Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/525/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107218390
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Poizl
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2107218390.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo
PZ v Trnave, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: G. N., L.. XX.XX.XXXX,
I.. Y. XXX/XX, XXX XX P. vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5,
920 01 Hlohovec o vymoženie sumy 33,19 Eur (1000Sk) a trov exekúcie , takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,93 EUR do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 053796 zo dňa 10.07.2007 bol súdny exekútor JUDr.
Ing. Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený vykonaním exekúcie v prospech

oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Trnave,
evidenčné číslo bloku AA 1864758 zo dňa 13.09.2004.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 12.03.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57
ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno vykonať
rozhodnutie, spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
“Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V zmysle uvedeného má súd za to, že sa predmetné rozhodnutie o priestupku evidenčné číslo bloku AA
1864758 zo dňa 13.09.2004.po uplynutí prekluzívnej lehoty stalo neúčinným, a preto exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.(1) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. (2)

O povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1

Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zavinenie oprávneného v tomto prípade spočívalo
v nedostatku procesnej opatrnosti, keď návrh na vykonanie exekúcie podal na exekútorský úrad až dňa
12.06.2007, teda po takmer 2 a 3 roku po tom, čo blok na pokutu nezaplatenú na mieste nadobudol dňa
29.09.2004 vykonateľnosť. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, v znení účinnom
do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov

konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Táto 3-ročná lehota
uplynula dňa 29.09.2007, čím v podstate oprávnený obmedzil možnú dobu výkonu exekúcie na menej
ako 4 mesiace (s tým že len poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi
06.08.2007), čo je objektívne nedostačujúca doba pre vymoženie pohľadávky. S ohľadom na uvedené
súd uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.

O povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety

prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových
výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na
náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, v exekučných konaniach

začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Návrh na vykonanie
exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 909/07 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 12.06.2007, preto patrí
exekútorovi odmena podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 12.03.2013 v celkovej výške 25,30 EUR a

DPH vo výške 5,06 EUR. Súd mu trovy nepriznal v plnej výške.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho
exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu
exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a ) vyhlášky vo výške 6,64 Eur za účelne vynaložené
hodiny na exekúciu (1 začatá hodina- 55 minút po 6,64 EUR). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
časovú odmenu za úkony za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1

vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu
za duplicitne za úkony ktoré majú totožnú náplň ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené
ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že
rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení
§ 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne

a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu
dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy
konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací iba stručne dodáva, že súdy
ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov poprisebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a
aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou
exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa

§ 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu
priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi
požadovanú odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne úkony podľa
§ 14 ods. 1 písm a) vyhlášky a § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu

za, vypracovanie a vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 20 minút. Podľa názoru súdu sa
jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu
podľa § 14 ods. 1 písm. b spolu s § 15 ods.1 vyhlášky a preto by odmena bola priznaná duplicitne. Súd
nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za písomné vrátenie poverenia v trvaní 10 minút a za uloženie
do archívu v trvaní 10 minút nakoľko tieto úkony ešte neboli vykonané.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súdpriznalsúdnemuexekútoroviodmenupodľa§15ods.1vyhláškyvovýške6,64EURvypočítanejako
paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (2 úkony po 3,32 EUR - konkrétne: 1x získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie)

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo
výške 1,42 EUR. Výška vynaložených nákladov na poštovné nebola preukázaná z exekučného spisu.

Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura
za každú aj len začatú polhodinu.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky

vo výške 3,96 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si
náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci
jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,

resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhrada za stratu
času len v jednom exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu
za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

V zmysle novely § 196 Exekučného poriadku 348/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2012, za výkon exekučnej

činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.Nakoľko súdu je známe, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu podľa
§ 14 a § 15 vyhlášky a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v celkovej výške 13,28 EUR
v súlade s citovaným ustanovením, zvýšil o DPH vo výške 20 % v sume 2,65. Súd priznal súdnemu

exekútorovi trovy v celkovej výške 15,93 EUR.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané

v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).