. V. vo vlastníctve žalobkyne a
pozemkovparc.č.XXXXaXXXXzapísanénaLVč.XXXobecB.,k.ú.DM.Z.V.vovlastníctvežalobkyne,
pre účel vykonania dobrovoľnej dražby a to vo výške 749.000 eur“. Dňa 31.12.2020 doručila žalobkyňa

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v znení podľa odseku 1.).

3. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že znalecký posudok
č. 67/2020 stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností o 141.000 eur nižšie ako je to
podľa znaleckého posudku D.. D. U. č. 211/2020 zo dňa 19.10.2020. Žalobkyňa poprela pravdivosť
údajov v znaleckom posudku č. 67/2020, ako i účelovosť postupu, ktorý vydaniu tohto posudku

predchádzal. V časti I. Úvod bod 3 znaleckého posudku č. 67/2020 sa uvádza, že „napriek písomnej
výzve zadávateľa, zo strany vlastníka nebola umožnená obhliadka predmetu dražby v plnom rozsahu
a v dohodnutom termíne 24.11.2020 o 9:30 hod., nebol predmet dražby sprístupnený dražobníkovi, ani
súdnemu znalcovi...“ a preto bol znalcovi predložený znalecký posudok č. 116/2020 vypracovaný D..
E. F., ktorý bol považovaný za dostupný údaj na zistenie hodnoty nehnuteľnosti. Žalobkyňa poprela
pravdivosť týchto údajov, nakoľko výzva žalovaného 1/ na sprístupnenie nehnuteľnosti dňa 24.11.2020

jej bola doručená dňa 28.11.2020 a teda nie je pravdou, že by zavinením žalobkyne nebola umožnená
obhliadka predmetu znaleckého posudku. Žalobkyňa listom z 3.11.2020 namietala u žalovaného 1/ohodnotenie nehnuteľností znaleckým posudkom č. 116/2020 a predložila mu znalecký posudok č.
211/2020 vypracovaný D.. D. U. dňa 19.10.2020, podľa ktorého všeobecná hodnota predmetných
nehnuteľností k 2.9.2020 je 890.000 eur, avšak žalovaný v 1/ námietky žalobkyne neakceptoval.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa údajov dostupných na internete žalovaný 1/ pripravuje výkon
záložného práva uskutočnením dobrovoľnej dražby dňa 2.2.2021 s vyvolávacou cenou stanovenou
znaleckým posudkom č. 67/2020, pričom uskutočnením záložného práva dobrovoľnou dražbou by
bola ukrátená o 141.000 eur. Žalobkyňa uviedla, že sa nebráni plneniu oprávnených nárokov voči
navrhovateľovi dražby EOS KSI Slovensko, s.r.o., avšak o výške pohľadávky je na Okresnom súde

Bratislava IV vedené konanie pod sp. zn. 16C/320/2015. Žalobkyňa poukázala na okolnosti hodné
osobitného zreteľa, a to že predmetnú nehnuteľnosť využíva pre potreby seba a svojej rodiny, keďže
v dome bývajú aj jej rodičia vo veku XX a XX rokov. Samotná žalobkyňa je v dôchodkovom veku,
trpí H. ochorením a pohybuje sa v podstate len na invalidnom vozíku. Rodinný dom je prispôsobený
jej zdravotným potrebám bezbariérovými prístupmi ako i potrebám vzájomnej pomoci, ktorú jej a jej
rodičom poskytuje manžel a syn. Naviac tento dom vnímajú ako staré historické sídlo. Žalobkyňa mala

za to, že uskutočnenie dražby jej majetku na základe výrazne podhodnotenej ceny majetku by viedlo k
poškodeniu jej práv a k podstatnému sťaženiu ochrany jej práv a oprávnených záujmov.

4. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.1.2021 žalobkyňa svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia doplnila a uviedla, že Znaleckým posudkom č. 67/2020 bola stanovená

všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 749.000 eur pre účel vykonania záložného práva
dobrovoľnou dražbou a stanovenia vyvolávacej ceny, pričom tento znalecký posudok vychádzal zo
Znaleckého posudku D.. F. č. 116/2020 zo dňa 1.10.2020. Ďalej uviedla, že u žalovaného 1/ vzniesla
námietky voči spornému znaleckému posudku a poukázala na § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z., podľa
ktorého bol žalovaný 1/ povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať, čo neurobil a

žalobkyni len zaslal znalecký posudok č. 67/2020 s oznámením, že dňa 24.11.2020 bola vykonaná nová
obhliadka iným znalcom a priložil vyjadrenie D.. F.. Obhliadka však podľa žalobkyne vykonaná nebola.
Konaním žalovaného 1/ tak boli opakovane použité neúplné a nepravdivé vstupné údaje pre stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností a k jej zníženiu v porovnaní so Znaleckým posudkom D.. D. U. č.
211/2020 o 141.000 eur.

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že bolo zverejnené oznámenie o dražbe rodinného domu v L. Z.
V.(4bytovéjednotky)nauliciD.XXV.B.vhodnote749.000eur,ktorádražbasamákonaťdňaX.X.XXXX
o X:XX hod., pričom dražobník zverejnil oznámenie o dražbe na základe návrhu záložného veriteľa EOS
KSISlovensko,s.r.o.navykonaniedražbyavyhlásenienavrhovateľadražbyzodňa14.9.2018,zktorého

vyplýva, že predmetom dražby sú predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne z titulu
neuhrádzania finančných plnení podľa Zmluvy o úvere a ku dňu 21.5.2018 vznikol dlžníkovi záväzok
vo výške 171.744,36 eura. Žalobkyňa dňa 3.11.2020 vzniesla námietky voči ohodnoteniu nehnuteľností
znalkyňou D.. E. F. v Znaleckom posudku č. 116/2020 na sumu 711.000 eur, v ktorých namietala
nesprávne stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a zároveň doložila Znalecký posudok č.

211/2020 vypracovaný D.. D. U., podľa ktorého je všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností
890.000 eur. Zároveň požiadala o vypracovanie znaleckého posudku iným znalcom. Následne žalovaný
1/ vyzval dňa 11.11.2020 žalobkyňu, aby umožnila vykonanie obhliadky nehnuteľností dňa 24.11.2020 o
9:30 hod. Následne dňa 30.11.2020 žalovaný 1/ oznámil žalobkyni, že dňa 24.11.2020 bola na základe
jej námietok vykonaná nová obhliadka nehnuteľností iným znalcom a zároveň jej priložil nový znalecký

posudok a vyjadrenie znalkyne D.. E. F.. Podľa Znaleckého posudku č. 67/2020 vypracovaného znalcom
D.. P. K., X.. (žalovaným 2/) bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená sumou 749.000 eur. Z
lekárskej správy mal súd prvej inštancie preukázaný nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne spočívajúci
v onkologickom ochorení, ktorý ju obmedzuje v pohybe a riadnom fungovaní.

6. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených dokladov dospel súd prvej inštancie k záveru, že v
danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu aplikáciou inštitútu neodkladného
opatrenia. Mal za zrejmé, že výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných
nehnuteľností, ktorá sa má konať dňa 2.2.2021 o 9:30 hod. by došlo k zásahu do základných práv
žalobkyne a nastal by tak nezvrátiteľný právny stav. Prihliadol aj na argumenty žalobkyne v tom smere,

že v rodinnom dome bývajú aj jej rodičia vo vysokom veku, pričom samotná žalobkyňa je v dôchodkovom
veku, trpí H.Ý. ochorením a pohybuje sa v podstate len na invalidnom vozíku. Rodinný dom je tak
prispôsobený jej zdravotným potrebám bezbariérovými prístupmi. Vzhľadom na to, že sa žalobkyňa vo
veci samej domáha neplatnosti znaleckého posudku D.. P. K., X.. č. 67/2020 zo dňa 25.11.2020 vo vecistanovenia odhadu všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne pre účel
vykonania dobrovoľnej dražby a to vo výške 749.000 eur, uskutočnenie dražby jej majetku na základe
stanovenej ceny majetku, ktorej výšku žalobkyňa namieta, by viedlo k poškodeniu práv žalobkyne a k

podstatnému sťaženiu ochrany jej práv a oprávnených záujmov.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa
preukázala dôvodnosť požadovaného nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a preto s
poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie s tým, že

o posúdení platnosti znaleckého posudku znalca D.. P. K., X.. č. 67/2020 zo dňa 25.11.2020 rozhodne
v konaní vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania v súlade so zásadou koncentrácie
konania.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/ z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietnuť. Mal za to, že zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a
právnych dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto jeho nariadenie a ním spôsobené
znemožnenie výkonu záložného práva predstavuje závažný nevyvážený zásah do práva veriteľa a tiež
žalovaného 1/. Súd prvej inštancie sa pri nariadení neodkladného opatrenia absolútne nekriticky postavil
k návrhu žalobkyne, pričom vôbec nereflektoval relevantnú ustálenú súdnu prax k tejto problematike.

Návrh žalobkyne mal žalovaný 1/ za zjavne neopodstatnený, nedôvodný a účelový a preto neexistuje
žiadna opora pre nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím podľa žalovaného 1/ úplne neguje právne závery a
konštatovaniavyplývajúcezplenárnehorozhodnutiaÚstavnéhosúduSR,sp.zn.PL.ÚS23/14,vktorom

sa uvádza, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre
záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca
záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka,
ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným
právom (t.j. v súčasnosti § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanoveniami zákona č.

527/2002 Z.z.). Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mu zakázal realizáciu jeho zákonných
opatrení, pričom uvedený postup je v priamom rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1
Ústavy SR). Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že
tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav.

10. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane
osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie, napr. nezákonnou
dražboudotknuté,môžebezväčšejprávnejzložitostidomôcťochranysvojhoprávnehopostaveniaastav
sa obnovuje spätne (ex tunc), t.j. k času pred vykonaním dražby (žalovaný 1/ poukázal na § 151a, § 151b
ods. 1, § 151j, § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 2, 3, 5 zákona č. 527/2002 Z.z. a § 228

ods. 2 CSP). Vzhľadom na uvedené preto žalovaný 1/ považoval záver súdu prvej inštancie, že výkonom
záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností by nastal nezvrátiteľný právny
stav, za nesprávny. Poukázal na to, že za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje
tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 zákona č. 527/2002 Z.z., uvedené
vylučuje potrebu dočasnej úpravy, a rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy

osvedčiť. Právnej ťarchy a možnosti vykonať záložné právo si bola žalobkyňa plne vedomá a zaviazala
sa výkon záložného práva strpieť. Na rozdiel od žalobkyne však majetkové poškodenie veriteľa každým
dňom narastá.

11. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Cdo 156/2009

zo dňa 29.03.2010, podľa ktorých „oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky
zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu bol zákonom o dobrovoľných dražbách (účinným
od 1.1.2003) vytvorený nový inštitucionálny rámec...V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto
zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby...Navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby

je možné dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa
tohto odseku, sa nemožno zbaviť (§ 33 ods. 2)“. Taktiež poukázal na závery uznesenia Krajského
súdu v Bratislave sp. zn.: 4Cob/7/2019, zo dňa 31.1.2019, podľa ktorých „v prípade, ak boli porušenéustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. a záložný dlžník si myslí, že bol dotknutý na svojich právach, môže
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu aj podaním žaloby o určenie,

že tu záložné právo nie je, ak preukáže naliehavý právny záujem... Ak žalovaní postupujú v súlade so
zákonom č. 527/2002 Z.z. a žalobca nevyužil vyššie uvedené možnosti, neodkladné opatrenie nemôže
postihovať postup, ktorý je v súlade so zákonom. K tvrdeniu žalobcu, že nariadením neodkladného
opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných, odvolací súd dodáva, že práve výkon
dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania žalovaného 1/ a nariadením neodkladného opatrenia

mu bude obmedzená jeho podnikateľská činnosť, hoci nie je osvedčené, že žalovaný 1/ koná v rozpore
so zákonom č. 527/2002 Z.z. Odvolací súd tiež podotýka, že samotná existencia záložného práva, ktorá
je spochybňovaná v rámci konania vo veci samej spolu so zmluvou o poskytnutom úvere, nie je dôvodom
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
neosvedčil, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ dochádza k takému správaniu, ktoré vyžaduje nevyhnutnú

úpravu pomerov medzi stranami sporu“.

12.Vzhľadomnadoterajšiesprávaniežalobkyne,jejúkonyapodania,ktorýmiiniciujestálenovékonania
za účelom následného odôvodnenia návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadril žalovaný
1/ presvedčenie, že takémuto konaniu žalobkyne nie je možné poskytnúť právnu ochranu, keďže

jediným cieľom žalobkyne je vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov. Žalobkyňa v procese dražby podala
spolu s týmto návrhom už tri návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd podaným návrhom
žalobkyne vyhovel, avšak v predchádzajúcich dvoch prípadoch Krajský súd v Bratislave na základe
podaných odvolaní neodkladné opatrenia zamietol (uznesenie zo dňa 2.5.2019, č.k. 6Co/101/2019-330
auzneseniezodňa15.6.2020,č.k.8Co/59/2020-97).Žalobkyňanaodôvodnenietýchtonávrhovpoužíva

buď novozačaté konania alebo v nadväznosti na tieto konania mení stranu žalovaného. Žalovaný 1/
považuje takéto správanie žalobkyne za zneužívanie inštitútu neodkladného opatrenia.

13. Výkon dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania žalovaného 1/, ktorý je pod kontrolou
Ministerstva spravodlivosti SR, pričom žalovaný 1/ postupuje v súlade s platným zákonom č. 527/2002

Z.z., ktorý musí byť aplikovaný ústavne konformne aj voči dražobníkovi. Je to jediný predpis, na základe
ktorého môže dražobník postupovať pri výkone dobrovoľných dražieb. Aj vzhľadom na vyššie citovanú
súdnu prax je preto postup súdu prvej inštancie v predmetnej veci v rozpore nielen s textom a účelom
zákona, ale aj právnym názorom Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Nariadenie neodkladného
opatrenia mal žalovaný 1/ za absolútne neodôvodnený a nevyvážený zásah do práv veriteľa žalobkyne,

a tiež žalovaného 1/, vo vzťahu k „zbaveniu sa povinnosti“ žalobkyne splatiť poskytnutý úver tým, že je
znemožnené uskutočniť právom aprobovaný výkon záložného práva. Základný zmysel neodkladného
opatrenia je ochrana toho, kto o jeho nariadenie žiada, pričom je ale potrebné rešpektovať ústavné
pravidlá ochrany práva aj toho, voči komu smeruje. Ochrana jedného účastníka nemôže byť daná do
takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany.

14. Záverom žalovaný 1/ namietol, že nariadené neodkladné opatrenie nesprávne smeruje voči nemu.
Žalovaný 1/ je len vykonávateľom práva vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu prináležiacom inému
subjektu (v tomto prípade prináležiacom záložnému veriteľovi, ktorý je jeho nositeľom). Skutočnosť,
že nariadené neodkladné opatrenie smeruje voči žalovanému 1/, je prvotným dôvodom na zamietnutie

neodkladného opatrenia voči dražobníkovi. Žalovaný 1/ na podporu svojej argumentácie poukázal na
závery uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/301/2018, podľa ktorých „dražobník nie je v
právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Aj v ustanovení
§ 151j ods. 1, § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka je uvedené, že o výkone záložného práva
rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník len organizuje dražbu, ako jeden zo spôsobov

výkonu záložného práva, a je teda v právnom vzťahu len so záložným veriteľom, a nie so záložcom. V
prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému
veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba adresovať neodkladné opatrenie, čo sa v danom prípade aj
stalo zo strany žalobcov. Napokon aj § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. ukladá dražobníkovi
upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby - záložnému

veriteľovi zakazuje navrhnúť, teda aj pokračovať vo výkone dražby.“15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
1/ je dôvodné.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej

ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu žalovaného
1/, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia. V prvom rade bolo potrebné, aby boli hodnoverne osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (čo do dôvodnosti a jeho trvania), ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu má totiž

nevyhnutne vždy vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci zároveň vyplýva, že
zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemôže súd poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia.

21. Žalobkyňa sa nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia domáhala v konaní vo veci

samej, predmetom ktorého je „zrušenie platnosti“ znaleckého posudku žalovaného 2/ č. 67/2020,
zo dňa 25.11.2020 (podľa navrhovaného znenia petitu žaloby), resp. určenie neplatnosti znaleckého
posudku (podľa označenia žaloby). Uvedený uplatnený nárok vo veci samej je potom nárokom, ktorému
sa mala poskytnúť neodkladná ochrana. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vo vzťahu k
osvedčeniu aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, len skonštatoval rozdielne stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností tromi znaleckými posudkami a uviedol, že o posúdení platnosti znaleckého posudku
žalovaného 2/ č. 67/2020, zo dňa 25.11.2020 rozhodne v konaní vo veci samej.

22. Žalobkyňa však v žalobe vo veci samej neodôvodnila podmienky procesnej prípustnosti predmetnej

žaloby. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby absentuje odôvodnenie danosti naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP, keď znalecký
posudok nie je právnou skutočnosťou (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka), určenia ktorej by sa
žalobkyňa domáhala v zmysle § 137 písm. d) CSP. Znalecký posudok nie je právom ako takým, ohľadom
ktorého by sa bolo možné domáhať určenia, či tu je alebo nie je, ak by bol na tom naliehavý právny

záujem; nie je ani právnym úkonom, nakoľko nespĺňa podstatné pojmové znaky právneho úkonu, pričom
absentuje nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j. najmä vznik, zmena a zánik
práv (ohľadom ktorých by bolo možné domáhať sa určenia, či tu sú alebo nie sú, ak by bol na tom
naliehavý právny záujem) a povinností. Pri absencii odôvodnenia danosti naliehavého právneho záujmuna požadovanom určení potom nemožno mať za osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti uplatneného nároku, ktorému sa mala poskytnúť neodkladná ochrana navrhovaným
neodkladným opatrením.

23. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR v uznesení č.k. III. ÚS 9/08-10, zo
dňa 9.1.2008, vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti znaleckého posudku pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení uviedol, že nemôže prijať záver, že by dôvody
tohto rozhodnutia neboli udržateľné, prípadne že by boli svojvoľné tak, aby to odôvodňovalo ich spojitosť

s možným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.
Rovnako Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 13Co/246/2015, zo dňa 24.5.2016, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (ktorý zamietol žalobu o.i. o určenie neplatnosti znaleckého
posudku pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení) uviedol, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti znaleckého posudku, nakoľko nejde o právo ani o
právny vzťah; nejde o právny úkon a teda nemôže byť určená jeho neplatnosť v súlade s § 37 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného 1/ týkajúcich sa výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby odvolací súd stručne uvádza, že proces ohodnotenia predmetu dražby je upravený
v § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. Porušenie uvedeného ustanovenia môže mať za následok určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby postupom v zmysle § 21 zákona č. 527/2002 Z.z., t.j. určením
neplatnosti dražby súdom (a teda nie určením neplatnosti znaleckého posudku). Ani v prípade
osvedčenia základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť neodkladná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením by teda žalobkyňa neosvedčila
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia.

25. Zohľadniac vyššie uvedené a jeho sumarizáciou, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných
skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci žalobkyňa
neosvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,

2 písm. d) CSP a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).